Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán komisár pre deti, kolegyne, kolegovia, Nelson Mandela, veľký obhajca ľudských práv, povedal, že charakter spoločnosti poznáme podľa toho, ako sa správa k deťom a ja by som k tomu dodal, že to, ako sa správame k deťom, rozhoduje nielen o našom charaktere, rozhoduje to aj o našej budúcnosti. A keď dnes preberáme správu komisára pre deti, tak vlastne hovoríme o tom, ako sa staviame k našej budúcnosti. Vo svojom vystúpení chcem najprv hovoriť o niektorých pozitívnych aspektoch, ako ich vnímam v správe za rok ´23, a potom sa budem venovať niektorým veciam, ktoré mi tam chýbajú alebo ktoré považujem za nedostatočné.
Ako prvé chcem oceniť, že správa venuje obsiahlu časť novej kompetencii úradu v Národnom preventívnom mechanizme. Pred malou chvíľočkou sme tu prerokúvali historicky prvú správu Národného preventívneho mechanizmu, pán verejný ochranca práv hovoril aj o tom, ako je rozdelená táto kompetencia a v nej má svoju úlohu aj Úrad komisára pre deti. Keďže ide o nový nástroj, je dôležité, aby dotknuté subjekty hneď na začiatku vo svojej činnosti vytvorili priestor pre úlohy vyplývajúce z tohto mechanizmu a aby správne nastavili procesy, ktoré z tohoto mechanizmu vyplývajú, tak, aby tento mechanizmus bol prínosom pre situáciu v Slovenskej republike.
Oceňujem, že Úrad komisára pre deti vytvoril na tento účel špeciálny tím a stanovil aj priority svojej činnosti na rok 2024. Za dôležité považujem aj sústredenie sa na prevenciu neľudského správania v reedukačných centrách, ktoré sa v poslednej dobe ukázali ako zariadenia, v ktorých dochádza k početnému porušovaniu práv dieťaťa.
Považujem však za dôležité, aby úrad komisára v súvislosti s plnením úloh Národného preventívneho mechanizmu nespúšťal zo zreteľa celú šírku zariadení v jeho kompetencii. Žiaľ, neľudské, ponižujúce a kruté zaobchádzanie a trestanie je veľkým problémom najmä v uzavretých prostrediach a inštitúciách, v ktorých sa často ocitajú práve aj deti.
Ďalej chcem oceniť, že sa úrad venuje problematike duševného zdravia detí prostredníctvom početných aktivít v rôznych formách. Zhoršujúca sa situácia v oblasti duševného zdravia detí je alarmujúca, ako pán komisár aj uviedol vo svojom predstavení správy. Áno, na poplach bijú odborníci aj rodičia. Pandémia, vojna na Ukrajine, environmentálne a energetické krízy, ako aj silná polarizácia spoločnosti, to chcem zdôrazniť, to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k zhoršujúcemu sa stavu psychického zdravia celej populácie a, žiaľ, aj detí a mladých ľudí. Je skutočne najvyšší čas, aby štát v tejto oblasti urobil svoju, alebo aby v tejto oblasti urobil svoju prioritu v sociálnej, zdravotnej a tiež v ľudskoprávnej politike a prestal starostlivosť o duševné zdravie detí a mladých ľudí presúvať len na mimovládne organizácie, ktoré mimochodom teraz viacerými krokmi táto vláda stigmatizuje a hádže im polená pod nohy, najnovšie aj v podobe transakčnej dane, ktorá vážne zasahuje do hospodárenia ziskových organizácií. Ak chceme, aby sme sa pohli ďalej v tejto problematike duševného zdravia detí a mladých ľudí, mali by sme prestať s takýmto stigmatizovaním mimovládnych organizácií, ktoré robia záslužnú prácu v tejto oblasti.
Ďalej oceňujem, že úrad sa venuje problematike inklúzie ukrajinských detí na Slovensku. Aj tu ide o zvlášť aktuálnu a naliehavú ľudskoprávnu otázku. Je zrejmé, že prítomnosť detí a mladých ľudí na Slovensku nezostala len vecou niekoľkých mesiacov. Začlenenie detí a mladých ľudí z Ukrajiny je vážnou výzvou pre celú našu spoločnosť. Konanie v najlepšom záujme dieťaťa v tejto špecifickej otázke je obzvlášť náročné, pretože na jednej strane vyžaduje také kroky, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom plnohodnotné začlenenie v našej spoločnosti na Slovensku. Zároveň však vyžaduje aj také kroky, ktoré umožnia deťom a mladým ľuďom plnohodnotný návrat na Ukrajinu, v prípade, že po skončení vojnového konfliktu sa takto rozhodnú. Kvalifikovanú podporu a vedenie v tejto oblasti potrebujú školy obce a vôbec všetky inštitúcie, ktoré prichádzajú do kontaktu s deťmi a mladými z Ukrajiny. Ide o veľmi dôležitú skúšku, v ktorej môžeme získať potrebné zručnosti pre inklúziu detí a mladých ľudí aj v budúcnosti v prípade iných konfliktov, ktoré generujú utečencov.
Oceňujem tiež, že úrad komisára rozvíja tému detskej participácie. Konkrétnym výsledkom je napr. aj vyhlásenie európskej siete ombudsmanom pre deti a stanovisko k ochrane a podpore práv detí v náhradnej starostlivosti, ktoré bolo prijaté teraz nedávno na 28. valnom zhromaždení spomínanej siete ENOC 20. septembra 2024 v Helsinkách. Jedným z kľúčových bodov tohto vyhlásenia je práve zvýšenie participácie detí na rozhodovaní v procesoch, ktoré sa ich týkajú. Úrad komisára sa aktívne zapojil aj do tejto iniciatívy. Deti a mladí ľudia majú vedieť, že ich hlas a ich problémy táto spoločnosť berie vážne. Je to jedno z práv, ktoré im garantuje Dohovor o právach dieťaťa. Je dôležité, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá deti a mladých ľudí čo najviac zapája do rozhodnutí o ich živote. V posledných rokoch sú to práve deti a mladí ľudia, kto napr. voči klimatickým zmenám burcuje politikov, aby konali. Ale aj v téme tolerancie k rastúcej rozmanitosti našej spoločnosti sú to práve deti a mladí ľudia, kto citlivo vníma každú nespravodlivosť a vytláčanie na okraj našej spoločnosti, preto je veľmi dôležité, aby aj v týchto oblastiach spoločnosť zabezpečovala dostatočnú participáciu detí.
Teraz sa budem venovať oblastiam, ktoré v správe komisára hodnotím kriticky.
V správe chýba zásadnejšie spracovanie novoprijatej vládnej stratégie s názvom Detstvo bez násilia. Spomína sa v celej správe len okrajovo v dvoch zmienkach, pritom násilie na deťoch je stále vážnym problémom našej spoločnosti. Je čas, aby sme konečne začali zodpovednú a kvalifikovanú celospoločenskú diskusiu o nebezpečne vysokej tolerancii voči telesným trestom ako primeranému výchovnému prostriedku v domácom, rodinnom prostredí. Najmä v rodinnej výchove sa stretávame ešte stále s neprijateľne vysokou mierou akceptácie miernych telesných trestov. Pre mnohých rodičov je to primeraný výchovný prostriedok, ako zvyknú o tom hovoriť, na ktorý majú právo a toto právo si za žiadnu cenu nechcú nechať vziať. Pravdou však je, že násilie plodí násilie a každý, kto fyzické tresty obhajuje ako súčasť výchovných prostriedkov, sa podieľa na ponižovaní ľudských bytostí a tým tiež zasieva do duše detí náklonnosť k násiliu, ktorá sa potom často prejavuje v ich dospelom živote.
Pokiaľ ide o sexuálne a sexualizované násilie na deťoch, správa ho síce spomína ako zistenia vo viacerých zariadeniach. Úrad komisára pre deti však v správe neprichádza s účinnými návrhmi na riešenie tohto problému, pritom sa v spoločnosti stále stretávame s odporom práve konzervatívnych kruhov voči modernej sexuálnej a vzťahovej výchove. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili také postupy oznamovania a vyšetrovania sexuálneho zneužívania detí, aby obete nemuseli sa obávať stigmatizácie a ponižujúcich spôsobov vypočúvania. Aby sa obete nemuseli pozerať, ako páchateľov kryjú ich nadriadení, ako unikajú spravodlivosti, aby nemuseli žiť s trýznivým pocitom, že hovoriť o sexuálnom zneužívaní a oznamovať páchateľov je zbytočné. Je najvyšší čas, aby Úrad komisára pre deti prispel k tomu, aby mladí ľudia a deti mali prístup k včasnej sexuálnej a vzťahovej výchove, ktorá ich naučí rozpoznať predátorské správanie v ich prostredí.
Za nedostatok v správe považujem aj skutočnosť, že konzekventne používa stigmatizujúce označenie neúplná rodina namiesto jednorodičovská rodina. Zo správy tiež vyplýva, že úrad preferuje tzv. striedavku a intenzívne spolupracuje s organizáciami presadzujúcimi striedavú starostlivosť. V správe absentuje uznanie situácií, keď striedavá starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa.
Za nedostatok považujem tiež to, že správa sa vôbec nezmieňuje o riešení medializovaného prípadu z augusta 2023, pri ktorom zverenci a zverenkyne z Centra pre deti a rodiny v Trnave boli násilím nútení k rôznym náboženským úkonom. V zariadení, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej sféry, teda nešlo o cirkevné zariadenie, je takéto konanie neprípustné a je v rozpore s ústavným princípom, podľa ktorého sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo. Neprípustnosť tohto konania potvrdila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, keď zasiahla proti vynucovaniu náboženského vyznania a viery u detí v Centre pre deti a rodiny v Trnave. Okrem iného sa zistilo, že plnenie povinností vyplývajúcich z programu sa od detí vynucovalo aj pod hrozbou trestu a bez ohľadu na ich vôľu. Program uplatňovaný v Centre pre deti a rodiny Trnava zároveň nemá oporu v zákone a podľa Generálnej prokuratúry neprípustným spôsobom zasahoval do slobody náboženského vyznania a viery. Je nanajvýš zaujímavé, prečo o takomto závažnom porušení zákona a práv dieťaťa správa komisára pre deti mlčí. Chcem veriť, že komisár túto skutočnosť verejnosti čím skôr vysvetlí.
Napriek uvedeným výhradám chcem v závere povedať, že správu o činnosti Úradu komisára pre deti za klub Progresívne Slovensko v hlasovaní zoberieme na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
