Videokanál poslanca

Ďakujem. Pán Gašpar, mňa naozaj udivuje, že sa vám do týchto vecí všetkých týchto špinavostí chce ísť. Či to bolo predkladanie trestnej novely, či to bolo predkladanie návrhu na odvolanie pána Šimečku a to špinenie jeho rodiny a deda a mamu a všetky tieto veci, a s úsmevom to tu obhajujete, či je to, sú to útoky pani Kolíkovú a podobne. A teraz ste to zase vy, ktorý si zoberie na plecia túto pomstu voči pánovi Kiskovi. A áno, ide o obyčajnú pomstu o nič iné, ide o pomstu, ktorú v sebe Robert Fico dlho, dlho niesol, pretože to bola jeho prvá veľká politická prehra a všeobecne je známe, že tú prehru naozaj znášal veľmi ťažko a ono to potom aj sa odzrkadľovalo a poznačilo práve ten vzťah prezidenta a premiéra, kde naozaj tam tie vzťahy boli vždy veľmi napäté a vždy vlastne bazírovali na tom, že Robert Fico sa snaží útočiť na Kisku maximálne, ako sa dalo, aby ho dehonestoval. Ja si osobne myslím ale, že toto vám politicky vôbec nepomôže. Tieto ťahy, taká tá pomstychtivosť a tak ďalej, myslím si, že už by ste mohli byť aj trošku poučení z toho, čo ste predtým robili, že skôr vás to ťahá dolu a ľudí to už prestáva zaujímať.
Ale čo skôr ľudí zaujíma, je, že vy ste si, respektíve vládni politici si zvýšili platy, že Ficovi ste vybavili doživotnú rentu, zatiaľ čo Kiskovi by ste chceli zobrať doživotnú rentu, že všetky tieto veci, ktoré sa stali vám, tak väčšinou končia tri šesť trojkou, zatiaľ čo teda Kiska si prešiel celým týmto procesom. Nevychádza vám to, zbytočne robíte takéto špinavosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujeme za túto zaujímavú schôdzu.
Čo sa týka, čo sa týka tejto transpozície smernice, na začiatku uvediem, že ju vítame napriek tomu, že smernica mešká. Smernica už aj podľa teda očakávaní Európskej únie mala byť transponovaná 18. 10. Nevadí. Napriek tomu som rád, že sa tu zjavila a že postupne bude aj prijatá.
Treba povedať, čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, že to je jedna zo zásadných domén, ktorej je potrebné sa venovať, pretože, povedzme si to na rovinu, je to doména, kde prebieha vojna. Prebieha reálny konflikt, ktorý so sebou prináša aj svoje obete. Prináša, nie sú to len kritická infraštruktúra a hekovanie a podobné záležitosti, ale, samozrejme, je to aj priestor, kde sa šíria dezinformácie, hoaxy a podobné záležitosti.
V rámci tejto NIS dvojky sa Európska únia snaží riešiť túto situáciu a byť efektívnejšia a flexibilnejšia pri zvládaní práve dezinformácií, hoaxov a iných hrozieb, ktoré vychádzajú práve z tejto domény. Nie je úplnou náhodou, že ešte, je to už asi šesť rokov, čo napríklad Aliancia uznala kybernetický priestor ako piatu operačnú doménu, ktorá sa považuje za operáciu normálneho vojnového konfliktu. Myslím si, že je všetkým jasné, ktorí sa aspoň trošku rozumejú tejto problematike, že keď dôjde k vojnovému konfliktu, dochádza, samozrejme, k nemu aj v rámci kybernetického priestoru.
A tu chcem poďakovať vládnej koalícii, že ide transponovať smernicu, ktorá umožňuje blokovať dezinformačné weby. Dokonca na to aj nabáda. A spomínam si na obdobie, keď dochádzalo počas minulého volebného obdobia k blokáciám istých dezinformačných webov na niektoré obdobie, tak vtedy sa o tom diskutovalo, že či to je legálne, alebo či to nie je legálne, či sa to môže robiť, alebo nemôže robiť, a vtedy sa zvolil aj taký postup, ktorý bol vtedy zavedený, a to bol taký, že boli určité inštitúcie, ktoré boli jasne definované a ktoré hovorili a upozorňovali na to, že či dochádza k nejakému porušovaniu, k nejakému ohrozovaniu, či sú tam nejaké teda operácie psychologického charakteru, dezinformácie a podobné veci, ktoré majú takto mať negatívny vplyv na spoločnosť a tak ďalej. No a ten postup bol taký, že tie inštitúcie, ktoré toto definovali, bola Slovenská informačná služba, Policajný zbor a tak ďalej a tak ďalej. Tie potom tieto informácie odovzdávali na národný bezpečnostný a analytický úrad, resp. Národný bezpečnostné a analytické centrum, ktoré tieto vstupy vyhodnocovalo a na základe týchto vstupov potom odovzdávalo svoje odporúčanie Národnému bezpečnostnému úradu, aby danú doménu zablokoval, resp. pozastavil jej účinnosť.
Čo kvitujem v rámci tohto návrhu, je, že bola diskusia ešte v minulosti, že či do tohto nemá byť zahrnutý aj súd. Aby súd bol ten, tá inštancia, ktorá ešte o tom bude rozhodovať, že či má byť tá doména zablokovaná a tak ďalej, a tá doména, ktorej by sa to dotýkalo, aby sa mala na koho odvolať.
Ja kvitujem, že Národný bezpečnostný úrad to do tohto zapracoval a je tam tento priestor, že definoval, že sa môže táto doména obrátiť na príslušný súd. Ale musím vytknúť tejto, tejto časti tohto zákona, že NBÚ ako taká tam nedefinuje príslušnosť súdu. On len hovorí, len definuje, že to je príslušný súd, ale nehovorí, ktorý príslušný súd to je. Čiže to je aký? To je civilnoprávny spor? Je to správny súd? A tak ďalej. Nedefinuje takisto ani lehoty a nedefinuje ani kódex, na základe ktorého má tento súd postupovať. To znamená, že keď sa táto transpozícia smernice snaží nejakým spôsobom implementovať, tak viac-menej svojím spôsobom môže vytvárať chaos, keďže môže dochádzať k zdĺhavým súdnym procesom, ktoré môžu byť aj komplikované zo strany štátu, keď bude chcieť zasiahnuť voči nejakej doméne alebo niečo podobné, ktorá keď sa odvolá na súd, tak potom nemáme definované presne, na ktorý súd, ktorý kódex a na základe akej lehoty má rozhodnúť.
Čiže len chcem upozorniť predkladateľa na tento nedostatok v tomto zákone, pretože tým pádom môžu vznikať naozaj že právne spory, ktoré budú komplikované na riešenie, preto si len vás dovolím upozorniť na tento moment a ja vás potom aj týmto aj chcem poprosiť, aby ste sa na túto časť ešte pozreli a zadefinovali. Tam stačí, keď sa povie, že správny súd alebo nejaký, aby to bolo úplne jasné, aby sa vedelo definovať tento kódex. V prípade, že toto bude, my len s radosťou za tento návrh zákona, teda túto transpozíciu smerníc, zahlasujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tento zákon alebo tento návrh zákona, tu máme už teda druhé čítanie, teda druhú schôdzu, a ja som vnímal to, že predkladateľ vníma negatívne to, že nie všetci sa k tomu, tomuto návrhu zákona pridávajú. Myslím si, že to miestami bolo možno brané aj nejak osobne alebo tak som si všimol teda na výbore, že to nebolo brané tak akože dosť, no keby som povedal. No, jednoducho bol to, boli tam také určité výhrady, že opozícia vyslovene ide tvrdohlavo proti všetkým koaličným návrhom, že sa odmieta podieľa aj na zlepšení situácie hasičov.
Ja neviem, či ste dostali, ale dostal som sa k otvorenému listu hasičov, ktorí napísali k návrhu tohto zákona. Ak dovolíte, ja vám ho prečítam.
Čiže, vyjadrenie hasičov k navrhovanej novele zákona, ktorá dopĺňa § 97 o nový ods. 3. Už niekoľko rokov stovky hasičov po celom Slovensku podúvajú žaloby voči Slovenskej republike z dôvodu porušovania Európskej smernice 2003/88 a nesúladu slovenskej legislatívy, čiže zákona 315 s uvedenou smernicou. Slovenské súdy už v stovkách prípadov právoplatne rozhodli a dali za pravdu príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Problém spočíva v tom, že zásahoví hasiči slúžia každý tretí deň 24-hodinovú službu, z ktorej sa im však do odpracovaných hodín započítava len 16 hodín a zvyšných 8 hodín sa v rozpore so smernicou a rozhodnutiami súdov do odpracovaných hodín vôbec nezapočítava. Z tohto dôvodu tak hasiči trávia na pracovisku neúmerne dlhý čas, čo má výrazný vplyv na ich súkromný život a zdravie. Napríklad, pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci, hasič si odslúži, hasič si odslúži 10 zmien, čiže 10 zmien po 24 hodín je 240 hodín za mesiac, pričom započítaných odslúžených hodín má len 160. Bohužiaľ, namiesto toho, aby sa problém vyriešil, prichádza návrh zákona, ktorým sa snaží opäť umelo nezapočítavať niektoré ďalšie zložky služobného času príslušníkom Hasičského záchranného zboru do odslúžených hodín, čo je opäť v rozpore s európskou smernicou, ale naprík alebo napríklad aj v rozpore so Zákonníkom práce, čo výrazne znevýhodňuje a diskriminuje príslušníkov Hasičského záchranného zboru. Tí sú nasadzovaní dennodenne pri množstve mimoriadnych udalostí nasadzujú svoje vlastné životy, aby pomáhali a chránili životy, zdravie a majetok občanov, a pritom Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky nerieši a úplne ignoruje stovky právoplatných rozhodnutí súdov a dokonca navrhovanou legislatívou sa snaží ešte zhoršiť už i tak vážnu situáciu v Hasičskom a záchrannom zbore. Že toto je otvorený list hasičov, ktorý bol poslaný. Predpokladám, neviem, či ste ho aj vy dostali, ale predpokladám, že aj vám ho posielali, kde hasiči vyjadrujú svoje výhrady voči tomuto návrhu novely zákona 315.
Je, ja si uvedomujem, že to je problém, ktorý tu už máme asi 20 rokov, ktorý nevieme vyriešiť aj vzhľadom na to, že počty hasičov sú nedostatočné, a tým pádom vlastne tí hasiči, ktorí slúžia, tak musia ako keby kompenzovať ten nedostatočný personál, a takto ťahať tieto služby. Ale čo je ešte smiešne, trápnosmiešne je, že za hodinu pohotovosti dostáva hasič, pokiaľ nie je nasadený pri nejakom požiari 1,75 za hodinu, čo znamená, že odpracovanú pohotovosť, ktorú odpracujú. dostanú za ňu, že 14 euro a potom, zvyšných 8 hodín vám nezaplatia nič. Čiže títo hasiči, sú naozaj, že zneužívaní. Nie je tu nikto schopný riešiť tento problém, a tak ako aj ja vnímam ten zákon, tento problém vôbec nerieši, teda tá, tento návrh novely zákona.
Je tu viacero možností ako by sa to dalo riešiť, ale nikto sa tým nechce zaoberať. Dokonca to je nadstavené tak, že ministerstvu vnútra vyhovuje táto situácia, pretože tie žaloby, ktoré tí hasiči dávajú a tie kompenzácie, ktoré za to dostávajú, keďže tie súdy vyhrávajú, keďže tu je evidentné porušovanie Zákonníka práce, evidentné porušovanie smernice Európskej únie a tak ďalej, a tak ďalej, tak dostávajú tie kompenzácie. Ale niekto múdry si vyrátal na ministerstve vnútra, že to je lacnejšie, ako keby to mali riešiť komplexne. Takže nehávajú hasičov na holičkách, a nie, a nie, nie sú schopní riešiť tento problém. Ja priznávam, že to je dlhodobejší problém, že to nie je problém, ktorý tu nastal teraz, hovorím, je to problém, ktorý tu máme, že 20 rokov. A prepáčte, z toho bol 13 rokov pri moci SMER. A ste tu znova, a neviete to vyriešiť.
Takže ja to považujem naozaj za návrh novely, ktorý celú túto situáciu nerieši. V podstate sa snaží len zakryť tento problém nejakou úpravou, aby to nebolo takto viditeľné. Ale tí hasiči si veľmi dobre uvedomujú situáciu ako takú. Čo mňa mrzí, je, že hasičov máme vždy za hrdinov, keď ich je treba. Keď sú nasadení, nasadzovaní pri živelných pohromách ako teraz, boli povodne, sú pozívaní premiérovi, prezidentovi, všetci im ďakujú. Sme na nich hrdí, keď ich vysielame do zahraničia, že chodili napríklad pomáhať hasiť požiare v Grécku alebo vo Francúzsku alebo niekde inde. Vždy sú milo vítaní. Vždy sme na nich, akože sa chválime tým, že čo všetko robia. Ale keď pre, máme pre nich riešiť problém ktorý tu je komplexný a dlhodobý, tak sa ho snažíme kopnúť pod koberec.
A ešte ako čerešnička na torte, si predstavte, že tu máme ďalšiu vec, čo vyšla najavo na ministerstve vnútra, a to je ten pofidérny nákup hasičskej techniky za tých 46 miliónov eur, ktorý dostane firma, ktorá hasičské autá v živote nerobila. Máte X iných firiem. Máte Volvo, Scaniu ja neviem. Je X iných firiem, ktoré hasičské autá bežne robia a viem, že tam napríklad aj niektoré tie komponenty tej techniky boli vyradené z toho výberového alebo toho, z toho tendra, z toho verejného obstarávania len preto, aby niektoré firmy alebo niektorá firma spĺňala tieto podmienky. Dokonca sa aj sa vie, že ministerstvo vnútra sa snažilo potom to nejakým spôsobom kompenzovať a dokúpiť túto techniku v separátnom tendri, čo museli následne zrušiť, pretože videli, že to je problematické. Takže namiesto toho, aby to vozidlo hasičské bolo vybavenou komplexnou technikou, tak chceli na to hasičské vozidlo, ktoré idú nakúpiť ešte dať prívesný vozík s tou technikou, ktorá nebude súčasťou tých, tých vozidiel, ktoré boli nakúpené, tak ich chceli nakúpiť extra a dať na to prívozný vozík, prívesný vozík. Hej? Takže takýmto spôsobom sa pristupuje k hasičom. Ja si myslím, že môžete teraz hovoriť a môžete sa nimi chváliť aj pri povodniach a tak ďalej, že veľa priateľov si medzi hasičmi táto vládna koalícia nezískala. Naopak.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
A ďakujem, Gábor, za tvoje vystúpenie. Myslím si, že bolo jasné a trefné. Keď sa tu budeme baviť o rokovacom poriadku, o právach a kompetenciách predsedu výboru, ktoré mu vyplývajú z toho rokovacieho poriadku, keď tieto práva alebo tieto kompetencie sú používané, pretože na to má každý predseda právo, a za toto bude odvolaný jeden alebo ďalší, alebo ktokoľvek, ktorýkoľvek iný predseda, tak sa dostávame do situácie, že táto vláda si robí zo zákonov trhací kalendár. Zo všetkých zvyklostí, zo všetkých hodnôt, zo všetkých princípov, na ktorých tento parlament ešte ako-tak v minulosti fungoval, ako-tak. Toto tu už od týchto momentov neplatí. Boli porušené zásady, ktoré jasne dokazujú, že akým spôsobom pristupuje táto vláda k dohodám a vôbec k princípom parlamentarizmu ako-takého, ktorý znásilňuje a zneužíva ho pre vlastný politický boj.
A ja sa pýtam, že dobre, tak teraz tu máme odvolaného jedného predsedu výboru, druhého predsedu výboru, podpredsedu parlamentu, lebo dedo, lebo mama, lebo neviem čo a tam ten prerušil schôdzu a tak ďalej, tak kto bude ďalší? To budeme takto tu akože kádrovať opozíciu, že kto môže a kto nemôže, kto sa znepáči, kto proste jednoducho začne vadiť, lebo bude neviem aký, onaký? Takto to je len dôkaz toho, tých operitatívnych sklonov tejto vládnej koalície.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej bezpečnostnej situácii súvisiacej s bombovými vyhrážkami školám podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 495 z 9. septembra 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh v určenej lehote na svojej 24. schôdzi výbory a neprijal k nemu platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu členov výboru. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov.
Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem ti Tomáš za tvoje vystúpenia a za tento návrh uznesenia, prostredníctvom ktorým je dobré ukazovať, že na Slovensku sa všetci nezbláznili. Že všetci nepodľahli konšpiráciám. Že sú tu ľudia, ktorí si uvedomujú reálne riziká a tie hrozby, ktoré s pandémie plynuli. Že sa s tým snažili bojovať. Že to boli tam aj zdravotníci a lekári, ktorí za to zaplatili svojimi životmi. A my takto vyslovene šlapeme po ich úsilí, po ich životoch po všetkom tom, čo sa stalo. Jedna vec je samozrejme zneužívať túto tému na politický boj, čo sme videli v predvolebnom boji, súboji, ktorý naozaj bol, že nevkusný, nevhodný a bol proste úbohý. Druhá vec je, keď sa táto téma stane akože už ústrednou témou konšpirátorov, ktorí si z toho robia naozaj svoje eldorádo. Ja si spomínam, že niekedy v 90-tych rokoch existoval časopis Bosorka. Tento časopis si robil srandu a šíril akože konšpiračné teórie, len pre srandu veci. A tí ľudia si to kupovali, aby sa na tom smiali a zabávali. Nikoho vtedy nenapadlo, že o dvadsať rokov, alebo o tridsať rokov to bude mainstream, že to bude politika tejto vládnej koalícii, že bude robiť časopis Bosorka a bude tieto historky predávať ako politické témy. Ono keby sme sa mohli, že až sa hanbíme len tu medzi sebou vo vnútri, fajn, ale my sa musíme hanbiť aj medzinárodne. Veď si spomeňme na konferenciu WHO, kde sa schvaľovali usmernenia ohľadne, to len my sme si jediní urobili hanbu, že....

Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky.
Úprimne, ja vidím, že predstavitelia koalície nerozumejú presne tomu, že o čom tá komisia je a čo vôbec tá komisia je, ako komisia má vyzerať a čím sa má zaoberať. A možno aj keď sú niektorí medzi nimi takí, ktorí tomu rozumejú, tak sa tomu bránia podľa mňa z politických dôvodov. Mňa fascinuje ďalšia vec a to je tá, že máme tu tie porovnania, kolega Grendel to spomínal, napríklad ten pokus alebo ten atentát na Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, kde sme videli, akým spôsobom zasahovali tam tí ochrankári, ako kryli telom. A mňa fascinuje, naozaj ešte raz fascinuje, že vy to nechcete nejakým spôsobom prešetriť. Lebo ja keď si predstavím a spomínam na ten atentát, tak ja by som očakával, že ochrankár je, alebo ochrankári sú tí, ktorí kryjú telom toho ústavného činiteľa, aby ho ochránili do maximálnej možnej miery. Ja som tam videl nejaké pochybenia, boli experti, ktorí videli tie pochybenia, a napriek tomu sa bránite k tejto veci nejakým spôsobom vyjadriť, alebo to prešetriť.
Pretože to je zásadná vec aj pre budúcnosť, ak by došlo znova k ďalšiemu nejakému podobnému atentátu, o ktorom stále hovorí premiér Fico. A vy nechápete ďalšiu vec, my nie sme že vyšetrovací orgán, ale my sme kontrolný orgán. Parlament je kontrolný orgán a má možnosť kontrolovať aj takúto činnosť, aj napríklad aj OČTK v týchto záležitostiach. Ak vy sa hovoríte, že tu nie je legislatíva alebo zákon, tak je, rokovací poriadok to dovoľuje a dovoľuje to aj zákon. A ešte raz si dovolím pripomenúť napríklad zákon o zriadení komisie na ITP.
To sú tie isté parametre ako táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Zriadenie tejto komisie sme ešte komunikovali ako strana Sloboda a Solidarita niekedy v júni, kedy sme upozorňovali na to, že mohlo dôjsť k pochybeniam napríklad zo strany ÚOÚČ, teda ochrankárov, kedy bolo viacero expertov, ktorí diskutovali aj v médiách a kritizovali ten postup ochrany premiéra pri tom atentáte. Čakali sme, že budeme môcť o tejto veci normálne diskutovať otvorene v rámci parlamentu, aby sme si vedeli nájsť nejaké tie prieniky toho, ktoré, ktoré by sme potrebovali preto, aby sme vedeli nejakým spôsobom hľadať ten spoločný zmier, o ktorom tu bola diskusia na začiatku alebo teda hneď po tom atentáte. Zamlčím o tom, aké boli tie prvé vyjadrenia, ale keď už sa budeme baviť potom neskôr, keď hlavy vychladli.
Myslím si, že opozícia si nie úplne plne uvedomuje, akú úlohu by táto komisia spĺňala. A práve, ja som presvedčený, že by spĺňala práve túto úlohu, pretože by sme si vedeli spoločne sadnúť za jeden stôl a bez nejakých invektív, urážok, jednoducho byť postavený pred určité informácie, pred určité fakty a diskutovať o nich. To by nebolo o tom, že by teraz, kto preváži koho, alebo kto si ako bude využívať, alebo zneužívať tieto informácie, ktoré by sa k nám dostávali, na ktoré máme právo a nárok, vychádza to aj z rokovacieho poriadku.
Takže myslím si, že tuto niekde sa míňame účinkom a to ma veľmi mrzí, pretože ja to vnímam skôr tak, že ako povedal pán Jarjabek, jednoducho nám nedôverujete, nechcete s nami o tom rozprávať, nechcete s nami spolupracovať, čo len dokazuje to, že v podstate nie je záujem o ten zmier s tou opozíciou. Nie je záujem diskutovať, hľadať tie prieniky a povedať si, dobre, máme rôzne názory, prežili sme si všeličo, tak ale sadnime si za jeden stôl a poďme o tom diskutovať, pretože atentát na premiéra je naozaj jedna šokujúca a zásadná vec, ktorá ovplyvnila politické dianie a ovplyvnila ho zásadným spôsobom a my si to všetci tuto uvedomujeme. Kompletne všetci, čo sme tu, že cítime, že tá situácia je zmenená po tom atentáte. Ak chceme, aby sa tá situácia trošku ukľudnila, tak potrebujeme o tom normálne otvorene diskutovať ako ľudia a nie ako politickí protivníci, ktorí majú voči sebe akúsi osobnú nevraživosť alebo niečo podobné.
Zámerom tejto komisie je práve to, aby sa nešírili rôzne dezinformácie, rôzne bludy, že kto všetko a akým spôsobom sa na tom mohol podieľať a tak ďalej, že tým pádom potom vzniká priestor, že si každá strana môže práve interpretovať tento atentát a tie dôvody toho atentátu po svojom a môže ich takto predkladať aj verejnosti a svojim voličom a takýmto spôsobom v podstate vyvolávať vášne a emócie na verejnosti. A myslím si, že toto nie je tá správna cesta, ktorou by sme mali ísť, pretože aj vládna koalícia by mala myslieť na to, že keď chce vládnuť, tak by mala vládnuť tak, aby bola aj ona rešpektovaná, alebo aspoň vnímaná ako tá, ktorá má aj tie legitímne postupy, aby vedela nejakým spôsobom komunikovať celej verejnosti, teda aj voličom opozície, aj voličom koalície nejaký ucelený postup, ktorý, ktorý by sa dal akceptovať. A vy v tomto si vytvárate akýsi monopol na komunikáciu práve tohto incidentu a tohto atentátu, ktorý všetci odsúdili.
A vychádzať z tej premisy, že za atentát môže opozícia a takýmto spôsobom zneužívať tento atentát na politickú agitáciu považujem za chybný, pretože viete, v histórii zakaždým, úplne zakaždým, keď došlo k atentátu na nejakého politika, tak bol vždy politicky motivovaný a politicky motivovaný bol osobou, ktorá sa zradikalizovala. Vždy to tak bolo, nikdy ináč. Čiže tuto vychádzať z toho, že na vine je ten alebo onen, máme tu premiéra, ktorý upozorňuje a hovorí na verejnosti, že tu hrozí ďalší atentát na nejakého politického predstaviteľa, a my nevieme, na akého, z akých informácií čerpá, vie o tom Slovenská informačná služba? Vie o tom polícia? Ktoré bezpečnostné vôbec zložky o tom vedia a akým spôsobom k tomu pristupujú, akým spôsobom sa snažia túto situáciu riešiť?
No ja to nevidím. Ja to nevidím. To sú len, zase len také nejaké výkriky do tmy, ktoré potom vytvárajú nejaké echo, a majú nejakým spôsobom potom vyvolávať ten dojem, že tu naďalej je nejaká hrozba. No a my chceme vedieť, aká tu je hrozba. Aká tu je hrozba? Čo, čo sa všetko deje okolo? Kto je všetko ohrozený? Sú to len koaliční poslanci alebo koaliční politickí predstavitelia, alebo sú to aj opoziční? Ja si myslím, že v tejto atmosfére tej nevraživosti, ktorá je tu vyvolávaná, sú ohrození všetci. Všetci, čo tu sedia. Každému sa môže niečo stať. Každému.
A ja si spomínam, keď Mária Kolíková ešte ako ministerka spravodlivosti zriadila tú komisiu na prešetrenie tej samovraždy generála Lučanského, tak ja som bol jej členom vtedy a boli tam aj členovia za opozíciu a boli tam aj rôzni experti, bola tam aj expertka zo zahraničia, bol tam súdny lekár, boli tam rôzni ľudia, ktorí sa vedeli k tej téme aj nejak vyjadriť. Myslím si, že aj tie závery tej komisie potom vlastne potvrdili to isté, čo potvrdila aj Generálna prokuratúra o rok alebo o dva dokonca po tomto smutnom incidente generála Lučanského. Čiže myslím si, že mala svoj význam a svoj zmysel, pretože jasné, že aj ten incident bol zneužívaný na politické účely, ale aspoň sme tam vedeli spolu sedieť a diskutovať, opozícia a koalícia. A vedeli sme a videli sme to isté rovnako predložené všetkým, ktorí boli súčasťou tejto komisie, či boli z opozície, alebo či boli z koalície. Proste tie, tie zábery, tie dokumenty, všetci sme ich videli a všetci sme si ich vedeli prečítať rovnako.
Preto mňa zaráža, že tu je akýsi odpor koalície o tejto téme diskutovať. O tejto téme diskutovať a hľadať tam nejaké prieniky, aby sme sa snažili, snažili, to ja nehovorím, že výsledok je zaručený, ale snažili sa nájsť nejaké prieniky a aspoň tú argumentáciu alebo aspoň, aspoň tie, tie vyjadrenia, ktoré tu máme, sa snažili nejakým spôsobom krotiť, obrusovať tie hrany a tak ďalej. Pretože to je, myslím si, aj zmyslom a účelom každého politika alebo politického predstaviteľa, lebo vy už aj keď ste zvolení za nejakú politickú stranu, tak tuto v parlamente reprezentujeme všetkých občanov Slovenskej republiky, čiže ja tú zodpovednosť mám za všetkých, takisto ako každý jeden z vás. Preto by sme mali vnímať tú zodpovednosť na našich bedrách a nevyhýbať sa jej a nezneužívať tento atentát na politické účely. Ja si myslím, že tá komisia má svoj zmysel. Má svoj zmysel.
Máme tu napríklad ináč zákon z roku 2014, ktorý hovorí o tom, aby bola zriadená komisia na kontrolu informačno-technických prostriedkov – ITP. A je tu rok 2024, ešte stále sa nám to nepodarilo zriadiť, ale všetci si uvedomujeme, že ako je potrebná. Ako by bolo dobré, keby sme ju mali, len sa nevieme zhodnúť, akým spôsobom, kto v nej bude a tak ďalej. Ale potrebujeme ju a tie zákony tu máme na to a máme tu na to aj rokovací poriadok, aby tieto veci boli naplnené. Čiže z tohto pohľadu tu nie je prekážka. Je to len o tom, že či je ochota, alebo nie je ochota a politická vôľa tieto veci riešiť.
Preto si myslím, že zriadenie takejto komisie by malo dostať šancu a uvidíme, akým spôsobom potom budeme vedieť pracovať v tejto komisii spoločne a hľadať spôsob spoločného, spoločnej komunikácie a možno aj spoločne nejakým spôsobom sa snažiť aj vystúpiť. Ja si myslím, že to by bolo také veľké a silné memento, keby takáto komisia zastúpená poslancami koalície a opozície vedela vystúpiť pred verejnosť a vedela povedať nejaký jednotný názor. Myslím si, že toto by malo oveľa väčší efekt na našu verejnosť, ako zneužívanie tohto atentátu na iné politické účely a očierňovanie buď opozície, koalície, alebo čokoľvek.
Takže ešte raz, zamyslite sa nad tým, má to svoj zmysel, určite by sme sa mali pokúsiť takúto komisiu zriadiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani Števulová, za tento návrh zákona, aj SaS-ka prišla s podobným návrhom zákona a myslím si, že teda vnímame situáciu podobne alebo v podstate rovnako. A uvedomujeme si, že došlo naozaj vzhľadom na následky novely Trestného zákona k zhoršeniu situácie na Slovensku, práve čo sa týka takejto kriminality, ktorá začína stúpať. Sú ľudia, ktorí to začínajú pociťovať na vlastnej koži, sú to aj obchodné reťazce. Sú to rôzni obchodníci, ale sú to aj bežní ľudia, ktorým začínajú miznúť veci a keď je aj páchateľ pristihnutý, tak pokuta na mieste je 33 eur, čo je smiešne. A áno, potom v správnom konaní je to 330 eur, čo naozaj môže, nie je odstrašujúcim príkladom, pretože keď ukradnete niečo za 700 eur, zaplatíte za to 330, tak sa vám to stále oplatí, zarobili ste.
Čiže áno, je na mieste, aby sme sa zamýšľali nad tým, akým spôsobom túto chybu v novele Trestného zákona, ktorá je ináč plná chýb, napraviť. Ale zas by som to bral aj z tej druhej strany, každá minca má dve strany, a to je, keď teraz týmto konsolidačným balíkom sa zvýšilo DPH na knihy na 23%, tak viete, keď ukradnete knihy za 700 eur, nie je to trestný čin.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne obom za vaše faktické poznámky.
Pán Muňko, ja rozumiem vášmu rozrušeniu, ja aj vnímam, ako to vidíte. Ja chcem povedať jedno. Bez ohľadu na to, akú som mal politickú príslušnosť alebo politické tričko, tak pre mňa naozaj bezpečnosť je niečo, čo je nad tým a čo je apolitické, pretože sa týka nás všetkých a týka sa aj bezpečnosti našej krajiny. Ja v minulosti, a to bolo veľmi dobre známe, som bol kritický aj voči predošlému vedeniu ministerstva vnútra, veľmi dobre sa o tom vie. Veľmi dobre sa vie, že aj ministra vnútra sme predvolávali pravidelne na brannobezpečnostný výbor, kde bol grilovaný. Či som to tu organizoval ja, že som zvolával tie výbory, alebo dokonca o to požiadala opozícia, tak sme o týchto veciach diskutovali. A škrelo ma naozaj veľa vecí. Takisto som mal iné očakávania. Mal som očakávania, že sa niektoré veci vyriešia iným spôsobom a mali sme o tom diskusie, aj sme sa o tom hádali, ale aspoň sme o tom vedeli sa rozprávať. Ten rozdiel oproti tomu dnešku je, že my tu diskusiu nemáme ani na tom brannobezpečnostnom výbore a nemáme ju v podstate ani tu v pléne, pretože ako koalícia sa týmto témam vyhýbate. Ja by som sa veľmi rád normálne že korektne o tejto téme porozprával. Moje prvé vystúpenie, pán Muňko, k prvému čítaniu bolo úplne niečo iné. Naozaj som hovoril o tom, aké chyby sa robili v minulosti, aj aké chyby sa robili za minulého vedenia, že čo všetko tam bolo zle urobené. Všetko sme sa bavili a sme hovorili o tom, že ako je dôležité sa baviť o budúcnosti, o tom, aby to malo nejaký cieľ, nejaké smerovanie. A ja som očakával, že tá diskusia zostane aj v tejto rovine. Až po moment, keď vystúpil minister vnútra, ktorý nám tu všetkým vynadal, ale nepovedal nič viac.