Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, teda ctené poslanecké plénum. Ja sa teším teda, že už sme vyriešili všetky problémy, máme rozpočtový prebytok, zmodernizovali sme inštitúcie, vedieme všetky podstatné rebríčky, takže podľa mňa je to celkom rozumné, správne a aj sa to dalo očakávať, že dnes ráno teda budeme viesť tretí deň rozpravu o taľafatkových ustanoveniach, ktorými sa novelizuje rokovací, rokovací poriadok. V každom prípade teda a to už hovorím bez akejkoľvek ironickej nadsázky mi dovoľte, hej, dať do pozornosti, že my sa pri tejto rozprave nebavíme o nejakých technikáliach, my sa bavíme vo výsledku o tom, ako chápeme parlamentnú demokraciu, ako chápeme, alebo ako bude vyzerať výkon poslaneckého mandátu a ako teda bude prebiehať slobodná politická diskusia v národnej, v Národnej rade. Viete, často sa aj pri tomto rokovacom poriadku mnohí aj teda zo strany predkladateľov odvolávali na potrebu chrániť demokraciu, dokonca teda chod štátu pred paralýzou, ktorú spôsobujú rozpravy vedené teda opozíciou alebo tie vystúpenia, ktoré v nich prezentuje. Dokonca si teda dovolím v tomto zacitovať aj pána predsedu Národnej rady. "Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu." No dajme teraz pre túto chvíľu bokom, že, že obávam sa, že to čo paralyzuje štát, nie sú vystúpenia v rozprave opozície, ale hlasovania koalície. V každom prípade je naozaj veľmi teda dojemné, s akým útlocitom sa vtedy, keď sa to hodí a tam, keď sa to hodí, mnohí teda koaliční reprezentanti prichádzajú s argumentom o demokracii a obrane demokracii. Napokon nie je to tak dávno, že by sme zabudli, že práve s dvolávkou na ochranu demokracie bol odvolaný náš predseda z postu podpredsedu parlamentu, je to teda ten najviac jalový argument v histórii, hej, slovenského parlamentarizmu, že bol nejaký, nejaký podpredseda teda odvolávaný s dôvodom, že sa konal, že teda vykonáva nejaké protesty a boli označené ako protidemokratické konanie, hoci nerada teda hovorím, kto je, nie je obžalovaný a nerada používam tieto difamačné prívlastky, tak v tomto kontexte si to neodpustím, že túto rozpravu o jeho odvolávaní a o tom, že nemá právo zastávať post podpredsedu, lebo konal niečo nejak proti demokraticky, teda lídoval a viedol zrovna teda obžalovaný jeho kolega podpredseda Národnej rady. Dovoľte mi teda pár, na úvod takých pár teoretických poznámok k zastupiteľskej demokracii, pretože, pretože áno aj to ako ju chápeme, do istej mieri potom vypovedá o tom, ako chápeme aj našu úlohu výkon poslaneckého mandátu a to čo teda sa očakáva od nás ako zástupcov ľudu, od ktorých pochádza naša moc, čo teda by sme tu mali, mali robiť. Dovoľte mi teda pripomenúť, že v zastupiteľskej demokracii zvlášť, ak je vykonávaná pomernom systéme, je, je typické, dokonca to je úplne typický znak, typický znak liberálnej demokracie ako takej, že je zabezpečená pluralita a slobodná súťaž politických síl. Liberálna demokracia neznamená to, čo tu mnohí do toho vnášate tie nezmysli, že nejaké ideológie, nejaké LGBT a houby. Hej. Liberálna demokracia znamená, že teda hej v tom pomernom zastúpení, ak to takto vyšpecifikujem, že je zabezpečená pluralita, teda existuje viacero politických strán s rôznym programom, s rôznymi hodnotami, na ktoré kladú dôraz a je zabezpečená politická súťaž, kde súperia o teda podporu voličov pre tie idei, ktoré prezentujú. Prečo to teda vôbec mám potrebu takto hej teoreticky vôbec sem vnáša. No, no preto, že tá politika je perse, to znamená, že z povahy veci konflikt. Ono sa to nedá naozaj, že, že politika sa neni všeobjímajúce bratstvo, veď koniec koncov vy ste v koalícii, viete, že aj tamto, hej, iskrí a poznáte tie konflikty veľmi, veľmi dôverne a áno je to úplne, úplne legitímne, že navzájom politické strany súťažia o to, ako zabezpečiť transfer želaných hodnôt k teda k určitým skupinám obyvateľstva, ktoré skupiny obyvateľstva by možno mali mať širší, lepší prístup k tomu ktorému verejnému statku, akými spôsobmi, nástrojmi a politikami sa dostaneme k nejakému politickému cieľu. Čiže to je neustála živá, živá, teda živý konflikt. A teraz ide iba o to, že ako ten konflikt budeme viesť. Hej. A my sa tu všetci zhodneme pri všetkej príčetnosti, že, že tento konflikt sa naozaj nemá podobať na boxerský ring. Hej. Má to byť nejaká, nejaká moderovaná diskusia, kde padajú argumenty, kde si môžme naozaj, že aj byť na seba tvrdí, aj dokonca my ako politici musíme o to väčšmi znášať aj nejakú, nejakú naozaj, že možno sem tam až, až preexponovanú hyperbolizovanú kritiku zvlášť v pléne Národnej rady, nie nadarmo máme v tomto mieste výrokovú imunitu, čiže, čiže áno nedá sa vyhnúť tomu, že to bude konflikt, ale to čo sa dá a to čo by sme mali robiť, je, aby nevyústil k takému tomu hej naozaj že buranstvu a k tomu čo pripomína kolotočársku zábavu v sobotu nadránom. No lenže, lenže viete, že nemôže potom v tom takomto chápaní, hej, tej politiky platiť, že vy nechcete, aby sa v tejto sále diali tie, v úvodzovkách to hovorím, pästné súboje, čo samozrejme nikto nechce a zároveň hovoríte, že preto obmedzujete diskusiu, ktorá je práve ten civilizačný nástroj tá náhrada, tá alternatíva toho, aby sa takéto, hej, legitímne, znovu opakujem, legitímne konflikty, spory, súťaže, kritika nemuseli vybavovať naozaj, že, že sprosťackými útokmi nedajbože, nedajbože fyzicky. V tomto kontexte ešte musím jednu teda vec pripomenúť, keďže som spomínala, že to je zastupiteľská demokracia, že my vlastne zastupujeme rôzne názorové skupiny, a aby sa oni nemuseli potýkať a vybavovať si to v uliciach, tak odovzdávajú tú moc na nás ako volených zástupcov v legitímnom očakávaní, že tieto konflikty, tieto názorové strety nebudú oni riešiť na ulici, ale my v pléne normálnou teda, hej, parlamentnou rozpravou, parlamentnou diskusiou. Je teda nemožné naozaj súbežne tvrdiť, že na jednej strane teda chcete zabrániť tomu, aby sa tu, hej, stalo to, čo som nazvala, aby sa teda parlamentná pôda stala to, čo som nazvala, že kolotočárskou, kolotočárskou zábavou a pripomínala boxerský ring a zároveň obmedzovať priestor na legitímnu, na legitímny a nevyhnutný názorový stred práve diskusiou, ktorá má nahradiť ten, v úvodzovkách, pästný súboj. Zároveň je nemožné súbežne tvrdiť, že chcete obhájiť demokratické fungovanie a súčasne odopierať ten priestor, ten jediný, kde má tento súboj idei, tá kľúčová súčasť, ktorú som spomínala na začiatku, že tá politická súťaž kde má prebiehať. Hej to sa proste dokopy, dokopy nedá. My sme tu teda ako zástupcovia občanov, nahrádzame tie spory, ktoré by možno naozaj viedli k fyzickým stretom, ak by sme my na seba teda neprevzali tú úlohu, že ich častokrát oprávnené, častokrát protichodné potreby a záujmy budeme vzájomne teda, hej, cibriť spoločnou, spoločnou diskusiou. Možno ja nechcem byť hnusná, ale viete, že možno nemáte úplne tú tradíciu v tom, že, že my sme tu naozaj na to, aby sme hájili záujmy občanov, že toto je tá naša úloha. Preto vy keď prichádzate s tým, že idete obmedzovať tú diskusiu tak, aby teda nemohla opozícia v tej diskusii dostať taký priestor, aký minimálne teda podľa súčasného rokovacieho poriadku jej prináležal, tak vy neobmedzujete len politického oponenta, vy obmedzujete práve tých voličov, ktorí si nás zvolili, od ktorých máme mandát a ktorí to očakávajú, že my sem prichádzame práve do tej diskusie tlmočiť ich legitímne potreby. Ja neviem, ako si to teda inak ďalej predstavujete, že sem teraz čo, keď teda sa tak hej veľmi, veľmi desíte toho, ako parlament vyzerá, keď je tu, ako vy hovoríte, kút hanby. No tak potom tu chcem vidieť tých desaťtisíc Matovičov, keby vám sem teda prišlo na túto pôdu a bude tu viesť tú diskusiu o hej proste normálne, že random, random ľudia, ktorí nebudú sa môcť spoľahnúť, že majú nejakých zástupcov, ak my rezignujeme na tú funkciu, že my tu máme tlmočiť tie, tie ich idei a my máme viesť tento dialóg práve preto, aby sa nemuseli potýkať navzájom na uliciach a teda vybavovať si to občania navzájom a nedajbože teda, aby, aby obsadzovali tento priestor nevolení zástupcovia. Lebo viete, oni, oni nemajú inú možnosť prísť v nejakom, hej, procedurálne upravenom postupe, aby sa oni sami hájili a presadzovali idei, aby oni presadzovali nejaké programové požiadavky a tak ďalej. To je tá úloha nás zvolených zástupcov v zastupiteľskej demokracii. Čiže áno súhrnne parlament je miesto, kde má a musí prebiehať reflexívne argumentačne podložené rozhodovanie a to nemôžete zredukovať len na hlasovanie. Obmedzovanie rozpravy potláča teda zmysel a podstatu tej zastupiteľskej demokracie, tak ako som sa ju teda snažila teraz vysvetliť aj cez prizmu tých, tých hej teoretických atribútov. Čiže znovu ten rozpor nemôžete hovoriť, že idete brániť demokraciu tým, čo navrhujete v rokovacom poriadku a hej nevšimnúť si alebo tváriť sa, že ste si nevšimli, že práve toto je popieraním podstaty zastupiteľskej demokracie. No a teraz od tých teórií sa skúsim posunúť k jednotlivostiam. To obmedzovanie rozpravy tu už bolo x-krát spomenuté, nechcem sa pri ňom veľmi zdržiavať, dovoľte mi len možno takých pár príkladov toho, do akých absurdných a notabene protiústavných dôsledkov to môže, môže zájsť. Tým, že vy ste vlastne urobili taký ten spoločný časový balíček, ktorý pripadá klubu, ste urobili to, že je to predseda klubu, je to vedenie klubov, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorý poslanec vystúpi a ktorému nie je možné teda udeliť slovo a to nie preto, že, že niektorý poslanec by nemal k tomu čo povedať, dostáva sa to teda do rozhodovania, rozhodovania úplne akože ...
===== ...ste urobili to, že je to predseda klubu, je to vedenie klubov, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorý poslanec vystúpi a ktorému nie je možné teda udeliť slovo a to nie preto, že, že niektorý poslanec by nemal k tomu čo povedať. Dostáva sa to teda do rozhodovania, rozhodovania úplne akože orgánov alebo čo to je, ktoré ani nie sú orgánmi ako samotné kluby, čo je v príkrom rozpore teda s požiadavkou vykonávať mandát neviazane. Áno, môžte mi povedať, že veď aj pri hlasovaní sa riadime nejakou internou, hej, dohodou, pokojne to nazvime príkazom, ale nedávame to do zákona, hej, nedávame do zákona, že poslanec sa riadi tým čo povie predseda poslaneckého klubu. A toto je ten prípad, kedy to vy hovoríte, hej, že tým, že reálny výkon poslaneckého mandátu sa presúva z jednotlivých poslancov na vedenie poslaneckých klubov, tak sa teda vytvára priestor na to, aby sme celkom, hej, legitímne mohli hovoriť, že prichádza k porušovaniu slobodného výkonu poslaneckého mandátu tak, ako ho predpokladá ústavný článok 73 ods. 2. To nie je vlastne, hej, ja sa tu nesnažím povedať, že neviem a už v našom klube vonkoncom nie, že by sme my mali ten problém, že by sme sa nevedeli dohodnúť s našou predsedníčkou klubu. Hovorím to tu teraz vo všeobecnosti, lebo my tu neprijímame naozaj, akokoľvek sa vám to zdá možno neuveriteľné, ale my tu neprijímame zákony len pre túto chvíľu, ale na dobu, hej, keď ste vy v tej vládnucej väčšine. Čiže tu môže byť hocijaká zostava. A koniec koncom ani nemusíme zachádzať do budúcich rokov, keď len teda si smiem dovoliť ako príklad uviesť HLAS, hej, možno čiastočne aj SNS, kde teda prišlo, hej, k nejakým, k nejakým odstredivým silám, nazvem to tak diplomaticky, v rámci vlastných poslaneckých klubov a kde aj mnohí teda koaliční poslanci hovorili, že nie sú spokojní s tým ako sa, hej, niektoré tie rozhodovacie procesy skoncentrovali v rukách vedenia klubu. Môžte im to dať, je to úplne jedno, ale nie, nie, prosím pekne, nemôže sa skoncentrovať v rukách vedenia klubu to, či poslanec vystúpi alebo nevystúpi, hej, že to proste naozaj, naozaj popretím, popretím slobodného výkonu mandátu bez príkazov. Zároveň je to aj zásah do práva na prístup k volených funkciám, pretože len naozaj to, že je zvolený znamená, že musí vykonávať ten poslanec nejakú činnosť, ktorá definuje teda to čo nazývame výkon politického mandátu. A ak ju nemá, tak áno, potom sa môžme baviť o tom, že teda ako je naplnený iný ústavný článok 30 ods. 4, ktorý teda, hej, hovorí o prístupe a rovnom prístupe k voleným funkciám. No a do tretice, ak aj zarátam to, že je tu aj celkom bežné, že existujú poslanci bez klubovej príslušnosti, ak zarátam teda, že pre nich platí úplne iný režim, ten 15-minútový vrátane faktických, čo už teda fakt neviem, že čo oni kedy môžu súvislé povedať, tak sa dostávame do ďalšieho, potenciálne sa dostávame do ďalšieho rozporu s ďalším ústavným článkom 1 ods. 1, ktorý teda hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Čím toto celé odôvodňujete? Hovoríte teda, že musíte brániť obštrukcii, pretože má paralyzačný účinok na chod štátu. Tu si dokonca dovolím zacitovať pána predsedu Národnej rady. "Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu. Parlament musí v prvom rade prijímať zákony. Ja ako lekár si neviem predstaviť, že by niekto zablokoval nemocnicu, pretože nie je spokojný a tak ďalej a tak ďalej." No ostaňme pri tejto, pri tejto paralele. Viete, ak má v zmysle Hippokratovej prísahy a predmetnej legislatívy lekár poskytovať život ohrozujúce, teda zákroky na odvrátenie teda nejakých život ohrozujúcich chorôb, poskytnúť prvú pomoc a on sa rozhodne nebude to robiť neustále, ale bude to robiť len koľko? Päťkrát do roka ako naše schôdze, no tak sa nemôže čakať, diviť, že potom tam má narvatú ambulanciu, hej. To je to čo tu my máme. My máme zasadať neustále, hej. Áno, môže byť schôdza prerušená, ale nemôže byť to vedenie schôdze zmanažované tak, že vlastne my nestíhame nič prebrať, že my sme vlastne v práci, koľko to je dní do roka? A potom tu vymrnčiavať, že niečo sa nestihlo a je paralyzovaný chod štátu. No určite nie tým, že sa vedú rozpravy, ale tým ako sú naplánované schôdze. A prepáčte teraz, že si dovolím takú nadsádzku, snáď teda ja si to môžem dovoliť. Je to úplne absurdné, ak sa ja, ako Rómka, musím pohoršovať nad pracovnou disciplínou a lenivosťou mnohých koaličných poslancov, ktorí nechodia poriadne do roboty a chodia sem len hlasovať. My sme tu viacerí, viacerí Rómovia. Aj teda v našom klube, aj v klube, presne tak, Slovensko. A keď som si pozrela máme menej absencií než ktokoľvek bežný, teda muž, ktorý predpokladám, že nemá ani malé deti doma ako mám napríklad ja. Mohol by tu kľudne sedieť od rána do večera. Chodíte sem len hlasovať. To je fakt hanba, to je fakt hanba, že ja teda ako Rómka, o ktorých sa teda hovorí, že my sme tí leniví, ktorí nechcú chodiť do práce vám musím kázať o pracovnej morálke. Fakt, fakt hanba.
Na záver ešte teda, niektoré prebehnem z tých vašich argumentácií. Hovoríte o tom, že v tej dôvodovej časti, že veď budú mať priestor vystúpiť experti. A ja znovu, nechcem byť hnusná, ale možno ich naozaj máte tak málo, že by vám tých 37 hodín stačilo aj na celú schôdzu, nie to na rozpravu k jednému zákonu. Ale toto nie je objektívne, objektívne teda nejaká metrika. Napríklad v Progresívnom Slovensku je myslím si že najväčšia koncentrácia právnikov a keď sa vedie rozprava o Trestnom zákone, tak, o trestnej novele, tak zákonite sa tu asi naozaj nájde viacej ľudí, ktorí majú čo k tejto téme povedať. Povedzme si teda niečo o tých skutočných dôvodoch obštrukcií. Viete, podľa mňa, keby sme si to naozaj prešli v priereze, tak si nemôžeme nevšimnúť, že najviac obštruované boli tie zákony, ktoré boli buď teda samy vami najviac novelizované, že sami ste ich museli niekoľkokrát prerábať alebo šlo o návrhy, teraz hovorím povedzme ten o mimovládkach, ktorý musel teda Ústavný súd označiť ako protiústavný alebo také, ktoré napokon teda vrátil aj samotný prezident. A to do istej miery hovorí o tom aká je kvalita, aká je kvalita normotvorného procesu, aká je kvalita legislatívnej tvorby. Keby som chcela byť hnusná tak poviem, že aký krám, taký pán. Len ilustračne vám teda poviem, že ako vyzerá, keď aj opomeniem všetky tie katastrofálne dôsledky, ktoré má tá predkladaná legislatíva a zameriam sa nejaké čisto technické ako tá kvalita vyzerá, tak si dovolím zacitovať teda z tej poslednej novely predloženej pánom podpredsedom, kde hovoríte, že sa vypúšťa to čo ste pred tým navrhovali, aby vedenie Národnej rady, ak je niekto z nich vo väzbe, teda, hej, nevykonával túto funkciu mu zanikla. A teraz prichádzate s tým, že sa toto ustanovenie vypúšťa. A odôvodnenie? Navrhuje sa vypustenie bodu, aby teda predseda, člen výboru a tak ďalej, ktorý bol zvolený, hej, že a bol vzatý do väzby, aby toto, hej, tá podmienka, že nemôže zastávať tú funkciu, aby neplatila. A ja sa pýtam, že čo tu je to zdôvodnenie? Však vy ste iba opísali to čo ste spravili. To neni zdôvodnenie. A takto to robíte pri mnohých zákonoch. A my sa tu jak Tatári potom v kuse pýtame, že, mnohokrát, hej, že ako ste to mysleli? Toto budete robiť ako? A toto čo znamená? A prečo dávate takúto, hej, podmienku? A prečo ste prišli na to, že osoba, ktorá spácha trestný čin s hornou hranicou, hej, nad desať rokov môže mať len náramok a nedostávame tie odpovede. Neviete ich zdôvodniť v dôvodovke, neviete ich zdôvodniť v pléne. Čiže áno, toto je ten dôvod častokrát obštrukcií a toho prečo tu musíme opakovane, opakovane vystupovať. Inak k tej väzbe len taká malá pikoška možno na záver, že ako som povedala, že tak ako vy vládnete zo dňa na deň, tomu zodpovedá aj tá kvalita parlamentnej práce a nemyslíte na to, že jedného dňa vy budete obeťou tých návrhov, ktoré predkladáte. Možno jedine tá väzba ma napadla, že ste to tak predvídavo mysleli, že keby vás náhodou, hej, chcel zasa niekto vziať do väzby, aby vám nezanikla funkcia podpredsedu Národnej rady. Neviem síce ako ju bude podpredseda Národnej rady z väzby vykonávať a či toto je teda legitímne, aby zostal, hej, ale keď bude mať nejaké tričká alebo niečo, tak bude vyká...

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, teda ctené poslanecké plénum. Ja sa teším teda, že už sme vyriešili všetky problémy, máme rozpočtový prebytok, zmodernizovali sme inštitúcie, vedieme všetky podstatné rebríčky, takže podľa mňa je to celkom rozumné, správne a aj sa to dalo očakávať, že dnes ráno teda budeme viesť tretí deň rozpravu o taľafatkových ustanoveniach, ktorými sa novelizuje rokovací, rokovací poriadok. V každom prípade teda a to už hovorím bez akejkoľvek ironickej nadsázky mi dovoľte, hej, dať do pozornosti, že my sa pri tejto rozprave nebavíme o nejakých technikáliach, my sa bavíme vo výsledku o tom, ako chápeme parlamentnú demokraciu, ako chápeme, alebo ako bude vyzerať výkon poslaneckého mandátu a ako teda bude prebiehať slobodná politická diskusia v národnej, v Národnej rade. Viete, často sa aj pri tomto rokovacom poriadku mnohí aj teda zo strany predkladateľov odvolávali na potrebu chrániť demokraciu, dokonca teda chod štátu pred paralýzou, ktorú spôsobujú rozpravy vedené teda opozíciou alebo tie vystúpenia, ktoré v nich prezentuje. Dokonca si teda dovolím v tomto zacitovať aj pána predsedu Národnej rady. "Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu." No dajme teraz pre túto chvíľu bokom, že, že obávam sa, že to čo paralyzuje štát, nie sú vystúpenia v rozprave opozície, ale hlasovania koalície. V každom prípade je naozaj veľmi teda dojemné, s akým útlocitom sa vtedy, keď sa to hodí a tam, keď sa to hodí, mnohí teda koaliční reprezentanti prichádzajú s argumentom o demokracii a obrane demokracii. Napokon nie je to tak dávno, že by sme zabudli, že práve s dvolávkou na ochranu demokracie bol odvolaný náš predseda z postu podpredsedu parlamentu, je to teda ten najviac jalový argument v histórii, hej, slovenského parlamentarizmu, že bol nejaký, nejaký podpredseda teda odvolávaný s dôvodom, že sa konal, že teda vykonáva nejaké protesty a boli označené ako protidemokratické konanie, hoci nerada teda hovorím, kto je, nie je obžalovaný a nerada používam tieto difamačné prívlastky, tak v tomto kontexte si to neodpustím, že túto rozpravu o jeho odvolávaní a o tom, že nemá právo zastávať post podpredsedu, lebo konal niečo nejak proti demokraticky, teda lídoval a viedol zrovna teda obžalovaný jeho kolega podpredseda Národnej rady. Dovoľte mi teda pár, na úvod takých pár teoretických poznámok k zastupiteľskej demokracii, pretože, pretože áno aj to ako ju chápeme, do istej mieri potom vypovedá o tom, ako chápeme aj našu úlohu výkon poslaneckého mandátu a to čo teda sa očakáva od nás ako zástupcov ľudu, od ktorých pochádza naša moc, čo teda by sme tu mali, mali robiť. Dovoľte mi teda pripomenúť, že v zastupiteľskej demokracii zvlášť, ak je vykonávaná pomernom systéme, je, je typické, dokonca to je úplne typický znak, typický znak liberálnej demokracie ako takej, že je zabezpečená pluralita a slobodná súťaž politických síl. Liberálna demokracia neznamená to, čo tu mnohí do toho vnášate tie nezmysli, že nejaké ideológie, nejaké LGBT a houby. Hej. Liberálna demokracia znamená, že teda hej v tom pomernom zastúpení, ak to takto vyšpecifikujem, že je zabezpečená pluralita, teda existuje viacero politických strán s rôznym programom, s rôznymi hodnotami, na ktoré kladú dôraz a je zabezpečená politická súťaž, kde súperia o teda podporu voličov pre tie idei, ktoré prezentujú. Prečo to teda vôbec mám potrebu takto hej teoreticky vôbec sem vnáša. No, no preto, že tá politika je perse, to znamená, že z povahy veci konflikt. Ono sa to nedá naozaj, že, že politika sa neni všeobjímajúce bratstvo, veď koniec koncov vy ste v koalícii, viete, že aj tamto, hej, iskrí a poznáte tie konflikty veľmi, veľmi dôverne a áno je to úplne, úplne legitímne, že navzájom politické strany súťažia o to, ako zabezpečiť transfer želaných hodnôt k teda k určitým skupinám obyvateľstva, ktoré skupiny obyvateľstva by možno mali mať širší, lepší prístup k tomu ktorému verejnému statku, akými spôsobmi, nástrojmi a politikami sa dostaneme k nejakému politickému cieľu. Čiže to je neustála živá, živá, teda živý konflikt. A teraz ide iba o to, že ako ten konflikt budeme viesť. Hej. A my sa tu všetci zhodneme pri všetkej príčetnosti, že, že tento konflikt sa naozaj nemá podobať na boxerský ring. Hej. Má to byť nejaká, nejaká moderovaná diskusia, kde padajú argumenty, kde si môžme naozaj, že aj byť na seba tvrdí, aj dokonca my ako politici musíme o to väčšmi znášať aj nejakú, nejakú naozaj, že možno sem tam až, až preexponovanú hyperbolizovanú kritiku zvlášť v pléne Národnej rady, nie nadarmo máme v tomto mieste výrokovú imunitu, čiže, čiže áno nedá sa vyhnúť tomu, že to bude konflikt, ale to čo sa dá a to čo by sme mali robiť, je, aby nevyústil k takému tomu hej naozaj že buranstvu a k tomu čo pripomína kolotočársku zábavu v sobotu nadránom. No lenže, lenže viete, že nemôže potom v tom takomto chápaní, hej, tej politiky platiť, že vy nechcete, aby sa v tejto sále diali tie, v úvodzovkách to hovorím, pästné súboje, čo samozrejme nikto nechce a zároveň hovoríte, že preto obmedzujete diskusiu, ktorá je práve ten civilizačný nástroj tá náhrada, tá alternatíva toho, aby sa takéto, hej, legitímne, znovu opakujem, legitímne konflikty, spory, súťaže, kritika nemuseli vybavovať naozaj, že, že sprosťackými útokmi nedajbože, nedajbože fyzicky. V tomto kontexte ešte musím jednu teda vec pripomenúť, keďže som spomínala, že to je zastupiteľská demokracia, že my vlastne zastupujeme rôzne názorové skupiny, a aby sa oni nemuseli potýkať a vybavovať si to v uliciach, tak odovzdávajú tú moc na nás ako volených zástupcov v legitímnom očakávaní, že tieto konflikty, tieto názorové strety nebudú oni riešiť na ulici, ale my v pléne normálnou teda, hej, parlamentnou rozpravou, parlamentnou diskusiou. Je teda nemožné naozaj súbežne tvrdiť, že na jednej strane teda chcete zabrániť tomu, aby sa tu, hej, stalo to, čo som nazvala, aby sa teda parlamentná pôda stala to, čo som nazvala, že kolotočárskou, kolotočárskou zábavou a pripomínala boxerský ring a zároveň obmedzovať priestor na legitímnu, na legitímny a nevyhnutný názorový stred práve diskusiou, ktorá má nahradiť ten, v úvodzovkách, pästný súboj. Zároveň je nemožné súbežne tvrdiť, že chcete obhájiť demokratické fungovanie a súčasne odopierať ten priestor, ten jediný, kde má tento súboj idei, tá kľúčová súčasť, ktorú som spomínala na začiatku, že tá politická súťaž kde má prebiehať. Hej to sa proste dokopy, dokopy nedá. My sme tu teda ako zástupcovia občanov, nahrádzame tie spory, ktoré by možno naozaj viedli k fyzickým stretom, ak by sme my na seba teda neprevzali tú úlohu, že ich častokrát oprávnené, častokrát protichodné potreby a záujmy budeme vzájomne teda, hej, cibriť spoločnou, spoločnou diskusiou. Možno ja nechcem byť hnusná, ale viete, že možno nemáte úplne tú tradíciu v tom, že, že my sme tu naozaj na to, aby sme hájili záujmy občanov, že toto je tá naša úloha. Preto vy keď prichádzate s tým, že idete obmedzovať tú diskusiu tak, aby teda nemohla opozícia v tej diskusii dostať taký priestor, aký minimálne teda podľa súčasného rokovacieho poriadku jej prináležal, tak vy neobmedzujete len politického oponenta, vy obmedzujete práve tých voličov, ktorí si nás zvolili, od ktorých máme mandát a ktorí to očakávajú, že my sem prichádzame práve do tej diskusie tlmočiť ich legitímne potreby. Ja neviem, ako si to teda inak ďalej predstavujete, že sem teraz čo, keď teda sa tak hej veľmi, veľmi desíte toho, ako parlament vyzerá, keď je tu, ako vy hovoríte, kút hanby. No tak potom tu chcem vidieť tých desaťtisíc Matovičov, keby vám sem teda prišlo na túto pôdu a bude tu viesť tú diskusiu o hej proste normálne, že random, random ľudia, ktorí nebudú sa môcť spoľahnúť, že majú nejakých zástupcov, ak my rezignujeme na tú funkciu, že my tu máme tlmočiť tie, tie ich idei a my máme viesť tento dialóg práve preto, aby sa nemuseli potýkať navzájom na uliciach a teda vybavovať si to občania navzájom a nedajbože teda, aby, aby obsadzovali tento priestor nevolení zástupcovia. Lebo viete, oni, oni nemajú inú možnosť prísť v nejakom, hej, procedurálne upravenom postupe, aby sa oni sami hájili a presadzovali idei, aby oni presadzovali nejaké programové požiadavky a tak ďalej. To je tá úloha nás zvolených zástupcov v zastupiteľskej demokracii. Čiže áno súhrnne parlament je miesto, kde má a musí prebiehať reflexívne argumentačne podložené rozhodovanie a to nemôžete zredukovať len na hlasovanie. Obmedzovanie rozpravy potláča teda zmysel a podstatu tej zastupiteľskej demokracie, tak ako som sa ju teda snažila teraz vysvetliť aj cez prizmu tých, tých hej teoretických atribútov. Čiže znovu ten rozpor nemôžete hovoriť, že idete brániť demokraciu tým, čo navrhujete v rokovacom poriadku a hej nevšimnúť si alebo tváriť sa, že ste si nevšimli, že práve toto je popieraním podstaty zastupiteľskej demokracie. No a teraz od tých teórií sa skúsim posunúť k jednotlivostiam. To obmedzovanie rozpravy tu už bolo x-krát spomenuté, nechcem sa pri ňom veľmi zdržiavať, dovoľte mi len možno takých pár príkladov toho, do akých absurdných a notabene protiústavných dôsledkov to môže, môže zájsť. Tým, že vy ste vlastne urobili taký ten spoločný časový balíček, ktorý pripadá klubu, ste urobili to, že je to predseda klubu, je to vedenie klubov, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorý poslanec vystúpi a ktorému nie je možné teda udeliť slovo a to nie preto, že, že niektorý poslanec by nemal k tomu čo povedať, dostáva sa to teda do rozhodovania, rozhodovania úplne akože ...
===== ...ste urobili to, že je to predseda klubu, je to vedenie klubov, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorý poslanec vystúpi a ktorému nie je možné teda udeliť slovo a to nie preto, že, že niektorý poslanec by nemal k tomu čo povedať. Dostáva sa to teda do rozhodovania, rozhodovania úplne akože orgánov alebo čo to je, ktoré ani nie sú orgánmi ako samotné kluby, čo je v príkrom rozpore teda s požiadavkou vykonávať mandát neviazane. Áno, môžte mi povedať, že veď aj pri hlasovaní sa riadime nejakou internou, hej, dohodou, pokojne to nazvime príkazom, ale nedávame to do zákona, hej, nedávame do zákona, že poslanec sa riadi tým čo povie predseda poslaneckého klubu. A toto je ten prípad, kedy to vy hovoríte, hej, že tým, že reálny výkon poslaneckého mandátu sa presúva z jednotlivých poslancov na vedenie poslaneckých klubov, tak sa teda vytvára priestor na to, aby sme celkom, hej, legitímne mohli hovoriť, že prichádza k porušovaniu slobodného výkonu poslaneckého mandátu tak, ako ho predpokladá ústavný článok 73 ods. 2. To nie je vlastne, hej, ja sa tu nesnažím povedať, že neviem a už v našom klube vonkoncom nie, že by sme my mali ten problém, že by sme sa nevedeli dohodnúť s našou predsedníčkou klubu. Hovorím to tu teraz vo všeobecnosti, lebo my tu neprijímame naozaj, akokoľvek sa vám to zdá možno neuveriteľné, ale my tu neprijímame zákony len pre túto chvíľu, ale na dobu, hej, keď ste vy v tej vládnucej väčšine. Čiže tu môže byť hocijaká zostava. A koniec koncom ani nemusíme zachádzať do budúcich rokov, keď len teda si smiem dovoliť ako príklad uviesť HLAS, hej, možno čiastočne aj SNS, kde teda prišlo, hej, k nejakým, k nejakým odstredivým silám, nazvem to tak diplomaticky, v rámci vlastných poslaneckých klubov a kde aj mnohí teda koaliční poslanci hovorili, že nie sú spokojní s tým ako sa, hej, niektoré tie rozhodovacie procesy skoncentrovali v rukách vedenia klubu. Môžte im to dať, je to úplne jedno, ale nie, nie, prosím pekne, nemôže sa skoncentrovať v rukách vedenia klubu to, či poslanec vystúpi alebo nevystúpi, hej, že to proste naozaj, naozaj popretím, popretím slobodného výkonu mandátu bez príkazov. Zároveň je to aj zásah do práva na prístup k volených funkciám, pretože len naozaj to, že je zvolený znamená, že musí vykonávať ten poslanec nejakú činnosť, ktorá definuje teda to čo nazývame výkon politického mandátu. A ak ju nemá, tak áno, potom sa môžme baviť o tom, že teda ako je naplnený iný ústavný článok 30 ods. 4, ktorý teda, hej, hovorí o prístupe a rovnom prístupe k voleným funkciám. No a do tretice, ak aj zarátam to, že je tu aj celkom bežné, že existujú poslanci bez klubovej príslušnosti, ak zarátam teda, že pre nich platí úplne iný režim, ten 15-minútový vrátane faktických, čo už teda fakt neviem, že čo oni kedy môžu súvislé povedať, tak sa dostávame do ďalšieho, potenciálne sa dostávame do ďalšieho rozporu s ďalším ústavným článkom 1 ods. 1, ktorý teda hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Čím toto celé odôvodňujete? Hovoríte teda, že musíte brániť obštrukcii, pretože má paralyzačný účinok na chod štátu. Tu si dokonca dovolím zacitovať pána predsedu Národnej rady. "Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu. Parlament musí v prvom rade prijímať zákony. Ja ako lekár si neviem predstaviť, že by niekto zablokoval nemocnicu, pretože nie je spokojný a tak ďalej a tak ďalej." No ostaňme pri tejto, pri tejto paralele. Viete, ak má v zmysle Hippokratovej prísahy a predmetnej legislatívy lekár poskytovať život ohrozujúce, teda zákroky na odvrátenie teda nejakých život ohrozujúcich chorôb, poskytnúť prvú pomoc a on sa rozhodne nebude to robiť neustále, ale bude to robiť len koľko? Päťkrát do roka ako naše schôdze, no tak sa nemôže čakať, diviť, že potom tam má narvatú ambulanciu, hej. To je to čo tu my máme. My máme zasadať neustále, hej. Áno, môže byť schôdza prerušená, ale nemôže byť to vedenie schôdze zmanažované tak, že vlastne my nestíhame nič prebrať, že my sme vlastne v práci, koľko to je dní do roka? A potom tu vymrnčiavať, že niečo sa nestihlo a je paralyzovaný chod štátu. No určite nie tým, že sa vedú rozpravy, ale tým ako sú naplánované schôdze. A prepáčte teraz, že si dovolím takú nadsádzku, snáď teda ja si to môžem dovoliť. Je to úplne absurdné, ak sa ja, ako Rómka, musím pohoršovať nad pracovnou disciplínou a lenivosťou mnohých koaličných poslancov, ktorí nechodia poriadne do roboty a chodia sem len hlasovať. My sme tu viacerí, viacerí Rómovia. Aj teda v našom klube, aj v klube, presne tak, Slovensko. A keď som si pozrela máme menej absencií než ktokoľvek bežný, teda muž, ktorý predpokladám, že nemá ani malé deti doma ako mám napríklad ja. Mohol by tu kľudne sedieť od rána do večera. Chodíte sem len hlasovať. To je fakt hanba, to je fakt hanba, že ja teda ako Rómka, o ktorých sa teda hovorí, že my sme tí leniví, ktorí nechcú chodiť do práce vám musím kázať o pracovnej morálke. Fakt, fakt hanba.
Na záver ešte teda, niektoré prebehnem z tých vašich argumentácií. Hovoríte o tom, že v tej dôvodovej časti, že veď budú mať priestor vystúpiť experti. A ja znovu, nechcem byť hnusná, ale možno ich naozaj máte tak málo, že by vám tých 37 hodín stačilo aj na celú schôdzu, nie to na rozpravu k jednému zákonu. Ale toto nie je objektívne, objektívne teda nejaká metrika. Napríklad v Progresívnom Slovensku je myslím si že najväčšia koncentrácia právnikov a keď sa vedie rozprava o Trestnom zákone, tak, o trestnej novele, tak zákonite sa tu asi naozaj nájde viacej ľudí, ktorí majú čo k tejto téme povedať. Povedzme si teda niečo o tých skutočných dôvodoch obštrukcií. Viete, podľa mňa, keby sme si to naozaj prešli v priereze, tak si nemôžeme nevšimnúť, že najviac obštruované boli tie zákony, ktoré boli buď teda samy vami najviac novelizované, že sami ste ich museli niekoľkokrát prerábať alebo šlo o návrhy, teraz hovorím povedzme ten o mimovládkach, ktorý musel teda Ústavný súd označiť ako protiústavný alebo také, ktoré napokon teda vrátil aj samotný prezident. A to do istej miery hovorí o tom aká je kvalita, aká je kvalita normotvorného procesu, aká je kvalita legislatívnej tvorby. Keby som chcela byť hnusná tak poviem, že aký krám, taký pán. Len ilustračne vám teda poviem, že ako vyzerá, keď aj opomeniem všetky tie katastrofálne dôsledky, ktoré má tá predkladaná legislatíva a zameriam sa nejaké čisto technické ako tá kvalita vyzerá, tak si dovolím zacitovať teda z tej poslednej novely predloženej pánom podpredsedom, kde hovoríte, že sa vypúšťa to čo ste pred tým navrhovali, aby vedenie Národnej rady, ak je niekto z nich vo väzbe, teda, hej, nevykonával túto funkciu mu zanikla. A teraz prichádzate s tým, že sa toto ustanovenie vypúšťa. A odôvodnenie? Navrhuje sa vypustenie bodu, aby teda predseda, člen výboru a tak ďalej, ktorý bol zvolený, hej, že a bol vzatý do väzby, aby toto, hej, tá podmienka, že nemôže zastávať tú funkciu, aby neplatila. A ja sa pýtam, že čo tu je to zdôvodnenie? Však vy ste iba opísali to čo ste spravili. To neni zdôvodnenie. A takto to robíte pri mnohých zákonoch. A my sa tu jak Tatári potom v kuse pýtame, že, mnohokrát, hej, že ako ste to mysleli? Toto budete robiť ako? A toto čo znamená? A prečo dávate takúto, hej, podmienku? A prečo ste prišli na to, že osoba, ktorá spácha trestný čin s hornou hranicou, hej, nad desať rokov môže mať len náramok a nedostávame tie odpovede. Neviete ich zdôvodniť v dôvodovke, neviete ich zdôvodniť v pléne. Čiže áno, toto je ten dôvod častokrát obštrukcií a toho prečo tu musíme opakovane, opakovane vystupovať. Inak k tej väzbe len taká malá pikoška možno na záver, že ako som povedala, že tak ako vy vládnete zo dňa na deň, tomu zodpovedá aj tá kvalita parlamentnej práce a nemyslíte na to, že jedného dňa vy budete obeťou tých návrhov, ktoré predkladáte. Možno jedine tá väzba ma napadla, že ste to tak predvídavo mysleli, že keby vás náhodou, hej, chcel zasa niekto vziať do väzby, aby vám nezanikla funkcia podpredsedu Národnej rady. Neviem síce ako ju bude podpredseda Národnej rady z väzby vykonávať a či toto je teda legitímne, aby zostal, hej, ale keď bude mať nejaké tričká alebo niečo, tak bude vyká...

Ďakujem pekne za slovo.
No ja, pán predseda prezumpujem, že vy to viete, už som si nie tak veľmi istá, či aj ostatní vaši poslaneckí kolegovia, tak mi dovoľte tu dať do pozornosti jednu dôležitú vec. Národná rada nemá iba legislatívnu právomoc. Národná rada má aj kreačnú a hlavne má kontrolnú, hej? A ja sa teda pýtam, že ako rieši rokovací poriadok fakt, že táto Národná rada, tento parlament v tejto zostave kompletne zlyhal práve na svoju, na plnenie svojej dokonca ústavnej povinnosti kontrolovať vládu. To teraz budeme ako vyvodzovať ten sankčný mechanizmus? Že ak vedenie parlamentu nie je schopné proste zorganizovať schôdzu na vyslovenie nedôvery, lebo to je zlyhanie jej funkcií. My naozaj neprijímame len zákony. My máme plniť svoju ústavnú povinnosť, brať vládu na zodpovednosť. Ak by naozaj fungovali výbory tak, ako majú, že tam chodia predstavitelia vlády aj dokonca na mimoriadne výbory, nemusíme tu, hej, tú ožhavenú diskusiu viesť tuná, ale môžeme ju viesť na výboroch, lebo ste povedali, že teda inšpirovali ste sa ostatnými, teda rokovákmi iných krajín. Áno, oni tam práve tú diskusiu vedú vo výboroch. Tak by to malo byť, lebo tá diskusia má byť kvalifikovaná. Vo výboroch sa predpokladá, že sú tam teda ľudia s nejakým odborným vzťahom k danej téme. (Reakcia z pléna.) Predpokladá, hej? Predpokladá. A áno, nemuseli by sme to viesť tu. Lenže vy, vaši, teda vaši ministri nechodia na výbory, dokonca keď sú tu, vkuse ich vaši poslanci vyrušujú, nepočúvajú schôdzu. Tak ako my kontrolujeme vládu a ako ideme sankcionovať, že si túto funkciu parlament neplní?

Ďakujem za slovo. No, ja by som sa len prihovárajúc sa voličom chcela vypichnúť, že o čom sa tu my naozaj teraz bavíme a čo bolo sľúbené, že o čom sa budeme baviť. Viete, môžete nadávať na opozíciu, nemusíte nás mať radi, môžete naozaj veriť všetkým konšpiračným bludom o hrozbách progresivizmu, ale to, čo je vizitkou tejto vlády, je presne to, čo sa stalo teraz, že reč mala byť o tom, ako pomôcť ľuďom, ktorí teda cítia tú takzvanú, hej, pocitovú, pocitovú kriminalitu, v každom prípade tí, ktorí, ktorí sú poškodení na majetku a my sme sa behom pár hodín dostali k riešeniu intergalaktických talafatiek, hej, že v spojení s cudzou mocou, to je ako keby sme tu mali megafón z infovojny, už naozaj sem prenášame vysielanie z internetových konšpiračných plátkov. Ja si fakt teda niekedy aj želám, že bárs by nás tí ilumináti riadili, než vy, hej, lebo si hovorím, že tí aspoň by asi aj vedeli, možno by sme nerozumeli, že čo toto kam toto smeruje, že čo toto robia, ale by sme si povedali, že hádam asi vedia, čo robia, ale pri vás to nevieme. Pri vás fakt dúfam, že bárs by nás tí ilumináti radšej riadili a ja sa nedivím zase, hej, že Zuzka, keď si tak veľmi apelovala na pána ministra, že, že aby sa k tomu vyjadril, no ja si stále zachovávam tú prezumpciu, že minister spravodlivosti je právne, právne príčetný a bystrý a je to mega trápne, mne by to bolo mega trápne, sa tuto postaviť a ísť tieto kecy obhajovať, lebo je úplne jedno na čí prospech, hej, je tá zásada, ten, je teda to porušenie zásady, voľného hodnotenia dôkazov sudcami, sudcami, či to koho, aký prípad postihne, a priori je problém, že zákonodarná moc zasahuje do súdnej moci a ide hovoriť takýmto spôsobom sudcom, ako majú posudzovať dôkazy. Ja byť minister spravodlivosti alebo ja už neviem, minister nespravodlivosti, už neviem ako teda, že akú rolu tu teda pán minister zohráva, tak mne by bolo tiež trápne sa tuto postaviť a ísť to obhajovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

.

Ďakujem za slovo a za všetky reakcie, a teda aj vám, pán poslanec Kéry, vážim si, že ste si spomedzi koaličných poslancov našli čas a vôľu reagovať.
Len taká drobná korekcia, ja som nehovorila o tých bagateľných krádežiach, ja som hovorila konkrétne napríklad o podvode v sume 250-tisíc škody, kde nie je možné, hej, keďže má sudca nejaké inštrukcie v tej všeobecnej časti Trestného zákona, ho dostať do basy, a tu už je 250-tisíc, to neni 32 euro. Ak to chcete možno ešte explicitnejšie, tak za sexuálne zneužívanie, teda hej, sexuálne zneužívanie maloletých, je trest odňatia slobody desať rokov horná hranica, ešte furt môže vyjsť s náramkom. Toto neni restoratívna justícia, toto je hanebné vychýlenie Trestného zákona na prospech páchateľov kvôli účelovým veciam, ktoré tu boli spomenuté.
Potom tu bola viackrát spomenutá kriminalizácia opozície. Viete, čo je, čo je trápne? Že ak ste sa toľko sťažovali, že vy ste boli kriminalizovanou opozíciou, chodili ste teda vy vyplačkávať pred orgány Európskej únie, nie že my sme sa na vás chodili žalovať, vy ste vyplačkávali, tak irónia je, že tá Matovičova vláda na to nepotrebovala zavádzať nové trestné činy. Vy ste takí mantaví a drevení, že si na to musíte vymyslieť nové trestné činy, oni si vystačili s tými, čo majú. Teda keď už ste boli taká kriminalizovaná opozícia.
A posledná tá vec, ktorá tu už bola tiež viackrát spomenutá, že, že riešime pána podpredsedu, ja to znovu opakujem, prosím vás pekne, dajte zoznam ľudí, ktorí sú ublížení, ja spravím zbierku na Donio, povedzte, koľko miliónov beriete ako odškodné, normálne sa ľudia vám vyskladajú, aby ste boli odškodnení a už netraumatizovali spoločnosť, plénum a nikoho s tým, čo sa vám v minulosti stalo. My tu nie sme na to, aby sme riešili vás, ale aby sme riešili problémy ľudí, na ktorých vy, žiaľ, evidentne nemáte čas.
Ďakujem. (Potlesk.)

.

.

.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké plénum, no, ja som tu doteraz v tejto rozprave naozaj sa snažila vystupovať absolútne konštruktívne, úplne s čistou, chladnou právnickou hlavou. Nič z toho, čo som tu doteraz povedala by sa nedalo (povedané so smiechom) strihnúť na sociálne siete, z ničoho by nebol virál, lebo ja si myslím, že trestné právo sa naozaj nemá robiť ako, ako... hej, materiál na virálne videá, ale potom, teda čo cestou v taxíku, prosím pekne, 20 minút pred začatím rozpravy v druhom čítaní sa dostaneme k niečomu takému, ako zavádzanie nových trestných činov. Ja som toto robila, hej, a to len preberali, implementovali trestný čin genocídy, na to bola komisia, ktorá to robila, a vy ste spravili, že... že... že z rána, z večera do rána zavádzate nové trestné činy? Keď ste doteraz hovorili, že Matovič tu urobil nejaký chaos, prepáčte, tak to je derivát. Toto by ani akože Matovič na balkánsky spôsob neurobil, čo ste sem doniesli vy. Áno? Nehovoriac o tom, že znovu sa tu vybavujeme o kajúcnikoch. Už, prosím vás pekne, normálne nám povedzte, že koľkých teda sa to ľudí týka. A povedzme si, že koľko by ste potrebovali, aby sa to odškodnilo, tieto traumy aby sa zalátali. Ja som si istá, že ľudia spravia zbierku na Donio. Normálne sa vám odškodníme, vyzberáme, nech už tu netraumatizujete spoločnosť, nech sem nenosíte tieto traumy do Národnej rady, lebo my už všetci máme z toho traumy. My naozaj nemôžeme za to, ak sa stala niekomu právna skrivodlivosť. Už to opakujem, riešte to normálne cez orgány na to príslušné. Národná rada nie je orgán, ktorý vydáva takéto veci, a nemôžete ovplyvňovať veci svoje vlastné normotvorbou. To je zásah zákonodarnej moci do iných zložiek moci.
Ak ste odvolávali Miša Šimečku kvôli nejakému blábolu o protidemokratických neviem čo, tak čo je potom toto?! Toto má čo s demokraciou?! Ja si nepamätám, že by som niekedy bola v tejto, v tom... na tomto mieste tak nahnevaná, ako som naozaj vystúpila nahnevaná z taxíku. Že toto sa naozaj, do psej matere, nerobí!
Takisto Benešove dekréty, hej, toto je tá sloboda slova, rešpektujem iný názor? (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Hej, že, že... a to ešte otvárate veci ani naozaj že my sme neotvorili. Marenie, marenie volebnej kampane hej, že, že znovu vec, ktorú... keby som tu mali, naozaj teda že máme tu tie poctivo vypracované správy zo Slovenskej informačnej služby, lebo oni svojho času bývali, hej, ešte teda za predošlého vedenia. A naozaj sme tu mali detekované zásahy, ale z Ruskej federácie. Vtedy nebolo boha, kto by to predložil! Hej? Teraz sa tu potrebujeme vybavovať, v čase, kedy ľudia zúfalo čakajú, na to, čo ako budeme teraz riešiť ich bezpečnosť, kokos, lúpeže jak z Netflixu, vy prídete riešiť toto?! (Rečníčka máva návrhom v ruke k predsedníckemu pultu.) Naozaj si z nás už robíte hlupákov? To toto si tí ľudia zaslúžia? To na toto čakali, že s týmto prídete 20 minút pred druhým čítaním?! Naozaj?! Ja som veľmi zvedavá, ako toto budete zdôvodňovať, prosím pekne, zúfalo prosím, tak aby ste ani raz nespomenuli, čo sa z vás komu stalo, lebo to nikoho nezaujíma. Táto pôda nesmie byť zneužívaná na to, čo sa vám stalo! (Rečníčka búcha v takte reči rukou o rečnícky pult.) My nemáme ani mandát, ani morálny, ani zákonný na to, aby sme reparovali justičné krivdy! Ak sa také stali, musíte to riešiť tak ako iní občania, cez na to príslušné orgány. Súďte sa, ja neviem čo, ale nemeňte ná... nemeňte návrhy zákonov tak, aby vyvolali účinky vo vašej veci, lebo ak niečo je proti demokratické tak je to rušenie trojdeľby moci! A to je toto. Toto si naozaj nelajstol nikto, kto v tomto zbore niekedy zasadal alebo s niečím prišiel. Toto sú najhoršie proste veci, ktoré si slovenská demokracia pamätá! Toto, s čím vy sem chodíte! Že my tu donemláto počúvame hentaký kajúcnik, taký Juhás, taký policajt, taká väzba. Ja sama som sa, pán, pán Gašpar, vám ospravedlnila, hoci s tým nič nemám. (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Povedala som, že mňa to mrzí, že ste tým museli prejsť. Naozaj mňa mrzí, že ste tým museli prejsť. Akokoľvek to bolo. Ja nie som sudca, ja to nedokážem posúdiť. Mrzí ma, akákoľvek vec sa stala, a ak sa stala neprávom, ale my naozaj nemôžeme byť do nemoty s týmto zaťažovaní. My ako Národná rada a tobôž ako občania, ktorí si zaslúžia riešenia pre nich. Nie pre ľudí, ktorých niekde nejaký kajúcnik niečo, hej, a my tu znova riešime toto. A riešime to spôsobom, ktorý naozaj že, že vytvárať nové trestné činy je megaveľká vec, je megazásadná vec, ktorá sa robí poctivou diskusiou, ktorá sa nerobí v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá sa robí v nejakých odborných komisiách, ktorá sa robí proste, hej, v širšom pléne! A nerobí sa prílepkom 20 minút pred začatím druhého čítania! Jak mám teraz pokračovať k tomu, k čomu som mala?
Fakt, že, že, no, moja mama by na to povedala jednu vec, ale, hej, že toto nerobí ani šamorínsky, toto (povedané so smiechom), čo tu vy vnášate. Dobre, tak ja sa skúsim teda nejak, nejakou, hej, nejak ukľudniť a premostiť sa k tomu, kvôli čomu sme tu mali byť od začiatku, k tomu, na čo ľudia čakajú, že s čím prídete, čo budete riešiť, lebo doteraz ste im hovorili talafatky, buď teda že majú pocitovú, hej, máme pocitovú kriminalitu. Ja neviem, čo to je pocitová kriminalita. Keď vás vylúpia, hej, maskovaní muži v zlatníctve, že či ste teda mali len zlý pocit? Alebo teda naozaj vás vylúpili, alebo teda, hej, to tak štatistika to tak nejak zle, zle vyčíslila? Tí ľudia si tak asi, hej, mali z toho také zlé pocity. Potom nám hovoríte, že za to, za to môže opozícia, lebo ona teda má takúto komunikačnú kampaň?! No, ak je to vec komunikačnej kampane, tak, prosím pekne, znovu sme v zlej aréne, tak sa normálne sa zídite na centrálach svojich strán, tam si sadnite s vaším komunikačným a vytvorte kontranaratív! Načo to tu meníme, hej? Keď to je problém komunikácie, keď je to dezinformačná kampaň opozície, vytvorte kontranaratív, nemeňme legislatívu! To nemá... potom načo to meníme, hej, keď to je vlastne len problém nejakých rečí a nejakých mediálnych, teda, hej, útočných dezinformačných kampaní. To potom nemáme nič, to nedokáže meniť legislatíva.
Dobre, ale teda prišli ste s niečím, chvalabohu, dobre, už nech je to akokoľvek zdôvodňované, dobre, proste naozaj ja som zatvorila oči, uši, ústa a snažila som sa k tomu naozaj veľmi, veľmi vecne pristupovať. V predošlých rozpravách som sa snažila vlastne celou tou, celým tým lajtmotívom bolo dostať sa k odpovedi, že či nám táto predostretá úprava, tak ako teda je, je dnes, teda včera bola, bola predmetom, teda návrhom, o ktorom sme mali rokovať v tom znení, že či na konci dňa pomôže riešiť ten problém, ktorý teda je skutočný. Snažila som sa ilustrovať, snažila som sa vysvetliť tú komplexnosť a tú zložitosť práva, trestného práva. No a potom, ak je mnoho iných inštitútov a ja som ich tu menovala, ilustrovala, nastavených tak, že je kompletne trestné právo vychýlené v prospech páchateľa, aj hmotnoprávnych, aj procesnoprávnych inštitútov, tak touto jedinou izolovanou zmenu nedosiahneme, žiaľ, ten úplný želaný efekt, aby sa nám veci vrátili aspoň teda čiastočne, hej, reštitúcia v integrum, že aby to aspoň teda nemalo takto veľmi vypuklý problém. Ilustrovala som to na, hej, cez teóriu, cez prax. Vždy sa rozprávame teda k tej otázke, že či sa to vôbec oplatí, neoplatí, a teda túto tému možno uzavriem jedným veľmi zrozumiteľným príkladom, na ktorej budete vi... na ktorom sa dá vidieť, že či sa naozaj vytvoril taký Trestný zákon, kedy sa oplatí páchať majetkovú a hospodársku kriminalitu.
Napríklad podvod, § 221. Ak teda podvodom spôsobíte malú škodu, hej, to znamená, že od 701 do, do 20-tisíc, tak môžte byť teda v znení tej základnej skutkovej podstaty potrestaným trestom odňatia slobody až na dva roky, a ak tento istý trestný čin spáchate so škodou od 20 001 euro do 250 000 euro, do 250 000 euro, do 250 000 euro, tak môžete byť do čtyri rokov. Ale prečo som (povedané so smiechom) sa to snažila v tých predošlých rozpravách vám vysvetliť, že to neznamená, že páchateľ dostane štyri roky. On ich nedostane, v tom je ten problém, lebo na začiatku Trestného zákona sú nastavené nejaké, nejaké zásady ukladania trestov a ja som ich tu vysvetľovala, že, že prečo sa vlastne nedostaneme k tomu trestu odňatia slobody, pretože je expressis verbis, hej, v tých zásadách ukladania trestov sudcovi uložené, páchateľovi nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Si predstavte nejakého otca, vo Volkswagene robotníka, živí tri deti, lízing, hypotéka, spotrebný úver a naozaj je to prvotrestaný človek, ak sa dopustil takéhoto teda podvodu v tej kvalifikovanej skutkovej podstate. Tak áno, ak ten sudca by naozaj, hej, keď zohľadní všetky okolnosti, by s najväčšou pravdepodobnosťou, hej, teda vôbec neuvažoval o nepodmienečnom treste, mohol by teda rátať s nejakými alternatívnymi, áno, tu možno mi pán minister povie, že ale veď najprv by musel uhradiť spôsobenú škodu. No možno aj nemusel, možno by stačilo, teda že, že sudca vyhodnotí osobu páchateľa, tak ako som ju popísala, že bola pod vplyvom nejakej, nejakej objektívnej sociálnej ťaživej tiesne, a teda niekto, kto sa podvodom obohatil o 250-tisíc euro, môže skončiť s náramkom.
Čiže toto je tá trestná politika, ktorá implikuje záver, že kradnúť sa oplatí. A teraz ja som na vine, že som to povedala? Alebo je na vine, ja neviem, novinár, ktorý ma teraz odcituje? Alebo je na vine verejnosť, ktorá sa, nedajbože, podľa toho zariadi? Nie náhodou je na vine ten, kto takúto legislatívu nastavil, kto takto nastavil trestnú politiku? To naozaj je taký problém aspoň akože mať toľký chochmes a prevziať na seba tú zodpovednosť a prísť sem s tým, že dobre, tak možno niektoré veci v tom chvate, hej, v tom expresnom konaní, v akom sme robili trestnú reformu, neboli možno úplne premyslené do praktických dôsledkov, ale sme pripravení to korigovať. Lenže teda mi to nekorigujeme, my to nekorigujeme celú tú filozofiu trestania tak, ako je nastavená, lebo naozaj to je obrovský proces. To sa nerobí tak, jako sa to robilo pred Vianocami v roku 2023, ale teda prichádzame aspoň s nejakou malou náplasťou na dieru v Titanicu, ale teda dobre.
Okrem toho teda – a to zase treba tiež súdne povedať – nielenže by na to, aby sme dosiahli želaný efekt, muselo prísť k zásadnej teda reforme trestného práva a tu teraz promlúvam aj k opozičným kolegom, lebo určite sa, hej, mnohí z nás stretávate s tými otázkami, že ak by ste raz teda vy vládli, vrátite to naspäť. No ja vždy odpovedám, že, že ale určite nie tak, ako si to predstavujete, že nebudeme robiť trestné právo, ak by sme teda raz mali ten mandát, však ja sa nehlásim do exekutívy, hovorím to všeobecne, na to sa naozaj robia, tak ako to vidíte pri Občianskom zákonníku, na to sa robia komisie, ten proces trvá dlho a musí byť urobený naozaj poctivo, lebo áno, aj predtým si to trestné právo pýtalo, samozrejme, samozrejme, korekcie, ale nemôže sa to robiť v skrátenom legislatívnom konaní a nemôže sa to robiť tak, ako sme to teda zažili, byť teda, hej, uvedo... upovedomení a uzrozumení s tým, že tá reforma sledovala teda zjavne celkom iné, iné ciele. Čiže ak na to príde, teda tá reforma musí byť naozaj dlhodobým procesom.
Nasledujúca vláda, nech už to bude ktokoľvek, bude možno v úvode musieť urobiť nejaké rýchle fixis, ale tá, tá zmena celého toho konceptu si bude musieť vyžadovať ďaleko viac práce. Ale teda v kontexte toho horalkového paragrafu, aj keby sme dnes boli v tom štádiu, to nebude celkom vyčerpávajúca... vyčerpávajúci, hej, všeliek, pretože znovu máme tu ďalšiu kalamitu, ktorá prispieva k situácii, ktorej, ktorej dnes čelíme, a tým je dramaticky zhoršená sociálna situácia. Trestné právo, nástroje trestného práva nemôžu, naozaj nemôžu sanovať aj nejaké sociálne patológie spôsobené kalamitnou a katastrofálnou sociálnom politikou štátu, kde sa za úspech, prosím pekne, vydáva, že koľko ľudí sme obrali o dávku v hmotnej núdzi. A čo sme tým ľuďom teda vlastne povedali, že čo majú už robiť? No tak pôjdu asi sa živiť nelegálne. Však? A potom budeme hovoriť, že to je pocitová kriminalita. Čiže tým druhým, hej, systémovým riešením, aby sme dosiahli ten efekt pri tomto vypuklom probléme, ktorý teraz hasíme, sa teda, áno, nezaobíde bez určitých zásahov aj v sociálne politike.
No a do tretice a možno to je jedno z takých tých najdôležitejších pre túto chvíľu, nezaobíde sa bez... bez zmien v Policajnom zbore, pretože, a teraz dúfam, že hovorím o správnom meste, že si to dobre pamätám, uvediem to ako príklad, mesto Zvolen, kde sú, myslím, že, no neviem, Inge je zo Zvolena, môžeš ma opraviť. Myslím, že Zvolen má 48-tisíc zruba obyvateľov plus-mínus, a teda podľa toho, čo som zachytila, majú, majú dve hliadky. Teraz si predstavte, že mnohé tie trestné činy sú prečiny, to znamená, že sa, že sa vyšetrujú v skrátenom vyšetrovaní, a teraz tá hliadka sa musí rozhodnúť, že či ide ratovať niekde nejaký násilný trestný čin, musí urobiť výjazd, alebo teda ide riešiť teda nejak, hej, to, čo tam teraz pristálo ako prečin a čo si vyžaduje zase nejaký iný typ práce. Skrátka nedokážu, nedokážu alokovať svoje kapacity tak, aby pokryli potrebu vzniknutú teda zvýšenou mierou kriminality na jednej strane a nedostatkom personálnych kapacít na strane druhej.
To... toto som vlastne možno zhrnula do takej skratky a skondenzovala to, čo som hovorila v tých predošlých rozpravách, keď som sa snažila dopracovať alebo naviesť vás k odpovedi, že či toto samotné (kýchnutie v sále) – na zdravie – bude, bude dostatočné na to, aby odstránilo teda, hej, šibnutím zázračného prútika ten problém, a nie... ale, hovorím, boli sme ochotní to podporiť, pretože, hej lepšie, lepšie niečo ako, ako vôbec nič.
Keď sa teda následne posuniem k tej samotnej dikcii, čo ma tam – mňa osobne – zaujalo, je, že, že... teda zavádzame priestupkovú recidívu spôsobom priestupok – priestupok – trestný čin, áno, čiže ten tretí priestupok sa stane trestným činom. Ale zákonodarca nepamätal na situáciu, čo sa stane, kebyže máme trestný čin – priestupok – priestupok. My musíme tým pádom počkať na tretí priestupok, pritom už tá kriminálna minulosť začala, hej, on spáchal oveľa vážnejší, hej, teda závažnejší, hej, závažnejšie protiprávne konanie, nasleduje priestupok, druhý priestupok a stále teda, hej, ten druhý priestupok nie je dostatočný na to, aby sme to posúdili komplexne. Pritom je to iba vlastne recidíva v opačnom poradí. My poznáme, hej, na príklade som ti to tu narýchlo vytiahla, možnosť kedy je skutok, za ktorý bol páchateľ už odsúdený, a znovu ho zopakuje, ako možnosť prípustnej, teda tá sa... tá recidíva a je ako prípustný dôvod na prísnejšie trestanie. Príklad, pri úkladnej vražde v kvalifikovanej skutkovej podstate je, že sa páchateľ úkladnej vraždy potrestá prísnejšie, ak už bol odsúdený za daný trestný čin. Tá dikcia, ktorá je v tomto návrhu hovorí o tom, že páchateľ bol postihnutý, to znamená, že sa zrátavajú len priestupky, hej, lebo sa postih, sa dáva za priestupky a odsúdenie za trestné činy. Čiže je to také podľa mňa zvláštne a trochu, trochu nelogické, pretože by to malo sledovať aj teda nejakú preventívnu funkciu trestného práva a ide teda, ako som povedala, o rovnaké recidivujúce správanie, len to poradie, poradie je opačné. Áno, bude to mať zaujímavé konzekvencie podľa mňa aj v praxi, keď bude stáť OČTK pred otázkou, že teda máme potrestať páchateľa, ktorý už bol odsúdený za krádež, ale teraz si vybral lacnejší tovar, hej, a tým teda sa ocitol v tej priestupkovej rovine. No a zákon mu odpovie, že nie, lebo tentokrát je to zase len priestupok, hej, čiže nehľadí sa na to, že on už tú kriminálnu minulosť má, že on už recidivuje.
Ďalšia z vecí, ktorej som sa chcela dotknúť, včera som ju v krátkosti načala, je, ak by som to tak akože nejak eufemicky povedala, že tá pripravenosť naozaj nie je silnou stránkou tejto koalície, pretože aby to celé fungovalo, to sú jak ozubené kolesá, ktoré musia do seba zapadať. Máte zmenu v Trestom zákone, prijímate teda zmenu v exekučnom, čo znamená, že sú tam teda tie nástroje na vymoženie už teda uloženej sankcie, ale chýba nám priestupkový, ktorý teda síce meníte, ale ten vznikne, nadobudne účinnosť o šesť mesiacov neskôr. Čiže vy idete ako ten prvý a druhý priestupok v tejto chvíli sankcionovať, keď vlastne tá priestupková novela, ktorá reaguje na tento fenomén niekde – keď to tu doskrolujem z nej, aj, aj z dôvodovky prečítam –, že vlastne v šesťmesačnom sklze. Čiže tie ozubené kolesá vlastne nebudú môcť spolu, spolu fungovať. Hľadám, či tu nenájdem tú, tú dôvodovku, ale jak to je zaujímavé, že v tej dôvodovke priestupkovej sa zase záhadne už priznáva, teda že je tu ten, ten problém so zvýšenou mierou drobnej majetkovej kriminality. Nespomína sa tam len nejaká pocitová, a teda dôvodní sa tým potrebnosť zavedenia novej sankcie, menších tých obecných služieb alebo tak, tak nejak sa to volá.
Čiže, čiže áno, v skutočnosti ak by som to mala nejak dať do, do záveru, debatujeme o legislatíve, ktorá má reagovať na krízový stav v oblasti majetkovej kriminality, ktorý sama koalícia vyvolala svojimi, svojimi predchádzajúcimi krokmi. A teraz sa koalícia tvári, že ide dynamicky reagovať, hej. Žiaľ, táto reakcia je asi teda z rovnakého „dynamického“ (rečníčka prstami naznačuje úvodzovky) legislatívneho súdka, z akého bola aj tá pôvodná chyba. Naozaj na záver len toľko, že trestné právo sa nemôže robiť štýlom orného háka a motorovej píle. Už som to hovorila predtým, že to je tak citlivý proste mechanizmus, kde som takisto spomínala, že ten zákonodarca, keď čokoľvek upravuje, musí mať na zreteli, hovorila som o tzv. vitrínkových axiómach, že musí mať na pamäti, že na jednej strane je záujem štátu chrániť veľmi dôležité hodnoty tak cenné vo verejnom záujme, že je ochotný použiť teda nástroje ultima ratio trestného práva. Zároveň musí zohľadniť aj teda legitímne právo poškodenej osoby, tak aby bol trestný čin účinne vyšetrený a aby mala nejaký typ satisfakcie, zadosťučinenia povedzme v podobe spravodlivého potrestania páchateľa.
A ten tretí, hej, kontrapozičný, ale oprávnený záujem je ten, že musí dbať na to, že postihuje páchateľa, a tu znovu opakujem, ona ho... to... to musí ten trest postihnúť tvrdšie, než tá ujma, ktorú spôsobil. To nemôžu byť ekvivalentné ujmy, lebo to sa robí v občianskom práve, to som tiež už, už včera vysvetľovala, ale zároveň sa musí zastaviť, musí veľmi citlivo vybalansovať, aby tým, tým zásahom, tým trestajúcim zásahom nezasiahol nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv. A toto sa naozaj – so všetkou pokorou a úctou to hovorím – nerobí, nerobí, tak ako ste to robili vy, že, že ste to naozaj prešli jak motorová píla, lebo rozumiem, že boli ste vední inými záujmami. A znovu sa vraciam k tomu začiatku a tým to pre túto chvíľu aj ukončím, že plénum Národnej rady, a pre lásku božiu prosím, naozaj nie, trestné právo nemôže byť, nemôže byť, nijako nemôže byť tým nástrojom a tou cestou, na ktorom... cez ktoré si ako budeme vybavovať, hej, nejaké – či už oprávnené, neoprávnené – subjektívne vnímanie. Ja to naozaj nechcem hodnotiť, lebo ja som poslankyňa Národného zboru, ja nie som sudkyňa, ja nevidím do spisu, ja sa nemôžem hádať, že či ten dobre toto, hej, a tuto taký úkonáč, ten, hej, vyšetrovateľ, a či ten kajúcnik, a nemalo to byť, ja neviem, ja neviem, ja si nedovolím niečo k tomuto povedať, hej, rešpektujem prezumpciu neviny, preto som povedala, teda že mi je ľúto, že ak, ak sa teda akokoľvek aj v prípade pána podpredsedu konalo tak, že to vníma ako, ako ujmu. Počkajme, teda akokoľvek o tom rozhodnú súdy, lebo ja si to nedovolím, hej, z mojich úst ste nikdy nepočuli, aby som ja niekomu nadávala do mafiánov a zlodejov, a nikdy to robiť nebudem. Hej? Rešpektujem prezumpciu neviny, ale zároveň vás prosím, nezneužívajte Národnú radu na to, aby sme my suplovali orgán, ktorý má vydávať rozhodnutia vo veci samej, resp. aby sme tvorili legislatívu, ktorá má vyvolať účinky vo vašej veci. Veď to je, to je nehorázne! Toto naozaj, naozaj toto... Ja neviem, že či som niekedy niekde, ja si teraz fakt nevybavujem, že kto si toto dovolil v 20., v 21. storočí, že by ako zákonodarca vytváral sa vytváral zákony, a predpokladajúc, že sa dotknú prípadov, hej, na ktorých mu záleží. Toto je nedemokratické! Za toto sa má odvolávať z postu podpredsedu a z hocijakej inej funkcie. Toto, toto je nedemokratické. Toto, čo ste priniesli, je naozaj že (rečníčka zobral do rúk písomný návrh, ukazujúc ho plénu), že je urážka intelektu nás všetkých, je urážka právneho štátu a je urážka zákonodarného zboru. A neviem si predstaviť, naozaj si neviem predstaviť, s akým legitimizačným argumentom sem prídete, postavíte sa pred nás, pozriete sa nám do očí a poviete, že je to v poriadku.
Ďakujem. (Potlesk.)