Ďakujem pekne.
Ja sa budem vo svojom príspevku v rozprave venovať rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na rok 2025. Som presvedčený, že rozpočet predstavuje zásadnú nestabilitu celého sektora a predstavuje reálnu hrozbu pre chod rezortných inštitúcií. Bol pripravený s úmyselným prehliadaním skutočností a bude znamenať jeho reálne prekročenie v roku 2025. Ku jednotlivým kapitolám, ktoré boli tvorené priamo metodikou ministerstva financií, nie je asi potrebné z mojej strany vznášať komentár, ale ku rozpočtovaným zdrojom áno.
Celkový limit príjmov pre ministerstvo na rok 2025 je navrhnutý v objeme 593 573 272 eur. Z uvedenej sumy predstavujú príjmy štátneho rozpočtu 9,8 mil. eur vrátane príjmov zo Slovenského pozemkového fondu v sume 1,5 mil. a príjmy Európskej únie sumu 583 773 272 eur. Konkrétna otázka k rozpočtu ku hospodáreniu Lesov Slovenskej republiky je, že Lesy Slovenskej republiky dokázali v roku 2022 realizovať zisk pred zdanením vo výške 80 mil. eur, ktorý vznikol spojením dvoch faktorov, a to výrazným nárastom ceny dreva, čo bola nestabilita na trhu, kríza na Ukrajine, a výrazným šetrením nákladov, ktoré vznikli reštrukturalizáciou a zlepšenou efektivitou výkonu štátneho podniku. Aj napriek negatívnym dopadom prevodu lesov do správy národných parkov v tomto trende nepokračujú a v dobe, keď sa očakáva výrazné krátenie akejkoľvek podpory v sektore, neboli Lesy Slovenskej republiky zaviazané mimoriadnym odvodom do príjmov štátneho rozpočtu aspoň vo výške 30 mil. eur, a zároveň nebol dohodnutý transfer týchto prostriedkov do rozpočtu ministerstva, podobne ako je naplánovaný transfer 1,5 mil. eur zo Slovenského pozemkového fondu. Keď som tú otázku otváral na výbore, bolo povedané, že sa to dáva do tvorenia rezerv. Myslím si, že to malo byť zahrnuté priamo do rozpočtu ministerstva.
Druhá zásadná otázka je k realizácii oboch spoločných poľnohospodárskych politík z obdobia 2016 – 2022 a tiež 2023 – 2027. Z návrhu rozpočtu je zrejmé, že ministerstvo plánuje v roku 2025 príjmy z Európskej únie vo výške 583 773 272 eur. Z celkovej uvedenej sumy predstavujú príjmy z európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu sumu 4 862 714 eur a príjmy z poľnohospodárskych fondov sumu 578 910 558 eur. Konkrétne pre priame platby v rámci strategického plánu SPP 2023 – 2027 je pre rok 2025 rozpočtovaná suma 400 605 131 eur, pre program rozvoja vidieka v rámci strategického plánu SPP na roky 2023 – ´27 je rozpočtovaná suma 166 434 454 eur. Slovenská republika nikdy nedokázala vyčerpať zdroje z programu rybného hospodárstva a plánovaný príjem 4 862 714 eur nekorešponduje so žiadnou aktuálne vyhlásenou výzvou. Je tiež zrejmé, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka naďalej hodlá pokračovať v nečerpaní zdrojov Európskej únie a toto považujeme za veľké riziko a problém, a ani zostatkov starého SPP. Jasne to dokazuje návrh rozpočtu.
Ak výdavky a príjmy zo zdrojov Európskej únie z poľnohospodárskych fondov predstavujú 578 910 558 eur a z toho vyše 400 mil., ako som povedal, tvoria priame platby a viac ako 166 mil. projektové podpory, je oprávnená otázka, prečo Slovenská republika plánuje čerpať v roku 2025 iba 166 434 454 eur a z akých výziev je táto suma odhadnutá. Nekorešponduje totiž ani s už vyhlásenými, s alokáciami vyhlásených výziev a nepočíta ani s novými výzvami. Ministerstvo týmto dokumentom jasne deklaruje, že Pôdohospodárska platobná agentúra a ani riadiaci orgán nie sú spôsobilé vykonávať svoje zákonné úlohy. Limit celkových výdavkov ministerstva pre rok 2025 je navrhnutý v sume 948 747 504 eur. Z uvedenej sumy predstavujú prostriedky Európskej únie sumu cez 583 mil., výdavky určené na spolufinancovanie projektov Európskej únie sumu cez 140 mil. a vlastné prostriedky štátneho rozpočtu predstavujú sumu 224 813 246 eur. Limit výdavkov na priame platby v rámci strategického plánu SPP ´23 – ´27 je po úpravách pre rok ´25 navrhnutý v celkovom objeme 415 853 159 eur. Na zdrojoch Európskej únie je navrhnutá suma cez 400 mil. eur a na spolufinancovaní 15 248 028 eur, poskytovaná vo forme prechodnej vnútroštátnej pomoci.
Ak si porovnáte návrh príjmov a návrh výdavkov pri priamych platbách, je zrejmé, že ministerstvo nepočíta so žiadnym krátením zo strany Európskej únie. Pri priamych platbách však neexistuje rok od nášho vstupu do Európskej únie, kedy by priame platby neboli zo strany EÚ krátené. Priemerné krátenie predstavuje 10 %, to je asi 40 mil. eur, a predstavuje tým zásadné riziko pre rozpočet ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánovať príjmy a výdavky v identickej výške, bez prihliadnutia na historické údaje predstavujú vedomé obchádzanie pravidiel pre odhady pri tvorbe rozpočtu.
Vládou Slovenskej republiky schválené spolufinancovanie II. piliera je na roky ´23 – ´27 stanovené vo výške 36,92 %. Napriek tejto skutočnosti je spolufinancovanie napríklad v Českej republike 65 %, v Maďarsku 80 %, na Slovensku necelých 37 %. Ak je plánovaný výdavok na spolufinancovanie projektových podpôr vo výške 140 160 986 eur z rozpočtu Slovenskej republiky a ostáva zachovaná miera spolufinancovania vo výške 36,92 %, je tým zrejmé, že ministerstvo plánuje prostredníctvom PPA v roku ´25 vyplatiť na projektových podporách iba 379 634 307 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že ministerstvo nielenže neplánuje realizovať žiadne výzvy z SPP 2023 – ´27, ale ani nedokáže vyplatiť ani zostatok SPP 2016 – ´22 a navyše ani neplánuje administrovať už vyhlásené výzvy prostredníctvom PPA. Toto považujem za veľmi vážnu vec.
S prihliadnutím na toto, čo som doteraz uviedol, je ďalej v návrhu rozpočtu zvláštne, prečo neboli navýšené osobné výdavky zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry v celkovej výške 7 721 664 eur pre rok 2025 a v sume 4 751 972 eur pre roky 2026 a ´27 každoročne, ak sa v skutočnosti počíta so znížením počtu pracovníkov PPA na 661 a navyše neplánuje sa žiadne zásadné navýšenie vyhlasovaných výziev. Tieto veci idú jednoducho proti sebe. Prečo bolo navýšenie osobných výdavkov PPA plne kompenzované znížením výdavkov na prechodnú vnútroštátnu pomoc v sume 4 751 972 eur každoročne pre roky 2025, ´26 a ´27.
Výdavky pre oblasť tovarov a služieb ministerstvo rozpísalo pre rok 2025 v sume 66 882 412 eur a aby dosiahlo plánované šetrenie v zmysle konsolidačného balíka, bolo šetrenie prenesené do zníženia nákladov na realizáciu pozemkových úprav, a to skrátením 50 % výdavkov na pozemkové úpravy v rokoch 2025 – ´27. Rozpočet výdavkov na realizáciu pozemkových úprav je tak pre nasledujúce trojročné obdobie výrazne skrátený. Pôvodný rozpočet pre rok 2025 v sume cez 51 mil. eur bol znížený na sumu niečo cez 25 mil. eur. Už teraz je jasné, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nebude vedieť splniť minulé záväzky z ukončených verejných obstarávaní na realizáciu pozemkových úprav. Inými slovami, dá sa povedať, že tento návrh rozpočtu bude znamenať stopku pre pozemkové úpravy.
Ďalej, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa v návrhu rozpočtu nijak nevysporiadalo s rozpočtovaním a krytím výdavkov v súvislosti s rastúcimi cenami energií, to je najmä plyn, vodné a stočné, pre žiadnu z organizácií v jej rozpočte. A toto považujeme tiež za veľké riziko tohto rozpočtu.
Na nosný dotačný titul štátna pomoc v rezorte pôdohospodárstva ministerstvo pre rok 2025 rozpísalo sumu 45 mil. eur. Na dotačnom titule národné podpory je pre rok 2025 rozpočtovaná suma 9,6 mil. eur. Deficit finančných prostriedkov na štátnu pomoc v roku ´25 plánuje ministerstvo riešiť preklasifikovaním prechodnej vnútroštátnej platby v sume 10 mil. eur schválením účtovných závierok Slovenského pozemkového fondu na roky 2021 a ´22 s použitím hospodárskeho výsledku v celkovej výške 3 mil. eur a dofinancovaním zo Všeobecnej pokladničnej správy, čo vychádza z mylného predpokladu, že dofinancovanie zo Všeobecnej pokladničnej správy bude možné.
S prihliadnutím na úmyselné nepresnosti ministerstvo v návrhu príjmov a výdavkov je zrejmé, že nedôjde s naplneniu plánovaných príjmov a dôjde ku prekročeniu plánovaných výdavkov a žiadna rezerva zo Všeobecnej pokladničnej správy nebude realizovaná.
Najväčšie objemy v rámci štátnej pomoci sú plánovaná Zelená nafta – 32 mil., a je zrejmé, že na ostatné plánované štátne pomoci, s ktorými ale poľnohospodári počítajú, už voľné disponibilné zdroje neostanú. Jedná sa o platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, platby ako náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, ako je mráz, búrky, krupobitie, námraza, silný alebo dlhotrvajúci dážď a veľké sucho. Na odstraňovanie kadáverov, na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat a na plnenie mimoprodukčných funkcií lesa.
Pre rok 2025 je rozpočtovaná suma 9,6 mil. eur na národné podpory. Hlavnými oblasťami dotácie je podpora štátnych podnikov na služby verejného záujmu zamerané na chránený chov plemien koní ako národný žrebčín, účasť na domácich a zahraničných podujatiach v oblasti chovu koní, na činnosť dostihovej autority, to je závodisko, a na rozvoj a zachovanie majetku štátu slúžiaceho na ochranu dostihov, na správu, údržbu, prevádzku, opravy hydromelioračného majetku vo vlastníctve štátu a na starostlivosť o drobné vodné toky v rámci správy vodných tokov a preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré realizujú Lesy Slovenskej republiky.
Ďalšie rozpočtové finančné prostriedky v rámci dotačného titulu národné podpory sú poskytnuté jednotlivcom ako chovateľom zvierat, nepodnikateľom na kompenzáciu strát na zvieratách a zariadeniach, ktoré vznikli v dôsledku nariadených veterinárnych opatrení.
