Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.5.2025 o 11:38 hod.

Ing. Mgr. PhD.

Ingrid Kosová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.5.2025 9:53 - 10:02 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.5.2025 9:53 - 10:02 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že sa v oblasti kultúry neorientujem úplne a teda ani sa touto témou dopodrobna nezaoberám, ale priznám sa, že moju pozornosť teda zaujal jeden článok, ktorý som si prečítala v médiách o tejto problematike a preštudovala som si tento zákon. A v tomto článku sa dozvedáme, že ide teda o ďalší nepodarok z dielne ministerstva kultúry, ktorého cieľom je presadzovať individuálne zámery a obchádzať pritom základné pravidlá demokracie, takže vtedy som spozornela. A ešte viac som spozornela, keď som si prečítala, že pod povrchom slov o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a výchove k vlastenectvu sa môžu skrývať zásadné problémy, ktoré by sme teda nemali ignorovať. A tak som sa do toho čítania viacej zahĺbila a musím sa priznať, že som nadobudla dojem, že tento zákon má naozaj vágne formulácie, ktoré si myslím, že si zasluhujú našu pozornosť a že by sme sa im teda mali venovať a minimálne by som bola rada, ak by boli nám poslancom a poslankyniam opozície aj trošku viacej ozrejmené. Tento zákon totiž deklaruje, že ide o podporu nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho sprístupňovanie žiakom a pedagógom základných a stredných škôl. A práve toto ma zaujalo, keďže sa teda intenzívne venujem oblasti školstva a musím povedať, že z tohto návrhu zákona mi nie je zrejmé, že aké by konkrétne tieto opatrenia mali byť, aby sme tento cieľ dosiahli. Nie sú tam jasné teda ani žiadne okruhy podpory, ani konkrétne opatrenia. Navyše pokiaľ viem, tak tu už máme nejaké mechanizmy existujúce, Fond na podporu umenia či KULT MINOR, ktoré by mali teda poskytovať komplexnú pomoc v tejto oblasti, ale bohužiaľ všetci vieme, že po zásahoch ministerstva kultúry do týchto fondov to nefunguje tak, ako by malo. Pozerala som si aj doložku vplyvov a nie je teda ani jasné, že aké náklady to bude mať. Takže z môjho pohľadu, ja sa pýtam, že aké hodnoty tento zákon vlastne prináša, aké výsledky konkrétne očakávame, aké procesy budú viesť k tomu, aké opatrenia k tomu, aby tento cieľ, ktorý zákon deklaruje bol dosiahnutý a mne osobne chýba nejaká analýza, prečo to vlastne robíme a aký je východiskový stav, aké sú merateľné ukazovatele toho, čo chceme dosiahnuť, aby sme vôbec mohli posúdiť efektívnosť. To si myslím, že by teda to tam malo obsahovať. Ale to, čo mi najviac vadí, alebo to, na čo sa vlastne chcem dopytovať je, že tam absentuje nejaká spolupráca s ministerstvom školstva. Pretože toto je presne oblasť, ktorá sa týka ministerstva školstva a keď som si pozerala aj medzirezortné pripomienkové konanie, tak ministerstvo školstva vo svojich pripomienkach jasne uviedlo, že sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom patrí do jeho pôsobnosti a vyžaduje si aj odborný prístup. Tento zákon ako keby ale ignoroval tento fakt a to rozhodovanie posúva výlučne pod ministerstvo kultúry. Čiže z môjho pohľadu rezort školstva naozaj oprávnene trvá na tom, že o takýchto dotáciách by mal rozhodovať kolektívny orgán, ktorý by vylúčil konflikt záujmov a trvá na odbornom vyhodnocovaní týchto žiadostí. Pretože ak ignorujeme takéto pripomienky, tak to samozrejme vytvára riziko netransparentnosti a aj to narúša dôveru v proces prideľovania dotácií a neviem, či ministerstvo kultúry je teda pripravené prevziať túto výzvu, alebo si túto úlohu nechá len samostatne len na seba. Otázne je aj či má vôbec personálne kapacity na to, keďže vieme, ako to vyzerá v súčasnosti aj vo Fonde na podporu umenia. Tá najpodstatnejšia vec pre mňa ako pre človeka, ktorý sa zaoberá školstvom je, ale že tento návrh prichádza v čase, keď na Slovensku prebieha reforma štátneho vzdelávacieho programu, teda obsahu vzdelávania, kurikulárna reforma a nie je vôbec jasné, či v tomto procese prideľovania dotácií bude nejako odborne dohliadané na dodržiavanie princípov výchovy a vzdelávania a či to bude aj v súlade s obsahom štátno-vzdelávacieho programu. Takže a najmä to vlastne vynára tie otázky, keď to vyzerá tak, že o prideľovaní dotácií bude rozhodovať len ministerstvo kultúry bez prizvania odborníkov z ministerstva školstva. Opatrenia, programy a iniciatívy, ktoré sú zamerané na podporu kultúry a jej šírenie by nemali vôbec existovať oddelene od školského vzdelávacieho systému. Je to integrovaná súčasť širšieho plánu výchovy a vzdelávania, na to by sme nemali zabúdať. Čiže inými slovami, podpora kultúry nemá byť izolovanou aktivitou, ktorá vzniká bez ohľadu na ostatné priority a ciele vzdelávania. Má byť premyslenou súčasťou celkového plánu rozvoja detí a mládeže. Čiže musíme brať do úvahy súlad s cieľmi vzdelávania, kultúrna politika musí priamo podporovať vzdelávacie ciele, napríklad rozvoj kritického myslenia, historického povedomia, alebo národnej identity a musí byť založený na spolupráci medzi rezortmi. Musia tam byť koordinované kroky medzi ministerstvom, ktoré zodpovedá za vzdelávanie kultúrou a môžu tam byť aj ďalšie oblasti. A čo je tretie, tretia taká podmienka, ktorá by mala brať do úvahy, tak že to musí byť aj prepojené s reálnymi potrebami. Veď kultúrne iniciatívy predsa musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali na aktuálne potreby školstva, detí a mládeže. A nemôžu to byť len nejaké samostatné nekoordinované experimenty. Ale my nevieme, čo konkrétne tam bude, aké opatrenia alebo čo chceme dosiahnuť, takže vlastne toto nevieme ani zhodnotiť. Ešte by som na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu, ktorá prišla od Úradu vlády, ktorá dokonca považuje
===== .. na záver spomenula aj takú zaujímavosť, že tam bol taký absurdný, absurdná pripomienka alebo skôr spomienka o absurdite a nevhodnosti projektu. Pred, teda prišla od úradu vlády, ktorá dokonca považuje tento návrh zákona za kontroverzný a to v kontexte kroja do škôl. Hovorí, že tento nápad je nesprávne koncipovaný ale dokonca a to ma zaujalo, že aj v rozpore s definíciou nehmotného kultúrneho dedičstva podľa UNESCO. Pretože uniformné a masovo vyrábané kroje sú v priamom rozpore s jedinečnosťou a ručnou prácou, ktoré sú zákodom tradičných hodnôt. Tak to tá pripomienka bola formulovaná. Takže pre mňa ako pre učiteľku po prečítaní si týchto základných vecí sa chcem tiež opýtať, že čo chceme vlastne týmto potom deťom odovzdať? Že na čo konkrétne to má v tých školách slúžiť. Najmä ak na Slovensku máme ja neviem stovky kultúrnych súborov, ktoré by takúto pomoc privítali oveľa viac a zaujímavé aj tá úvaha, že teda naozaj si myslíme, že vzťah detí ku kultúre vybudujeme nejakým bezobsažným a núteným nosením krojov? Toto asi nebude úplne celkom dobrý cieľ a ja neviem či takto sa buduje teda povedomie ku kultúrnemu dedičstvu národu? Pretože kultúru nemožno vnucovať. Tá musí byť prirodzená a musí byť dobrovoľne prijatá. Čiže pre budovanie vzťahu tejto, tohto povedomia je dôležitý obsah a nie kostýmy. Čiže týmto projektom my vlastne by sme mohli spôsobiť skôr presný opak. A to, že sa od tí mladí ľudia odsúdia od tých tradičných hodnôt a mali by sme to teda nechať na ozajstné a reálne potreby detí a mládeže v tom čo ony potrebujú a čo chcú a to dostať do škôl. Čiže ja by som teda bola veľmi rada pán Michalko, keby ste mi na tieto otázky odpovedal, aby sme teda nemali žiadne pochybnosti o tom. Ja sa ospravedlňujem, že vlastne prichádzam až v druhom čítaní ale tento zákon sa už tak dlho naťahuje a tak dlho sa presúva zo schôdzi na schôdzu, že už si ani nespomínam kedy som vlastne túto rozpravu písala. Tak budem vám veľmi vďačná ak nám to teda poviete a ja verím, že sa snažíte robiť všetko preto, aby kultúra a naše deti si zaslúžili lepšie riešenia. Ale treba nám teda odpovedať aj na tieto dôležité otázky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2025 11:38 - 11:40 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani Turčanová, že ste opäť vrátili do hry to, čo som spomínala aj ja v prvom aj v druhom čítaní, a to, že by sme nemali zabúdať, že ak chceme zatočiť z dlhodobou nezamestnanosťou ľudí v marginalizovaných komunitách, tak v prvom rade by sme mali myslieť na to, v akých podmienkach žijú. A mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa z týchto zlých podmienok dostali. Je nemysliteľné, aby v 21. storočí sme mali osady, kde ešte stále nemajú ľudia prístup k vode. Nezabúdajme, že štát im za to, že nedokáže zlepšiť dlhodobo desaťročia tieto podmienky týchto ľudí, dáva 84 eur dávku v hmotnej núdzi. To znamená niečo vyše 2 eur na jednotlivca. Ja som strašne zvedavá, kto z vás by dokázal z tohto vyžiť, a preto sa nečudujme, že títo ľudia odchádzajú za prácou niekoľko desiatok stoviek kilometrov, dokonca aj do zahraničia.
Chcela by som sa ale ešte vrátiť k tej motivácii, pretože vy ste spomínali, že motiváciou je to, že im dáte prácu. Áno, to je motivácia, ale ja sa potom pýtam, prečo to má byť pod hrozbou odoberania existenčného minima. O tom hovoríme, to nie je motivácia, to je vytváranie strachu. A, samozrejme, tým pádom aj dostávate tých ľudí do obáv o svoju budúcnosť.
Ďalšia vec, hovoríte, že sa to netýka len Rómov. Áno, tento zákon je síce napísaný neutrálne a je namierený proti všetkým ľuďom, ktorí nepracujú, ale ja sa pýtam, na koho to bude mať najväčší dopad. Na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Kto je najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva? Vylúčení Rómovia v segregovaných komunitách.
A pýtam sa, prečo sa potom zaštiťujete stále neustále pánom Alexandrom Daškom, ak to nie je namierené teda aj proti týmto ľuďom a najmä keď o nich hovoríte, že sú leniví. Tak prepáčte, ak o niekom hovoríte, že sú leniví, tak asi je to proti nim namierené. Nehovoriac o tom, že týchto ľudí zbytočne stigmatizujete a len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2025 11:30 - 11:30 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Richter, prosím vás, vysvetlite mi, ja to naozaj úprimne chcem vedieť. Ako môže byť odobranie dávok motiváciou? Lebo ja mám teda úplne inú predstavu o motivácii. Ja si myslím, že je to napríklad poskytovanie nejakých benefitov, rekvalifikačné vzdelávanie alebo poskytovanie kvalitného vzdelávania, ku ktorým, bohužiaľ, tí najchudobnejší dnes na Slovensku prístup nemajú. Toto ja považujem za motiváciu, alebo za príležitosť vôbec pracovať, za nejaké nové pracovné miesto, to je pre mňa motivácia. Alebo to, že budem mať vyššiu mzdu, ako napríklad sociálne dávky alebo pri práci načierno, čo mnohí nemajú. Toto je len trest.
A nehnevajte sa na mňa, ak má niečo trestajúci charakter a my chceme týmto ľuďom odobrať existenčné minimum, tak jednoducho ich ešte viacej izolujeme do biedy. Mnohí z nich, často sa tu hovorí aj o bezdomovectve, čiže hrozí im aj to, že jednoducho budú tak biedni, že nebudú mať vôbec nejakú príležitosť si nájsť prácu, ani len za ňou vycestovať. Takže trestajúci charakter tohto zákona je podľa nás principiálne v rozpore s ľudsko-právnym princípom, na ktorom leží Slovenská republika, ak sa nemýlim, teda ak nesmerujeme autokracii.
A druhý základný princíp, ktorý ja tu vnímam a s ktorým sme v rozpore, je to vaše tvrdenie o tom, že leniví teda nechcú pracovať. Ale načo potom hovoríte takéto veci, prečo stále hovoríte, že sú tu nejakí leniví ľudia, ktorí nechcú pracovať? Veď tu nie je to o neochote pracovať, tu je to o tom, že tí ľudia nemajú pracovné príležitosti. A ako som to spomínala včera, tí, ktorí dokážu vycestovať za prácou, tak idú, dokonca do zahraničia. My máme dneska hladové doliny, kde máme ženy samotné s deťmi, pretože ich manželia pracujú v zahraničí. Choďte sa napríklad pozrieť do Vtáčkoviec. Ja som tam bola pred dvoma týždňami. 80 % mužov pracuje v zahraničí. Takže to, čo by mal štát robiť, je vytvárať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2025 18:24 - 18:26 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán minister veľmi nás mrzí, že hovoríte o nás, že sme agresívni. Len na margo toho ako experta z Hlasu, keď ste už vy nás nazval, že sme experti z Progresívneho Slovenska vám musím povedať, že nám zase pripadá agresívne to, že akým spôsobom sa vyjadrujete vy. Napríklad pre mňa bolo veľmi nepohodlné počúvať aj to čo ste tu práve povedal, že prečo by ste mal tolerovať to keď niekto nechce pracovať a keď je lenivý, tak mu netreba dať žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Dobre, takže to znamená, že vy vlastne nepriznávate, že títo ľudia alebo akýkoľvek ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky alebo ktorí žijú v chudobe majú právo na existenčné minimum, ktoré im umožňuje aj Ústava Slovenskej republiky? Viete štát nesmie vynucovať prácu pod hrozbou existenčného kolapsu to tiež povedal Ústavný súd, a nehnevajte sa, áno otázka ústavnosti vzniká aj v tomto prípade, ak podmienka výkonu práce nie je dobrovoľná resp. ak je vynútená stratou pomoci. A len vám pripomínam, že to, čo ste čítal, tak ten nález Ústavného súdu hovorí o určitej zásluhovosti na dávku v hmotnej núdzi. Lenže existenčné minimum predsa nie je o zásluhovosti. Existenčné minimum je o zabezpečení základných životných potrieb a to je ten spor, ktorý máme Hlas a Progresívne Slovensko. My tvrdíme, aj to že napríklad Ústavný súd sa tiež môže pomýliť a že aj tento verdikt môže byť úplne iný. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2025 17:59 - 18:01 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne všetkým...
===== Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. A tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých najväčší dopad a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec. Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10 tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné životné minimum a že to nebude stabilná dlhotrvajúca práca. To nie je to isté. A inak veľmi by ste sa čudovali koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu tak chodia do Košíc Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.5.2025 17:59 - 18:01 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne všetkým...
===== Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Veľmi si to vážim. Prvá vec, ktorá ma napadla a už neviem, myslím, že to bola pani Vaľová. Chcela by som len upozorniť, že mali by sme už upustiť od tej falošnej rovnosti a hovoriť o tom, že keď zákon urobíme pre všetkých teda neutrálne, tak to znamená, že na všetkých bude mať rovnaký dopad, lebo to tak nie je. A tie zákony môžu mať na rôzne skupiny ľudí rôzny dopad a v tomto, presne v tomto prípade bude mať tento zákon napriek tomu, že sa tvári neutrálne a je pre všetkých najväčší dopad a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. To je prvá vec. Druhá vec. Hovorili ste o tom, že tu máme niekoľko 10 tisíc miest, ktoré sú vlastne obsadzované cudzincami a že budete veľmi radi ak ich obsadia napríklad aj naši Rómovia. A verte mi, že aj my budeme veľmi radi ak ich obsadia naši občania Slovenskej republiky a ešte o to budeme radšej ak to budú chudobní Rómovia, ktorí budú mať stabilné, dostupné miesto, ktoré im zabezpečí, že ich príjem bude taký stabilný, aby si vedeli zvyšovať životnú úroveň. Však o to nám všetkým ide. Ale nemôže to byť pod hrozbou toho, že im siahneme na základné životné minimum a že to nebude stabilná dlhotrvajúca práca. To nie je to isté. A inak veľmi by ste sa čudovali koľko ľudí chodí pracovať niekoľko desiatok až sto kilometrov Rómov. Napríklad teraz sme boli nedávno na Gemeri a ľudia tam vôbec nemajú prácu tak chodia do Košíc Rómovia. Cestujú niekoľko desiatok kilometrov na týždenné práce, aby vôbec niečo ušetrili. A viete prečo? Lebo U.S. Steel im ponúka prácu. Takže vytvorme také podmienky, aby zamestnávatelia vytvárali cielene prácu pre týchto najzraniteľnejších, najchudobnejších. To je motivačná politika. A nie hrozba odoberania dávok. O tom hovoríme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.5.2025 17:44 - 17:51 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
(151.a)
21 až 24. Ostatné novelizačné body v článku 1 sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťajú body 74 a 75.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I bode 76 sa v § 32 ods. 13 prvej vete vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi" a v druhej vete sa vypúšťajú slová „alebo osoba v hmotnej núdzi".
13. V čl. I sa vypúšťa bod 77.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa vypúšťa bod 87 až 89.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 v úvodnej vete sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
16. V čl. I bode 90 sa v § 43 ods. 2 písm. d) sa slová „uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a osoby v hmotnej núdzi" nahrádzajú slovami „uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie".
17. V čl. I sa vypúšťajú body 92 a 93.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I sa vypúšťa bod 98.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
19. V čl. I sa vypúšťajú body 100 a 101.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I sa vypúšťa bod 104.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
21. V čl. I sa vypúšťa bod 106.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
22. V čl. I sa vypúšťa bod 113.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
23. V čl. I sa vypúšťajú body 117 až 119.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
24. V čl. I bod 120 znie:
„120. V § 67 ods. 8 sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva"."
25. V čl. I sa vypúšťajú body 121 a 122.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
26. V čl. I sa vypúšťa bod 124.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
27. V čl. I sa vypúšťa bod 133.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
28. V čl. I body 134 a 135 znejú:
„134. V prílohe č. 1 písm. E sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) údaj o dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu".
Doterajšie písmeno i) sa označuje ako písmeno j).
135. V prílohe č. 1 písm. F úvodnej vete sa slová „Ústav informácií a prognóz školstva" nahrádzajú slovami „Ministerstvo školstva".".
29. V čl. I sa vypúšťajú body 136 a 137.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 29: Navrhujeme vypustenie ustanovení, ktoré upravujú podmieňovanie priznania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania. Tieto opatrenia odporujú základnému účelu dávky v hmotnej núdzi, ktorou je zabezpečenie existenčného minima pre osoby v krajnej sociálnej tiesni.
Význam dávky v hmotnej núdzi nie je limitovaný účelom sociálnych práv podľa piateho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorých účelom je sociálne zabezpečenie občana v špecifických situáciách a ktorých nárokovateľnosť závisí od ekonomických možností štátu. Dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka. Svojím účelom teda nesleduje len zabezpečenie solidárnej pomoci štátu občanovi, jej účelom je poskytnutie materiálneho predpokladu pre výkon práva na život. Štát sa garanciou práva na život zaväzuje k tomu, že vynaloží úsilie a náklady na to, aby mohla osoba žiť. Je to nález ÚS 8/96 a PL. ÚS 17/2008. Dávka v hmotnej núdzi je preto ako jediná spomedzi všetkých sociálnych príjmov materiálnym ekvivalentom práva na život.
Keďže právo na život nie je možné viazať na žiadne podmienky, zásluhy, pracovné výkony, osobné kvality a prináležia všetkým rovnako podľa čl. 12 ods.1 a 2 ústavy, nemôže sa ani základná dávka v hmotnej núdzi viazať na iné podmienky, než stav núdze. Tento návrh má za cieľ zosúladiť zákon s ústavným a medzinárodnoprávnym rámcom a zabezpečiť, aby dávka v hmotnej núdzi plnila svoju základnú ochrannú funkciu bez represívnych podmienok.
30. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
31. V čl. III bode 6 v § 10 ods. 4 sa vypúšťa písmeno a).
Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená a) až e) a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy.
Odôvodnenie k bodom 30 až 31: Navrhuje sa vypustenie pravidla o znižovaní dávky, ak uchádzač nespolupracuje, t. j. odmietne vhodnú ponuku alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.5.2025 17:29 - 17:44 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
(151.)
a to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z Konferencie odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať ľudí k zamestnanosti a takisto upozorňujú napríklad na problematiku toho, že politiky zamestnanosti sú stále závislé od európskych financií. A takisto sa ani starostovia k tomuto teraz nevyjadrujú teda úplne pochvalne a hovoria o tom, že tam proste nie sú adekvátne pracovné príležitosti a že to môže viesť k sociálnemu napätiu, ako som už spomínala, majú množstvo otázok, na ktoré nemajú odpovede a takisto hovoria o tom, že tieto náklady na aktivačné príspevky napríklad alebo na administratívu môžu v konečnom dôsledku aj prevýšiť potencionálne prínosy. Všetci odborníci, ale teda aj bežní ľudia sa zhodujú v tom, že tento návrh sa skôr javí ako nátlak na donútenie ľudí, aby pracovali. No a to sa mi potom vôbec nezdá produktívne, skôr naopak, je to kontraproduktívne. Namiesto zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, to bude mať podľa nášho názoru úplne opačný efekt, a to je prehlbovanie chudoby, pasivity a samozrejme sociálneho vylúčenia.
Rada by som ešte pripomenula, ako vnímame vlastne dôvody celého tohto návrhu a prečo to vlastne v praxi nebude fungovať.
Po prvé, sme toho názoru, že my si tu vlastne zamieňame príčiny nezamestnanosti s dôsledkami nezamestnanosti. A to je veľký rozdiel, pretože tu chýba nie ochota pracovať, na Slovensku chýba práca a to v mnohých regiónoch a priamo najväčšia je tam, kde je aj vysoký výskyt chudoby a kde sa nachádzajú a žijú marginalizovaní Rómovia. A odobrať dávku niekomu, kto si ju objektívne nemá ako nájsť a nemá kde nájsť, predsa nerieši problém. Je to, tento problém to iba zhoršuje.
Ďalšia vec je, že napriek tomu, že máme ľavicovo orientovanú vládu, tak tu sa nerešpektuje alebo sme teda svedkami dešpektu podstaty sociálnej pomoci. Pretože dávka v hmotnej núdzi predsa nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť základné biologické prežitie, to znamená teplé jedno, ošatenie, prístrešie a tak ďalej. A okrem toho napriek tomu, že hovoríte, že tento zákon neporušuje ústavu, tak netreba zabúdať, že toto právo na existenčné prežitie je garantované ústavou a tam je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. A odobratie tejto základnej dávky môže priniesť jedine hlad a bezdomovectvo a, samozrejme, zúfalstvo. Takže ja si myslím, že takýto stav, psychický, môže len zhoršiť predpoklady k tomu, aby si človek našiel prácu a aby si ju v konečnom dôsledku aj udržal.
Potom je tu tá nesprávna, nazvala by som to nesprávna, aj keď ma napadajú rôzne iné slová, predstava, že leniví nechcú robiť. Ako ja neviem, to ako keby sme povedali, že títo ľudia sú len leniví. Ale treba si uvedomiť, že majú ďalšie objektívne príčiny. Však s chudobou sa spája naozaj aj veľmi nízka vzdelanostná úroveň alebo žiadna kvalifikácia. Takisto množstvo z týchto ľudí má nejaké zdravotné obmedzenia. Vy viete vôbec o tom, že v rómskych komunitách veľmi ťažko nájdete človeka, ktorý má viac ako 65 rokov? Že títo ľudia sa jednoducho aj v dôsledku zdravotných problémov a v tých podmienkach, v akých žijú, nedožijú staroby? To sú vážne problémy, ktoré tento štát dlhodobo niekoľko desaťročí absolútne nerieši. A takisto mnohí z nich majú rodinné prekážky. Ja som strašne zvedavá, či tieto rodinné prekážky, ako tu už napríklad bola spomínaná dvojzmenná prevádzka alebo aj to, že mnoho z týchto ľudí sú samoživitelia a nemajú vlastne ako zabezpečiť starostlivosť o deti, či toto bude objektívna príčina toho, že si nemôžu nájsť prácu. Takže namiesto represie, to je to, na čom je založený tento zákon, treba zvýšiť ich zamestnateľnosť nejakými restoratívnymi opatreniami a nie ich trestať za to, že dlhodobo niekoľko desaťročí nefunguje systém.
Najväčšou výtkou, ktorú máme, je, že tento zákon vlastne hovorí o nútenej práci. Ak je totiž človek nútený pracovať pod hrozbou toho, že stratí existenčné minimum, tak či chcete, alebo nechcete si to pripustiť, pán minister, ide o porušenie ľudských práv. Ľudské právo totiž nie je možné viazať na žiadne zásluhy. Odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je teda podľa nás protiústavné. Dávka v hmotnej núdzi nikdy nebola a nie je odmenou za prácu. A už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to máme úplne iné nástroje, ale my ich jednoducho neimplementujeme. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť záchrannú sieť a v ľudsko-právnom kontexte je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť život človeka, teda umožniť mu prežiť. Okrem toho Slovensko bolo už v minulosti kritizované ako OSN, tak aj Európskou úniou za praktiky, ktoré sa naozaj blížili k zneužívaniu znevýhodnených a summa summárum teda, podľa nás, ide o legalizáciu nútených prác, pri ktorej vlastne týmto zákonom štát vydiera naozaj núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, ja by som to kľudne takto nazvala, pretože dochádza alebo bude dochádzať k ohrozeniu ich života. A čo je najhoršie, tak tým, že má dopad na majoritnú časť obyvateľstva, najväčšiu, tak tento zákon to robí etnicky selektívne.
No a na dôvažok by som povedala asi len toľko, že vôbec to neprinesie zvyšovanie zamestnanosti. Mám pocit, že tu ide takpovediac trošku o štatistickú hru, pretože takto sa vlastne bude zamestnanosť umelo navyšovať a v konečnom dôsledku to vôbec neprinesie nič tým ľuďom, iba tým štatistikám, pretože vy nezabezpečíte reálny príjem týmto ľuďom, dlhodobý už vôbec nie, ani pracovné návyky, ani to nebude viesť k trvalej zamestnanosti, len to fakt kozmeticky zlepší tie štatistiky. A ja keď som sa zamýšľala, tak vlastne ani nerozumiem, prečo to robíte takýmto spôsobom, pretože ten počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, je naozaj povedala by som, že malý, zanedbateľný, je to len 67-tisíc ľudí. V tých štatistikách celkových je to 1,25 % populácie. A ak by sme tam prirátali aj členov rodiny, tak je to len 2 % z celkového počtu ľudí a samotná dávka v hmotnej núdzi tvorí len 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových verejných výdavkov. Takže prečo? Tým, samozrejme, netvrdím, že netreba s touto témou niečo robiť, ale určite nie takto reštriktívne a takto diskriminačne. Ak naozaj chceme pohnúť s dlhodobou nezamestnanosťou, tak ako už dlhodobo voláme po tom, aby sa na Slovensku začala naozaj riešiť aj pomoc v hmotnej núdzi adresne, individuálnym case manažmentom, čiže každý nezamestnaný by mal mať osobný plán, okamžité včasné poradenstvo už pri registrácii, nie až po dvanástich mesiacoch, keď sa stane dlhodobo zamestnaný. Po registrácii treba naozaj dôkladne profilovať klienta, predikovať jeho výšku zotrvania v evidencii a realizovať s ním rôzne kvalifikačné kurzy na to, aby mohol byť nejakým spôsobom zamestnaný. A naozaj mu intenzívne pomáhať. A popritom, popri tom kvalitnom vzdelaní a rekvalifikácii je myslieť potrebné aj na podporu mobility, na starostlivosť o deti, potom, samozrejme, treba začať konečne niečo robiť aj v oblasti sociálneho podnikania, o tom už tiež dlhodobo hovoríme. Zároveň je potrebné možno motivovať ten systém aj tým, že urobíme nejaké prechodné benefity pri nástupe do práce. Benefity, nie hrozba odobratia sociálnych dávok.
A takisto veľmi by prospelo tomuto štátu, keby sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je tiež dôvodom nedostatku pracovných miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce. A to, čo sa týka, samozrejme, aj tejto témy a Rómov, je, že je nutné začať pracovať s nejakými aktivitami aj v oblasti odstraňovania diskriminácie na trhu práce, aj možno postihovania a sankcionovania. Samozrejme bola tu už spomínaná čierna práca. Posilniť inšpekciu práce pri vykorisťovaní ľudí načierno alebo aj proti úžere. Aj to je téma, ktorá sa dlhodobo absolútne nerieši. Alebo príspevok na bývanie, ktorý sme niekoľkokrát predkladali a doteraz sa s tým nič neurobilo. Treba ale zlepšiť aj životné podmienky Rómov, vybudovať kanalizáciu, veď nie je možné, aby v 21. storočí títo ľudia nemali ešte stále na mnohých územiach vodu.
Takže ak je naozaj vaším cieľom odoberať lenivým dávky, ako ste to povedali, tak potom áno, tento zákon je fajn, ale ak chcete reálne zvýšiť zamestnateľnosť teda a odstrániť dlhodobú nezamestnanosť týchto ľudí, tak potom ste úplne mimo misu. Tento zákon tomu vôbec neprispeje. Pretože predpokladať, že, alebo predpoklad, že odoberieme dávky a ľudia sa zrazu zamestnajú, no tak to vôbec nezohľadňuje ani realitu chudoby, ani nezamestnateľnosti a myslím si, že je to teda naivné a je teda viem, že určite nie ste ani naivní, ani takí povrchní a že skôr je to to, taký populistický výčin, že vraj ľavicovo orientovanej vlády.
Mňa mrzí, že sa obúvate do tých najchudobnejších, pán minister, ktorí sa nemôžu brániť, to je asi to najjednoduchšie, len kvôli tomu, že voliči, vaši voliči a voličky vám za to zatlieskajú. A ja viem, že v populizme ste majstri, ale to je možno práve ten dôvod, prečo my v Progresívnom Slovensku nezahlasujeme za tento návrh zákona. A to nie je preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že my vieme, že je potrebné v prvom rade riešiť chudobu a začať aj pri odstraňovaní nezamestnanosti, pri príčinách toho, prečo ľudia nepracujú a nie trestať obete. A vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi, no tak to osobne si myslím, že, bohužiaľ, môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo sa tvári, že nerozumie, alebo práveže zámerne zavádza. A to mi je naozaj nesmierne ľúto.
A ak dovolíte, teraz by som prečítala pozmeňujúci návrh, takže poprosím zastaviť čas. Ďakujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 727.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1 . V čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 11 .
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 14.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I bode 15 sa v § 19 ods. 1 vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
5. V čl. I bode 15 v § 19 ods. 2 znie:
„(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu sa vykonáva, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.”.
6. V čl. I sa vypúšťajú body 17 až 19.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I body 20 znie:
„20. V § 19 ods. 8 sa slová „evidencie uchádzača” nahrádzajú slovami „evidencie uchádzačov”.
8. V čl. I sa vypúšťajú body 21 až 24.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I bode 25 sa v § 20a vypúšťajú slová „alebo osoby v hmotnej núdzi".
10. V čl. I sa vypúšťajú body 71 a 72.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.5.2025 17:23 - 17:23 hod.

Ingrid Kosová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, našou úlohou poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky je bezpochyby preveriť každý poslanecký návrh alebo každý vládny návrh, či bude mať nejaký efektívny dopad na obyvateľov tejto krajiny a zároveň je ale našou úlohou aj zistiť, či tieto návrhy zákonov neporušujú nejaké ľudské práva, a respektíve či tieto návrhy nemajú diskriminačný dopad na niektorú z časti obyvateľstva.
Ja som už v prvom čítaní k návrhu tohto zákona naozaj vyjadrila svoje rozhorčenie z naozaj reštriktívneho a zároveň aj diskriminačného charakteru tohto zákona práce namiesto dávok, pretože napriek tomu, že tento zákon sa javí neutrálne, tak je úplne každému jasné, že bude mať dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to sú, samozrejme, Rómovia. My sme už počas toho, ako ste len pripravovali tento zákon, pán minister, hovorili o tom, že tieto opatrenia etnicizujú chudobu a že také vyjadrenia, ako zoberieme dávky iba tomu, kto odmietne pracovať, lebo je lenivý, len naozaj posilňujú stereotypy v našej spoločnosti a posilňujú ten obraz o lenivých Rómoch, ktorí nechcú pracovať. A potom sa nečudujte, že hovoríme, že tento návrh zákona je diskriminačný a bude mať aj dopad na najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, a to je Rómov. Ja osobne som presvedčená o tom, že je to v podstate len taká vaša populistická rétorika s cieľom, aby ste ulahodili vašim voličom a voličkám, ktorí vlastne prechovávajú dlhodobo niekoľko desaťročí, ak nie storočí, na Slovensku voči Rómom nenávisť a odpor, pretože to najdôležitejšie, a to nadväzujem aj na pána Ledeckého, to, čo povedal pred chvíľou, je naozaj pravda, ani aktivačné opatrenia, ani tie dlhodobé politiky tohto štátu v oblasti sociálnej pomoci najzraniteľnejším a dlhodobo nezamestnaným Rómom a ani tento návrh zákona nebude mať žiadaný efekt na zvýšenie zamestnanosti týchto ľudí. Skôr naopak, javí sa, že tento návrh je tak nejasný, že už teraz sa objavujú mnohé otázniky nad tým, či vôbec bude úspešne implementovaný, napríklad je to otázka, že akú prácu vlastne tento štát poskytne poberateľovi dávky, ak v mnohých regiónoch jednoducho práca nie je. Alebo čo presne znamená vhodná pracovná pozícia vzhľadom na kvalifikáciu, zdravotný stav alebo, samozrejme, nejaké rodinné okolnosti, ako to v zákone stojí. A nebude toto rozhodovanie o tom, aké sú objektívne dôvody odmietnutia práce len na nejakom subjektívnom rozhodovaní nejakých zamestnancov? Nebude dochádzať k nespravodlivému odoberaniu dávok? Ako nám zabezpečíte, ako zabezpečíte tým ľuďom, že k takejto nespravodlivosti nedôjde a ako to budete kontrolovať, monitorovať a ako to budete vyhodnocovať? A máme vôbec dostatočné administratívne kapacity, máme nejaký informačný systém, ktorý bude schopný identifikovať týchto uchádzačov, vhodné pracovné miesta, monitorovať ich prijatie alebo odmietnutia, alebo ako sa budú udeľovať sankcie? A čo finančné prostriedky? Budeme ich mať dostatok? Ja keď sa pozerám na to, ako sú v súčasnosti niektoré sezónne práce podporované, tak väčšinou ide o pilotné projekty z eurofondov, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť, takže kde zoberieme finančné prostriedky na to, aby sme vytvárali nové pracovné miesta? O tom tiež tento návrh zákona, samozrejme, nehovorí a vzbudzuje to veľmi veľa otázok.
Ja sa stretávam v praxi a v teréne aj s tým, že sa ma ľudia pýtajú, že ako to vlastne bude s tým, keď sa budú dve obce, dvaja starostovia dohadovať, že kto bude vlastne žiadať dohodu, akým spôsobom sa dohodnú, kto bude preplácať cestovné, kto dostane finančné príspevky na vlastne pomôcky? Toto sú všetko nejasnosti, ktoré vytvárajú množstvo otázok na tej regionálnej úrovni a tento návrh zákona jednoducho o tom hovorí. Koniec koncov bez jasných definícií, bez dostatočných pracovných príležitostí, bez adekvátnej administratívnej kapacity a samozrejme bez finančného zabezpečenia hrozí, že tento zákon neprinesie očakávané výsledky. A čo je najhoršie? Bude viesť k sociálnemu napätiu.
Keď sa pozrieme na tie kľúčové argumenty, ktoré hovoria jednotliví stakeholderi, tak sa dozvedáme, že napríklad Amnesty International varuje pred tým, že toto podmieňovanie sociálnych dávok vykonávaním práce je vážny zásah do ľudských práv a dôstojnosti. Tí, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku alebo aktivačnú činnosť, môžu prísť totiž o minimálnu podporu, ktorá je potrebná na ich prežitie a to, samozrejme, prehlbuje chudobu a sociálne vylúčenie. Takisto napríklad hovoria, že novela zasiahne, ako som to aj ja už spomínala, tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti, ale nie sú to len Rómovia, sú to napríklad aj samoživiteľky či ľudia v regiónoch, kde nie je dostatok týchto pracovných príležitostí. A tí v konečnom dôsledku, keď im aj štát ponúkne nejakú sezónnu činnosť, tak budú vlastne vykonávať, po prvé podhodnotenú prácu a po druhé prácu bez právnej ochrany. A to tiež, samozrejme, môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti.
Takisto sa pochvalne k tomuto zákonu nevyjadrujú ani odborári z Konferencie odborových zväzov, ktorí hovoria o tom, že tento návrh zákona je nesystémový a nebude v konečnom dôsledku motivovať...
=====
Skryt prepis