Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, alebo kolegyňa, kolegovia, kolegyne.
Pred chvíľou tu sedel ešte pán Raši a ja som chcel začať najprv tým, že ako primus inter pares, to som si zapamätal, keď som nastúpil do Národnej rady, že to je prvý medzi rovnými, keďže nie som až taký v latinčine zbehlý, tak chcel som mu povedať, že túto rozpravu vnímam ako oveľa väčšiu frašku ako to, čo sa stalo včera, že rozprava o...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, alebo kolegyňa, kolegovia, kolegyne.
Pred chvíľou tu sedel ešte pán Raši a ja som chcel začať najprv tým, že ako primus inter pares, to som si zapamätal, keď som nastúpil do Národnej rady, že to je prvý medzi rovnými, keďže nie som až taký v latinčine zbehlý, tak chcel som mu povedať, že túto rozpravu vnímam ako oveľa väčšiu frašku ako to, čo sa stalo včera, že rozprava o skrátenom legislatívnom konaní pri konsolidácii bola o polovicu skrátená. A pokladám to za veľkú frašku preto, že sa tu v jednej rozprave bavíme o siedmich zákonoch, z ktorých každý jeden je veľmi dôležitý, v mnohom úplne odlišný, odlišná, iná téma, aj keď sa to všetko týka školstva, ale dáte mi asi za pravdu, že sa bavíme v tom istom čase o materských školách, v tom istom čase o pedagogických a odborných zamestnancoch, v tom istom čase o vysokom školstve a to sa skrátka nedá. A ja namiesto šiestich alebo siedmich rozpráv, kde som chcel vystúpiť, mám teraz iba 20 minút. Tak pán Raši, keď to včera takto odpískal, tak som mal sto chutí ísť za ním a povedať, že pán primus inter pares toto nemôžete spraviť, lebo zatvoríte ústa tým ľuďom, ktorí sa chcú vyjadriť veľmi odborne a vecne k vážnym témam, ktoré sa dotýkajú toho najdrahšieho, čo máme a to je naša mládež, naše deti.
Pán minister školstva, vás som chcel najprv pochváliť. Tak výbornú komunikáciu, tak výborné PR, tak výbornú mediálnu kampaň, ako ste urobili v tejto veci, tak adresnú, cielenú, presnú, ste ďaleko, ďaleko pred nami. Na jednej strane vás chválim a na druhej strane to pokladám za mimoriadne nebezpečné. Začali ste svoj príhovor tým, že ide o reformu, ktorá tu v dejinách nebola, že za 20 rokov taká veľká reforma tu nebola. Hovoríte, že je tu príležitosť zmeniť zlý stav v školstve na Slovensku. Povedali ste, že najväčšou zbraňou Slovenska je vzdelanie, že dobrým vzdelaním proste môžeme zmeniť životnú úroveň, že každé dieťa má právo na miesto v škole, a tak ďalej ste pokračovali také pekné heslá, že máte plnú podporu sociálnych partnerov. Ja to síce počúvam, fotky boli krásne aj s biskupmi, aj s ostatnými na tlačovkách a tak, ale ja tomu neverím, lebo vždycky potom museli jednotliví aktéri niečo opravovať. Prepáčte mi, ale ja nepokladám za relevantného sociálneho partnera predsedu jednoty dôchodcov Slovenska, ktorý stojí s vami na tlačovke, keď tam nie sú ľudia, ktorých sa tieto zákony priamo týkajú, keď tam nie sú zriaďovatelia neštátnych škôl napríklad. Aj keď sa to bude týkať aj všetkých dôchodcov, buď to školstvo pôjde dopredu alebo nepôjde dopredu.
Takže najprv mi dovoľte, pán minister, niečo o troch jablkách, lebo vy veľmi často spomínate vetu, že máte rovnaké podmienky, prijmite aj rovnaké povinnosti. Krásne heslo, veľmi krásne heslo a nesmieme stratiť ani jedno dieťa. No kto by tomu neveril? To sú krásne a perfektné heslá. Ale ani jedna strana tej vašej vety, že rovnaké podmienky, ani druhá strana vašej vety rovnaké povinnosti nie je férová, nie je pravdivá.
Začnem rovnakými podmienkami. Pán Horecký na začiatku rozprával o tom, že ako začínali cirkevné školy. V budovách, kde nefungovali wécka, kde nebolo teplo, neboli žiadne primerané podmienky, nemali sme pripravených pedagógov, lebo za doby marxizmu-leninizmu, normalizácie a komunistického režimu skrátka veriaci učitelia ani nemohli existovať, nemohli vyrásť. Čiže my sme začínali s veľmi zlou štartovacou čiarou, s veľmi zlou.
Tri jablká. Vy hovoríte o normatívnom financovaní, o tých 2 500 alebo plus-mínus 2 513, a potom ďalšie kategórie koľko dáva štát na každé jedno dieťa. A toto jablko máte všetci, ale neplníte všetci rovnaké podmienky. Pozor, tých jabĺk je viac, pán minister, tých jabĺk je viac. Už tu boli spomínané kapitálové výdavky. Keď si to prepočítate, tak z našich spoločných daní, z daní všetkých pracujúcich rodičov, či už majú deti na cirkevnej, súkromnej, alebo štátnej škole, idú tieto kapitálové výdavky iba pre deti, ktoré sú v štátnych školách. Cirkevné, súkromné školy nemajú tento zdroj peňazí a nejako ho musia zabezpečiť a to znamená zhruba o 600-700 eur ročne menej na jedno dieťa. A my, keď chceme fungovať, niekde to musíme nájsť. A verte mi, že v tejto situácii konsolidácie sa to hľadá veľmi ťažko.
Ak teda bude mať pán minister trošku pozornosti viac, tak ešte poviem, že ešte existuje ďalšie jablko, lebo naše školy dostávajú peniaze od miest a obcí, na desiatu, na obed, na školský klub detí, na krúžky a tak ďalej. A v tom balíku je zahrnutá ešte jedna položka, ktorá sa volá, že na správu a údržbu budov. Dneska je to asi 160 eur. Toto dostane každé dieťa, ktoré chodí do štátnej školy, ale nedostane to žiadne dieťa, ktoré chodí do súkromnej alebo cirkevnej. Čiže povedať na jednej strane, pán minister, že my máme rovnaké podmienky, je z vašej strany nepoctivé, lebo hovoríte len o jednom zdroji peňazí. A to ešte nehovorím o dohadovacích konaniach.
A teraz druhá vec je, že či si plníme alebo neplníme rovnaké povinnosti. Bola tu pani Kosová, spomínala, že mohli by cirkevné školy trošku viacej sa venovať aj rómskym deťom. Tak jeden príklad za všetky. Ja som z Bardejova a veľmi výnimočne sú tam tri cirkevné školy a každá úplne iná. Jedna, blahoslavený Zefirín, materská, základná škola na rómskom sídlisku. Predstavte si, všetky deti sú rómske. Ako inak na rómskom sídlisku, hej? Táto škola mala postupne aj šiesty, aj siedmy ročník a chceli aj ôsmy ročník a tak, ale prišiel štát a povedal, segregujete, nie je to správne, len prvý stupeň. Čiže musela tá škola zrušiť vyššie ročníky a tie deti išli, dosť bezprízorne musím povedať, do škôl v Bardejove.
Čiže povedať, že si neplníme povinnosti, sa ma teda dotklo. Deväť rokov som bol riaditeľom spojenej školy základnej a materskej Svätej Faustíny na druhom konci Bardejova, na severe, v mestskej časti Dlhá Lúka. Tam je rómska osada, nie veľká, menšia rómska osada, vyzerá to ako dedina, povedzme do 2-tisíc ľudí, hej, si predstavte. A tam chodia všetky deti spolu. Niektoré sú vyšetrené, niektoré majú špeciálne potreby, sú tam deti aj rómske, aj nerómske, ktoré majú ADHD. Inklúzia funguje presne tak, jak má. Žiadne dieťa som neposlal preč, žiadne.
A potom existuje tretia škola v Bardejove, ktorej sa tie vaše obvodové čáry-máry dotknú najviac. To je cirkevná spojená škola v Bardejove. Má dvoch patrónov, aj svätého Egídia, aj svätého Jána Boska, lebo tá má základnú školu, bilingválne gymnázium a umeleckú školu. A táto škola slúži ako spádová škola pre celý okres. Nám chodí, z 300-400 rodín nám chodia deti do tejto školy a každé je úplne-úplne že z iného konca, 25 kilometrov od Bardejova, 20 kilometrov od Bardejova. Nech sa pozriete na akýkoľvek obvod, my nenaplníme tie podmienky obvodové. A aj keď tam dáme tú kružnicu a či sa budeme baviť 10 kilometrov, 12 kilometrov, alebo či požiadame o taký obvod, alebo hentaký obvod.
Skôr alebo neskôr budeme v područí štátu a obce, ktorá nám bude určovať, čo môžeme, čo nemôžeme. A keď nenaplníme tie podmienky, ktoré štát od nás očakáva, tak zanikneme, lebo to sa finančne utiahnuť nedá. Táto škola a všetky ostatné cirkevné školy, a potom aj súkromné, nevznikali na základe územného princípu, na základe nejakého obvodu. Prečo vznikli cirkevné školy? No poviem vám tak, pred rokom 1989 som chodil na štátnu školu, ale keďže som bol z veriacej rodiny, tak som chodil do kostola na náboženstvo. Fuj, fuj, fuj. Na konci základnej školy som mal vo svojom osobnom spise červenou napísané, navštevoval hodiny náboženstva, nevysporiadaný so svetonázorom, neodporúčame gymnázium. Bolo to tak tri roky alebo štyri roky predtým. Čiže keď som išiel na púť, keď sme putovali ako veriaci tínedžeri na pútnické miesto do Gaboltova, tak sme museli čeliť policajtom so psami, pán Drucker. A potom v ´89 - ´90, keď bola možnosť, aby vznikli cirkevné školy, a kde sa nemusel už učiť marxizmus-leninizmus, a kde veriace deti nemali nálepku, že sú druhotriedne, že, fuj, že patria do stredoveku, lebo nemajú ten správny svetonázor, tak vtedy si veriaci rodičia postupne zakladali cirkevné školy, nie na územnom princípe. A predstavte si, že do tej cirkevnej školy začali chodiť deti z celého okresu. A dnes je tá škola nežiaduca, dnes ju buď pán minister zoštátni alebo prijme obvodové pravidlá, nie konfesné, nie preto, že som veriaci, ale či patrím do obvodu, alebo nie. A budete hovoriť o výnimkách, hej, že tie deti, ktoré tam sú a súrodencov a kružnice a 70 % a 80 alebo 90%, trošku to budeme prispôsobovať. Vždycky to bude územný princíp a skôr alebo neskôr, prvá, druhá, tretia, desiata, všetky ostatné cirkevné školy budú čeliť tomu, že budú musieť dať prednosť dieťaťu z územia ako dieťaťu, ktorého rodič túži po vzdelávaní v cirkevnej škole. Priorita bude územie, pán Drucker, a s týmto my nemôžme súhlasiť, teda nie, lebo my sme, tieto školy vznikli z úprimnej túžby rodičov. A teraz, keď idete porovnávať, že či majú, alebo nemajú rómske deti, či robia, alebo nerobia inklúziu, oni tam neboli zasadení kvôli tomu, že poďme dať cirkevnú školu niekde ďalej, aby sa tu nedostali Rómovia, prepánakráľa, ako sa tu naznačuje. Priemerná vzdialenosť cirkevnej školy od najbližšej rómskej komunity je 14 kilometrov, myslím, priemerná vzdialenosť súkromnej školy od rómskej komunity je cez 30 kilometrov. Ako teraz chcete dosiahnuť, aby sme robili inklúziu? A to vôbec neplatí, že ju nerobíme, my ju robíme z princípu, my robíme inklúziu nie preto, že nám ju nakážete cez obvody, my prijímame každé jedno dieťa, lebo má pre nás hodnotu. A povedať také heslo, že každé dieťa má pre nás hodnotu, a preto predkladám tieto zákony, pán minister, to je taká mediálna kampaň, ako kebyže my sme nemali tú hodnotu.
Prepáčte mi, o týchto zákonoch sa malo hovoriť v utorok o 14.00 hodine. V utorok o 12.00 hodine ste zvolal tlačovku, kde ste povedal, aké hrozné pochybenia spravili súkromné školy. O Bielej Vode už viete, mimochodom, niekoľko rokov a o tej druhej ste vedeli v júni. Prečo, keď ste dali do pľacu to pripomienkové konanie, keď ste rozbehli na konci júna, keď to už nikoho nezaujímalo, prečo ste vtedy nespravili tlačovku? Lebo by to nikoho nezaujímalo, máte pravdu.
Ale teraz, hodinu predtým jak sa ide rozprávať o zákonoch, ktoré sa týkajú škôl, vtedy, bem, tlačovka, že hnusné súkromné školy podvádzajú, kradnú, berú peniaze, terč na čelo súkromným školám a ešte veľmi dobrá mediálna kampaň v tom, že slovo súkromné školy. Vážení, slovo súkromný si ľudia vykladajú, že tam sa perú peniaze, že tam sa zarába. Ony sú len neštátne, to sú neziskové organizácie, ktoré nezarábajú. Tých pár podvodných škôl, ktoré majú viacej rady peniaze ako deti, tieto zavrite, tu máte našu plnú podporu. Ale ten terč na čelo, že cirkevné a súkromné školy robia niečo nekalé a teraz im musíme trošku prikúriť, priškrtiť, toto je proste mediálny podvod. Viete, čo mi vypisujú ľudia? Vypisujú mi, že súkromné školy nech si platia súkromníci a cirkevné školy, hádajte, nech si ich platia cirkevníci alebo cirkvi. Celé školstvo je platené z daní ľudí, z daní pracujúcich ľudí a tie dane platíme každý deň, každý mesiac, každý rok a na budúci rok zas. Je to ako rieka Dunaj, ktorá sa stále obnovuje, tá voda tam stále je. Ale žiadny súkromník, žiadny cirkevník, žiadna cirkev nedokáže utiahnuť školu ani dva roky. To sú obrovské náklady, miliónové náklady. A tie náklady plníme my všetci cez naše dane. A cez naše dane si nepýtame nič iné, aby ste vy na to základné vzdelanie, nie na nadštandardné, na to základné vzdelanie, na ktoré štát má, aby každé jedno dieťa dostalo rovnako, pán minister. Žiadne také, že fuj, fuj, fuj, cirkevné školy, žiadne také, že fuj, fuj, fuj, súkromníci. Tu ste ráno počuli, materská škola Tobiáš, súkromná, skade majú prachy. Tá škola vznikla preto, aby sa ľudia, ktorí dobrovoľne sa venujú Rómom, aby sa im mohli venovať ešte lepšie, rómskym deťom, aby ich pripravili pre základnú školu, tak aby tie deti nezaostávali, to bola ich túžba. Ale majú na hlave terč, že súkromníci, tam sa deje niečo nekalé. Počuli ste ráno o škole a o autistických deťoch z Prešova. Materská škola, základná škola, poradenstvo pre autistické deti, fuj, fuj, fuj, súkromníci, fuj, fuj, fuj, cirkevníci. A keď neprijmete tieto moje pravidlá, keď vás nezoštátnim, dám vám 20 % dole. Môžte nás rovno zavrieť.
Ale chcem vám ešte všetkým povedať, že čo sa stane. Ja som vám povedal na začiatku, že každé cirkevné dieťa, každé súkromné dieťa stojí tento štát omnoho menej, pretože nedostávajú kapitálové peniaze a nedostávajú peniaze na správu a údržbu budov. A doteraz, pán minister, to ste možno prehliadli pri tých vašich rovnakých podmienkach a povinnostiach, ste prehliadli, že my sme desiatky rokov mali oveľa nižšie financovanie na školské zariadenia, na chlebík pre deti, na krúžky, tam sme dostávali najprv 65 %, potom 88. Keď kľaknú cirkevné a súkromné školy, tie deti pôjdu do štátnych a tam budete musieť za nich hradiť ten plný normatív plus aj tie kapitálové výdavky, plus aj správa a údržba budov a tak ďalej, plus 100 miliónov eur. To som z brucha dal to číslo. My sme si to napočítavali, tam sa líšime trošku, ale v takomto rýchlom švungu ako idete, nestíhame, nestíhame vám, pán minister. Musíme priznať, že tie naše argumenty hľadáme, analyzujeme veci, že aké budú dopady, ale tak ako ste to v júni oznámili, tak proste je to nepoctivé, nedobré, rýchle, príliš rýchle.
Ja som sa dneska chcel s vami baviť o zákone o odbornom vzdelávaní a o pedagógoch a odborných zamestnancoch v školách, či je v poriadku, že pustíte učiteľa kandidáta samostatne do triedy namiesto učiteľa, či je to v poriadku, ale nemám na to čas.
Chcel som vám pripomenúť, pán minister, že na konci tohto školského roka padnú učiteľom kredity. Tí mizerne platení ľudia, ktorí sa ešte starajú o naše deti, tak hrozí im, že pôjdu peniaze dole vodou. A nie je na to čas, aby sme sa o tom porozprávali, nie je na to čas.
Tie dopady tých vašich obvodov a to, čo príde do škôl, sa dotkne aj štátnych škôl, len to ešte netušia. Nám, alebo teda nám, ja som tu nielen za cirkevné a súkromné školy, mne záleží na dobrom vzdelávaní na celom Slovensku. To sa dotkne aj štátnych škôl vo veľkej miere, a potom tu budete mať štrajky rodičov za chvíľku.
Takže, keďže sa mi kráti vystúpenie, ja vás chcem poprosiť, aspoň vy, čo ste tu alebo čo ste pred kamerami, neštátne školy neznamená, že robia niečo protištátne, že robia nejaký biznis alebo že kradnú, ale že odpovedajú na potreby rodičov a odpovedajú na potreby detí tam, kde štát nevládal. Často sa venujú deťom s rôznymi špeciálnymi potrebami, venujú sa deťom z MRK a venujú sa aj veriacim deťom, aj neveriacim. Každý kto prišiel, zaklopal na dvere našej školy, tak bol prijatý.
Chcel som sa pobaviť o tom, že či trojročné deti musia ísť do materskej školy, alebo nemusia a za akých podmienok. Nie je čas. Chcel som sa baviť o tom, že čo sa deje na stredných školách, o tom, že náš vzdelávací systém sa končí v území nikoho, že tak ako ide svet, tak vzdelávajú, tam kde je povinné vzdelávanie, tak to povinné vzdelávanie sa končí vtedy, keď každý človek má nejaký stupeň vzdelania, nejakú zručnosť overenú, ktorá dokáže tohto človeka uživiť. A my to nemáme, my nemáme povinnosť skončiť aspoň dvojročné štúdium alebo trojročné štúdium, my končíme povinné vzdelávanie v území nikoho. O tom som sa chcel, pán minister, s vami pobaviť, ale nedá sa, lebo je skrátená rozprava. Vy ste tú rozpravu skrátili o viac ako 85 %.
A ako sa teda môžme, ako môžme teda odborne diskutovať, pán kolega Habánik, keď ku vysokým školám som sa ani nedostal, lebo mi akurát dochádza čas? A za 20 sekúnd, verte mi, aj keby som bol jaký odborník a pred vašou odbornosťou v tejto veci sa skláňam a nevieme si to povedať, lebo máme skrátenú rozpravu, a preto vám ďakujem za pozornosť.
Pán minister, ja viem, že mi poviete, že ste ma pozýval na debatu a tak ďalej. Rád prídem ešte, veď bude druhé čítanie a verím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)
Skryt prepis
