Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. No ešteže sme sa veľa od vás dozvedeli, pani Matejičková teda. Ale teda k pánovi Bartekovi.
Viete, keď vy ste mi celý čas sa na mňa dívali, tak cítim povinnosť byť na vás milá. Lebo sa nám oči spojili, ale musím povedať, že na začiatok vás teda chcem pochváliť, pretože vy ste naozaj veľmi dobre začali. Vy ste hovoril, že budete hovoriť fakty, zdroje, dáta. No, ale potom sa to nejako zhumplovalo, pretože ja som teda žiadne dáta, ani fakty, ani zdroje nepočula. Iba samé útoky a kecy a somariny, ktoré vám proste idú na jazyk. Vy ste ako taká rýchlo rozbehnutá sliepka, proste čo vás napadne, to dáte do tej vravy, akože ide vám to naozaj dobre, ale nemá to žiadnu pointu, nemá to žiadny záver, nemá to nič. A možno to je ten rozdiel, viete, medzi nami, aj medzi mojou kolegyňou Darinou a vami, že ona si to pripraví, ona si to napíše. Má to úvod, má to nejakú pointu, má to záver, má to dáta, má to fakty. A keď sa takto odborne pripravujete na nejakú vec, tak si to aj napíšete, na tom nie je nič zlé. Možno by aj vám prospelo, keby ste si niečo napísal a nerozprával len tak od buka do buka, pretože jediné, čo som si zapamätala z toho, čo ste povedali, je, že sme sluhovia Bruselu, vlastizradcovia, že Michal Šimečka je, čo ste to povedal, zelený šialenec, a vyslanec Bruselu, alebo že sme vystrašení. No tak ja, nehnevajte sa, ale vy nemáte ďaleko od fašistov, od pána Mazureka, pretože presne takto komunikuje. Veľmi my ho pripomínate. Prosím vás, robte s tým niečo. Mne by som nebola rada, aké by sa sem títo ľudia dostali. A vlastne ani tu nemusia byť, lebo tu máme vás. A to je veľmi smutné. A pritom taký ste zlatý, taký blonďavý chlapec, ktorý sa má čo učiť ešte.
Pracujte na sebe, pán Bartek.

Vy ste na plač. Proste si to nechcete uznať. Napriek tomu, že Beáta veľmi trefne poukázala na fakt, že sú to vlastne predstavitelia strán SMER a HLAS, ktorí dnes síce teatrálne kritizujú Green Deal a ETS2, ale v minulosti sami presadzovali a podporovali, aj Green Deal aj ETS2 však? Viete čo to naznačuje, že ste nielen populisti, pokrytci a klamári, ale ešte aj že to, že ste presvedčení, že ľudia sú hlúpi, že si nič nepamätajú a že ich môžete oklamať nejakými hlúpymi rečami o tom, že PS môže za to, že im zoberú 3 000 eur z peňaženiek. Pravda je taká, že ste to vy, ktorí ste zadlžili každého jedného občana Slovenskej republiky za posledné dva roky o 5 000 eur v dôsledku konsolidácie a ešte ste im zobrali aj miliardu a pol zo sociálneho fondu klimatického a viete prečo? No, pretože potrebujete tých voličov, ktorí žijú v tej bubline, že keď počujú Green Deal, tak sa im vyhodí vyrážka. Preto, bojíte sa o stratu svojej pozície, však? A padajúce preferencie, áno, to je pravda. V minulosti bol to práve SMER a HLAS, ktorí proti Green Dealu nič, ale absolútne nič nenamietali. Bol to pán Šefčovič, pán Žiga, pán Pellegrini, ako vám to Beáta aj tu predviedla a povedala, ktorí si podávali teatrálne ručičky s európskymi partnermi a hovorili o tom, aká je zelená transformácia príležitosťou pre Slovensko, motorom konkurencieschopnosti. Na to ste zabudli? Tak čo tu teraz hovoríte, že Progresívne Slovensko za niečo môže? A ešte k tomu aj klamete a zavádzate, nepoužívate fakty, nejde o 3 000 eur a keď vám to vyvrátime, tak ešte aj to spochybníte. Ste fakt na smiech.

Ďakujem veľmi pekne za vaše informácie. Pán minister, ja sa vôbec nepýtam nejako v zlom a mojim cieľom nie je nič. Ale to, čo je dôležité pre mňa, tak momentálne máme takmer päťdesiat škôl, ktoré sú v dvojzmennej prevádzke, tridsať z toho možno bude nejakým spôsobom financované cez Plán obnovy a odolnosti, ale stále tu visí niečo do dvadsať škôl, ktoré jednoducho si buď nepodali projektovú dokumentáciu alebo nič. Takže je otázne, či sa nám toto podarí vysporiadať a niekoľko stoviek detí nám asi budú sa učiť niekde po obciach. Takže preto som sa pýtala, že akým spôsobom zabezpečíme vzdelávanie tých zvyšných stoviek detí. To je veľmi dôležité. A druhá vec je, ale napriek tomu, že nikto na Slovensku, ani stredisko pre ľudské práva, ani verejný ochranca práv, dokonca ani ministerstvo nemonitoruje kde sa stavajú školy v rámci riešenia dvojzmennej prevádzky, tak Amnesty International dalo správu, kde mapovali podľa katastrálnej mapy kde sú tie pozemky. A zistili, že takmer vo všetkých tridsiatich prípadoch sa stavia v blízkosti vylúčenej komunity. Takže moja otázka preto znela, že akým spôsobom to zabezpečíme, aby ten 3D princíp bol dodržiavaný, keďže aj v prípade Richnavy to vyzerá tak, že to bude v tesnej blízkosti komunity. Preto som sa na to pýtala.

Ďakujem vám pekne za slovo. Pán minister, tie obce, ktoré ste teraz čítal, to sú tie obce, ktoré dali projekt a sú v hodnotení, dostanú finančné prostriedky, alebo už sa začala nejaká výstavba, hej? Ale ja som sa pýtala práve na to, ako v tej Rychnave je problém, že oni ešte nepodali ani projektovú dokumentáciu, lebo tam nenašli vhodný pozemok, respektíve teraz identifikovali nejaký v blízkosti osady, a oni nemajú projektovú dokumentáciu, preto ste im udelil výnimku z toho zákona, že nemusia, alebo to nestihnú dovtedy, aj keby teraz podali nejaký nový projekt. A zároveň ste povedal, že ďalším desiatim obciam takúto výnimku dávate. To znamená, že ďalších desať obcí, ktoré majú dvojzmennú prevádzku, lebo to ste povedal na tlačovej konferencii, takže nie, okrem Rychnavy, nie je žiadna ďalšia výnimka. A netýka sa ani Lomničky, kde teraz visí 600 detí, alebo 500 detí, ktorým hrozí trojzmenná dochádzka, lebo tiež nedokončia tú projektovú dokumentáciu, lebo teda, neviem, ešte vystavba sa nestihla? V akom stave je celkovo vlastne tie školy, ktoré určite nestihnú tú zákonnú podmienku? Máme o tom nejaký prehľad na ministerstve?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte aj mne predniesť stanovisko klubu Progresívneho Slovenska k školským zákonom. Cieľ školských zákonov zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému a bezplatnému vzdelaniu pre všetky deti bez ohľadu na ich pôvod, sociálne zázemie, či typ školy, ktorý navštevujú, je dôležitý krok k inkluzívnemu a férovému školstvu, a to vrátane zavedenia povinnej predškolskej prípravy. Avšak spôsob akým sa má tento cieľ dosiahnuť považujeme za neprijateľný. Mechanizmus podľa, ktorého majú školy, ktoré neprijmú stanovený počet detí z obvodu, prísť o 20-percentný normatív, považujeme za nevhodný a nespravodlivý. Hrozí, že školy premietnu stratu svojho príjmu do vyšších poplatkov, čo paradoxne zvýši ich nedostupnosť. Preto hovoríme jasne. Cieľ znižovať segregáciu a zvyšovať, posilňovať diverzitu v školách je správny a podporujeme ho, ale spôsob, ktorý ministerstvo zvolilo je nesprávny a môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Budovanie súdržnej a tolerantnej spoločnosti je možné dosiahnuť aj bez ekonomického ohrozenia neštátnych škôl a napriek tomu, že školský balík zákonov obsahuje aj niekoľko pozitívnych zmien, principiálne a filozoficky je nesprávny, a preto zmeny v školských zákonoch, Progresívne Slovensko nemôže podporiť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Šmilňák, vy ste spomínal Fínsko. No, keby vo Fínsku pristupovali k inklúzii ako vy, tak sa asi nikam nepohnú. Keby tvrdili napríklad, že slabšie deti poškodzujú tie šikovnejšie. Prepáčte. Ale to ste povedal, to ste práve povedal, že to musí byť win-win a že slabšie deti vlastne de facto poškodzujú tie šikovnejšie, čo samozrejme sa nedá s tým súhlasiť. Po prvé, šikovné deti profitujú z náročných úloh, z diferencovanej výuky a nie z toho, že izolujú svojich spolužiakov, ktorí sú slabší. Po druhé, inklúzia zlepšuje aj sociálne kompetencie všetkých. Šikovné deti napríklad učí empatii, líderstvu, rovesníckemu vyučovaniu a to sú zručnosti, ktoré im v živote prinesú možno že ešte oveľa viac ako memorovanie. No a po tretie, problémom nie sú deti. Problém je systém, ktorý nefunguje. Napríklad máme zastaralé, zlé učebné metódy, však preto máme aj kurikulárnu reformu. Problémov máme, že nemáme dostatok asistentov, podporného tímu a tak ďalej. Vaša komunikácia je absolútne škodlivá. Je populistická a je vodou na mlyn preto, aby sa inklúzia odmietala. Preto je to tak nebezpečné, a preto som cítila povinnosť túto tému otvoriť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj tebe Ivan za to, čo si povedal. Napriek tomu, že sa to mnohým z nás nebude páčiť, dovoľte mi, aby som zacitovala jednu pasáž z biblie. Niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža ani ženy, lebo všetci ste jedno Kristovi Ježišovi. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nemám veľa času na to, aby som sa vyjadrila k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, tak poviem asi len toľko, že som tým naozaj nemilo prekvapená a neočakávala som teda od ministra školstva, bez ohľadu na to, že v niektorých veciach spolu nesúhlasíme, myslím si, že máme celkom korektný vzťah a že ste vždycky bol veľmi slušný, úctivý a aj v rámci legislatívneho procesu veľmi transparentný, aspoň tak ako vám to dovoľovalo fungovanie v koalícii, ale toto je teda trošku podpásovka, že v ústnej rozprave predkladáte pozmeňovací návrh, ktorý to takto zásadne mení postavenie hlavného inšpektora. Škoda, že už teda medzi nami nie je aj Vierka Kalmárová, predpokladám, že by vám na to svoje povedala. Ja sa chcem ale vyjadriť ku úplne inej veci a trošku aj mimo toho, možno niektorých aj prekvapím, ale v piatkovej rozprave, ktorú sme tu mali, som bola naozaj nemilo prekvapená tou úrovňou komunikácie, ktorá tu nastala a aj tými informáciami, ktoré sme obdržali, pretože som netušila, že sa budeme musieť naozaj vracať k diskusii aj k takým témam, pri ktorých by už dávno mal existovať nejaký celospoločenský konsenzus a keď nie celospoločenský, tak aspoň konsenzus ľudí, ktorí vzdelávaniu rozumejú a ktorí majú politický mandát, tak predpokladám, že asi sa budeme musieť znova vrátiť k nejakým veciam a povedať si niektoré dôležité veci. Asi predpokladám, že všetci súhlasíme s tým, ktorí sme tu, že vzdelávanie je právo. Že to nie je privilégium, nie je to odmena pre tých, ktorí nám zapadajú do normy, ale že je to základné ľudské právo, ktoré patrí každému dieťaťu, bez ohľadu na to, či je z nejakej vylúčenej komunity, akú má farbu pleti, či má nejakú diagnózu alebo z akého sociálneho zázemia prichádza alebo aké má pohlavie, čiže toto nie je otázka národnej politiky. Dostupnosť kvalitného vzdelania je otázka ľudskej dôstojnosti a nehovorí to len naša ústava, hovoria to aj rôzne medzinárodné dohovory. Však keď pôjdeme od Všeobecnej deklarácie ľudských práv až k dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, tam sa jasne hovorí, že každý jednotlivec má právo na inkluzívne vzdelávanie na všetkých úrovniach a že segregácia detí na základe postihnutia alebo etnicity nie je pedagogickým omylom, ale porušením medzinárodného práva. V podstate by sme to politicky mohli vyjadriť tak, že štát, ktorý deti vylučuje zo spoločného vzdelávania, tak tým porušuje záväzky, ktoré sme ako štát podpísali na pôde OSN. Zároveň by sme kľudne mohli podporiť toto tvrdenie aj rôznou judikatúrou. Ja som tu už niekoľkokrát stála, niekoľkokrát som citovala rôznu, rôzne precedensy, ktoré vznikli napríklad na Európskom súde pre ľudské práva, ktoré hovorí o tom, že segregácia, teda vylučovanie z hlavného vzdelávacieho prúdu je diskriminácia. Pre krátkosť času, poviem napríklad z Českej republiky, prípad D. H. a ostatní proti Českej republike, ktorý hovorí o tom, že vzdelávanie detí, rómskych detí v špeciálnych školách je porušením práva na vzdelanie bez diskriminácie alebo príkladom môže byť aj chorvátsky prípad Oršus proti štátu, kde zdôraznil aj to, že ak oddeľujeme deti na základe ich jazykovej odlišnosti alebo na základe ich jazykovej bariéry, tak aj to je forma diskriminácie a to by sme kľudne mohli inak použiť aj pri tom plánovanom pilotnom projekte, ktorý ministerstvo prišlo minulý rok. Všetky rozsudky, mohol by som ich tu vymenovať ešte ďalších 10, zdieľajú jeden spoločný odkaz, že segregácia nie je starostlivosť, ale zlyhanie systému. Takisto by sme mohli hovoriť o tom, že inklúzia je ľudským právom aj vo vzťahu rôznych výskumoch a vo vede, však sú známe a dlhodobo výskumy o OECD alebo UNESCO, ktoré hovoria o tom, že deti, ktoré sú vzdelávané v zmiešanom prostredí dosahujú lepšie výsledky a to nielen sociálne samozrejme, ale hlavne akademicky. Preto akékoľvek diskusie o tom, že keď vzdelávame deti v homogénnom prostredí, tak majú lepšie akademické výsledky, neviem odkiaľ to vychádza, či iba z jednotlivého pozorovania alebo z hodnotiacich úsudkov, ale to nie sú dáta, to nie sú argumenty a tieto argumenty aj výskumy jasne hovoria o opaku a mimochodom aj štátna školská inšpekcia na Slovensku niekoľkokrát vo svojich správach definovala, že školy, kde sa deti vzdelávajú v segregovane majú nižšiu kvalitu a nielen vo vzťahu výstupov detí, ale aj vo vzťahu napríklad materiálového vybavenia alebo kvalifikácie pedagogických zamestnancov. To čo je, ale dôležité, je čo segregácia spôsobuje vo vzťahu k samotným deťom aj k ich vývoju. My dlhodobo vieme, že segregácia totálne znižuje sebavedomie dieťaťa, sebaponímanie, sebahodnotenie a zároveň keď dieťa izolujeme do segregovaného prostredia, tak aj v ňom vytvárame predsudky obrátené a samozrejme aj strach z inakosti. Na čom by sa samozrejme malo dať pracovať keby majorita mala záujem, aby tento strach z inakosti odstraňovala aj z druhej strany. V konečnom dôsledku, ale segregácia spôsobuje len reprodukciu chudoby a sociálne vylúčenie. Viete, inklúzia nie je len otázka empatie alebo nejaký výmysel progresívnej bubliny, ale je to hlavne, keď už nechcete tým sociálnym argumentom pôsobiť na ľudí, aj efektívna spoločenská investícia, pretože každé euro, ktoré vrazíme do inkluzívneho vzdelávania, tak sa nám vráti naozaj v podobe vyššej produktivity práce a nižšej nezamestnanosti, ale hlavne zdravších sociálnych vzťahov. No a v konečnom dôsledku inklúzia má aj eticko-morálny rozmer, pretože otázka inklúzie je aj otázkou svedomia. V krajine, ktorá si pamätá, ako vyzerá ponižovanie, vylučovanie by sme nemali opakovať tie isté chyby len teraz v iných farbách pod inými menami. Ak hovoríme deťom z chudobných rodín, že pre nich nie je miesto v bežnej škole, tak im zároveň hovoríme, že pre nich nie je miesto v tejto spoločnosti a to je predsa morálne neprijateľné. Inklúzia, tá nie je o súcite, je o spravodlivosti a je o rovnosti šancí. Je to prejav viery, že každé dieťa má potenciál a že spoločnosť, ktorá tento potenciál nevidí, tak stráca sama seba. No a v konečnom dôsledku je inklúzia aj zodpovednosť štátu, pretože úlohou štátu nie je deti triediť, ale vytvoriť podmienky a to zopakujem, vytvoriť podmienky, aby deti rástli spolu. Znamená to, že musíme naozaj vsadiť na financovanie asistencie, podporných tímov, odborných tímov. Musíme školiť učiteľov, musíme ich podporovať, ale musíme podporovať aj rodičov na obidvoch stranách a ak to nezvládame, ak nezvládame inklúziu v praxi, tak to nie je dôkaz toho, že inklúzia nefunguje. Je to len dôkaz toho, že zlyhal štát vo svojej povinnosti. No a na záver, na inklúzii sa neláme len budúcnosť školstva, vážení, na inklúzii sa láme charakter našej krajiny. Ak pripustíme, že segregácia je prijateľná, tak hovoríme, že niektoré deti sú menej hodné budúcnosti a že sú to ľudia druhej kategórie. Ak trváme na inklúzii, naopak, tak hovoríme, že Slovensko patrí všetkým a de facto to znamená, že inklúzia je základné ľudské právo. Inklúzia nie je žiadna ideológia, je to civilizačný záväzok a každý človek, ktorý inklúziu spochybňuje, tak spochybňuje základy samotnej ľudskej dôstojnosti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ďakujem aj tebe. Tina, za veľmi komplexne spracovanie témy. Ministerstvo tvrdí, že cieľom je vlastne zníženie sociálnej segregácie. Bohužiaľ, musím povedať, že v praxi to asi prinesie úplný opak a to skôr riziko vyššej segregácie. Pretože práve v dôsledku zníženia normatív o 20 %, to budeme mať typy škôl, ktoré zvýšia školné, premietnu si túto stratu do vyššieho školného, čí sa stanú ešte nedostupnejšie. Tým pádom, napriek tomu, že ministerstvo tvrdí, že dostupnosť sa týmto zákonom zvýši, opak je pravdou, pretože práve tým, že sa vytvoria elitnejšie školy, tak táto dostupnosť bude nižšia
Ďalším problémom, ako si veľmi správne poznamenala, je, že máme tu nejasnú a veľmi ťažko realizovateľnú implementáciu. Po tých všetkých zmenách, ktoré tu prebehli v rámci tých diskusií a zmeny zákona, ja si myslím, že nastal naozaj veľký chaos a ľudia budú mať problém s tým, ako tento zákon správne implementovať. Čo mám ale najväčší problém je, že všetky tie zmeny sú vynucované skôr silou a nie motiváciou. Pretože prechod do verejného sektora je podmienený stratou normatívu a nie podporou pre školy. Čiže filozoficky, si myslím, že ideme absolútne nesprávnym smerom. Dobrý úmysel ministerstva sa tak podľa mení na chaos, na obavy o existenciu a čo je najhoršie, ako to počúvame aj v regióne, stavia školy proti sebe. Najhoršie je ale, že rómsky žiaci sú a aj podľa mňa zostanú neželaným artiklom a bohužiaľ, pre mnohých stále len červenými jablkami. Situácia sa asi nezmení, pretože zriaďovatelia nebudú mať ani povinnosť zmeniť obvody. Takže síce pekný úmysel, ale ťažká realizácia a myslím si, že zlý zákon.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Chcem oceniť pána Šmilňáka za to, že poupravil vtedy tú faktickú poznámku, lebo ja si naozaj nemyslím, že toto je priestor a miesto, kde by sme mali byť nejako ostro k opozícii. A fakt, že spoločne sa postavíme proti akýmkoľvek dehonestujúcim výrokom, je veľmi dôležité. A ja budem veľmi rada, keď si aj osobne vykomunikujem to s tou pani psychologičkou, ako to vlastne myslela. Je to veľmi nešťastné, že to vyšlo vlastne v denníku Postoj práve teraz v tomto čase, keď sa prerokovávajú školské zákony, ktoré bojujú proti desegregácii. A možno že ma ona tiež na to svojský názor, ale nie je nutné, aby toto zaznievalo v médiách alebo vo verejnosti, takéto urážajúce pojmy.
Druhá vec ale, chcem reagovať na ten váš dôkaz toho, že inklúzia nefunguje. Ak som tomu správne rozumela, vy ste hovoril o tom, že deti v prvom ročníku, ktoré nie sú v zmiešanej triede a sú čisto rómske, lepšie čítajú ako tie, ktoré sú v štvrtom ročníku a sú v zmiešanej triede, čo ste vlastne postavil do tej roviny, že ste dal dôkaz tým pádom, že inklúzia nefunguje? Lebo takto to môže byť interpretované a ja si myslím, že by sme nemali používať takéto zjednodušené klauzuly, lebo to je, viete, taký hodnotiaci úsudok a la pán Gašpar. Takže tiež by sme mali byť veľmi exaktní v tom, že keď už, tak posudzujme, prečo napríklad sú učitelia schopnejší pracovať v homogénnom prostredí, prečo majú problém diverzifikovať učivo na deti rôznych potrieb, s rôznym tempom, s rôznymi učebnými štýlmi, kde je problém, že nevedia pracovať s diverzifikovanou skupinou a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)