Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi nadviazať na rozpravu a upozorniť na zásadný problém, ktorý sa tiahne celým predkladaným návrhom. Celý materiál stojí na presvedčení predkladateľa a nie na dôkazoch. Stojí na tvrdeniach, nie na analýze, na dojmoch a nie na faktoch. A toto je pri tak vážnej zmene, pri rušení nezávislého úradu jednoducho neakceptovateľné.
Dôvodová správa tohto zákona je slabá, povrchná a nepresvedčivá. A pritom práve dôvodová správa je tým dôležitým dokumentom, ktorý má vysvetliť, čo vláda navrhuje a prečo. V dôvodovej správe je uvedené, že: "Vládny návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predkladá ako iniciatívny návrh, že cieľom návrhu zákona je reagovať na najvypuklejšie problémy spojené s doterajšou aplikáciou zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa a nejasným súvisom medzi oznamovateľom a zamestnávateľom pri poskytovaní ochrany."
Po tretie sa tam uvádza, že sa v praxi ukazuje, že: "práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa." Toľko citácia z dôvodovej správy. Toto však nie je žiadny spôsobom vysvetlené či zdôvodnené. V dôvodovej správe sa tiež hovorí o vplyvoch na rozpočet verejnej správy. Píše sa, že nie sú žiadne. Nuž je vopred jasné, že toto tvrdenie nebude pravdivé. Keď už nič iné, tak nový úrad bude musieť zamestnať ľudí na ochranu obetí trestných činov, ktorí boli doteraz zamestnaní na ministerstve spravodlivosti.
Táto dôvodová správa obsahuje tri zásadné nedostatky.
Po prvé, neobsahuje žiadnu analýzu fungovania doterajšieho úradu. Nie je tam žiadne vyhodnotenie činnosti za štyri roky fungovania, žiadne porovnanie s praxou v iných štátoch, žiadne štatistiky o počte poskytnutých ochrán, žiadne údaje o úspešnosti či neúspešnosti rozhodnutí, žiadny audit vnútorných procesov, žiadny odborný posudok. Toto je pri návrhu, ktorý ruší celú inštitúciu, absolútne nedostatočné.
Po druhé, neobsahuje nič, čo by dokazovalo nefunkčnosť úradu. Dôvodová správa tvrdí, že existujú aplikačné problémy či fragmentácia úpravy, ale nedáva ani jeden konkrétny príklad, ktorý by dokazoval, že úrad konal nesprávne, že konal nezákonne, že konal pomaly alebo neefektívne, že nespolupracoval s orgánmi štátu, alebo že spôsoboval škody. Nie je tam nič. Nič, čo by objektívne zdôvodňovalo jeho zrušenie.
Po tretie. Namiesto analýz dôvodová správa obsahuje len vágne tvrdenia a všeobecné frázy. Čítame tam veci ako zvýšenie efektívnosti, sprehľadnenie systému, komplexnejšie nastavenie či odstránenie aplikačných nedostatkov, ale žiadne z týchto tvrdení nie je podložené. Je to jazyk, ktorý sa dá použiť pri akejkoľvek zmene, aj pri úplne neodôvodnenej. Dôvodová správa tak neobhajuje vecnú potrebu tohto zákona, iba politické rozhodnutie technickými frázami. Úrad sa ruší bez jedinej zmienky o jeho výsledkoch, a to je najzásadnejšie.
Predkladateľ ani raz neuvádza, že by úrad pochyboval, zlyhal, bol nečinný, že by konal mimo zákona, prehrával spory alebo bol predmetom kritiky kontrolných orgánov. Keby existoval jediný audit, ktorý by preukazoval systémové chyby, bol by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existovala analýza, že súčasná štruktúra je neudržateľná, bola by v dôvodovej správe. Nie je tam. Keby existoval odborný posudok, že úrad nedokáže plniť svoju úlohu, bol by tam a nie je tam. Vláda teda ruší úrad, o ktorom sama nepredložila ani jeden podklad dokazujúci, že nefungoval dobre. Takto sa jednoducho nepracuje s inštitúciami v právnom štáte.
Najvážnejšie ohrozenie právnej istoty v zákone je retroaktivita. Nový zákon umožňuje spätné preskúmavanie už priznaných ochrán, aj to, čo už má právoplatné účinky, aj to, čo už bolo potvrdené v konaní, aj to, čo už oznamovateľovi poskytlo status a ochranu. Zamestnávateľ môže iniciovať proces, ktorým sa preskúma minulé rozhodnutie, a toto môže byť zrušené. To je porušenie zákazu retroaktivity, princípu právnej istoty, legitímneho očakávania a stability právnych vzťahov. A opäť dôvodová správa to vôbec nezdôvodňuje. Ani jedným riadkom sa nevenuje tomu, čo to bude znamenať pre stovky oznamovateľov, ktorí už dnes dostali ochranu. Úrad bol funkčný, dokazujú to ľudia, ktorí tam pracujú, a zamestnanci úrad poslali nám poslancom list, kde upozorňujú, že zmeny môžu oslabiť ochranu oznamovateľov, že môže dôjsť k zrušeniu už udelených ochrán, že oznamovatelia sa môžu ocitnúť vo vákuu, že dostávajú správy od ľudí, ktorí sa reálne boja, a že koncentrácia dvoch odlišných agend bez zdrojov nie je reálna. To nie sú politické názory, to sú praktické skúsenosti ľudí, ktorí túto agendu vykonávajú každý deň.
V dôvodovej správe ďalej absentuje európsky rozmer. Odvoláva sa síce na európske smernice, ale práve tie najdôležitejšie požiadavky neznižovať úroveň ochrany, zabezpečiť nezávislosť a trvalosť ochrany, tento návrh porušuje. O európskych rizikách mlčí. Mlčí o konflikte so smernicou, o riziku infringementu, o strate dôveryhodnosti aj o potenciálnych sankciách. To je ďalšia slabina dôvodovej správy, že neobsahuje dopad na záväzky Slovenska voči Európskej únii.
O čom mlčí dôvodová správa a predkladatelia, o tom sa ale cez víkend jasne vyjadrila európska prokurátorka, ktorá povedala, že váš návrh môže negatívne ovplyvniť efektivitu vyšetrovania i celkovú úroveň ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Laura Codruta Kövesiová upozornila na to, že navrhovaná legislatíva obmedzuje ochranu oznamovateľov na vybrané skupiny. Hlavná prokurátorka zdôraznila riziko retroaktivity zákona, upozornila tiež na to, že zmeny môžu tiež ovplyvniť vyšetrovacie procesy európskej prokuratúry a že nová legislatíva môže ohroziť ochranu finančných záujmov Európskej únie.
V dôvodovej správe tiež chýba elementárne vyhodnotenie dopadov na oznamovateľov. To najdôležitejšie tam nie je vôbec. Koľko oznamovateľov je dnes v procese ochrany? Koľkým bola ochrana priznaná? Koľko konaní stále beží? Koľko zamestnávateľov ich spochybňuje a koľko ľudí sa ozvalo s obavami? Bez týchto údajov nevieme vyhodnotiť, či zmena pomáha, alebo škodí. Vláda ich nepredložila, úplne ich vynechala...
=====

Ďakujem pekne.
Pán kolega Martin Šmilňák, vďaka za tvoj príspevok. Adresoval si v ňom koaličným kolegom výčitku, že vy z toho robíte frašku. Áno, aj ja to vidím tento proces ako frašku, to celé, ako to vzniklo, ako prišiel tento návrh zákona, bez prípravy, bez reálneho odôvodnenia, schválený na mimoriadnom sobotňajšom rokovaní vlády, to sme tu už dávno nemali, ak vôbec, v tomto volebnom období si to ani nepamätám, schválené ako skrátené legislatívne konanie, ktoré nemá odôvodnenie, ide proti pravidlám, a to povedali všetci, okrem nás, opozičných politikov, aj renomovaní právnici, generálny prokurátor, dokonca aj koaličný podpredseda parlamentu. Povedal si však niečo, s čím celkom nesúhlasím, povedal si, že je to preto, lebo je to pomsta Matúša Šutaja Eštoka. A toto, keď sledujem celú situáciu, aj vyjadrenia koaličných kolegov, tak mám silný dojem, že na tom, aby sa to takýmto spôsobom prerokovávalo aj prijalo, záleží viac Robertovi Ficovi a dostáva tak Matúša Šutaja Eštoka, ktorý už je aj tak v nezávideniahodnej situácii aj vzhľadom na nepovšimnutý súdny spor a pokutu, ktorú dostal. Vzhľadom na to, že je minister vnútra a že je predseda koaličnej strany, tak sa dostáva ešte do ťažšej situácie. Pre mňa to vyzerá skôr ako keby strane SMER záležalo na tom, aby ponížilo pána ministra a svojho koaličného partnera. No a toto je jednoznačne odrazom koaličnej krízy, o ktorej niektorí koaliční poslanci koniec koncov aj otvorene hovoria. Otázka je pre mňa, aký to bude mať koniec. No, dôsledok toho, že tu už štvrtý deň zbytočne diskutujeme o zbytočnom zákone, ktorý ak bude prijatý, ešte viac zníži dôveru v inštitúcie a bude polarizovať spoločnosť na Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán kolega Spišiak, zaujali ma vaše slová o zaujatosti predsedníčky úradu, ktorú spochybnil sám Matúš Šutaj Eštok, ako ste povedali, že to neriešil tak, ako mal, a úrad ani nemal možnosť vyjadriť sa k tej téme.
Nuž odkiaľ pochádzajú tie slová o zaujatosti? V médiách, áno, sa viackrát objavili takéto tvrdenia o údajnej zaujatosti predsedníčky pani Dlugošovej a o spolitizovanom úrade, alebo to v koaličných mediálnych výstupoch, kde sa opakuje stále línia, že tento úrad je spolitizovaný, že je to "hlasná trúba opozície" a že rozhoduje v prospech tzv. čurillovcov a proti ministerstvu vnútra. Nuž čo hovoria fakty.
Väčšina týchto tvrdení sa opiera výlučne o to, že jej manžel je radovým členom Progresívneho Slovenska a údajne v minulosti kandidoval za túto stranu. Toto je jediný "dôkaz", ktorý sa objavuje v medializácii aj vo vyjadreniach koaličných politikov. Zároveň ale treba povedať, že pani Dlugošová bola zvolená v riadnom výberovom konaní ešte za vlády Petra Pellegriniho po verejnom vypočutí a hlasovaní v parlamente. A čo je pre mňa najdôležitejšie v tomto kontexte, že zamestnanci úradu vo verejnej výzve k poslancom napísali, že nikdy nepociťovali politický tlak ani tlak rozhodovať sa v záujme konkrétnych politikov. Ich rozhodnutia sú podľa nich výhradne odborné a zákonné. Takže podľa nich v médiách neodznelo nič, čo by dokazovalo jej osobnú zaujatosť a naopak, právnici a odborníci v komentároch riešia skôr konflikt záujmov ministra, ktorý predkladá zákon proti úradu, ktorý ho pokutoval, než konflikty na strane pani Dlugošovej.

Ďakujem pekne pani kolegyne, páni kolegovia za vaše komentáre, za vaše faktické poznámky k môjmu prejavu. Ja možno len krátko zareagujem. Pán kolega Svoboda, hovorili ste, že takto nastavený model je unikát a že tento zákon nastavuje model, ktorý je bežný. No, či je unikát alebo nie, to neviem, ale je nastavený zle aj z praktického, aj z právneho pohľadu. Najmä o čom som hovoril, tu ide o nezávislosť. Iné štáty, ak to chcete porovnávať s inými štátmi, garantujú nezávislosť tohto úradu. Váš návrh zákona to negarantuje a zjavne je príliš spolitizovaný. A ide aj o to, že takto sa zmeny v dôležitých inštitúciách nemôžu diať. Ako môžete chcieť účinnosť dňom vyhlásenia a ruší sa jeden úrad a nastavuje úplne nový. Pán kolega Pročko hovoril o tom, že aj pán generálny prokurátor Žilinka so mnou súhlasí, tak to ma teší, ale viac by ma tešilo, keby aj vládna koalícia počúvala generálneho prokurátora, jeho slová a najmä išla podľa pravidiel, podľa ktorých máme ísť a máme nestavovať legislatívu. Pani kolegyňa Turčanová, zareagovala si na to, že neboli tu žiadne správy a analýzy, že úrad nefungoval a toto je pre mňa najsmutnejšie. Celý život predtým, ako som vstúpil do parlamentu a stal sa poslancom, tak sme riešili veci na základe nejakých dát, na základe nejakých správ, na základe toho, čo sa udialo, hodnotili sme, či veci idú dobre alebo zle a čo treba zlepšiť. Tu jednoducho sa nejaká vládna koalícia rozhodne a myslím si, že v tomto prípade to ani nie je rozhodnutie ani koalície, ani väčšiny ale jedného človeka, premiéra Roberta Fica a príde to na stôl bez analýz, bez čohokoľvek, bez doložky a takto schvaľovať legislatívu je hazard.

...pred pokutami a pred odhalením nezákonností. Citujem: „Úrad na ochranu oznamovateľov je nástrojom politickej polície. Je to zbytočný úrad vytvorený len na krytie ľudí z vyšetrovaní. Tento úrad treba zrušiť hneď ako bude na to politická situácia“. Dnes keď ste prehrali súdny spor, keď musíte platiť, keď vám úrad odkryl porušovanie zákona podľa vašej vlastnej logiky, tá politická situácia nastala. To je pre nás dôkaz úmyslu, to je dôkaz účelovosti, to je dôkaz, že motiváciou nie je zlepšiť systém ochrany oznamovateľov, ale potrestať úrad za to, že si dovolil postaviť zákon nad ministra. Teraz prejdime k právnemu aspektu. Návrh zákona odoberá už priznanú ochranu oznamovateľom. To je retroaktivita. Poriadny právny štát je založený na tom, že ak štát niekomu prizná právny status, nemôže mu ho spätne odobrať len preto, že je to politicky výhodné. Princíp právnej istoty, princíp ochrany legitímneho očakávania, zákaz retroaktivity, to nie sú ozdoby právnej vedy. To sú základné piliere ústavnosti. Bývalí sudcovia Ústavného súdu, bývalá ombudsmanka, dekani právnických fakúlt a renomovaní právnici označili váš návrh za neprimeraný, protiústavný, zneužívajúci moc a odporujúci princípom právneho štátu. Takéto hodnotenia sa nevyslovujú ľahko. Toto nie je bežná kritika, toto je poplach. Ďalej sa pozrime na Európske právo. Smernica EÚ 2019/1937 zasahuje štátom, pardon, zakazuje štátom, aby znižovali úroveň ochrany oznamovateľov. Zakotvuje takzvanú „non-regression clause“. Vyžaduje existenciu nezávislého externého orgánu. Tento váš návrh ruší nezávislý orgán, zužuje okruh chránených osôb, odoberá ochranu tým, ktorí ju už získali a podrobuje systém politickej kontrole. To je priamy konflikt so smernicou. Ak tento zákon prejde, Slovensko bude čeliť konaniu voči Európskej únii, riziku sankcií, riziku pozastavenia financovania a reputačnej devastácii v oblasti právneho štátu. Nerobme si ilúzie, Brusel toto dianie sleduje veľmi pozorne a teraz možno najväčší paradox. V roku 2019 bol tento úrad zriadený ako vládny projekt. Podpisoval ho vtedajší premiér Peter Pellegrini. Kto bol v tom čase vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky a mal vplyv na legislatívne procesy? Matúš Šutaj Eštok. Teda ten istý človek, ktorý dnes tvrdí, že úrad je relikt, je nepotrebný, dokonca nebezpečný a treba ho odstrániť, tento istý človek bol pri jeho vzniku. To nie je len názorový posun, to je účelová zmena postoja podľa toho, či úrad slúži moci alebo prekáža. Teraz širší dôsledok. Ak sa niekto domnieva, že jednoduché zrušenie existujúceho úradu na ochranu oznamovateľov a súčasné vytvorenie nového úradu zabezpečí rovnakú úroveň ochrany, tak si neuvedomuje podstatu problému. Nejde o názov inštitúcie, nejde o organizačnú schému, nejde o tabuľky, logá ani pečiatky. Ide o kontinuitu ochrany, o záväzky, ktoré už štát voči oznamovateľom prevzal, o rozhodnutia, ktoré boli vydané, o statusy, ktoré boli priznané, o životné situácie konkrétnych ľudí, ktorí sa spoliehajú na to, že štát ich nechá naplno dýchať a nebude ich vystavovať odvete. Preto je dôležité pomenovať ešte jednu zásadnú vec. Koľko oznamovateľov dnes máme? Koľko z nich sa nachádza v štádiu prebiehajúcej ochrany? Koľkí sú v pracovnom spore? Koľkí čelia tlaku zamestnávateľov? Koľkí sú v prostredí, kde sú na nich vyvíjané priame alebo nepriame represálie? Títo ľudia nežijú v teoretickom priestore. Sú to policajti, vyšetrovatelia, zdravotníci, úradníci, zamestnanci samosprávy, pracovníci verejných inštitúcií, ktorí podali oznámenia v dobrej viere, že štát ich ochráni. Zrušením existujúceho úradu bez zaručenia úplného a automatického prechodu všetkých práv a rozhodnutí, bez toho, aby bola zabezpečená právna istota, bez toho, aby bola garantovaná neprerušená ochrana, sa títo oznamovatelia ocitnú vo vákuu. Budú ponechaní napospas tým, ktorí proti nim už dnes podnikajú kroky a budú vystavení riziku, že nový úrad ich situáciu začne posudzovať odznovu, prehodnocovať, spochybňovať alebo odsúvať. Tento stav môže byť pre nich existenčne likvidačný. Pýtam sa, uvedomil si niekto v tejto vláde, v tomto parlamente a v predkladateľských rezortoch, čo to znamená pre konkrétne stovky ľudí? Uvedomil si niekto, že títo oznamovatelia už vykročili na cestu, ktorá je riskantná, psychicky náročná a spoločensky osamelá? Uvedomil si niekto, že ak im vezmeme garanciu kontinuity ochrany, vysielame im odkaz, že štátne sľuby sú dočasné, podmienené politickou vôľou a môžu sa rozplynúť zo dňa na deň? Ak chceme argumentovať tým, že nový úrad poskytne lepší systém, musíme najskôr preukázať, že existujúci systém zlyhal. Lenže tu nie je žiadna analýza. Nedostali sme žiadnu analýzu, žiadnu štatistiku, žiadnu odbornú oponentúru, ktorá by ukázala, že súčasný úrad nefunguje. Naopak, máme dôkaz, že funguje možno až príliš dobre. Funkčne, nezávisle, v súlade so zákonom a dokonca aj voči ministrovi, ktorý dnes predkladá jeho likvidáciu a práve preto platí, že zrušenie existujúceho úradu a vytvorenie nového nezabezpečí ten istý výsledok. Nezabezpečí dôveru, nezabezpečí kontinuitu, nezabezpečí ochranu a nezabezpečí ani nezávislosť. Ochrana oznamovateľov je vzťah založený na dôvere a dôvera, raz narušená, sa nedá administratívne nahradiť a preto, ak zrušíme úrad na ochranu oznamovateľov, vysielame signál. Neoznamujte korupciu. Neoznamujte zneužívanie právomocí. Neoznamujte manipuláciu vo vyšetrovaní. Neoznamujte nezákonnosti voči nám, lebo štát vás nechráni a ak už aj ochranu dostanete, môžeme vám ju vziať, keď sa nám to bude politicky hodiť. Toto je studená sprcha pre každého čestného policajta, úradníka, lekára, učiteľa či pracovníka verejnej správy. To je návrat kultúry strachu a preto vás, kolegovia z koalície, žiadam, aby ste sa na toto hlasovanie nepozerali ako na stranícku povinnosť. Toto je test. Test toho, či ešte v tejto krajine existujú mantinely moci. Test, či sme pripravení akceptovať model, v ktorom ak sa inštitúcia znepáči vláde, jednoducho bude zrušená. Dnes je to Úrad na ochranu oznamovateľov, zajtra to môže byť verejný ochranca práv, pozajtra prokuratúra, potom súdy. Tento postup má svoju logiku a dejiny ju poznajú. Preto vás žiadam, nehlasujte za tento zákon. Nie kvôli opozícii, nie kvôli koalícii, nie kvôli politickému skóre, ale kvôli Slovensku, kvôli právnemu štátu, kvôli tým, ktorí potrebujú ochranu proti moci, nie podľa vôle moci. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera koaličná väčšina v neštandardnom čase, pred polnocou, schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento návrh bol schválený vládou tiež veľmi neštandardne, v sobotu 22. novembra na neštandardnom sobotňajšom mimoriadnom rokovaní vlády. Pod návrhom, ako nám prišiel do parlamentu, bol podpísaný Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky a Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra Slovenskej republiky. KDH opakovane upozorňovalo, že vláda Roberta Fica systematicky obchádza štandardný legislatívny proces zneužívaním inštitútu skráteného legislatívneho konania. Tento postup sa, žiaľ, stal pravidlo, nie výnimkou a predstavuje podľa nás vážne ohrozenie právneho štátu.
Za posledný rok bol tento mimoriadny postup použitý pri viacerých kontroverzných návrhoch, ako bola napr. hanebná novela Trestného zákona, ktorá bola následne šesťkrát opravovaná, Huliakov hazard, či pri zmenách fungovanie Environmentálneho fondu. V tomto prípade cez skrátené legislatívne konanie vláda presadzuje zákon o Úrade pre obete trestných činov a ochranu oznamovateľov, ktorým ruší doteraz fungujúci úrad pre whistleblowerov bez toho, aby boli splnené podmienky na skrátené legislatívne konania. Všetkým je nám jasné, že podmienky pre SLK neboli naplnené. Tento zákon nespĺňa ani jeden zo zákonných dôvodov, nehrozí ohrozenie ľudských práv, nehrozí vznik závažných hospodárskych škôd a nejde ani o neodkladné plnenie medzinárodných záväzkov. Skrátené konanie bolo teda opäť použité proti duchu, aj litere zákona. Naopak týmto spôsobom nastáva podľa nás ohrozenie právneho štátu. obchádzaním riadneho legislatívneho procesu dochádza k porušeniu ústavných princípov právnej istoty, k oslabeniu kontroly zákonodarného zboru a k vytváraniu precedensu, ktorý môže vláda používať kedykoľvek a na čokoľvek.
KDH po zverejnení zákona v Zbierke zákonov bude zbierať podpisy poslancov potrebné na podanie návrhu a podáme návrh na preskúmanie ústavnosti a na pozastavenie jeho účinnosti. Zároveň požiadame o stretnutie generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv s cieľom, aby sa aj oni v tejto veci obrátili na Ústavný súd. Ak tento zákon koaličná väčšina pretlači, sme presvedčení, že Ústavný súd musí zasiahnuť. Hoci bol Ústavný súd v minulosti v tejto oblasti zdržanlivý, súčasné nadužívanie a zneužívanie skráteného legislatívneho konania si vyžaduje jeho zásah. Opakované obchádzanie zákonov zo strany vlády považujeme za vážne ohrozenie právneho štátu. Slovensko potrebuje vládu, ktorá rešpektuje zákony a inštitúcie a nie vládu, ktorá si ich upravuje podľa vlastných potrieb.
Vážené kolegyne a kolegovia, dnes stojíme pred rozhodnutím, ktoré sa netýka len jedného zákona, jedného úradu, alebo jednej politickej epizódy. Dnes rozhodujeme o tom, či bude v tejto krajine ešte existovať nezávislá inštitúcia, ktorá dokáže postaviť zákon nad politickú moc. Rozhodujeme o tom, či ľudia, ktorí majú odvahu odhaliť korupciu, zneužívanie právomocí, manipulácie vyšetrovaní alebo nezákonné zásahy do bezpečnostných zložiek, budú mať v štáte oporu alebo či zostanú vydaní napospas tým, proti ktorým sa rozhodli vystúpiť. O to sa tu jedná. Úrad na ochranu oznamovateľov vznikol preto, že Slovensko už raz zažilo obdobie, keď tí, ktorí upozorňovali na zlo, boli prenasledovaní, zosmiešňovaní, profesionálne likvidovaní a niekedy aj kriminalizovaní. Vznikol preto, že štát potreboval nezávislý orgán, ktorý dokáže poskytnúť ochranu aj vtedy, keď porušovateľom zákona je ten, kto má moc. Nie nižší úradník, nie periférny policajt, ale minister, policajný prezident, štátna tajomníčka, alebo oligarcha s telefónnymi linkami do kabinetu. A práve preto je tento úrad dnes terčom. Lebo ten, kto má moc, neznesie, aby existovala autorita, ktorá mu môže povedať: konáte nezákonne. A v tomto prípade to nie je teória ani predpoklad, ani politická interpretácia. V tomto prípade existujú konkrétne skutky, rozhodnutia a právoplatné rozsudky.
Úrad na ochranu oznamovateľov udelil ministerstvu vnútra tri pokuty za nezákonné konanie voči tzv. Čurillovcom. Správny súd v Bratislave zrušil personálny rozkaz ministra voči vyšetrovateľovi Pavlovi Ďurkovi a konštatoval porušenie zákona o ochrane oznamovateľov aj zákona o štátnej službe policajtov. Advokát poškodených policajtov jasne uviedol, že ďalšie žaloby sú po skutkovej aj právnej stránke identické. Čo znamená, že ministerstvo očakávajú ďalšie rozsudky a ďalšie finančné odškodnenia. A čo sa deje následne? Minister predkladá návrh zákona, ktorým má byť zrušený ten istý úrad, ktorý mu uložením pokút a úspešnými súdnymi konaniami dokázal, že porušoval zákon. Toto nie je reforma. Toto nie je transformácia. Toto je učebnicové zneužitie moci.
Teraz si vypočujme slová samotného ministra, nie našej interpretácie, nie komentáre, ale jeho vlastné výroky. Vaše výroky, pán minister. Citujem: „Úrad na ochranu oznamovateľov sa stal politickým nástrojom a bude zrušený. Tento úrad nie je nezávislý, je to pokračovanie vojny polície. Nemôže tu existovať úrad, ktorý blokuje riadenie bezpečnostných zložiek. Je to relikt predchádzajúceho režimu a nepotrebujeme ho. Musíme to upratať a začať odznova.". Toto sú vaše aktuálne alebo nedávne verejné vyjadrenia. A teraz niekoľko vašich starších výrokov pred rokmi, ešte pred súdnymi prehrami, pred pokutami a pred odhalením nezákonností. Citujem: „Úrad na ochranu oznamovateľov je nástrojom politickej polície. Je to zbytočný úrad vytvorený len na krytie ľudí z vyšetrovaní. Tento úrad treba zrušiť hneď, ako bude na ..."
=====

Ďakujem pekne. Ja som spravodajcom pre toto uznesenie z ľudsko-právneho výboru a napriek tomu, že nezískalo podporu celého ľudsko-právneho výboru, chcem podporiť pani navrhovateľku, aby plénum pri hlasovaní toto uznesenie podporilo. Zacitujem len krátko z odôvodnenia dôvodovej správy k návrhu na prijatie tohto uznesenia k návratu unesených ukrajinských detí. Navrhuje sa prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ako reakcie na pokrok v rokovaniach o ukončení ruskej agresie na Ukrajine, ktorého súčasťou musí byť aj návrat všetkých deportovaných a unesených ukrajinských detí domov k rodinám a k príbuzným. Naopak o pokroku nemožno hovoriť v súčinnosti, v súvislosti s nečinnosťou vlády Slovenskej republiky, ktorá sa na rozdiel od väčšiny našich partnerov z Európskej únie a NATO doposiaľ nepridala k medzinárodnej koalícii pre návraty unesených ukrajinských detí ani k žiadnej inej obdobnej iniciatíve. Práve preto si myslím, že by sme tento signál mohli vyslať. Je to vysoko humánna a vysoko ľudská vec, ako veľmi pekne povedala pani navrhovateľka a preto chcem tiež z pozície aj spravodajcu a taktiež ako člena klubu Kresťanskodemokratického hnutia požiadať poslancov, poslankyne aj z koalície, aby za toto uznesenie zahlasovali.
Ďakujem.

Áno, ja len veľmi krátko. Hazard nechce nikto, povedal dnes váš bývalý šéf Andrej Danko aj pre médiá, myslíme si to všetci, hazard nevieme zakázať, chceme ho regulovať. Ak ste si všimli, my podávame skoro na každú schôdzu nejaký zákon, ktorý chce regulovať hazard v dobrej viere a v dobrej miere. Veľmi radi sa budeme s vami o tom rozprávať, ale toto nie je tá cesta, ako dnes povedal aj pán minister na finančnom výbore, že chcel otvoriť diskusiu. Takto sa diskusia neotvára, skrátené legislatívne konanie je, ako som povedal, znásilnenie legislatívneho procesu. Asi tak.

Dámy a páni, to, čo sa tu dnes deje, nie je boj proti hazardu, to je boj o moc nad hazardom. Vláda, ktorá nevie konsolidovať rozpočet, si hľadá nové kasíno, štátne kasíno. Namiesto riešenia spoločenských škôd, namiesto pomoci rodinám, ktoré hazard ničí, ide vláda hazard rozširovať, vlastniť a propagovať a vraj dokonca do sveta. Robíte nám hanbu vo svete azda príliš málo? Kolegovia z vládnej koalície, obraciam sa na vás, ste z regiónov, máte tam rodiny, priateľov aj poslancov či poslankyne, nenechajte zo seba urobiť spolupáchateľov rozkladu samosprávy a morálky, nehlasujte za tento zákon. Ak predsa sa rozhodnete za to hlasovať, tak si uvedomte nasledovné. Nikto z vášho elektorátu, z vašich voličov a podporovateľov takýto návrh zákona nepodporuje, a to vám nehovorím ja, ale jeden z vás, z vládnej koalície, to vám povedal pán poslanec Kotlár. Ako dnes povedal aj Andrej Danko pre médiá, hazard nechce nikto. Ak hazard nechce nikto, prečo zaň idete hlasovať? Lebo Rudolf Huliak má supertvrdú hlavu? Lebo na tom stojí táto vláda a vaša vláda nemá alternatívu? Ako chcete. Ak tento zákon schválite, my vám k nemu dáme jeden darček po forme pozmeňujúceho návrhu. Možno sa vám to bude vidieť ako recesia alebo niektorým dokonca absurdné, ale je to symbol toho, aké absurdné bolo toto znásilnenie legislatívneho procesu a presadenie vašej moci a moci hazardu. Nech teda, žiadalo by sa mi trochu ironicky povedať na večnú pamäť, ale bude to len dočasné, tak na dva roky predpokladám, lebo po ďalších parlamentných voľbách tento zákon pošleme do zabudnutia. Naším predloženým návrhom zákona sa podľa skutočnej aktivity ministra upravuje aj názov rezortu, ktorý vyjadrí fakt, o čo sa stará najmä súčasné vedenie rezortu. Začínam čítať pozmeňujúci návrh. Poprosím o zastavenie času.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Milana Majerského a Mariána Čaučíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1061.
1. Za čl. II. sa dopĺňa nový článok III., ktorý znie:
„Čl. III.
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z., zákona č. 358/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 171/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 378/2016 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 313/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 72/2021 Z. z., zákona č. 187/2021 Z. z., zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 55/2022 Z. z., zákona č. 137/2022 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., zákona č. 207/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 334/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 429/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 497/2022 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z., zákona č. 7/2024 Z. z., zákona č. 201/2024 Z. z., zákona č. 176/2025 Z. z. a zákona č. 260/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 sa v písm. o) slová „Ministerstvo cestovného ruchu a športu" nahrádzajú slovami „Ministerstvo hazardu".
2. V § 20 sa názov článku mení na „Ministerstvo hazardu Slovenskej republiky", v prvej vete sa slová „cestovného ruchu a športu” nahrádzajú slovom „hazardu" a za písm. d) sa dopĺňa písm. e), ktoré znie: „e) hazard.".
3. Doterajší čl. III sa označuje ako „ČI. IV.".
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni poslanci. Po brutálnom znásilňovaní skráteného legislatívneho konania a po prvom čítaní, keď sa sluha a minister hazardu do nás navážal a klamal, sme sa ocitli v druhom čítaní. Pán minister, nemyslím to pejoratívne, že sluha hazardu, lebo minister to slovo znamená vlastne služobník a je teda otázka komu ten služobník a čomu slúži. Ale, aby som debatu posunul, budem sa venovať len tým veciam, ktoré tu pán minister stihol od včera narozprávať. Pred nami stojí návrh zákona, ktorý minister Huliak a celá vláda predávajú ako poriadok v hazarde. V skutočnosti ide o bezprecedentné oslabovanie samospráv a nový hazard so štátnou dôveryhodnosťou. Rudolf Huliak tu včera povedal, že obce neprichádzajú o žiadne kompetencie. To je nepravda. Tento návrh tak ako ho minister predložil, dáva Tiposu možnosť preberať licencie kasín, automaticky ich predĺžiť o šesť rokov aj tam, kde obec hazard zakázala. To nie je zachovanie kompetencií, to je ich vyprázdnenie. Ďalej sme počuli, že bežnou praxou v Európskej únii je, že hazard reguluje štát. To je manipulácia. V Česku môžu obce hazard úplne zakázať, to potvrdil aj Ústavný súd. V Španielsku o herniach rozhodujú autonómne regióny a mestá, určujú vzdialenosti a otváracie hodiny. V Nemecku pravidlá nastavujú spolkové krajiny a tie obciam umožňujú licencie obmedzovať. Nie Slovensko nie je výnimkou, Slovensko je štandard. To čo robí táto vláda, je výnimka. Tretie tvrdenie, že štát chce mať 100-percentný zisk z kasín a fakticky ich znárodniť, je čistá politická kulisa. Novela žiadne znárodnenie nerobí. Dáva Tiposu právo prevádzkovať vlastné kasína vybrané v hoteloch dokonca aj v zahraničí. To nie je 100 % pre štát, to je nový štátny hazardný biznis, a ako sa začína ukazovať, to by bola ešte tá absurdná možnosť, že v realite vám garantujeme, že po tom čo tu kasína sa zachránia, ich dajú do prenájmu súčasným prevádzkovateľom. Čo bude z tohoto potom ten štát mať? Pán Huliak ďalej tvrdí, že ide len o predĺžené licencie. Ani to nie je pravda. Je to kvalitatívne nová možnosť. Štát cez Tipos vstupuje na trh, ktorý mal regulovať a nie vlastniť. Týmto vytvára konflikt záujmov. Štát je ako rozhodca, ktorý sám hrá, a že sa to týka len hotelov a žiadnych herní? Prosím vás, toto je kozmetika. Podstatné je, že ak obec hazard zakázala, štát to dnes vie obísť. To je čisté pošliapavanie princípu samosprávy, ktorý garantuje ústava. A tie sľuby o 50 či 105 miliónoch pre rozpočet? Ani ministerstvo financií to nevie doložiť. Inak kde máme v tejto diskusii ministra financií? Prečo tu chýba? Varí lekvár do keksíkov? V dôvodovej správe sa píše, že nie je možné dopady vyčísliť, takže opäť politické číslo bez akéhokoľvek podkladu a nakoniec teatrálne tvrdenie, že sa v herniach nekontroluje register vylúčených osôb, a že mladiství bežne hrajú. Zákon hovorí aj dnes jasne. Kontrola je povinná, sankcie existujú, register funguje. Ak niekto porušuje zákon, treba ho kontrolovať a nie z toho robiť štátny biznis. Registre vylúčených osôb a inštitút samovylúčenia tu funguje už roky. Čísla k tomuto roku ku koncu mája 2025 bolo v registri evidovaných 20 544 hráčov, ktorí o zápis sami požiadali. Na porovnanie. Viac ako rok po spustení registra vylúčených osôb v máji 2020, sa v registri nachádzalo 5 871 dobrovoľne samovylúčených osôb. Takže ten počet podstatne, podstatne narástol a to sa bavíme len o tých, ktorí sa zapísali sami a teda vedia, že majú problém a chcú ho riešiť. Koľko je takých, čo nechcú a koľko je takých, ktorí systém obchádzajú. Nevieme. Ani my, ani vy, takže si vymýšľate. Dámy a páni, to čo sa tu dnes deje, nie je boj proti hazardu. To je boj o moc nad hazardom. Vláda, ktorá nevie konsolidovať rozpočet, si hľadá nové kasíno. Štátne kasíno. Namiesto riešenia spoločenských škôd, namiesto pomoci rodinám ...
=====