Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, teda ctené poslanecké plénum, ja sa teším teda, že už sme vyriešili všetky problémy, máme rozpočtový prebytok, zmodernizovali sme inštitúcie, vedieme všetky podstatné rebríčky, takže podľa mňa je to celkom rozumné, správne a aj sa to dalo očakávať, že dnes ráno teda budeme viesť tretí deň rozpravu o taľafatkových ustanoveniach, ktorými sa novelizuje rokovací, rokovací poriadok. V každom...
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, teda ctené poslanecké plénum, ja sa teším teda, že už sme vyriešili všetky problémy, máme rozpočtový prebytok, zmodernizovali sme inštitúcie, vedieme všetky podstatné rebríčky, takže podľa mňa je to celkom rozumné, správne a aj sa to dalo očakávať, že dnes ráno teda budeme viesť tretí deň rozpravu o taľafatkových ustanoveniach, ktorými sa novelizuje rokovací, rokovací poriadok. V každom prípade teda, a to už hovorím bez akejkoľvek ironickej nadsázky, mi dovoľte, hej, dať do pozornosti, že my sa pri tejto rozprave nebavíme o nejakých technikáliach, my sa bavíme vo výsledku o tom, ako chápeme parlamentnú demokraciu, ako chápeme, alebo ako bude vyzerať výkon poslaneckého mandátu a ako teda bude prebiehať slobodná politická diskusia v národnej, v Národnej rade.
Viete, často sa aj pri tomto rokovacom poriadku mnohí aj teda zo strany predkladateľov odvolávali na potrebu chrániť demokraciu, dokonca teda chod štátu pred paralýzou, ktorú spôsobujú rozpravy vedené teda opozíciou alebo tie vystúpenia, ktoré v nich prezentuje. Dokonca si teda dovolím v tomto zacitovať aj pána predsedu Národnej rady: „Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu." No dajme teraz pre túto chvíľu bokom, že obávam sa, že to čo paralyzuje štát, nie sú vystúpenia v rozprave opozície, ale hlasovania koalície. V každom prípade je naozaj veľmi teda dojemné, s akým útlocitom sa vtedy, keď sa to hodí a tam, keď sa to hodí, mnohí teda koaliční reprezentanti prichádzajú s argumentom o demokracii a obrane demokracii. Napokon nie je to tak dávno, že by sme zabudli, že práve s odvolávkou na ochranu demokracie bol odvolaný náš predseda z postu podpredsedu parlamentu, je to teda ten najviac jalový argument v histórii, hej, slovenského parlamentarizmu, že bol nejaký, nejaký podpredseda teda odvolávaný s dôvodom, že sa konal, že teda vykonáva nejaké protesty a boli označené ako protidemokratické konanie, hoci nerada teda hovorím, kto je, nie je obžalovaný a nerada používam tieto difamačné prívlastky, tak v tomto kontexte si to neodpustím, že túto rozpravu o jeho odvolávaní a o tom, že nemá právo zastávať post podpredsedu, lebo konal niečo nejak protidemokraticky, teda lídoval a viedol zrovna teda obžalovaný jeho kolega podpredseda Národnej rady.
Dovoľte mi teda pár, na úvod takých pár teoretických poznámok k zastupiteľskej demokracii, pretože, pretože áno, aj to, ako ju chápeme, do istej miery potom vypovedá o tom, ako chápeme aj našu úlohu výkon poslaneckého mandátu a to, čo teda sa očakáva od nás ako zástupcov ľudu, od ktorých pochádza naša moc, čo teda by sme tu mali, mali robiť. Dovoľte mi teda pripomenúť, že v zastupiteľskej demokracii, zvlášť ak je vykonávaná pomernom systéme, je, je typické, dokonca to je úplne typický znak, typický znak liberálnej demokracie ako takej, že je zabezpečená pluralita a slobodná súťaž politických síl. Liberálna demokracia neznamená to, čo tu mnohí do toho vnášate, tie nezmysly, že nejaké ideológie, nejaké LGBT, aj houby, hej. Liberálna demokracia znamená, že teda hej, v tom pomernom zastúpení, ak to takto vyšpecifikujem, že je zabezpečená pluralita, teda existuje viacero politických strán s rôznym programom, s rôznymi hodnotami, na ktoré kladú dôraz, a je zabezpečená politická súťaž, kde súperia o teda podporu voličov pre tie idey, ktoré prezentujú. Prečo to teda vôbec mám potrebu takto, hej, teoreticky vôbec sem vnáša? No, no preto, že tá politika je perse, to znamená, že z povahy veci konflikt. Ono sa to nedá naozaj, že politika sa, neni všeobjímajúce bratstvo, veď koniec koncov vy ste v koalícii, viete, že aj tamto, hej, iskrí a poznáte tie konflikty veľmi, veľmi dôverne. A áno, je to úplne, úplne legitímne, že navzájom politické strany súťažia o to, ako zabezpečiť transfer želaných hodnôt teda k určitým skupinám obyvateľstva, ktoré skupiny obyvateľstva by možno mali mať širší, lepší prístup k tomu-ktorému verejnému statku, akými spôsobmi, nástrojmi a politikami sa dostaneme k nejakému politickému cieľu. Čiže to je neustála, živá, živá, teda živý konflikt. A teraz ide iba o to, že ako ten konflikt budeme viesť, hej. A my sa tu všetci zhodneme pri všetkej príčetnosti, že tento konflikt sa naozaj nemá podobať na boxerský ring, hej. Má to byť nejaká, nejaká moderovaná diskusia, kde padajú argumenty, kde si môžme naozaj, že aj byť na seba tvrdí, aj dokonca my ako politici musíme o to väčšmi znášať aj nejakú, nejakú naozaj, že možno sem tam až preexponovanú hyperbolizovanú kritiku, zvlášť v pléne Národnej rady, nie nadarmo máme v tomto mieste výrokovú imunitu, čiže, čiže áno, nedá sa vyhnúť tomu, že to bude konflikt, ale to, čo sa dá, a to, čo by sme mali robiť, je, aby nevyústil k takému tomu hej naozaj že buranstvu a k tomu, čo pripomína kolotočársku zábavu v sobotu nadránom.
No lenže, lenže viete, že nemôže potom v tom takomto chápaní, hej, tej politiky platiť, že vy nechcete, aby sa v tejto sále diali tie, v úvodzovkách to hovorím, pästné súboje, čo samozrejme nikto nechce, a zároveň hovoríte, že preto obmedzujete diskusiu, ktorá je práve ten civilizačný nástroj, tá náhrada, tá alternatíva toho, aby sa takéto, hej, legitímne, znovu opakujem, legitímne konflikty, spory, súťaže, kritika nemuseli vybavovať naozaj že sprosťáckymi útokmi, nedajbože, nedajbože fyzicky. V tomto kontexte ešte musím jednu teda vec pripomenúť, keďže som spomínala, že to je zastupiteľská demokracia, že my vlastne zastupujeme rôzne názorové skupiny a aby sa oni nemuseli potýkať a vybavovať si to v uliciach, tak odovzdávajú tú moc na nás ako volených zástupcov v legitímnom očakávaní, že tieto konflikty, tieto názorové strety nebudú oni riešiť na ulici, ale my v pléne normálnou teda, hej, parlamentnou rozpravou, parlamentnou diskusiou. Je teda nemožné naozaj súbežne tvrdiť, že na jednej strane teda chcete zabrániť tomu, aby sa tu, hej, stalo to, čo som nazvala, aby sa teda parlamentná pôda stala to, čo som nazvala, že kolotočárskou, kolotočárskou zábavou a pripomínala boxerský ring, a zároveň obmedzovať priestor na legitímnu, na legitímny a nevyhnutný názorový stred práve diskusiou, ktorá má nahradiť ten, v úvodzovkách, pästný súboj. Zároveň je nemožné súbežne tvrdiť, že chcete obhájiť demokratické fungovanie a súčasne odopierať ten priestor, ten jediný, kde má tento súboj ideí, tá kľúčová súčasť, ktorú som spomínala na začiatku, že tá politická súťaž, kde má prebiehať. Hej, to sa proste dokopy, dokopy nedá. My sme tu teda ako zástupcovia občanov, nahrádzame tie spory, ktoré by možno naozaj viedli k fyzickým stretom, ak by sme my na seba teda neprevzali tú úlohu, že ich častokrát oprávnené, častokrát protichodné potreby a záujmy budeme vzájomne teda, hej, cibriť spoločnou, spoločnou diskusiou. Možno, ja nechcem byť hnusná, ale viete, že možno nemáte úplne tú tradíciu v tom, že my sme tu naozaj na to, aby sme hájili záujmy občanov, že toto je tá naša úloha. Preto vy keď prichádzate s tým, že idete obmedzovať tú diskusiu tak, aby teda nemohla opozícia v tej diskusii dostať taký priestor, aký minimálne teda podľa súčasného rokovacieho poriadku jej prináležal, tak vy neobmedzujete len politického oponenta, vy obmedzujete práve tých voličov, ktorí si nás zvolili, od ktorých máme mandát a ktorí to očakávajú, že my sem prichádzame práve do tej diskusie tlmočiť ich legitímne potreby. Ja neviem, ako si to teda inak ďalej predstavujete, že sem teraz čo, keď teda sa tak, hej, veľmi, veľmi desíte toho, ako parlament vyzerá, keď je tu, ako vy hovoríte, kút hanby, no tak potom tu chcem vidieť tých desaťtisíc Matovičov, keby vám sem teda prišlo na túto pôdu a bude tu viesť tú diskusiu o, hej, proste normálne že random, random ľudia, ktorí nebudú sa môcť spoľahnúť, že majú nejakých zástupcov, ak my rezignujeme na tú funkciu, že my tu máme tlmočiť tie, tie ich idey a my máme viesť tento dialóg práve preto, aby sa nemuseli potýkať navzájom na uliciach a teda vybavovať si to občania navzájom a nedajbože teda, aby obsadzovali tento priestor nevolení zástupcovia. Lebo viete, oni, oni nemajú inú možnosť prísť v nejakom, hej, procedurálne upravenom postupe, aby sa oni sami hájili a presadzovali idei, aby oni presadzovali nejaké programové požiadavky a tak ďalej. To je tá úloha nás zvolených zástupcov v zastupiteľskej demokracii.
Čiže áno, súhrnne parlament je miesto, kde má a musí prebiehať reflexívne argumentačne podložené rozhodovanie a to nemôžete zredukovať len na hlasovanie. Obmedzovanie rozpravy potláča teda zmysel a podstatu tej zastupiteľskej demokracie, tak ako som sa ju teda snažila teraz vysvetliť aj cez prizmu tých, tých, hej, teoretických atribútov. Čiže znovu ten rozpor, nemôžete hovoriť, že idete brániť demokraciu tým, čo navrhujete v rokovacom poriadku, a, hej, nevšimnúť si alebo tváriť sa, že ste si nevšimli, že práve toto je popieraním podstaty zastupiteľskej demokracie. No a teraz od tých teórií sa skúsim posunúť k jednotlivostiam.
To obmedzovanie rozpravy tu už bolo ikskrát spomenuté, nechcem sa pri ňom veľmi zdržiavať, dovoľte mi len možno takých pár príkladov toho, do akých absurdných a notabene protiústavných dôsledkov to môže, môže zájsť. Tým, že vy ste vlastne urobili taký ten spoločný časový balíček, ktorý pripadá klubu, ste urobili to, že je to predseda klubu, je to vedenie klubov, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorý poslanec vystúpi a ktorému nie je možné teda udeliť slovo, a to nie preto, že niektorý poslanec by nemal k tomu čo povedať. Ale dostáva sa to teda do rozhodovania, rozhodovania úplne akože orgánov, alebo čo to je, ktoré ani nie sú orgánmi, ako sú samotné kluby, čo je v príkrom rozpore teda s požiadavkou vykonávať mandát neviazane. Áno, môžte mi povedať, že veď aj pri hlasovaní sa riadime nejakou internou, hej, dohodou, pokojne to nazvime príkazom, ale nedávame to do zákona, hej, nedávame do zákona, že poslanec sa riadi tým, čo povie predseda poslaneckého klubu. A toto je ten prípad, kedy to vy hovoríte, hej, že tým, že reálny výkon poslaneckého mandátu sa presúva z jednotlivých poslancov na vedenie poslaneckých klubov, tak sa teda vytvára priestor na to, aby sme celkom, hej, legitímne mohli hovoriť, že prichádza k porušovaniu slobodného výkonu poslaneckého mandátu tak, ako ho predpokladá ústavný čl. 73 ods. 2. To nie je vlastne, hej, ja sa tu nesnažím povedať, že neviem, a už v našom klube vonkoncom nie, že by sme my mali ten problém, že by sme sa nevedeli dohodnúť s našou predsedníčkou klubu. Hovorím to tu teraz vo všeobecnosti, lebo my tu neprijímame, naozaj akokoľvek sa vám to zdá možno neuveriteľné, ale my tu neprijímame zákony len pre túto chvíľu a len na dobu, hej, keď ste vy v tej vládnucej väčšine. Čiže tu môže byť hocijaká zostava. A koniec koncom ani nemusíme zachádzať do budúcich rokov, keď len teda si smiem dovoliť ako príklad uviesť HLAS, hej, možno čiastočne aj SNS, kde teda prišlo, hej, k nejakým, k nejakým odstredivým silám, nazvem to tak diplomaticky, v rámci vlastných poslaneckých klubov, a kde aj mnohí teda koaliční poslanci hovorili, že nie sú spokojní s tým, ako sa, hej, niektoré tie rozhodovacie procesy skoncentrovali v rukách vedenia klubu. Môžte im to dať, je to úplne jedno, ale nie, nie, prosím pekne, nemôže sa skoncentrovať v rukách vedenia klubu to, či poslanec vystúpi alebo nevystúpi, hej, že to proste naozaj, naozaj popretím, popretím slobodného výkonu mandátu bez príkazov.
Zároveň je to aj zásah do práva na prístup k volených funkciám, pretože len naozaj to, že je zvolený znamená, že musí vykonávať ten poslanec nejakú činnosť, ktorá definuje teda to, čo nazývame výkon politického mandátu. A ak ju nemá, tak áno, potom sa môžme baviť o tom, že teda ako je naplnený iný ústavný čl. 30 ods. 4, ktorý teda, hej, hovorí o prístupe a rovnom prístupe k voleným funkciám. No a do tretice, ak aj zarátam to, že je tu aj celkom bežné, že existujú poslanci bez klubovej príslušnosti, ak zarátam teda, že pre nich platí úplne iný režim, ten 15-minútový vrátane faktických, čo už teda fakt neviem, že čo oni kedy môžu súvislé povedať, tak sa dostávame do ďalšieho, potenciálne sa dostávame do ďalšieho rozporu s ďalším ústavným čl. 1 ods. 1, ktorý teda hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát.
Čím toto celé odôvodňujete? Hovoríte teda, že musíte brániť obštrukcii, pretože má paralyzačný účinok na chod štátu. Tu si dokonca dovolím zacitovať pána predsedu Národnej rady: „Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu. Parlament musí v prvom rade prijímať zákony. Ja ako lekár si neviem predstaviť, že by niekto zablokoval nemocnicu, pretože nie je spokojný," a tak ďalej a tak ďalej. No ostaňme pri tejto, pri tejto paralele. Viete, ak má v zmysle Hippokratovej prísahy a predmetnej legislatívy lekár poskytovať život ohrozujúce, teda zákroky na odvrátenie teda nejakých život ohrozujúcich chorôb, poskytnúť prvú pomoc a on sa rozhodne nebude to robiť neustále, ale bude to robiť len koľko, päťkrát do roka ako naše schôdze, no tak sa nemôže čakať, diviť, že potom tam má narvatú ambulanciu, hej. To je to, čo tu my máme. My máme zasadať neustále, hej. Áno, môže byť schôdza prerušená, ale nemôže byť to vedenie schôdze zmanažované tak, že vlastne my nestíhame nič prebrať, že my sme vlastne v práci, koľko to je dní do roka? A potom tu vymrnčiavať, že niečo sa nestihlo a je paralyzovaný chod štátu. No určite nie tým, že sa vedú rozpravy, ale tým, ako sú naplánované schôdze. A prepáčte teraz, že si dovolím takú nadsádzku, snáď teda ja si to môžem dovoliť, je to úplne absurdné, ak sa ja ako Rómka musím pohoršovať nad pracovnou disciplínou a lenivosťou mnohých koaličných poslancov, ktorí nechodia poriadne do roboty a chodia sem len hlasovať. My sme tu viacerí, viacerí Rómovia, aj teda v našom klube, aj v klube, presne tak, SLOVENSKO a keď som si pozrela, máme menej absencií než ktokoľvek bežný, teda muž, ktorý predpokladám, že nemá ani malé deti doma ako mám napríklad ja, mohol by tu kľudne sedieť od rána do večera, chodíte sem len hlasovať. To je fakt hanba, to je fakt hanba, že ja teda ako Rómka, o ktorých sa teda hovorí, že my sme tí leniví, ktorí nechcú chodiť do práce, vám musím kázať o pracovnej morálke. Fakt, fakt hanba.
Na záver ešte teda, niektoré prebehnem z tých vašich argumentácií. Hovoríte o tom, že v tej dôvodovej časti, že veď budú mať priestor vystúpiť experti. A znovu, nechcem byť hnusná, ale možno ich naozaj máte tak málo, že by vám tých 37 hodín stačilo aj na celú schôdzu, nieto na rozpravu k jednému zákonu, ale toto nie je objektívne, objektívne teda nejaká metrika. Napríklad v Progresívnom Slovensku je, myslím, si že najväčšia koncentrácia právnikov a keď sa vedie rozprava o Trestnom zákone, tak, o trestnej novele, tak zákonite sa tu asi naozaj nájde viacej ľudí, ktorí majú čo k tejto téme povedať. Povedzme si teda niečo o tých skutočných dôvodoch obštrukcií. Viete, podľa mňa, keby sme si to naozaj prešli v priereze, tak si nemôžeme nevšimnúť, že najviac obštruované boli tie zákony, ktoré boli buď teda sami vami najviac novelizované, že sami ste ich museli niekoľkokrát prerábať alebo šlo o návrhy, teraz hovorím povedzme ten o mimovládkach, ktorý musel teda Ústavný súd označiť ako protiústavný, alebo také, ktoré napokon teda vrátil aj samotný prezident. A to do istej miery hovorí o tom, aká je kvalita, aká je kvalita normotvorného procesu, aká je kvalita legislatívnej tvorby. Keby som chcela byť hnusná, tak poviem, že aký krám, taký pán.
Len ilustračne vám teda poviem, že ako vyzerá, keď aj opomeniem všetky tie katastrofálne dôsledky, ktoré má tá predkladaná legislatíva, a zameriam sa nejaké čisto technické ako tá kvalita vyzerá, tak si dovolím zacitovať teda z tej poslednej novely predloženej pánom podpredsedom, kde hovoríte, že sa vypúšťa to, čo ste predtým navrhovali, aby poslanec, teda pardon, vedenie Národnej rady, ak je niekto z nich vo väzbe teda, hej, nevykonával túto funkciu aby mu zanikla a teraz prichádzate s tým, že sa toto ustanovenie vypúšťa. A odôvodnenie? Navrhuje sa vypustenie bodu, aby teda predseda, člen výboru a tak ďalej, ktorý bol zvolený, hej, že a bol vzatý do väzby, aby toto, hej, tá podmienka, že nemôže zastávať tú funkciu, aby neplatila. A ja sa pýtam, že čo tu je to zdôvodnenie? Však vy ste iba opísali to, čo ste spravili. To neni zdôvodnenie. A takto to robíte pri mnohých zákonoch. A my sa tu jak Tatári potom v kuse pýtame, že, mnohokrát, hej, že ako ste to mysleli? Toto budete robiť ako? A toto čo znamená? A prečo dávate takúto, hej, podmienku? A prečo ste prišli na to, že osoba, ktorá spácha trestný čin s hornou hranicou, hej, nad desať rokov, môže mať len náramok? A nedostávame tie odpovede. Neviete ich zdôvodniť v dôvodovke, neviete ich zdôvodniť v pléne. Čiže áno, toto je ten dôvod častokrát obštrukcií a toho, prečo tu musíme opakovane, opakovane vystupovať. Inak k tej väzbe len taká malá pikoška možno na záver, že ako som povedala, že tak ako vy vládnete zo dňa na deň, tomu zodpovedá aj tá kvalita parlamentnej práce a nemyslíte na to, že jedného dňa vy budete obeťou tých návrhov, ktoré predkladáte. Možno jedine tá väzba ma napadla, že ste to tak predvídavo mysleli, že keby vás náhodou, hej, chcel zasa niekto vziať do väzby, aby vám nezanikla funkcia podpredsedu Národnej rady. Neviem síce, ako ju bude podpredseda Národnej rady z väzby vykonávať a či toto je teda legitímne, aby zostal, hej, ale keď bude mať nejaké tričká alebo niečo, tak bude vyká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis