Videokanál poslanca

Pán kolega Hajko, hovoril si o tom, že potreba konsolidovať tak bola vyčíslená najprv na 1,4 mld., potom 1,5, potom 1,7 a teraz 2,7 mld. A to nebolo vysvetlené. To je pravda. Ako môžeme narábať s takýmito obrovskými číslami bez toho, aby sme vedeli a mali analýzy, aké budú mať dopad. Potrebu konsolidácie by sme mali vidieť v kontexte jej rozpočtu na rok 2025 aj výhľadu na ďalšie roky, ináč je to chaos. Nie je to dobre pripravené, skoro vôbec to nie je odkomunikované, ale aj z tejto dnešnej diskusie, ktorú máme, vyplýva, že sú tu otázky, na ktoré pán minister ani koalícia nedá odpovede. Vzniknú problémy, ktoré sa budú musieť dodatočne riešiť. Mne to veľmi pripomína rokovanie o hanebnej novele Trestného zákona. Bol to podobný postup. Skrátené legislatívne konanie namiesto normálneho legislatívneho procesu, bez odbornej diskusie so všetkými potenciálne zúčastnenými subjektami, potom vylepšovanie cez koaličné pozmeňovacie návrhy, dokonca opakované schvaľovanie noviel na novelu na ďalších plenárnych schôdzach parlamentu. Bojím sa, že tieto vaše zákony, pán minister, budú mať veľmi podobný osud.

Ďakujem pekne, kolega Jozef Hajko, že si upozornil aj na ten predchádzajúci konsolidačný balík, ktorý sme riešili v decembri, ktorý sme tiež dostali ako jeden zákon vcelku. A počas toho obdobia, ktoré nasledovalo, sme sa k nemu ani nevrátili, ako sa vyvíjajú verejné financie. Minister Kamenický dnes povedal, že máme problém pre procedúru nadmerného deficitu, ideme gréckou cestou alebo teda prečo to musíme robiť, aby sa Slovensko nedostalo na grécku cestu, ale na toto sme upozorňovali my už koncom minulého roka. Celý rok sa to neriešilo, naopak, navyšovali sa výdavky štátu. Teraz v dôvodovej správe sa píše, že sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty a že zákon aj o finančných transakciách je navrhnutý tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov, aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Čím je toto podložené? Aké dáta toto povedia? Neexistujú k tomu žiadne dáta a tým, že to nebolo komunikované vopred a nešlo riadnym legislatívnym procesom, nemohli sa k tomu vyjadriť ani organizácie, ktoré tým budú dotknuté. A to je obrovský počet podnikateľských subjektov, ale takisto chcem upozorniť na to, že sa to dotkne aj rôznych iných právnických osôb, cirkevných organizácií, občianskych združení, nadácií, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, na všetky to bude mať dopad. Neboli konzultované, nemohli sa k tomu vyjadriť ich zástupcovia, takže súhlasím kompletne s tebou, je to a bude to nedôstojné rokovanie, ak kolegovia z koalície schvália SLK, spojme ho s rokovaním o štátnom rozpočte.

Áno, ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že sú tu pseudoargumenty o subsidiarite a právny blud, že sa tá subsidiarita nevzťahuje na uznesenia. Áno, právne sa nevzťahuje, ale fakticky to tak je a ľudia to tak vnímajú a chápu, že z Európskeho parlamentu, že z tej európskej úrovne sa nám niečo podáva, niečo sa nám tlačí a niečo musíme prijať.
No a toto nešťastne prispieva k rozdeleniu spoločnosti, našej spoločnosti. Zažili sme to aj pred rokom v parlamentných voľbách, zažívame to aj inde, že tiež sú to ťažké a kultúrno-etické témy sa zneužívajú a je to možno škoda. V tom súhlasím s vami, že možno netreba tomu venovať teraz príliš veľa času a zahlasovať o tom uznesení, a ja budem veľmi zvedavý, ako o tomto uznesení o uznesení Európskeho parlamentu zahlasujú kolegovia z koalície a ako sa k tomu postaví aj koalícia. Ako pre nás je to dôležitá vec a podobné uznesenie, ako má Rastislav Krátky, mal aj Milan Majerský, ktorý to potom z technických dôvodov stiahol.
Ale súhlasím s vami, poďme spolu hľadať cestu, rozmýšľať, ako pomôcť ženám, ako zlepšiť ich situáciu, a nielen ženám, aj ich partnerom, aj tým rodinám, a ako vieme spoločne ukázať alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica, ktorá toto tiež nerieši.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Diskutujeme, máme rozpravu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to zaujímavé, že diskutujeme o tom práve v dňoch, ktoré predchádzali a nasledujú aj Národnému pochodu za život, kde prišlo do Košíc kolo, viac ako 40-tisíc ľudí, ktorým veľmi záležalo na tom, aby povedali verejnosti a povedali aj nám, poslancom Národnej rady, prezidentovi, vláde, čo si myslia o tejto problematike, takže diskutujeme o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv Európskej únie a je to pre nás na Slovensku, myslím, veľmi ťažká a citlivá téma, lebo umelé potraty sú v našej krajine legálne od roku 1957, to znamená, už 67 rokov, a mnoho žien a rodín má, no, svoju veľmi citlivú skúsenosť s touto záležitosťou.
Ak hovoríme o práve na život, tak som presvedčený, že právo na život je základné ľudské právo a platí nepochybne aj pre nenarodené deti. Aj podľa našej ústavy, naša ústava hovorí, že každý má právo na život a ľudský život je hoden ochrany už pred narodením, takže z princípu, ak právo na potrat, z princípu si myslím, že právo na potrat nemôže byť uznané za ľudské právo, lebo ide proti právu na život, ktoré aj našou ústavou je deklarované, že platí aj pre deti pred narodením.
Pred 25 rokmi, 1. júna 1999 niekoľko združení vyhlásilo Deklaráciu práv počatého dieťaťa a mal som možnosť a česť byť jeden z tých signatárov tejto deklarácie. Je to dokument, ktorý predstavuje určitú víziu pre nenarodené deti. Víziu, že každé dieťa, každé počaté dieťa by malo mať právo narodiť sa, ale sú tam aj konkrétne veci z európskej aj z našej legislatívy a napríklad, neviem, či viete, že aj podľa našich právnych predpisov počaté dieťa má spôsobilosť na práva. Počaté dieťa aj podľa slovenského právneho poriadku má právo dediť. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa.
Ďalej. Podľa slovenského právneho poriadku, počaté dieťa má právo byť obdarované. Je to tiež podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa, ktorého umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na obdarovaného od počatia po narodenie dieťaťa. Ďalej, počaté dieťa má právo na plnenie z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na práva počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na toto počaté dieťa hľadelo ako na príjemcu plnenia z poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného, napr. životné poistenie otca. Toto všetko platí, samozrejme, ak to dieťa sa narodí ako živé.
Ak teda aj naše zákony počatému dieťaťu priznávajú práva, tak sme presvedčení, že počaté dieťa má aj právo narodiť sa, a preto ukončenie jeho života nemôže byť považované za ľudské právo, preto budeme aj za klub KDH hlasovať za uznesenie poslanca Rastislava Krátkeho v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu o začlenení umelého potratu do Charty základných ľudských práv.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pán poslanec Gašpar, chceli ste pri dôvodoch na odvolanie Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu hovoriť o faktoch. Zmluvy v centrálnom registri zmlúv sú fakty, ale tie ešte nič nehovoria. Audit, o ktorom hovoríte, nie je ani známy. Preto si myslím, že nemôžete ním argumentovať, keďže ho nepoznáme, ako môžme ako poslanecká snemovňa rokovať o niečom, čo nepoznáme a nie je tým pádom nejakým dôkazom. Pre mňa podozrenia z nezákonného postupu a ovplyvňovania procesu prideľovania štátnych dotácií Michalom Šimečkom ste nepodložili žiadnymi faktami ani dôkazmi.
A pýtali ste sa, ešte teraz, keď ste hovorili, že prečo sme chceli ako opozícia odvolať ministerku kultúry alebo ministra spravodlivosti za postupy v súlade so zákonom. Tak nie je to za postupy v súlade so zákonom, ale preto, že sme presvedčení, že vážne nezvládajú úlohy v ich rezortoch. O tom budeme hovoriť ešte na tej ďalšej schôdzi. Ale v tej istej analógii vy odvolávate Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu, ktorú vykonáva dobre a v súlade so zákonom. Čo zlé urobil ako podpredseda parlamentu proti zákonu? Nič. Takže tento argument by som naozaj nebral.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v prílohe k tlači 304.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem krátko vyjadriť stanovisko klubu Kresťanskodemokratického hnutia k tomuto zákonu, v ktorom ide hlavne o to, že pozemkový fond bude prevádzať bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku pozemky vo vlastníctve štátu, na ktorých podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie má byť umiestnená stavba vo verejnom záujme, ktorej stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, alebo je umiestnená stavba vo verejnom záujme vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, na ktorú je vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ak pozemkový fond vydal súhlasné stanovisko k územnému konaniu alebo stavebnému konaniu.
S týmto zámerom zákona a obsahom zákona súhlasíme, Kresťanskodemokratické hnutie si myslí a v zásade podľa zásady subsidiarity, že by sa malo rozhodovať čím najnižšie, a vieme, aké sú problémy s pozemkami, so stavbami, a to, že budú môcť rozhodovať obce, alebo teda že tieto pozemky sa dostanú bezodplatne do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, plne podporujeme.
Mali sme problém s tým, že to prišlo v skrátenom legislatívnom konaní, pretože je to dlhodobý problém, a najmä preto opakovane hovoríme, že pri normálnom legislatívnom procese je možnosť uplatňovať pripomienky. Takýto zákon, ktorý prevádza pozemky do vlastníctva obce, podľa mňa mal byť konzultovaný so samosprávami, v normálnom legislatívnom procese by bol, v skrátenom legislatívnom procese tlačíme na pílu a mnohé veci nevychytáme.
Máme možno otázky na pána ministra, či nepredpokladá určité problémy pri aplikácii tohto zákona s reštitúciami a s reštituentami a tiež potom s kontrolami, pretože tieto rozhodnutia by mali byť kontrolované aj pracovníkmi Slovenského pozemkového fondu, vieme, akú majú kapacitu, a nevieme si veľmi predstaviť, že na tú kontrolu reálne fyzické kapacity budú mať, takže možno toto sú otázky, ktoré, ktoré máme, ktoré sú otvorené, ale ako som povedal na začiatku, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje tento zámer a bude hlasovať za tento zákona, keď ho už máme tu takýmto spôsobom na stole v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska, tlač 304, uskutočnilo zajtra, v piatok 28. 6. o jedenástej. Som spravodajca tejto tlače a bol to aj návrh pani Vladimíry Marcinkovej, ktorá je jedna z navrhovateliek a dneska má ospravedlnenie, je ospravedlnená z rokovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Viacerými rečníkmi dnes bol spomínaný ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska, a to, ako sa postavili k tomuto zákonu. Združenie miest a obcí Slovenska nám poslalo list datovaný 17. júna, ktorý sme dostali zo sekretariátu výboru včera. Ja myslím si, že bude korektné, aby poslanci v pléne sa oboznámili s jeho znením, takže ja by som si dovolil prečítať tento list:
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, týmto listom si dovoľujem obrátiť sa na vás ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou o prerokovanie vetovaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v zmysle oprávnených požiadaviek a záujmov členských miest a obcí Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré združuje 95 % miestnych územných samospráv naprieč Slovenskom.
ZMOS nesúhlasí s poslaneckým návrhom na uvoľnenie regulácie výrubu stromov v zastavanom území obce do vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 o ochrane prírody, ktorý bol dodatočne predložený do predmetnej novely zákona, ktorej primárnym zámerom predloženia v skrátenom legislatívnom konaní je riešenie ochrany ľudí pred stretom s medveďom. Nevyžadovanie súhlasu na výrub stromov s obvodom kmeňa do 60 cm, návrh v prvom čítaní Národnej rady bol 80 cm a súvislé krovy, t. j. porasty s výmerou do 100 m štvorcových v zastavanom území obcí, bude mať dlhodobé negatívne dopady na životné prostredie a kvalitu života v mestách a obciach. Novela predmetného zákona prinesie nárast výrubových aktivít bez kontroly. Zvýšenie hranice obvodu stromov, ktoré môžu byť vyrúbané bez povolenia, spôsobí nárast výrubov stromov v mestách a obciach bez adekvátnej kontroly. Výruby stromov s obvodom 40 až 80 cm tvoria približne 70 % všetkých výrubových konaní v samospráve, čo znamená, že väčšina výrubov bude prebiehať bez dohľadu ochranu, bez dohľady orgánu ochrany prírody. Množstvo stromov s obvodom 40 až 80 cm v mestách a obciach je výrazne vyššie, než tých s obvodom nad 80 cm. Umožnenie ich výrubu bez súhlasu bude viesť k značnému úbytku mestskej a obecnej zelene, čo bude mať negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov aj ekologickú stabilitu mestských a vidieckych oblastí. Novela prinesie nedostatok odbornej kontroly a posúdenia. Orgány ochrany prírody a krajiny doteraz zabezpečovali odborné posúdenie nevyhnutnosti a vhodnosti výrubu stromov. Zrušenie tejto povinnosti pre stromy s obvodom do 80 cm môže viesť k neodborným a často neopodstatneným výrubom.
Ďalšími negatívnymi dopadmi bude aj ohrozenie biodiverzity, strata ekosystémových služieb, ako aj obmedzené služby verejného záujmu na miestnej úrovni. Stromy v mestách a obciach plnia mnoho dôležitých funkcií vrátane poskytovania tieňa, znižovania teploty, zlepšovania kvality ovzdušia a vytvárania estetického a rekreačného prostredia. Nekontrolovaný výrub môže viesť k strate týchto výhod pre verejnosť a v neposlednom rade novela zákona bude mať citeľný zásah do rozpočtu samospráv pri dnešnej finančnej poddimenzovanosti miest a obcí. Finančná náhrada za výrub stromov sa v samosprávach využíva na novú výstavbu, výsadbu, pardon, starostlivosť o dreviny, ako aj spracovanie dokumentov starostlivosti o životné prostredie v území obcí.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami si vás dovoľujem požiadať, aby ste využili svoju kompetenciu poslankyne, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a prijali také rozhodnutie, ktoré nebude mať negatívny kompetenčný i finančný dopad na mestské, najmä na mestské samosprávy. ZMOS vás týmto žiada, aby ste predmetný návrh zákona v tomto znení nepodporili a aby ste oprávnené požiadavky členských miest a obcí ZMOS zohľadnili tak, aby sa súhlas na výrub drevín vyžadoval v zastavanom území obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m štvorcových. A súhlas na výrub drevín s obvodom kmeňa do 60 cm meraných vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovité porasty s výmerou do 100 m štvorcových sa aplikoval iba za hranicami zastavaného územia obce. Pevne verím, že nájdeme podporu vo vašom rozhodnutí a v prípade doplňujúcich informácií vám ostávam k dispozícii.
S úctou, Jozef Božik, predseda ZMOS.
Myslím, že bolo dobré, aby tu tento list odznel, aby sa s ním oboznámili nielen členovia pôdohospodárskeho výboru a výboru pre životné prostredie, ale všetci poslanci.
Na záver poviem, neprezentujeme tento problém ako najväčší problém Slovenska, ale je tu šanca urobiť dobrý zákon. Je tu šanca urobiť lepší zákon, v neposlednom rade je tu šanca získať preň konsenzus naprieč politickým spektrom v čase hlbokej polarizácie. Zvážte.