Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme naozaj o návrhu zákona, ktorý má ambíciu zásadne zmeniť systém podpory ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Hovoríme o reforme, ktorá sa dotýka naozaj desiatok tisíc rodín, opatrovateľov, zdravotne znevýhodnených ľudí, ale aj poskytovateľov sociálnych služieb, preto by mala byť táto reforma postavená na dôvere, odbornej zhode a najmä finančnom krytí, finančnej realite. Tu, žiaľ, vidím jeden veľký nedostatok, pretože práve tento návrh tieto predpoklady nenapĺňa.
Sociálne služby by mali byť spojené so silnými slovami, ako je humanizácia, individualizácia, podpora komunitných a terénnych služieb v prirodzenom domácom prostredí. Smerovanie k deinštitucionalizácii, ku kombinácii formálnej a neformálnej starostlivosti a k posilneniu voľby odkázanej osoby je náš spoločný cieľ, s ktorým sa naozaj všetci stotožňujeme. Problém však, samozrejme, nastáva v tých detailoch, keď sa najmä pozrieme na to samotné financovanie.
Ministerstvo samo v minulosti konštatovalo, že stabilizácia a rozvoj sociálnych služieb si vyžaduje výrazne vyššie zdroje, ako tu dnes máme, žiaľ, na stole. Napriek tomu prichádza návrh obrovskej zmeny, za mňa na, ktorý je naviazaný na financovanie, ktoré nedosahuje vlastne ani tú spodnú hranicu vlastných analytických odhadov rezortu práce. A toto je vlastne moja najväčšia obava a ja sa pýtam, či tu niekto vie zaručiť, že systém sociálnych služieb nám bude fungovať aj s takýmto nízkym financovaním, hoci požiadavky naň neustále rastú. Žiaľ, vnímam to ako presúvanie rizika zo súčasnej vlády na tie, ktoré prídu po nej, a aj dokonca presúvanie rizika najmä na rodiny, ktorej sa tieto veci dotknú.
A zásadný problém, ktorý od počiatku vidím, je tiež faktické oslabovanie možnosti kombinovať, poviem to, tú rodinnú starostlivosť neformálnu s profesionálnymi ambulantnými a terénnymi službami. Ale musím tu oceniť, že došlo k rôznym úpravám v čase od prvého zverejnenia, od prvého návrhu až do konca, do dnešného dňa, kedy stále sa ešte návrh precizoval a vlastne pred chvíľou na výbore boli podané pozmeňováky z dielne ministerstva. Ja tu vidím dokonca aj teraz snahu o dofinancovanie ambulantných služieb, aj keď zdá sa mi, že je to zbytočne administratívne náročné a tým, že sa tam vlastne zavádza kontrola príjmu trojnásobku životného minima. Ja stále si myslím, že by sme sociálne služby, čo sa týka financií, mali nechať aspoň na tej úrovni, ktorá je dnes. Pretože vlastne ono to v roku ´27 príde a bude to de facto nižšie. Aj keď rozumiem, že teraz tu prišiel nejaký návrh a rozumiem aj tomu, že sme v ťažkej dobe, v konsolidácii, ale naozaj si myslím, že rodiny, ktoré sa starajú o blízkych, o zdravotne znevýhodnených, tú pomoc využijú naozaj odborne a že mali by sme ju zachovať na tej pôvodnej úrovni.
Ešte by som veľmi chcela osobitne zdôrazniť jednu situáciu, vlastne ona sa spomínala aj na výbore a je teda aj v pozmeňujúcom návrhu mojej predrečníčky, a to sú vlastne domáci opatrovatelia a tá situácia, keď opatrovaný zomrie a vlastne nastáva akési sociálne vákuum, kedy nie je úplne zabezpečené, poviem to že, pokiaľ niekto pracuje, tak má nárok na príspevok v nezamestnanosti, opatrovatelia túto možnosť nemajú. Samozrejme, aj tu ministerstvo urobilo, poviem to, že ústupok alebo teda ústretový krok, kedy reagovalo, pretože toto vôbec sa neupravovalo, teraz tam je nejaká lehota, ale ja osobne si myslím, a veď už sme to niekoľkokrát tu na pléne aj dávali takéto návrhy, že v podstate tí opatrovatelia pokiaľ sa starajú o svojho príbuzného, že to naozaj je často práca 24/7 a že by to naozaj malo byť zohľadnené a malo byť zachované aj to, aby, lebo podľa mňa to je práca, keď vám zomrie odkázaný a vy naozaj nemáte sa kde vrátiť do nejakého zamestnania, tak mala by tam byť, mal by tam byť ten priestor pre podporu v nezamestnanosti v nejakej podobe dávky, príspevku alebo niečo podobné.
Som presvedčená, že sociálne služby majú byť poskytované v súlade so záväzkom Slovenska vyplývajúcim z dohovoru OSN, ale aj národnej stratégie tej inštitucionalizácie, a preto by našou prioritou malo byť posilnenie naozaj malých komunitných služieb, ambulantných služieb a ja ich pokladám za nezastupiteľné z hľadiska dôstojnosti a kvality života odkázaných. A toto je vec, ktorá mi trochu v tomto návrhu chýba, lebo od začiatku hovorím o tom, že mám pocit, že sme pozabudli na tie ambulantné služby, na tie komunitné služby, ktoré my nesmierne potrebujeme. Ale rozumiem aj tomu, že je veľmi náročné pripraviť takýto komplexný návrh zákona.
Ja som nemala teda možnosť vystúpiť v prvom čítaní. Často sa spomínalo, že by to nemalo byť v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, bolo by to lepšie, keby tam máme nejaký priestor ešte medzi schôdzami, ale robíme s tým, čo máme, možno aj preto toľko pozmeňovákov. A ešte raz chcem naozaj oceniť to, že aj zo strany koalície, aj zo strany opozície, respektíve teda z ministerstva do poslednej chvíle ešte prichádzajú pozmeňováky, aby sme tú situáciu, ten zákon vylepšili.
Dobre všetci vieme, že reforma sociálnych služieb je nevyhnutná, o tom niet sporu, ale musím povedať, že reforma, ktorá je podfinancovaná, prenáša riziká na, prenáša riziká na tých najslabších. Bojím sa, že toto je tá práve reforma, ktorú si Slovensko nezaslúži a som presvedčená o tom, že Slovensko ako moderná a sociálne zodpovedná krajina musí prijímať zákony, ktoré stoja na strane človeka odkázaného, opatrovateľov, ľudí, ktorí pracujú v sociálnych službách a najmä rodín, ktorých sa táto situácia týka.
Ešte mi nedá spomenúť na záver veľmi krátko, že my stále ešte sa musíme popasovať okrem vecí, ktoré vybehli v diskusii, čiže je to ten počet ošetrovateľských, poviem to že, lôžok v zariadeniach, ktoré síce je nárast, ja to oceňujem, ale dobre vieme tí, ktorí sa pohybujú v sociálnych službách, že je to stále, stále je to málo.
Ale chcem sa dotknúť aj témy, ktorá, samozrejme, nie je predmetom tohto návrhu, ale veľmi úzko súvisí so sociálnymi službami a to je odmeňovanie pracovníkov v sociálnych službách. Dobre vieme, že podľa tabuliek v súčasnej dobe mnohí, ktorí pracujú v tomto segmente, a to si povedzme, že tá práca je veľmi náročná, ten spoločenský status ľudia pracujúci v sociálnych službách nemajú žiadny, často sú pod úrovňou minimálnej mzdy a toto je veľmi smutné a myslím si, že ako krajina by sme s tým mali niečo, niečo urobiť, že tu by sme už mali naozaj začať konať.
Podobne ako kolegyňa prichádzame s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prečítam, v krátkosti ich teda predstavím, keďže nás pán predsedajúci usmernil, ako to má správne vyzerať.
Takže prvý je týkajúci sa naozaj veci, ktorú my sme pripomienkovali, podávali sme hromadnú pripomienku. Ja aj z tohto miesta sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili a pomohli nám ju pridať a bolo to, poviem to že, zrovnoprávnenie výšky financovania prevádzkových nákladov pre ambulantné služby, konkrétne pre rehabilitačné strediská a domovy sociálnych služieb, ktoré sme navrhovali, aby sa prevádzkové náklady dorovnali pre, na výšku špecializovaných zariadení. Chcem povedať aj zároveň poďakovať, že ministerstvo nám tu vyhovelo a navýšilo prevádzkové náklady pre rehabilitačné strediská na úroveň 353 eur. My sme požadovali 438, a preto podávame aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý by vlastne dorovnal túto sumu, lebo stále máme zato, že tak ako rehabilitačné strediská aj domovy opatrovateľské, DSS jednoducho naozaj poskytujú veľmi porovnateľné výkony, majú veľmi porovnateľnú klientelu ako špecializované zariadenia a koniec-koncov tá prevádzka je jedna a tá istá. Čiže na jednej strane naozaj ďakujeme, že ministerstvo našlo nejaké zdroje, ale dovolíme si podať pozmeňujúci návrh, ktorý si myslíme, že by bol lepší a rovno poviem to, že zároveň by vnášal nejakú takú jednotu do celého systému.
Druhý pozmeňujúci návrh sa bude týkať, podobne ako v predošlom prípade je to dorovnanie tých súm na príspevok tak, aby korešpondovali so súčasnou výškou príspevku a neboli teda nižšie.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka lehôt, ktoré sme podľa aj našej komunikácie s organizáciami, s odkázanými ľuďmi, tie lehoty boli v poslednom návrhu uvedené na päť dní, ale bola požiadavka na osem, takže prichádzame s týmto návrhom.
A posledný návrh sa týka, týka sa posudkov, ktoré boli urobené do 31. augusta 2025 a týkajú sa rozsahu hodín osobnej asistencie.
Takže toto sú naše návrhy pozmeňujúce, ktoré by som teraz predniesla, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, Andrejka, za tvoje vystúpenie aj za pozmeňujúce návrhy, ktoré, ktoré ste priniesli. Našťastie teda na výbore nejakým spôsobom si niečo stihla odôvodniť.
Myslím si, že je naozaj veľmi dôležité zachovať to financovanie služieb aspoň na tej úrovni, aká je dnes. Ja aj oceňujem, že aj ministerstvo až do dnešného dňa vlastne rokovalo, hľadalo nejaký priestor. Napriek tomu tam vidím v tom návrhu nejaké, nejaké riziká, ale oceňujem to, že tak zo strany aj koalície, ale aj opozície, že do poslednej chvíle, že každý si asi naozaj uvedomuje, aký dôležitý je toto zákon a ako nám to mení celý systém poskytovania sociálnych služieb a sociálnej podpory, a preto je podľa mňa veľmi dôležité, že tu vieme, vieme nájsť spoločnú reč a ja to naozaj oceňujem.

Ďakujem veľmi pekne, Lukáš, ja som vždy vďačná, keď ty vystupuješ a poukážeš, poviem to, že z takej tej ľudskej stránky na tie naozaj príbehy ľudí, to, čo sa ľudí naozaj dotýka. A vidno, že osobne to máš naozaj zažité a vieš, o čom hovoríš. A ja sa priznám, že tiež ma istým spôsobom irituje to, že čokoľvek tu riešime, tak keď príde na veci, ktoré, ktoré ľudia potrebujú, na ktoré ľudia sú odkázaní, tak často proste čelíme tej odpovedi, že nie sú peniaze, nemáme peniaze, nie sú zdroje. A toto je to, čo naozaj mne je ľúto, že ľudia ostávajú bokom. A koniec-koncov aj to, že tuná dva týždne trávime venovaním sa len nejakej osobnej pomste ministra Šutaja Eštoka, je ukážka toho, akým spôsobom vláda, vládna koalícia dokáže ignorovať problémy, problémy ľudí. Dva týždne trávime venovaním sa len nejakej osobnej pomste ministra Šutaja Eštoka, je ukážka toho, akým spôsobom vláda, vládna koalícia dokáže ignorovať problémy, problémy ľudí. A keď majú riešiť nejaké problémy, môžeme si pozrieť, teraz sa veľa hovorí o energopomoci, tak v podstate prídu s paškvilom, s niečím čo nefunguje. Veď energopomoc najprv mala byť zaplatená z Európskej únie. Teraz sme dospeli k nejakému návrhu, a dnes už kolegovia moji teda si do tej nejakej kalkulačky zadávali svoje odberné miesta a čuduj sa svete, podaktorí poslanci majú nárok na energopomoc, takže takto je nastavená. No a potom sa čudujeme, že nemáme peniaze na to, kde naozaj potrebujeme. Mne to je nesmierne ľúto.

Ďakujem veľmi pekne, ale musím oceniť, že dnes je to rokovanie také príjemné, že nie je to ako v piatok, keď schôdzu viedol pán Tibor Gašpar (povedané so smiechom). Ale teda k veci.
No dnes je pondelok, normálne že tretí týždeň schôdze poslednej v tomto roku a my stále sa bavíme o, je to neuveriteľné, o tom, že sa ide rušiť jeden úrad. Rozoberáme to na začiatku tretieho týždňa schôdze, a vlastne my stále nevieme napriek tomu, že tu bolo už kopa vystúpení, kopa otázok aj teda na pána ministra predkladateľa, stále nevieme, že prečo ten úrad ideme rušiť, že aký je ten dôvod. Tam niekde sa zjavili, že sa porušujú, že sú porušované ľudské práva, ale stále nevieme aké, koho, prečo. A paradox všetkého je, že po dvoch týždňoch tu prišla dvojica poslancov (povedané so smiechom) s nejakým pozmeňujúcim návrhom a vlastne to, čo bolo predložené, dá sa povedať, že vykuchali celé a teraz už naozaj ostáva len rušenie úradu. Lebo keď sa hovorilo o tom, že predsedníčka úradu je málo nezávislá a nie je objektívna a neviem čo, tak keď sa pozrieme na to, ako, ako sú tam pripravené výberové kritériá, tak vlastne sú také isté, ako boli doteraz. Čiže celé to nedáva, nedáva zmysel.
No a aby už tá paródia bola taká že komplexná, tak si predstavte, že medzičasom sa začali vyjadrovať vládni poslanci, že vlastne oni nerozumejú, prečo to ide v skrátenom konaní a prečo to treba vôbec rušiť. Napríklad pán poslanec Michelko tak hovoril, teraz najnovšie je rozhodený z toho celého, ako sa to, do akej fázy dostalo, pán Gašpar. No a nakoniec aj pán prezident povedal, že pravdepodobne to nepodpíše. No tak neviem. Ja vôbec zvažujem, či my za tie tri týždne si tu vôbec zaslúžime plat, pretože my sme pre ľudí neurobili abso... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa pokúsim veľmi krátko, pretože vlastne teraz máme len skrátené legislatívne konanie schvaľovať k reforme financovania, čo sa všetci naozaj zhodneme, že je veľmi dôležitá, dôležitá téma a všetci od poskytovateľov cez klientov naozaj na reformu čakali. Ja rozumiem, prečo ho ideme skracovať to skrátené legislatívne, teda schvaľovať skrátené legislatívne konanie, pretože sme v decembrovej schôdzi a proste od januára kvôli míľnikom potrebujeme túto reformu mať v platnosti, ale prečo asi aj moji kolegovia s tým majú problém alebo majú nejaké výhrady, ktoré vzniesli. Tak dobre vieme, že celý proces prípravy tejto reformy vlastne trval dva roky. Naozaj sa schádzala pracovná skupina, ktorej teda aj súčasťou sme boli my opozícia a dostávali sme pozvanie od ministerstva, čo naozaj sme ocenili a práve preto hovoríme, že by sme čakali normálny legislatívny proces, lebo vlastne ten priestor tam bol. Koniec koncov to, že je to dôležitá téma a že mnohí k nej majú čo povedať, svedčí aj to, že vlastne v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo sedem alebo osem dní, ak sa nemýlim, prišlo veľmi veľa pripomienok, čiže na po tých, poviem to, že dvoch rokoch stretávania sa, tak ešte boli pripomienky. Tak práve preto si myslím, že bolo by dobré, keby máme ten priestor o tejto reforme rokovať v bežnom procese, lebo naozaj by sa dali ešte nejaké muchy vychytať. Taktiež nechcem úplne sa vyjadrovať k tým konkrétnym veciam, o ktorých budeme hovoriť v prvom, prípadne v druhom čítaní, ale tak ako kolegovia, naozaj ten najväčší problém vidím vo financovaní alebo teda zafinancovaní celej tejto reformy, pretože naozaj pri tom konzervatívnom odhade sa hovorilo o stovkách miliónov viac ako tam v súčasnosti ide a toto je to, čo o čo sa bojíme, že či nám naozaj tá reforma bude fungovať, pretože treba si povedať v akom stave my máme tie sociálne služby a čo je náš najväčší problém? Problém sú ľudia, ľudia, ktorí pracujú v sociálnych službách, ktorí pracujú za veľmi nízke platy, sú jednak nedôstojne ohodnotení, ale na ešte navyše aj ten status spoločenský pracovníkov sociálnych službách je veľmi, veľmi nízky. Čo sa týka platov, myslím si, že od marca odborové zväzy hovoria, boli vlastne bol aj nejaký taký protest, kde žiadali navýšenie platov, k tomuto nedošlo a tohto sa bojím, že vlastne táto reforma nám tento problém nevyrieši. Nemáme dostatok ľudí, ktorí budú pracovať, tak ako to už aj dlhšiu dobu hovoríme. Navyše vlastne v januári končí stabilizačný príspevok, ktorý ministerstvo sa rozhodlo vyriešiť nejakým takým čiastočným príspevkom na jeden rok alikvótnym z toho, čo mám informácie, možno pán minister nám povie, že aká je spätná reakcia na tento ohlásený stabilizačný príspevok, tak mnohí pracovníci hovoria, že je to nedostatočné. Takže ak má pán minister nejaké informácie, budem rada, ak sa s nami o ne podelí a tak ako aj môj kolega, vnímam problém pri ambulantných službách, ktoré podľa mňa sú kľúčové v poskytovaní sociálnych služieb, tak ako by sme ich mali poskytovať v súčasnej dobe, že by mali byť prioritou. Prioritou by malo byť zachovanie klienta v domácom prostredí, čiže naozaj poskytnutie komunitných, terénnych ambulantných služieb, to by mala byť naša naša priorita a v tomto sa bojím, či budeme podľa tejto novej reformy dostatočne schopní zachovať všetky ambulantné služby. Tiež som zvedavá na to, ako bude fungovať vlastne tá schéma potom toho dofinancovania cez dotácie, ale to sa asi pravdepodobne dozvieme a ešte by ma veľmi zaujímalo, vy ste to myslím, že dnes vo svojom úvodnom slove pán minister povedali, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov, najmä rodičov pri deťoch to bolo...
===== v úvodnom slove pán minister povedal, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov najmä rodičov, pri deťoch to bolo, že jednoducho na ten ambulant im neostane dostatok finančných zdrojov, aby vedeli poskytnúť kvalitnú službu najmä deťom. Ja si dovolím apelovať, aby sme naozaj sociálne služby pri deťoch, čo vlastne v jednej časti sa aj stalo, lebo je navýšený príspevok pri deťoch o 200 eur urobilo, ale že aby sme tie sociálne služby robili s apelom na detského pacienta alebo detského klienta, pretože tam je najdôležitejšie, poviem to že koľko v detstve investujete do toho dieťaťa, tak sa vám to môže vrátiť, že ho dokážete nejakým spôsobom zasanovať a vrátiť možno aj do systému a skvalitniť mu život. Takže toto je ešte veľmi pre mňa dôležitá otázka a ešte raz teda sa vrátim k tomu, že prečo som videla priestor na to, aby sme tento obrovský zákon, po ktorom všetci sme volali schvaľovali v riadnom procese a nie teda skrátenom, pretože tá reforma sa pripravovala veľmi dlho a myslím si, že by bol priestor na to, aby sme tu rokovali tak, aby medzi tým prvým a druhým čítaním bola adekvátna doba, aby sa ešte nejaké muchy vychytali. A nechcem rušiť, ale dostala som teraz na mail takú jednu otázku a viem, že úplne, ale chcela by som vám ju povedať pán minister a keď môžete, lebo zabudnem. Napísal mi jeden pán, ktorý sa, prosím vás spýtajte sa pána ministra, že v návrhu zákona je stanovená suma 3,70 opatrovateľskej služby, ktorú má obec dať neverejnému poskytovateľovi tak, ako to bolo v predošlom zákone. Kto ale prikáže obciam a mestám, aby neverejnému poskytovateľovi poskytli uvedenú sumu. Pravdepodobne ide o terénnu službu a zrejme neverejní poskytovatelia majú problém s tým, že im nie je preplácaná, tak ak by ste vedeli na toto odpovedať. Je to otázka priamo od občana. Ďakujem veľmi pekne. Viac, tak ako kolegovia, v prvom a druhom čítaní.

Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa pokúsim veľmi krátko, pretože vlastne teraz máme len skrátené legislatívne konanie schvaľovať k reforme financovania, čo sa všetci naozaj zhodneme, že je veľmi dôležitá, dôležitá téma a všetci od poskytovateľov cez klientov naozaj na reformu čakali. Ja rozumiem, prečo ho ideme skracovať to skrátené legislatívne, teda schvaľovať skrátené legislatívne konanie, pretože sme v decembrovej schôdzi a proste od januára kvôli míľnikom potrebujeme túto reformu mať v platnosti, ale prečo asi aj moji kolegovia s tým majú problém alebo majú nejaké výhrady, ktoré vzniesli. Tak dobre vieme, že celý proces prípravy tejto reformy vlastne trval dva roky. Naozaj sa schádzala pracovná skupina, ktorej teda aj súčasťou sme boli my opozícia a dostávali sme pozvanie od ministerstva, čo naozaj sme ocenili a práve preto hovoríme, že by sme čakali normálny legislatívny proces, lebo vlastne ten priestor tam bol. Koniec koncov to, že je to dôležitá téma a že mnohí k nej majú čo povedať, svedčí aj to, že vlastne v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo sedem alebo osem dní, ak sa nemýlim, prišlo veľmi veľa pripomienok, čiže na po tých, poviem to, že dvoch rokoch stretávania sa, tak ešte boli pripomienky. Tak práve preto si myslím, že bolo by dobré, keby máme ten priestor o tejto reforme rokovať v bežnom procese, lebo naozaj by sa dali ešte nejaké muchy vychytať. Taktiež nechcem úplne sa vyjadrovať k tým konkrétnym veciam, o ktorých budeme hovoriť v prvom, prípadne v druhom čítaní, ale tak ako kolegovia, naozaj ten najväčší problém vidím vo financovaní alebo teda zafinancovaní celej tejto reformy, pretože naozaj pri tom konzervatívnom odhade sa hovorilo o stovkách miliónov viac ako tam v súčasnosti ide a toto je to, čo o čo sa bojíme, že či nám naozaj tá reforma bude fungovať, pretože treba si povedať v akom stave my máme tie sociálne služby a čo je náš najväčší problém? Problém sú ľudia, ľudia, ktorí pracujú v sociálnych službách, ktorí pracujú za veľmi nízke platy, sú jednak nedôstojne ohodnotení, ale na ešte navyše aj ten status spoločenský pracovníkov sociálnych službách je veľmi, veľmi nízky. Čo sa týka platov, myslím si, že od marca odborové zväzy hovoria, boli vlastne bol aj nejaký taký protest, kde žiadali navýšenie platov, k tomuto nedošlo a tohto sa bojím, že vlastne táto reforma nám tento problém nevyrieši. Nemáme dostatok ľudí, ktorí budú pracovať, tak ako to už aj dlhšiu dobu hovoríme. Navyše vlastne v januári končí stabilizačný príspevok, ktorý ministerstvo sa rozhodlo vyriešiť nejakým takým čiastočným príspevkom na jeden rok alikvótnym z toho, čo mám informácie, možno pán minister nám povie, že aká je spätná reakcia na tento ohlásený stabilizačný príspevok, tak mnohí pracovníci hovoria, že je to nedostatočné. Takže ak má pán minister nejaké informácie, budem rada, ak sa s nami o ne podelí a tak ako aj môj kolega, vnímam problém pri ambulantných službách, ktoré podľa mňa sú kľúčové v poskytovaní sociálnych služieb, tak ako by sme ich mali poskytovať v súčasnej dobe, že by mali byť prioritou. Prioritou by malo byť zachovanie klienta v domácom prostredí, čiže naozaj poskytnutie komunitných, terénnych ambulantných služieb, to by mala byť naša naša priorita a v tomto sa bojím, či budeme podľa tejto novej reformy dostatočne schopní zachovať všetky ambulantné služby. Tiež som zvedavá na to, ako bude fungovať vlastne tá schéma potom toho dofinancovania cez dotácie, ale to sa asi pravdepodobne dozvieme a ešte by ma veľmi zaujímalo, vy ste to myslím, že dnes vo svojom úvodnom slove pán minister povedali, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov, najmä rodičov pri deťoch to bolo...
===== v úvodnom slove pán minister povedal, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov najmä rodičov, pri deťoch to bolo, že jednoducho na ten ambulant im neostane dostatok finančných zdrojov, aby vedeli poskytnúť kvalitnú službu najmä deťom. Ja si dovolím apelovať, aby sme naozaj sociálne služby pri deťoch, čo vlastne v jednej časti sa aj stalo, lebo je navýšený príspevok pri deťoch o 200 eur urobilo, ale že aby sme tie sociálne služby robili s apelom na detského pacienta alebo detského klienta, pretože tam je najdôležitejšie, poviem to že koľko v detstve investujete do toho dieťaťa, tak sa vám to môže vrátiť, že ho dokážete nejakým spôsobom zasanovať a vrátiť možno aj do systému a skvalitniť mu život. Takže toto je ešte veľmi pre mňa dôležitá otázka a ešte raz teda sa vrátim k tomu, že prečo som videla priestor na to, aby sme tento obrovský zákon, po ktorom všetci sme volali schvaľovali v riadnom procese a nie teda skrátenom, pretože tá reforma sa pripravovala veľmi dlho a myslím si, že by bol priestor na to, aby sme tu rokovali tak, aby medzi tým prvým a druhým čítaním bola adekvátna doba, aby sa ešte nejaké muchy vychytali. A nechcem rušiť, ale dostala som teraz na mail takú jednu otázku a viem, že úplne, ale chcela by som vám ju povedať pán minister a keď môžete, lebo zabudnem. Napísal mi jeden pán, ktorý sa, prosím vás spýtajte sa pána ministra, že v návrhu zákona je stanovená suma 3,70 opatrovateľskej služby, ktorú má obec dať neverejnému poskytovateľovi tak, ako to bolo v predošlom zákone. Kto ale prikáže obciam a mestám, aby neverejnému poskytovateľovi poskytli uvedenú sumu. Pravdepodobne ide o terénnu službu a zrejme neverejní poskytovatelia majú problém s tým, že im nie je preplácaná, tak ak by ste vedeli na toto odpovedať. Je to otázka priamo od občana. Ďakujem veľmi pekne. Viac, tak ako kolegovia, v prvom a druhom čítaní.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Mňa ani ťa tak... Janka, ty si povedala, presne si začala tým, čo tu nemáme urobené všetko a keď som videla tuná pána ministra zdravotníctva, tak hneď sa mi zjavil tak Lukáš Hrošovský. Mnohí ho už možno poznáte, 26-ročný chalan, ktorý má Friedreichovu ataxiu, veľmi vzácne ochorenie. Má 26 rokov a odhad, že s touto chorobou sa dá žiť do nejakých tridsiatich siedmich rokov, čiže mu ostáva desať rokov života. A už existuje liek, ktorý vie ten progres zastaviť. Bol dokonca schválený, v zahraničí je dostupný a ako Lukáš hovorí, tak cena tohto lieku, a teda aj cena jeho života denne je tisíc euro. No a dlhodobo sa snaží o to, aby bol tento liek kategorizovaný. Pán minister mu už aj prisľúbil niekoľko nejakých stretnutí a nedošlo k tomu nejakému riešeniu. Áno, stretli ste sa, kde ste mu sľúbili, ste prebrali od neho tie zošity, ale zatiaľ nemáme liek schválený a Lukáš naň čaká. A teda sa ľudia naň zbierajú. Už sa mu pozbierali tak, že na jeden rok by zhruba ten liek mal. A toto ma proste napadlo, že koľko tu máme takýchto ľudí, ktorí na takéto veci, veci čakajú, a my sa v tom nevieme pohnúť.
Pán minister hovorí, že vraj už sa to niekde pohlo. Tak ja neviem, pán minister, že bude to schválené, alebo nebude ten liek, ale ak áno, tak ja sa tomu veľmi teším, lebo medzičasom jeden človek už na túto chorobu zomrel a nedostal sa k tomu lieku. Takže budem veľmi rada, ak sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Alojz, ty si povedal, že vlastne predkladateľ hovorí o vypuklých problémoch na tomto úrade. A vlastne my sme sa za tie tri dni v podstate tej diskusie tu dozvedeli, alebo teda môžme pomenovať dva vypuklé problémy, ktoré zazneli od predkladateľa pána ministra Šutaja Eštoka alebo obžalovaného podpredsedu parlamentu Gašpara, a to prvý point, čurillovci, čurillovci, čurillovci, a druhý, predsedníčka úradu Dlugošová, ktorá je v konflikte záujmov, lebo si predstavte, že jej manžel je členom PS. A je úplne jedno, že tento úrad INEKO zaradilo do prvej desiatky nezávislých, najnezávislejších úradov na Slovensku, to je úplne jedno. Je úplne jedno, že nezávislý súd rozhodol, že pani predsedníčka Dlugošová konala zákonne, ale má konflikt záujmov. A to hovorí Tibor Gašpar, ktorého syn riadi SIS-ku. No tak podľa tohto modusu operandi ja očakávam, že by sme v skrátenom legislatívnom konaní mali dostať návrh na zrušenie SIS, ináč podľa mňa k tomuto by sme všetci v opozícii zatlieskali, pretože SIS-ku treba zmeniť, treba ju nanovo vybudovať, takže my očakávame, že konflikt záujmov rodinný budeme rovnakým metrom riešiť a dúfam, že teda do konca tejto schôdze príde v skrátenom konaní zrušenie SIS a nezabudnite to urobiť potom tak, ako teraz navrhujete, že tam budete menovať nezávislého dočasného predsedu, ktorého vyberie predseda Národnej rady, ktorý je za stranu HLAS, tuná sediaci pán predsedajúci Raši, on vyberie nezávislého odborníka, ten bude viesť tento úrad, ktorý nakoniec zoberie tú ochranu tým čurillovcom. A konečne tu vyriešime tie dva vypuklé problémy, ktoré tu tri dni pomenuvávate.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som chcela presne reagovať na to, čo sa včera udialo v rozprave, a požiadať pána Barteka o to, aby sa pani ministerke bývalej Kolíkovej ospravedlnil, pretože ju nazval hanlivým výrazom hyena a jednoducho sa to stalo deň po medzinárodnom dni za odstránenie násilia páchaného na ženách, a požadujem, aby Národná rada Slovenskej republiky odsúdila tento výrok ako neprijateľný, nezlučiteľný s dôstojnosťou parlamentnej diskusie a vyzvala poslanca Michala Barteka, aby sa za svoj hanlivý a urážlivý výrok v pléne verejne ospravedlnil. Nie tak, ako to urobil pred chvíľou, pretože to nebolo ospravedlnenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Oskar, ty si povedal, že poďme baviť o tom, ako má fungovať zdravotníctvo a ako má prinášať pozitívne výsledky pre pacienta. A pritom, keď tu počúvam o tom, že sa mali dve miliardy niekde rozdať niekomu, prihrať nejakým spriazneným osobám, tak prvé, čo mi napadlo, že my tu hovoríme niektorým pacientom, že nemáme peniaze na lieky. Hovorím o inovatívnych liekoch. Dobre vieme, že už niekoľko mesiacov títo ľudia čakajú, niektorí teda pacienti čakajú, niektorí ľudia sa zbierajú na to, aby títo pacienti lieky mali. Štát zatiaľ stále nič nerobí a, žiaľbohu, sú aj takí pacienti, ktorí sa už toho nedožili a zomreli. Nedožili sa liekov, ktoré sú v iných európskych krajinách štandardom. A stále len počúvame to, že nemáme na to peniaze. No nečudujem sa, že nemáme, keď potom tu počujem, ako a kde končia peniaze zo zdravotníctva v spriaznených vreckách.