Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, ctihodné poslanecké plénum, aby zase nevznikali vtipné videjká o tom, ako pôsobím za pultíkom, tak teda deklarujem, že pri plnom vedomí a pričetnosti som chorá a preto mám takýto nie veľmi ľúbivý vokálny prejav. Dúfam, že to nejak nezníži kvalitu a zrozumiteľnosť toho, čo chcem k predmetnému bodu povedať.
Už tu veľa z toho, čo som aj ja sama chcela povedať, zaznelo, ja by som sa teda nazad vrátila k tomu kontextu, ktorý som už naznačila v tej faktickej poznámke, a síce, že priestupkový zákon, sprísňovanie sankcií v priestupkovom zákone, bola do istej miery reakcia na to, že sa nám tak trochu, keď to tak eufemicky poviem, vymkol z ruky Trestný zákon. Narážam teraz najmä na tie majetkové delikty, ktoré zrazu nebolo možné postihovať trestnými činmi, trestnými sankciami podľa trestného práva a hľadal sa spôsob minimálne do doby, kedy bol schválený ten tzv. horalkový zákon, ako takýchto páchateľov potrestať. No a ten pokus, ako sa s týmto vysporiadať, je vlastne obsiahnutý v predmetnom návrhu priestupkového zákona, ktorý v tejto chvíli prerokúvame.
Taká politická vsuvka, viete, že áno, tieto problémy nám privodila tá veľká amnestujúca novela a my namiesto toho, aby sme sa vrátili späť a rozmýšľali nad tým, že či to naozaj zbagatelizovanie vážnosti a závažnosti majetkovej kriminality nie je to, čo má byť predmetom úpravy, sme sa začali zaoberať tým, že ako týchto drobných majetkových zlodejíčkov a, hej, takýchto rôznych po tom, čo sme teda sledovali zlodejov v nákupných centrách, potrestať, tak sme sa začali baviť o tom, že poďme im dávať pokuty. Ja nerozumiem, že v akom vesmíre je toto možné, viete? Lebo ak niekto kradne papuče alebo potraviny alebo drogériu, tak buď preto, lebo ju sám potrebuje pre seba, alebo preto, lebo je vysoko pravdepodobne závislý a potrebuje to predať. Od týchto osôb tieto pokuty, akokoľvek ich zvýšite, nikdy v živote nevymôžete. Čiže ja absolútne nerozumiem, čo bolo cieľom – že hrať sa na prísnych alebo teda potrestať páchateľa, alebo odstrašiť páchateľa, pre ktorého to odstrašujúce nebude, keď vie, že to nezaplatí? Čiže nerozumiem, že čo bola tá sledovaná ambícia. V každom prípade presne pre tie osoby, o ktorých hovorím, sa nič nezmenilo, a teraz aby som nevyznela, že ja, nedajbože, povzbudzujem, iba chcem teda konštatujúco povedať, že pre ne sa nič nezmenilo, hej? Že aj keď tam dáte neviem aké pokuty, toto priestupkové právo pre Boha živého v živote nikdy nemôže nahrádzať odstrašujúci efekt trestného práva. Raz a navždy, preto máme rozostupňovanú tú závažnosť protispoločenského konania a tresty, preto je niečo riešené v priestupkovom konaní, preto je niečo riešené v trestnom konaní.
Ale my sme sa aj touto úpravou, o ktorej tu teda debatujeme, dostali do zvláštnej anomálie, a síce, ako už pán poslanec Dostál tu upozorňoval na novozavedený trest tých menších obecných prác, tam je taká jedna zvláštnosť. Ja teraz dám bokom, do zátvorky, vrátim sa k tomu neskôr, otázku ústavnosti. Ja narážam na to, že ak sa osoba tohto trestu nezúčastní, teda nevystúpi, nepristúpi k tomuto výkonu trestu v rámci priestupkového zákona, tak sa dopúšťa trestného činu marenia rozhodnutí. A teraz, prosím vás pekne, poďte so mnou rozmýšľať nad touto logikou, áno? Lebo my sme tu celú – koľko to bolo? – pol roka, rok, keď sa prijímala veľká amnestujúca novela, počúvali jeden z tých kalerábov, to, že ideme odbremeniť väznice, že nemôžu byť ľudia proste naozaj postihovaní nástrojmi, ktoré majú slúžiť ako ultima ratio, teda trestným právom, máme naozaj drakonické tresty. A my sa teraz v tomto návrhu, áno, dostávame k tomu, že občan, ktorý ukradol rohlíky a nesplnil si trest obecných prác, tak či tak sa dostane do basy, lebo marí výkon trestného rozhodnutia. Akože z priestupku, aby sme ho teda dostali z trestného režimu, dali sme ho do priestupkového a odtiaľ ho nazad presúvame do trestného. Že to kde sa tak robí? Fakt. Normálne mi povedzte, v ktorej krajine takto robia trestnú politiku? Jedine Slovenská republika. Ďakujem, pán kolega, že vnímate, hej, aj vy túto anomáliu. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, ja si to veľmi vážim, veľmi vážim, že zdieľame v tomto rovnaký pohľad, že, bohužiaľ, vďaka tejto vláde sa stáva Slovensko špecifické a výnimočné práve v takých parametroch, ktoré by sme si mohli aj odpustiť, si myslím.
V každom prípade teda povedala som, že tie pokuty, akokoľvek sú sprísňované, nepovedú k želanému následku, lebo osoby, ktoré páchajú tento typ priestupkov vo vysokej miere a frekvencii, sú osoby neexekuovateľné. Buď teda povedzme preto, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a my teda vieme, že to je príjem, ktorý je neexekuovateľný, alebo sú to osoby, ktoré sú drogovo závislé, sú mimo akýchkoľvek systémov, nič nepoberajú a nič im nemôžete zobrať. A pokiaľ teda by ste ich chceli dostať na tie povinné služby, no ja som teda naozaj zvedavá, že čo teraz urobí Petržalka alebo, ja neviem, nejaký, hej, tuto ten úrad, ktorému prináleží priestupkové konanie, si nájde Fera Mrkvičku, že ukradol sandále a pozýva ho teda na výkon menších obecných prác a on nenastúpi, hej? No kde ho bude naháňať? Tak nenastúpi. Nemajú mu na konci dňa ani kde doručiť to oznámenie teda o tom, že sa voči nemu začína viesť trestné konanie, ktoré znamená, že tým, že nenastúpil na výkon menších služobných prác, zmaril rozhodnutie a tým sa voči nemu začalo trestné konanie. Čiže ostáva to akokoľvek, z akéhokoľvek uhla pohľadu sa na to pozeráme, nevymožiteľné.
A celé toto – ja nechcem hovoriť dlho, lebo ani ja s tým nie som veľmi komfortná a už mnohé veci povedali kolegovia predo mnou – že to, čo mne na tom celom vadí, je, že kam sme my schopní zájsť, do akých akože čalamád, kotrmelcov, výmyslov a nezmyslov, len aby sme udržali v platnosti tú nezmyselnú, abnormálnu novelu trestného kódexu, Trestného zákona, Trestného poriadku, ktorá samozrejme že mala svoje side effects a toto sú tie side effects a my sa ich tuná snažíme riešiť. A akokoľvek proste je aj neprávnikovi jasné, že my sa musíme zaoberať tým, čo tá trestná novela privodila a korigovať tie zmeny v trestných kódexoch, to nerobíme, ale vymýšľame všelijaké kucapaca v ostatných osobitných predpisoch, ako by sme, kde by sme zalátali následky, ktoré tá trestná reforma privodila. Hej? A toto, prepáčte, kolegovia, nerobilo, akokoľvek ste nadávali na dezorganizovanosť vlády OĽANO, toto ani oni nerobili. Toto podľa mňa nikto nerobil, fakt, fakt. A to teda ja som bola veľký kritik, hej, viete veľmi dobre, toho, ako sa vládlo v roku 2023.
K tomu samotnému zvláštnemu trestu, o ktorom hovoril pán poslanec Dostál, ja som si to bližšie teda pozerala aj v kontexte tej ústavnosti, áno, máme trest povinnej práce, niekedy to bolo tak, že sa mohol tento trest uložiť len v prípade, ak s tým osoba súhlasila, to už teraz v nových kódexoch vypadlo, ale je možné tento trest uložiť vtedy, a je to vtedy legálne a legitímne, ak o tom rozhodol súd. Pri priestupkovom konaní z logiky veci nerozhoduje súd. Lenže toto rozhodnutie – priestupca sa voči nemu môže odvolať, podá sťažnosť, orgán mu ju zamietne a priestupca má právo dať toto rozhodnutie súdne preskúmať v rámci správneho súdnictva. Do istej miery, a teraz keď rozmýšľam nad tým, ako by na to mohol nahliadať Ústavný súd, tak by si mohol osvojiť túto optiku, že no dobre, síce to nie je rozhodnutie súdu, ale je preskúmateľné súdom, ale stále si myslím, že je tam istá skulinka, ktorá nám dáva dôvod baviť sa o protiústavnosti takéhoto sankčného opatrenia, a síce, že ten správny súd, keď dostane takýto podnet od priestupcu, on nemusí automaticky zastaviť výkon toho rozhodnutia, respektíve spôsobiť odkladný účinok. A teda ak to rozhodnutie z priestupkového konania sa stane vykonateľné, že sa teda odrobí tá menšia služobná práca, tak tým pádom tá samotná ústavná, samotná súdna korekcia je zmarená, zbytočná. A tuto je podľa mňa ten priestor, kde by sme sa naozaj mohli zamýšľať nad ústavnosťou tejto sankcie, pretože okamihom, kedy by prišlo k vykonaniu takto uloženej sankcie, už potom tá samotná súdna kontrola rozhodnutia nemá zmysel, ak teda sudca – a to je jeho dobrá vôľa – sa nerozhodne o odložení alebo teda o odkladnom účinku rozhodnutia, v ktorom je uložený trest tejto podoby.
Má to však aj okrem takýchto ústavnoprávnych konsekvencií aj veľmi praktické a aj pracovnoprávne dôsledky, pretože toto je pre mňa fakt že nepochopiteľné, že čo toto sme my vymysleli, týka sa to aj aktivačných prác, týka sa to tých všetkých výmyslov, čo vymýšľa pán minister práce a antisociálnych vecí, že vy keď idete na takéto tie povinné práce, budem to takto skracovať, tak musíte požívať nejaký typ pracovnoprávnej ochrany, hej? Tuná keby sa stal nejaký úraz, kto za vás zodpovedá? Keby sa, ja neviem, hej, že a ako máte riešené všetky druhy poistení? A rovnako tak keď ste na aktivačných prácach. Že toto sú veci, ktoré sa naozaj vo svojej prapodstate začínajú tým pádom podobať nútenej práci, pretože k vám nepristupujú ako k osobe, ktorá vykonáva teda prácu za nejakú protihodnotu. Teraz chvíľku odbočím, možno to nie je príklad tejto, lebo nevieme, ako by to v praxi fungovalo, ale vieme to napríklad odčítať od sociálneho zákonodarstva, kde osoba, ak si chce udržať dávku v hmotnej núdzi, musí 32 hodín odpracovať, ale my vôbec nevieme, že či on podáva výkony hodné sume tej dávky v hmotnej núdzi. My vôbec vlastne nevieme, že akými inštitútmi pracovného práva je tá osoba chránená. Čo sa stane, ak počas toho otehotnie, čo sa stane, ak bude mať úraz? Hej, tie osoby sú úplne v lufte. A my teraz tento, hej, model presúvame ešte aj do priestupkového práva. Nehovoriac o tom, že tí starostovia už dlhodobo hovoria, že neotravujte nás s týmto, hej? Lebo to je záťaž pre tie obce. Nie každá obec má 250 ulíc, ktoré môžete dať takýmto osobám zametať. Zvlášť teda pri tom inštitúte, ktorý sa teda netýka priestupkového práva, ale sociálnych vecí, to ani nemá ten aktivizujúci účinok. A teda jednak to nepomáha ani tým obciam, že by im tam urobili nejakú robotu, tú osobu to ponižuje, to sú tie tzv. vetrovky, ako keby alternatíva že kradol som, hej? A nezvyšuje to jej predpoklad zaradenia do spoločnosti, je tu presne to riziko, o ktorom tu už viac povedal pán poslanec Dostál a ktoré som naznačila aj ja, ktoré sa týka protiústavnosti. Po piate, spomenula som tu pri navyšovaní peňažných pokút riziko nevymožiteľnosti, dokonca ešte aj tá dôvodová správa to hovorí. Tak ja sa pýtam, čo ste vymysleli v tom Trestnom zákone, že znížili ste trestné sadzby v Trestnom zákone a navyšujete pokuty v priestupkovom zákone. Hoci z logiky veci priestupkový zákon obsahuje, alebo v ňom sa teda nachádzajú postihy alebo skutkové podstaty pre také konanie, ktoré je nižšej spoločenskej závažnosti, než sú obsiahnuté v Trestnom zákone. Toto keď si zoberieme nedávny prípad, pomôžte mi, pani grófka jej hovorili (reakcia z pléna), ďakujem veľmi pekne, pani Rošková, ktorá bola odsúdená, získala teda benefit 150-tisíc eur a teda spôsobila škodu 150-tisíc eur, dostala trest 10-tisíc eur, tak možno ak by sme to prepočítali na tie sumy v priestupkovom práve, sa viac oplatí spáchať trestný čin než priestupok, za ktorý vám „vysekajú“ takéto vyššie pokuty, lebo v tom priestupkovom práve môžete pri opakovanom porušení priestupkového zákona dostať aj vyššie pokuty, dvetisíc a tak ďalej, hej? Len ona mala benefit z tej trestnej činnosti 150-tisíc, hej? Priestupca nezíska takýto benefit. Čiže my sme sa dostali tým skrivením trestného práva, na ktoré teraz musíme nejako uspôsobiť priestupkové právo, do absolútnych anomálií.
Čiže akokoľvek, a akokoľvek s tým máte, a podľa mňa nemáte, premyslenú nejakú systematiku, v ktorej by mala trestná politika korelovať s priestupkovou deliktuálnou nižšej spoločenskej závažnosti, ako je tá trestná, tak by nemala vyzerať takto. Toto je naozaj že raketová veda. Toto sa nerobí štýlom, ako sme to tu zažili pri trestnej novele, že nám sem o tretej v noci chodili pozmeňováky. A toto všetko sú toho dôsledky, že my doteraz riešime to, kde všade nám to vyrobilo ten butterfly effect. A budeme sa ešte vo veľmi mnohých iných, ďalších právnych predpisoch vysporiadávať s tým, že v mene ochrany niektorých záujmov a v mene ochrany niektorých ľudí sme rozbúrali mnohé odvetvia práva alebo minimálne mnohé úseky v rámci odvetví práva, ktoré, ako hovorí môj kolega Braňo Vančo, ani divá sviňa nedá dokopy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, ja by som sa rada vrátila k tomu, čo ste aj čiastočne naznačili. Tento zákon sa pripravoval pôvodne ešte ako náplastička na všetky tie neduhy, ktoré privodila veľká trestná reforma, konkrétne tzv. ten horalkový zákon, ktorý najprv z Trestného zákona vypadol a ambíciou vlády bolo, že teda predostrujú riešenie formou zvýšenia sankcií v priestupkovom práve. Je to veľmi zaujímavé, aby som toto dala do pozornosti, že nie, aby sa vrátili a reflexívne si teda prešli, že či tá zmena v Trestnom zákone, či tie nízke sadzby a celá tá zbenevolentnená trestná politika nie sú súca na opravu, či tuto by nebolo treba vykonať zásahy. Nie, to si povedali, že to by mohlo poškodiť ľudí, na ktorých im záleží. Miesto toho začali opravovať priestupkový zákon tak, aby vymáhali presne, ako to tu bolo už povedané kolegom v rozprave, extrémne pokuty od tých, ktorí sa teda priestupkov domáhajú. Čiže za trestné činy sme znižovali tresty a za priestupky, ktoré sú nižšej spoločenskej závažnosti, sme zvyšovali tresty. A nedáva to absolútne žiaden zmysel, pretože ak niekto chodí do Auparku kradnúť papuče, tak s najväčšou pravdepodobnosťou, aj keď mu tam dáte 2 500 eur pokutu, vám ho nezaplatí. Dokonca aj tá dôvodová správa v predkladanom návrhu hovorí, že to bude nevymožiteľné. Osoby napríklad, ktoré sú v systéme dávky hmotnej núdze, nie sú exekvovateľné. Čiže komu by ste takýto trest reálne naparili? Len ste sa vyhli problému, ktorý bolo treba riešiť a ktorý privodila trestná reforma. Tam ste mali robiť korekcie a nie v priestupkovom zákone preniesť tú zodpovednosť na najchudobnejších z najchudobnejších.
Ďakujem.

No ja by som mala na pánov a pani Naď jednu kontrolnú otázku. Že vzhľadom teda na to, že mnohé právomoci v otázke integrácie marginalizovaných rómskych komunít prešli zo štátu na samosprávy, či, ak im teda predĺžime mandát zo štyroch na päť rokov, či to teda už konečne dotiahnu? A to je presne ten praktický príklad toho, čo pani poslankyňa Janka Hanuliaková hovorila, že, že to nie je o počte rokov a dokonca nie vždy iba o financovaní, čo je teda áno, samozrejme, jeden z kardinálnych problémov, ale to je aj o absolútnom akože neporiadku v kompetenciách. Ak by sa mala viesť naozajská poctivá diskusia o tom, aby sa projekty dokončovali, aby bola zavedená kontinuita, tak by sme sa museli baviť a otvoriť áno, pandorinu skrinku aj o tom, či nemá byť revízia právomocí, čo by sa možno malo vrátiť naspäť. Ale to je aj o absolútnom akože neporiadku v kompetenciách. Ak by sa mala viesť naozajská poctivá diskusia o tom, aby sa projekty dokončovali, aby bola zavedená kontinuita, tak by sme sa museli baviť a otvoriť, áno, pandorinu skrinku aj o tom, či nemá byť revízia právomocí, čo by sa možno malo vrátiť naspäť štátu. Lebo prepáčte, Fekišovce, všetci si pamätáte tú obec, hej? 200 obyvateľov nemôže integrovať rómsku menšinu, keď nevedia, proste naozaj nemajú na to odborné kapacity. Je to obrovská téma, náročná, náročná téma, ak majú vysporiadavať pôdu, pozemky a tak ďalej. Čiže to by sme sa naozaj, ak chceme naplniť cieľ a deklarované v dôvodovke, museli baviť o kompetenciách, nevraviac o tom, že dneska už nikto nevie, čo je vlastne originálna právomoc, čo je prenesený výkon štátnej správy. Je v tom naozaj, že absolútny neporiadok. Ešte si pamätám z čias, keď som ja študovala správne právo, tak naši profesori nás na toto upozorňovali, že, že je absolútny neporiadok v právomociach. Sú právomoci, ktoré nikto nevie, kto má vykonať, lebo sa štát proste naťahuje so samosprávou. A vy sem prídete so všelijakým, hej, ako keby to bolo nejaké, že úprava kalendára zákazov krajčírky štyri päť rokov hore-dole. Aj keď si vyberáte auto a beriete si leasing, tak sa dlhšie zamýšľate, na koľko rokov si ho beriete. A tuto meníte naozaj, že mandát. Základy demokracie, pán poslanec, prosím.

No ja by som mala na pánov a pani Naď jednu kontrolnú otázku. Že vzhľadom teda na to, že mnohé právomoci v otázke integrácie marginalizovaných rómskych komunít prešli zo štátu na samosprávy, či, ak im teda predĺžime mandát zo štyroch na päť rokov, či to teda už konečne dotiahnu? A to je presne ten praktický príklad toho, čo pani poslankyňa Janka Hanuliaková hovorila, že, že to nie je o počte rokov a dokonca nie vždy iba o financovaní, čo je teda áno, samozrejme, jeden z kardinálnych problémov, ale to je aj o absolútnom akože neporiadku v kompetenciách. Ak by sa mala viesť naozajská poctivá diskusia o tom, aby sa projekty dokončovali, aby bola zavedená kontinuita, tak by sme sa museli baviť a otvoriť áno, pandorinu skrinku aj o tom, či nemá byť revízia právomocí, čo by sa možno malo vrátiť naspäť. Ale to je aj o absolútnom akože neporiadku v kompetenciách. Ak by sa mala viesť naozajská poctivá diskusia o tom, aby sa projekty dokončovali, aby bola zavedená kontinuita, tak by sme sa museli baviť a otvoriť, áno, pandorinu skrinku aj o tom, či nemá byť revízia právomocí, čo by sa možno malo vrátiť naspäť štátu. Lebo prepáčte, Fekišovce, všetci si pamätáte tú obec, hej? 200 obyvateľov nemôže integrovať rómsku menšinu, keď nevedia, proste naozaj nemajú na to odborné kapacity. Je to obrovská téma, náročná, náročná téma, ak majú vysporiadavať pôdu, pozemky a tak ďalej. Čiže to by sme sa naozaj, ak chceme naplniť cieľ a deklarované v dôvodovke, museli baviť o kompetenciách, nevraviac o tom, že dneska už nikto nevie, čo je vlastne originálna právomoc, čo je prenesený výkon štátnej správy. Je v tom naozaj, že absolútny neporiadok. Ešte si pamätám z čias, keď som ja študovala správne právo, tak naši profesori nás na toto upozorňovali, že, že je absolútny neporiadok v právomociach. Sú právomoci, ktoré nikto nevie, kto má vykonať, lebo sa štát proste naťahuje so samosprávou. A vy sem prídete so všelijakým, hej, ako keby to bolo nejaké, že úprava kalendára zákazov krajčírky štyri päť rokov hore-dole. Aj keď si vyberáte auto a beriete si leasing, tak sa dlhšie zamýšľate, na koľko rokov si ho beriete. A tuto meníte naozaj, že mandát. Základy demokracie, pán poslanec, prosím.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ctení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj za faktické pripomienky. Ďakujem aj Jarovi Spišiakovi za jeho pochvalné slová, viem, že nezvykne byť takto zdielny, tak si to o to viac vážim. Ďakujem aj za ten príspevok a tú správu, ktorú si prezentoval, Michal. No áno, všetko to, čo ste tu spomenuli, len dokazuje vlastne v skondenzovanej podobe to, o čom som tu hovorila 20 minút, že koalícia voličom cynicky tvrdí, že im chce uľahčiť voľbu zo zahraničia. Dokonca v dôvodovke píše, že im chce zvýšiť komfort. No v skutočnosti robí z volebného práva sociálnodemokratická vláda právo s cenovkou. Rozumiete? Že to právo sa stáva, normálne že má cenovku, koľko stojí jeho výkon. Základné ľudské právo ste podmienili ekonomicky a bude ho mať len ten, kto má ambasádu v dosahu, alebo ten, kto má peniaze, ako sme to tu už opakovali, aby sa mohol krížom-krážom cez pol sveta presunúť k výkonu práva, a zároveň ste dopustili, aby osoby, ktoré sú imobilné, choré, presne tak ako tá pani, ktorá písala Michalovi, aby mala kompletne zmarené volebné právo. A, prepáčte, ešte máte tú drzosť hovoriť o nás, že my sme tí, ktorí šíria bludy, my sme tí, ktorí klamú, ktorí vám lepia na čelo nálepku, že vy niečo obmedzujete, ale ako inak? Aké iné sloveso existuje pre túto úpravu, ak nie obmedzovanie, sťažovanie a zneprístupňovanie? Tak si to zoberte, prosím, na zodpovednosť, majte ten chochmes. Neklamte, že vy tu riešite komfort voličov a že je tu veľký dopyt po takýchto úpravách, a už vonkoncom, prosím, naozaj prosím, nerobte z nás hlupákov, ktorým vašu manipuláciu sa snažíte nalepiť na nás a klamať voličov, že my sme tí, ktorí ich chcú manipulovať. Nie, tento návrh manipuluje aj voľby a chce manipulovať aj verejnú mienku. A posledná vec, netreba sa teda ani odvolávať na opozíciu, samotný Parlamentný inštitút v roku 2018 vydal správu, kde hovorí, korešpondenčná voľba kompenzuje geografickú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, ja sa teda pokúsim začať od toho najpodstatnejšieho a od toho, čo tu teda doposiaľ, myslím, že ešte nezaznelo. Na úvod, áno, už aj kolegyňa Plaváková predo mnou spomenula, že navrhovateľ predkladá tento návrh s odôvodnením, že má na srdci svätý Boží úmysel chrániť ústavnosť volebného práva zo zahraničia, že tu naozaj nejde o snahu umenšovať volebný výsledok opozície. A keď sme sa ho pýtali na to teda, že prečo je tu taká potreba, v čom vidí tú neústavnosť, dokonca sám hovoril o manipulovaní volebného systému, volebného procesu zo zahraničia, tak skrátka nebol schopný predložiť žiadne dôkazy, obmedzil sa iba na to, že, prepytujem, niekedy prichádzajú obálky zo zahraničia po voľbách, voličom v zahraničí sa doručia už v čase, kedy aj ich obratom zaslaný hlasovací lístok nemôže doraziť včas, že je veľká odchýlka medzi registrovanými voličmi a skutočne odovzdanými a sčítanými hlasmi a tak ďalej. No a ja som sa preto spýtala, že či je navrhovateľ ochotný stiahnuť svoj návrh zákona, ak my predložíme dôkaz o opaku. Ak my predložíme dôkaz, že nič z ním pomenovaných príkladov manipulácie nie je považované Ústavným súdom za manipuláciu, ovplyvňovanie volieb, tobôž nie neústavnosť. Pretože, a to je tá brutálna irónia, vy keď predkladáte návrh a niečo dôvodíte, máte dôkazné bremeno preukázať legitimitu a existenciu takýchto dôvodov. Vy ste to nepreukázali. Naopak, bolo to jedine Progresívne Slovensko, v tom čase s koalíciou SPOLU, ktoré sa obrátilo v tejto veci na Ústavný súd a my dnes máme posúdenie takéhoto typu, nazvem to maladministrácie, ktorú pán navrhovateľ spomenul, teda to sú tie rôzne omeškané obálky, nie včas zarátané hlasy zo zahraničia a podobne. Len pre kontext pripomínam, bolo to v roku 2020, kedy Progresívne Slovensko v koalícii so SPOLU neprešlo kvórom, pretože nám chýbalo 926 hlasov. My sme teda podali ústavný podnet, mal niekoľko častí, tie ostatné nebudem spomínať, ale jeden z tých bodov, ktoré sme uvádzali, sa týkal práve voľby zo zahraničia. Silno podčiarkujem. My sme neargumentovali tým, že považujeme túto voľbu za neústavnú. My sme ani nežiadali, aby sa tým prekreslil výsledok volieb. My sme len skrátka mali priamo od voličov vyzbierané podnety, mali sme na to taký webový formulár, kam to ľudia nahadzovali, podpísané vlastnými menami, ktoré poukazovali teda na to, že áno, ich hlasy neboli zarátané, že ich obálka prišla naozaj do Nového Zélandu neskoro, nestihli ju tým pádom včas odoslať a tak ďalej a tak ďalej, a dožadovali sme sa od Ústavného súdu zhodnotenia, či takýto typ, hej, administratívnych, alebo akokoľvek to už nazveme, pochybení možno považovať za nejaké negatívne manipulatívne ovplyvnenie volebného výsledku. Zvlášť teda pripomínam, že v našom prípade išlo o 926 hlasov. Áno? Čiže tam išlo naozaj, keby sa každý hlas takýmto spôsobom overil, tak by mohol zmeniť volebný výsledok. A teda povedzme si, čo na to odpovedal Ústavný súd. Nebudem to čítať celé.
Jednak navrhovateľovi, aby v záujme prijatia jeho návrhu Ústavným súdom na ďalšie konanie kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenie o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, že to je technicky uskutočniteľné. Vy keď ste tu rozprávali o tej tajnosti, ktorá môže byť narušená voľbou z pošty, už vám to tu x ľudí vysvetlilo, že to je nezmysel. Takto tá voľba neprebieha, tam nemôže prísť k tomu, aby úradníci rozlepovali po ceste obálky a triedili ich podľa vlastnej ľubovôle. Čiže nesplnili by tento predpoklad. Reálne možné musí nastať teda, hej, pochybenie. Zároveň musí ísť o pochybenie, ktoré je spôsobilé preukázať porušenie volebného práva a do tretice musí z neho vyvodiť záver o inom možnom legitímnom výsledku volieb. Čiže musí ísť o také porušenie volieb, ktoré by naozaj navodzovalo dojem, že tie voľby by mohli inak dopadnúť, nebyť týchto pochybení. Rozumiete mi? Museli by ste teda doložiť konkrétne dôkazy, konkrétne príklady protiprávneho konania s konkrétnym následkom prekresliť volebný výsledok. Pán Gašpar nič z toho nepriniesol. My sme Ústavnému súdu doručili, myslím, že to bolo zhruba okolo 200 podnetov, konkrétnych podnetov, pomenovaných s ľuďmi, ktorí sa k takémuto naozaj nedostatku pri výkone volieb, aj to sa týkalo teda sčítania preferenčných hlasov vo volebných komisiách, ale aj teda volieb zo zahraničia, prihlásili pod svojim menom, napriek tomu Ústavný súd skonštatoval, pokračujem ďalej v citácii, že samozrejme nemôže vylúčiť, že dôjde k takýmto rôznym zlyhaniam, aj v prípade tuzemských orgánov alebo teda v prípade, ako to tu napísal, môže ísť o povahu o pochybení, ktoré majú teda povahu vis maior, pretože sa niekde nejak zadrhne poštový presun, ale platí prezumpcia správnosti volieb a táto prezumpcia správnosti je vyvrátiteľná, ak na jej spochybnenie a vyvolanie dokazovania na tento účel je podozrenie dostatočne určité. Tu nemôže prísť pán podpredseda Národnej rady, prepáčte za výraz, on ho nemá rád, tliachať o tom, že prišlo k nejakým akože efemérnym pochybeniam. Tu musí povedať, v prípade a) v čase takom a takom sa stalo také a také porušenie, malo za následok také a také následky. Nič z toho nepreukázal. Naozaj naopak, my sme s týmito, ako som povedala, prípadmi prišli za Ústavným súdom a sám Ústavný teda súd hovorí, že muselo by byť prezentované aj vo vzťahu k fakticky konkretizovanému konaniu alebo opomenutiu, ktoré je porušením právnych povinností, nielen ako hypotetický predpoklad znemožnenia voliť určitým typom nesprávneho postupu. Dôležitým kritériom pre rozhodnutie v prospech návrhu navrhovateľky je aj hodnotenie intenzívnosti protiprávnosti. Tvrdené porušenie volebných pravidiel, ktoré teda ani nebolo spôsobilé privodiť iný konečný výsledok volieb, než bol oficiálne oznámený, a teraz dávam naozaj výkričník, stráca potenciál byť úspešne namietaným v konaní o volebných veciach. Punktum. A teraz tá debata o manipulovaní volieb, o tom, aké sú tu porušenia, o tom, ako je skrivený systém, v tomto bode skončili. Už odpadol akýkoľvek dôvod, ktorý tu navrhovateľ predniesol o manipulovaní volieb, lebo Ústavný súd jasne teraz, ako som vám to prečítala, potvrdil, že nič z takýchto rečí nemožno považovať za dôvod, ktorý by spochybnil výsledok volieb.
A ja sa teda pýtam, či navrhovateľ, ak naozaj má na srdci čisto, neutrálne teda, hej, tú so svätou úctou k ústave, ten rozmer, ktorý sa týka ústavnosti a korektného výkonu volebného práva zo zahraničia, ak je toto naozaj ten jeho jediný zámer, ak nejde o kalkulatívny zásah do volebného práva s cieľom umenšiť volebný výsledok opozície, tak ja nevidím, neexistuje, v tejto chvíli už neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by ho nemal stiahnuť. Už zanikol. Iba ak má iný úmysel, a teda ovplyvniť výsledok volieb v prospech samotnej teda zostavy, ktorá ho navrhuje, ergo v neprospech jeho najväčšej politickej konkurencie. Tak si to, prosím vás, takto na rovinu povedzme. Lebo mňa už naozaj, prepáčte, mimoriadne vytáča toto teátro, čo tu absolvujeme, že tuto celý deň vysvetľujeme, citujúc tu teda právne dokumenty, odvolávajúc sa na komentáre k ústave a tak ďalej a tak ďalej, kde vám vysvetľujeme, že nemôže byť argumentom nekorektného spôsobu výkonu voľby zo zahraničia to, že namietate, že je nepriama, lebo priamo sa viaže s úplne inou vecou. S tým, že volí občan priamo zástupcu, nepriama voľba je, že cez toho, že niekomu odovzdá hlas a ten niekto odovzdá teda danej funkcii. Čiže cez sprostredkovateľskú nejakú inštitúciu, nejaký orgán. To je nepriama voľba. Takisto sme tu od začiatku, tuto pán Dostál ráno, vysvetľovali, čo to znamená tajnosť voľby. Tajnosť voľby nie je porušená tým, že nejde o plentu, hej? Lebo zákon pozná inštitút prenosnej volebnej schránky. To znamená, že prídu do nemocnice, do domova dôchodcov, k imobilným osobám a tam nie je volebná miestnosť. Tam nie je plenta. Takže aká tajnosť? Ani tento argument tam neplatí, áno? (Reakcia z pléna.) Áno, ďakujem.
Čiže to, čo ma teda uráža, je, že napriek tomu, že tu odzneli objektívne, overiteľné, na právnych základoch postavené argumenty, spochybňujúce tie vaše tvrdenia, tak my sa opakovane na konci dňa stretávame s faktickými poznámkami, že ale, kolegovia, veď nám ide o tú tajnosť hlasovania a veď nám ide o to, aby tam bola zachovaná priamosť. A veď nám ide o to, aby tam bola zachovaná ústavnosť a nezasahovalo sa manipulatívne. Tak ja už neviem, že viete, z toho vychádza len jeden možný výklad, že buď teda, hej, keď niekto prichádza po celej diskusii s takýmito nanovo argumentmi, že máme tu niekde dlhé vedenie, prepáčte, alebo že nemáte dlhé vedenie, veľmi dobre tomu rozumiete, ale snažíte sa urobiť z hlupákov nás, ktorým hovoríte, že hovorte si, čo chcete, my naďalej budeme tvrdiť, že, hej, vy manipulujete tie voľby a my to musíme korigovať. Jedno z tých typických klamstiev, ktoré tu donekonečna zaznievalo, je, že my voľbu zo zahraničia neobmedzujeme. Ale viete, to je také, ako keď štát povie, že my nerušíme zdravotnú starostlivosť, ale operovať sa môžete dať na inom konci planéty. Rozumiete, že to je to isté. Toto je to, čo robíte. Ako som povedala už aj vo faktických poznámkach, to obmedzenie volebného práva, teraz veľmi dúfam, že počúva pani poslankyňa Plevíková, ktorá sa tu pustila do Miša Šimečku, ironizujúc jeho vzdelanie z Oxfordu a teda, hej, namietala mu, že čo teda sa on na tých školách naučil, keď nevie čítať text s porozumením. Tak, pani Plevíková, prosím vás, viete čítať vy text s porozumením? Neviem teda, aké vzdelanie máte, ani mi to neprináleží hodnotiť, ale ten samotný argument mal váhu absolventa z tanečnej, pretože tam v tom vašom návrhu je, že sa voľby môžu zúčastniť teda osoby tam, kde majú zastupiteľský úrad, alebo inak za ním musia cez pol kontinentu vycestovať. To znamená, že v takomto znení, za takýchto podmienok volebný zákon pre občanov žijúcich v zahraničí nastavil ekonomicky podmienený výkon volebného práva. Nota bene z najsociálnejšej vlády na celej zemeguli, ktorá podmieňuje výkon volebného práva ekonomickými parametrami na základe oprávneného subjektu. To znamená, že musíte mať dostatok peňazí, aby ste išli na druhý koniec planéty, musíte tam zobrať deti, ak ste jednorodič, musíte mať flexibilnú prácu, aby vám to zamestnávateľ umožnil, musíte si zaplatiť hotel, lebo viete, že letecká doprava nefunguje na otočku. To je to obmedzenie volebného práva. Kto číta text s porozumením, chápe, čo je obmedzenie volebného práva. Nie, že zákonodarca napíše vetu, my vám obmedzujeme volebné právo. Nie, on nastaví podmienky tak, že sa stanú pre veľkú skupinu ľudí fakticky neprekonateľné, nedosiahnuteľné, stratí reálny prístup k výkonu. A potom, veľmi dôležitá vec a znovu apelujem na pani poslankyňu Plevíkovú, máte tam novelizačný bod, ktorý hovorí, že mimo územia Slovenskej republiky nie je možné hlasovať prostredníctvom prenosnej volebnej schránky. To znamená, ako to tu už zaznelo, imobilným pacientom, alebo ak rodinný príslušník sa o takéhoto pacienta stará, alebo ak ide o osoby, ja neviem, vo vysokom štádiu tehotenstva, v terciálnom štádiu rakoviny, alebo hoci aj osobu, ktorá má vysoké horúčky a nemôže z Texasu pricestovať do Washingtonu, ste v tomto bode jej odňali volebné právo, lebo ona nemá možnosť cez schránku odvoliť. A tu ešte si všimnite, že občania, ktorí volia na území Slovenskej republiky a sú v takejto situácii, im zákon ponechal právo voliť cez hlasovaciu schránku, ale tým občanom, ktorí sú v zahraničí a sú teda v podobnej zdravotnej kondícii, tým odníma možnosť voliť cez schránku. Čiže pre nich už neostal nijaký vesmír, nijaká šanca, nijaká možnosť, ako sa volieb zúčastniť. Tak sakra, obmedzujete, alebo neobmedzujete? Veď naozaj z nás nerobte bláznov.
Druhý nezmysel, ktorý ste si napísali do dôvodovej správy, návrh zvyšuje komfort a dostupnosť pre občanov v zahraničí a má im umožniť voliť bez nutnosti cestovať na Slovensko. No ale to je super, keď musia cestovať 754 kilometrov. Aká to je rovnosť, keď ja vyjdem na sídlisku voliť a niekto si musí teda zabezpečiť všetky tie ekonomické predpoklady a podmienky na to, aby mohol ísť odvoliť cez niekoľko krajín. Nehovoriac teda o tom, že som hovorila, že ste nepamätali napríklad na mnohé profesie, ktoré sú v zahraničí a nemôžu sa slobodne len tak birlix dirlix pohybovať. Sú to typickí vojaci, ktorí sú v mierových misiách alebo pod velením NATO a viete, ako funguje vojak. On si nemôže len tak rozmyslieť, že si ide ako na dovolenku cestovať z jedného miesta na druhé bez toho, aby porušil rozkaz. Tí budú ako voliť?
Takisto tu zaznela veta, ktorou ste sa teda snažili prikrývať, hlavne pán navrhovateľ, že veď tým je zabezpečená rovnosť, lebo rovnosť je teda podľa neho to, že sa započítavajú hlasy rovnako. Každý hlas má rovnakú váhu. To je len polovica pravdy. Oveľa viac judikátov aj v našom teda ústavnom súdnictve interpretuje rovnosť volebného práva ako zaručenie toho, aby každý z voličov aj kandidátov mal rovnaké postavenie. Je to ústavný nález 5/2003, 45/2014, 25/2015 a tak ďalej a tak ďalej. Rovnako tu mám pripravené, ale to už nestihnem prečítať, množstvo judikátov Európskeho súdneho dvora, ktoré presne takto, v tomto istom duchu hovoria, že štát musí riešiť praktickú dostupnosť výkonu volebného práva, nielen formálne konštatovať, že občan má právo voliť. ESĽP pri voličoch so zdravotným znevýhodnením nehovorí: stačí, že zákon im priznáva právo voliť. Pýta sa, či štát prijal primerané opatrenia, aby ho vedeli vykonať. To bol prípad, ktorý tu už spomenula aj moja kolegyňa Veronika Veslárová, keď hovorí, že pred volebnou miestnosťou sú schody a teda volič, ktorý má obmedzenie čo do pohybu sa do tej volebnej nedostane, tak ESĽP judikoval, že toto je obmedzenie ústavného práva voliť. A teraz si predstavte, že tie schody sú ešte ako-tak prekonateľné. Snáď sa tam nájde nejaký dobrák, ktorý Veroniku presunie do tej miestnosti. Ale ak je niekto v Texase na vozíku, jeho nikto teda nezoberie na ruky a neprinesie do Washingtonu. Rozumiete? A už tuná máme ten judikát ESĽP, ktorý aj schody považuje za porušenie práva na prístup k voľbám. Ako sa teda postaviť k tým všetkým prekážkam, ktoré ste takýmto občanom vystavili svojím návrhom vy?
Do tretice, štát nesmie volebný systém nastaviť tak, aby určitá skupina občanov bola z účasti na politickom živote vylúčená alebo fakticky vytlačená, k čomu by prišlo, ak časť občanov pre náklady a vzdialenosť sa reálne nedostane k výkonu volebného práva. Toto sú všetko judikáty ESĽP, to je Mrak proti Slovinsku, Mółka proti Poľsku, Aziz proti Cypru a tak ďalej a tak ďalej.
Posledná veta a posledný argument sa týka administratívnej pripravenosti. Analýza vplyvov priznáva, že presný dopad na rozpočet nemožno určiť, pretože počet okrskov bude závisieť od záujmu voličov. Predpokladá sa približne sto volebných komisií. No pardon, hej? Tá koalícia chce zásadne meniť výkon volebného práva, ale sama priznáva, že nevie, koľko presne to bude stáť a koľko okrskov bude treba. Tak prepáčte, ale na akú milú jarabú idete meniť funkčný systém spôsobom, kedy vy neviete predvídať jeho následky, neviete, koľko bude stáť, neviete ani, na akých praktických zádrheloch sa to v praxi zadre. Ak štát nevie garantovať dostupnosť, kapacity, financovanie a kontrolu, nemôže rušiť fungujúci systém.
Takže na záver, dámy a páni, prosím vás, hej, ja si veľmi vážim, že ste sa aj mnohí z koalície včera faktickými poznámkami zapojili do diskusie, ja aj oceňujem, že samotný navrhovateľ vystúpil. Nech by to aj tri hodiny bolo, veď to je dobré, hej, lepšie než keď sa vás pýtame a držíte basu, ako keby sme z vás páčili bankové tajomstvo, ale neurážajte nás a neurážajte nás talafatkami, že vy chránite ústavnosť, že to my klameme a šírime bludy, keď hovoríme o obmedzovaní a že vy ste tu tí, ktorí idú chrániť systém. Nie, vy idete chrániť volebný výsledok tak, aby bol vo váš prospech. To si tu rovno povedzme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ale pre nás a pre našu budúcnosť sú kľúčové z iného dôvodu. Nie kvôli pánovi Gašparovi, ktorého tu riešime už 2 a pol roka. Všetky jeho traumy, všetky jeho problémy, jeho kauzy, či už cez Trestný zákon alebo cez rokovací poriadok, Úrad na ochranu oznamovateľov, Čurilovcov, pán podpredseda, vyznie vulgárne, ale už sa trochu cítim ako u Tatárov. Pretože presne, ako povedal aj kolega Vančo, spomenul ten váš parameter manipulovania volieb, kedy niekto povoláva k všeobecnej účasti na voľbách a potom zároveň poviete teda, že je ale v poriadku, ak niekto povoláva jednu konkrétnu skupinu a ešte v tej druhej skupine voličov z Bratislavy hovorí teda vylučujúcim jazykom, príde vám to normálne. Podotýkam, že aj ja to považujem za normálne, aj Ústavný súd to považuje za normálne. Čo je teda ale pre mňa maximálne, hej, preto som použila ten výrok, že vy hovoríte o manipulovaní volieb, tuto zaznieva permanentne, že vám nevadí, ak takto môžu, hej, byť nezarátané hlasy voličov zo zahraničia? A pritom je to jedine Progresívne Slovensko, kto už raz podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd. Presne v tejto veci. Presne v tejto veci sa už rozhodlo. A ak Ústavný súd už rozhodol, že voľba poštou, aj keď sú detekované akékoľvek nedostatky, zmeškaná pošta, všetko to, čo ste vy hovorili, my sme to doložili konkrétnymi dôkazmi, tak to nepovažuje za porušenie ústavnosti voľby poštou. Môžem vám to tu celé ocitovať, ale teda nechávam si to na rozpravu, kde on povedal, že by to muselo byť dokonca takej intenzity, že by to bolo schopné až zasiahnuť do výsledku, už teda výsledku, a prekresliť ten výsledok. Lebo už si dávajte pozor, čo si želáte, lebo ak by naozaj prišlo k tomu, že sa ideme baviť o ústavnosti a protiústavnosti už vykonaných volieb poštou a súd by naozaj dospel k tomu, že boli protiústavné. Znamená to, že sa musí prekresliť výsledok. Ten, ktorý ste vy vyhrali. Ďakujem. Pani poslankyňa Mesterová, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Mesterová, ďakujem pekne za slovo.

Ale pre nás a pre našu budúcnosť sú kľúčové z iného dôvodu. Nie kvôli pánovi Gašparovi, ktorého tu riešime už 2 a pol roka. Všetky jeho traumy, všetky jeho problémy, jeho kauzy, či už cez Trestný zákon alebo cez rokovací poriadok, Úrad na ochranu oznamovateľov, Čurilovcov, pán podpredseda, vyznie vulgárne, ale už sa trochu cítim ako u Tatárov. Pretože presne, ako povedal aj kolega Vančo, spomenul ten váš parameter manipulovania volieb, kedy niekto povoláva k všeobecnej účasti na voľbách a potom zároveň poviete teda, že je ale v poriadku, ak niekto povoláva jednu konkrétnu skupinu a ešte v tej druhej skupine voličov z Bratislavy hovorí teda vylučujúcim jazykom, príde vám to normálne. Podotýkam, že aj ja to považujem za normálne, aj Ústavný súd to považuje za normálne. Čo je teda ale pre mňa maximálne, hej, preto som použila ten výrok, že vy hovoríte o manipulovaní volieb, tuto zaznieva permanentne, že vám nevadí, ak takto môžu, hej, byť nezarátané hlasy voličov zo zahraničia? A pritom je to jedine Progresívne Slovensko, kto už raz podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd. Presne v tejto veci. Presne v tejto veci sa už rozhodlo. A ak Ústavný súd už rozhodol, že voľba poštou, aj keď sú detekované akékoľvek nedostatky, zmeškaná pošta, všetko to, čo ste vy hovorili, my sme to doložili konkrétnymi dôkazmi, tak to nepovažuje za porušenie ústavnosti voľby poštou. Môžem vám to tu celé ocitovať, ale teda nechávam si to na rozpravu, kde on povedal, že by to muselo byť dokonca takej intenzity, že by to bolo schopné až zasiahnuť do výsledku, už teda výsledku, a prekresliť ten výsledok. Lebo už si dávajte pozor, čo si želáte, lebo ak by naozaj prišlo k tomu, že sa ideme baviť o ústavnosti a protiústavnosti už vykonaných volieb poštou a súd by naozaj dospel k tomu, že boli protiústavné. Znamená to, že sa musí prekresliť výsledok. Ten, ktorý ste vy vyhrali. Ďakujem. Pani poslankyňa Mesterová, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Mesterová, ďakujem pekne za slovo.