Videokanál poslanca

Dámy, ďakujem veľmi pekne a vážim si vaše komentáre a pripomienky. Nuž, je to otázka priorít, keď to zhrniem, mal som dosť času vystúpiť. Podal som všetko, čo som chcel, považoval za potrebné, takže už len to pomenujem. Je to otázka priorít, kam sa rozhodneme ako krajina dávať peniaze, a to nielen v tom rozmere celospoločenskom, ale aj vnútri rezortnom. Či namiesto toho, čo sme tu adresovali, nebudem to opakovať, budeme míňať desiatky miliónov na e-prihlášky, e-úrad, na kupovanie už hotových videí od dvoch komerčných firiem. Toto sú proste zlé rozhodnutia namiesto tých, ktoré deti a celá krajina potrebujú. Ďakujem za vaše komentáre.

Ja teraz naopak pochválim nový rokovací poriadok, pretože mal by som dve minúty na veľmi dôležité odpovede. A takto ich bude iba trošku viac tých minút. Nebudem dlhý, ale využívam túto príležitosť. Tak vyzerá potom dialóg, že môcť sa prihlásiť do rozpravy opakovane. Takže tá prvá vec, zareagujem najskôr tuto na pani kolegyňu Kosovú, kým si to všetko tak pekne pamätám. Áno, ja vám chcem dať konkrétny príklad. Nie nejaké prázdne reči o tom, ako to môže vyzerať, keď správne pristúpite k takémuto dieťaťu. Naposledy, keď som, predposledná štácia moja bola Spojená škola sv. Františka z Assisi, kde som bol riaditeľom aj učiteľom matematiky. Viac hodín, než bolo potrebné. Učil som seminár maturitný z matematiky na gymnáziu svojom. No a predstavte si, že oslovili ma rodičia, ktorí mali u nás aj mladšie deti. Nebolo to nič formálne, nič také, ako prichystali kolegyne do tohto návrhu zákona, že niečo, čo by sa riešilo inštitucionálne. Bola to prosba. Povedali mi: „Máme syna, ktorý je na vozíčku, ktorý nevie komunikovať, ľuďom nerozumie, rozumie mu len mama, lebo veľmi zle artikuluje a nevie používať ruky. Komunikuje so svetom tak, že nosom ťuká do tabletu, aby vám napísal alebo odovzdal správu. Tento chlapec chodil na špeciálnu školu, ktorá bola na tento účel prispôsobená, na Mokrohajskej ulici v Bratislave. Lenže tento chlapec húževnatý, ktorý má šťastie na dobrých rodičov, tak tento chlapec prejavil silu ducha a mysle a bol veľmi dobrý. Bolo jasné, že na tej Mokrohajskej nedokážu mu poskytnúť taký servis, napríklad v oblasti tej matematiky.“ Tak mi ho nosili na tú školu bez nejakej registrácie. Vynášali ho na druhé poschodie, pardon, na prvé poschodie, na druhé podlažie. Tam sme, nemohli sme to mať na prízemí. Takže chlapci z môjho seminára chlapca chytili, vyniesli ho hore, priniesli do môjho seminára. Absolvoval to dva roky, keď zmaturoval úspešne na Mokrohajskej, tak mi prišiel taký ďakovný list za tri roky. Chlapec končil na matfyze vedecký smer – matematika, scenár dekana ako najlepší absolvent bakalárskeho štúdia s vynikajúcou diplomovou prácou. Dieťa, ktoré by celý život mohlo byť odkázané len na 24/7 starostlivosť, ktoré bolo v stave ako už dospelý mladý muž, ktorý by bežným ľuďom, ktorí nemajú skúsenosť so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi, povedal, že však tento sa nedokáže postarať ani o seba, nie aby ešte niečo produktoval. No tak tento chlapec produkoval na mojom seminári viac ako iní chlapci, ktorým mama navarila knedlíky a o všetko sa postarala, lebo tí chlapci sa často vyhovárali: „No, nestihol som, mal som toho veľa, pán riaditeľ, nemám tú seminárnu prácu.“ Ako som tam mal Mateja, už sa nikdy nemohli vyhovárať, lebo Matej to vždy stihol. Na čas a najlepšie. Tak toto dokáže urobiť dobre urobená inklúzia. Len necháme to stále na improvizáciu? Bude mať ďalší Matej šťastie, že narazí na nejakého vášnivého učiteľa matematiky, ktorý sa mu bude chcieť venovať a ktorý z neho urobí mozog, ktorý Slovensko… teda pomôže mu stať sa pracovníkom, ktorého Slovensko potrebuje? Toto je ten príklad, ktorý som vám chcel dať, že áno, má to zmysel, pretože namiesto detí, ktoré sú odkázané na celý život možno na dávky alebo sociálne služby ústavov – a to platí nielen pre zdravotne znevýhodnených, aj inak znevýhodnených, poviem to priamo Rómov v osadách a ďalších ľudí – tak namiesto toho, aby boli, odpustite mi to, nech sa to nikoho nedotkne, nemyslím to dehumanizujúco, namiesto aby to bola guľa na nohe sociálneho systému, títo ľudia majú takú istú dôstojnosť ľudskú ako my, tak môžu namiesto toho, aby, akože, poviem to ekonomicky, čerpali zo spoločného, tak do neho dokonca prinášať. A toto sa volá investícia. Nie luxus, ale investícia do budúcnosti Slovenska. Na to sa aj treba zamerať. To som chcel povedať v prvom slede a v druhom ešte jedna konkrétna poznámka. Týka sa toho, čo povedala kolegyňa. Áno, máme čoraz menej detí a čoraz viacej na nich šetríme, to vyčítam pánu ministrovi Druckerovi a tej jeho koncentrácii do veľkých škôl bez ohľadu na to, či ide o niekde malotriedky na malých obciach alebo stredné odborné školy, ktoré logicky majú iné nároky na kvantitatívne rozmery školy, tak neriešime to, čo treba. Školské kluby detí sú pre naozaj prvý stupeň, a prečo nie školské kluby mládeže, aby tie decká mali zmysluplnú činnosť, aby mohli byť spolu, nie ako pod nejakým dozorom vo výkone nejakej, nechcem trestu, ale že sú tam nasilu, ale aj preto, že by chceli. No nemajú to zaplatené. Sťažovali sa mi ľudia, ktorí prevádzkovali školské zariadenia voľného času – CVČ-ká – kvôli tomu, že už pre veľkých to nebolo možné v režime školského klubu detí. Mali tam veľa detí z rómskych vylúčených komunít a deti, ktoré mali rôzne problémy. No a neuživili sa, ani keď boli traja dospelí na, ja neviem, 300 detí, im to nevyšlo z rozpočtu. Toto sme urobili so školstvom, centrami voľného času. Pozrite si jednotkový koeficient, aký je tam nastavený. Poriadok musí byť a súhlasím. A nemilosrdne zatočiť s každým darmožráčom a podvodníkom v systéme, ale nie plošne trestať všetkých, to sa proste nesmie. A ešte jedna vec, ktorá súvisí s tou inklúziou, máme tu špeciálne školy. Musím povedať, že keď som vtedy nastúpil do tej funkcie, tak bolo treba niečo aj upraviť, samozrejme, ako bola napríklad pozícia ku špeciálnym školám. Ja ich nepovažujem a nepodozrievam, ako to, žiaľbohu, dneska znovu je, že to sú miesta, kde sa dejú len zlé veci, kde sú zneužívané diagnostiky a tak ďalej. Viete, čo sa tam deje s tisícami detí? Tam sa deväť rokov na špeciálnej základnej škole dáva nádej tým deťom. Tam ich učitelia učia schopnostiam sa o seba starať. Dávajú im nádej. Predstavte si to, že máte také dieťa. Dávajú im nádej, že ty si súci. Ty nie si chudák, ty nie si mrzák, ty nie si odpad. Ty si súci. Oni ich presviedčajú, im uveria, že niečo dokážu. Skončí devinu a ocitne sa na ulici. Bez pokračovania, bez inklúzie, nielen že kde to decko bude strčené počas dňa v škole, v školskom čase a školskom veku, ale ako bude pokračovať jeho vzdelávanie na strednej škole a jeho zamestnávanie. O tom sme tu hovorili aj nedávno, sociálne podniky. Tie všetky veci sú prepojené. Toto som vám chcel povedať ako na záver tej rozpravy a to už je na dnes podľa mňa naozaj všetko.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Dámy a páni, chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona zo strany kolegyne Kažovičovej a pani kolegyne Veslárovej. Nuž, pani kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne, že si spomenula alebo respektíve ocenila podporné opatrenia a vskutku reformné zákony, ktoré v roku 2023 v tej veľmi ťažkej situácii, na ktorú sa veľakrát vládna koalícia alebo poslanci či vláda odvolávajú, na tie vlády, ako všetko bolo zle, ako to dopadlo s hospodárením, s ekonomikou a podobne, ale možno pod týmto nánosom politických rečí sa stráca to podstatné, to hlavné, ľudia na Slovensku. A tí, nie povedzme ľudia v Slovensku, ktorí si vyžadujú najväčšiu našu pozornosť, ktorí sú našou budúcnosťou, to sú bezpochyby naše deti. O tom sa vieme zhodnúť. A to, ako budú, ako tie deti vyrastú, ako budú schopné sa postarať nielen o seba, o svojich blízkych, ale produkovať hodnoty, byť dobrými občanmi a chcieť byť, žiť a pracovať na Slovensku, od toho závisí budúcnosť Slovenska. A to, ako sa k nej dneska rozhodne o tom, aká tá budúcnosť bude. Je to pravda. V tom roku 2023, hoci bez politického krytia, som mal tú česť byť ministrom, ktorý práve presadil reformné zákony. A tieto podporné opatrenia, o ktorých hovorí pani kolegyňa Tina Gažovičová, chcem tým, ktorí v tom nie ste tak prirodzene doma, trochu priblížiť. Predstavte si, že až do toho mája 2023, tak od Márie Terézie, kedy začala povinná školská dochádzka, tak nikdy nikde nebolo pomenované, čo to znamená ten individuálny pedagogický prístup k deťom. Aby ste rozumeli, bolo to len na pani učiteľke alebo pánovi učiteľovi alebo vychovávateľovi, či vôbec zohľadní, v akej životnej situácii to dieťa je, čo to dieťa potrebuje, čo sa s ním práve deje. Do mája 2023 mali učitelia, vychovávatelia iba jasne nastavené noty, čo sa týka obsahu vzdelávania. Teda samotného, povedzme, vyučovania, klasifikácie, hodnotenia a týchto povinností. Ale nie to, ako pristupujú k deťom podľa potreby, ktorá sa týka nejakých vývinových porúch, špecifických potrieb alebo životných situácií. Nerobili sme z toho jadrovú fyziku. Urobili sme, pomenovali sme 14 podporných opatrení a nastavili sme im finančné krytie z Plánu obnovy a odolnosti, aby sa veci dobre naštartovali. Prvýkrát v histórii, môžem povedať Československa alebo Slovenska, nášho školstva, sme pomenovali, čo to znamená, že dieťa potrebuje individuálny prístup. V akých situáciách to môže byť? Nuž, a nestane sa to samo. Poviem vám ešte niečo z učiteľskej praxe. V praxi to vyzeralo tak, že ten, kto chce byť dobrým učiteľom, dobrou učiteľkou, si vždy všímal, čo to dieťa je, aké je, odkiaľ pochádza, čo potrebuje, v akej situácii, v akej kondícii, vždy. Však, že? Ale boli aj učitelia, a stretol som ich, ktorí to takto nemali. Boli učiteľky, ktoré by za tie deti dýchali. Mal som učiteľku, ktorej sa niečo stalo v triede. Deti zrazu boli na Vianoce bez rodičov a tak sme si ich striedali, aby proste mali Vianoce, aby nemuseli byť niekde v ústave na pár dní. Čiže takéto učiteľky máme, ale máme aj také alebo takých, ktorí povedia: „Mne je jedno, čo s tým deckom je. Ja si odučím svoj, povedzme, dejepis a nezaujíma ma, či tam sedí alebo nesedí, to nech si rieši sociálka.“ No a pravda, že férové a spravodlivé je zabezpečiť deťom čo možno férovo najlepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zohľadniť to, čo oni objektívne potrebujú. O tom sú tie podporné opatrenia. Na to bol nastavený celý systém poradenskej činnosti, podpory odbornými zamestnancami. Nemyslite si, že to je nejaký luxus. To je o tom, aby sa v tých triedach, teraz to poviem hrubo, niekedy dalo prežiť. Aby tá hodina mala nejaký zmysel, aby to, čo tam tie deti zažijú, im pomohlo, aby ich budovalo, formovalo, aby naozaj dobre rástli v tej škole. No, aby nemusela riešiť pani učiteľka ad hoc bez prípravy a bez podpory, aké deti sa tam pseudonáhodne zídu a či sa s nimi dá vôbec jednotne pracovať. Toto sú veci, ktoré vedia rozhodnúť o tom, či máme dobré školy, a to znamená, či budeme mať dobre pripravených ľudí do života. No, takže toto som vám chcel povedať, aby ste vedeli, že OK, o vážne veci sa rozprávame. Že sa rozprávame o niečom, na čom si vylámali zuby mnohé krajiny, môžem to nazvať priamo inklúzia. Je to trochu širší pojem. Na čom si vylámali zuby, keď to neurobili správne, keď to urobili povrchne alebo proste len na papieri a nie naozaj. Keď to nemalo podporu v odborných zamestnancoch, keď sa na to nesústredili všetci tí, ktorí tie podmienky zabezpečujú. Keď to nebolo rozpoznané politikmi ako dôležitá vec, len nejaké školstvo. Takže na tom si fakt vylámali zuby aj krajiny ako je Česká republika a mnohé iné. Takže to, o čom sa tu rozprávame, by mala byť rozpoznaná strategická potreba Slovenskej republiky. Postarať sa o vlastné deti. A tie deti vyžadujú rôznu spravodlivosť. V tom je spravodlivosť, že ten prístup nie je rovnaký. Kedysi, keď sme to predstavovali, o čo vôbec ide, tak sme na seminároch a prednáškach, keď som ešte bol len v tom priestore vzdelávania, premietali ľuďom taký obrázok, lebo jednoduchý obrázok vidieť je viac. Teraz vám ho tu nemôžem ukázať, lebo je to zakázané. Predstavte si deti rôznej výšky, ako pozerajú cez nejaké zábradlie, aby nepopadali v divadle alebo na športovisku na dianie pred nimi. No a teraz, keby ste chceli byť spravodliví v takom komunistickom slova zmysle, tak všetkým dáte rovnako veľké šamlíky. Niektorým budú malé, neuvidia cez to zábradlie, iné prepadnú, lebo sú príliš vysoké. Keď chcete, aby tie deti mali rovnaký férový výhľad na svet, tak musia mať rôzne vysoké šamlíky alebo niektoré ich nepotrebujú, aby boli nakoniec nad tou zábranou, nad tým zábradlím všetky v rovnakej výške. Dúfam, že je tento príklad zrozumiteľný každému. Toto je to, čo voláme individuálnym prístupom podľa potrieb detí. Žiaden luxus, iba nevyhnutná podmienka na to, aby nám to v triedach, v školách fungovalo, aby deti si nerobili navzájom zle, aby neskákali zo striech. Aby sa nerezali a nediali sa tie strašné veci, o ktorých sme sa doposiaľ dočítali len v ďalekom zahraničí, ale žiaľbohu už tieto javy sú u nás doma. Takže toto sú všetko dôvody, ktoré som vám chcel dať ako apel, že na to by sme sa mali sústrediť. Prepáčte, odtiaľ pramenila moja kritika pána ministra Druckera, že to, čo sme sa rozhodli, ten ľudský kapitál využiť so stavovskými organizáciami, s tým, že poďme sa sústrediť, nevyriešime školstvo z nuly na 100. Neurobíme z utorka do štvrtka zmenu, že budeme lídrami vo vzdelávaní na svete zo zaostalého systému. Tak sme sa sústredili na to podstatné. A to boli, keď to poviem, tri veci. Prvá vec bola tieto podporné opatrenia. Druhá to bola kurikulárna reforma. O tej hovoriť nebudem, lebo to by nebolo správnym predmetom tohto vystúpenia v rozprave, ale jednou vetou: Nemôžete učiť tie isté obsahy tou istou formou, ako som sa učil ja ako dieťa alebo ako som začínal učiť ako pedagóg. Sám som zažil, že to už nefunguje. To vám nebudem teraz vysvetľovať, to nie je predmetom tejto rozpravy. Čiže to, čo potrebujeme urobiť, a v 23. sme prijali nový štátny vzdelávací program. To je tá slávna kurikulárna reforma, ktorá je ale ohrozená tým, že namiesto toho, aby sme sa na tieto dve priority sústredili, tak školy po celom Slovensku riešili e-prihlášky, riešili zmeny v administratíve, tri vlny legislatívnych zmien, ktoré tak zamotali hlavu ľuďom, zobrali im všetok čas, ktorý museli venovať zbytočným zmenám v dokumentoch, administrácii a procesoch, že nemajú nervy, čas, energiu, silu a, štát potom povie, peniaze na to, čo je podstatné. Na podporné opatrenia, to znamená inklúziu vo všetkých svojich zmysloch, a na kurikulárnu reformu. Toto sú dve základné veci. Spomínal som tri. To tretie je potom, aby sme mali stredný manažment, aby sme nemali zabezpečenie školy ako pred 50 rokmi. To už som vám vysvetľoval pri iných príležitostiach. Takže toto sú tri veci, ktoré škola potrebuje, a potom nechať ich žiť a pracovať. Zabezpečiť im tie podmienky. Teraz k samotnému návrhu zákona. Ide to do prvého čítania a priradil by som to k zázrakom, ak by ste to podporili, lebo toto sa nestáva, že by sme sa zhodli naprieč politickým spektrom a naprieč opozíciou a koalíciou. Ale, ak by sa to náhodou stalo, a dúfam, že nie náhodou, tak potom dopredu avizujem, že budem chcieť hovoriť s predkladateľmi, s kolegyňami o podľa mňa potrebnej zmene a vysvetlím ju teraz. Považujem za správne adresovanú tú požiadavku na prípravu tých podmienok, možno aj stavebných úprav, ktoré avizuje rodič teda škole, ktorá je v tom verejnom školskom obvode. Avizuje, že najskôr tri roky pred nástupom dieťatka, ak si dobre pamätám ten návrh. Ale to najskôr znamená, že to môže dať aj tesne rok predtým a ja by som nechcel, aby riaditeľ, ktorý alebo pani riaditeľka z objektívnych dôvodov nevie splniť tú požiadavku v nejakom kratšom čase alebo z iných objektívnych dôvodov, aby sa stalo, že vlastne poruší zákon. To ten návrh. Ale to najskôr znamená, že to môže dať aj tesne pred rok predtým a ja by som nechcel, aby riaditeľ, ktorý, alebo pani riaditeľka, z objektívnych dôvodov nevie splniť tú požiadavku v nejakom kratšom čase alebo z iných objektívnych dôvodov, aby sa stalo, že tí vlastne porušia zákon. A my máme napísané v 3.2.1, teda v zákone o školskej správe, verejnej správe v školstve, že, ak riaditeľ poruší zákon, tak je to dôvod na odvolanie z funkcie zo strany zriaďovateľa. Nechcel by som, aby sa stal nejaký riaditeľ obetným baránkom toho, že niekto nevie zabezpečiť povinnosť, či spoločnosť, či regionálny okresnej správy alebo iný teda aktér v tej veci, ktorú riaditeľ nemusí vedieť zvládnuť vlastnými silami, ak ide o stavebné úpravy. Dámy a títo, to nenapádam ducha, úmysel, ani dobrý zámer toho zákona, len upozorňujem na riziká. To je moja práca a snaha pomôcť, že prispieť k tomu, aby sme zabezpečili, aby toto, toto nehrozilo takáto vec. No a to je vlastne to podstatné, čo chcem, lebo o zvyšku sa oplatí rozprávať až potom, keby tento návrh zákona nejakým zázrakom prešiel do druhého čítania. Takže ďakujem za vypočutie, pozornosť a považujem tento návrh za zaspravený.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Dámy a páni, chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona zo strany kolegyne Kažovičovej a pani kolegyne Veslárovej. Nuž, pani kolegyňa, ďakujem ti veľmi pekne, že si spomenula alebo respektíve ocenila podporné opatrenia a vskutku reformné zákony, ktoré v roku 2023 v tej veľmi ťažkej situácii, na ktorú sa veľakrát vládna koalícia alebo poslanci či vláda odvolávajú, na tie vlády, ako všetko bolo zle, ako to dopadlo s hospodárením, s ekonomikou a podobne, ale možno pod týmto nánosom politických rečí sa stráca to podstatné, to hlavné, ľudia na Slovensku. A tí, nie povedzme ľudia v Slovensku, ktorí si vyžadujú najväčšiu našu pozornosť, ktorí sú našou budúcnosťou, to sú bezpochyby naše deti. O tom sa vieme zhodnúť. A to, ako budú, ako tie deti vyrastú, ako budú schopné sa postarať nielen o seba, o svojich blízkych, ale produkovať hodnoty, byť dobrými občanmi a chcieť byť, žiť a pracovať na Slovensku, od toho závisí budúcnosť Slovenska. A to, ako sa k nej dneska rozhodne o tom, aká tá budúcnosť bude. Je to pravda. V tom roku 2023, hoci bez politického krytia, som mal tú česť byť ministrom, ktorý práve presadil reformné zákony. A tieto podporné opatrenia, o ktorých hovorí pani kolegyňa Tina Gažovičová, chcem tým, ktorí v tom nie ste tak prirodzene doma, trochu priblížiť. Predstavte si, že až do toho mája 2023, tak od Márie Terézie, kedy začala povinná školská dochádzka, tak nikdy nikde nebolo pomenované, čo to znamená ten individuálny pedagogický prístup k deťom. Aby ste rozumeli, bolo to len na pani učiteľke alebo pánovi učiteľovi alebo vychovávateľovi, či vôbec zohľadní, v akej životnej situácii to dieťa je, čo to dieťa potrebuje, čo sa s ním práve deje. Do mája 2023 mali učitelia, vychovávatelia iba jasne nastavené noty, čo sa týka obsahu vzdelávania. Teda samotného, povedzme, vyučovania, klasifikácie, hodnotenia a týchto povinností. Ale nie to, ako pristupujú k deťom podľa potreby, ktorá sa týka nejakých vývinových porúch, špecifických potrieb alebo životných situácií. Nerobili sme z toho jadrovú fyziku. Urobili sme, pomenovali sme 14 podporných opatrení a nastavili sme im finančné krytie z Plánu obnovy a odolnosti, aby sa veci dobre naštartovali. Prvýkrát v histórii, môžem povedať Československa alebo Slovenska, nášho školstva, sme pomenovali, čo to znamená, že dieťa potrebuje individuálny prístup. V akých situáciách to môže byť? Nuž, a nestane sa to samo. Poviem vám ešte niečo z učiteľskej praxe. V praxi to vyzeralo tak, že ten, kto chce byť dobrým učiteľom, dobrou učiteľkou, si vždy všímal, čo to dieťa je, aké je, odkiaľ pochádza, čo potrebuje, v akej situácii, v akej kondícii, vždy. Však, že? Ale boli aj učitelia, a stretol som ich, ktorí to takto nemali. Boli učiteľky, ktoré by za tie deti dýchali. Mal som učiteľku, ktorej sa niečo stalo v triede. Deti zrazu boli na Vianoce bez rodičov a tak sme si ich striedali, aby proste mali Vianoce, aby nemuseli byť niekde v ústave na pár dní. Čiže takéto učiteľky máme, ale máme aj také alebo takých, ktorí povedia: „Mne je jedno, čo s tým deckom je. Ja si odučím svoj, povedzme, dejepis a nezaujíma ma, či tam sedí alebo nesedí, to nech si rieši sociálka.“ No a pravda, že férové a spravodlivé je zabezpečiť deťom čo možno férovo najlepší prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zohľadniť to, čo oni objektívne potrebujú. O tom sú tie podporné opatrenia. Na to bol nastavený celý systém poradenskej činnosti, podpory odbornými zamestnancami. Nemyslite si, že to je nejaký luxus. To je o tom, aby sa v tých triedach, teraz to poviem hrubo, niekedy dalo prežiť. Aby tá hodina mala nejaký zmysel, aby to, čo tam tie deti zažijú, im pomohlo, aby ich budovalo, formovalo, aby naozaj dobre rástli v tej škole. No, aby nemusela riešiť pani učiteľka ad hoc bez prípravy a bez podpory, aké deti sa tam pseudonáhodne zídu a či sa s nimi dá vôbec jednotne pracovať. Toto sú veci, ktoré vedia rozhodnúť o tom, či máme dobré školy, a to znamená, či budeme mať dobre pripravených ľudí do života. No, takže toto som vám chcel povedať, aby ste vedeli, že OK, o vážne veci sa rozprávame. Že sa rozprávame o niečom, na čom si vylámali zuby mnohé krajiny, môžem to nazvať priamo inklúzia. Je to trochu širší pojem. Na čom si vylámali zuby, keď to neurobili správne, keď to urobili povrchne alebo proste len na papieri a nie naozaj. Keď to nemalo podporu v odborných zamestnancoch, keď sa na to nesústredili všetci tí, ktorí tie podmienky zabezpečujú. Keď to nebolo rozpoznané politikmi ako dôležitá vec, len nejaké školstvo. Takže na tom si fakt vylámali zuby aj krajiny ako je Česká republika a mnohé iné. Takže to, o čom sa tu rozprávame, by mala byť rozpoznaná strategická potreba Slovenskej republiky. Postarať sa o vlastné deti. A tie deti vyžadujú rôznu spravodlivosť. V tom je spravodlivosť, že ten prístup nie je rovnaký. Kedysi, keď sme to predstavovali, o čo vôbec ide, tak sme na seminároch a prednáškach, keď som ešte bol len v tom priestore vzdelávania, premietali ľuďom taký obrázok, lebo jednoduchý obrázok vidieť je viac. Teraz vám ho tu nemôžem ukázať, lebo je to zakázané. Predstavte si deti rôznej výšky, ako pozerajú cez nejaké zábradlie, aby nepopadali v divadle alebo na športovisku na dianie pred nimi. No a teraz, keby ste chceli byť spravodliví v takom komunistickom slova zmysle, tak všetkým dáte rovnako veľké šamlíky. Niektorým budú malé, neuvidia cez to zábradlie, iné prepadnú, lebo sú príliš vysoké. Keď chcete, aby tie deti mali rovnaký férový výhľad na svet, tak musia mať rôzne vysoké šamlíky alebo niektoré ich nepotrebujú, aby boli nakoniec nad tou zábranou, nad tým zábradlím všetky v rovnakej výške. Dúfam, že je tento príklad zrozumiteľný každému. Toto je to, čo voláme individuálnym prístupom podľa potrieb detí. Žiaden luxus, iba nevyhnutná podmienka na to, aby nám to v triedach, v školách fungovalo, aby deti si nerobili navzájom zle, aby neskákali zo striech. Aby sa nerezali a nediali sa tie strašné veci, o ktorých sme sa doposiaľ dočítali len v ďalekom zahraničí, ale žiaľbohu už tieto javy sú u nás doma. Takže toto sú všetko dôvody, ktoré som vám chcel dať ako apel, že na to by sme sa mali sústrediť. Prepáčte, odtiaľ pramenila moja kritika pána ministra Druckera, že to, čo sme sa rozhodli, ten ľudský kapitál využiť so stavovskými organizáciami, s tým, že poďme sa sústrediť, nevyriešime školstvo z nuly na 100. Neurobíme z utorka do štvrtka zmenu, že budeme lídrami vo vzdelávaní na svete zo zaostalého systému. Tak sme sa sústredili na to podstatné. A to boli, keď to poviem, tri veci. Prvá vec bola tieto podporné opatrenia. Druhá to bola kurikulárna reforma. O tej hovoriť nebudem, lebo to by nebolo správnym predmetom tohto vystúpenia v rozprave, ale jednou vetou: Nemôžete učiť tie isté obsahy tou istou formou, ako som sa učil ja ako dieťa alebo ako som začínal učiť ako pedagóg. Sám som zažil, že to už nefunguje. To vám nebudem teraz vysvetľovať, to nie je predmetom tejto rozpravy. Čiže to, čo potrebujeme urobiť, a v 23. sme prijali nový štátny vzdelávací program. To je tá slávna kurikulárna reforma, ktorá je ale ohrozená tým, že namiesto toho, aby sme sa na tieto dve priority sústredili, tak školy po celom Slovensku riešili e-prihlášky, riešili zmeny v administratíve, tri vlny legislatívnych zmien, ktoré tak zamotali hlavu ľuďom, zobrali im všetok čas, ktorý museli venovať zbytočným zmenám v dokumentoch, administrácii a procesoch, že nemajú nervy, čas, energiu, silu a, štát potom povie, peniaze na to, čo je podstatné. Na podporné opatrenia, to znamená inklúziu vo všetkých svojich zmysloch, a na kurikulárnu reformu. Toto sú dve základné veci. Spomínal som tri. To tretie je potom, aby sme mali stredný manažment, aby sme nemali zabezpečenie školy ako pred 50 rokmi. To už som vám vysvetľoval pri iných príležitostiach. Takže toto sú tri veci, ktoré škola potrebuje, a potom nechať ich žiť a pracovať. Zabezpečiť im tie podmienky. Teraz k samotnému návrhu zákona. Ide to do prvého čítania a priradil by som to k zázrakom, ak by ste to podporili, lebo toto sa nestáva, že by sme sa zhodli naprieč politickým spektrom a naprieč opozíciou a koalíciou. Ale, ak by sa to náhodou stalo, a dúfam, že nie náhodou, tak potom dopredu avizujem, že budem chcieť hovoriť s predkladateľmi, s kolegyňami o podľa mňa potrebnej zmene a vysvetlím ju teraz. Považujem za správne adresovanú tú požiadavku na prípravu tých podmienok, možno aj stavebných úprav, ktoré avizuje rodič teda škole, ktorá je v tom verejnom školskom obvode. Avizuje, že najskôr tri roky pred nástupom dieťatka, ak si dobre pamätám ten návrh. Ale to najskôr znamená, že to môže dať aj tesne rok predtým a ja by som nechcel, aby riaditeľ, ktorý alebo pani riaditeľka z objektívnych dôvodov nevie splniť tú požiadavku v nejakom kratšom čase alebo z iných objektívnych dôvodov, aby sa stalo, že vlastne poruší zákon. To ten návrh. Ale to najskôr znamená, že to môže dať aj tesne pred rok predtým a ja by som nechcel, aby riaditeľ, ktorý, alebo pani riaditeľka, z objektívnych dôvodov nevie splniť tú požiadavku v nejakom kratšom čase alebo z iných objektívnych dôvodov, aby sa stalo, že tí vlastne porušia zákon. A my máme napísané v 3.2.1, teda v zákone o školskej správe, verejnej správe v školstve, že, ak riaditeľ poruší zákon, tak je to dôvod na odvolanie z funkcie zo strany zriaďovateľa. Nechcel by som, aby sa stal nejaký riaditeľ obetným baránkom toho, že niekto nevie zabezpečiť povinnosť, či spoločnosť, či regionálny okresnej správy alebo iný teda aktér v tej veci, ktorú riaditeľ nemusí vedieť zvládnuť vlastnými silami, ak ide o stavebné úpravy. Dámy a títo, to nenapádam ducha, úmysel, ani dobrý zámer toho zákona, len upozorňujem na riziká. To je moja práca a snaha pomôcť, že prispieť k tomu, aby sme zabezpečili, aby toto, toto nehrozilo takáto vec. No a to je vlastne to podstatné, čo chcem, lebo o zvyšku sa oplatí rozprávať až potom, keby tento návrh zákona nejakým zázrakom prešiel do druhého čítania. Takže ďakujem za vypočutie, pozornosť a považujem tento návrh za zaspravený.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyňa Števulová, za vecný a kultivovaný príspevok aj za vaše otázky. Najskôr by som chcel zareagovať na také zdanlivé protirečenie. Hovoríte, alebo teda pýtate sa, že prečo poslaneckým pozmeňujúcim doplňujúcim návrhom, že príde návrh do Občianskeho zákonníka ku teda predpokladanému aj lex speciály zákona o súkromných fondoch. Prečo tam otvárame túto cestu a neprinášame rovno ten zákon so všetkými detailami vrátane daňových okolností, vrátane kontroly proti praniu špinavých peňazí a tak ďalej. No však protirečenie je presne v tom, že ak nie je možné poslaneckým a doplňujúcim návrhom, pozmeňujúcim doplňujúcim návrhom otvoriť to, čo je potrebné, to, čo sa musí stať správne, a to, čo sme si nevycúcali z prsta a neurobili ako aktivisti, tomuto predchádzala dlhá pracovná, dlhý pracovný maratón stretnutí s ľuďmi z podnikateľskej sféry, z biznisu, s neziskovými organizáciami a našli sme zhodu na každom písmene tohoto návrhu. Našou snahou je, aby tie prvé dva gombíky, ktoré smerujú potom k celkovému tomu riešeniu súkromných fondov, ktoré jednoducho potrebujeme, aby nám peniaze neunikali, aby presne to, čo ste, viete, použijem vašu metaforu. Peniaze pod vankúšom sú menej na svetle a menej legitímne z hľadiska aj preverovania pôvodu a použitia ako peniaze vo fonde, ktorý musí splniť nejaké podmienky. My tu ten nástroj pre rodinné firmy a ľudí, ktorí sa neboja priznať svoje peniaze a príjmy a nechať ich na Slovensku, nemáme. Tie peniaze s tými ľuďmi nám utekajú a sú to veľké peniaze a veľké talenty ľudí, ktorí.

Pani kolegyňa, nechcel som veriť svojim ušiam, čo ste tu predviedli. Používate adjektíva ako „nevkusné“. Adresujete ich exministrovi spravodlivosti Williamovi Karasovi, ktorý tu nesedí. Dovoľujete si spájať vraždu dvoch mužov z LGBT komunity s jeho návrhom? Toto je odporné, obludné a nechutné z vašej strany. Pán William Karas, exminister v tom čase, nepretláčal a nepretláča ani dnes niečo zo svojej nejakej ambície, zo svojej nejakej potreby, okrem toho, že bol ministrom spravodlivosti. Tvrdíte, že ste právnici? O toľko elementárneho poznania by ste mali vedieť, že ide o súkromné fondy alebo o legitímny nástroj, ako svoje zarobené peniaze rodiny, firmy môžu sa postarať o ne, aby zostali na Slovensku, aby bol tam cez generačný prenos, aby neutekali do Monaka, Lichtenštajnska, daňových rajov a neviem kde-kade sa ešte používali. Prosím vás, podľa vás, keď nastavíte nejaký právny inštitút, tak to je smerom ku „šedej ekonomike“ alebo nejakému nekalému použitiu tých peňazí a úniku? Naopak, teraz unikajú. Ak vám to vyhovuje, lebo mne sa to tak javí. Jedným dychom odo mňa alebo od nás žiadate alebo kritizujete, že sme to priniesli ako pozmeňujúci návrh poslanecký a zároveň žiadate, aby sme priniesli celý zákon, šliapete si po jazyku.

Ďakujem za slovo. Ja mám komentár iba k tej výzve o informovanosti. Nakoniec som to zhrnul v závere svojho príspevku. Skutočne ten obrovský rozsah zmien a závažnosť, o ktorej, na tom sa všetci zhodneme, že veľmi potrebuje Slovensko nový Zákonník práce, je v 12:00, ak nie 5 minút po nej, apel na vás, pán minister, pretože vy zodpovedáte za implementáciu toho zákona, informačnú kampaň, metodické usmernenia a samozrejme, pokiaľ to je možné, tak sa budú snáď objavovať aj publikované komentáre k zákonu, pretože toto všetko tvorí napokon tú cestu legislatívy do života a bez toho nie je možné sa tu nádejať, že sa niečo v prospech občanov zmení, pretože o tej zmene musia vedieť a všetci, ktorých sa to týka, musia byť na to pripravení. Tak toto môže byť alfa a omega. Podobne ako keď niekto pripraví, prepáčte mi znovu kuchynské prirovnanie, nejaké dobré jedlo, ale keď ho nechá vychladnúť, nebodaj pokaziť, tak sa stratí jeho dobrá hodnota. Takže treba na tom pracovať. Ďakujem.

Poznámky, nech sa páči. Kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky a chcem odpovedať pánu kolegovi Dostálovi na jeho otázku. Pýtali ste sa, ak som to dobre aj porozumel, že čo je zmysel alebo úžitok toho, že do Občianskeho zákonníka dáme ustanovenie o súkromných fondoch, že ich takto zadefinujeme. Keď stejne, ako som povedal v rozprave, nie je možné žiaden z nich založiť, kým nepríde podrobný vykonávací predpis, osobitný zákon – lex specialis – o súkromných fondoch, ktorý všetky podrobnosti upraví. Nuž, je to preto, lebo my sa bavíme o kódexe civilného práva, súkromného práva. A právo občanov založiť si súkromný fond na účel, ktorý určí jeho zakladateľ, ktoré je prítomné v kódexoch civilného práva alebo teda v právnych poriadkoch všetkých okolitých krajín a chýba na Slovensku, tak týmto spôsobom akcelerujeme prijatie tejto prepotrebnej úpravy. Zdôvodnenia boli jasné, aby nám neutekali ľudia a peniaze. Ďalšia vec, tie obavy, prečo to možno dodnes sme nemali, aj neziskových organizácií, mimovládnych verejnoprospešných nadácií a zrejme nie vždy priaznivý vzťah – veď sme toho boli svedkami, aj sme ich bránili pred označením „zahraniční agenti“ a neviem, čo, keď si pamätáte nezávislé organizácie – tak tie obavy v nich pretrvávali a bolo potrebné s nimi rokovať do tej miery, že práve naše zaradenie systematicky tejto úpravy do druhej časti druhej hlavy návrhu zákona, ktorá upravuje právnické osoby, dáva nádej, nádej, nie istotu, že lex specialis zákona o súkromných fondoch bude urobený správne podľa tých princípov, ktoré sme stanovili v tomto doplňujúcom návrhu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia. Ďakujem za slovo. V prvom čítaní, kedy som vystúpil za Kresťanskodemokratické hnutie v rozprave a maximálne využil obmedzený čas na rozpravu, ktorý sme vtedy mali, tak som sa dôkladne venoval v celom tom čase všetkým kapitolám Občianskeho zákonníka, ktorý je, samozrejme, rozsiahly. Pripomenul som, že Občiansky zákonník je po ústave najdôležitejšia norma, kódex civilného práva pre občanov, pre ich každodenný život. Dokonca aj tam, kde si to ako bežní ľudia neuvedomujú, neuvedomujeme. Rieši každodenné vzťahy, aj veľké životné udalosti. Napriek obrovskému významu a potrebám ľudí, napriek tomu, že 20 rokov a viac vlastne čakáme na moderný občiansky kódex, napriek potrebám všetkých subjektov civilného práva naozaj čakáme na Slovensku rekordne dlho na tento nový Občiansky zákonník. Napokon, veď ten, ktorý máme dnes, je z roku 1964. V roku 1991 bol novelizovaný krátko po revolúcii, účelom tej novelizácie bolo, samozrejme, odstránenie reliktov totalitného komunistického režimu, vedúcej úlohy Komunistickej strany a podobne, ale ďalej tento zákonník nebol významne zmenený a je dávno zastaraný. Potrebujeme riešiť potreby bežných ľudí, celej oblasti súkromného práva a všetkých vzťahov, ktoré sa realizujú každý jeden deň od narodenia až za hrob každého občana. Napokon, na katedrách občianskeho práva, na všetkých právnických fakultách sa viac ako 20 rokov diskutuje o tejto potrebe a podobe budúceho Občianskeho zákonníka. Teraz sme v druhom čítaní, máme ho na stole. Chcem znovu dať kredit expertom civilistiky, rekodifikačnej komisii za dlhé roky práce, ktorá vyústila do návrhu nového Občianskeho zákonníka. Zdôrazňujem, že tento návrh zákona nepripravovali politici. Nie je to ovocie nejakej straníckej politiky, ale odborníci. My politici máme inú úlohu. Máme úlohu rozhodovať, nastavovať rámce. Rokujeme presne o tom a budeme v nejakej chvíli hlasovať, zrejme aj o tomto Občianskom zákonníku. To je naša úloha, to je naša zodpovednosť. Preto sa za Kresťanskodemokratické hnutie hrdo hlásim aj k tomu, že sme prispeli svojím podielom k tomu, že zákon o rodine je zachovaný ako lex specialis a že Občiansky zákonník i tak prináša modernizáciu rodinného práva v niektorých oblastiach, ktoré ešte spomeniem. Uvedomujem si aj z priebehu tejto rozpravy, aj v prvom čítaní, že v tomto sa nezhodneme, teda ani medzi opozičnými stranami a zrejme ani medzi koaličnými poslancami, ktorí sa veľmi neprejavujete, kolegovia, kolegyne, v tom, aký je váš vecný meritórny postoj k návrhu Občianskeho zákonníka, ale každopádne vyslovím aspoň pointu z toho, čo som hovoril aj v prvom čítaní, kde som porovnal zákon o rodine so Zákonníkom práce. Vzťahy medzi najbližšími osobami, vzťahy, ktoré nás determinujú, určujú ako ľudí, ktoré rieši zákon o rodine, sú predsa len trochu viac pre dôstojnosť a život človeka ako pracovnoprávne vzťahy. A pracovnoprávne vzťahy napriek tomu a prirodzene z potrieb praxe majú svoj lex specialis, Zákonník práce. Preto by bolo absurdné, keby sme nemali lex specialis pre niečo, čo je pre človeka primárne dôležitejšie pre jeho život, pre jeho ľudskú identitu. To znamená zákon o rodine. Som rád, že KDH prispelo k úprave dedičských podielov neopomenuteľných dedičov oproti prvotnému návrhu zákona, kde boli tie podiely detí znížené z našej mery podľa nášho názoru príliš neproporcionálne na veľmi nízku percentuálnu úroveň, tak tento súčasný návrh, súčasné znenie návrhu Občianskeho zákonníka toto upravuje. Som veľmi rád, že sa podarilo v oblasti rodinného práva prísť s moderným nástrojom spoločného imania manželov namiesto bezpodielového spoluvlastníctva. Aj s vyvážením individuálnej autonómie vôle a spoločného dobra, či už rodiny alebo celej spoločnosti. Konkrétny príklad: predstavte si, že jeden z manželov, povedzme, nech je to muž, sa správa nezodpovedne. Prehajdáka rodinný majetok, prepije ho alebo pregambluje, narobí dlhy. A je absurdné, aby v rovnakej miere manželka a manžel znášali ťarchu jeho viny, aby ona celý život platila, aby na to doplácali deti a splácali dlhy takto nezodpovedného človeka. Takže to, čo kvitujeme a na čom máme podiel na základe odborných konzultácií, účasti v pracovných skupinách a rokovaniach, je táto harmonizácia autonómie vôle jednotlivca, ktorá musí byť a je v tomto Občianskom zákonníku posilnená, lebo to je prirodzené pre dnešný stav, pre dnešné vzťahy, pre to, ako ľudia žijú. To nie je niečo, čo by sme my politici mali určovať ľuďom. Právo reaguje ako posledné. Tento zákonník, pohotovo, reflektuje to, čo ľudia žijú a potrebujú. Preto sme radi, že tá autonómia vôle jednotlivca nešla do extrému, že sme to aj vďaka KDH vyvážili, teda predkladateľ to vyvážil so spoločným dobrom, či už v príklade rodiny alebo celej spoločnosti. Taktiež oceňujem a snažili sme sa k tomu prispieť, aby tu bol princíp racionálnej, rozumnej kontinuity, aby sme sa po prijatí Občianskeho zákonníka neocitli v cudzej krajine, aby sa menili definície a pojmy len tam, kde je to naozaj nevyhnutné. Pretože, ako som už povedal, tento zákonník sa týka najväčšieho objemu situácií, životných úkonov, ktoré v oblasti súkromného práva, či si to ľudia uvedomujú, či nie, tak žijeme. Oceňujeme tiež odstránenie duplicít, dualizmu medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom, nejednoznačnosť výkladov a právnych úprav, ktorá je teraz vďaka tomuto Občianskemu zákonníku môže byť odstránená. A, samozrejme, vytvorenie doposiaľ chýbajúcich inštitútov a umožnenie väčšej neformálnosti právnych úkonov. Kvitujem, že zákon z dielne odborníkov sa od prvého čítania nemenil a nezmenil v podstatných a vecných úpravách. Zmeny boli najmä na základe technicko-legislatívnych pripomienok. Bola to aj naša podmienka pre uvažovanú možnú, stále možnú podporu Občianskemu zákonníku. Dovolím si povedať aj, že pri Občianskom zákonníku, ktorý prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a predchádzalo mu, ako som už povedal, viac ako 20 rokov práce a štafety expertov na civilistiku a našich právnikov, ktorých na Slovensku máme, tých, povedzme, najplodnejších a najzručnejších, tak tento zákon vieme, kto presne pripravoval, ako dlho sa pripravoval. Na rozdiel napríklad od Trestného zákona, o ktorom dodnes nevieme, kto ho pripravoval a ktorý išiel takým spôsobom cez túto snemovňu, že to vyvolalo až protesty na uliciach, ktorých sme sa zúčastnili. Preto všetko, čo som povedal, sa nebudem opakovať a obšírne venovať rozsiahlemu obsahu a návrhu Občianskeho zákonníka, lebo to by nám ani tie tri určené hodiny nestačili. A namiesto toho v tomto príspevku v rozprave zdôvodním a predložím tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v súlade s modernizačným duchom predloženého Občianskeho zákonníka potrebnou aktuálnou Tri určené hodiny nestačili. A namiesto toho v tomto príspevku v rozprave zdôvodním a predložím tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v súlade s modernizačným duchom predloženého Občianskeho zákonníka, potrebnou aktualizáciou civilného práva a najmä potrebami občanov, podnikateľov a vôbec všetkých subjektov súkromného práva. Chcem zdôrazniť, ešte predtým, než ich budem predstavovať a zdôvodňovať, že ich nepredkladám v mene Kresťanskodemokratického hnutia ako nejaký ad hoc aktivizmus. Prvé dva z tých troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sú odsúhlasené, tvorené a prerokované s tými, ktorých sa to týka. Zopakujem, odsúhlasené aj rekodifikačnou komisiou, respektíve predstaviteľmi odbornými a profesijnými komorami vrátane neziskových mimovládnych organizácií a ich predstaviteľov. Toto je dôležité. A je to aj cena za to, že tie pozmeňujúce návrhy budem čítať, lebo tie rokovania bežali do poslednej chvíle. Aj piatok, sobotu, nedeľu sme si ešte vzájomne odobrovali s mimovládkami, s podnikateľmi, s teda zástupcami biznisu a tiež s rekodifikačnou komisiou obsah, znenie, účel, spôsob prijatia týchto pozmeňujúcich návrhov. Tak prvý návrh dopĺňa vládny návrh nového Občianskeho zákonníka o úpravu podzáložného práva. Vysvetlím, zdôvodním a potom upozorním predsedajúceho, kedy budem ten návrh prednášať. Podzáložné právo umožňuje záložnému veriteľovi založiť v prospech vlastného veriteľa pohľadávku, ktorá už je zabezpečená záložným právom, bez prevodu záložného práva a bez riadenia nového priameho založenia práva pod zálohu. Navrhujeme teda úpravu vzniku podzáložného práva. Stanovujeme v tomto doplňujúcom návrhu podmienky zápisu podzáložného práva, ak sa na jeho vznik vyžaduje registrácia, jeho účinky voči záložcovi podzálohu. Upravujeme tiež zodpovednosť za podzáloh pri jeho odovzdávaní podzáložnému veriteľovi, možnosť podzáložného veriteľa domáhať sa uspokojenia z podzálohu a za akých podmienok môže veriteľ použiť svoju už zabezpečenú pohľadávku ako zabezpečenie vlastného záväzku a aké postavenie pri tom bude mať osoba, ktorej majetok tvorí pôvodný záloh. Uvedomujem si, že toto predstavenie, také zhustené trochu v reči, ktorá dáva ťažisko skôr na presnosť a rigoróznosť toho významu, nemusí byť úplne zrozumiteľné ľuďom, ktorí nie sú v tej veci zainteresovaní alebo sa jej nevenovali. Preto mi aj prepáčte, aj dovoľte, keď poviem zjednodušený príklad v takej jednoduchšej reči, snáď zrozumiteľnej každému. Poviem to radšej na príklade. Predstavte si dve, napríklad, stavebné firmy, ktoré majú, povedzme, spoluprácu na nejakom veľkom projekte. A teraz jedna tá stavebná firma si objedná u druhej nejaké práce, nejaké dodanie. No a samozrejme, že za odplatu, že za to dostane cez fakturáciu primerané peniaze. No a teraz tá druhá firma, ktorá čaká na tieto peniaze, potrebuje napríklad vyplatiť mzdy, nakúpiť nejaké stroje, má nejakých subdodávateľov, potrebuje nejaký materiál a na to, aby fungovala pružne a stavba sa nepredlžovala, tak samozrejme si potrebuje požičať kapitál niekde v banke. No a doposiaľ, nejakým nedopatrením, toto podzáložné právo bolo vypustené. Alebo teda nemáme ho tam prítomné, tak doposiaľ tá banka nemusela započítať ten záväzok inej firmy, ktorý bude buď vyplatený v peniazoch alebo nejakou zálohou, povedzme, na pozemok, na zariadenia, na budovu, na nejaké stroje alebo čokoľvek. Teraz tá banka môže pre posúdenie bonity toho klienta započítať do jeho imania, respektíve do jeho záruk aj tento podzáloh, teda pohľadávku z nejakej inej firmy. Čo to znamená v praxi? Väčšiu dostupnosť kapitálu, väčšiu pružnosť, bezpečnosť a záruky pri hospodárskej činnosti firiem, ktoré málokedy fungujú izolovane bez spolupráce s ďalšími. A málokto platí zo svojho imania všetky faktúry bez toho, že by potreboval úver, pretože takto dnes v modernom biznise funguje. Preto toto naše doplňujúce, tento náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh môžeme pripočítať k potrebným, aspoň čiastočne prorastovým opatreniam, ktoré pomôžu biznisu, ktoré pomôžu podnikateľom, zamestnávateľom, tvorcom hodnôt, produktov a služieb k väčšej dostupnosti a k väčšej efektivite pri ich práci. A to je to, čo Slovensko potrebuje. Teraz prečítam prvý návrh, teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. V piatej časti, v štvrtej hlave, v treťom diele sa za § 1660 vkladá 11. oddiel, ktorý vrátane nadpisu oddielu a nadpisov paragrafov znie: „11. oddiel Podzáložné právo. § 1661 Vznik podzáložného práva Odsek 1. Podzáložné právo vzniká založením pohľadávky zabezpečenej záložným právom (ďalej len založená pohľadávka). Záloh zabezpečujúci založenú pohľadávku je podzálohom, veriteľ, v prospech ktorého sa založená pohľadávka zakladá, je podzáložným veriteľom. Odsek 2. Na vznik podzáložného práva sa nevyžaduje súhlas záložcu podzálohu. Odsek 3. Ak sa na vznik záložného práva k podzálohu vyžaduje zápis do registra záložných práv alebo do osobitného registra, vzniká podzáložné právo zápisom do tohto registra. § 1662 Účinky podzáložného práva voči záložcovi podzálohu Podzáložné právo je voči záložcovi podzálohu účinné, len ak mu jeho vznik písomne oznámi záložný veriteľ alebo ak mu ho preukáže podzáložný veriteľ. Na preukázanie vzniku podzáložného práva postačuje výpis z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik podzáložného práva vyžaduje zápis do takého registra. § 1663 Zodpovednosť za podzáloh Odsek 1. Ak záložný veriteľ odovzdá podzáloh podzáložnému veriteľovi, zodpovedá záložný veriteľ za škodu na podzálohu tak, ako by ho mal sám u seba. Odsek 2. Odovzdaním podzálohu podzáložnému veriteľovi nie sú dotknuté povinnosti záložného veriteľa pri opatrovaní zálohy. § 1664 Spoločné ustanovenia Odsek 1. Ak nie je riadne a včas splnená pohľadávka zabezpečená podzáložným právom ani založená pohľadávka, môže sa podzáložný veriteľ namiesto záložného veriteľa domáhať uspokojenia z podzálohy. Odsek 2. Na podzáložné právo sa primerane použijú ustanovenia o záložnom práve. Odsek 3. Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú, ak sa na záložné právo k záložnej pohľadávke alebo na záložné právo zabezpečujúce založenú pohľadávku použijú § 1644 až 1652.“ Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Teraz budem pokračovať. Toto je koniec prednesenia prvého pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu. Teraz budem pokračovať v rozprave predstavením a zdôvodnením druhého návrhu. Áno. Podľa nového rokovacieho poriadku, áno. Takže druhý návrh dopĺňa vládny návrh nového Občianskeho zákonníka o základnú právnu úpravu súkromného fondu ako osobitnej formy právnickej osoby s vlastnou právnou subjektivitou, majetkovou a organizačnou samostatnosťou. Súkromné fondy slúžia na správu a ochranu rodinného či firemného majetku a jeho medzigeneračný prenos. Účelom alebo zmyslom či pointom či prínosom, ako chcete, tohto pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu, ktorý opäť má obrovskú podporu v celom odbornom a verejnoprospešnom sektore, kde sme dosiahli zhodu na znení do písmena tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu so zástupcami neziskových mimovládok a taktiež s obchodnými komorami, s bankovými domami, s biznisom a zástupcami zamestnávateľov, podnikateľov. O čo totiž ide? Čo je zmyslom? Čo je účelom? Prínosom? Nechcem, aby zo Slovenska odchádzal kapitál. Aby zo Slovenska odchádzali schopní a úspešní ľudia. Preto, že nemáme na Slovensku doposiaľ, ako jedna z mála krajín, posledných a jediná z okolitých krajín, niečo, ako je súkromný fond, ktorý by slúžil aj na medzigeneračný prenos a správu súkromného majetku. Totiž v Českej republike majú nadačný fond, v Poľsku fundacja rodzinna, v Rakúsku Privatstiftung, v Nemecku Familienstiftung. A naši úspešní podnikatelia alebo teda rodiny, rodinné firmy, ľudia, ktorí sa svojou prácou k nejakému majetku dostanú a chcú ho zachovať pre svoje deti a nechcú ho niekde použiť v nejakej šedej zóne, tak jednoducho tie peniaze buď prenesú niekde do zahraničia, alebo sami aj odídu aj so svojimi peniazmi, s ovocím svojej práce, často celoživotnej, niekde, povedzme, do Českej republiky, kde takéto fondy existujú. Chceme, aby na Slovensku takíto ľudia mali otvorené dvere, aby mali bezpečne možnosť sa postarať o svoj súkromný majetok a rozhodnúť o jeho účele. O tom je pointa tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Súkromný fond je teda právnická osoba, ktorej majetok je trvalo určený na plnenie súkromného účelu vymedzeného zakladateľom. Podrobné pravidlá založenia, vzniku, fungovania, správy majetku, vedenia verejného registra, dohľadu, zrušenia a zániku súkromného fondu, ako aj ochrany dotknutých osôb musí upraviť osobitný predpis, lebo Občiansky zákonník v tej kapitole právnickej osoby je samozrejme lex generalis a nerieši detailne vykonávacie predpisy, ani v tomto prípade to tak nebude. Keďže vznik a fungovanie súkromného fondu predpokladajú komplexnú osobitnú právnu úpravu vrátane zriadenia verejného registra, možnosť založiť súkromný fond sa viaže až na nadobudnutie účinnosti osobitného predpisu. Chceme teda umožniť občanom Slovenska, aby si mohli zabezpečiť medzigeneračný prenos a rozvoj majetku a nemuseli aj s kapitálom, ako som už hovoril, odísť do zahraničia, do Českej republiky, Rakúska alebo inde. Zdôrazňujem všeobecný záujem Slovenska, všetkých dotknutých oblastí, biznis sektoru, bánk, súhlas, zdôrazňujem súhlas neziskových organizácií. Rokovali s podnikateľmi, rokovali s nami a máme zhodu aj na znení, aj na účele. Účelom je totiž, práve s ohľadom aj na pripomienky neziskového sektora, správne si zapnúť aspoň dva prvé gombíky, ktorými nastavujeme spôsob, obsah, zmysel, účel a snáď aj budúcu formu lex specialis, zákona o súkromných fondoch so všetkými detailami, ktoré vyžadujeme. A znovu si dovolím uviesť a znovu prosím o pochopenie, že uvediem zjednodušené príklady, ktoré pomôžu aj ľuďom, ak by pozerali túto rozpravu, porozumieť, o čo tu ide. Prvý príklad. Predstavte si, že nejakí rodičia majú jedno či viac zdravotne postihnutých detí, ktoré vyžadujú opateru 24/7 a ktoré by sa nedokázali samostatne o seba postarať. Predstavte si, že takíto rodičia môžu mať nejakú nehnuteľnosť, ktorú môžu prenajímať a z výnosov tohto prenájmu môžu sa postarať o potreby svojich detí, svojej dcéry napríklad zdravotne postihnutej, keď oni už tu nebudú. Či je najväčšia obava Môžu mať nejakú nehnuteľnosť, ktorú môžu prenajímať a z výnosov tohto prenájmu sa môžu postarať o potreby svojich detí, svojho aj svojej dcéry, napríklad zdravotne postihnutej, keď oni už tu nebudú. Či je najväčšia obava týchto ľudí, ktorí prijali také dieťa, starajú sa o nich celý život. Takýto ich nehnutný majetok napríklad môže byť majetkom, môže byť majetok, ktorý je vložený do takéhoto súkromného fondu presne na tento účel. Iný príklad, rodinná firma. Predstavte si, že nejakí rodičia vybudujú za svoj život niečo, čo je veľkou úspešnou firmou. Môžu mať povedzme tri deti. Jeden z nich má záujem o to angažovať sa vo firme. Možno sa učí, stúpa v rebríčku, možno je vo vedení, už ďalší dvaja majú nejaké iné povolanie, iné záujmy. A teraz ako správne vysporiadať vyváženie s oddelením výnosov z priamej činnosti v tej firme toho dieťaťa, ktoré sa angažuje pracovne v tej firme, a tých ďalších dvoch, ktorých nie. Takíto rodičia môžu založiť súkromný fond, ktorý z výnosov firmy bude ďalej pokračovať, podnikať, ktorý bude mať podiel majetkový na tej firme a môže z výnosov sa postarať o potreby a poslúžiť všetkým rodinným príslušníkom primerane podľa ich podielu, primerane podľa detailných podmienok, ktoré jednak určí vykonávací predpis a jednak vzťahy medzi týmito dedičmi alebo teda deťmi. Posledný príklad, ten mi je veľmi blízky, lebo som bol v tej situácii, kedy som dlhé roky bol riaditeľom jednej školy, ktorá, keby ste tam prišli na začiatku, keď som tam bol pozvaný ako riaditeľ, tak tá bola na buldozér. Tam nefungovalo naprosto nič. Tam na začiatku bolo 51 detí, keď som odtiaľ odchádzal, bolo ich 750. Boli to dva špičkové areály, dokonca s gospelovou kaviarňou, s klimatizáciou, s naozaj výborným vybavením, ale tí ľudia, ktorých som prosil o pomoc, mi nechceli dať nikdy nejaké väčšie peniaze. Musel som zháňať cez projekty peniaze na rekonštrukciu, lebo mi povedali, my nebudeme dávať svoje peniaze do majetku magistrátu, lebo sme boli v prenájme, v podnájme. A potom raz, keď budeme chcieť možno odkúpiť tú budovu, budeme za vlastné peniaze kupovať to, čo sme tam vložili, čo sme zhodnotili ten majetok. Dvakrát vynaložíme tie peniaze. Keby to bola napríklad nadačná škola, ako sú Harvard, Oxford, Cambridge, dobre, to sú veľké príklady, ale spomínam ich preto, lebo ich poznáte, ale aj za bežnými súkromnými školami sú často v zahraničí takéto nadácie. Čiže niekto, kto je vďačný, kto vyštudoval na dobrej škole a chce tejto škole pomôcť a je solventný, môže založiť súkromný fond na podporu takejto školy. A tam môže, nie je to zaručené, ale je možný vývoj aj legislatívny, aj procesný taký, byť aj za tou školou aj v pozícii v budúcnosti možnosť zriaďovateľa. Čiže všetky tieto príklady, a je ich nespočetne, lebo je na tom súkromnom zakladateľovi, na aký účel chce, aby tento súkromný fond slúžil na Slovensku, aby tie peniaze neodchádzali mimo republiky aj s ľuďmi, ktorí vedia dosiahnuť úspechy a vedia priniesť hodnoty do našej krajiny. Teraz prečítam teda druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka súkromných fondov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janckulíka k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Vládny návrh zákona Občiansky zákonník, tlač 1312, sa mení a dopĺňa takto. Bod 1. V druhej časti, v druhej hlave, sa za deviaty diel vkladá 10. diel, ktorý vrátane nadpisu dielu a nadpisu paragrafu znie v úvodzovkách dole: „10. diel Súkromný fond, § 292 Súkromný fond. Ods. 1. Súkromný fond je právnická osoba, ktorej majetok je určený na trvalé plnenie súkromného účelu vymedzeného zakladateľom. Ods. 2. Účel súkromného fondu nesmie byť v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi. Ods. 3. Súkromný fond nesmie vykonávať činnosť vyhradenú osobitnými predpismi iným osobám. Ods. 4. Súkromný fond vzniká dňom zápisu do verejného registra súkromných fondov zriadeného osobitným predpisom. Ods. 5. Názov súkromného fondu musí obsahovať označenie „súkromný fond“. Ods. 6. Právne postavenie zakladateľa a osôb, ktorým sa poskytujú plnenia, podmienky založenia a vzniku súkromného fondu, jeho orgány, správu a hospodárenie s jeho majetkom, verejný register súkromných fondov, dohľad nad ich činnosťou, ich zrušenie a zánik, ako aj ochranu práv veriteľov zakladateľa a súkromného fondu, potomkov s povinným podielom a manžela zakladateľa pri vyčlenení majetku zo spoločného imania manželov upravuje osobitný predpis. Ods. 7. Ak osobitný predpis podľa ods. 6 neupravuje niektorú otázku, použijú sa ustanovenia tohto zákona o právnických osobách, ak to povaha veci nevylučuje.“ Nasledujúce úvodzovky hore. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Bod 2. Za § 1901 sa vkladá § 1902, ktorý vrátane nadpisu znie: úvodzovky dole: „§ 1902 Prechodné ustanovenie k súkromným fondom. Súkromný fond možno založiť až odo dňa nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu podľa § 292 ods. 6.“ Bodka, úvodzovky hore. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. A teraz napokon predstavím, zdôvodním a potom prednesiem tretí a posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ten sa bude týkať niečoho, čo vám môže prísť trochu pro futuro, ale čo je mimoriadne dôležité a na dôležitosti to bude nadobúdať, lebo budúcnosť nie, že je blízka, ale sa rúti priamo na nás. Reč bude o elektronickej osobe. Keď pred mnohými rokmi prišla prvýkrát do práva právnická osoba, tak mnohí ľudia mali problém to prijať a porozumieť, pretože dovtedy boli nositeľmi práv alebo povinností iba ľudia, teda fyzické osoby. Právnická osoba je však dnes už absolútne každodenný inštitút, ktorý nikoho nevyrušuje, ktorý potrebujeme a bez tohto inštitútu by sme nevedeli proste v civilizovanom svete vôbec fungovať. Každý chápe, že má povinnosti, že má imanie, že má štatutárov, že má zakladateľov, že má nejaký majetok a nejaké orgány, že podľa povahy tej právnickej osoby, ktoré upravujú niektoré všeobecné, niektoré špeciálne právne normy, tak funguje táto právnická osoba. No a dnes bude reč o elektronickej osobe. Teda týmto návrhom chceme zaviesť úzko obmedzenú majetkovú právnu subjektivitu sui generis pre výnimočné prípady systémov umelej inteligencie. Tento inštitút elektronickej osoby nezakladá plnú právnu osobnosť umelej inteligencie, samozrejme. Ani jej nepriznáva ľudskú dôstojnosť, nejaké základné práva a slobody, osobnostné práva alebo postavenie porovnateľné s fyzickou osobou či právnickou osobou. Elektronická osoba je zákonom vytvoreným majetkovým centrom práv a povinností len v rozsahu určenom zákonom a zápisom v registri. Systém umelej inteligencie, ktorý takýto status nemá, tak ako to máme doposiaľ a ako to bude v budúcnosti, zostáva obyčajným právnym predmetom a jeho činnosť sa naďalej posudzuje podľa všeobecných pravidiel o automatizovanom systéme a podľa osobitných predpisov. Tento doplňujúci návrh otvára riešenie do blízkej budúcnosti, ktorá sa, opakujem, ohromnou rýchlosťou rúti na nás. Rýchlejšie než samotní autori, zakladatelia, vlastníci a manažéri umelej inteligencie predpokladali ešte rok-dva dozadu. Otvára riešenie pre potrebu pri presne vymedzených systémoch umelej inteligencie s určitou autonómiou umožniť obmedzenú majetkovú subjektivitu spojenú s registráciou, majetkom, poistením a zodpovednosťou konkrétnych ľudí alebo právnických osôb. Navrhovaný režim má odloženú účinnosť do roku 2035 a musí rešpektovať európske právo aj ochranu poškodených. Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/2853 zahŕňa softvér a systémy umelej inteligencie do režimu zodpovednosti za chybné výrobky a zachováva zodpovednosť príslušných hospodárskych subjektov. Navrhovaná elektronická osoba preto nesmie oslabovať ani nahrádzať povinnosti a zodpovednosť podľa práva Európskej únie. Návrh obsahuje viacvrstvové ochranné mechanizmy, najmä oddelený majetok, povinné poistenie, ľudský dohľad nasadzujúceho subjektu, verejný register, objektívnu a solidárnu zodpovednosť zakladateľa a nasadzujúceho subjektu, zachovanie nárokov poškodených a zákaz obchádzania zákona. Účinnosť hmotnoprávnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2035. Odklad umožní vyhodnotiť aplikačnú prax európskeho rámca a pripraviť osobitný zákon, register, nezávislé overovanie, poistné krytie a mechanizmy ochrany veriteľov a poškodených. Autonómne systémy umelej inteligencie s blízko autonómne pracujúcimi agentmi umelej inteligencie sú už dnes realitou. Či je to v oblasti logistiky, či je to v oblasti administrácie, či je to v oblasti kontaktu s klientami, prípravy zmlúv a podobných vecí podľa toho, na čo ten agent slúži. Avšak to, čo dnes poznáme pod vysoko efektívnymi a už nie tragikomickými modelmi z počiatku inteligencie, ale ako pilotné LLM – veľké jazykové moduly – a ich agenti umelej inteligencie, je nič, doslova, alebo respektíve rádovo nižšie, ak nastúpi éra všeobecnej umelej inteligencie (AGI), ktorá dokáže rádovo kvalitnejšie, vo väčšom objeme a rýchlejšie riešiť aj komplexné úlohy. Naším návrhom teda pripravujeme odpoveď na otázku, kto bude niesť zodpovednosť, keď autonómne konajúci systém zasiahne do majetku, podnikania alebo života človeka. Človek, ktorému vznikne škoda, potrebuje odpoveď na tri otázky. Potrebuje vedieť tri veci. Na koho sa môže obrátiť? Z čoho dostane náhradu a či sa niekto nebude pred zodpovednosťou skrývať za zložitosť technológie. Trošku to zase zjednoduším na príkladoch. Dnes je to váš problém, keď použijete umelú inteligenciu, za ktorú si dokonca platíte, a vy ju použijete vo svojej práci, svojom podnikaní, pre potreby svojho každodenného života, nesiete si zodpovednosť za toto. Ale keby ste použili napríklad, ja neviem, laserový nôž pri svojej práci a ten by nefungoval podľa deklarovaného návodu alebo účelu, tak samozrejme tam je jasne definovaná zodpovednosť výrobcu, predajcu, práva spotrebiteľa, kupujúceho a tak ďalej. A autonómne systémy umelej inteligencie budú pred nami otvárať takéto a väčšie otázky. Predstavte si modelovú situáciu z blízkej budúcnosti. Z budúcnosti, ktorá už je dnes technicky dosiahnuteľná, ale právno-etické nezodpovedané otázky aj zodpovednosti brzdia – či možno aj dobre, možno nie – jej nasadenie vo väčšom meradle. Predstavte si tento príklad. Prevádzkovateľ využíva autonómny systém, ktorý v určených hraniciach objednáva služby, objednáva, dojednáva ceny a hospodári s vyčleneným rozpočtom. Pri spornej transakcii potrebujeme spoľahlivo zistiť, ktorý systém konal, v akej verzii, v akom rozsahu oprávnenia a kto zabezpečoval jeho dohľad. Alebo mediálne známejší príklad. Predstavte si autonómne vozidlá alebo roboty na doručovanie zásielok. Pri svojej činnosti môže dôjsť k nehode, k zrážke vozidiel, k povedzme zraneniu nejakého chodca, a teraz si predstavte, že ten systém, ktorý riadil autonómne vozidlo alebo toho robota, by fungoval v režime elektronickej osoby. Poškodeného človeka by potom zaujímalo predovšetkým to, kto mu nahradí škodu. Podľa nášho návrhu by ju mohol požadovať aj od zakladateľa a prevádzkovateľa elektronickej osoby a k ochrane by prispievalo aj povinné poistenie elektronickej osoby. Nestačilo by teda odpovedať: rozhodol to algoritmus, obráťte sa na banány. Teraz prečítam tretí a posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého. Tento algoritmus, obráťte sa na… Teraz prečítam tretí a posledný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého, Igora Janskulíka k vládnemu návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. Bod 1. § 1 vrátane nadpisu znie: § 1 Právna subjektivita Spôsobilosť mať práva a povinnosti má fyzická osoba, právnická osoba a elektronická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom. Úvodzovky hore, bodka. Bod 2. V § 2 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie úvodzovky dole, bod 4, pardon, ods. 4: Elektronickou osobou je osobitný subjekt súkromného práva, ktorému tento zákon priznáva obmedzenú právnu subjektivitu podľa § 3 až 9. Elektronická osoba nie je fyzickou osobou ani právnickou osobou. Bodka, úvodzovky hore. Bod 3. Za § 2 sa vkladá nadpis a § 3 až 9, ktoré vrátane nadpisov znejú úvodzovky dole: Autonómna elektronická osoba § 3 Systém umelej inteligencie a vznik elektronickej osoby Ods. 1. Systémom umelej inteligencie sa na účely tohto zákona rozumie systém umelej inteligencie podľa osobitného predpisu. Bod 2. Systém umelej inteligencie, prepáčte, pre presnosť, opravujem sa, ods. 2: Systém umelej inteligencie, ktorý nie je elektronickou osobou, je právnym predmetom. Na tento systém sa primerane použijú ustanovenia o hnuteľných veciach, ak z jeho povahy alebo zo zákona nevyplýva inak. Ods. 3. Elektronická osoba je systém umelej inteligencie, ktorý je zapísaný v registri elektronických osôb a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným zákonom. Právna subjektivita elektronickej osoby vzniká zápisom do registra elektronických osôb a zaniká aj výmazom z tohto registra. Odsek štyri. Elektronická osoba môže vo vlastnom mene nadobúdať len majetkové práva a preberať len majetkové povinnosti, a to v rozsahu svojho účelu a činnosti zapísaných v registri elektronických osôb. Odsek päť. Elektronická osoba nemá ľudskú dôstojnosť, základné práva a slobody, osobnostné práva, rodinné a iné právne postavenie, štátne občianstvo, politické práva ani iné práva, ktorých nositeľom môže byť vzhľadom na ich povahu iba fyzická osoba. Elektronická osoba nemôže vykonávať verejnú moc ani byť subjektom trestnej zodpovednosti. § 4 Právne konanie elektronickej osoby Ods. 1. Právnym konaním elektronickej osoby je zaznamenaný výstup systému umelej inteligencie, ak bol vytvorený v rozsahu účelu a činnosti zapísaných v registri elektronických osôb, je overiteľne pripisateľný elektronickej osobe a je vysledovateľný spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, zákonom. Ods. 2. Právne následky právneho konania podľa ods. 1 vznikajú priamo elektronickej osobe. Ods. 3. Ak výstup systému umelej inteligencie nespĺňa podmienky podľa ods. 1 alebo ak systém umelej inteligencie nie je elektronickou osobou, právne následky jej činnosti sa posudzujú podľa § 55 a osobitných predpisov. § 5 Register elektronických osôb a nasadzujúci subjekt Ods. 1. Register elektronických osôb je verejný register. Do registra elektronických osôb sa zapisujú najmenej technický identifikátor systému umelej inteligencie a jeho verzia, názov a sídlo elektronickej osoby, jej účel a rozsah činnosti, zakladateľ, nasadzujúci subjekt, rozsah oddeleného majetku a údaj o poistení zodpovednosti za škodu. Ods. 2. Nasadzujúcim subjektom je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná v registri elektronických osôb, ktorá zabezpečuje prevádzku systému umelej inteligencie, ľudský dohľad, plnenie zákonných povinností a bezpečné pozastavenie činnosti elektronickej osoby. Ods. 3. Nasadzujúci subjekt zastupuje elektronickú osobu v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Ak je medzi elektronickou osobou a nasadzujúcim subjektom rozpor záujmov, súd jej ustanoví osobitného zástupcu. Ods. 4. Osobitný zákon upraví vedenie registra elektronických osôb, podmienky zápisu, zmeny a výmazu, nezávislé overovanie technických a organizačných podmienok, rozsah zverejňovaných údajov, ako aj dohľad nad dodržiavaním podmienok podľa tohto zákona. § 6 Oddelený majetok a poistenie Ods. 1. Elektronická osoba zodpovedá za svoje dlhy celým svojím oddeleným majetkom. Odsek dva. Podmienkou zápisu elektronickej osoby do registra elektronických osôb je zabezpečenie oddeleného majetku a povinného poistenia zodpovednosti za škodu najmenej v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. Odsek tri. Oddelený majetok elektronickej osoby nemožno použiť na uspokojenie dlhov zakladateľa, nasadzujúceho subjektu ani inej osoby. To neplatí, ak osobitný zákon ustanovuje inak alebo ak ide o nárok podľa § 7. § 7 Zodpovednosť za škodu Ods. 1. Za škodu spôsobenú prevádzkou alebo právnym konaním elektronickej osoby zodpovedajú elektronická osoba, jej zakladateľ a jej nasadzujúci subjekt spoločne a nerozdielne. Zodpovednosť zakladateľa a nasadzujúceho subjektu podľa prvej vety je objektívna. Ods. 2. Dohodou nemožno vopred vylúčiť ani obmedziť zodpovednosť podľa ods. 1 v neprospech poškodeného. Ods. 3. Práva poškodeného voči poskytovateľovi, dovozcovi, distribútorovi, nasadzujúcemu subjektu, zakladateľovi alebo inej osobe podľa osobitného predpisu alebo priamo uplatniteľného právneho aktu Európskej únie nie sú ustanoveniami ods. 1 a 2 dotknuté. Ods. 4. Osoby zodpovedajúce za škodu podľa ods. 1 majú medzi sebou právo na náhradu podľa miery, v akej sa podieľali na vzniku škody alebo na vytvorení alebo kontrole rizika, ktoré škodu spôsobilo. § 8 Vzťah k osobitným predpisom a zákaz obchádzania zákona Ods. 1. Zápis elektronickej osoby do registra elektronických osôb nemá vplyv na povinnosti a zodpovednosť poskytovateľa, nasadzujúceho subjektu, dovozcu, distribútora ani inej osoby podľa osobitného predpisu alebo priamo uplatniteľného právneho aktu Európskej únie v oblasti umelej inteligencie, ochrany spotrebiteľa, ochrany osobných údajov, bezpečnosti výrobkov alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom. Odsek dva. Právny úkon, ktorého obsahom alebo účelom je obísť ustanovenia § 3 až 7 alebo znížiť ochranu veriteľa alebo poškodeného použitím elektronickej osoby, je v tomto rozsahu neplatný. Odsek tri. Ustanovenia § 3 až 8 nebránia použitiu systému umelej inteligencie ako technického prostriedku pri právnom konaní fyzickej osoby alebo právnickej osoby. § 9 Zánik elektronickej osoby Ods. 1. Elektronická osoba sa zrušuje rozhodnutím zakladateľa, rozhodnutím príslušného orgánu ustanoveného osobitným zákonom, ak prestala spĺňať podmienky zápisu alebo z iného dôvodu ustanoveného osobitným zákonom. Ods. 2. Zrušením elektronickej osoby sa začína jej likvidácia, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Likvidáciu zabezpečuje nasadzujúci subjekt. Ak súd alebo príslušný orgán ustanoví likvidátora, zabezpečuje tento likvidátor. Ods. 3. Elektronická osoba zaniká výmazom z registra elektronických osôb. Výmazom nie sú dotknuté nároky poškodených veriteľov ani regresné nároky podľa § 7. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: Úvodzovky dole: 1. čl. 3 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a menia nariadenia č. 300/2008, č. 167/2013, č. 168/2013, 2018/858, 2018/1139 a 2019/2144 a smernice 2019/770/EÚ, 2016/797 a 2020/1828, čo je teda samotný akt o umelej inteligencii. V platnom znení. Úvodzovky hore, bodka. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Bod štyri. V § 25 sa za slová úvodzovky dole „digitálny obsah“ úvodzovky hore vkladajú slová úvodzovky dole „systémy umelej inteligencie, ktoré nie sú elektronickými osobami“ úvodzovky hore, bodka. Bod päť. V § 55 ods. 1 sa na konci pripája táto veta úvodzovky dole: „Ak systém umelej inteligencie koná ako elektronická osoba, právne následky jeho činnosti sa posudzujú podľa § 4.“ Úvodzovky hore, bodka. Bod 6. V siedmej časti v druhej hlave sa za § 1909 vkladá § 1910, ktorý vrátane nadpisu znie: Úvodzovky dole: § 1910 Prechodné ustanovenia k úprave elektronickej osoby Ods. 1. Vláda Slovenskej republiky predloží Národnej rade Slovenskej republiky do 30. júna 2034 správu o pripravenosti na vykonávanie ustanovení § 3 až 9, najmä o funkčnosti registra elektronických osôb, podmienkach nezávislého overovania, zabezpečení ľudského dohľadu, poistnom trhu, ochrane veriteľov a poškodených, ako aj v súlade s právom Európskej únie. Ods. 2. Správa podľa ods. 1 obsahuje aj vyhodnotenie vývoja systémov umelej inteligencie, účinnosti existujúcich pravidiel zodpovednosti za škodu, ochrany spotrebiteľa a ochrany osobných údajov, ako aj návrh ďalšieho legislatívneho postupu. Bodka. Úvodzovky hore. Nasledujúce ustanovenia sa primerane prečíslujú. Bod sedem. Ustanovenie o účinnosti sa slová úvodzovky dole „1. júla 2027“ úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole „1. júla 2027, okrem § 3 až § 9 a § 1910, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2035“ úvodzovky hore, bodka. Na záver teda už len stručné zhrnutie. Prosím vás a oslovujem vás s touto prosbou o podporu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Zdôrazňujem, že prvé dva boli odsúhlasené, prerokované a pripravované s odbornými a profesijnými komorami so súhlasom a po odsúhlasení rekodifikačnej komisie alebo jej zástupcov a taktiež s mimovládnym sektorom neziskových organizácií a ich predstaviteľov. Zdôrazňujem to preto, lebo sme dostali, poslanci, list, kedy práve tieto neziskové organizácie vyslovili obavu zo zámeru zriadiť… Oni sa obávali súkromných nadácií, ktoré by sa nedali rozlíšiť podľa ich názoru od verejnoprospešných nadácií, ktoré zastupujú. Preto sme vyhoveli ich požiadavkám a tak precízne sformulovali návrh pozmeňujúci a doplňujúci k návrhu Občianskeho zákonníka, aby boli, ako už som raz povedal, správne zapnuté prvé dva gombíky, aj budúci zákon o súkromných fondoch, aby išiel takým želaným smerom, že poslúži Slovensku, jeho občanom a neobmedzí a neohrozí záujmy nikoho. Čo sa týka tretieho návrhu pozmeňujúceho zákona, ktorý som musel predniesť z rôznych dôvodov v pléne, takže som ho musel prečítať. Ďakujem vám za trpezlivosť a pozornosť. Nie je to niečo, čo je v oblasti sci-fi, je to niečo, čo je za dverami a nechcem, aby sme na Slovensku zase chytali zajaca za chvost alebo býka za chvost, či ako sa to povie, aby sme boli len reaktívni a učili sa na škodách a chybách. Môžeme byť v niečom aj načas a dokonca dopredu. Tak toto je otvorená cesta pre veľmi blízke pro futuro problémy. Zhrniem. Ten vládny návrh zákona pripravovali experti civilného práva a odborníci dlhé roky. Národná rada Slovenskej republiky, my poslanci, máme rozhodnúť o jeho prijatí či neprijatí. Tak sú rozdelené úlohy. A Ministerstvo spravodlivosti, najmä Ministerstvo spravodlivosti, je zodpovedné za implementáciu zákona, a preto z tohto miesta využívam príležitosť a vyzývam pána ministra, aby intenzívne a okamžite začali pracovať na informačnej kampani, metodickej podpore, napríklad na príprave komentárov k zákonu tak, aby ambiciózne vytýčený cieľ 1. júl alebo jún, prepáčte, teraz som si neistý, 2027, kedy zákon má vstúpiť do účinnosti, bola naň pripravená spoločnosť tak najlepšie, ako sa dá. Lebo v skutku ide o najväčšiu a najdôležitejšiu zákonnú normu – kódex civilného práva – pre každého občana tejto republiky. Ďakujem za pozornosť.