Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Skúsim zareagovať na niektorých z vás. Bolo to veľmi veľa faktických poznámok.
Pán poslanec Lackovič, pani poslankyňa Kleinert, Galko, ale aj ďalší, áno, potvrdili ste to. Súhlasím, táto "konsolidácia" môže roztočiť ďalšiu inflačnú špirálu. Nie je to konsolidácia. Je to ožobračovanie ľudí.
Pán poslanec Dvořák, áno, táto koalícia je valcom spravodlivosti. A Pente urobí asi všetko, čo jej uvidí na očiach a pani predsedníčka je momentálne Haščákovým tŕňom v oku a preto musí ísť z hrušky dole.
Pani poslankyňa Gažovičová, pán poslanec Sabo, pri takomto navýšení zdrojov je, samozrejme, nutné definovať nástroje, ktorými ideme zlepšovať kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku, a to sa, žiaľ, zatiaľ nedeje.
Pán poslanec Igor Matovič a Peter Pollák, aj ste povedali škoda, že časť tých zdrojov, ktoré teraz lejú do zdravotníctva, nejde na potrebné operácie ich a všetkých našich voličov. Nie, oni radšej tie peniaze, zdá sa, pošlú do daňových rajov.
Pani poslankyňa Janka Bittó Cigániková, zákaz splácania úverov poisťovniam som presadil ja ako minister do vládneho návrhu zákona. Ako sme mohli byť proti? Ako často zavádzaš, alebo priamo klameš?
Pani poslankyňa Luščíková, ničia úspory zodpovedných ľudí, ožobračujú ich dôchodky, ničia celý dôchodkový systém budúcnosti. Žiaľ, súhlasím, je to úplne tak.
Pán poslanec Szalay, máš pravdu, že okamžité nezazmluvnenie Borov v prepoisťovacej dobe za čias ministra Palkoviča spôsobilo odliv poistencov VŠZP aj do Dôvery. Lepšie by to nikto asi nevymyslel. Ale napríklad taká pani Hlinková, ktorú som menil, stratila pre VŠZP 150-tisíc poistencov. To sa nepodarilo ani v jednom roku ani tým, ktorých tak veľmi kritizujete. Ďalšie, nesúhlasím s tým, však bol predsa stabilizačný príspevok, ktorý zvýhodňoval zdravotní... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, počuli sme už veľa príspevkov, prečo zákon, o ktorom aj dnes rokujeme, treba správne nazvať lex na ožobračovanie ľudí. Počuli sme, že sa nám zníži vďaka nemu ekonomický rast, že sa nám zvýšia ceny a, samozrejme, tým pádom sa zvýši inflácia, s ktorou teraz sa snažíme bojovať.
Dovoľte však, aby som sa teraz krátko pozastavil nad tým, komu pôjde časť peňazí, ktoré vám ľudia odvedú cez zvýšené odvody dane a poplatky. Krásne sme to mohli vidieť v prípade pomoci s hypotékami. Podľa mňa totálne amatérsky počin. Prezradiť parametre pomoci bankám, ktoré na to môžu zareagovať úplne, ako chcú a aj zareagujú, vytvorí z pomoci ľuďom, ktorú ste možno aj dobre mysleli, pomoc bankovým domom. Podobne amatérsky počin, ale s oveľa drastickejším dopadom na bežných ľudí sme videli po poslednej veľkej ekonomickej kríze v roku 2008, keď akciové trhy klesali na rekordné minimá a potom prišiel súčasný premiér Fico naozaj s bombastickým riešením. Úspory z II. piliera občanov prehodil do garantovaných dlhopisových fondov. Skúsení investori v takom období nakupujú ďalšie akcie, aby zarobili na následnom vzostupe ich ceny. Premiér Fico týmto totálne nekompetentným rozhodnutím ožobračil budúcich dôchodcov o približne 5 miliárd eur, nakoľko len malé percento veľmi rozhľadených pracujúcich, ktorí spĺňali kritériá, svoje peniaze radšej rýchlo presunula naspäť do akciových alebo indexových fondov. Takíto ekonomickí babráci nám tu vládli a, žiaľ, opäť vládnu. Teraz opäť premiér Fico znižuje odvod do II. piliera. Berie tým zodpovedným pracujúcim nádej na lepšie dôchodky. Preto zodpovední, lebo títo pracujúci pochopili, že si takto môžu sporiť na dôchodok, lebo chcú pomôcť štátu do budúcnosti s vyplácaním dôchodkov z I. piliera. Ak si v tejto krajine zodpovedný, táto vláda sa ti vysmeje. Absolútne nezodpovedné. Žiaľ, zvykli sme si, že na Slovensku žijeme v totálne nestabilnom prostredí. To, čo je politikmi ľuďom sľúbené, neplatí.
Poďme teraz k zdravotnému poisteniu. Tento rok sme dali poisťovniam takmer o miliardu viac, ako vlani. Bol k tomu pádny dôvod, nakoľko sa výrazne navýšili mzdy, mzdy lekárov, sestier, ostatných zdravotníckych pracovníkov, teda toto navýšenie muselo prísť. Teraz ešte dofinancujeme celý sektor o ďalších 316 miliónov eur. Na budúci rok sa ešte predchádzajúcemu parlamentu podarilo zafixovať platbu za poistencov štátu na úrovni 4,5 %. Ak si dobre spomeniete, sám architekt tejto reformy Rudolf Zajac navrhoval, aby poisťovniam išlo každý rok stabilne 4 %. Budúci rok to teda bude ešte o niečo viac. A teraz ešte zvýšenie odvodov občanom, ktorí sú jedni z najviac odvodovo zaťažených občanov v Európe. Budúci rok takto do zdravotníctva pôjde asi o miliardu eur naviac oproti terajšiemu roku, približne osem miliárd eur. Podobnú skúsenosť už majú naši susedia z Česka, kedy za vlády Babiša počas covidu výrazným spôsobom zvýšili rozpočet zdravotných poisťovní a ich skúsenosť hovorí podobne, ako varujú mnohí ekonómovia, že keď nalejete do zdravotníctva príliš veľa peňazí naraz, žiaľ, to neprinesie adekvátny nárast kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tieto peniaze sa tam síce minú, ale, žiaľ, nepodarí sa ich investovať zodpovedne tak, aby z toho mali občania prospech, čo nakoniec ale aj vidíme teraz, pretože neprichádzate so žiadnymi zlepšeniami. Vy za toto odvodové zaťaženie občanom ste nič nesľúbili. Paradoxom je, že ste mohli nechať v platnosti aspoň čiastočne zákon, ktorý mal začať platiť od budúceho roka, právo pre pacientov byť operovaný včas. Do maximálnych čakacích lehôt, ktoré stanovili odborníci.
Keď sme tu argumentovali v rozprave, prečo to nejde, a odôvodňovali sme, že áno, bude potrebné do sektoru dať viac peňazí, vtedy sme netušili, že urobíte niečo takéto. Ale v tom by to bolo logické, keby ste občanom zachovali toto právo byť zoperovaný včas, to navýšenie by sa čiastočne prenieslo naozaj do zníženia čakacích lehôt a občanom by ste tým pádom garantovali operácie do maximálnych čakacích lehôt, ktoré stanovili odborníci.
Veľa sme tu hovorili o tom, že nie sú na to pripravené softvéry. Mimochodom tie softvéry mali pripravovať firmy, ktoré zabezpečujú informačné systémy pre jednotlivé nemocnice, mali na to dva roky času, nelogické a nepochopiteľné, že sa ich nepodarilo dotlačiť, aby to spravili. Ale čo je zarážajúcejšie, je to, že čakacie lehoty sa od roku 2009 vedú, a vedú sa pri desiatkach diagnóz. Vedú sa povinne zo zákona, reportujú sa poisťovniam. Takže argument, že tu neboli pripravené nejaké informačné systémy, z tohto pohľadu určite neobstojí. Bol tu jednoznačne, bola tu jednoznačne možnosť, aby tieto čakacie lehoty aspoň pri časti diagnóz mohli platiť a neboli to vôbec zanedbateľné diagnózy, boli to dôležité operácie srdca, operácie aneuryzmy, aorty, každý z nás, ktorý má nejakú výduť na tej veľkej cieve a potrebuje ísť na operáciu, vie, že mu tikajú hodinky, kedy mu táto výduť môže prasknúť a môže zomrieť. Na toto mal mať garantovaný čas. A treba si uvedomiť, že naše kardio-ústavy, ktoré sú naozaj skvostom slovenského zdravotníctva stále aj vďaka tomu, v akých budovách sú, aj vďaka tomu, ako mali nastavenú cenotvorbu, majú odborníkov a majú kapacity a mohli by robiť viac. Jediný problém bol, že nedostali a nedostávajú od poisťovní dostatok financií. Pokiaľ by začal zákon o maximálnych čakacích lehotách budúci rok platiť, áno, týmto naliatím peňazí do zdravotníctva, ktoré idete urobiť cez navýšené odvody, časť z nich sa naozaj mohla uplatniť týmto spôsobom. Vy, vaši príbuzní, chorí ľudia sa mohli dostať ku kardio-operáciám včas.
Aj dnes sme počuli v rozprave od kolegyne Marcinkovej, že jej manžel mal čakať na výmenu kolenného kĺbu viac ako dva roky. Práve tieto maximálne čakacie lehoty, ktoré mali platiť od 1. 1. a ktoré sa evidujú už od roku 2009, by jej, by garantovali jej manželovi, že tá operácia by sa mala uskutočniť maximálne do jedného roka. Takisto pri výmene bedrových kĺbov. Mnohí ľudia potrebujú výmenu očných šošoviek, pretože majú šedý zákal. Áno, aj tieto operácie sa vedú od roku 2009. To znamená, všetko bolo pripravené, všetko bolo pripravené. Stačilo, aby to začalo platiť.
Mohli ste vylúčiť ostatné diagnózy, možno tie menšie nemocnice, ktoré sa sťažovali, väčšinou súkromné, že si nevedú čakacie zoznamy pre svojich poistencov, čo je, samozrejme, v 21. storočí v našom zdravotníctve nonsens, ale, žiaľ, to tak je. Nevedú si čakacie zoznamy, nevedia to rýchlo do nejakého rozumného času pripraviť tak, aby tento nárok pacientov mohol platiť. Viete, to ma veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že tie kapacity slovenského zdravotníctva sú oveľa vyššie, ako v súčasnosti zdravotníctvo poskytuje našim občanom. A problémy boli častokrát práve v nedostatočných limitoch. Teraz idete naliať peniaze do zdravotníctva a túto možnosť, ktorú vám tu pripravila predchádzajúca vláda, ste si odložili až o ďalší rok. Ja dúfam, že aspoň na ďalší rok bude platiť, hoci nepochopiteľne nerozumiem, prečo, keď ste mali takéto plány, nezačala táto možnosť a toto právo pre našich občanov platiť už od januára.
Treba si uvedomiť aj nonsens, ktorý tu priniesol pán doktor Baláž, predseda zdravotníckeho výboru, keď predložil na rokovanie výboru pozmeňujúci návrh, že navýšenie odvodov takýmto spôsobom, ako navrhujete, bude platiť iba do konca roku 2027. Teda presne do obdobia, kedy je datovaný koniec vašej vlády. No ja chcem vidieť, kto to potom od 1. 1. rok 2028 zníži. V tom čase to môže byť až jedna miliarda, ktorú by ste zrazu tomu systému zobrali. Neverím, že bude v rozpočte toľko financií, aby to zrazu sa celé dalo zaplatiť z rozpočtu.
Teraz vám však chcem, chcem vás upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec, že ono tie peniaze, keď do zdravotníctva nalejete, tak oni sa, samozrejme, minú, ale zamyslime sa na to, asi ako. U nás poisťovňa Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020 dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti viac ako 900 miliónov eur a čistý zisk k tomuto po zdanení činí zhruba 700 miliónov eur. Z toho 550 miliónov eur už vyplatila svojim akcionárom, teda je jasné, že aj z ďalších rokov je tu nejaký nevyplatený zisk, ktorý stále má poisťovňa Dôvera zaknihovaný, a tento zisk si bude chcieť, budú chcieť akcionári vyplatiť. Veľmi zaujímavý článok teraz napísal pán Krempaský z Denníka SME, kde uvádza, že konečnými užívateľmi výhod Dôvery sú siedmi ľudia, štyria z nich majú meno, priezvisko Haščák. Okrem bývalého partnera finančnej skupiny Jaroslava a jeho manželky Valérie, sú medzi nimi podľa dátumu narodenia zrejme ich synovia Jakub a Martin. Ďalším známym konečným užívateľom výhod Dôvery je partner Penty Marek Dospiva. Takže je nám jasné, komu tých 160, 176 miliónov, nerozdelený zisk Penty, zo zdravotného poistenia pôjde. Pôjde týmto konečným užívateľom.
A teraz dovoľte, aby som trošku si zaspomínal, čo sa dialo za vašich vlád v minulosti. Ten enormný zisk, ktorý dosiahla poisťovňa Dôvera za tých desať rokov, teda pred zdanením viac ako 900 miliónov eur, bol vďaka veľmi spornej transakcii, ktorú realizoval váš súčasný, alebo nie realizoval, ale sekundoval pri nej váš súčasný minister Tomáš Drucker. A podľa všetkého išlo o nadmerné ohodnotenie kmeňu poistencov Apollo poisťovne, ktorá sa zlúčila s poisťovňou Dôvera. Z tejto transakcie bola potom v roku 2011 až 2015 vyplatená aj mimoriadna dividenda vo výške približne 200 miliónov eur pre cyperskú schránkovú firmu Prefto spájanú s oligarchom známym z rôznych káuz vašich bývalých vlád Jurajom Širokým. Takže za časť tohto enormného zisku nesie zodpovednosť priamo SMER s jeho vtedajšími nominantami.
Treba si uvedomiť, že žiadna iná poisťovňa si vo svojom účtovníctve nevedie hodnotu svojho poistného kmeňa, lebo je to veľmi sporné. Mohla by to minimálne urobiť Všeobecná zdravotná, ktorá sa tiež zlučovala so Spoločnou zdravotnou poisťovňou. Dôvera si tento kmeň ako jediná vedie, eviduje a ešte ho aj každoročne odpisuje sumou 15 miliónov eur, čo ide z nášho zdravotného poistenia. Vtedajší poslanci SMER-u dokonca následne, keď sa táto transakcia stala, schválili v pléne pozmeňujúci návrh, ktorý zrušil zdanenie tejto obludnej transakcie, aby sa mohla zrealizovať a dividendy vyplatiť akcionári, akcionárom Penty a Prefto. Váš nominant vtedy na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dovolil Dôvere si na ňu čerpať úver, ktorý splácali poisťovne Dôvery ďalšiu dekádu zo svojich zdravotných odvodov, aj s úrokmi, ktorý tento úver priniesol. Časť takto zaevidovaného zisku Dôvery teda ešte stále nie je vyplatený a na to treba dostatočný cash. Ten cash im teraz týmto zvýšením odvodov do systému nalejete.
A teraz vám chcem povedať jednu veľmi dôležitú vec a budeme veľmi sledovať, čo sa bude diať. Vďaka tomu, že som minule priniesol, v minulom období priniesol legislatívu, ktorá zdravotným poisťovniam zaviedla povinnosť investovať do zdravotníctva na zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov minimálne stanovené percento z vybraného poistného za limit nákladov na zdravotnú starostlivosť, tak pokiaľ zachováte túto legislatívu, tak tie peniaze, ktoré sa tam teraz nalejú, bude veľmi ťažké použiť na výplatu tohto nerozdeleného zisku. Naozaj upozorňujem toto plénum aj všetkých vás koaličných poslancov, ktorí máte svedomie a nechcete, aby tieto peniaze boli poslané do schránok najmä oligarchu Haščáka, nemeňte tento zákon. Ja osobne očakávam, že sa to veľmi rýchlo bude diať, a že v nejakých ďalších, na ďalší, na nejakých ďalších schôdzach tu budeme mať túto dôležitú zmenu, pretože teraz je to za, teraz je to zadefinované v zákone tak, že Dôvera musí použiť 95,2 % financií, ktoré natečú do jej poisťovne na úhradu zdravotnej starostlivosti. Keď sa to zmení, tak toto platiť nebude, a potom ten nerozdelený zisk si z peňazí, ktorý získajú do systému vďaka zvýšeným odvodom, budú môcť vyplatiť akcionári Dôvery, teda najmä pán Haščák.
Pán Haščák je vám určite veľmi vďačný aj za to, že svojimi plánovanými krokmi v Trestnom zákone idete znižovať sadzby tak, aby jeho kauzy boli premlčané, nakoľko určite viete, vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila ho obvinila, ako aj ďalších štyroch ľudí, zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Pán Haščák je obvinený aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Všetci vidíme, že Penta Agel si v zdravotníctve rozdelili teritória a dokonca v poslednom období je evidentné, že aj dve najlukratívnejšie ekonomicky najsilnejšie regióny - Bratislavu a Košice. Tu, tak ako to vidíme a vidíme to aj pri investíciách z plánu obnovy, sa nedaria štátu investície do štátnych svojich zariadení, ale naopak, čo sa stalo, pani ministerka ako jedno z prvých svojich rozhodnutí urobila, že zaradila nemocnicu Bory a kardiocentrum Agel podľa môjho názoru aj podľa názoru jej predchodcu, predchodca pána ministra Palkoviča, v rozpore so zákonom do vyšších kategórií v rámci siete nemocníc, aby mohli požierať štátne zdravotníctvo v týchto mestách a následne keď nebudú mať v ožobračovanom štátnom zdravotníctve už žiadnu konkurenciu a peňazí nebude v zdravotníctve opäť dosť, zavedú poplatky za nadštandard.
Opäť teda vychádzate v ústrety oligarchom, na čo však doplatia na to len bežní ľudia, aj vaši dôchodcovia drahým zdravotníctvom. Teraz to tak síce nevyzerá, ale verte mi, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.
Ďakujem pekne.

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je 25 faktických poznámok. (Potlesk.)
A ako prvý vystúpi pán poslanec Kišš.

Igor, výborné vystúpenie plné faktov ako zvykneš, vždycky sa snažíš poukázať na podstatu problému a, samozrejme, skazené motivácie aj tých, čo zvolávajú túto schôdzu. Ale veľmi dobre si poukázal, že súčasná vládna garnitúra je v podstate kolos z ľudí, ktorí prihrávajú štátne peniaze, biznis zákazky takmer vo všetkom, čo robia a toto naozaj na čo poukazujú, je možno smiešna vec. Samozrejme, dobre si povedal, že je veľká škoda, že za tej uplynulej vlády alebo vlád, ktoré sme tu mali, v kresle ministra hospodárstva sedel lenivý minister Sulík. Toľko vecí sa mohlo spraviť, keby tam sedel niekto schopnejší, kompetentnejší, ktorý by neriešil svoje ministrovanie dovolenkami v Dubaji.
Igor, ešte raz. Vďaka, že vieš takýmto spôsobom ľuďom otvoriť oči a verím, že aj tento tvoj výborný prejav ešte si mnohí budú môcť vypočuť a budú môcť pochopiť, o čo tu vlastne aj dnes ide.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne aj za slovo, aj za faktické poznámky.
Len vecne k pánovi poslancovi Ferenčákovi. Nebol som ani rok na ministerstve, neplakal som ja, ale plakali klinici, ktorí prišli na úrad vlády. Za ten rok sme sa naozaj pasovali s najťažšou pandémiou za posledných sto rokov. Štartovali sme procesy, ktoré na ministerstve vôbec nefungovali, pretože nikto nevedel, čo nás čaká. Boli sme jedna z najrýchlejšie očkujúcich krajín v Európe. Pohybovali sme sa od 2. do 7. miesta počas môjho mandátu a pritom logistika očkovania bola extrémne náročná. Takisto sme počas prvého roku naštartovali všetky reformy, ktoré sa za tri a pol roka udiali, robili to moje tímy. Nejdem to všetko menovať, reforma dlhodobo chorých, reforma optimálnej sieti nemocníc, vybavili sme cez plán obnovy 1,5 miliardy eur pre slovenské zdravotníctvo, implementovali sme stovky miliónov eur z eurofondov počas covidu, ale aj cez neho cez IROP. Naozaj urobili sme to za ten rok, čo sme vedeli spraviť, a súhlasím s tým, že vždycky sa dá urobiť viac, ale ja si za svojou prácou stojím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Tak ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja už nechcem byť teraz ani veľmi dlhý, možno skúsim zodpovedať na niektoré otázky, ktoré tu aj padli, a bolo by fajn akože sa k tomu vyjadriť.
Jedna z vecí, ktorá tu bola adresovaná od pani poslankyne, že nemocnice dostali len nejaký papier a nebolo to rozhodnutie z ministerstva zdravotníctva. Však to sedí, to sme počuli. Ony potrebujú mať rozhodnutie, potrebujú mať úradný dokument tak, aby mohli byť zazmluvnení, avšak to rozhodnutie môže pani ministerka podľa nášho právneho výkladu vydať bez toho, aby sme museli absolvovať túto procedúru v parlamente, teda opravovať niečo v zákone. Takže to určite treba spraviť, plus keď sa aj táto procedúra podarí vám urobiť, tak pravdepodobne pani ministerka bude môcť vstúpiť do tej kategorizácie, ktorú robil ešte minister Lengvarský a ktorú vydal a zverejnil na webovom sídle ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2022, avšak upozorňujem, že tým pádom sa dostala do tej istej polohy, v ktorej bol on, že nemal k tomu metodický predpis, teda vyhlášku zverejnenú a tým pádom podľa mňa zbytočne si na seba ešte šije aj túto búdu. Ja by som odporúčal, aby len vydala tie rozhodnutia, ktoré neboli vydané, doručili sa nemocniciam a v podstate všetko môže fungovať od 1. 1. tak, ako by malo, bez toho, aby sme tento zákon museli teraz meniť. Či sú tam nejaké iné dôvody, prečo sa to mení, tak to, žiaľ, nevieme, to možno uvidíme. Vidíme, že sú tu, samozrejme, určité pohyby, odkedy pani ministerka sa stala ministerkou. Niektoré rozhodnutia predchádzajúcich ministrov sa menia a je možné, že za tým je aj vlastne tento tlak. Takže ja skôr vidím ako keby toto pravdepodobnejšie riešenie, prečo tu dnes sme.
Čo sa týka tých čakacích lehôt, samozrejme naše hnutie bude, pokiaľ ten zákon prejde, určite za to, aby to netrvalo rok, ale teda minimálne pol roka, takže za toto kolegom zo SaS-ky určite zahlasujeme. Hoci náš názor je, samozrejme, že od 1. 1. by mali minimálne platiť všetky diagnózy, na ktoré čakacie listiny sú vedené od roku 2009. Ako som spomínal vo svojej rozprave, sú to diagnózy, ktoré sú závažné, na ktoré sa zomiera. Sú na ne vyhradené kapacity v našich kardioústavoch a problém je, že ich nedostávajú zaplatené, takže jednoznačne si myslím, že od 1. 1. by právo pacienta minimálne v týchto diagnózach malo byť dodržané, tak ako to definuje zákon a nezobrať pacientom teraz toto právo tým, že by ste hlasovali za tento návrh zákona.
Tiež som si uvedomil, že jeden bod, ktorý sa tam vyníma, je to, je to práve ten 18. bod v § 40, si myslím, že je škoda vyňať von. On hovorí o tom, že poisťovne si majú zbierať údaje o tom, čo by ich stálo zoperovanie alebo realizovanie výkonov pre pacientov, ktorí sú na čakacích listinách, pretože keď si dobre pozriete, o čom ten návrh je, tak v princípe jediné, čo sa odkladá, sú práve, sa odkladá práve to právo pacientov domôcť sa potom vyšetrenia u nezmluvného lekára alebo v zahraničí, avšak všetky ostatné práva ostávajú od 1. 1. zachované.
Takže ja nevidím dôvod, prečo by tam nemalo byť práve aj to právo, aby si poisťovne začali tvoriť rezervy už, hej? S tým by sa dalo potom, samozrejme, argumentovať aj pri tvorbe rozpočtu na ďalší rok, keď im toto právo zo zákonu opäť odnímete, tak budeme na tom podľa mňa veľmi podobne aj v budúcom roku a opäť sa budeme vyhovárať, že nemáme dáta. Takže ja aj tento 18. bod naozaj nerozumiem, prečo sa odtiaľ vyhadzuje von.
Ale v princípe my si myslíme, že pacienti, keby ten zákon začal platiť, by tlačili na svojich poskytovateľov, aby ich zaradili do čakacích listín, ktoré podľa nás, nášho názoru, by každé jedno zdravotnícke zariadenie si malo viesť, pacienti by mali transparentne čakať na výkony a keď tento zákon dnes zrušíte, tak poskytovatelia nebudú mať povinnosť tieto čakacie listiny vlastne nieže vytvárať, oni ich vytvárať budú, ale viac-menej nebude dôvod zo strany pacientov tlačiť na to, aby, aby v nich boli, pretože, pretože nebudú im z toho plynúť žiadne ďalšie práva, ktoré by tento zákon umožňoval.
Takže z nášho pohľadu je to škoda, že takýmto spôsobom pristupuje k tejto problematike, hoci mohli byť identifikované určité problémy v implementácii a určite na to nie je potrebný jeden rok, keď už by ste sa rozhodli to skrátiť, hoci my si myslíme, že veľa vecí v našom zdravotníctve funguje častokrát tak, že sa to musí urobiť a potom sa to aj stane. Pokiaľ sa veci nemusia urobiť, tak vznikajú potom situácie, že sa to odkladá, odkladá, odkladá a nikdy sa k tomu nedostaneme.
Takže je to veľká škoda, že to právo, ktoré by pacienti mohli mať od 1. 1., im teraz chceme posunúť. A keď sa vám to podarí a posuniete im toto právo, som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa k tomuto právu bude pristupovať neskôr a či naozaj sa toho práva naši pacienti, tí, ktorí prežijú, aj dožijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické.
Kolegovia zo SaS-ky, sklamali ste ma, len také útoky, ale vôbec ste sa nevyjadrili k meritu veci, čo som povedal. Nejaký systém. Podrobný postup zdravotnej poisťovne poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri vedení zoznamu čakajúcich poistencov, formu, vzory výkazov a štruktúru výkazov v elektronickej podobe zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle. Ja tam nevidím nejakú podmienku, že minister, alebo minister by to nikdy nerobil, samozrejme, alebo NCZI, alebo niekto, že musí vytvoriť nejaký elektronický systém. Však poisťovne majú peniaze všetkých nás, platíme zdravotnú daň, majú si vytvoriť systém, aký im bude vyhovovať, majú sa dohodnúť s poskytovateľmi, nastaviť si zmluvy tak, aby to fungovalo. Čo robili dva roky?
Ďakujem ináč za ostatné pripomienky a ja dúfam, že táto snemovňa sa spamätá a že toto právo pacientom, ktoré mohli od 1. 1. mať, im neuprie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť trošku teraz vecne k tomu zákonu, ktorý je tu predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Dovoľte, aby som začal tým, čo asi naše zdravotníctvo najviac trápi, čo sa uvádza vo všetkých štatistikách a porovnávame sa s ostatnými krajinami, a to sú odvrátiteľné úmrtia.
Odvrátiteľné úmrtia, tak jednoducho povedané, to sú úmrtia, keď pacient zbytočne zomrie preto, že nedostane zdravotnú starostlivosť včas. A, žiaľ, v tomto je Slovenská republiky na tom veľmi zle. Sme krajina, ktorá je úplne na chvoste vyspelých krajín, vyspelých zdravotníckych systémov.
Každému z nás je jasné, že rozprávame sa tu teraz o niečom, čo malo zachraňovať ľudské životy, pretože keď si na to dali už námahu tí odborníci a ministerstvo zdravotníctva pripravovalo 700 výkonov, kde odborníci sedeli dlhé hodiny a rozhodli sa, že toto je ten čas, do ktorého má byť poskytnutá zdravotná starostlivosť pacientovi, ktorý ide na výkon tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie alebo dokonca život, tak si myslím, že všetci teraz budeme rozhodovať o niečom, čo je nielen pre každého Slováka, ale dokonca sa to týka bytostne nás, extrémne dôležité. Každý z nás chce, aby sme dostali poskytnutú zdravotnú starostlivosť včas.
A teraz keď sa tu bavíme o tom, že či sú nejaké, viete, argumenty, ktoré toto právo, ktoré tu bolo zadefinované pred dvoma rokmi, na ktoré boli dva roky času, aby sa pripravili či poisťovne, či poskytovatelia a aby ministerstvo, áno, koordinovalo tie celé prípravy, tak viete, len tak to hodiť šmahom za hlavu a povedať si, že a však nie je to pripravené, presunieme to, lebo prišli pravdepodobne na ministerstvo. Však nakoniec je tam Mišo Štofko, ktorý predtým robil s poisťovňami žiadosti, že no dá sa to, dokážeme to, tak čo. Ďalší rok tí pacienti toto právo ešte nebudú mať.
Viete, ale keď sa nad tým zamyslíme, tak, tak kde je skutočná pravda. Pravda je tam, že od poskytovateľov sa očakáva, dva roky času na to mali a v podstate ja si nemyslím, že dva roky času, keď niekto poskytuje zdravotnú starostlivosť, tak je úplne jasné, že plánované výkony nejako plánuje. Nie? A urobí si nejaký zoznam čakateľov na tento plánovaný výkon. A práve tento zákon mal spôsobiť to, že konečne sa ukončí predbiehanie, konečne sa ukončí to, že henten sa predbehne, lebo má hentakú konexiu a henten to dostane, lebo sa pozná s tamtým a hen tuná primár sa rozhodne, že bude operovať radšej tohto. Prečo nemajú nemocnice doteraz čakacie listiny? A viete, čo vám poviem? Majú. Mnohé slušné majú. A to je to, čo sa od nich očakáva, aby mali a áno, možno niektoré, kde to takto funguje, ako som teraz povedal, nemajú.
Tento zákon jasne povedal, že od 1. 1. 2024, keď príde pacient do takejto nemocnice, bude sa pýtať, či tá nemocnica ho zaradí na čakací zoznam. A viete, keď tá nemocnica ten čakací zoznam nebude mať, tak zákon by tomu pacientovi poriadne nabil, aby mu povedal, ale vy ma do toho čakacieho zoznamu pekne zaradíte. Vy teraz toto právo pacientom beriete. Vy hovoríte to, že dobre, tak čo, ďalší rok budeš, budeš pohodený vo vzduchu a čo si dohodneš, to budeš mať, keď ťa zoberú, tak ťa zoberú, keď ťa odložia, tak ťa odložia.
Ďalšia vec je tu, že čakacie listiny, čo si myslíte, fungujú alebo nefungujú? Dokonca zo zákona fungujú. Máme celý set výkonov, a to nie sú výkony akože by som povedal také nejaké podprahové, kde sú zadefinované čakacie listiny, správne to tu povedal kolega Szalay, od roku 2009 s vyhláškou 412, kde sa majú naozaj tieto čakacie listiny viesť, majú sa hlásiť v poisťovni, a to znamená, fungujú nejaké systémy? No jasné, že fungujú. Všetko funguje na tých diagnózach, ktoré tu sú od roku 2009. Prosím vás, kde bol problém, aby do tohto systému nemohlo nabehnúť ďalších 700 diagnóz, keď vyhláška vznikla v minulom roku v septembri? A od roku ´21 decembra je jasný zákon, že to začne pre našich pacientov platiť. Nie, my ich necháme ďalej zomierať. My skrátka to preložíme, pretože to niekomu nevyhovuje, niekto na to neni pripravený.
A viete, čo je na tom, viete, čo mi na tom najviac vadí? Že tuná sa hovorí o tom, však v skrátenom legislatívnom že vzniknú škody. A dokonca že na zdraví. Áno, vzniknú škody, keď to prijmete, na zdraví ľudí, ktorí nedostanú tú zdravotnú starostlivosť včas, ktorí zomrú zbytočne kvôli tomu, že to tu prijímame. Pretože ja chápem, že systém sa nepripravoval, ale viete, tuná sa to hádže, aj teraz pred, pred, predrečníčka stále to hádže na nejakých nominantov. Každý, kto si raz vyskúšal viesť hoci ministerstvo alebo akýkoľvek iný podnik či nemocnicu, vie, že je to viac-menej tak či tak závislé od ľudí, ktorých si platíme, od zamestnancov. Nesplnili si poslanci tejto snemovni, a však ja teraz hovorím za všetkých nás, ja hovorím aj a aj za tých všetkých, ktorí ste hlasovali za tú reformu v roku 2021, našu povinnosť, že sme do zákonu napísali, načo tým, načo títo zamestnanci majú pracovať, aby sa to uviedlo do praxe? Chcete povedať, že Lengvarský alebo Palkovič, nominanti Eduarda Hegera a pána Ódora, že zakazovali, aby ministerskí úradníci alebo nemocnice, alebo poisťovne sa pripravovali na plnenie tohto zákona? Však to je smiešne. No určite nezakazovali.
Takže tuná sa spravilo to, čo sa malo pre pacientov urobiť, a my to ideme teraz posunúť. A viete, čo je zaujímavé? Že keby vám išlo o pacientov, a teraz naozaj budem trošku osobný, tak minimálne tie výkony, ktoré už sú zadefinované od roku 2009, na ktoré sa vedú čakacie listiny, ktoré majú informácie poisťovne a majú čakacie zoznamy, tak prečo aspoň tie nezačnú platiť. Ja vám teraz prečítam, o ktoré výkony ide. Prečo aspoň v týchto to právo pacientom nepridáme? Kde problém, prosím vás? Operácia vrodenej stenózy alebo insuficiencia aortálneho mitrálneho ústia, však na to sa zomiera. Pacienti mohli mať zadefinované, že to musia mať urobené. A viete, čo je, viete, čo je realita súčasného zdravotníctva? Že tie kardioústavy, ktoré by to aj mohli robiť, aj majú kapacity, ony nedostanú peniaze od poisťovní.
A teraz poviem ešte ďalšiu vec aj mojim kolegom, ktorí tu predtým boli, ktorí, ktorí plačete, že je málo peňazí v zdravotníctve. Ja som bol minister, ja viem, ako to chodí. Ministerstvo financií musí dať do systému peniaze, na ktoré je zákon. A vy ten zákon idete teraz zrušiť. Vy ten zákon, ktorý garantuje to, že do systému by museli byť naliate peniaze, pretože je to zákonom dané, vy ho idete teraz zrušiť, posunúť o ďalší rok. Potom som, budete, budete vyjednávať, že koľko peňazí tam idete dať a som zvedavý, ako budete úspešní, ale keby ste mali tento zákon, pani ministerka, v kapse, tak poviete, nech sa páči, toto to bude stáť, tie peniaze mi pán minister financií musíte dať, lebo budete postupovať v rozpore so zákonom. Prečo to neurobíte? Prečo hovoríte, že na to nebudú peniaze?
Ďalej, operácie získanej stenózy alebo insuficiencie aortálnej mitrálnej chlopne, operácia aneuryzmy aorty, operácia aneuryzma, ale však na to sa zomiera, ľudia. Kto má aneuryzmu aorty, keď mu to neurobia do určitého času, sa mu to zväčší, praskne mu to a on zomrie. Je to teraz v čakacom zozname. Kde je problém, aby pacienti nemohli mať svoje právo a nemohli mať zoperovanú aneuryzmu včas? Kde je problém, aby kardioústavy nedostali viac peňazí, lebo to hovoria šéfovia kardioústavov, my by sme mohli robiť viac, ale my nemáme viac peňazí. Operácie na koronárnych artériách. Veľmi dobre viete, keď máte zúženú koronárnu artériu, keď sa neurobí včas bajpas, čo sa stane? Dostanete infarkt, zomriete. Je to tu od roku 2009. Implantácia ICD, to je skrátka prístroj, ktorý vám môže zachrániť život.
A ďalej, poďme teraz ďalej, implantácia bedrového kĺbu TEP, implantácia TEP kolenného kĺbu. Koľko pacienti čakajú? Podľa súčasnej legislatívy by mali čakať iba rok. Áno, a potom môžu sa ísť nechať zoperovať inde. A viete, čo si ja myslím? Že mnohí čakajú zbytočne dlho, pretože čakajú vo svojom zariadení, pretože poisťovňa sa o nich nezaujíma a keby im poisťovňa možno povedala, však tak choďte vedľa, tam do tej nemocne, možno im to urobia aj do toho roku. Podľa mňa na toto možno aj máme kapacity, treba to len zadať tým poisťovniam a ten zákon mal začať platiť od 1. 1., aby to urobili. Aby tomu svojmu poistencovi povedali, no dobre, neurobím vám to teraz možno tuná v tejto nemocnici, ale choďte tam vedľa do mesta, tam vám to spravia. Tam to robia skorej ako za rok. Né, my necháme tých pacientov, tak budú krívať, budú ich bolieť nohy. Máme to v zoznamoch, nemôžte sa tuná na nič vyhovoriť, že to neni. Funguje to od roku 2009. Operácia instabili deformity na, deformity na chrbtici vrátene použité externých, interných fixátorov chrbtice. Však to sú vážne veci. Na toto všetko mali mať ľudia od 1. 1. právo, aby boli zoperovaní včas. Do kelu! A vy im to idete zobrať! A vyhovárate sa tuná, že niečo neni pripravené. Ja by som sa hanbil!
A už ani nemám moc veľmi chuť pokračovať, pretože, pretože naozaj, keby tuná šlo o pacienta a nie stále tu ešte za zdravotníkov, že budú vám utekať pacienti. Viete čo, ja, ja mám taký niekedy pocit, že tí zdravotníci, a, a teraz budem kľudne voči tým štátnym nemocniciam taký, že oni tam si odoperujú jedno-dve čísla dopoludnia, potom odídu a robia si niečo iné. Oni by kľudne mohli operovať viac. Ešte teraz budete ich tuná ľutovať, že odíde pacient kvôli nim do zahraničia. Však nech robia aj poobede. Pardon, ale ja stojím na strane pacienta, nie na strane zdravotníkov, ktorí by mohli urobiť štyri-päť operácií denne a či už majú dôvod ten, že im povedia, že nemajú na to financie alebo limity, alebo čo, alebo idú si robiť súkromnú prax, ako mňa to nezaujíma.
Pani ministerka, navrhujem, naozaj keď už teda ste sa rozhodli ísť touto cestou, že idete pacientovi zobrať to právo a teda nevystavíte ten sektor stresu, ktorý si podľa mňa zaslúži, pretože mal sa na to dosť času pripravovať a mne je to jedno, kohokoľvek je to chyba, keď je tam nejaká moja chyba, ja si ju rád priznám, len tuná, samozrejme, hádžete na mňa veci, ktoré, za ktoré ja vôbec nemôžem. A ja si dokonca myslím, že keby som bol na tom ministerstve, tak sa toto nestane.
Ďalšia vec, čo som si všimol, a tu sa chcem aj opýtať, pretože tomu ale fakt že nerozumiem, že vy tvrdíte, že neboli vydané rozhodnutia, neboli vydané rozhodnutia pre nemocnice prvého typu. Skúsim teraz prečítať ten zákon. Ten zákon, ktorý ideme teraz novelizovať v skrátenom legislatívnom konaní, hovorí: „Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o podmienenom zaradení nemocníc do siete a vydá prvý zoznam kategorizovaných nemocníc, ktorý zverejní na svojom webovom sídle do 31. decembra 2022 až po vydaní všeobecného záväzného právneho predpisu podľa ods. 6."
Tak, žiaľ, ten všeobecne záväzný právny predpis neexistuje. To je akože blbé, takže ako to ministerstvo do toho 31. decembra 2022 splnilo, to je druhá vec, ale toto je podľa mňa problém aj vás, teda keď to chcete opravovať, lebo však to treba opraviť, ten všeobecne záväzný predpis mal byť zjavný. Ale, ale keď som sa dobre pozrel, čo sa vlastne dialo, tak ministerstvo zverejnilo na svojom webovom sídle rozhodnutie o podmienenom zaradení nemocníc do siete, a teda vydalo prvý zoznam kategorizovaných nemocníc.
Takže ministerstvo si splnilo svoju povinnosť a sú tam dokonca aj nemocnice prvého typu s doplnkovými programami. Následne je tu napísané, že rozhodnutie vydané podľa prvej vety sa stáva vykonateľné najskôr k 1. januáru, hej? Takže ja to, ja to vnímam tak, ja som sa radil aj s právnikmi, že keďže si minister Lengvarský splnil svoju domácu úlohu a toto rozhodnutie zverejnil, na základe toho sa mali ešte doručiť rozhodnutia nemocniciam. Ale tie nemocnice, tie rozhodnutia nemocniciam podľa tohto nemuseli byť doručené do 31. decembra 2022. Tie doručenia mali byť doručené optimálne k 1. januáru, ale rozhodnutie vydané podľa prvej vety, ktoré teraz dostanú nemocnice, sa stáva vykonateľné najskôr 1. januára 2024.
Takže, pani ministerka, môj názor je, že bez toho, aby ste museli meniť tento zákon, vy tie rozhodnutia do, keď nejaké neboli vydané, lebo ja do toho nevidím, na tom ministerstve, neviem, čo sa dialo, ale keď nejaké rozhodnutia tie nemocnice nedostali, tak ich skrátka môžte vydať a nevidím vôbec dôvod na to, aby sme to tu my nejakým spôsobom menili.
Čo je skôr pre mňa veľmi zarážajúce a možno aj podozrivé je, že, že prečo takto idete nabúrať ten zákon a mne to príde ako keby ste chceli revidovať to prvé rozhodnutie, ktoré Lengvarský urobil. Lebo vy vlastne urobíte to, že vy vlastne budete môcť to rozhodnutie urobiť ináč ku koncu tohto roka. A teraz otázka je, že prečo, prečo to chcete urobiť. Lebo podľa mňa rozhodnutie na základe toho, čo spravil minister Lengvarský, urobiť môžte. Všimol som si, čo tam je napísané, tam dokonca je v tom rozhodnutí aj Nemocnica Bory a dokonca že tam ašpiruje dokonca na trojku a chce mať štvorkové doplnkové programy, však to je nakoniec dôvod, prečo Bory chcú byť v trojke, lebo chcú mať štvorkové doplnkové programy, páni. To je len jasné, že toto keď sa stane, však v poriadku, tak zabudnite na veľkú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Nebude, nebude (smiech), pretože skrátka nebude na to spád, nebude na to personál, nebude na to nič, budú to robiť Bory, budú robiť štvorkové, si povyberajú doplnkové programy zo štvorky, ktoré sa im budú páčiť, a tým pádom rozbijú koncept bratislavskej veľkej univerzitnej nemocnice, ktorý tu mal byť, a neni tam, neni tam Agel Šaca, hej, v tom zozname Lengvarského, takže pravdepodobne možno potrebujete ten zoznam zrevidovať a doplniť tam Šacu, neviem.
Môžte sa skúsiť k tomu vyjadriť, ale úprimne ja tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu naozaj nie veľmi rozumiem, samozrejme, my v žiadnom prípade ho nepodporíme. Určite by sme podporili, keď už pôjdete ako valec ďalej, keby ste tam aspoň doplnili tie diagnózy, na ktoré sa čakacie listiny už dávno robia a kde by podľa mňa fakt problém, aby právo pacienta bolo uplatňované od 1. 1., mohol byť, a toto ak neurobíte, tak ako budeme to veľmi ostro kritizovať, nevidím naozaj dôvody na tom, prečo minimálne toto právo tí pacienti by nemohli mať, už keď sa vyhovoríme na čokoľvek. Ale hovorím, nevyhovárajme sa, tuná nám ide o životy ľudí a to, že bojujeme proti odvrátiteľným úmrtiam, ktoré má Slovensko extrémne vysoké práve preto, že pacienti nedostávajú svoju zdravotnú starostlivosť včas.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za všetky faktické k môjmu vystúpeniu. Z môjho pohľadu zákon je vykonateľný. Poisťovne, s ktorými som ja komunikoval, sa pripravovali na to, že začne platiť od 1. 1. Mali informácie a zazmluvňovali si výkony aj v zahraničí pre svojich poistencov. Pokiaľ sú tam nejaké chyby, pripomienkovať sa to malo všetko v legislatívnom procese. Zákon sa mohol novelizovať a novelizácii sa v podstate nebránime.
Poisťovne si majú kapacitu zazmluvňovať u poskytovateľov, teda zarezervovať kapacitu u poskytovateľov a poskytovateľ, keď dostane takúto žiadosť od poisťovne, má vedieť, či je schopný ten počet výkonov vykonať, alebo nevykonať. Na toto podľa mňa tie dva roky boli dostatočne dlhé, aby sa to takýmto spôsobom utriaslo. A pri tejto celej debate naozaj pokiaľ máme byť striktní a máme dodržiavať zákon, ktorý dodržiavať všetci chceme, tak si musíme zodpovedať hlavne tú otázku, sú, alebo nie sú splnené ústavné podmienky na skrátené legislatívne konanie? Ten návrh, ktorý sme dostali, nedostatočne a zle odôvodňuje skrátené legislatívne konanie a z toho pohľadu aj vyplýva, že nie sú splnené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo aj za to upozornenie. Ja sa chcem presne držať meritu veci, teda skráteného legislatívneho konania.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa naozaj vyjadril momentálne len k skrátenému legislatívnemu konaniu a potom k samotnému zákonu sa budem vyjadrovať následne, keď prejde skrátené legislatívne konanie, ak prejde, a budeme rokovať o tom samotnom zákone.
Mimoriadnou okolnosťou je len taká okolnosť, ktorá nie je výsledkom obvyklého chodu udalostí, a teda nastala náhle a nebolo na ňu možné sa pripraviť. To je aj záver vlastne Ústavného súdu z roku 2020. Mimoriadna okolnosť, ktorú predpokladá § 89 zákona o rokovacom poriadku, musí spĺňať kritériá určitej kvality, čo znamená, že za ňu možno označiť len také udalosti, ktoré nie sú bežné a vymykajú sa štandardným a predvídateľným dejom v spoločnosti bez ohľadu na to, či sú takéto udalosti následkom konania človeka alebo prírody.
Dovoľte, aby som vysvetlil, že si myslím, že tento návrh zákona nespĺňa tieto náležitosti a dám k tomu tieto nasledujúce dôkazy.
Pokiaľ ide túto parlamentnú tlač č. 30, je potrebné konštatovať, že podmienka mimoriadnej okolnosti, teda ako ju definuje judikatúra Ústavného súdu, nie je naplnená. Z odôvodnenia skrátenia legislatívneho konania je zrejmé, že v prípade kategorizácie a podmieneného zaradenia do siete si Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky už takmer rok neplní svoju povinnosť uvedenú v § 45 ods. 7 a 8 zákona, a teda už 31. 12. 2020 vznikla okolnosť, ktorú nie je možné po jedenástich mesiacoch označiť ako náhlu udalosť alebo okolnosť, na ktorú sa nebolo možné pripraviť. Ide podľa všetkého o hrubé zlyhanie bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského a následne aj úradníckej Ódorovej vlády, čo však tiež neospravedlňuje uskutočnenie skráteného legislatívneho konania.
Návrh zákona ministerka Dolinková predkladá v mene vlády a za ministerstvo zdravotníctva, ktorá veľmi dobre vie, že si zákonnú povinnosť, ktoré malo splniť do konca minulého roka, nesplnilo. Navyše ak by ministerstvo zdravotníctva postupovalo podľa § 45 ods. 7 zákona v riadne v stanovenom termíne, rozhodnutie by bolo vykonateľné najskôr 1. 1. 2024, čiže ide o najskorší a nie o najneskorší termín, ktorý má byť splnený, čo tiež nasvedčuje, že podmienka mimoriadnej okolnosti splnená nie je.
Podobná situácia je aj v prípade preplácania operácií pacientom, poisťovniam i v súvislosti s čakacími listinami. Už v septembri minulého roka totiž bola vydaná vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá určuje zoznam diagnóz, na ktoré sa majú viazať čakacie listiny. Navyše čakacie listiny sa zostavujú už roky podľa platnej legislatívy. A toto si, na to dovolím upozorniť, že čakacie listiny sa pri niektorých diagnózach zostavujú už roky podľa platnej legislatívy. A teraz určite ani vám nejde do hlavy a ani mne to nikdy nepôjde do hlavy, ako je možné, keď tu platila dva roky, platil zákon, ktorý bol schválený Národnou radou, a ten zákon hovoril, že niečo sa začne diať od budúceho roka, že tie čakacie diagnózy skrátka úplne kľudne odignorovali. A teraz ja si nemyslím ani, že tá chyba je taká úplne u poskytovateľov, pretože veľmi dobre vieme, že celú zdravotnú starostlivosť ešte na základe reformných Zajacových zákonov v podstate majú riadiť poisťovne. To znamená, poisťovne keby jednoznačne sa dohodli, tak páni poskytovatelia ešte tuná máte ďalší rok k dispozícii, od budúceho roka dostanete zmluvu len vtedy, keď nám poviete, koľko výkonov nám viete pre ktorú diagnózu dať. Máme tu sedemsto zhruba diagnóz, kde to potrebujeme mať určite urobené, však je to nakoniec postupný nábeh. A takýmto spôsobom by tlačili na tých poskytovateľov. Ja nevidím dôvod, prečo by nemohol ten zákon začať od budúceho roka platiť.
Lenže ako správne aj Janka Bittó Cigániková povedala, sektor bol výrazne proti tomu a rozhodol sa, že to celé sabotuje. A samozrejme, keď tam boli ministri, ktorí na to netlačili a ktorí dokonca ešte si neplnili zákonné povinnosti, je mi to veľmi ľúto, ale dostali sme sa do tejto situácie, ale opäť si myslím, že toto nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Takže podmienku mimoriadnej okolnosti nenasvedčuje ani skutočnosť, že namiesto toho, aby bolo obdobie zostavenia čakacích listín predĺžené napríklad o dva až tri mesiace, toto obdobie sa predlžuje až do konca roku 2025, čím sa neguje urgentnosť riešenia situácie v skrátenom legislatívnom konaní. Znovu podmienka mimoriadnej okolnosti v zmysle judikatúry Ústavného súdu naplnená nie je. Pokiaľ ide o konkrétny dôvod pre použitie skráteného legislatívneho konania, dôvodová správa uvádza ohrozenie základného práva v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je právo na ochranu zdravia. Z môjho pohľadu je to veľmi otázne, či je to naozaj tak. Z odôvodnenia legislatívneho návrhu nie je zrejmé, v čom by malo byť ohrozené právo pacienta na ochranu zdravia, ak by rozhodnutie nebolo vydané, pretože ak by tomu tak bolo, toto právo by za jedenásť mesiacov neplnenia tejto povinnosti ministerstvom už dávno muselo byť nielen ohrozené, ale vážne narušené. Skutočnosť je taká, že samotné podmienené zaradenie nemocníc do siete neohrozuje právo na ochranu zdravia a tento dôvod preto nemôže byť ani dôvodom pre skrátené legislatívne konanie.
Ministerka Dolinková na moju otázku, čo vlastne je ten dôvod na skrátené legislatívne konanie, priznala, že skutočným dôvodom skráteného legislatívneho konania je vznik škôd, ktoré by však podľa § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku mali v prípade skráteného legislatívneho konania hroziť štátu. Z dôvodovej správy k návrhu zákona však ani náznakom nevyplýva, aké značné hospodárske škody by mali štátu vzniknúť, ani v akej výške. Podľa všetkého takéto škody by štátu ani nevznikli, ale by možno vznikli naozaj niekomu inému. A teraz môžme debatovať o tom, že áno, všetkým poisťovniam, nielen súkromným, ktoré mali rovnako ako štát dva roky na to, aby sa na túto vec pripravili.
Môžme tak isto diskutovať o tom, že sa majú tvoriť rezervy na tieto výkony. No však ale, keď sa to spustí, tak budeme ku koncu roku určite vedieť, v akom stave je hospodárenie poisťovní a táto vláda teda deklaruje, že do zdravotníctva chce dodať financie, ktoré tam bude potrebné. Takže je to opäť pre mňa jeden z ďalších dôvodov, práve naopak, spustíme to a uvidíme, koľko financií tam bude chýbať. Však to nebudú chýbať len súkromníkom, ale budú chýbať pravdepodobne aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Návrh zákona tak podľa všetkého nie je ničím iným, len legalizáciou a záchranou určitých poisťovní, ktoré nemali záujem na to implementovať tento zákon od 1. 1. a ktorí sa teraz obávajú, že by museli hradiť pacientom, ktorí by nedostali zdravotnú starostlivosť včas, náklady, alebo teda zdravotnú starostlivosť v iných zariadeniach ako v ich zmluvných zariadeniach, ktoré by ich do takéhoto, do takejto lehoty nedokázali odoperovať, vyliečiť. Po analýze splnenia podmienky mimoriadnej okolnosti a konkrétneho dôvodu na skrátené legislatívne konanie, ktorým nie je právo na ochranu zdravia, ale úplne iný dôvod, neuvedený v dôvodovej správe k legislatívnemu návrhu a ani v § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku parlamentu, je viac ako zrejmé, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi neexistujúcou mimoriadnou okolnosťou a vymysleným dôvodom na skrátené legislatívne konanie a tak ani táto podmienka skráteného legislatívneho konania vyplývajúca z judikatúry Ústavného súdu nie je naplnená.
Tu by sme sa mohli naozaj dostať k podobnej debate, ako sme tu mali pri predchádzajúcom skrátenom legislatívnom konaní, keď teda sa mali robiť určité zásahy, určité zmeny, malo sa to možno robiť poslaneckým návrhom zákona, malo sa to robiť skorej. A to, čo teraz navrhuje Jana Bittó Cigániková, že by sa aspoň nerobilo to rýchle konanie, ale že by sa dal čas medzi prvým a druhým čítaním, čiastočne aspoň vytvára priestor na to, aby sa zákon mohol opraviť, keď tam naozaj, však každé veci, keď sa robia, tak naozaj tam sú určité veci, ktoré s dajú možno pri implementácii urobiť lepšie.
Mňa napríklad mrzí veľmi, akým spôsobom sa rozhodol sektor implementovať tento zákon. Však je to absolútne jednoduché. Poisťovne majú dáta. Vedia najviac o svojich klientoch, o pacientoch, aj o zdravotnej starostlivosti, ktorú im poskytujú. Poisťovne si mohli zazmluvniť konkrétne výkony u jednotlivých poskytovateľoch na ďalší rok. Ja naozaj nerozumiem, prečo sa to tak zložito začalo robiť. Osobne si dokonca myslím, že takýto zložitý spôsob ani nevyžaduje priamo zákon, že sa dalo na to úplne iným spôsobom pozrieť a urobiť to oveľa jednoduchšie. Ale opäť to vychádza len z toho, že v niekoho záujme nebolo, aby takéto niečo začalo od budúceho roku platiť. A dôležité je si uvedomiť, že nakoniec ak by hrozili značné hospodárske škody, ako tvrdí ministerka zdravotníctva, od konca minulého roka platí judikatúra Ústavného súdu k takzvanému rodinnému balíčku, na základe ktorej ak má byť dodržaný článok 55a Ústavy Slovenskej republiky o rozpočtovej zodpovednosti, musí byť návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní pred konečným hlasovaním poslancov o ňom predložený na zaujatie stanoviska Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa mali všetci poslanci možnosť oboznámiť s jej stanoviskom k predloženému legislatívnemu návrhu. V dôvodovej správe nie je ani náznakom uvedené, že táto povinnosť predkladateľa bola splnená a tak možno konštatovať, že ani táto podmienka pre skrátené legislatívne konanie vyplývajúca z judikatúry Ústavného súdu splnená nebola.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za všetky faktické. Najskôr trošku ešte doplnenie k tomu, čo hovoril Tomáš Szalay. Stretol som sa s pánom Sabolom, všetko sme si vyjasnili, mal som na stole obrovské množstvo sťažností ľudí, ktorí hovorili, že neveria, že príde niekedy minister, ktorý by sa s týmto človekom porátal. Ja som to urobil, samozrejme mi následne potom pán Sabol spolu so Zajacom Rudolfom a ostatnými odpílili jednu nohu na stoličke. Videl som to, ale stojím si za tým. A to, ako on sa rozhodol vyriešiť to, že musel odísť z pozície, čo bolo podľa mňa úplne regulérna možnosť každého ministra, tak si myslím, že nie je správne a takto ospravedlňovať kroky štátu sa mi zdá úplne čudné.
Takisto čo sa týka tých ziskov Penty, súhlasím, mrzí ma to, bolo za ministra Lengvarského a, a tých ľudí, ktorí tam prišli. Najmä, najmä, samozrejme to dali niektorým laboratóriám, žiaľ, dialo sa to. Netvrdím, že to tak nie je, ale zoberte si, čo sme my Pente spravili. Zarezali sme im zisky z jej poisťovne na jedno percento. Dofinancovávali sme naozaj drancovanú Všeobecnú poisťovňu, aby z toho nemali zbytočné peniaze naviac, súkromníci, ktorí ich v tom roku ani nepotrebovali a tak ďalej a tak ďalej. Pozrite sa na naše skutky a potom pochopíte, že tá vaša poznámka bola úplne od veci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)