Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Nadviažem na slová predsedu KDH pána Majerského, ktorý hovoril o 35 rokoch slobody a o tom, že nám to niekto musel vybojovať. Jeden z tých, čo bojovali, sedí vedľa mňa a ja som veľmi hrdý, že môžem pri pánovi Mikloškovi sedieť a niečo sa aj naučiť.
Ale chcem povedať to, že v skrátenom konaní sa ideme dotknúť slobody, tej slobody za ktorú sa tu bojovalo pred mnohými rokmi, a ideme obmedziť, ideme obmedziť právo na slobodu slobodne sa zhromažďovať a to je veľmi, veľmi citlivá vec. A keď nie je dostatočne prediskutovaná a odborne preosiata, tak urobíme chyby, a preto nie sme za skrátené konanie.
Druhá vec je, že sám seba sa pýtam, čo môžme my politici urobiť pre to, aby sme to napätie zmierňovali. Tak ako ste videli, KDH sa snaží vystupovať odborne, pokojne a slušne. Ale určite ľudia nás majú v zuboch, politikov nemajú radi a je to z viacerých dôvodov. Ale jeden z dôvodov je, keď príliš, príliš rozprávame o svojich platoch, o zvyšovaní, o peniazoch a potom, keď vidia vládnych politikov, ako zoberú vládne lietadlo a idú si na futbal do Nemecka. Toto je podľa mňa jeden z momentov, ktorý tú frustráciu, to napätie v spoločnosti ešte oveľa viacej zhoršuje. A tu vyzývam na citlivosť, aby sme takéto veci nerobili práve v čase, keď ľudia nemajú veľkú dôveru v politikov, a dokonca nás majú v zuboch. Tak pozor na to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nadviažem na kolegu Hajka, ktorý spomínal ako jeden z dôvodov, v dôvodovej správe sa to uvádza, že zlepšenie stravovacích návykov tým, že obmedzíme množstvo cukru predovšetkým u detí. Ja chcem upozorniť, keďže tu máme vládneho ministra, že na zlepšenie stravovacích návykov v minulom volebnom období prijala, prijal tento parlament prostredníctvom návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny jedno opatrenie, tzv. obedy zadarmo.
A chcem povedať, že toto opatrenie je pomerne diskriminačné, lebo mnohé školy nemajú školské jedálne, a teda tým týmto neprispievame, a práve, práve v takýchto skupinách, kde by sme potrebovali tie decká udržať škole čo najdlhšie aj poobede, aj počas školskej družiny, alebo školského klubu detí a takisto v materskej škole. Časť rodičov, keďže musí niečo doplácať, tak, tak tam tie deti skrátka nedáva. A časť škôl vôbec takéto veci neposkytuje, tak možno, možno taký podnet, aby, aby sa tomu vláda venovala.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, nie celkom súhlasím, pani Kalmárová, že iba fakultatívne veci rieši informovaný súhlas rodiča, ale to si vydiskutujeme neskôr.
Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé. Dnes existujú streamovacie platformy alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú a pod vplyvom rôznych influencerov si zdieľajú návody na to, ako spáchať samovraždu a tak ďalej, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miere, a vždycky to musí byť citlivé.
A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu. Rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vylučovať rodičov zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesmie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pri tom významný partner, ale toto musíme dať do súladu a nerobiť veci poza chrbát, poza chrbát rodičov.
Toľko za KDH, ďakujem pekne.

Budem reagovať na pána kolegu Viskupiča, ktorý spomenul, že to vníma ako populistické sociálne opatrenie, dokonca spomenul slovo výpalné, kde vládni poslanci chcú prinútiť podnikateľov, aby prispeli na rekreáciu cudzím ľudom, ktorí vôbec s ich podnikaním nesúvisia. Ja len doplním, že to sa nejedná len o podnikateľov. Tu sa jedná aj o zamestnávateľov. A tí zamestnávatelia, to sú rôzne organizácie pod mestami alebo pod VÚC-kami. Sú to školy, sú to, sú to organizácie, ktoré netvoria zisk a majú pevný rozpočet. A keď vy prinútite ich minúť viacej peňazí, oni to nemajú rozpočtované. Ako som už spomenul, v školách časť zamestnancov, ktoré sú platené štátom, tak na to si môžete nárokovať a veľmi komplikovaným spôsobom to dostanete, ale polovica zamestnancov v školách... prevádzkujú teda školské zariadenia alebo sa starajú o školské zariadenia, tam tie prostriedky nie sú. Čiže vy vlastne tunelujete aj organizácie, ktoré vôbec netvoria žiaden zisk.
A chcem uviesť jeden svetlý príklad: Prešovský samosprávny kraj, je teda VÚC-ka má zriadených mnoho organizácií a mnohé z nich majú do 49 zamestnancov a mnohé nad 49. A táto VÚC-ka bola štedrá alebo veľkodušná natoľko, že uplatnila ten pôvodne platný súčasný zákon na všetky, všetky školy. Teda na všetky organizácie a aj so zamestnancami pod 50. Možnože toto bola cesta. Mohli ste, mohli ste toto opatrenie rozšíriť možno na zamestnancov aj v organizáciách pod 50 a bolo by to rovnocennejšie. Ale rozširovať toto opatrenie na ľudí, ktorí priamo so zamestnávateľom nesúvisia, je podľa mňa scestné a je to fakt sociálne opatrenie, kde populisticky idete pomáhať ľuďom, dôchodcom, seniorom za peniaze zamestnávateľov, čo vôbec, ale vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Budem reagovať na pána Dostála, ktorý hovoril o tom, že či toto opatrenie má nejaký priamy súvis medzi zamestnávateľom a tým človekom, ktorý toto opatrenie nakoniec využije. A nie je tu tá linka. Dá sa, dá sa súhlasiť z argumentom alebo polemizovať s tým, že prinútite zamestnávateľa, aby poskytol nejaký bonus zamestnancovi vo forme tejto rekreácie a zrekreovaný zamestnanec potom prinesie väčší osoh aj zamestnávateľovi. Tak tu sa môžme o tom baviť, ale, ale aby toto opatrenie sa vzťahovalo na jeho rodičov, tam tá priama súvislosť nie je.
Problém je aj v tom, že vy vlastne nútite týmto opatrením zamestnávateľov, aby prispievali alebo robili nejaké bonusy ešte ďalším osobám, ktorí priamo s ich prácou, s ich činnosťou nesúvisia. Ja vám poviem, ako je to u nás v školách. Máme školu, ktorá má 40 detí, teda 40 zamestnancov, vedľa je škola, ktorá má 55 zamestnancov. Tá prvá škola, na ňu sa tento zákon nevzťahuje, pretože ten sa vzťahuje až na organizácie, ktoré majú nad 49 zamestnancov. Čiže títo túto povinnosť nemajú, vedľajšia škola túto povinnosť má a nemá na to prostriedky. Respektíve má časť prostriedkov, keďže, keďže štát prispieva, môže prispieť teda štátnym školám na učiteľov na tieto rekreácie, ale nemôže prispieť už mesto a obec, lebo na to nemajú kapacity, nemajú na to prostriedky, a vy ich k tomuto nútite. Ja toto opatrenie vnímam tak, že vy síce chcete sa tváriť, že idete pomáhať ľuďom, ale tlačíte do toho zamestnávateľov, ktorí často pre nich je to veľký náklad a spôsobuje im to problémy. A toto považujem za nefér, aby ste vy takto dávali balíčky, darčeky ľuďom nie zo svojho vrecka, ale z vrecka zamestnávateľov. To nie je skrátka fér.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ja nadviažem na teba, pani kolegyňa Holečková. Viackrát si zopakovala RTVS, RTVS a hovorila si o zániku, o zániku značky, o kvalite a tak. Ja nadviažem na to, že predkladateľke pani ministerke a SNS sa veľmi páči slovo, ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské, a takto chcú zmeniť aj názov RTVS na STVR. A ja sa pozerám hore na tabuľu a čítam, že Národná rada Slovenskej republiky, že či aj toto chcete meniť, že či chcete urobiť Slovenskú národnú radu alebo Národná banka Slovenskej republiky, či aj toto je zlé, či aj toto budete meniť postupne, že to slovenský, slovenská, slovenské, Rozhlas a televízia Slovenska to patrí aj národnostným menšinám, tak ako povedala pani Holečková. A ten zhodný prívlastok slovenský, slovenská, slovenské by nemal byť, nemal by byť takým zaklínadlom, lebo potom budete meniť kopec ďalších inštitúcií a to sa mi nezdá správne.
Tá značka, značka je veľmi dobrá. Keď meníme, keď meníme názov firmy alebo organizácie, keď sa robí rebranding, tak to má nejaký vážny dôvod. Keď zaniká inštitúcia, tak preto, lebo nefunguje. Ak nefunguje dobre RTVS-ka tak spravme krízový manažment, opravme veci, ktoré nefungujú, ale tak dobrú značku podľa mňa netreba rušiť.
A ja by som sa rád teda ako začínajúci poslanec dožil takej kultúrnosti, že nebudeme musieť vždycky s novou vládou meniť názov a nastavenie verejnoprávnej televízie či rôznych úradov pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo ÚRSO a tak ďalej. Keď prídeme do doby, keď to nebude nutné vždycky pri zmene vlády meniť, vtedy sa môžme začať považovať za kultúrnejší národ. Zatiaľ sa nám to nedarí.
Ďakujem.

Vážený pán kolega Michelko, začiatok som vnímal ako pokus o nejaký historický exkurz, ale potom mi prišlo, že nám chcete ukázať, že ako dobre si pamätáte, že kto v ´98 bol na ktorom poschodí a ako sa volal. Čo mi ale veľmi vadilo, to oceňujem, hej, že veľa pamätáte, super, tlieskam. Ale že idete argumentovať, že ideme zmeniť zákon, lebo vy ste minule, alebo títo takto zneužívali a takto znásilňovali a také harakiri robili, tak toto vás oprávňuje robiť to isté teraz? Že ne..., proste ne, ne, nedá sa argumentovať, že niečo sa stalo v minulosti zle, tak ja vám to teraz takto vrátim. Takto proste svet nejde. My máme pripravovať zákony, aby, aby veci fungovali lepšie a nie vendetu. To je prvá vec.
Druhá vec, trošku mi vadilo to pohŕdanie demokraciou z vašej strany, že dúfam, že už sa žiadne demokratické sily ne... lebo my to robíme dobre. A potom ste spomínali, že idete vyberať kvalitných ľudí. Idete vyberať hodnotových ľudí atď. Pán Danko nám to predviedol o poschodie nižšie, keď v jednej televíznej relácii, v ktorej sedel s pánom Hajkom, tak mu povedal: Čo vy mi tu idete hovoriť, však ja som rozhodoval, že či vy môžte byť redaktorom O 5 minút 12, alebo, alebo proste či tam vám, vás pustím, alebo nepustím. To povedal v priamom prenose. Takže to, čo idete teraz spraviť, pohŕdate demokraciou, saskári a kádeháci, vy sa ani neopovážte nič povedať, lebo v minulosti niekto niečo toto. A Minárik, ešte ste si zobrali do úst aj človeka, ktorý je po smrti, ktorý sa ani tým vašich kecom nemôže brániť.
Vy ste nám tu predviedli, že čo sa chystáte spraviť. Ja budem rozhodovať alebo môj stranícky šéf bude rozhodovať, kto kedy pôjde do diskusie a kto to bude moderovať a ako to bude moderovať, lebo mi niekto 40-krát skočil do reči. Až so slzami v očiach, dobre že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega, neviem vo faktickej reagovať na, na tých, čo prispeli s faktickými, ale mne sa veľmi páči tvoj prístup, že zákony sa majú robiť do zlého počasia. A musíme myslieť na to, že, že tie zákony budú platiť, aj keď táto vláda skončí. Ja si na rozdiel od predrečníka myslím, že musíme nájsť iný model financovania, taký, aby nebol, nebolo možné tak jednoducho cez vládu a cez väčšinu v parlamente verejnoprávnu televíziu úplne ovládať. Na, táto vládna garnitúra to ukázala tesne pred koncom roka, keď už bol upravený rozpočet, keď boli pripravené programy, keď bola pripravená stratégia na celý rok, tak o desiatky miliónov cez parlament sme znížili z 0,17 HDP na 0,12. Za, v krátkom okamihu. Úplná destabilizácia. Čo mne ešte vadí a čo si spomenul, a veľmi, veľmi toto kvitujem, pán kolega, že si spomenul profesionálnych zamestnancov. Inštitúcia, akákoľvek firma je postavená na tom, na kvalitných ľuďoch, ktorí tam pracujú. Vy keď zrušíte inštitúciu, vy ich ohrozíte. Tam sa pretnú pracovnoprávne vzťahy a budú musieť byť prijímaní nanovo. Takto ohroziť inštitúciu, za žiadnych okolností žiaden zriaďovateľ alebo majiteľ firmy by toto nedopustil.
A mám veľmi málo času a teda neviem sa venovať do hĺbky tomu, ako sa buduje značka, ako sa buduje brand, a my niečo, čo funguje, čo je známe vo svete, ideme takto šmahom ruky zahodiť a prísť s niečím úplne novým, čo, čo ešte aj pripomína nejakú mocenskú inštitúciu. To je hlúposť.

Pani kolegyňa Turčanová, vidno, že okrem toho, že si viedla osem rokov krajské mesto, tak predtým si sa venovala sociálnym témam a pracovala si ako riaditeľka v sociálnom zariadení. Nemôžme byť odborníci všetci na všetko, a preto ďakujem za to, že si nás dostala do témy pomerne podrobne. A aj to, že podobne ako predkladateľka si zdôraznila veci, ktoré sú diskriminačné alebo nespravodlivé, a že si nám priblížila, prečo je tento, tá súčasná úprava zákona nespravodlivá a navrhujete teda, alebo predkladateľka navrhuje, aby sa tento, táto časť nášho života stala spravodlivejšou.
Tak ďakujem obidvom, aj tebe za to, že si nám povedala fakty a takisto podporujem to, aby sme predkladanú zmenu zákona podporili.
Ďakujem.

Pozdravujem všetkých, pán predsedajúci.
Pani Kolíková, vy ste začali tak biblicky trošku a potom ste k hodnotám prešli a potom taký apel viacej citový ako praktický. Ja za seba poviem, ja som kresťanský demokrat, ale nemám patent na rozum a nemám Bibliu v malíčku a iste som sa nechoval celý život vždy stopercentne, takže neberte ma úplne ako etalón čnosti. Ale ako kresťanský demokrat ja budem stáť na hodnotách ochrany života. Pre mňa prirodzenosť, biológia, muž, žena, pre mňa sú to hodnoty konzervatívne, ktoré ja vyznávam. A priznám sa tiež, že mám problém s rodom a so všetkým, čo to prináša, ale na druhej strane, rodné číslo je administratívny údaj, ktorý sme zaviedli, aby nám pomáhal. Ale rodné číslo nemôže stáť nad človekom. My sme tu už mali rovnošaty, mali sme tu pionierske a všetci sme museli byť rovnakí, už sme tu takú totalitu mali, čiže, čiže číslo nesmie byť nad človekom a ak toto číslo niekomu vadí a chce si ho zmeniť, podľa mňa by sme v tomto nemali byť až takí rigorózni.
Ďakujem. (Potlesk.)