Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa váženému pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho správu, pretože pre Progresívne Slovensko je, samozrejme, oblasť ľudských práv jedna z najdôležitejších priorít, o to viac si ceníme vaše správy a, ako vidíte, tak sa im teda aj intenzívne venujeme. A zároveň chcem povedať, že tá debata, ktorú sme tu mali pred chvíľou o segregácii, ma inšpirovala k tomu,...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade poďakovať sa váženému pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho správu, pretože pre Progresívne Slovensko je, samozrejme, oblasť ľudských práv jedna z najdôležitejších priorít, o to viac si ceníme vaše správy a, ako vidíte, tak sa im teda aj intenzívne venujeme. A zároveň chcem povedať, že tá debata, ktorú sme tu mali pred chvíľou o segregácii, ma inšpirovala k tomu, aby som nakoniec vystúpila aj ja, aj napriek tomu, že som to najprv vôbec nemala v úmysle. A je to najmä aj kvôli tej téme segregácie, nielen ktorá momentálne na Slovensku je, ale aj k tomu, ako sa staviame, a aj k rizikám, ktoré v budúcnosti, ktorým budeme musieť čeliť, a chcem vás týmto aj v podstate požiadať o spoluprácu na tejto dôležitej téme, ktorá sa týka, samozrejme, v prvom rade tých národnostných škôl.
My všetci veľmi dobre vieme, ja som to tu už niekoľkokrát spomínala, že Slovensko čelí infringementu od roku 2015 za vlastne segregáciu rómskych detí. A obrazne povedané, odvtedy sme mali už takmer jednu celú generáciu detí, aby sme na tomto stave niečo zmenili, ale práve naopak, ja musím povedať, že tento trend sa dokonca stále zhoršuje. Ako som už spomínala aj vo faktickej poznámke, tak máme v súčasnosti podľa posledných údajov z roku 2024 až 468 škôl, ktoré sú v riziku segregácii v hlavnom vzdelávacom prúde, podotýkam, nie v špeciálnom školstve. Ale zároveň máme aj 65 % detí, ktoré navštevujú školy, kde väčšina ich spolužiakov sú deti z tej istej menšiny, čiže Rómovia. A, bohužiaľ, v týchto prípadoch výskumy poukazujú na to, že často ide o školy, kde nie každý pedagóg chce pracovať, kde teda majú učitelia na deti omnoho menšie požiadavky a tieto deti dosahujú naozaj veľmi zlé výsledky, často testy z monitoringu sú na úrovni 20 %. A je potrebné povedať aj to, že inšpekcia často poukazuje na to, že v oblasti kvality vzdelávania a používaných metód vzdelávania je to teda katastrofálne.
To znamená, že v podstate my tu nehovoríme len o nejakých problémoch, ale ja by som to nazvala že až chudobou toho systému, ktorá nakoniec tieto deti v konečnom dôsledku absolútne vyčleňuje zo spoločnosti a bez nejakej vízie lepšej budúcnosti. No a teraz namiesto toho, aby sme naozaj razantne začali robiť politiku desegregácie, tak vytvárame niečo, čo sa má tváriť ako národnostné školstvo. A ja som už aj tu niekoľkokrát hovorila o tom, že to v podstate len v skutočnosti legitimizuje pokračovanie a konzervovanie segregácie, len, bohužiaľ, s inou nálepkou a pod iným názvom. Minister školstva tento projekt označuje ako pilotný, ale povedzme si pravdu, morálne a právne ho treba pomenovať úplne inak, je to zámer, ktorý ohrozuje základné práva detí a riskuje, že Slovenská republika ešte viacej uviazne v systéme segregácie rómskych detí vo vzdelávaní, pretože podľa medzinárodnej judikatúry platí, že teda národnostné školstvo nie je považované za segregáciu. Takže z môjho pohľadu je tento zámer zmeny nálepky na segregované školy za národnostnú jediný, a to legitimizovať segregáciu na území Slovenskej republiky.
Čiže aj keď sa to tvári tak, že ide o krok v ústrety národnostnému školstvu, tak to tak v konečnom dôsledku nebude, pretože to daný stav existujúcej segregácie nejako nezmení. Tento zámer bol oznámený už v júni roku 2024, teda pred rokom, a na základe memoranda, ktoré bolo podpísané medzi prešovskou univerzitou, asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka a ministerstvom a, samozrejme, bola tam aj samospráva, obec Rakúsy, a už prvá vec, ktorá tam je, ktorá je alarmujúca, tak je, že toto memorandum bolo podpísané bez účasti zástupcov rómskej menšiny. Ja si nespomínam, žeby sa ktokoľvek teda pýtal jednotlivých lídrov z rómskej národnostnej menšiny alebo samotnej komunity, či vôbec majú záujem o takéto národnostné vzdelávanie. Je pravda, že až potom, po vyhlásení tohto memoranda, bola zvolaná nejaká pracovná skupina na ministerstve školstva, ale to už tá kritika teda jednoznačne zaznievala od rôznych asociácií, takže bolo jasné, že je to len také akože pro forma pracovné stretnutie na odobrenie toho, čo už bolo vlastne podpísané.
Tak ako vnímam vlastne snahy alebo kroky Slovenska za posledné obdobie v oblasti nejakej rómskej participácie, tak musím povedať, že to vôbec nie je nejaké náhodné opomenutie, ale je to fakt že vzorec, ktorý už desaťročia vedie k porušovaniu práv rómskych detí, a preto je mojou povinnosťou, ale aj povinnosťou všetkých nás, ktorí sa zaoberáme v oblasti vzdelávania alebo ľudskými právami, aby sme vyzvali aj nezávislé inštitúcie, aj všetkých ľudí na Slovensku, aby sme venovali väčšiu pozornosť týmto témam, pretože segregácia je problém spoločnosti, je problém celého systému a je jedno, či táto segregácia vzniká nevedome alebo vedome, je potrebné, aby sme sa k tomu nejakým spôsobom postavili.
Pripomeňme si, že Európsky súd pre ľudské práva jasne hovorí, že segregácia na základe etnicity je porušením práva na vzdelanie podľa čl. 2 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a je to najmä prax, ktorá štiepi spoločnosť, ktorá deti stigmatizuje a ktorá im znemožňuje vstup do plnohodnotného života, aby sa vôbec uplatnili či už na trhu práce, alebo celkovo v živote. Ale my máme aj slovenské zákony, ktoré proste segregáciu vyslovene odmietajú – je to Ústava Slovenskej republiky a, samozrejme, aj antidiskriminačný zákon, ktorý v § 2 odsek 3 nehovorí len o pasívnom zákaze segregácie a diskriminácie teda, ale kladie štátu aktívnu povinnosť prijímať také opatrenia, aby bola diskriminácia odstraňovaná.
A čo sa týka Rakús, tak toto je pre mňa absolútnym príklad manipulácie s týmto ľudskoprávnym diskurzom, ktorý na Slovensku máme, pretože my transformujeme vlastne už existujúcu segregovanú na národnostnú. A pritom vieme, že základná škola v Rakúsoch je typickým príkladom dlhodobej priestorovej aj inštitucionálnej segregácie. Minister Drucker tvrdí, že ide o nejaký modelový príklad podpory výučby v materinskom jazyku a že toto má prispieť k segregácii. Tak ja nerozumiem tomuto naratívu. Po prvé, ani nepovedal, akým spôsobom, ale, po druhé, tento naratív je úplne v priamom rozpore s realitou, ale aj s medzinárodnými, aj s našimi slovenskými záväzkami. Ja len podotýkam a pripomínam, že Slovenská republika sa nikdy nezaviazla k tomu, že by mala poskytovať vzdelávanie v rómskom jazyku, podobne ako je to napríklad v prípade maďarskej či rusínskej menšiny. My sme sa zaviazali len k tomu, že rómsky jazyk má byť síce súčasťou učebných osnov, ale ako podporný jazyk na to, aby sa deti naučili slovenský jazyk, v ktorom sa potom môžu uplatniť. Zároveň, a to je najkľúčovejšie, tento vznik národnostnej školy musí vychádzať z vôle samotnej komunity. To je základný predpoklad. Má to byť dobrovoľná voľba rodičov a nie rozhodnutie nejakej samosprávy, obecného úradu alebo ministerstva.
Ja len podotýkam, že v prípade maďarskej alebo rusínskej národnostnej menšiny by toto bolo nemysliteľné, aby sme zriadili nejakú národnostnú školu bez toho, aby sme to konzultovali s komunitou a aby to bolo ich vlastné želanie. Ale v prípade Rómov sa to deje už niekoľkokrát. Ak si spomínate, mali sme tu ďalší výnimočný experiment – internátne školy a podobné veci, ktoré nikdy nevychádzali z vôle Rómov a oni, chudáci, ani nevedia často, najchudobnejší, tí segregovaní, že sa vôbec dejú na tej základnej školy nejaké zmeny a vôbec ani nerozumejú tomu, že čo musia často podpísať, len to jednoducho podpíšu, pretože o tom nie sú ani dostatočne informovaní.
To dôležité je ale povedať, že tento zámer kritizovali nielen slovenské organizácie, ale už aj medzinárodné organizácie, ja spomeniem, samozrejme, Eduromu, aj Poradňu pre občianske a ľudské práva, takisto Rómske advokačné a výskumné stredisko, ale aj, ako som spomínala, medzinárodné subjekty ako je Amnesty International, alebo bolo to aj European Roma Grassroots Organisations, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
