Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.5.2025 o 11:30 hod.

Ing. Mgr. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.5.2025 11:13 - 11:13 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám také šťastie na vás, pán Danko, keď idem k transakčnej dani, ale dúfam, že dneska to už neskončí tak ako minule, že ste ma poslal na svoje miesto. A ja včera som pozerala taký zaujímavý, zaujímavú reportáž, kde sa pýtali vlastne ľudí na Slovensku, či sú hrdí na to, že sú Slováci. A zaujalo ma to najmä preto, lebo sa nepýtali len mladých ľudí, ktorí asi pravdepodobne by odpovedali, že veľmi ani nie, ale boli to aj ľudia v zrelom veku a tí rovnako hovorili, že nie a je to naozaj smutné a musím povedať, že sa vôbec ani nedivím, pretože momentálne naozaj žijeme nielen v polarizovanej spoločnosti a rozdelenej a celkovo v hektickom politickom svete, ale, bohužiaľ, aj veľmi ekonomicky nepriaznivom svete. A hovoria o tom vlastne všetky štatistiky, hovoria o tom, že Slovensko sa prepadá na dno v Európskej únii vo všetkých kľúčových ukazovateľov, či už je to v kúpyschopnosti, v indexe globálnej konkurencieschopnosti, dokonca aj v stave verejných financií. No a vláda? No tá namiesto podpory rastu ekonomiky, bohužiaľ, len škrtí podnikateľské prostredie. Kým ostatné krajiny majú verejné výdavky na úrovni desať, pätnásť percent, tak u nás je to, bohužiaľ, dvojnásobok okolo dvadsať, dvadsaťpäť percent. No a miesto toho, aby vláda naozaj začala optimalizovať verejné financie a konečne riadiť štát, tak jediným možným riešením...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2025 18:42 - 18:42 hod.

Ingrid Kosová
(Prosím vymazať nadbytočný rámček.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2025 18:42 - 18:52 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, keď si tak rozprával Marek, tak ja som sa tak pousmievala, pretože som si vlastne spomenula na to, ako tá spolupráca so samosprávami funguje, lebo najprv samosprávy dajú percento na konsolidáciu a potom vlastne koalícia poskytuje finančné prostriedky späť na refundácie. Takže vlastne si len presúvajú ako keby tie isté peniaze a štát sa tvári, akože refunduje a pritom im len vracia to, čo si od nich zobral. Ono je to aj vlastne v školstve, v ktorom sa ja orientujem také smiešne, lebo ak si spomínate, tak minister Drucker teda avizoval, že nemá finančné prostriedky na zvyšovanie platov zamestnancov. No a učitelia začali kričať, že teda oni už dva roky nedostali zvýšené platy a tak isto kričali aj učitelia, ktorí sú v ZUŠ-kách, v centrách voľného času, v samosprávach, no a nakoniec pán Drucker im teda odkázal, že keď chcú peniaze, tak nech idú štrajkovať pred samosprávy, ktoré nedali im teda školské kluby detí štátu. Čo si myslím, že teda je dosť nevhodné, aby sme si takto učiteľov prehadzovali medzi štátom a samosprávami, vtedy to bolo na pleciach samosprávy. No ale nakoniec minister Drucker teda zvýšil platy zamestnancom. Samosprávy začali kričať, že na to peniaze nemajú. Čo sa stalo? Nakoniec sa pán premiér nedávno dohodol a túto stredu boli schválené finančné prostriedky na 800 € odmeny všetkým zamestnancom školstva, pedagogickým, nepedagogickým, ale len zamestnancom samospráv. Málokto asi vie, že učitelia ZUŠiek v neštátnych zariadeniach, čiže súkromných a cirkevných, súkromných centrách voľného času, vychovávatelia alebo súkromných školských kluboch detí nedostanú 800 eurové odmeny. Takže ja sa pýtam, či naozaj sú neštát... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2025 9:53 - 10:02 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2025 9:53 - 10:02 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2025 11:38 - 11:40 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani Turčanová, že ste opäť vrátili do hry to, čo som spomínala aj ja v prvom aj v druhom čítaní, a to, že by sme nemali zabúdať, že ak chceme zatočiť z dlhodobou nezamestnanosťou ľudí v marginalizovaných komunitách, tak v prvom rade by sme mali myslieť na to, v akých podmienkach žijú. A mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa z týchto zlých podmienok dostali. Je nemysliteľné, aby v 21. storočí sme mali osady, kde ešte stále nemajú ľudia prístup k vode. Nezabúdajme, že štát im za to, že nedokáže zlepšiť dlhodobo desaťročia tieto podmienky týchto ľudí, dáva 84 eur dávku v hmotnej núdzi. To znamená niečo vyše 2 eur na jednotlivca. Ja som strašne zvedavá, kto z vás by dokázal z tohto vyžiť, a preto sa nečudujme, že títo ľudia odchádzajú za prácou niekoľko desiatok stoviek kilometrov, dokonca aj do zahraničia.
Chcela by som sa ale ešte vrátiť k tej motivácii, pretože vy ste spomínali, že motiváciou je to, že im dáte prácu. Áno, to je motivácia, ale ja sa potom pýtam, prečo to má byť pod hrozbou odoberania existenčného minima. O tom hovoríme, to nie je motivácia, to je vytváranie strachu. A, samozrejme, tým pádom aj dostávate tých ľudí do obáv o svoju budúcnosť.
Ďalšia vec, hovoríte, že sa to netýka len Rómov. Áno, tento zákon je síce napísaný neutrálne a je namierený proti všetkým ľuďom, ktorí nepracujú, ale ja sa pýtam, na koho to bude mať najväčší dopad. Na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Kto je najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva? Vylúčení Rómovia v segregovaných komunitách.
A pýtam sa, prečo sa potom zaštiťujete stále neustále pánom Alexandrom Daškom, ak to nie je namierené teda aj proti týmto ľuďom a najmä keď o nich hovoríte, že sú leniví. Tak prepáčte, ak o niekom hovoríte, že sú leniví, tak asi je to proti nim namierené. Nehovoriac o tom, že týchto ľudí zbytočne stigmatizujete a len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2025 11:30 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Richter, prosím vás, vysvetlite mi, ja to naozaj úprimne chcem vedieť. Ako môže byť odobranie dávok motiváciou? Lebo ja mám teda úplne inú predstavu o motivácii. Ja si myslím, že je to napríklad poskytovanie nejakých benefitov, rekvalifikačné vzdelávanie alebo poskytovanie kvalitného vzdelávania, ku ktorým, bohužiaľ, tí najchudobnejší dnes na Slovensku prístup nemajú. Toto ja považujem za motiváciu, alebo za príležitosť vôbec pracovať, za nejaké nové pracovné miesto, to je pre mňa motivácia. Alebo to, že budem mať vyššiu mzdu, ako napríklad sociálne dávky alebo pri práci načierno, čo mnohí nemajú. Toto je len trest.
A nehnevajte sa na mňa, ak má niečo trestajúci charakter a my chceme týmto ľuďom odobrať existenčné minimum, tak jednoducho ich ešte viacej izolujeme do biedy. Mnohí z nich, často sa tu hovorí aj o bezdomovectve, čiže hrozí im aj to, že jednoducho budú tak biedni, že nebudú mať vôbec nejakú príležitosť si nájsť prácu, ani len za ňou vycestovať. Takže trestajúci charakter tohto zákona je podľa nás principiálne v rozpore s ľudsko-právnym princípom, na ktorom leží Slovenská republika, ak sa nemýlim, teda ak nesmerujeme autokracii.
A druhý základný princíp, ktorý ja tu vnímam a s ktorým sme v rozpore, je to vaše tvrdenie o tom, že leniví teda nechcú pracovať. Ale načo potom hovoríte takéto veci, prečo stále hovoríte, že sú tu nejakí leniví ľudia, ktorí nechcú pracovať? Veď tu nie je to o neochote pracovať, tu je to o tom, že tí ľudia nemajú pracovné príležitosti. A ako som to spomínala včera, tí, ktorí dokážu vycestovať za prácou, tak idú, dokonca do zahraničia. My máme dneska hladové doliny, kde máme ženy samotné s deťmi, pretože ich manželia pracujú v zahraničí. Choďte sa napríklad pozrieť do Vtáčkoviec. Ja som tam bola pred dvoma týždňami. 80 % mužov pracuje v zahraničí. Takže to, čo by mal štát robiť, je vytvárať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2025 18:24 - 18:26 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán minister veľmi nás mrzí, že hovoríte o nás, že sme agresívni. Len na margo toho ako experta z Hlasu, keď ste už vy nás nazval, že sme experti z Progresívneho Slovenska vám musím povedať, že nám zase pripadá agresívne to, že akým spôsobom sa vyjadrujete vy. Napríklad pre mňa bolo veľmi nepohodlné počúvať aj to čo ste tu práve povedal, že prečo by ste mal tolerovať to keď niekto nechce pracovať a keď je lenivý, tak mu netreba dať žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Dobre, takže to znamená, že vy vlastne nepriznávate, že títo ľudia alebo akýkoľvek ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky alebo ktorí žijú v chudobe majú právo na existenčné minimum, ktoré im umožňuje aj Ústava Slovenskej republiky? Viete štát nesmie vynucovať prácu pod hrozbou existenčného kolapsu to tiež povedal Ústavný súd, a nehnevajte sa, áno otázka ústavnosti vzniká aj v tomto prípade, ak podmienka výkonu práce nie je dobrovoľná resp. ak je vynútená stratou pomoci. A len vám pripomínam, že to, čo ste čítal, tak ten nález Ústavného súdu hovorí o určitej zásluhovosti na dávku v hmotnej núdzi. Lenže existenčné minimum predsa nie je o zásluhovosti. Existenčné minimum je o zabezpečení základných životných potrieb a to je ten spor, ktorý máme Hlas a Progresívne Slovensko. My tvrdíme, aj to že napríklad Ústavný súd sa tiež môže pomýliť a že aj tento verdikt môže byť úplne iný. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2025 17:59 - 18:01 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne všetkým...
===== Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. A tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých najväčší dopad a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec. Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10 tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné životné minimum a že to nebude stabilná dlhotrvajúca práca. To nie je to isté. A inak veľmi by ste sa čudovali koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu tak chodia do Košíc Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2025 17:59 - 18:01 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne všetkým...
===== Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. A tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých najväčší dopad a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec. Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10 tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné životné minimum a že to nebude stabilná dlhotrvajúca práca. To nie je to isté. A inak veľmi by ste sa čudovali koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu tak chodia do Košíc Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme. Ďakujem.
Skryt prepis