Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že ste tu všetci, pán minister, netreba odbehnúť alebo tak, dobre, dobre, tak ešte to vydržíme tých 20 minút. Chcem veľmi oceniť, pán Blaha, náhodou pekne to vediete túto schôdzu, tá slušnosť, to oceňujem a naozaj si myslím, úplne slušne, objektívne, veď ono to, sami sa na tom smejeme, veď ono to nie sú útoky, to sú normálne legitímne, legitímne konanie, ktoré sa dialo aj predtým, sám ste toho bol koľkokrát súčasťou, tak vás úplne slušne chcem poprosiť, dodržujme rokovací poriadok, nič iné sa od vás nechce.
No a teraz k veci a k samotnému návrhu zákona. Asi vás nešokujem, keď vám poviem, že budem hovoriť k zdravotníctvu, lebo ako inak, k interrupciám až keď príde na rad OĽANO. Teraz teda k tomu zdravotníctvu a k vládnym návr... a k vládnemu návrhu.
No v 2010 sme dávali do zdravotníctva 3,5 mld. eur. Keby sme to prepočítali cez infláciu a všetky tie ekonomické ukazovatele, tak vlastne dne... to by bolo dnešných 5,5 mld. Ale my dnes do zdravotníctva v ďalšom roku ideme dávať 8 mld. Oveľa viac ideme dávať ako vlastne sme dávali v 2010. A teraz si všetci, sa pozrite na to, že o koľko teda stúpla tá kvalita zdravotníctva, lebo keď nás stúpla hod... stúpli financie z 5,5 na 8 mld., že dávame viacej kvázi aj po započítaní inflácie, tak že či nám o toľkoto stúpla reálne aj kvalita zdravotníctva. No a toto je vážne problém a teraz ja som to hovorila a tu mnohí koaliční kolegovia, ktorí boli vtedy v minulom volebnom období v opozícii, aj moji kolegovia vtedy ešte v koalícii, keď som bola súčasťou, vedia, že naozaj tam som to hovorila bez ohľadu na to, aká bola vláda pri moci, obrovský problém v zdravotníctve je, že lejeme tam peniaze bez toho, aby sme naviazali tie peniaze na výsledok. To je fakt veľký problém. No a čo robíte v tomto zákone je, že, že v podstate robíte znova to isté. Rozumiem, že robíte to tým socialistickým spôsobom, s ktorým ja teda bytostne nesúhlasím, ale je to vaše legitímne právo, prídete k moci, vyžmýkate ľudí, okej. Veď tí ľudia si vás nakoniec zvolili a ja patrím k tým, ktorí niekedy si tam pomyslím, že však nech majú, čo si zvolili, veď prečo vlastne ich nenechať. Ale na druhej strane mi to príde že fakt kruté, keď je to robené v zdravotníctve takýmto spôsobom. Lebo teraz že pozrime sa, že čo sa vlastne udeje. Že my, my zvýšime, takto, inak začnem.
Ľudia za seba platili v minulom roku, pracujúci ľudia, ekonomicky aktívni, odvody cca priemerne 220 eur. Za poistencov štátu platí štát priemerne to bolo predtým 35 eur, keď sme presadili aj s pomocou niektorých kolegov zákon, ktorý hovorí o tom, že to bude aspoň 55 eur, tak teda od tohto roku platí, že za, počúvajte teraz dobre, dôchodcov, invalidov, deti, matky na materskej, všetky skupiny, ktoré vlastne spotrebovávajú 80 % zdravotnej starostlivosti, tak za týchto ľudí platil štát 35 a teda teraz platí 55 eur, áno? Čiže 55 a 220. A vy teraz navrhujete, že týchto 220, čo za seba platia pracujúci, čo je vlastne súčet tých odvodov pracujúceho a aj zamestnanca jeho, lebo furt to musel vytvoriť ten pracujúci, stále to berú jemu z výplaty, hej, čiže stále sú to peniaze toho človeka, ktorý ich mohol mať navyše, tak vy teraz hovoríte, že pracujúci má platiť ešte viac, aby štát nemusel. Za tých, ktorí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti. A preto, ono je to v podstate jedno, lebo stále to zaplatia ekonomicky aktívni, hej, ale preto, aby nemusel, aby zostalo na tie 13. dôchodky a vyhrievaný bazén pre všetkých a, a tam rodičovský dôchodok a ešte hentam pridáme a tam pridáme, a toto je na tom to nefér. Lebo my vlastne motivujeme zamestnávateľov a zamestnancov, aby odvádzali menej peňazí, aby nepriznávali svoje príjmy. A toto sa bude diať. A že sa to bude diať priznávate aj vy sami. V odôvodnení k tomuto zákonu máte, že zvyšujete odvody, a teraz pozor, pracujúcim okej, hej, ale vy ešte odvody za invalidov, za zdravotne postihnutých ľudí, prosím vás, ešte aj to zvyšujete.
Vážení, akože toto už je fakt že moc, hej, ale dobre. Zvýšite teda takto, toto uvádzate, zvýšite odvody a keby ste to len technicky prerátali, tak vám vyjde, že by mal byť teda príjem do štátnej kasy 390 miliónov eur. Inými slovami politici prinútia ľuďom odovzdať 390 eur proti im vôli a zoberú im to z platu. Ale nakoniec vypočítavate, že bude to len 357. Prečo? No lebo ten rozdiel je práve v tej optimalizácii. Vy viete veľmi dobre, že nebude to 390 preto, lebo zamestnávatelia budú motivovaní vytvárať menej pracovných miest a zamestnanci budú motivovaní nepriznávať mzdu. Toto je to hrozné na tom zvyšovaní daní a odvodov. Veď dobre, veď ja úplne súhlasím, že do zdravotníctva treba dať viac peňazí, na sto percent. Veď nakoniec to, čo tu vykrikujú bývalí kolegovia, čo teda rozbili koalíciu, tak, bývalú, tak, takže my sme súhlasili s rozpočtom a neviem čo, to si pamätám, áno, ja som tam boxovala, že budeme podporovať rozpočet v prípade, ak zvýšite platbu za poistenca štátu, a to sa udialo. Preto lebo to zdravotníctvo by fakt neprežilo. Dobre, tak máme nejaký základ, hej? Ale teraz keď máme ten základ, tak je obrovskou chybou zas žmýkať tých pracujúcich len, a keď už, tak že akékoľvek peniaze že nenaviazať na žiadne výsledky, na žiadne výsledky. To teraz už ne... ja napríklad ani nesúhlasím s tým, ako hovorí väčšina sektorov a pochopiteľne, ja im rozumiem, či už pacientske organizácie alebo nemocnice alebo ambulantný sektor hovoria: no bude treba ešte viac peňazí do toho zdravotníctva, že malo by sa zvýšiť ešte okrem tohto, že sa zvyšujú dane, odvody, ešte by sa mala zvýšiť platba za poistenca štátu. Alebo hovoria: nemali by sa zvyšovať odvody ľuďom a mala by sa zvýšiť len platba za poistenca štátu. Ja nesúhlasím dokonca ani s týmto. Ja hovorím iné a hovorím to od roku 2020 opakovane, my by sme mali každé jedno euro, ktoré odteraz pôjde do zdravotníctva, naviazať na konkrétny výsledok. A teraz že veľa ľudí úplne pochopiteľne povie, však ako to uchopíš? Však to sa teda nedá uchopiť.
Tak ja vám tu ukazujem hodnotu pre pacienta, ktorú v 2020, keď sme teda, keď som bola ešte plná nádejí, že fakt niečo teda, že celé to moje štúdium a tá moja snaha bude na niečo, že tu niečo zanechám, čo bude liečiť ľudí ešte dlhé roky potom a že to bude systémovo pomáhať, tak v tom zápale, v tom 2020, počúvajte, ja som si posadila za jeden stôl úplne vážne tu v zdravotníckom výbore, keď som bola ešte predsedníčka zdravotníckeho výboru, viac ako 30 ľudí, niektorí boli osobne, niektorí boli online. Boli tam všetky najväčšie, najvyššie, najvyššie kapacity zo zdravotníctva. Mali sme tam zástupcov pacientskych organizácií, hovorím ´mali sme´, lebo, samozrejme, Tomáš Sazaly ako môj učiteľ odjakživa bol prítomný, ďakujem, Tomáš, za to, mali sme tam pacientske organizácie (potlesk), Pročko tam nebol, ten vie iba vykrikovať a vyťapkávať, no, pacientske organizácie, boli tam poisťovne, boli tam nemocnice, ambulancie, boli tam labáky, naozaj že, že všetko, všetci ´stakeholderi´ a počúvajte, to bolo že krásne. Tam bola veľká zmena v tom, že vlastne čo sa dialo doteraz, bolo vždy spôsobom, že takýto je rozpočet štátu, minuli sme, na čo politici chceli, a potom ten kúsok žvanca, čo zostal, sme im hodili na stôl a, chudáci, tie ambulancie, tie nemocnice, všetci sa tam akože hádali medzi sebou, bojovali vlastne tie medzi sebou o tú trochu, čo tam zostalo, lebo všetkým ide o prežitie a tých peňazí nie je dosť. A čo bola krásna zmena, tak ja som prišla s tým, že, kolegovia, pozrite sa, ja chápem, že každý z vás má problém. A teraz ešte vy môžte deliť tie skupiny, že poviete si, že ambulantný, nemocničný a teraz súkromný a štátny a tak ďalej, ale vy to ešte viete, že ambulantný a teraz aký? Hentakí špecialisti, takí špecialisti, v takej úrovni, to sú všetko vlastne nejaké skupiny, ktoré medzi sebou bojujú, a je tam nevraživosť kvôli tomu, že naozaj im ide o prežitie po tých rokoch.
A zmena bola v tom, že ja som im povedala, že počúvajte, že skúsme sa baviť ako priatelia, ako kolegovia a poďme spoločne niečo vybudovať a urobíme to takto. Ja som im dala prázdny papier na stôl a hovorím im, že keď vám dá vláda viac peňazí, napíšte mi na tento papier, čo za to dáte tým pacientom. Inými slovami, ponúkam vám zvýšenie platby za poistenca štátu, ale ponúkam vám ešte navyše peniaze, nielen základ, ale 200 miliónov navyše, to bolo pol percenta navyše, za to, keď splníte kritériá, ktoré si vy sami napíšete, nikto
vám ich nebude diktovať. A tuto to mám. Sadli si, netrvalo to ani týždeň, podotýkam, bolo tam 26 organizácií dokopy, zástupcov, ktorí normálne si akože, ja si pamätám, že cez víkend organizovali online zasadnutia a rozprávali sa a odsúhlasovali a potom to celé verejne vydali, a ktorí si sami, teda celý sektor si dohodol, že čo tomu pacientovi dajú a keby to neboli dodržali, tak by nemali zisk.
Tak počúvajte toto. Tak oni si sami napísali, že zvýšia dostupnosť lekára. V mnohých regiónoch je teda problém dostať sa k lekárovi a tak ďalej a záväzok týchto, tohto sektora bol: "Zabezpečíme miestnu, časovú dostupnosť v súlade s vyhláškou, ktorá definuje maximálny čas pre ambulantnú, lôžkovú starostlivosť a v prvom kroku objektívne meranie čakacej doby na základe existencie elektronického výmenného lístka s následným spracovaním doby v kritických regiónoch a odbornostiach." To bol dovtedy veľký problém, že vôbec teda akože umožní tú komunikáciu. Tuto sa mi ponúkli.
Počúvajte ďalej. Boj s rakovinou. Záväzok signatárov: "Zvýšenie účasti na screeningových programoch zameraných na rakovinu prsníka, hrubého čreva a krčka maternice o 20 %." To je to, na čo nám umiera najviac ľudí. Ďalšia. Objednávanie sa k lekárovi, záväzok signatárov: "Objednávanie na presný termín na vyšetrenie u ambulantného lekára...", my sa tu bavíme, že oni priši a ponúkli bez poplatku, že v prvom roku objednajú na konkrétny termín 40 % pacientov, v druhom roku 60 % pacientov. Ponúkli bezplatnú aplikáciu alebo webovú platformu zdravotníckych poisťovní umožňujúci prepojenie na online objednávanie na presný čas v systéme e-zdravie, alebo v inom online objednávkovom systéme spĺňajúcom zadefinované parametre. Takže poisťovne to majú a ponúkli, že my vám to dáme, len to teda začnite využívať, milí lekári, dovtedy, ja som toto už riešila, ja som si, pamätám, že boli od štvrtej, od piatej ráno čakali ľudia niekde v zime pred ambulanciami, čo sa bežne deje, tu v Bratislave nie, ale v regiónoch že bežne, a prišla som tam a pýtam sa toho lekára, či je normálny, že to akože fakt musíme takto, že nemôže si to zapísať? A vtedy som dostala takú prvú facku z reality, že, takú príučku, že, alebo jednu z prvých, že on mi hovorí, že no, moja zlatá, vám sa to rozpráva tam z Bratislavy od toho stola, ale ja keď si tu objednám ľudí na nejaký termín, oni mi neprídu a mne to tá poisťovňa nezaplatí. Hej? Že to bol špecialista. A ja potom nemám z čoho žiť. Tak mne je ľahšie, keď oni stoja pred ambulanciou, ja ich rad-radom beriem a mám proste, jednoducho takto je nastavený ten finančný systém, mne sa to neoplatí inak robiť. Tak ja som vtedy pochopila, že aha, tak oni vlastne sú neni motivovaní spolupracovať a preto to odmietajú, lebo oni sa boja, pochopiteľne, že budú mať finančné problémy. No a tuto vlastne, jak sedeli pri tom stole, tak samé poisťovne povedali my vám to dáme, lekári na to jasné, super, my sa zapojíme, my chceme, lebo videli, že za tým bude niečo spoločné a nebudú sa musieť biť už o ten kus žvanca.
Ďalšie sa zaviazali online laboratórne vyšetrenia. Záväzok signatárov: "Bezpečný online prístup k elektronickým žiadankám a k laboratórnym výsledkom bez potreby čakania na papierové výsledky v systéme e-zdravia. V prvom roku po jeho zavedení bude k dispozícii 40 % elektronických výsledkov, v druhom roku 60 % e-elektronických výsledkov. Notifikáciu pacientovi o tom, že jeho lekár už má k dispozícii výsledky jeho laboratórneho vyšetrenia a navýšenie odmeny lekárovi za využívanie elektronizácie v súvislosti s laboratórnymi výsledkami." Toto ponúkli lekári a zasa samotné poisťovne, že my im dáme viac peňazí, lebo však keby sme toto zaviedli, my ušetríme že desiatky miliónov eur. Za jedno toto opatrenie by sme ušetrili viac, ako si ročne vyplatia zisk všetky poisťovne. Jedno toto opatrenie. A dokonca raz toľko, hej? Čiže toto bolo zaujímavé.
Ďalšia vec bola kvalita zdravotnej starostlivosti. Signatári sa sami od seba zaviazali, že budú zverejňovať informácie o výsledkoch a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a budú poskytovať dáta a informácie pre účely, a teraz pozor, hodnotenia kvality a efektívnosti zdravotnej starostlivosti.
Priatelia, viete, čo toto znamená? Že idete si, ja neviem, operácia bedrového kĺbu, vy si kliknete na webstránku, nájdete si, kde je aká čakacia doba, nájdete si, kde je aká kvalita, ktoré zariadenie má akú kvalitu poskytovania, koľko tam má rehospitalizácií, reoperácií, aké majú problémy, spokojnosť pacienta. Toto predtým nebola debata. Ja keď som chodila za lekármi, že prosím vás, poďme hodnotiť spokojnosť pacienta, tak mi povedali, že či som normálna, však akože po prvé to bude neobjektívne, iné podmienky, milión dôvodov, prečo sa to nedá, a tu zrazu mi to ponúkli my to budeme robiť radi, my chceme, len teda motivujte nás, alebo teda dajte nám za to niečo a my to budeme robiť radi. Takto sa to, priatelia, má robiť. Tí naši to nepochopili. Ja som dúfala, že tí vaši to pochopia. Váš návrh zákona hovorí o tom, že nepochopili. A je to smutné a je to škoda.
Vy idete dávať, dobre, 390, v skutočnosti možno 350, podľa mňa ešte menej, idete dávať, zoberiete to ľuďom a dáte to vlastne do zdravotníctva len tak, len tak, bez akejkoľvek protihodnoty. Robíte presne to, čo robil Matovič s Hegerom, keď dali lekárom len tak, neviem koľko stoviek miliónov eur za platy a výsledok dnes je, že stále je o jednej nemocnica mesto duchov, stále sa neviete dopátrať normálnej, normálneho nejakého prístupu a dokonca Asociácia na ochranu práv pacientov hlási, že sa zvýšili čakacie doby, že je horší prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti. A odbory stále organizujú, zdravotnícke, že kam všade nemajú lekári ísť slúžiť, aby narobili problémy, teraz im je jedno, ktorej vláde, oni hlavne teda, však treba narobiť problémy. Mimochodom, to by dosť vyriešilo odbory zrušiť, len to sme tu asi jediní. Keby niekto potreboval, naše hlasy máte, hej?
Čiže toto je tá chyba, že my dávame, a teraz je jedno, či vaši, naši, hentí, tamtí, zlí, dobrí, Fico, Matovič, teda to je zlý a zlý, skúsim, rozmýšľam nad nejakým, dobrý, Sulík, jasné. Tak je jedno kto, podstatné je naviazať tie peniaze (smiech v sále), pán Pročko, potrebujete nejakú pomoc? Poznám lekárov, viem vybaviť aj vám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj v rokovacej sále. Pán Pročko, ukľudnite sa. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
No že teda dôležité je naviazať tie peniaze na výsledok. Preto sme navrhovali napríklad pripoisten... pri poisťovniach, okej, dajme im zisk, ale dajme im, naviažme ten zisk na výkon pre, na tieto isté kritériá. Keď budeme mať sektor aj kritériá, a to je jedno, že takéto, lebo najkrajšie na tom je, že o rok by zas dostali prázdny papier a o rok by znova museli napísať, čo urobia 31. 12. ďalší rok. A ďalší rok znova. Ja im vôbec nepotrebujem nič diktovať. Ani my, ani vy, nikto. Nepotrebujete, oni to dobrovoľne a radi napíšu, len im povedzme Tu máte obnos peňazí a povedzte mi, milý sektor, čo za to? 31. 12. keď to bude splnené, dostanete peniaze navyše. A oni to spravia radi. Však už to niekto, prosím vás, uchopte! Takto sa to má robiť a nieže vyžmýkate ľudí a nič za to zas nebudete mať a ľudia vám budú nadávať rovnako, lebo však jasné, veď to nepocítia. Tie peniaze sa proste prejedia.
Pýtala som sa na výbore, že na čo teda majú ísť, no tak na dlh nemocníc, hej? Sami viete, koľkokrát to mi, šesť, sedemkrát? Koľkokrát sa už, sedemkrát možno oddlžovali nemocnice, však všetci sme to mysleli dobre, že? Ale tak bolo nám to viete čo platné, lebo kým nenaviažete na to a nepovieme si pravdu, že v niektorých nemocniciach treba prepúšťať. Ja som hovorila, ja som robila na oddelení minulý mesiac, kde bolo 36 lekárov a 17 sestier. Úplne vážne vám to hovorím. Polku, polku oddelenia zavreli pre nedostatok sestier, preto len tých 17, nakopili ich na polovicu oddelenia, ale počet lekárov zostal ten istý. Takže výsledok je, že oni tam prídu a za jeden deň má lekár akože jedného, dvoch pacientov, vybavené, ide domov, o jednej už sa nedovoláte, hej? No tak na to pozerám, že no neviem úplne, či takto to má byť, že tam sa treba baviť aj o tom, že sú nemocnice, samozrejme, samozrejmé, že štátne, lebo súkromník si postráži, aby takýmto spôsobom nehospodáril, lebo mu ide o zisk, no čo vám, čo budeme hovoriť, toto je dobrá motivácia niekedy na efektivitu, tak, tak vlastne kým toto nenaviažeme, nepriznáme si to, nezačneme riešiť, tak vlastne to sú vyhodené peniaze von oknom, lebo vy nemažete dlh, že ho vyplatíte. On sa v tom momente, on sa už včera vytváral znova. Musíme riešiť toto, musíme riešiť zverejňovanie úväzkov. My máme lekárov, ktorí majú, keď to zrátate, úväzok štyri nula. Prosím vás pekne, kto môže robiť akože za 24 hodín, ťahať sedemdesiat šestky a podobne, hej? Že robí aj na jednom oddelení, aj na druhom oddelení, ešte má súkromnú ambulanciu a ešte aj učí v škole naraz, v ten istý čas, lebo to nikto nezverejňuje. Však to je choré.
Platy naviazať na výkon. Riadiť nemocnice ako sieť. Toto všetko treba urobiť a nieže no tak my tie peniaze minieme na to, že to vyplatíme, tie dlhy, no výborné, úžasné. Potom že stopka nových kolektívnych zmlúv. No to chcem vidieť to vyjednávanie s odborármi. Však to je úplne akože imaginárne tieto, tieto veci vôbec akože skúšať.
Čiže opakujem, riešením je zvýšiť platbu za poistenca štátu o flexibilnú časť, ktorá bude naviazaná na konkrétne výsledky, ktoré vy nemusíte písať, nemusíte ich nikomu diktovať, stačí vám prázdny papier a stačí vám chcieť a stačí vám komunikovať s tými ľuďmi. Ale tak nie, urobíte tú chybu, čo robil každý doteraz a nikdy to nebolo lepšie. Tak skúste to inak. Tento zákon sa nedá takto podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za čas. (Potlesk.)
