Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vrátil parlamentu zákon o politickom ovládnutí Fondu na podporu umenia? Viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o politickom ovládnutí múzeí a galérií? Viete si predstaviť, že by sa prezident Peter Pellegrini rozhodol napadnúť na Ústavnom súde škandalóznu novelu Trestného zákona? Viete si predstaviť, že by sa Peter Pellegrini zastal prokurátorov špeciálnej prokuratúry? My v opozícii si to predstaviť nevieme. A myslím si, že ani vy vo vládnej koalícii.
Podobných príkladov by sme našli určite viac. Ani jeden zákon potrebný pre mocenské ovládnutie štátu koalíciou SMER, HLAS, SNS prezident Peter Pellegrini parlamentu nevráti. Prezident Peter Pellegrini podpíše koalícii SMER, HLAS, SNS všetky zákony, ktorými koalícia SMER, HLAS, SNS mocensky ovládne súdy, prokuratúru, políciu, školy, nemocnice, kultúru, médiá, národné parky a tak ďalej. Ten zoznam by bol nekončený.
Na tejto schôdzi Národnej rady máme tri zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou a som presvedčený, že na dlhé obdobie sú to posledné tri vetované zákony koalície SMER, HLAS, SNS, ktoré súvisia s mocenským ovládnutím štátu koalíciou SMER, HLAS a SNS. Za zákon o Fonde na podporu umenia hlasovali v treťom čítaní na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady všetci koaliční poslanci. Sedemdesiat deväť koaličných poslancov hlasovalo za tento zákon. Peter Pellegrini síce medzi nimi nebol, ale nie preto, že by mal na politické ovládnutie fondu iný názor, ale z dôvodu, že už v tom čase bol zvolený prezident a preto už nebol poslancom. Ešte vo februári tohto roka v prvom čítaní za tento zákon hlasoval aj Peter Pellegrini. Je dôležité si to pripomenúť práve tu a práve teraz, keď rokujeme o troch zákonoch vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Je to dôležité preto, lebo to dobre ilustruje, že občania stratili v prezidentských voľbách prvok, ktorý zabezpečoval rovnováhu moci. Od tejto soboty, kedy Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub, už koaličný valec nepribrzdí nikto a nič.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO sa plne hlási k výhradám, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. V prvom aj v druhom čítaní sme upozorňovali na to, že tento zákon slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla peniaze určené na nezávislú tvorbu v kultúre a v umení. Stane sa tak z týchto dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo podľa tohto zákona bude desať miliónov eur každoročne rozdeľovať trinásťčlenná rada fondu, v ktorej väčšinu budú mať priami nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej za SNS. A po druhé preto, lebo stanoviská odborných komisií posudzujúcich žiadosti o podporu už nebudú pre radu záväzné. V praxi to znamená, že o tom, kto podporu dostane a kto si ju nezaslúži, rozhodne sedem ľudí. Sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej zo Slovenskej národnej strany.
Hoci to medzi dôvodmi na vrátenie zákona nie je uvedené, naďalej považujeme za chaotický prvok ten, podľa ktorého jedného člena rady budú mať právo nominovať mestá, obce a vyššie územné celky. Ako som už na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady upozornil, na Slovensku máme takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov. To znamená, že máme takmer tritisíc starostov, primátorov a županov. Z novely zákona o Fonde na podporu umenia absolútne nie je jasné, ako si koalícia SMER, HLAS, SNS predstavuje výber jedného člena rady fondu takmer tritisíc starostami, primátormi a županmi. Skrátka chaos.
Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO súhlasí aj s pripomienkou, že zmeny načasované v tejto novele ohrozujú podporu umenia, alebo ako sa píše v stanovisku prezidentky republiky, citujem: "Podpora umenia môže prakticky skolabovať." Pre tých, ktorí rozhodnutie hlavy štátu nečítali, len v stručnosti, k tomuto záveru dospela na základe toho, že, citujem: "Účinnosť schváleného zákona je upravená tak, že nie je zohľadnená lehota pre prezidentku republiky na posúdenie a prípadné vrátenie zákona. Zároveň absencia rozumnej legisvakačnej lehoty robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným. Podpora umenia môže prakticky skolabovať, keďže takúto radikálnu zmenu nie je možné naštartovať od 1. júna 2024 z dôvodu prijatia nových schém podpory, nových interných pravidiel fondu, nových zmlúv, posilnenia personálnych kapacít." Summa summarum, táto novela zákona nepomôže umeniu a kultúre, táto novela ublíži umeniu a kultúre. Nie je to prvý ani posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu, ale je to zrejme na dlhé obdobie posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu a bol hlavou štátu vetovaný.
Zostali sme v tom sami, ale o to hlasnejšie sa budeme musieť ozývať, o to aktívnejšie budeme musieť v opozícii vzdorovať, lebo ochrana verejného záujmu je to najdôležitejšie, čo od nás občania očakávajú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za všetky faktické poznámky, budem reagovať na pána poslanca Michelka a pána poslanca Farkašovského.
Takže pán poslanec Michelko vo svojej faktickej poznámke potvrdil, že sme neodvolali Jaroslava Rezníka z čela RTVS, za čo mu ďakujem a takisto potvrdil, lebo to nevyvrátil, že skoro všetci moderátori a redaktori, ktorí sú dnes v RTVS, tam boli aj za ich nominanta, za pána Rezníka. Aj tie relácie, ktoré dnes kritizujú, sa vysielali aj počas pôsobenia ich nominanta na čele RTVS a na Jaroslava Rezníka.
A k pánovi Farkašovskému. Čo sa týka tej agentúry MEDIAN, ja tú agentúru neglorifikujem, ja som to uviedol ako príklad, lebo som žiaden iný prieskum nenašiel a v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa ministerstvo kultúry odvoláva na prieskumy verejnej mienky o dôveryhodnosti RTVS. Tak sa pýtam, o ktoré prieskumy ide, ktoré agentúry tie prieskumy robili? A nech tie agentúry pomenuje, veď keď to viete vy, pán poslanec Farkašovský, tak to povedzte a môžme sa na to pozrieť. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Skôr ako začnem s prejavom, krátka poznámka ešte k vystúpeniu pána poslanca Michelka. Vy ste sa posťažovali na počet teda toho, koľkokrát vám skáču moderátori do reči vo verejnoprávnych médiách v diskusných reláciách. Ste šťastný človek, že vás tam pozývajú a môžu vám moderátori skákať do reči, lebo sú politici v tejto sále, ktorí v diskusnej relácii neboli, aké je volebné obdobie dlhé alebo krátke, zatiaľ. No.
A teraz k tomuto zákonu, kolegyne, kolegovia. Koalícia SMER, HLAS, SNS zahájila tichý, ale mimoriadne intenzívny útok na niektoré najsledovanejšie médiá a kto tie, tieto média aspoň trochu sleduje, musí cítiť dôsledky tohto frontálneho útoku. Rušia sa politické relácie, odchádzajú politickí novinári a v scenároch spravodajských relácií sa politické témy často posúvajú nižšie a nižšie. Koalícia SMER, HLAS a SNS sa bojí kritiky. Boja sa konfrontácie argumentov a pomerne úspešne vytláčajú politiku najmä z celoštátnych televízií, ktoré sú ešte stále veľmi vplyvným zdrojom informácií pre mnoho ľudí na Slovensku. V tomto duchu sa nesie aj návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase.
Skôr ako sa dostanem k obsahu tohto návrhu zákona, začnem malým jazykovým okienkom. Domnievam sa, že názov Slovenská televízia a rozhlas je nespisovný. Myslím si to preto, lebo podľa pravidiel slovenského pravopisu, teraz budem tie pravidlá citovať: "prídavné mená sa zásadne zhodujú v rode, v čísle a v páde s podstatným menom, ktoré po nich nasleduje". Názov ´Slovenská televízia a rozhlas´ toto pravidlo porušuje. Kým slovo televízia je podstatné meno ženského rodu, rozhlas je podstatné meno mužského rodu. Aby názov pre verejnoprávne médium mohlo byť v súlade s pravidlom, ktorý som citoval, gramaticky správny názor, názov by mal byť Slovenská televízia a slovenský rozhlas. V tomto nespisovnom tvare podľa pravidiel slovenského pravopisu v podstate vládna koalícia navrhuje inštitúciu ´Slovenská rozhlas a slovenská televízia´. Je to nespisovné, je to nesprávne a je to mimoriadne čarovné, že nespisovný názov pre nové verejnoprávne médium navrhuje Slovenská národná strana.
A je to čarovné nielen kvôli tomuto, ale aj kvôli ponosom autorov zákona z dôvodovej správy, citujem: "Predkladateľ pri tvorbe návrhu zákona pristúpil aj k zmene názvu verejnoprávneho vysielateľa. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región Slovensko, pretože namiesto prívlastku „slovenský“, „slovenská“ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)." No problém s degradovaním štátotvorného národa vyriešilo ministerstvo kultúry pod kontrolou SNS tak, že sa názov Rozhlas a televízia Slovenska nespisovne zmení na Slovenská televízia a rozhlas. To nevymyslíš, to je SNS. Ibaže by to bolo myslené tak, že slovenská bude len televízia a rozhlas nebude slovenský, ale to by predsa Slovenská národná strana určite nechcela. To by predsa degradovalo štátotvorný národ.
Teraz krátko k procesu, akým Národná rada prijíma tento zákon o nespisovnom premenovaní RTVS. Koalícia opäť vytiahla valec z parlamentnej garáže, aby prevalcovala opozíciu skrátením rozpravy. Toto už je deviaty prípad obmedzenia práv poslancov v tomto volebnom období. Od parlamentných volieb uplynulo pol roka a koalícia už deväťkrát skrátila alebo úplne uťala rozpravu, teda obmedzila naše práva. Už deviatykrát sa nemôžeme slobodne vyjadriť k vašim návrhom v rozsahu, aký predpokladá zákon o rokovacom poriadku, teda v písomnej rozprave 20 minút, v ústnej rozprave 10 minút.
Už som to raz povedal, a zopakujem to zakaždým, keď sa to tu bude diať, keď sa niečo podobné stalo počas vlády Ivety Radičovej, raz pri voľbe generálneho prokurátora, tak ste to vtedajšiemu predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi vyčítali a pripomínali ešte desať rokov. A vy to robíte za prvého polroka vášho vládnutia už deviatykrát. Hanba vám. A teraz poďme k obsahu.
Cieľom tohto zákona je splnenie týchto strategických cieľov Slovenskej národnej strany vo vzťahu k RTVS:
1. odvolať generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja,
2. dosadiť na jeho miesto poslušného propagandistu SNS,
3. urobiť z RTVS TV Slovan a Rádio Slovan.
Toto je podstata nového zákona.
Podľa dnes ešte platného zákona o RTVS by mal mandát generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja vypršať o tri roky, keďže v júni v roku 2022 bol zvolený na päťročné funkčné obdobie. Najjednoduchší a zároveň najvulgárnejší spôsob, ako sa ho zbaviť, je práve zrušenie zákona o RTVS týmto novým, nespisovným zákonom, založenie nového média a voľba nového generálneho riaditeľa. A netvárte sa, že ide o niečo iné.
Reči v dôvodovej správe o nenaplnených očakávaniach zo zlúčenia kedysi samostatnej Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to bolo spisovné, do RTVS sú frázy. Keby tieto frázy mali byť faktami, museli by sa opierať o nejaké dáta, lenže v dôvodovej správe žiadne dáta k tvrdeniu o nenaplnených očakávaniach jednoducho nenájdeme.
Len na margo chcem poznamenať, že keď prevzala moc vláda Igora Matoviča, vášmu nominantovi na čele RTVS Jaroslavovi Rezníkovi chýbali ešte dva roky do ukončenia päťročného funkčného obdobia a nikto ho neodvolal. Tu v tejto sále by ste skákali po plafón, keby bol váš nominant Jaroslav Rezník predčasne odvolaný. Váš nominant Jaroslav Rezník dokončil svoje päťročné funkčné obdobie. Ľuboš Machaj ešte nebude ani v polovici svojho funkčného obdobia, keď ho zarežete.
Čím sa tak generálny riaditeľ Machaj previnil? Na túto otázku nám ministerstvo kultúry ponúka v dôvodovej správe nasledovnú odpoveď, opäť citujem: „Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcií sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém vrátane osobných napádaní. V RTVS sa vytvorilo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až k odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácie rozličných názorov a postojov." Opäť žiadne fakty, len dojmy a pocity. Tak ja poviem pár faktov, ktoré tieto dojmy vyvrátia.
Pokiaľ ide o spravodajstvo, drvivá väčšina moderátorov a redaktorov pôsobila v RTVS aj za vášho nominanta Jaroslava Rezníka. Títo moderátori a redaktori spravodajstva neprišli do RTVS s Ľubošom Machajom. To isté platí aj o publicistických reláciách, ako sú napríklad Večera s Havranom, Reportéri alebo Do kríža. Všetky tieto relácie vysielala RTVS aj za vášho nominanta Jaroslava Rezníka a ešte aj s tými istými tvorcami. Jaroslav Rezník bol váš nominant. Vy ste ho v roku 2017 zvolili za generálneho riaditeľa RTVS. Nevšimol som si, že by ste ho za prácu týchto moderátorov a redaktorov kritizovali, že by ste kvôli týmto moderátorom a redaktorom po dvoch rokoch menili zákon, aby ste mohli vášho nominanta Jaroslava Rezníka predčasne vymeniť. Neurobili ste to. A neurobili sme to ani my, hoci sme nastúpili v roku 2020, počkali sme dva a pol roka, kým vášmu nominantovi Jaroslavovi Rezníkovi skončilo zákonom dané päťročné funkčné obdobie. Vy idete Ľuboša Machaja odpáliť po dvoch rokoch.
Dámy a páni z vládnej koalície, tým, čo robíte, nastavujete štandardy pre budúcu vládu. Povedal som to aj pri Fonde na podporu umenia a hovorím to aj teraz. Ak po najbližších parlamentných voľbách vznikne v parlamente iná väčšina, ak budúcu vládu vytvoria politické strany súčasnej opozície a vymenia generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu, nebudete môcť povedať ani mäkké f.
Vysloveným klamstvom v dôvodovej správe je tvrdenie o odpolitizovaní voľby generálneho riaditeľa. Po novom ho nebude voliť Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, ale deväťčlenná rada, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady. Matematika v tomto je opäť veľmi jednoduchá. Väčšinu v rade budú mať piati členovia volení Národnou radou, teda piati nominanti parlamentnej koaličnej väčšiny. Takže reálne sa nič nezmení, o novom generálnom riaditeľovi rozhodne koaličná väčšina v Národnej rade, takisto ako keby generálneho riaditeľa volila Národná rada.
Politickou lahôdkou okrem nespisovného názvu je funkčné obdobie generálneho riaditeľa a funkčné obdobie členov rady, ktorí volia a odvolávajú generálneho riaditeľa. Na jednej strane nemáte problém odpáliť Ľuboša Machaja v polovici jeho funkčného obdobia a na druhej strane navrhujete, aby nový generálny riaditeľ mal plné päťročné funkčné obdobie a členovia rady dokonca šesťročné funkčné obdobie. Tak sa pozrime na to, čo to spôsobí v praxi. Vami zvolenému generálnemu riaditeľovi vyprší funkčné obdobie rok po najbližších parlamentných voľbách a členom rady dva roky po najbližších parlamentných voľbách. Podľa tohto návrhu zákona by teda nástupcu vášho nominanta mali zvoliť vaši nominanti v rade, hoci pri moci už môže byť úplne iná vládna zostava. Geniálne!
Pokiaľ ide o ďalšie časti dôvodovej správy, zrejme nejakým nedopatrením sa tam dostalo aj konštatovanie, s ktorým sa nedá nesúhlasiť. Citujem: „V prijatom európskom akte o slobode médií sa v pozícii Európskeho parlamentu a Európskej rady hovorí, že vo verejnoprávnych médiách je potrebné plne zabezpečiť pluralitu informácií." Súhlasím na sto percent. Problém je v tom, že tím pani ministerky kultúry v praxi nepresadzuje pluralitu informácií. Tím pani ministerky presadzuje pluralitu dezinformácií. A bolo by čestné to uviesť na pravú mieru aj v dôvodovej správe.
Potom tu máme pasáž o dôveryhodnosti RTVS. Citujem z dôvodovej správy: „Z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že v dôsledku neobjektívneho podávania správ verejnoprávnych i súkromných médií sa občania prikláňajú k alternatívnym zdrojom informácií, najmä k tým, ktoré sú dostupné na online platformách." Ktoré agentúry máte na mysli? A čo máte proti alternatívnym médiám? Rozumiem tomu správne, že sa vám nepáči, že niektorí občania sa prikláňajú k alternatívnym médiám? A vyhlasuje ministerstvo kultúry týmto návrhom zákona vojnu alternatívnym médiám? A čo na to hovoria tvorcovia v alternatívnych médiách?
Ale vráťme sa k tvrdeniu, že z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že v dôsledku neobjektívneho podávania správ sa občania prikláňajú k alternatívnym zdrojom informácií. Keďže z dôvodovej správy sa nedozvedáme, ktoré prieskumy, za aké obdobie, od akých agentúr má ministerstvo kultúry na mysli, musíme si vystačiť s tým, čo je aj verejne dostupné. Verejne dostupný je napríklad dlhodobý prieskum agentúry MEDIAN napríklad z februára tohto roka. Podľa tohto prieskumu má spomedzi všetkých slovenských televíznych staníc najobjektívnejšie spravodajstvo, hádajte, ktoré médium. RTVS. Netvrdím to ja, hovoria to respondenti agentúry MEDIAN. Podľa tohto prieskumu si vyše 26 % opýtaných myslí, že najobjektívnejšie televízne spravodajstvo má RTVS. Nasleduje TA3, TV Markíza a TV JOJ. Oproti februáru 2023, čiže v priebehu roka si spravodajstvo RTVS zlepšilo v prieskumoch agentúry MEDIAN svoju dôveryhodnosť o tri percentá. V uplynulom období bol na Slovensku zverejnený aj jeden medzinárodný prieskum, a to od inštitútu Reuters, o ktorom informovali viaceré médiá, ale aj organizácia MEMO 98, aj v tomto prieskume má RTVS vysokú mieru dôveryhodnosti, a to až 54 %.
Takže ešte raz sa pýtam, z ktorých dlhodobých prieskumov rôznych agentúr vyplýva to, čo tvrdíte v dôvodovej správe? Aj táto nezodpovedaná otázka dokazuje, že ministerstvo kultúry nevie faktami, dátami a argumentmi zdôvodniť zrušenie RTVS a založenie Slovenskej televízie a rozhlasu. Stačilo by povedať pravdu. Stačilo by povedať, že ide o mocenské rozhodnutie tak, ako pri zrušení špeciálnej prokuratúry, ako pri nálepkovaní mimovládnych organizácií alebo ako pri politickom ovládnutí peňazí určených pre nezávislých umelcov.
Podpredseda Národnej rady Andrej Danko zvykne na obavy zo zmien v RTVS reagovať tým, že zamestnancom padá budova na hlavu, že majú nízke platy, zlé materiálne podmienky. Tak k tomuto chcem na záver povedať dve poznámky.
Po prvé, tieto problémy návrh zákona ministerky Šimkovičovej absolútne nerieši.
A po druhé, sloboda je pre každého novinára, každého autora, dramaturga, režiséra, sloboda je pre týchto ľudí dôležitejšia a má väčšiu hodnotu ako budovy a peniaze.
Pre vás je však sloboda prekážkou. Vy potrebujete politicky ovládnuť RTVS, aby ste mohli rozhodovať, kto v nej môže a kto v nej nemôže pracovať, tak ako ste to podľa vlastných slov robili aj v minulosti, keď ste boli pri moci.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Sme na konci rozpravy, a preto je namieste zhrnúť ponaučenia z tejto diskusie. Ja som ich napočítal tieto tri.
Po prvé, táto rozprava potvrdila, že Slovenská národná strana ide politicky ovládnuť rozdeľovanie peňazí určených pre umelcov. Dôkazom je zmena rozhodovacích mechanizmov vo Fonde na podporu umenia, pretože o rozdeľovaní už bude rozhodovať 13-členná rada, v ktorej väčšinu bude mať sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, respektíve ľudí, ktorých ministerke Šimkovičovej nadiktuje pán poslanec Michelko.
Po druhé, druhá vec, ktorú táto rozprava ukázala, je, že pán poslanec Michelko nedokáže dôveryhodne zdôvodniť tento svoj návrh na politické ovládnutie fondu. Skúsil to príkladom, ktorý nazval excesom, ale ako sa veľmi rýchlo ukázalo, tento exces vydalo jemu blízke vydavateľstvo. Tak ak je problém s takýmito excesmi, jednoduchším riešením by bolo, keby vydavateľstvo blízke pánovi poslancovi Michelkovi nežiadalo Fond o podporu a bolo by po excesoch.
No a tretia vec, ktorú rozprava ukázala, je tá, že vzťahy vo vládnej koalícii nie sú zďaleka také bezproblémové, ako sa navonok javia, ako sa lídri vládnej koalície tvária, a to je dobrá správa.
Ale čo je zlé, je, že tento zákon kultúre nepomôže, tento zákon ublíži kultúre a pomôže len žiadateľom blízkym Slovenskej národnej strane. Ale aspoň budeme vedieť, ktoré tie organizácie sú a mohli by si dať do zátvorky potom nálepku, organizácie s podporou SNS. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani ministerka, nedalo sa prehliadnuť, že ste šetrili vo svojom vystúpení stranu SaS, povedali ste, že vás chcú odvolať strany KDH, PS a hnutie SLOVENSKO, ale pán poslanec Szalay veľmi jasne vo vystúpení v rozprave povedal, že za vaše odvolanie budú hlasovať aj poslanci z klubu SaS.
Sme na konci tejto mimoriadnej schôdzi a ak k vášmu odvolávaniu nevystúpil od koaličných partnerov ani jeden minister v rozprave, ani jeden poslanec v rozprave od koaličných partnerov, nie straníckych kolegov, od koaličných partnerov, zo SMER-u a z SNS nevystúpil ani jeden minister, ani jeden poslanec v rozprave. Dostali ste tri podporné faktické poznámky od koaličných partnerov v rozsahu šiestich minút od dvoch poslancov zo strany SMER, od SNS nula.
Čiže po tých šiestich hodinách je zjavné, že vás nielenže chce odvolať KDH, Progresívne Slovensko, hnutie SLOVENSKO a SaS, aleže nemáte ani plnú podporu vašich koaličných partnerov, pretože takto podpora koaličných partnerov naozaj nevyzerá.

Ďakujem za slovo.
Začnem citátom: „Som tu preto, že minister mojej vlády Matúš Šutaj Eštok má moju plnú dôveru." Toto je výrok premiéra Roberta Fica z 23. novembra minulého roka, keď sme v Národnej rade odvolávali Matúša Šutaja Eštoka, a zacitujem to ešte raz: „Som tu preto, že minister mojej vlády má moju plnú dôveru." Z tohto citátu sa dá úplne logicky odvodiť, že dnes tu premiér Fico nie je preto, lebo ministerka jeho vlády pani Dolinková nemá jeho plnú dôveru. Nijako inak sa neprítomnosť predsedu vlády vysvetliť, logicky vysvetliť nedá. Keď sme v novembri minulého roka odvolávali Matúša Šutaja Eštoka, premiér Fico nebol jediným predstaviteľom SMER-u, ktorý prišiel ministra inej koaličnej strany osobne podporiť, sedeli tu aj minister obrany Robert Kaliňák, minister pôdohospodárstva pán Takáč a bol tu aj nominant SNS na čele ministerstva životného prostredia Tomáš Taraba. Dnes tu žiadni ministri zo SMER-u a z SNS nie sú. To sa nedá ničím iným vysvetliť ako tým, že ministerka zdravotníctva nemá podporu svojich kolegov z SNS a zo SMER-u vo vláde.
V predchádzajúcej faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Szalaya som trochu ironicky upozornil na to, že nielen ministri koaličných partnerov tu nie sú, aleže ani, že za pani Dolinkovú nebojujú ani poslanci z týchto strán, ale vidím, že už je tu prvá lastovička, tak som zvedavý na vystúpenie pána poslanca Ježíka vo faktickej poznámke, ako sa postaví na obhajobu pani ministerky.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Páči sa mi ten tímový duch vo vládnej koalícii. Prejavilo sa to aj teraz pri vystúpení pána poslanca Szalaya, ako sa predháňajú poslanci za stranu SMER a za SNS, kto dá viac faktických poznámok, kto sa viac zastane pani ministerky zdravotníctva. Naozaj človek to nestíha až počítať, koľko tých reakcií je na obhajobu pani ministerky zdravotníctva. Takže je to radosť vidieť, ako si kryjú chrbát v tej vládnej koalícii, ako stoja všetci unisono za pani ministerkou. Aj počet členov vlády za strany SMER a SNS bol zaznamenaniahodný. To číslo sa bude ľahko pamätať. To číslo je nula. A sa mi zdá, že keď tu ukazujeme prstom z jednej strany na druhú, koľko poslancov tu je a koľko nie je, tak by si mal každý upratať aj pred vlastným prahom.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel len pána vicepremiéra upozorniť, že Spišská Nová Ves je v Košickom kraji, takže argumentovať prešovským županom je trošku mimo misu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcem sa opýtať na ďalší scenár, na 17.30 hod. máme zvolanú mimoriadnu schôdzu, čiže či sa to bude o 17.30 hod. konať, alebo ako sa bude postupovať.
Ďakujem

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Fonde na podporu umenia slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla tento fond a prostredníctvom tohto fondu určila kultúrnu politiku štátu a ovplyvnila svet umenia. K tomuto záveru ma vedú nasledovné indície z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo strany vládnej koalície.
Varovali sme už pri pôvodnom doplňujúcom návrhu, ktorý prešiel cez kultúrny výbor parlamentu, a vystúpil som k tomu v predchádzajúcom druhom čítaní, čiže nebudem už opakovať tie argumenty, ale po druhom čítaní, keď sa čakalo na záverečné hlasovanie, ktoré sa dnes vďaka tomu, že sa opäť otvorila rozprava v druhom čítaní, odkladá, tak všetci sme čakali na to, že koalícia tie pravidlá zmení. Zmenili ste to, ale zmenili ste to tak, že sa na politickom ovládnutí tohto fondu nič nemení. Stanovisko odborných komisií vo Fonde na podporu umenia bude nezáväzné, záväzné, budú rozhodnutia rady fondu, a v trinásťčlennej rade bude mať väčšinu aktuálny minister kultúry, teda v súčasnosti ministerka kultúry za Slovenskú národnú stranu. Siedmich z trinástich členov pošle do rady priamo ministerka kultúry za SNS bez akéhokoľvek výberového konania, bez akýchkoľvek odporúčaní odborníkov.
Zaujímavou zmenou v novom doplňujúcom návrhu je vnášanie, nazvime to, regionálneho prvku pri kreovaní rady. Budem citovať z tohto nového doplňujúceho návrhu poslancov Michelka, Jarjabka a Podmanického: „Ôsmich členov rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho jedného na návrh starostov obcí, primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov.“
Tak tento doplňujúci návrh prináša so sebou nasledovné problémy a otázky. Ako si to autori tohto doplňujúceho návrhu predstavujú? Na Slovensku máme okolo tritisíc primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov. Ako chcú autori tohto doplňujúceho návrhu dosiahnuť, aby tritisíc primátorov, starostov a županov nominovalo do rady fondu jedného človeka? Vôbec sa to v tom doplňujúcom návrhu nedozvieme. Nie je jasné, či k tomu chcú splnomocniť, alebo zatiahnuť do toho nejakým spôsobom K8, Združenie miest a obcí, alebo ako teda chcú vyriešiť to, aby primátori, starostovia a predsedovia vyšších územných celkov mohli nominovať svojho človeka do rady fondu. Z toho textu to vôbec nie je jasné. Či budú môcť všetci primátori, starostovia a župani navrhnúť svojho odborníka, a príde tritisíc nominácií a potom ministerka si vyberie jedného, alebo sa tritisíc primátorov, starostov a županov zíde v nejakej veľkej konferenčnej miestnosti a dovtedy odtiaľ nevyjdú, kým sa nedohodnú na jednom nominantovi do rady fondu, alebo ako sa teda má zrodiť ten jeden konkrétny nominant za primátorov, starostov a županov? Som zvedavý, ako sa to v praxi vyrieši. Z textu toho doplňujúceho návrhu sa to nedozvieme.
Ale čo je okrem tohto ešte zaujímavé na vnášaní tohto regionálneho prvku, neviem, či pán Malatinský po tom nevolal vtedy v druhom čítaní (reakcie z pléna), nie som si istý, Malatinec, pardon. Mám pocit, mám pocit, že to mohol byť aj on, tak tento model kreovania rady v podstate ten hlas regiónov nijako, nijako neposilňuje. Totiž hlas regiónov by sa posilnil vtedy, ak by ten jeden nominant v rade za tritisíc primátorov, starostov a županov, ak by ten jeden nominant bol jazýčkom na váhach. To znamená, že keby šiestich členov rady nominovala pani ministerka, šiestich profesijné organizácie a ten jeden, ktorý by zastupoval regióny, ten jeden hlas by rozhodol, či pôjdu dotácie, ktoré preferuje jedna skupina alebo druhá. Ale pri tomto modeli ten jeden hlas o ničom nerozhoduje, pretože aj podľa tohto doplňujúceho návrhu má väčšinu pani ministerka. Z trinástich členov rozhodujúcu väčšinu siedmich členov nominuje ona. To znamená, že sa postavenie regiónov, miest, obcí a vyšších územných celkov absolútne neposilňuje týmto doplňujúcim návrhom.
Čiže dá sa povedať, je to na jednej strane zbytočné a na druhej strane to ešte oslabí tú skupinu, ktorá je už aj tak v menšine v tej rade. Doteraz podľa pôvodného návrhu by tam mali byť šiesti z profesijných organizácií, teraz tam budú piati, čo budú v menšine a oproti pôvodnému doplňujúcemu návrhu v ešte väčšej menšine. Tak nie som si istý, či tento doplňujúci návrh je ten, po ktorom tak všetci túžili, že bude to lepšie, ako to pôvodne pán poslanec Michelko presadzoval.
A jediným pozitívom by mohlo byť to navýšenie rozpočtu rady o 10 mil. eur, čo je naozaj veľmi významná suma. Sám som v druhom čítaní predložil doplňujúci návrh, a to taký, aby každý rok sa navyšoval rozpočet tohto fondu o infláciu, čiže bola by to tzv. inflačná valorizácia. Na to vtedy pán poslanec Michelko povedal, že on by bol veľmi rád, bol by najradšej, ale na to ministerstvo financií nedá peniaze.
A teraz po pár týždňoch tu máme desaťnásobok inflácie, navýšenie o 10 mil., čiže o polovicu celého rozpočtu sa podarilo nájsť peniaze na navýšenie rozpočtu fondu, zrazu to nie je problém. Je to zaujímavé. Aj by to mohlo byť pozitívne, keby celý fond nešla ovládnuť Slovenská národná strana, pretože za týchto okolností hrozí, že kultúrnu politiku štátu bude diktovať jedna politická strana, jedna politická strana bude rozhodovať o tom, ktoré kultúrne podujatia a organizácie sú hodné podpory a ktoré nie sú hodné podpory. A to sa v žiadnom prípade nedá hodnotiť ako pozitívna zmena. Čiže darmo zvyšujete rozpočet tohto fondu, keď v konečnom dôsledku o rozdelení tých peňazí budú rozhodovať nominanti jednej politickej strany.
A keď sa už našli peniaze na navýšenie rozpočtu Fondu na podporu umenia, to je posledná myšlienka v mojom vystúpení, bolo by fér, bolo by spravodlivé, keby v rovnakom pomere sa našli peniaze aj na navýšenie rozpočtu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Tam tá celková suma je oveľa nižšia a určite je veľa organizácií, ktoré sa zaoberajú menšinovou kultúrou, ktoré by sa takémuto navýšeniu potešili.
Ďakujem za pozornosť.