Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, dámy a páni, už tretí týždeň rokujeme o vládnom návrhu zákona na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Zaznelo tu veľa podstatných a vážnych výhrad. Zapájame sa, najmä poslanci z opozície, trochu tomu aj rozumiem, pretože toto by som určite nechcel obhajovať ako koaličný poslanec. Ak sa na niečom zhodneme naprieč touto snemovňou, tak je, že by sme v tomto čase mali rokovať o dôležitých, potrebných zákonoch pre Slovenskú republiku, pre všetkých našich občanov. Namiesto toho sa tu venujeme neuveriteľnej kauze, neuveriteľnému návrhu zákona. Dostávame výčitky, že to zdržujeme práve my v svojej rozprave. Preto ja napriek závažnosti argumentov, ktoré tu znejú a ktoré sa aj mne žiada zopakovať, zhrnúť a znovu dať na svetlo, tak sa tomuto vyhnem a chcem povedať niečo iné, niečo, čo tu ešte nezaznelo a čo považujem za tak dôležité, že som sa do tejto rozpravy prihlásil.
Totiž už tri týždne sa nevenujeme len zrušeniu jednoho nezávislé, jedného nezávislého úradu, jednej šéfky a niekoľko zamestnancov. Národná rada nadstavuje pravidlá a princípy fungovania štátu. Čo sa tu teda deje? Chcem vás upozorniť, že nás veľmi pozorne sledujú štátni úradníci, verejná správa, chrbtová kosť štátu, ktorým práve teraz vysielame z Národnej rady a z vlády Slovenskej republiky jeden veľmi silný signál. Pretože vládny návrh zákona navrhuje potrestanie úradu, zrušenie úradu za to, že jeho úradníci postupovali presne podľa zákona. Čo sa tento postup nepáčil predkladateľovi návrhu vládneho zákona, ministrovi vnútra, ktorý na rozdiel od úradníkov Úradu na ochranu oznamovateľov nepostupoval podľa zákona, ktorý porušil zákon, za čo úrad, presne podľa zákona udelil ministerstvu opakovanie pokutu. A to je pointa príbehu.
V skratke. Pán minister vnútra sa chcel zbaviť čurillovcov, o ktorých sa vyjadruje spôsobom, že musí podľa súdneho rozhodnutia zaplatiť pokutu 120- alebo 130-tisíc eur odškodné. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa ich chcel zbaviť, postaviť ich mimo službu ako zamestnávateľ bez toho, aby podľa platného zákona komunikoval s Úradom na ochranu oznamovateľov. Minister vnútra, ktorý má obrovskú úlohu presadzovať v štáte zákon. Minister vnútra má byť prvým mužom zákona, presadzovať ho a chrániť ho. Má byť úplným vzorom v tom, ako treba dodržiavať zákon a konať v jeho intenciách. Tak on týmto zákonom pohrdol. Zákonným postupom pohrdol a dokonca spochybňuje rozhodnutie súdu v jeho osobnom prípade pri tej pokute. Teraz poviem i pre mňa neuveriteľnú vetu, minister vnútra mohol dosiahnuť svoj cieľ či cieľ strany SMER, alebo niektorých poslancov legálnou cestou bez porušenia zákona, keby nepristupoval k tejto veci arogantne ako človek, ktorý sa cíti nad zákonom. Mohol to urobiť a vôbec nemusel arogantne lámať princípy, vysmievať sa zákonu a trestať úradníkov, ktorí na rozdiel od neho postupovali podľa zákona. Nemuseli sme teraz už tretí týždeň venovať čas a potrebnú energiu tejto nehoráznej situácii. Ako mohol postupovať? Namiesto rušenia nezávislého úradu a mimochodom rušenia nezávislosti nástupnického úradu mohol minister napísať novelu zákona, ktorá by precizovala veci, ktoré prekážajú alebo ktoré aj samotní pracujúci úradu hovoria, že je možné postúpiť ďalej v zabezpečení ich činnosti. Mohol túto novelu dať do riadneho legislatívneho procesu. Koaliční poslanci by mu novelu schválili a dnes by mal dávno vymaľované, zadarmo. Dva roky na to mal. Veď koalícia si v tejto snemovni môže schváliť zákon, aký chce, čo sme boli svedkami. Prepáčte mi ten prímer, ale ak by ste chceli, môžete si schváliť aj zákon o zrušení lodnej dopravy na Marse.
A ešte raz k podľa mňa civilizačnej a štátotvornej pointe. Ruší sa úrad, ktorý pracoval podľa zákona. Otvorene sa priznáva, že treba, zo strany koalície, že treba odstrániť predsedníčku tohto úradu, hoci v zákone je taxatívne vymenované, kedy takýto predseda úradu môže a má byť, má byť odstránený z tohto úradu. Toto je veľmi zlá správa pre všetkých tých neviditeľných úradníkov, od ktorých práce je závislé každé dieťa, každý zamestnanec, živnostník, podnikateľ, dôchodca. Toto je veľmi zlá správa pre Slovensko. Často sa opakuje pravda, že naša ekonomika je závislá od toho, aké zdravé je naše podnikateľské prostredie, ale aj toto podnikateľské prostredie závisí do určitej miery, alebo spoluvytvárajú úradníci. Napríklad keď sa firma nedočká povolenia na prevádzku, pretože by konkurovala niekomu z vyvolených. Keď sa na trh nedostane liek, ktorý by znížil zisky z predaja konkurenčného lieku.
Dalo by sa veľmi dlho pokračovať vo výpočte rizík, ktoré prináša rozhodovanie, kompetencia či úradníkov, ktorí môžu použiť svoju kompetenciu zákonne, účelne, správne, efektívne, tak ako má štát fungovať, alebo inak. A to sa deje, pretože na Slovensku a všade inde sú väčší aj menší ignoranti a prekračovatelia zákona rôzne organizovaní. Niet div, hoci je to naozaj šokujúce a pohoršlivé, že podľa nedávnych zistení tretina všetkých káuz úniku, daňových únikov je spájaná v Európskej únii so Slovenskou republikou, a to je, samozrejme, veľmi zlá správa, ktorá hovorí o tom, aké diery, aké prajné prostredie pre korupciu v našej krajine máme.
Ústava Slovenskej republiky každému úradníkovi v čl. 2 v ods. 2 prikazuje, že musí konať spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Zákon, nie minister, nie vedúci, zákon. Preto dôrazne upozorňujem, že tu a teraz rokujeme nielen o jednom úrade, ale dotýkame sa princípov právneho štátu, predvídateľnosti, efektívnosti, funkčnosti štátu. Rokujeme o chrbtovej kosti fungovania Slovenskej republiky, o všetkých úradoch. Dávame signál všetkým úradníkom, čo sa im stane, ak budú postupovať podľa zákona a nie podľa vôle a očakávania mocipánov, ak by táto vôľa bola v rozpore so zákonom. Ak by sa stavali nad zákon a dávali signál tomu, čo očakávajú od takéhoto úradu, ako má postupovať, ako majú postupovať úradníci. Toto nie je cesta k lepšiemu životu, keď spochybňujeme inštitúcie, keď spochybňujeme právne princípy, tak vytrhávame koľajnice k prosperite a bezpečnej krajine. Každá spoločnosť je tak silná a bezpečná, ako je odolná voči negatívnym veciam, ktoré prichádzajú do spoločnosti, aké silné má inštitúcie a jasné, férové pravidlá. Cesta spochybňovania inštitúcií je cestou na klondajk. Z právneho štátu robí klondajk, kde platí právo silnejšieho, mocnejšieho a bohatšieho. A na tejto ceste my už sme, pre ňu sa rozhodla vládna koalícia, že toto je smer, ktorým idú.
Keď sa deje okolo Úradu na ochranu oznamovateľov toto verejné pranierovanie, tak sa pýtam, nájde sa ešte na Slovensku štátny zamestnanec alebo zamestnanec miestnej samosprávy, ktorý by nahlásil korupciu? Ktorý bude postupovať podľa zákona a nie v rozpore so zákonom, ak si to bude želať od neho niekto mocní? Ak bude chcieť, aby rozhodol tak, aké je očakávanie aktuálnych mocipánov alebo skrytých oligarchov? Veď kto by chcel podstúpiť tortúru, ktorú sledujeme voči ľuďom, ktorí popísali korupčné správanie?
Viete, nebudem hovoriť žiadne kauzy, žiadne podozrenia, na ktoré nemám dôkazy, ale doposiaľ bolo na Slovensku vynaložených desať, kumulatívne desať miliárd eur do IT sektora. Máte pocit, že sme na tom tak ako Slovinci, Estónci, Fíni, Dáni alebo iné porovnateľné krajiny? Opakovane tu viacerí hovoríme o tom, že je potrebná digitalizácie investície práve do tejto oblasti, práve tam sa veľmi veľa peňazí tratí. Včera som to spomínal vo faktickej, nemôžeme byť krajina večných začiatkov, ktorá predá nejakú investíciu na tlačovej konferencii, ktorá vytvára večne len ilúziu, že teraz sa začína tá správna cesta, teraz sa začína cesta k pokroku. Teraz touto investíciou dosiahneme nejaké veľké dobro pre ekonomiku, podnikateľské prostredie, služby alebo kohokoľvek v tejto krajine, kto to potrebuje, pretože mne tieto jednorazové začiatky, tieto bubliny pripomínajú povodie vádí, ak neviete, čo to je, tak to je, to sú, to sú občasné riečne toky v púšti, ktorých voda sa stratí v piesku. Preto Slovensko zaostáva, preto nás predbiehajú krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, na ktoré sme sa nespravodlivo dlho pozerali zvrchu. Pretože nevieme, alebo nechceme s našimi statkami hospodáriť efektívne a účelne, tak ako nám to prikazuje ústava. A vieme veľmi dobre, že v demokracii treba, prepáčte mi ten výraz, strážnych psov. Vieme, že treba byť pozorný na to, lebo vždy boli a budú ľudia, ktorí chcú zneužiť systém, dobrú vôľu a zdroje, ktorí uprednostnia svoje ego cynicky pred akýmkoľvek dobrom alebo potrebami ľudí, a práve preto nemôžeme vysielať signál, že keď niekde nejaký úrad, ktorého pracovníci neporušili zákon, ale postupuje v rozpore s očakávaním alebo vôľou mocných, aktuálne vládnucich, tak bude zrušený. Veď v tejto krajine je päť miliónov ľudí, z ktorých každý jeden vie povedať, toto rozhodnutie úradu alebo toto rozhodnutie súdu sa mi nepáči, toto konanie policajta, inšpektora, učiteľky sa mi nepáči. Čo to znamená? Že keď budeme mať moc, tak zrušíme políciu, školu, zrušíme inšpekciu, zrušíme čokoľvek, čo sa mi postaví do cesty, lebo som mocný, mám ten kindžal moci, sedemdesiatosmičku, ktorá môže, ako som už povedal, zrušiť aj lodnú dopravu na Marse.
Problémom nie sú lobisti, ktorí sa snažia získať aj neférovo nejaký, nejakú výhodu alebo svoj prospech, problémom je štát, politici, nefungujúce alebo slabo fungujúce inštitúcie, pretože slabé a zastrašené inštitúcie vytvárajú priestor pre lobistov. Ak by si štátni úradníci, ak by si politici plnili svoje povinnosti tak, ako sme my poslanci prisahali na ústavu, tak určite by tí lobisti, záujmové skupiny nemali taký klondajk, ako majú dnes.
Súbežne so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov tu máme napríklad kauzu kúpy pozemkov vo Voderadoch za 10 až 12 mil. eur drahšie než bola neúspešná trhová cena, teda neúspešná v tom zmysle, že sa nepodarilo pozemky predať za 5-7 mil., ale teraz ich štát kúpil za 17 mil. Viete, aká je to náhoda, že tieto dve veci sa dejú naraz? Ja netvrdím, že tam bol porušený zákon alebo niečo podobné, som si istý, že keď toto bude prešetrovať minister Drucker, že vám prinesie aj sto znaleckých posudkov. Ľudia majú tú skúsenosť, že na súde sa zídu aj, aj sedem protichodných znaleckých posudkov. Je ľahké dokázať, že to išlo formálne podľa zákona. A všetci budú čušať, lebo keď sa niekto ozve a nie je to v intenciách, vo vôli toho, kto o tomto rozhodol, kto o tomto rozhoduje, tak čo? Bude zrušený. To už musí, prepáčte, vidieť aj krtko, že takéto veci si nemôžeme dovoliť, že nám tieto peniaze budú chýbať. Sľubovali ste nám silný štát, no takto sa to nerobí do psíkovej mamy.
Ďakujem za pozornosť.
