Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Glück, vy ste mladý človek, takže ja celkom dobre chápem, že ste ľahko zmanipulovatelný. Ale to, čomu nerozumiem, je ten váš mentálny svet, v ktorom jednoducho urážate ženy, ktorým podľa môjho názoru nesiahate ani po päty. Mal ste tam poznámku na Martu Šimečkovú aj na partnerku pána Šimečku, veľmi nevhodné a ja si myslím, že to bolo pod vašu úroveň. Najmä ak v porovnaní s vami tieto dve ženy dokázali omnoho viac doteraz.
Ďalšia vec, pán Glück, každý projekt podlieha finančnej kontrole. To určite viete. Ak táto kontrola nejaké pochybenie zistí, tak to musia tí, ktorým boli dotácie poskytnuté, vrátiť. Ten fakt, že obidve tieto združenia aj na ďalší, aj na ďalší, aj na ďalší rok dostali dotáciu, znamená, že žiadne pochybenie nikdy nenašli a že finančné prostriedky boli vyúčtované účelovo. To znamená ale, že aj tých 12-tisíc, o ktorých ste nepovedal za aké obdobie, ale ja predpokladám, že je to na celý jeden rok, ktoré boli vyplatené, boli účelne vynaložené a správne.
A ďalšia vec. Z auditu je zrejmé, že ak došlo k nejakému pochybeniu pri hodnotení, tak to nebolo na strane mimovládnych organizácií, ale na strane ministerstva spravodlivosti. A ja sa pýtam, prečo by sme mali haniť mimovládne organizácie, alebo ich za niečo postihovať, ak k tomuto pochybeniu nedošlo na ich strane.
A po ďalšie, ja si myslím, že celá táto fraška len zapadá do vášho modusu operandi, a to naozaj len poškvrniť mimovládny sektor a, samozrejme, poškvrniť meno Šimečkovcov, ktorí vám dýchajú na krk, všakže, a toto je presne ten dôvod, pre ktorý je celý tento proces nechutný a vyfabulovaný, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za vaša faktické poznámky.
Najprv by som sa teda vyjadrila k pánovi Janasovi a k tej diskusii. Ono treba možno trošku intenzívnejšie počúvať, aby sme pochopili sa navzájom dostatočne dobre. Ja som včera to hovorila, aj dneska to poviem znova. Že si nemyslím, že je správne rokovať alebo diskutovať o stave, o ktorom som presvedčená, že je nezákonný. A my sme boli pozvaní na diskusiu o pilotnom projekte zmeny segregovanej školy na národnostnú v Rakúsoch. O tom si myslím, že nie je dobré diskutovať, najmä nie, ak existuje oprávnená obava, že takouto prítomnosťou by sme mohli niečo legitimizovať. Ale naozaj som ochotná rokovať o pilotnom projekte zvyšovania kvality škôl na školách vo vylúčených komunitách a takisto aj do segregácie. To sú úplne dve rozličné veci, to sa nedá porovnávať. To je prvá vec.
Čo sa týka tej poznámky toho, čo som hovorila dneska, že informované súhlasy sú problematické vo vzťahu k rodičom rómskym, pretože sú oprávnené obavy, že vďaka aj tomu, že majú nižšie vzdelanie, teda nižšiu úroveň kognitívnych schopností, tak sú náchylnejší podpísať pod vplyvom nejakej autority informovaný súhlas, o ktorom nie sú dostatočne informovaní, oboznámení a nedokážu úplne zhodnotiť, či je to v prospech a najlepšom záujme dieťaťa, alebo nie. Na tomto trvám. A hovorím to nielen ja ako poslankyňa Ingrid Kosová, hovorí to aj európske, Európsky súd pre ľudské práva, ktorý už vydal aj rozhodnutie o takomto stave, že informované súhlasy napríklad pri vstupe detí do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, predtým ako sa vyjadrím, by som ešte krátko, keďže som nemala možnosť vyjadriť sa k tomu vášmu záverečnému slovu, ktorý ste mali, tak len malý dôvetok. Povedal ste, že ak nám, členom, členkám rómskej národnostnej menšiny, nezáleží na zvýšení kvality detí v rómskych segregovaných školách, tak ten pilotný projekt kľudne zastavíte. Parafrázujem, nepamätám si to úplne presne. Práveže naopak. Budeme veľmi radi, ak ho zastavíte, hlavne kvôli tomu, pretože nám na tej kvalite a na zvýšení kvality teda veľmi, veľmi záleží. Dnes sme mali výbor ľudskoprávny, kde ste sa, bohužiaľ, nemohol zúčastniť. Bol tam za vás pán štátny tajomník, pán Hrinko, a on na konci položil takú otázku, že prečo ste proti tomu, aby sa deti učili vo svojom materinskom jazyku. Pravda je taká, že my vôbec nie sme proti tomu, aby sa učili vo svojom materinskom jazyku. Dokonca nie sme proti tomu, aby vznikol nejaký pilotný projekt zvyšovania kvality v takýchto segregovaných školách a môžem vás ubezpečiť, že ak by ste nás, či už kolegyňu Kalmárovú, Gažovičovú alebo aj mňa, alebo aj iných členov opozície pozvali, alebo aj mimovládnych organizácií určite, ak môžem hovoriť v ich mene, na také stretnutie, ktoré by sa týkalo práve pilotného projektu zvyšovania kvality v segregovaných školách alebo dokonca desegregácie, tak sa ho kedykoľvek radi zúčastníme. Čiže nám ide v podstate len o to, že máme naozaj oprávnené obavy, že zmena segregovaných škôl na národnostné neprinesie nielen tú požadovanú kvalitu, aleže naozaj zakonzervuje tieto deti. A to, že ide o v podstate legitimizáciu segregácie, to si nemyslíme len my, myslia si to aj mimovládne organizácie a aj tí členovia a členky rómskej národnostnej menšiny, ktorí vám zaslali predsa petíciu, respektíve výzvu. Myslí si to napríklad aj stredisko ľudských práv, myslí si to aj verejný ochranca práv a ja som presvedčená o tom, že v najbližšej, v najbližšom čase to bude aj stanovisko Európskej komisie.
Nám v Progresívnom Slovensku vždy v prvom rade záležalo pri zvyšovaní kvality školstva najmä na kvalite a spokojnosti učiteľského povolania, alebo teda respektíve učiteľov a učiteliek, pretože sme presvedčení, že práve od nich závisí kvalita školstva na Slovensku. A myslím si, že v tom sa úplne všetci, či sme z koalície alebo v opozícii, zhodneme.
Takisto vieme, že momentálne čelíme naozaj akútnemu nedostatku týchto pedagogických zamestnancov. Napríklad teraz na začiatku školského roka na portáli Profesia bolo až 1 423 žiadostí pedagogických zamestnancov a hľadali, respektíve 12 riaditeľov. Aktuálne teda je na portáli Edujobs zverejnených vyše 1 700 pracovných ponúk a 82 % z toho tvoria práve inzeráty na pedagogických zamestnancov. Dokonca stredné školy hľadajú konkrétne 162 pedagógov a chýbajú už dokonca aj pedagógovia na prvom stupni základných škôl vo výške 139 učiteľov a učiteliek. Analýzy, samozrejme, tiež dokazujú, že priemerne nám bude chýbať až okolo dvetisíc učiteľov ročne. A my už veľmi dobre poznáme aj dôvody, prečo to tak je. V prvom rade je to starnutie a odchod do dôchodku, čo sa prejavuje najmä na stredných školách a materských školách a chýbajú nám hlavne teda učitelia matematiky, fyziky, odborných predmetov a informatiky. Druhým dôvodom je, samozrejme, populačný nárast žiakov. A tretím dôvodom je, samozrejme, aj odchod začínajúcich učiteľov. To znamená absolventov učiteľského povolania, ktorí neprichádzajú buď do základných škôl, alebo stredných škôl a hľadajú si miesto niekde úplne inde, kde budú zaplatení lepšie.
Takže to, čo máme, ten problém, ktorý momentálne dneska je najzásadnejší, je atraktívnosť učiteľského povolania, ktorá je naozaj veľmi nízka. To tiež všetci veľmi dobre vieme. Ja sa vôbec nečudujem, že takí začínajúci učitelia nechcú ísť učiť. Veď si predstavte, že nástupný plat je na úrovni niekde okolo 1 000 – 1 016 eur, čo je v hrubom, len ako 720 eur dajme tomu. To znamená, že napríklad v Bratislave by sa určite bez ďalšieho povolania takýto učiteľ, učiteľka neuživili.
Ale to nie je, samozrejme, jediný problém, pretože keď sa budete rozprávať s učiteľmi, tak vám jasne povedia, že ani tie pracovné podmienky, v akých učia, nie sú úplne najružovejšie. Na východnom Slovensku som napríklad stretla učiteľov, keďže som teraz dosť často bola práve na východnom Slovensku v školách, tak nám hovorili o tom, že im chýba bežný papier do kancelárie, nemajú tlačiareň, žiaci a žiačky tam sedia v polorozpadnutých laviciach, okná sa im rozpadávajú, chýbajú im didaktické pomôcky, o technickom vybavení to už ani nehovorím, že ho nemajú. Čiže v našich školách sa ani zďaleka nepribližujeme štandardom 21. storočia. Ale mnohých učiteľov a učiteľky trápi aj celková klíma na školách. My naozaj máme veľký problém s direktívnym prostredím na úrovni škôl a osobne som presvedčená, že ak učiteľ pôsobí pod direktívnym vedením, tak, samozrejme, ani on nemôže byť rešpektujúci k svojim žiakom. Zle zaplatených, unavených a frustrovaných učiteľov len veľmi ťažko motivujeme k tomu, aby vyučovali potom kreatívne a inovatívne.
Takže keď sa nad tým zamyslíme, poznáme všetky problémy, tak čo by sme teda očakávali, že čo by sme mali urobiť, tak na prvom mieste je to určite atraktívne ohodnotenie a to, čo by sme v prvom rade mali urobiť, je, aby sa už konečne systémovo zaviedli či už ako automat alebo nejaká zákonná, ale najmä predvídateľná úprava, tak z tých mnohých podmienok, aby sme sa pri učiteľských platoch dostali aspoň na úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Osobne si myslím, že je to tá najdôležitejšia vec, ktorú by sme mali urobiť, respektíve ktorú by mala urobiť vláda.
Na druhej strane ale musím povedať, že ak sa domnievame, že ak zvýšime plat, tak zároveň zvýšime aj hneď kvalitu vzdelávania, tak to je utópia a práve preto som presvedčená, že k tomuto základnému platu by sme možno mohli učiteľov motivovať aj tým, že im umožníme alebo dáme nejaké príplatky za inovatívnosť alebo za kreativitu, respektíve za kvalitu práce a nadpráce. Veľmi prospešný by mohol byť napríklad aj náborový príplatok pre učiteľov, ktorých je, samozrejme, nedostatok, alebo pre začínajúcich učiteľov. A keďže sa bavíme o veľkých regionálnych rozdieloch, tak prospešné by mohlo byť aj poskytovanie nájomného bývania alebo nejakého príspevku na bývanie, ktoré by, samozrejme, mohlo byť diferencované podľa nákladov na bývanie v danom regióne, čo sa čiastočne do nejakej malej miery podarilo.
Okrem toho ale by sme nemali zostať len pri platoch a príplatkoch, je potrebné možno pozrieť sa aj na ďalšie príklady dobrej praxe. A sú to aj rôzne iné nefinančné benefity a mali by sme sa pozrieť teda na podporu učiteľského povolania komplexne. Máme rôzne príklady dobrej praxe zo zahraničia, takzvaný napríklad kafetéria systém, kedy si môžu učitelia a učiteľky vyvstávať rôzne benefity na základe svojich individuálnych potrieb. Ja neviem, môžu mať čiastočne hradený rekondičný pobyt, wellness pobyt, bezplatný vstup do nejakých inštitúcií, alebo môžu mať sick day, dva dni plateného voľna na rehabilitáciu, napríklad plateného, príspevok na zdravotnú starostlivosť, alebo aj umiestnenie dieťa do firemnej škôlky. Tých nefinančných benefitov je naozaj nesmierne množstvo, len sa nad nimi treba zamyslieť. Ale to, čo pokladám za ešte dôležitejšie, je, aby sme umožnili učiteľom a učiteľkám, aby mali prístup k preventívnym a intervenčným opatreniam na ochranu duševného a fyzického zdravia. A sem patrí napríklad aj štátom podporovaná a financovaná supervízia alebo mentoring, zážitkové programy, teambuilding, možnosť nejakých návštev centier duševného zdravia zadarmo a podobne.
Samozrejme nesmieme zabúdať aj na dôležitosť toho, že k tomu duševnému zdraviu prispieva aj vytváranie rôznych inkluzívnych a podporných tímoch na školách, pretože pracovať s rôznymi diverzifikovanými deťmi v prostredí, kde nemáme dostatok asistentov učiteľa, výchovných poradcov, odborných pracovníkov, logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov a tak ďalej, tak v takom prostredí je veľmi ťažké naozaj implementovať alebo realizovať inkluzívne vzdelávanie.
No a napokon je tu ešte ďalší balík, a to je podpora vzdelávania pedagogických zamestnancov. Osobne si myslím, že je veľmi potrebné zvýšiť podiel pedagogickej praxe už od prvého ročníka na vysokých školách. To je základ, pretože z našich vysokých škôl vo veľmi vysokej miere naozaj odchádzajú síce dobre teoreticky podkutí odborníci, ale nie osobnosti, ktorí majú zručnosti a naozaj vyučovať v praxi, a to inovatívne, kreatívne, zážitkovo, ktorí sú schopní rozvíjať emocionálnu inteligenciu alebo kritické myslenie. V tomto môže byť veľmi prospešný napríklad aj excelentný učiteľ v programe učiteľstva a ďalej je napríklad potrebné navýšiť počet hodín na profesijný rozvoj, zároveň navýšiť aj rozpočet pre školy, ktoré by si samy určovali a financovali vzdelávanie, ktoré potrebujú. Napokon je vhodné umožniť pedagogickým zamestnancom, aby rozširovali aj svoju kvalifikáciu počas študijného voľna v skrátenom type rozširujúceho štúdia, najmä pre potreby rekvalifikácie a zručnosti s výukou detí so špeciálnymi potrebami, ktorých je v našom školstve naozaj stále viac a viac.
No a teraz k tomu, čo v tomto predkladanom zákone ponúka ministerstvo školstva. Sú to kompenzačné príspevky. Z toho mora všetkých tých opatrení, ktoré som vymenovala, ktoré by mali, na ktoré by malo ministerstvo myslieť, tak, bohužiaľ, sú to zatiaľ len kompenzačné príspevky. Tieto, určite viete, že boli pôvodne určené pre učiteľov v regiónoch s vyššími životnými nákladmi, pričom na opatrenie bolo tento rok vyčíslených, ak sa nemýlim, 65 mil. A samozrejme, je to nízky budžet na to, aby boli tieto príspevky dostatočne vysoké. V Bratislave je to na úrovni okolo 130-135 eur a samozrejme, že sa to stretlo aj s kritikou, že tieto výšky kompenzačných príspevkov regionálnych nie sú postačujúce, čo sa dalo očakávať.
Tento nový zákon, nový návrh teda príspevkov, ktorý pán minister predkladá, hovorí, že by mal slúžiť ako motivačný a stabilizačné nástroje pre zamestnancov v sektore vzdelávania, ktorí pôsobia v prostredí s výrazným nedostatkom personálu, vyššou fluktuáciou alebo s pretrvávajúcimi ťažkosťami pri získavaní a udržiavaní kvalifikovaných zamestnancov, a kde je potrebné zvýšiť ich atraktivitu pracovných pozícií. V dôvodovej správe sa píše, že do budúcna nie je možné vylúčiť, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec dostane aj príspevok ako kompenzačný a iný príspevok ako kompenzačný. Z tohto dôvodu je v § 76 uvedené iba slovo príspevok a nie kompenzačný príspevok. Zároveň sa ale v dôvodovej správe píše aj, že tento nedostatok je zvlášť citeľný v určitých regiónoch, špecializáciách a školách s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi, kde je obzvlášť ťažké obsadiť voľné pracovné miesto.
Osobne sa priznám, že s touto formuláciou v dôvodovej správe mám určitý problém, tá žiarovka mi trošku zablikala, pretože áno, ja na jednej strane chápem, že učitelia a učiteľky sú frustrovaní, vyhorení a predstava, že majú učiť vysoké percento detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve rómske deti, je naozaj často spojená s rôznymi typmi obáv, často aj kvôli hygienickým podmienkam, v ktorých žijú tieto deti, majú problémy so žltačkou, všami, svrabom a tak ďalej. A ja na jednej strane nechcem tým povedať nič hanlivé, lebo, samozrejme, poznám pár učiteliek a učiteľov, ktorí by túto prácu nevymenili za nič na svete a či už pracujú s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo s bežnými deťmi, tak dokonca sú aj takí, ktorí hovoria, že práca práve s týmito deťmi z chudobného prostredia ich napĺňa oveľa viac a už by takú triedu nevymenili za nič iné na svete. Ale na druhej strane tu máme aj množstvo učiteľov a učiteliek, ktorí takýto prístup nemajú. Ja netvrdím, že tieto učiteľky si nezaslúžia príspevok ku svojmu platu za to, že učia deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a povedzme si, tieto deti majú často aj špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Na druhej strane si ale myslím, že by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, či by sme nemali oceňovať pedagógov, ktorí pracujú naozaj v rôznorodom kolektíve a ktorí sa snažia integrovať deti a rôzne skupiny detí s rôznymi potrebami a musia mať tým pádom diverzifikovaný prístup k týmto deťom, keďže majú rôzne potreby. Takéto vzdelávanie v integrovanom prostredí je z môjho pohľadu oveľa náročnejšie, najmä ak tam nemáte dostatočné množstvo ľudí v podpornom tíme, alebo teda žiadny podporný tím.
A teda v tej dôvodovej správe sa skôr píše o tom, že by sme mali teda oceňovať pedagógov, ktorí pracujú v podstate s homogénnou skupinou, deťmi s homogénnymi potrebami a pravdepodobne s nižšími kognitívnymi schopnosťami. Ja to pokladám vo vzťahu napríklad k tým učiteľom, ktorí pracujú diverzifikovane a ktorí sa snažia o integráciu, za nespravodlivé. Lebo keď si dáme do váhy, že čo je ťažšie, či učiť v kolektíve, kde máme deti na približne rovnakej kognitívnej úrovni, aj keď ešte ku tomu nižšej, alebo či je ťažšie učiť v inkluzívnej škole, kde máme deti s rôznymi potrebami a naozaj musíme to učivo diferencovať, no tak potom je asi ťažšie to druhé. Takže podľa mňa, a tieto učiteľky sa tiež môžu ozvať, že potom teda je pre mňa výhodnejšie integrovať deti a naozaj pracovať v náročnejšom prostredí?
Okrem toho ale na druhej strane je to aj v rozpore tým pádom s inkluzívnym vzdelávaním. A keď zvážime aj ten fakt a tie zámery ministerstva, ktoré, o ktorých som včera hovorila, tak to skôr celá táto iniciatíva mi inklinuje, že to smeruje práve k oceňovaniu učiteľov, ktorí budú vyučovať v tých novovytváraných segregovaných národnostných školách, a týmto učiteľom zrejme budeme musieť ešte priplatiť za to, aby vôbec do týchto škôl išli učiť. A v konečnom dôsledku sa mi to zdá ale aj rizikové, pretože sa musím priznať, že po tých mojich skúsenostiach, mierou rasizmu na Slovensku mám reálne obavy, čo spôsobí taký príplatok za vzdelávanie detí zo SZP. Lebo práve podľa mňa reálne hrozí to, že pod prísľubom získania tohto príplatku bude toto opatrenia slúžiť práve na to, aby sa zneužívalo v neprospech rómskej menšiny. My už dnes máme problém s vylúčenými lokalitami, s rómskymi triedami, s pavilónmi a tak ďalej a v podstate keď si vezmete, máme tu nástroje na to, ako tieto deti segregovať pod akoukoľvek zámienkou alebo aj z objektívnych dôvodov do adaptačných tried. A takisto sme tu už mali takú skúsenosť, a preto sme tie nulté ročníky zrušili, pretože v konečnom dôsledku boli segregačné. Takže naozaj, opakujem, mám naozaj oprávnené dôvody sa obávať, že bude ten, bude takéto opatrenie s takýmto zámerom a len takto nastavené možno aj zneužívané.
Takže summa summarum, podľa mňa by sme mali v prvom rade oceňovať učiteľov, ktorí deti integrujú, pretože to je to, k čomu sme sa zaviazali a k čomu smeruje naše školstvo, urobiť z neho naozaj inkluzívne. Čiže oceňovať aj školy, ktoré integrujú napríklad aj rómske deti aj zo segregovaných škôl. A tým pádom by sme sa možno skôr priblížili k desegregácii. A hovorím to práve kvôli tomu, lebo momentálne ani nemáme jasné, ako vlastne bude fungovať financovanie a odmeňovanie na základe kompenzačných príspevkov, v zákone je iba, že proste nejaké príspevky budú, ale my nepoznáme ani spôsob, ako to bude implementované v praxi, ani či to bude nejaké pravidelné, alebo to bude vždycky závislé iba od toho, čo zostane v rozpočte, alebo ako sa ministerstvo školstva dohodne s ministrom financií. Takže možno toto nám potom bližšie objasní pán minister, budem mu veľmi vďačná. A myslím si, že je to práve priestor na to, aby sme to v legislatíve už teraz vyladili a nastavili tak pravidlá, aby tieto obavy, ktoré máme, naozaj nehrozili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým veľmi pekne za všetky komentáre, pripomienky. Desegregácia je veľmi komplexná téma, kedykoľvek rada si s každým podiskutujem, za dve minúty sa to určite nedá prejsť, ale garantujem vám, že my tých príkladov dobrej praxe máme veľmi veľa a stačí to len robiť naozaj odborne, systematicky a dlhodobo a tie výsledky sa dostavia. Bohužiaľ, my sme ešte na Slovensku ani nezačali. Od roku 2015, čo je infringement, sa neurobil ani jeden jediný krok okrem toho, že sa dala minulý rok definícia segregácie do zákona, ktorá sa teraz mení zásadným spôsobom.
Čo sa týka toho, že je to téma zapeklitá, pán Huliak, to je, samozrejme, veľká pravda, ale ja vám garantujem, že ak niekto parazituje na rómskej téme, tak je to majorita najmä. A druhá vec, čo sa týka preplácania školských pomôcok a všetkých vecí, tak to preplácame všetkým deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia, nielen rómskym deťom.
A po tretie, myslím si, že ak tento štát na niečo dopláca, tak je to na to, že nedokážeme týchto ľudí dostať z chudoby, a doplácame na to aj ekonomicky. Strádame minimálne 2 % HDP na neschopnosti inklúzie.
A čo sa týka vašich sexistických poznámok, tak k tomu sa ani radšej nebudem vyjadrovať, ja som presne, dobre vedela, prečo som tam nešla tancovať, ale je to len ukážkou toho, že vy vôbec nemáte citlivosť k daným témam. Vy ani netušíte, že ste bol sexistický, a ani netušíte, že ste tu na Rómov teda zasiali len plno predsudkov a stereotypov. To je to smutné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán, dúfam, že ešte dlho podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister.
Ďakujem kolegyni Vierke Kalmárovej za komplexné zhrnutie tohto predkladaného balíka školských zákonov. Samozrejme, že za celý klub prejavila tie základné naše stanoviská k predstavovaným zákonom. Ja sa budem dneska v podstate venovať len trom z nich.
V prvom rade sa vám chcem tiež srdečne poďakovať, pán minister, za to, že sa vám podarilo implementovať zmeny financovania materských škôl, a to nielen kvôli tomu, že to je dôležitý míľnik plánu obnovy a odolnosti, ktorý musí Slovenská republika splniť, ale aj kvôli tomu, že si uvedomujeme, že to bol naozaj veľmi náročný proces a vo vzťahu k tomu, že Slovensko má naozaj dlhoročné problémy s tým, aby niečo naozaj dobre, kvalitne implementovalo, a tak je to veľká výhra a za to vám patrí poďakovanie.
Zároveň musím povedať, že to pokladáme v Progresívnom Slovensku za veľmi pozitívnu zmenu, pretože nastavuje predvídateľnosť financovania. A myslím si, že mnohé materské školy sú rady, že konečne budú mať aj garanciu výšky príspevku na dieťa a že to budú v podstate rovnaké normatívy na území celého Slovenska, pretože tie rozdiely v niektorých obciach a mestách boli naozaj markantné.
Samozrejme, že sú tu ešte rôzne otázky, otázky napríklad typu, že či tie vyčlenené finančné prostriedky z rezortu ministerstva školstva budú postačujúce aj v nasledujúcom období. To ešte teda nevieme, lebo aj v doložke vplyvov sa počíta vlastne s rovnakou výškou na nasledujúce tri roky. A otázka znie, aká bude inflácia a nárast počtu detí. To všetko ešte uvidíme. A, samozrejme, ešte stále nepoznáme, aký bude normatív, ten konečný, na toho žiaka. Čiže myslím si, že mnohí riaditelia a zriaďovatelia ešte čakajú na práve tieto informácie. A je tam napríklad pre mňa sporná aj tá vec, že prečo súkromné školy nemajú, škôlky teda nemajú nárok na cestovné, podobne ako cirkevné školy, pretože osobne si myslím, že aj súkromné by sme mali motivovať k tomu, aby vyhľadávali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a môže to byť napríklad jedným z motivujúcich prvkov na to, aby využívali tento príspevok a mali takéto deti.
Samozrejme, že tie základné výtky tu už k tomu boli spomenuté, ako sa nám nepodarilo financovať alebo teda zmeniť aj financovanie ŠKD. Ja osobne to pokladám za určitú výhru ZMOS-u tiež, pretože im zoberieme naozaj z rozpočtov len to, čo im na vzdelávanie z podielových daní bolo aj vyčlenené, takže myslím si, že môžu byť spokojné. Ale veľkou výzvou do budúcna, z môjho pohľadu, bude ešte aj zmena financovania ŠKD, jedální a, samozrejme, ZUŠ-iek a centier voľného času.
Ja by som len chcela vám povedať taký joke, ktorý sa nám stal minulý týždeň. Dozvedela som sa, že v rámci jedného centra voľného času obec vyčlenila v rámci vzdelávania na jedného žiaka šesť eur na rok. Šesť eur na rok! Priemerné normatívy v centrách voľného času od roku 2013 veľmi klesli. Niekde sa pohybujú okolo výšky 20 eur, niekedy okolo výšky 100 eur na žiaka ročne, čo sa, samozrejme, nedá ufinancovať a ja už teraz mám správy, že je to naozaj likvidačné a že mnohé centrá voľného času nám zanikajú. Detailne sa možno budem tomu venovať niekedy inokedy, lebo času nie je dosť. A, samozrejme, že kolegyňa potom ešte bude neskôr rozprávať možno o ukrajinských deťoch.
A ja by som sa chcela vrátiť aj k oceneniu napríklad toho, ja sa veľmi teším ako montessori učiteľka, že budeme mať katalóg inovácií. Ja to pokladám za veľmi dobrý krok, takže toto by som chcela oceniť. A, samozrejme, oceňujem aj ten spôsob, akým pán minister odoláva tým homofóbnym tlakom Slovenskej národnej strany, takže to sa veľmi teším.
Chcela by som sa na chvíľu ale pristaviť pri dvojzmenných prevádzkach.
V rámci desegregačných opatrení je to výborný systémový krok. A to sa na tom asi všetci zhodneme, že kvalita vzdelávania v školských zariadeniach a školách, kde sa deti učia na dve zmeny, je teda nie veľmi dobrá kvalita. Takže z tohto pohľadu to pokladám za vynikajúce aj s tým, že tam je odložená účinnosť na to, aby tam, kde to ešte nie je zrealizované, vznikli aj nové budovy škôl. Avšak v hlave mi bliká aj alarm, pretože nový metodický výklad posudzovania tried a vplyvov, teda 3D princípov, ktorý vznikol na úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ide ako keby úplne v opozite s dodržiavaním 3D princípov, ktoré musia byť rešpektované pri výstavbe týchto nových zariadení, nových školských zariadení. Tí a tie, ktoré z vás neviete, čo znamenajú 3D princípy, tak je to, samozrejme, degetoizácia, destigmatizácia a desegregácia. To znamená, že každá škola, každá budova, ktorá vznikne, musí byť vystavená tak, aby dodržiavala tento princíp desegregácie. To znamená, že ak by bola výstavba nejaká realizovaná v blízkosti osady, nemala by byť ministerstvom školstva povolená. Už v súčasnosti správa Amnesty International hovorí o tom, že, bohužiaľ, k tomuto nedodržiavaniu 3D princípov dochádza. A ja som sa teda nedozvedela ani v stredisku pre ľudské práva a ani u verejného ochrancu práv, že by vôbec niekto monitoroval, či tieto budovy, ktoré vznikajú na riešenie dvojzmennej prevádzky, teda dodržiavajú 3D princípy, alebo nie. To je pre mňa alarmujúce.
A druhá vec je, že práve táto spomínaná metodická príručka posudzovania 3D princípov, ktorá je aktualizovaná, zavádza tzv. zásadu primeranosti na základe objektívnych príčin. Tieto objektívne príčiny nie sú vôbec nejako špecifikované, ale v preklade to znamená, že z nejakých objektívnych príčin jednoducho môže byť tento 3D princíp uvoľnený. To znamená, že, ja neviem, v prípade napríklad národnostnej školy, ktorá by mohla byť objektívnou príčinou, môže byť 3D princíp uvoľnený a môže byť vystavaná škola aj v tesnej blízkosti osady.
Objektívnou príčinou môže byť aj to, že obec nemá dostatočne vhodné priestory, pozemky v strede obce alebo mesta a jediný vhodný pozemok, ktorý na výstavbu je, je iba v blízkosti osady a podobne. Čiže tieto objektívne príčiny, môže ich byť naozaj veľa, ale je to naozaj veľmi nebezpečný manévrovací priestor na to, ako obchádzať princípy 3D, ktoré sa, mimochodom, už aj teraz v značnej miere zrejme obchádzajú, ale keďže to nikto nemonitoruje, tak to ani nevieme.
Pani kolegyňa tu už spomínala veľmi dôležitú vec, a to sú národnostné školy. Ja som tento návrh kritizovala už hneď, ako ministerstvo školstva v júni medializovalo svoj zámer zriadiť pilotnú školu v Rakúsoch. Následne sa, samozrejme, na mňa vzniesla rôzna kritika za to, že som kritizovala. Pán minister dokonca mi odkázal na sociálnej sieti, že klamem a že si naháňam lacné politické body, ale to, že som mala pravdu, zrejme dokazuje aj ten fakt, aká legislatívna úprava vlastne momentálne prichádza do parlamentu.
V § 2 ods. ai totižto je jasne naznačené, že segregáciu, že za segregáciu nebudeme považovať národnostné školy a bývalé špeciálne školy. Čiže po novom školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Podľa mňa aj pri tých špeciálnych školách je to dosť na hrane a pri tých národnostných školách, áno, samozrejme, ja uznávam, že deti majú právo vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku a vážim si národnostné školy a národnostné školstvo. To nie je o tom. Tu však nehovoríme o maďarských a rusínskych deťoch, tu hovoríme o rómskych deťoch zo segregovaných osád. A v kontexte silného protirómskeho rasizmu na Slovensku, v kontexte geografickej segregácie, chudoby, v ktorej tieto deti žijú, je zriadenie národnostnej školy, ktorá je už segregovaná v tesnej blízkosti osady, naozaj alarmujúce a je úplne jasné, že tu nejde o najlepší záujem tohto dieťaťa.
Týmto zákonom, pán minister, bohužiaľ, ktorý predkladáte do parlamentu, naozaj vytvárate priestor na to, aby rómske národnostné školy húfne vznikali. A ja viem, aj vy ste to niekoľkokrát povedal, že nemáte zámer nejako húfne teraz otvárať segregované rómske národnostné školy, ale povedzte mi, môžete mi to ako zaručiť teraz, ako tu sedíte, že nejaký ďalší minister, ktorý príde po vás, takýto krok neurobí, ak k tomu má legislatívny základ, ktorý ste mu vy teraz umožnil? Okrem toho ja mám taký pocit, tak ako to už spomenula aj pani kolegyňa a ja som to niekoľkokrát vám aj vytkla aj v tlačovej konferencii, podľa mňa tu ide len o ďalší váš šalamúnsky kúsok, ale tentoraz nebojujete s homofóbiou, tentoraz legitimizujete protirómsky rasizmus na Slovensku. A je to spôsob, ako sa môžete vyhnúť pokute od Európskej komisie za pretrvávajúcu segregáciu. A ja naozaj chápem, prečo takýmto spôsobom rozmýšľate a prečo idete touto cestou, pretože riešiť desegregácie na Slovensku je teda naozaj veľmi náročná vec. Ja to poznám, dvadsať rokov chodím do rôznych škôl a som ľudskoprávnou aktivistkou dlho. Ročne bojujem za vzdelávanie v oblasti rómskych detí a zaoberala som sa aj problematikou postavenia rómskych žien. Čiže a aj sama ako Rómka bojujem s predsudkami a stereotypmi a rasizmom v školách. Stretla som sa s tým niekoľkokrát, keď učitelia, vedenie školy nedovolilo rómskym rodičom, aby vstúpili do školy, alebo keď deti nemohli jesť rómske s nerómskymi v jednej jedálni, alebo keď sa museli doučovať v pivničných priestoroch, alebo keď nemali teplú stravu, ale majoritné deti mali a podobne, keď si rodičia neželali, aby ich dieťa sedelo v lavici s rómskym dieťaťom napriek tomu, že nebolo z osady, podotýkam. A čo je najhoršie, s neskutočným rasizmom sa stretávam najmä na samosprávach, ktoré proste nechcú riešiť bytovú problematiku rómskych obyvateľov. My sami sme im niekoľkokrát ponúkali už vypracované projekty na to, aby urobili nejakú výstavbu, aby tam urobili kanalizáciu a podobne. Viete, čo sa stalo? Odmietli to!
Takže áno, ja chápem, že je to veľmi ťažká vec a pokiaľ nad vami visí žaloba z Európskej únie ako Damoklov meč, tak vy musíte rýchlo hľadať spôsoby, ako túto situáciu vyriešiť. No ale namiesto toho, aby ste implementovali záväzky z plánu obnovy a odolnosti, aby ste rokovali s týmito ľuďmi, aby ste hľadali spôsoby overených príkladov desegregácie zo zahraničia, najmä tam, kde už súd, Najvyšší súd potvrdil, že k tejto segregácii došlo, ako napríklad v Terni, tak vy miesto toho podáte dovolanie proti rozhodnutiu súdu za segregáciu v Terni, aby ste sa zbavili ako ministerstvo zodpovednosti. Tak toto neevokuje naozaj úprimný záujem o riešenie situácie desegregácie na Slovensku, ale naopak. Takže z môjho pohľadu, prepáčte, nemám pocit, že klamem ja, ale že skôr zavádzate vy!
A mimochodom, ak by bola pravda, že v Rakúsoch ide iba jeden pilotný prípad zmeny segregovanej školy na národnostnú, aj keď už sémanticky mi to nesedí, lebo pilotný znamená prvý, takže znamená, že to bude nasledovať aj ďalej, druhý, tretí a tak ďalej, ale aj keby to tak bolo, že by to bol jediný tento prípad, tak prečo tu predkladáte zákon, ktorý vytvára legislatívne podmienky na to, aby to ktokoľvek ďalší po vás mohol urobiť? Už aj to sa mi zdá trochu nelogické.
Chápem aj to, že ťažíte z toho, že verejná mienka je naklonená vám, pán minister. Táto téma nezaujíma médiá. Táto téma nezaujíma ani verejnosť. Práve naopak, tá verejnosť je vám tiež naklonená, pretože 60 % Slovákov si myslí, že rómske deti by sa mali vzdelávať oddelene. To je na margo len tých politických bodov, ktoré ste mi teda odkázal, že si ich naháňam, pretože ja asi jediné, čo vyslúžim za to, na ktorej strane stojím, len tak asi hejty na sociálnych sieťach, ale v každom prípade ja stojím na strane detí, ktoré budú vyrastať naďalej v segregovaných osadách. A vy stojíte na strane majority, ktorá si tú segregáciu želá, tak kto si potom naháňa lacné politické body? Ale mne je to jedno, že to tak je, lebo viete, pri pohľade na tie rómske deti mne je naozaj ťažko. Ja viem, aké dôsledky má život v chudobe, a viem aj to, že bez pomoci externého faktoru nás všetkých tu na Slovensku, nielen vás, ktorí tu sedíte, tak títo ľudia sa z tej chudoby nedostanú a aj tieto deti prežijú svoj život len v chudobe.
A mňa naozaj mrzí, že sa na tom podieľate, pán minister, a že dovolíte, aby vám naozaj radili ľudia, ktorí sa na chudobe Rómov dlhé roky priživujú a ktorým na osude týchto detí absolútne nezáleží. Ja verím, že, viem, že myslíte, že viem, že viete teda, koho myslím, kto je ten človek, kto vám radí, a viem, že to nie je nápad z vašej hlavy, a mrzí ma, že sa nepýtate aj ďalších odborníkov na tie názory, ako je napríklad Amnesty International, poradňa eduRoma, Rómske advokačné centrum, a že dokonca tvrdíte, že všetci s tým súhlasia, aj na tom rokovaní, na ktorom ste nás zavolal až potom, čo ste mediálne oznámil váš záver, bez toho, aby ste zvolal predtým, ako vôbec niečo takéto vymyslíte, že budete robiť. A pokiaľ viem, tak tam aj pán Hrica z Cesty von vám dal jasne najavo, že s takýmto zámerom nesúhlasí. Takže tá medializovaná informácia o tom, že vlastne všetci súhlasili a nikto nebol proti, tiež nie je tak celkom pravda.
Takže, vážení poslanci a vážené pani poslankyne, ak zahlasujete za tento predkladaný balík školského zákona, tak vedzte, že zahlasujete aj za premenovávanie segregovaných škôl za národnostné. Lebo taký dopad budú mať tieto predložené zákony a to znamená, že tieto deti už nebudeme môcť vlastne integrovať. Po novom totižto bude stačiť už len to, aby sa deti učili v materinskom jazyku a škola bude môcť byť premenovaná. Nieže jeden predmet v rómskom jazyku, ale stačí, že sa vôbec bude vyučovať rómsky jazyk, a už škola môže byť vyhlásená za národnostnú. A keďže ide o uplatňovanie práva vzdelávať sa v materinskom jazyku menšiny, tak takéto školy budú považované za nesegregované. Takže fajn a máme to vybavené, na Slovensku nemáme segregované školy.
Posvätíte zároveň ale aj zákon, ktorý bude v rozpore s legislatívou Európskej komisie. Ono sa totižto implementuje teraz do zákona Charta na ochranu menšinových jazykov, ale len prvý článok. Zaujíma ma, prečo sa tam neimplementuje napríklad aj ten druhý článok, ktorý hovorí o tom, že národnostná škola musí spĺňať tri základné podmienky, a to je, že musí mať rovnakú, porovnateľnú kvalitu vzdelávania ako ostatné školy, čo, mimochodom, ani teraz všetky národnostné školy nedosahujú, po druhé, že rodičia musia mať možnosť výberu a že v blízkosti by mala mať, v blízkosti, v dostatočnej blízkosti by mala mať rodina aj výber, teda aj bežnú školu, nielen národnostnú, a hlavne že táto iniciatíva musí vzniknúť z iniciatívy menšiny rodičov. Som si istá, že ten plán postupného premenovávania týchto škôl segregovaných na národnostné nevznikajú z iniciatívy rodičov a menšiny. A mimochodom, toto vy už dávno ale predsa viete, pretože vo vašej vlastnej príručke k desegregácii na str. 68 píšete, že takéto premenovávanie segregovaných škôl na národnostné bude terčom kritiky od Európskej komisie.
Takže to sú zásadné veci, ktoré by ste mali, páni poslanci a pani poslankyne, vedieť, keď za to zahlasujete. A keďže mám už len 43 sekúnd, tak naposledy veľmi rýchlo len poviem tretiu vec, že treba si uvedomiť, že tie rómske deti sa naďalej budú vzdelávať nekvalitne, pretože je pravdou, že nemáme pedagógov, ktorí by dokázali učiť v rómskom jazyku, že nemáme metodické príručky, že nemáme učebnice, že nemáme nastavené učebnice na vyučovanie slovenčiny ako druhého jazyka v kombinácii s rómskym jazykom, čiže ak by sme aj budovali kvalitnejšie školy, tak je to dlhodobý proces. Miesto toho by sme sa radšej mali sústrediť na to, aby sme podporovali vyučovanie v rómskom jazyku týchto detí ako podporný jazyk a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj keď nie ten, ktorého by som tu chcela, pretože potom vám nemôžem dať doplňujúcu otázku. Takže vás len požiadam, či by ste mi potom nedal písomne tú odpoveď, lebo je to veľmi dôležité, že ministerstvo školstva deklaruje, že nejde o legitimizáciu segregácie, aj keď ja ešte nie som o tom presvedčená. Takže si budeme dávať pozor na ďalšie kroky tejto koalície, pretože osobne som, alebo podľa toho mienim, že nech to nazveme akokoľvek, ak ide o segregovanú školu, kde je 100 % rómskych detí, tak či to bude národnostná škola, alebo slovenská škola, tak vždy to bude segregácia. A nemyslím si, že tento pilotný projekt akýmkoľvek spôsobom prispeje k desegregácii.
Takže len ak by ste boli dobrý, môžte tlmočiť toto stanovisko od Progresívneho Slovenska pánovi ministrovi Druckerovi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď, pani ministerka.
Tie usmernenia WHO, samozrejme, veľmi dobre poznáme. Pokiaľ viem, tak naša odborníčka na rodovú rovnosť tu sedí vedľa, Beáta Jurík, vám ich sama osobne na ministerstvo doniesla, ale napriek tomu ďakujeme za to, že ste to takto pred plénom aj prezentovali, čo je výborné, nech to môžu počuť aj vaši koaliční partneri.
A ja mám už len doplňujúcu podotázku, kedy bude táto koaličná rada a kedy môžme teda očakávať nejaký, dúfam, že konsenzus na strane koalície.
Ďakujem veľmi pekne.
A že či by ste nám mohla dať aj tú vašu písomnú odpoveď k dispozícii, ďakujem pekne.