S tým, že vystúpim, ale mňa toto drzosť naozaj vynáša. Inčo a, ak minister, ktorý je tu prítomný v sále, k zákonu nie je ochotný vystúpiť a vysvetliť, na čom stavia ústavnoprávny základ pre sankciu, ktorá sa ukazuje, že nemá základ v ústave. A upozorňujú na to všetci, ešte predtým, ako to dal do procesu, predtým, ako to celé napísal. Že Únia miest priamo na to upozorňuje, ktorá to má vykonávať. Generálny prokurátor na to upozorňuje, že sú k tomu námietky v rámci celého pripomienkového procesu. Sme to tu niekoľkokrát povedali, že tu boli návrhy, ako by sa to dalo možno zmäkčiť a dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Šulc, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. No, že vôbec. Dať tomu priestor, ale bolo to odmietnuté. A v zákone k tomu nie je nič. Absolútna nula. V dôvodovej správe nula. Pán Zuba, naozaj to tak je. Neverili by ste. Ja som k tomuto vôbec nechcela vystúpiť. Naozaj, že vôbec. Lebo je tu 2000 paragrafov Občianskeho zákonníka. Mám čo robiť, aby som sa s tým nejakým nejako popasovala? To je ďalšia vec. 2000 § 8. mája prijaté, 29. mája sme to tu mali preberať. Hej? Tak a ja sa naozaj tým zaoberám a chcem k tomu vystúpiť. A počas toho, ako som tu, keďže môže hocikedy vystúpiť pán minister spravodlivosti, no tak som sa začala naozaj zaoberať týmto zákonom. Pretože je to vážne. A tu som počula, že pán minister vnútra nemieni vystúpiť v záverečnom, že nevystúpi. Tak som to pochopila možno zle. Ak sa prihlási, budem vidieť, že vystúpi. Nepotrebujem využiť ten čas. Ale ja to považujem naozaj za nebetičnú drzosť. Nebetičnú drzosť. Lebo my tu vystupujeme preto, lebo nás to naozaj trápi. Toto je podľa nás fakt drzé. O čom má byť táto diskusia? Keď my tu vystúpime s tým, že je tu ústavnoprávny problém, upozorňujú na to všetci, veď to nie sú naši kamaráti. Únia miest a obcí, to ako nemôžete ani povedať, že to je predstaviteľ opozície. Generálny prokurátor, to je predstaviteľ opozície? Tak celá Únia miest a obcí, to sú tiež asi predstavitelia opozície, hej? Prosím vás, jasné. Všetci sú opozícia. Asi každý, kto dá nejakú námietku, je opozícia. Tak aspoň v texte, tak dobre, tak nech sa páči, pán Saloň, keď si myslíte, všetci sú teda predstavitelia opozície, ktorí dávajú nejakú námietku. Prečo v zákone k tomu nie je nič? Naozaj nič. No už aj nič. Ja aj teraz počas toho rokovania som naozaj úprimne sa snažila hľadať, aký môže byť základ. Keď som sa s kýmkoľvek, s kýmkoľvek spojila, tak s ohľadom na závažnosť takejto sankcie musí predkladateľ jasne povedať v dôvodovej správe v zákone, ako na to ide. No nič tam nie je. Nič tam nie je. To znamená, vy v celom legislatívnom procese ešte predtým viete, že je to problém, že sú tu nejaké úskalia medzinárodné, právne, ústavnoprávne a naozaj, že predkladateľ si nedá žiadnu námahu, absolútne žiadnu námahu. Nič nedať do textu. Nič. Tak my tu môžeme naozaj tápať. Možno to má vymyslené minister vnútra. Možno Ministerstvo vnútra má perfektnú argumentáciu nachystanú pred Ústavný súd, ale takto to predsa nemá byť. Takto to nemá byť. Potom, ako, načo skracujete, snažíte sa skrátiť celú debatu, keď vlastne nám neodpoviete? Načo nám mienite odpovedať potom ako pán minister? Na čo nám chcete odpovedať? My poukazujeme na nejaký ústavný, ústavnoprávny problém. Tu sa tu striedame, poukazujeme na to naozaj konzistentne. Vyzvala som pána ministra, aby niečo povedal. Aby niečo povedal. Tak chápem, že si poviete: „Vy chcete tie obecné práce.“ Dobre, veď je to legitímne. Nech sa páči. Chcete to skúsiť? Veď dobre. Vidíte úskalie, ale chcete to skúsiť. Ale my poukazujeme na to, že je tu problém v ústave, že ústava nevytvára k tomu priestor. Medzinárodné dokumenty tomu nevytvárajú priestor. Keď to aj tak chcete, veď nech sa páči. Je to legitímne, skúsite to. Ústavný súd. Asi sa to tam dostane na stôl, ale hádam by ste nám mali povedať, že ústava nie je z drapapiera a keď tam sú nejaké limity, tak my sa skutočne úprimne snažíme v tých limitoch ísť. Tak ja by som to chcela vidieť, aspoň aspoň sa hrať na to, že máme ten záujem. Veď veď naozaj, o čom je táto debata tu? Tak my tu vystúpime, poukážeme na to, tak minister, ktorý tu je, to je asi tá slušnosť. To naozaj sa tu hráme len na to, že máme chodiť v kravatách? A že máme chodiť v nohaviciach? A že ženy majú byť podľa nejakej ženskej módy oblečené? Akože naozaj o tom sa tu my bavíme? Že my, keď tu povieme, že je ústavný problém, tak minister ani nevystúpi, nič nám k tomu nepovie? To máme dať do rokovacieho poriadku, že keď je tu ústavná námietka, tak minister príslušný má k tomu niečo povedať? To máme dať toto do rokovacieho poriadku? Či keď v legislatívnom procese od začiatku je takáto, tak, ak niekto z opozície alebo ktorýkoľvek poslanec sa na to opýta, tak minister má vystúpiť? To naozaj na toto máme akože my poukázať v rokovacom poriadku? To máme prísť s takou novelou, že keď tu je nejaká vážna, tak ja nehovorím, že hocijaká, ale ústavnoprávna námietka, keď tu je, ktorá vyvstala od začiatku legislatívneho procesu, tak príslušný minister má k tomu zaujať postoj? Toto tu máme dať do rokovacieho poriadku? A keď to, a keď to neurobí, tak je možné vyvodiť nejaké disciplinárne konanie? Lebo veď veď to nejde len o to, že my si tu chceme podiskutovať. Veď chceme prijímať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Veď toto ste sa vy zaviazali, my zaviazali, ministri sa na to zaviazali, premiér sa na to zaviazal. Tak keď sa tu, keď my chceme, aby ten zákon bol v súlade s ústavou, tak hádam by bolo slušné, aby minister tu vystúpil a povedal, prečo si myslí, že je to v súlade s ústavou. Keď od začiatku vidíme len námietky, že to tak nie je. To akože je úplne jedno vlastne, čo my tu povieme naozaj? Proste minister vnútra sa rozhodol, že si tu dá audi. Maximálne povie to, čo je nevyhnutné, aby uviedol zákon? Prepáčte, ale aj minister obrany, minister spravodlivosti si tu vie sadnúť a vie odpovedať. To musím povedať. Ale že teda asi minister, minister a súčasne predseda HLAS-u, no to je absolútna arogancia. Skutočne to musím povedať. Áno, minister spravodlivosti aj minister obrany, keď tu máme debatu, tak aj dokonca viackrát vystúpili. To musím, musím dať kredit. Musím dať kredit, že akože v tomto ako predstavitelia SMER-u v nejakej miere, v nejakej miere, ja si myslím, že je tu nejaká korektná debata. Ale predseda HLAS-u a minister vnútra, akože toto ako nastavuje tento, akože to je hanba. To je hanba. To je váš koaličný partner. Takto to tu vyzerá. Ja si myslím, že to aj vy musíte vidieť, že to nie je v poriadku. Tak to proste nemá byť. Keď vy nastavujete takto tie štandardy, že to, čo povedia predstavitelia opozície, nie je to akokoľvek pádne a dôležité, aby sme si to tu vydiskutovali. Tak je to nič, je to blato? No tak aj my hľadáme potom cestu, ako na to upozorniť, že takto nemôže byť. Histórie si vyšíva. Alebo niekoho nálepka, veď hádam. Môžeme si o tom myslieť hocičo. Môžete mať na to neviem aký názor, ale my chceme diskutovať tu teraz normálne o zákone. Ja by som chcela diskutovať o Občianskom zákonníku. Naozaj by som chcela. Ale vlastne vy ste mi ani nedali priestor, aby som sa na to poriadne pripravila, lebo taký malý čas, to sa ani nedá. To ja potom poviem k tomu aj v rozprave. Keď si to prepočítate, koľko je to strán, koľko je to paragrafov. To sa nedá. To je iba pro forma, aby to tu prebehlo a proste ste si to tu schválili. To ani vy nebudete vedieť, čo to je. Ale o tomto tu jasne teraz vieme, diskutujeme, upozorňujeme na to. A tu nie je žiadny záujem. Žiadny záujem. Vysvetliť, prečo zákon, ktorý tu predkladá minister vnútra, je v súlade s ústavou a súvisí so sankciou prác. Nemôže byť ústava z drapapiera. To je naozaj jedno, čo je v ústave? Akože je iba nejaké cvičenie, že my si tam hľadáme v tom čl. 18, kde je zákaz nútených prác, či to obstojí alebo neobstojí. Veď ja vravím, ústava nie je drapapiera. Či asi pre vás, pán minister, je pre vás drahý papier aj ústava? Tak keď nie, tak vystúpte a povedzte nám v čl. 18, kde je zákaz nútených prác, podľa akého ustanovenia z ods. 2, kde sú výnimky z toho, podľa vás tieto obecné práce ako sankcia tam patria? Chceme to tu počuť. Podľa ktorého ustanovenia podľa vás môžete presadzovať v priestupkovom zákone obecné práce, podľa akej výnimky? Chceme to tu naozaj počuť, ako to chcete urobiť. Tak za to by sme hádam mali dostať odpoveď. Keď v ústave máme zakázané nútené práce. Výslovne ich tam máme zakázané. Čl. 18 ods. 2, si to kľudne pozrite, hovorí výnimky. A my nevieme. My naozaj nevieme, podľa akej výnimky je možné tieto obecné práce zaviesť. Nevieme to. Nikde v texte zákona ani v dôvodovej správe sme sa to nedozvedeli. Nevieme to. Vieme len z textu zákona, že jedna z tých výnimiek to nie je, lebo to v zákone je napísané. Sú tam štyri výnimky, že tá štvrtá to nie je. To jediné vyplýva z textu zákona. A tie tri, ktoré sú tam, keď si ich čítame, tak nám to na ne nevychádza. Ale zákon ani dôvodová správa nehovoria, podľa akej výnimky je to možné zaviesť. To znamená, že my sa musíme obrátiť na Ústavný súd, aby sme dostali túto odpoveď? Naozaj? To nemal by minister vnútra, keď zavádza proste takúto prácu, nám vysvetliť, podľa čoho na to prišiel? Vy si myslíte, že naozaj by nemal na to odpovedať? Ja si myslím, že by mal. Žije v tom lepšie ako vy. Veď má k tomu celý tím. Veď má celý legislatívny odbor. Veď ten odbor to tu sleduje. Možno má aj svojich zamestnancov na balkóne. Minister spravodlivosti príde s celým tímom, ktorí sledujú celé rokovanie, ktoré tu prebieha. Takže to nie je, že on teraz nevie, čo by povedal. Určite predstavitelia, ktorí pripravovali zákon, a Ministerstvo vnútra sledujú celú túto debatu. A okamžite vedia na všetko zareagovať. Proste nechce zareagovať. Nechce nám nič povedať. Chce to nechať v tajomne. A toto je arogancia. Takto vyzerá arogancia moci. Že je tu vážna námietka, je jasne vznesená, veľmi zreteľne. V rámci priestoru, ktorý je na to určený v zákone, v ústave. A my na to nedostaneme odpoveď. Takto vyzerá arogancia moci. Že sem príde predstaviteľ vlády a predstaviteľ vlády nijako neodpovie, nijako nereaguje na tieto námietky. To je arogantné. Naozaj je to hanebné. Takto to jednoducho nemá byť, a to musíte všetci vidieť. Tak toto nemá byť. Lebo o tomto jednoducho rokovanie v pléne nemá byť. Jednoducho na závažné námietky tu musíme dostávať odpovede. O tom je diskusia. O tom je rokovanie k danému zákonu, ale tu sa to nedeje. A toto je neakceptovateľné. Jednoducho to neprijmeme a nebudeme to prijímať a budeme na to upozorňovať, lebo takto jednoducho rokovanie nemá vyzerať. A keď je vznesená námietka, tak sa očakáva, že na to minister zareaguje. A keď toto mienite ignorovať, keď mienite ignorovať naozaj námietku, ktorá je vznesená ohľadom ústavy, tak ja už neviem, akú ignorovať nebudete. Lebo to mne príde naozaj ako prekročenie všetkých čiar. Ďakujem pekne.
