Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. A presne veľmi podobne to bolo so správou o činnosti Úradu špeciálneho prokurátora, ktorú tiež teda táto koalícia toľko prekladala zo schôdze na schôdzu, až špeciálnu prokuratúru vlastne zrušili a už nemal tú správu kto predniesť pred plénom Národnej rady. A presne to sa teraz deje, že máme tu Správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti za rok 2024, ale možno kým príde na rad, tak bude tento úrad zrušený. Uvidíme.
No. Stanoviská, ktoré si spomínal, pán poslanec, sú zaujímavé tým, že to, že generálny prokurátor kritizuje tento návrh aj skrátené legislatívne konanie, aj návrh ako taký, to až také prekvapenie možno nie je po tom, čo sa deje na Generálnej prokuratúre, odkedy nebola schválená doživotná renta pre Maroša Žilinku. To, že nesúhlasí s týmto návrhom rada prokurátorov tiež nie je až také prekvapenie. Aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory sa dalo očakávať, že keď už sa ozvú, tak asi nepochvália navrhovateľov za zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
Ale čo mňa osobne teda prekvapilo, to bolo stanovisko prezidenta republiky, lebo on vlastne potopil vlastných kolegov a nie tým, že vyhlásil, že ešte nie je rozhodnutý alebo určite nie je rozhodnuté, že to podpíše, alebo tak nejak krkolomne to povedal, ale ten zvyšok, ktorý povedal, že nevidí žiadnu logiku, prečo vláda ten zákon nezmenila už skôr a že toto už nemá nič spoločné s politickou kultúrou. Čiže tak ako Robert Fico hodil cez palubu pána Suska, tak teraz hodil cez palubu svojich ľudí prezident... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Čo sa týka tej slušnosti, ja si myslím, že by sme sa mali správať slušne aj muži k ženám, aj ženy k mužom, aj muži k mužom, aj ženy k ženám a z toho, čo bola tu jedna reakcia na tvoje vystúpenie, pán poslanec Jakab, som pochopil, že podľa výkladu pani poslankyne Puškárovej je slušné, ak sa ospravedlníš z rokovania výboru, ale predseda výboru ti to neuzná a dostaneš za to pokutu. A zároveň je slušné, ak tento istý predseda výboru, teda pán Blcháč, aby som menoval konkrétneho poslanca, sa nezúčastní na rokovaní výboru, ale dodatočne sa podpíše a on pokutu nedostane. To je slušnosť. Tak teda dobre, dobre.
A čo sa týka tej slušnosti k ženám, ja si myslím, že mali ste šancu prejaviť tú slušnosť, pani poslankyňa, aj vy osobne, aj vaši kolegovia, keď som navrhol procedurálny návrh, aby pani Dlugošová mohla prísť do rokovacej sály odsedieť si túto rozpravu a zareagovať na tvrdenia, ktoré o nej šíria vaši kolegovia, aby to nebolo v duchu hesla o nás bez nás, ale, žiaľ, hlasovali ste proti tomuto procedurálnemu návrhu a teda pani Dlugošová sa môže na túto rozpravu pozerať nanajvýš tak vo svojej kancelárii alebo doma, ak teda dávate rokovať aj niekedy večer po devätnástej o tomto bode. Takže toľko k tej deklarovanej slušnosti k mužom, k ženám, krížom-krážom aj navzájom. Každý nech si uprace pred vlastným prahom, pani poslankyňa. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poprosiť, pán predseda, aby ste dali hlasovať o mojom včerajšom procedurálnom návrhu, ktorý som podával v rozprave.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
No, pán podpredseda Gašpar, povedali ste, že my sme zmenili zákon tak, aby právoplatne odsúdený Daniel Lipšic sa mohol stať šéfom špeciálnej prokuratúry. Ja som vám na to povedal, že sa mýlite, vy tvrdíte, že sa nemýlite. Tak aby som vám pripomenul, ako to bolo, bolo to takto. Zákon bol zmenený tak, aby sa špeciálnym prokurátorom mohol stať aj neprokurátor. To sme zmenili v zákone. Ale človek odsúdený za nedbanlivostný skutok mohol kandidovať aj bez zmeny tohto zákona. Čiže toto sme nezmenili a proste nechcem povedať priamo, že ste tu teraz klamali, ale poviem to slušnejšie, proste mýlili ste sa.
A ešte jedna poznámka, keď už spomínate Daniela Lipšica, áno, za bývalej vlády v parlamente koaličná väčšina zmenila zákon tak, aby sa generálnym aj špeciálnym prokurátorom mohol stať neprokurátor a vďaka tejto zmene sa stal špeciálnym prokurátorom Daniel Lipšic. Pod jeho vedením dosiahol Úrad špeciálnej prokuratúry historicky najlepšie výsledky v boji proti korupcii. My sme do tejto funkcie zvolili Daniela Lipšica, vaši kolegovia pred nami v minulosti zvolili do tejto funkcie Dušana Kováčika. A Dušan Kováčik nebol odsúdený medzičasom za nedbanlivostný delikt, ale za úmyselný trestný čin, za korupciu, proti čomu by mala špeciálna prokuratúra bojovať. Takže nabudúce mlčať je zlato. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dňa 23. októbra 2019 sa v účelovom zariadení Úradu vlády Slovenskej republiky Bôrik v Bratislave uskutočnilo verejné vypočutie záujemcov o kandidatúru na post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Do uplynutia stanovenej lehoty sa prihlásilo jedenásť záujemcov o kandidatúru. Deviati splnili zákonom stanovené podmienky a boli pripustení k verejnému vypočutiu, hovorí zápisnica z verejného vypočutia záujemcov o kandidatúru na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Z tých deviatich ľudí, ktorí sa zúčastnili na verejnom vypočutí, hádajte, kto dostal najviac bodov od členov výberovej komisie? Hádate správne, bola to pani Zuzana Dlugošová, 23. októbra 2019, teda počas tretej vlády strany SMER-u.
A teraz si vypočujte, ako zhodnotili pani Dlugošovú členovia výberovej komisie pod vedením premiéra Petra Pellegriniho. Citujem zo zápisnice: „Ako pozitívum u záujemkyne komisia hodnotila štúdium doma aj v zahraničí, ako aj jej skúsenosti z oblasti ochrany ľudských práv a slobôd, ktoré súvisia s predmetnou pozíciou. Prezentovala relevantné pracovné skúsenosti a publikačnú činnosť. Má skúsenosti so zastupovaním slabších strán v právnych konaniach. Jej silnú motiváciu venovať sa oblasti ochrany oznamovateľov preukazujú nielen uvedené skúsenosti, ale aj jej aktivity pri prijímaní etického kódexu v štátnej správe a vzdelávanie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v oblasti etiky. Vo vyjadrovaní preukázala schopnosť konkrétne pomenovať problém. Vzhľadom na doterajšiu prax, komisia nemala pochybnosti o spôsobilosti záujemkyne spolupracovať s domácimi a zahraničnými organizáciami a aplikovať dobrú prax a osvedčené postupy. Tieto stránky sa u nej prejavili aj v praktickom prístupe k riešeniu koncepcie úradu. Dôraz kládla na dôveryhodnosť, informačné aktivity, kvalitu a efektívnosť činnosti úradu, prístup na potrebu kooperácie štátnych orgánov pri riešení agendy protispoločenskej činnosti. V oblasti osobnej integrity a v etických otázkach dlhodobo pôsobí presvedčivo." Progresívna kandidátka, ako ju nazývate tu niektorí. Ešte raz: „V oblasti osobnej integrity a v etických otázkach dlhodobo pôsobí presvedčivo. Predložené materiály sú dobre štruktúrované, majú kvalitnú formálnu a obsahovú stránku. Potrebné právne predpisy ovláda na požadovanej úrovni. Ako prípadná predsedníčka úradu má potenciál zohrávať úlohu etického lídra a teda byť dôveryhodnou osobou, čo je dôležitý predpoklad pre úspešné naplnenie vízie účinnej ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Medzi jej silné stránky patrí právnické vzdelanie doma aj v zahraničí, ktoré je zamerané aj na praktickú oblasť súvisiacu s predmetnou pozíciou, sústreďuje sa na ochranu ľudských práv a slobôd. Ďalšou silnou stránkou záujemkyne sú jej relevantné pracovné skúsenosti a publikačná činnosť, skúsenosti so zastupovaním slabších strán v konaniach, aktívna účasť na prijímaní etického kódexu, vzdelávacie aktivity na právnických fakultách v oblasti etiky." Takto zhodnotila výberová komisia v účelovom zariadení úradu vlády, v tom čase Petra Pellegriniho, kandidátku pani Dlugošovú, ktorej výberová komisia dala najviac bodov zo všetkých uchádzačov o post predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Pani Dlugošová je vaša kandidátka. Pán minister, vy ste v tom čase boli vedúci úradu vlády. Vo vašom účelovom zariadení sa konalo výberové konanie. Aj zákon, na základe ktorého sa toto výberové konanie konalo, ste prijali vy koncom januára v roku 2019. Už som to včera ukazoval a budem to opakovať, koľkokrát bude treba. Za tento zákon, o ktorom po siedmich rokoch hovoríte, že teraz nastala náhla, neodkladná situácia, kedy zákon treba v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť, za tento zákon v roku 2019 hlasovali Ľuboš Blaha, Juraj Blanár, Jaroslav Baška, Dušan Galis, Dušan Jarjabek, Róbert Puci, Jozef Valocký, Dušan Muňko, Peter Šuca, Ľubomír Vážny, Erik Tomáš, Martina Šimkovičová, ale aj súčasný premiér Robert Fico. Je to váš zákon. A za vašej vlády získala najviac bodov od výberovej komisie pani Dlugošová.
Neexistuje žiaden neodkladný argument, prečo treba tento úrad zrušiť, tento zákon zmeniť, zriadiť nový úrad a vymeniť pani Dlugošovú. Je to čisto mocenská pomsta ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. O nič iné tu nejde. Táto vláda nechce ďalej chrániť oznamovateľov, nechce ďalej chrániť obete trestných činov, preto táto vláda zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, preto ste rozpustili Národnú kriminálnu agentúru, preto idete teraz zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a preto sa chcete zbaviť pani Dlugošovej. Kvôli čurillovcom. Veď to povedzte na rovinu. Lebo tie rozprávky o tom, ako sa to nič nezužuje, iba sa prispôsobuje a vyvažuje, to sú rozprávky možno pre Európsku komisiu, ale nechce sa mi veriť, že v Bruseli sú takí naivní, že by tomuto boli schopní uveriť.
Ešte raz. Neexistuje žiaden dôvod na prijatie tohto zákona. Neexistuje. A bolo by chlapské, pán minister, keby ste priznali, o čo tu vlastne ide. Pravda je, že keby tzv. čurillovci nedostali štatút chránených oznamovateľov, vôbec by sme dnes o tomto zákone nediskutovali. Vy sa však obávate toho, že tak ako vyhral nedávno súd pán Ďurka, ktorého by ste mali vrátiť naspäť a doplatiť mu ušlú mzdu 70-tisíc eur, hrozí, že rovnako by ste museli vrátiť do úradu aj všetkých ostatných. A tomu chcete zabrániť. Preto je tu tento zákon, preto v skrátenom legislatívnom konaní, preto ste si zvolali kolegov na úrad vlády v sobotu. Vy tam potrebujete nové vedenie, politicky poslušné, ktoré zruší štatút chránených oznamovateľov pre týchto čurillovcov. O to tu ide. A ak nie, tak dajte verejný prísľub, že nikomu, komu doteraz úrad pridelil štatút chráneného oznamovateľa, nebude tento štatút odobratý. Čo, pán Čellár? (Reakcia z pléna.) Áno, jasné. Áno. Takže o čo tu ide? O čo tu ide? Povedzte, pán Čellár. (Reakcia z pléna.) Nejde o to, však?
Na záver už len zopakujem. Táto vláda nechce ďalej chrániť ani oznamovateľov, ani obete trestných činov, táto vláda chce chrániť páchateľov. Preto ste zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry, preto ste rozpustili Naku a preto sa chcete zbaviť vedenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Chcete chrániť páchateľov. O nič iné tu nejde. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
No, pán minister, dobrý pokus, dobrý pokus, ako odviesť pozornosť od podstaty a zvrhnúť debatu na niečo absolútne nesúvisiace. Ale vráťte sa naspäť na ihrisko. Poďte naspäť diskutovať o tomto zákone, a ak teda tvrdíte, že tu vôbec nejde o to, aby vedenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bolo vymenené za niečo poslušnejšie, tak dajte chlapský prísľub, že nikomu, komu bol týmto úradom udelený štatút chráneného oznamovateľa, nový úrad neodoberie tento štatút. Potom vám možno uveríme, že tu nejde o to, aby prišlo nejaké poslušné vedenie plniť pokyny, aby urobilo presne to, čo naznačujem v tej otázke, aby odobralo štatút chráneného oznamovateľa. Čiže dajte chlapský prísľub, že nič také sa nestane.

Áno, ďakujem pekne.
V zmysle § 20 zákona o rokovacom poriadku žiadam o vyjadrenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s účasťou Zuzany Dlugošovej na prerokúvaní tlače 1123, zákon o Úrade na ochranu obetí trestnej činnosti, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Odôvodnenie: Tak ako to spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, aj pán poslanec Sabo, je nanajvýš žiaduce a korektné, aby pri prerokúvaní tohto zákona bola prítomná aj súčasná šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon o rokovacom poriadku takéto niečo umožňuje presne v § 20, takže na základe tejto kompetencie Národnej rady si vás dovoľujem, kolegovia, požiadať o vyjadrenie súhlasu s účasťou pani Dlugošovej na prerokúvaní tejto tlače. Myslím, že by ste voči tomu nemali mať žiadne námietky. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ak si Matúš Šutaj Eštok myslí, že týmto zákonom v skrátenom legislatívnom konaní zastaví pád preferencií HLAS-u a ukáže politickú silu, tak sa hlboko mýli a navyše som presvedčený o tom, že sa stane presný opak toho, ak si to myslí.
Pani poslankyňa Gregorová, vy ste spomínali, že Matúš Šutaj Eštok na opakované otázky novinárov nevedel vymenovať jeden jediný príklad osoby, ktorej hrozí, že bude mať porušené ľudské práva. No ja niekoho poznám, koho postihne škoda, ak súčasné vedenie Úradu na ochranu oznamovateľov nebude vymenené. Tejto osobe síce asi nebudú spôsobené škody na jeho ľudských právach, ale utrpí politické škody. A tou osobou je, samozrejme, Matúš Šutaj Eštok. Ak by týmto brutálnym spôsobom nezrušili Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a nevymenili by vedenie tohto úradu, tak by hrozilo, že Matúš Šutaj Eštok bude musieť postupne vrátiť do služby všetkých vyšetrovateľov a operatívcov, ktorých v rozpore s týmto zákonom, ktorý prijali jeho kolegovia zo SMER-u v roku 2019, hrozilo by, že by všetkých musel vrátiť do úradu.
O to tu ide, ale opakujem z úvodu mojej faktickej poznámky, ak si Matúš Šutaj Eštok myslí, že týmto zastaví pád preferencií HLAS-u a ukáže politickú silu, nestane sa tak, dosiahne presný opak.

Ďakujem za slovo. A ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Áno, pán poslanec Dostál, hlavným cieľom je oslabiť ochranu oznamovateľov, čo zároveň posilní ochranu páchateľov, lebo to sú spojené nádoby. Tohto zákona by sa mali páchatelia protispoločenskej činnosti obávať, ale nového úradu a teda zjavne nového vedenia úradu sa obávať nebudú. Také je to jednoduché. Páchatelia protispoločenskej alebo teda aj trestnej činnosti sa už nemusia báť Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bola rozpustená, páchatelia trestných činov sa už nemusia báť Úradu špeciálnej prokuratúry, lebo bola zrušená, teda zrušený, páchatelia trestných činov sa už nemusia báť Trestného zákona, lebo boli tresty za korupciu a ekonomické trestné činy oslabené. A toto je možno taký posledný krok, uvidíme, ešte by mohli zrušiť Špecializovaný trestný súd, uvidíme, či si aj na to trúfnu, ale ak nie, tak toto bude vlastne taký záver, že kým aspoň tohto úradu, ktorého vedenie, pripomínam, vyberala ešte tretia Ficova alebo Pellegriniho vláda, vykonávalo toto vedenie svoje úradné kompetencie nezávisle a poskytovalo ochranu každému bez ohľadu na to, z akého prostredia prišli tí oznamovatelia. Tak toto je posledný úrad, ktorého sa už páchatelia protispoločenskej činnosti nebudú musieť báť, lebo nové vedenie bude na ich strane. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Začnem tým, prečo je Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti dôležitý, užitočný, a prečo by aj verejnosti, ktorá sa až tak nevenuje možno tejto téme, malo záležať na tom, aby tento úrad fungoval nezávisle od politickej moci.
Niekedy v období prvej vlády Roberta Fica sa na Právnickej fakulte Univerzity Komenského stal pomerne známy a široko medializovaný prípad, aj tu v parlamente sa o ňom často hovorilo, kedy zamestnankyňa právnickej fakulty, myslím, že to bola referentka zo študijného oddelenia, upozornila na to, že za podozrivých okolností sú prijímaní na externé štúdium na právnickej fakulte určití uchádzači. Pointa bola, že dosiahli veľmi nízky počet bodov, ale nejakým zázrakom sa im cez odvolacie konanie podarilo dostať predsa len na školu a predbehnúť uchádzačov, ktorí tiež neboli prijatí, ale dosiahli lepšie výsledky, no v odvolacom konaní neuspeli. Tá referentka sa volala pani Melicherčíková, dostala aj ocenenie Bielu vranu, pretože mala taký naozaj neslávny osud, že keď upozornila na právnickej fakulte na tie machinácie s prijímacím konaním, tak bola vyštvaná zo školy. Skončila v tom čase za pultom v reštaurácii s rýchlym občerstvením a niektorí pedagógovia z právnickej fakulty sa jej chodievali vysmievať. Jeden bol pán Burda, zhodou okolností nominant strany HLAS v štátnej volebnej komisii, aký paradox, a druhý bol poslanec zo strany SMER, ktorý učil na právnickej fakulte a teraz si na jeho meno (reakcia z pléna), áno, Martvoň, ďakujem veľmi pekne. A to je len jeden z príkladov, kedy niekto upozornil na nekalé konanie a doplatil na to tým, že prišiel o prácu.
Presne na takéto prípady potrebujeme Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, nemusí ísť vôbec o korupciu. Môže ísť aj o iný typ protispoločenskej činnosti a presne kvôli takýmto prípadom nezávislý úrad potrebujeme. Ako by asi postupoval, keby takýto úrad v tom čase existoval a na čele tohto úradu by bol nejaký politický kolega, alebo nominant od strany, v ktorej bol aj pán Martvoň. Asi by ochranu takáto osoba nedostala, všakže? Preto je dôležité, aby na čele týchto úradov boli nezávislí ľudia. A tá nezávislosť je ohrozená práve touto novelou v skrátenom legislatívnom konaní.
Na zrušenie tohto úradu a na skrátené legislatívne konanie existujú dva typy dôvodov. Dôvody falošné a dôvody skutočné. Falošný dôvod sme tu počuli od predkladateľa, pána ministra vnútra, ktorý tvrdí, že sú ohrozené ľudské práva a preto musí byť tento zákon zmenený súrne v skrátenom legislatívnom konaní. Prosím vás pekne, tento zákon platí sedem rokov. Pred siedmimi rokmi ho tu predkladal vtedajší premiér Peter Pellegrini. Pán súčasný minister vnútra bol v tom čase vedúci jeho úradu na Úrade vlády. Pred siedmimi rokmi za ten zákon, v roku 2019, 30. 1. tu hlasovali kompletný poslanecký klub strany SMER, napríklad pán poslanec Ľuboš Blaha, pán poslanec Juraj Blanár, Jaroslav Baška, Dušan Galis, Dušan Jariabek, Marián Kéry, Dušan Muňko, Peter Šuca, Erik Tomáš a tak ďalej, mnohí, ktorí tu sedia aj dnes. A medzi nimi aj vtedajší poslanec Robert Fico. Pred siedmimi rokmi vy ste schválili tento zákon a sedem rokov vám trvalo, kým ste došli na to, že tento zákon ohrozuje ľudské práva. To vám neuveria ani naozaj že najvernejší voliči či už strany SMER, alebo strany Smer 2. Takže to sú tie dôvody falošné.
A čo sú dôvody skutočné? Skutočným dôvodom na zrušenie a rýchle založenie nového úradu je, samozrejme, potreba zbaviť sa aktuálneho vedenia Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To je jediný dôvod. A prečo sa potrebujú zbaviť pani Dlugošovej? Dôvodom sú čurillovci. Pán minister vnútra ako predkladateľ je v hlbokom konflikte záujmov pri predkladaní tohto skráteného legislatívneho konania a v obsahu zákona sa potom vyjadrím v rozprave k samotnému zákonu.
Ale čo ešte, zdá sa mi, nezaznelo v tejto rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, to je stanovisko Slovenskej advokátskej komory. Málokedy sa stáva, že Slovenská advokátska komora verejne komentuje legislatívny proces v Národnej rade. Keby toto bola náplň ich práce, mohli by to robiť pomaly na každej schôdzi, ale robia to len naozaj výnimočne. A z toho dôvodu, že to stanovisko považujem za výnimočné, dovoľte, aby som ho celé prečítal.
"Slovenská advokátska komora vyslovuje zásadné odborné výhrady k návrhu vlády Slovenskej republiky na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho nahradenie novým úradom. Okrem obsahových námietok Slovenská advokátska komora veľmi kriticky vníma návrh na prerokovanie takéhoto legislatívneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. Slovenská advokátska komora dlhodobo vyzýva na zachovávanie inštitucionálnej stability. Pre demokraticky a právny štát sú kľúčové nezávislé inštitúcie, ktoré konajú riadne v rámci zákonom stanovených pravidiel. Akékoľvek návrhy na zmeny v dôležitých inštitúciách a systéme ochrany práv musia preto podliehať riadnej odbornej diskusii. Prípadné rušenie a vytváranie nových úradov, ak je to odôvodnené, by sa malo prijímať vždy v riadnom legislatívnom konaní, ktorému predchádza odborná diskusia a poctivá analýza fungovania daného úradu. Zmeny by tak vždy mali byť dôsledkom koncepčného reformného úsilia a nikdy nielen vedľajším produktom sledovania čiastkových záujmov. Na skrátené legislatívne konanie podľa názoru Slovenskej advokátskej komory nie sú splnené podmienky. Domnievame sa, že prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez relevantných dôvodov môže v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky otvoriť diskusiu o súlade takého postupu s Ústavou Slovenskej republiky.
Z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na časť navrhovaného zákona, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípade ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Rovnako tak spôsob a forma zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu. Slovenská advokátska komora je presvedčená, že na navrhovanú zmenu neexistuje žiadna spoločenská potreba. Činnosť Úradu na ochranu oznamovateľov nebola k dnešnému dňu vyhodnotená spôsobom, ktorý by čo i len v minimálnej miere signalizoval nevyhnutnosť tento úrad bezodkladne zrušiť a nahradiť iným, ktorý bude pod vedením novovybraného manažmentu. Podľa názoru Slovenskej advokátskej komory Úrad na ochranu oznamovateľov plní nenahraditeľnú funkciu v boji proti korupcii a za niekoľko rokov svojej existencie preukázal svoje opodstatnenie efektívnou zákonnou činnosťou."
A myslím si, to už je môj dôvetok, že presne v tejto poslednej vete sa skrýva ten skutočný dôvod, prečo musí byť Úrad na ochranu oznamovateľov v súčasnej podobe so súčasným vedením zrušený. Zopakujem teda, že tým skutočným dôvodom je fakt, ktorý spomína aj Slovenská advokátska komora, že Úrad na ochranu oznamovateľov plní nenahraditeľnú funkciu v boji proti korupcii. Preto ho potrebujete zrušiť.
K zvyšku sa vyjadrím v prvom čítaní.