Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať...
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
