(151.)
a to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z Konferencie odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať ľudí k zamestnanosti a takisto upozorňujú napríklad na problematiku toho, že politiky zamestnanosti sú stále závislé od európskych financií. A takisto sa ani starostovia k tomuto teraz nevyjadrujú teda úplne pochvalne a hovoria o tom, že tam proste nie sú adekvátne pracovné príležitosti a že to môže viesť k sociálnemu napätiu, ako som už spomínala, majú množstvo otázok, na ktoré nemajú odpovede a takisto hovoria o tom, že tieto náklady na aktivačné príspevky napríklad alebo na administratívu môžu v konečnom dôsledku aj prevýšiť potencionálne prínosy. Všetci odborníci, ale teda aj bežní ľudia sa zhodujú v tom, že tento návrh sa skôr javí ako nátlak na donútenie ľudí, aby pracovali. No a to sa mi potom vôbec nezdá produktívne, skôr naopak, je to kontraproduktívne. Namiesto zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, to bude mať podľa nášho názoru úplne opačný efekt, a to je prehlbovanie chudoby, pasivity a samozrejme sociálneho vylúčenia.
Rada by som ešte pripomenula, ako vnímame vlastne dôvody celého tohto návrhu a prečo to vlastne v praxi nebude fungovať.
Po prvé, sme toho názoru, že my si tu vlastne zamieňame príčiny nezamestnanosti s dôsledkami nezamestnanosti. A to je veľký rozdiel, pretože tu chýba nie ochota pracovať, na Slovensku chýba práca a to v mnohých regiónoch a priamo najväčšia je tam, kde je aj vysoký výskyt chudoby a kde sa nachádzajú a žijú marginalizovaní Rómovia. A odobrať dávku niekomu, kto si ju objektívne nemá ako nájsť a nemá kde nájsť, predsa nerieši problém. Je to, tento problém to iba zhoršuje.
Ďalšia vec je, že napriek tomu, že máme ľavicovo orientovanú vládu, tak tu sa nerešpektuje alebo sme teda svedkami dešpektu podstaty sociálnej pomoci. Pretože dávka v hmotnej núdzi predsa nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť základné biologické prežitie, to znamená teplé jedno, ošatenie, prístrešie a tak ďalej. A okrem toho napriek tomu, že hovoríte, že tento zákon neporušuje ústavu, tak netreba zabúdať, že toto právo na existenčné prežitie je garantované ústavou a tam je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odobratie tejto základnej dávky môže priniesť jedine hlad a bezdomovectvo a, samozrejme, zúfalstvo. Takže ja si myslím, že takýto stav, psychický, môže len zhoršiť predpoklady k tomu, aby si človek našiel prácu a aby si ju v konečnom dôsledku aj udržal.
Potom je tu tá nesprávna, nazvala by som to nesprávna, aj keď ma napadajú rôzne iné slová, predstava, že leniví nechcú robiť. Ako ja neviem, to ako keby sme povedali, že títo ľudia sú len leniví. Ale treba si uvedomiť, že majú ďalšie objektívne príčiny. Však s chudobou sa spája naozaj aj veľmi nízka vzdelanostná úroveň alebo žiadna kvalifikácia. Takisto množstvo z týchto ľudí má nejaké zdravotné obmedzenia. Vy viete vôbec o tom, že v rómskych komunitách veľmi ťažko nájdete človeka, ktorý má viac ako 65 rokov? Že títo ľudia sa jednoducho aj v dôsledku zdravotných problémov a v tých podmienkach, v akých žijú, nedožijú staroby? To sú vážne problémy, ktoré tento štát dlhodobo niekoľko desaťročí absolútne nerieši. A takisto mnohí z nich majú rodinné prekážky. Ja som strašne zvedavá, či tieto rodinné prekážky, ako tu už napríklad bola spomínaná dvojzmenná prevádzka alebo aj to, že mnoho z týchto ľudí sú samoživitelia a nemajú vlastne ako zabezpečiť starostlivosť o deti, či toto bude objektívna príčina toho, že si nemôžu nájsť prácu. Takže namiesto represie, to je to, na čom je založený tento zákon, treba zvýšiť ich zamestnateľnosť nejakými restoratívnymi opatreniami a nie ich trestať za to, že dlhodobo niekoľko desaťročí nefunguje systém.
Najväčšou výtkou, ktorú máme, je, že tento zákon vlastne hovorí o nútenej práci. Ak je totiž človek nútený pracovať pod hrozbou toho, že stratí existenčné minimum, tak či chcete, alebo nechcete si to pripustiť, pán minister, ide o porušenie ľudských práv. Ľudské právo totiž nie je možné viazať na žiadne zásluhy. Odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je teda podľa nás protiústavné. Dávka v hmotnej núdzi nikdy nebola a nie je odmenou za prácu. A už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to máme úplne iné nástroje, ale my ich jednoducho neimplementujeme. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť záchrannú sieť a v ľudsko-právnom kontexte je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka, teda umožniť mu prežiť. Okrem toho Slovensko bolo už v minulosti kritizované ako OSN, tak aj Európskou úniou za praktiky, ktoré sa naozaj blížili k zneužívaniu znevýhodnených a summa summárum teda, podľa nás, ide o legalizáciu nútených prác, pri ktorej vlastne týmto zákonom štát vydiera naozaj núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, ja by som to kľudne takto nazvala, pretože dochádza alebo bude dochádzať k ohrozeniu ich života. A čo je najhoršie, tak tým, že má dopad na majoritnú časť obyvateľstva, najväčšiu, tak tento zákon to robí etnicky selektívne.
No a na dôvažok by som povedala asi len toľko, že vôbec to neprinesie zvyšovanie zamestnanosti. Mám pocit, že tu ide takpovediac trošku o štatistickú hru, pretože takto sa vlastne bude zamestnanosť umelo navyšovať a v konečnom dôsledku to vôbec neprinesie nič tým ľuďom, iba tým štatistikám, pretože vy nezabezpečíte reálny príjem týmto ľuďom, dlhodobý už vôbec nie, ani pracovné návyky, ani to nebude viesť k trvalej zamestnanosti, len to fakt kozmeticky zlepší tie štatistiky. A ja keď som sa zamýšľala, tak vlastne ani nerozumiem, prečo to robíte takýmto spôsobom, pretože ten počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, je naozaj povedala by som, že malý, zanedbateľný, je to len 67-tisíc ľudí. V tých štatistikách celkových je to 1,25 % populácie. A ak by sme tam prirátali aj členov rodiny, tak je to len 2 % z celkového počtu ľudí a samotná dávka v hmotnej núdzi tvorí len 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových verejných výdavkov. Takže prečo? Tým, samozrejme, netvrdím, že netreba s touto témou niečo robiť, ale určite nie takto reštriktívne a takto diskriminačne. Ak naozaj chceme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou, tak ako už dlhodobo voláme po tom, aby sa na Slovensku začala naozaj riešiť aj pomoc v hmotnej núdzi adresne, individuálnym case manažmentom, čiže každý nezamestnaný by mal mať osobný plán, okamžité včasné poradenstvo už pri registrácii, nie až po dvanástich mesiacoch, keď sa stane dlhodobo zamestnaný. Po registrácii treba naozaj dôkladne profilovať klienta, predikovať jeho výšku zotrvania v evidencii a realizovať s ním rôzne kvalifikačné kurzy na to, aby mohol byť nejakým spôsobom zamestnaný. A naozaj mu intenzívne pomáhať. A popritom, popri tom kvalitnom vzdelaní a rekvalifikácii je myslieť potrebné aj na podporu mobility, na starostlivosť o deti, potom, samozrejme, treba začať konečne niečo robiť aj v oblasti sociálneho podnikania, o tom už tiež dlhodobo hovoríme. Zároveň je potrebné možno motivovať ten systém aj tým, že urobíme nejaké prechodné benefity pri nástupe do práce. Benefity, nie hrozba odobratia sociálnych dávok.
A takisto veľmi by prospelo tomuto štátu, keby sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je tiež dôvodom nedostatku pracovných miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce. A to, čo sa týka, samozrejme, aj tejto témy a Rómov, je, že je nutné začať pracovať s nejakými aktivitami aj v oblasti odstraňovania diskriminácie na trhu práce, aj možno postihovania a sankcionovania. Samozrejme bola tu už spomínaná čierna práca. Posilniť inšpekciu práce pri vykorisťovaní ľudí načierno alebo aj proti úžere. Aj to je téma, ktorá sa dlhodobo absolútne nerieši. Alebo príspevok na bývanie, ktorý sme niekoľkokrát predkladali a doteraz sa s tým nič neurobilo. Treba ale zlepšiť aj životné podmienky Rómov, vybudovať kanalizáciu, veď nie je možné, aby v 21. storočí títo ľudia nemali ešte stále na mnohých územiach vodu.
Takže ak je naozaj vaším cieľom odoberať lenivým dávky, ako ste to povedali, tak potom áno, tento zákon je fajn, ale ak chcete reálne zvýšiť zamestnateľnosť teda a odstrániť dlhodobú nezamestnanosť týchto ľudí, tak potom ste úplne mimo misu. Tento zákon tomu vôbec neprispeje. Pretože predpokladať, že, alebo predpoklad, že odoberieme dávky a ľudia sa zrazu zamestnajú, no tak to vôbec nezohľadňuje ani realitu chudoby, ani nezamestnateľnosti a myslím si, že je to teda naivné a je teda viem, že určite nie ste ani naivní, ani takí povrchní a že skôr je to to, taký populistický výčin, že vraj ľavicovo orientovanej vlády.
Mňa mrzí, že sa obúvate do tých najchudobnejších, pán minister, ktorí sa nemôžu brániť, to je asi to najjednoduchšie, len kvôli tomu, že voliči, vaši voliči a voličky vám za to zatlieskajú. A ja viem, že v populizme ste majstri, ale to je možno práve ten dôvod, prečo my v Progresívnom Slovensku nezahlasujeme za tento návrh zákona. A to nie je preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že my vieme, že je potrebné v prvom rade riešiť chudobu a začať aj pri odstraňovaní nezamestnanosti, pri príčinách toho, prečo ľudia nepracujú a nie trestať obete. A vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi, no tak to osobne si myslím, že, bohužiaľ, môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo sa tvári, že nerozumie, alebo práveže zámerne zavádza. A to mi je naozaj nesmierne ľúto.
A ak dovolíte, teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh, takže poprosím zastaviť čas. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1 . V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11 .
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 14.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 15 sa v § 19 ods. 1 vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
5. V čl. I bode 15 v § 19 ods. 2 znie:
„(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa vykonáva, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.”.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 17 až 19.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I body 20 znie:
„20. V § 19 ods. 8 sa slová „evidencie uchádzača” nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov”.
8. V čl. I sa vypúšťajú body 21 až 24.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
=====
Skryt prepis