Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán komisár, kolegyne a kolegovia, chcem sa poďakovať za predloženú správu, ktorú pán komisár pre deti teraz uviedol.
Ochrana práv dieťaťa je mimoriadne dôležitá celospoločenská úloha. A to, ako sa správame k deťom ako spoločnosť, určuje charakter spoločnosti nie iba dnes v tejto chvíli, ale má rozhodujúci vplyv aj na to, akou spoločnosťou budeme o pár rokov. Správa Úradu komisára pre deti poskytuje dobrý prehľad o veľmi širokom zábere aktivít, ktoré úrad koná, viaceré z nich aj tu ústne pán komisár prezentoval, ale je ich omnoho viac v tej veľmi, veľmi širokej správe.
Ja vo svojom vystúpení chcem pomenovať niekoľko oblastí, ktoré v práci úradu komisára zvlášť oceňujem, a v druhej časti svojho vystúpenia sa vyjadrím aj kriticky k práci Úradu komisára pre deti.
Tá prvá vec, ktorú chcem oceniť a ktorá zaznela aj vo vystúpení pána komisára pre deti, je práca s deťmi a pre deti z Ukrajiny. Správa uvádza, že bolo zorganizovaných niekoľko seminárov, workshopov, okrúhlych stolov v rámci projektu UNICEF. Považujem to za zvlášť dôležité a potrebné. Na jednej strane môžeme byť ako občania Slovenskej republiky hrdí na to, že po bezprecedentnej ruskej agresii voči Ukrajine množstvo organizácií, ale aj rodín na Slovensku prijalo ľudí z Ukrajiny, ktorí utekali pred ruskou agresiou. Na druhej strane ale začíname byť svedkami vyjadrení, ktoré zasievajú podozrenia a odpor voči Ukrajincom a Ukrajinkám na Slovensku. Žiaľ, aj tu v tejto sále počúvame, ako nás to napríklad stojí veľa finančných zdrojov. Rovnako šírenie proruskej propagandy a proruských naratívov sťažuje prijatie a integráciu Ukrajincov a Ukrajiniek do slovenskej spoločnosti. Pritom je zrejmé, že za tie roky trvania ruskej agresie na Ukrajine tu už dnes máme vlastne, dalo by sa povedať, generáciu detí, mladých ľudí, ktorí, ktorí vlastne dospievajú na Slovensku a Slovensko sa im do istej miery stáva domovinou a je veľmi pravdepodobné, že práve tieto deti a mladí ľudia sa môžu rozhodnúť aj zostať na Slovensku a stať sa, stať sa súčasťou našej spoločnosti.
Podľa výskumu Slovenskej akadémie vied z konca minulého roka ľudia z Ukrajiny majú záujem o integráciu na Slovensku; 93 % detí vo veku 6 až 14 rokov, ktorých rodičia sa zapojili do toho prieskumu, uviedli, že navštevujú základné školy a 89 % mladých vo veku 15 až 17 rokov ďalej pokračuje v štúdiu na stredných školách. Ale ten istý prieskum zistil aj to, že takmer štvrtina ľudí z Ukrajiny uviedla skúsenosť s neprijatím či zlým zaobchádzaním pre svoj pôvod, pretože pochádzajú z Ukrajiny. A tak tu máme začínajúci a pre mňa alarmujúci trend, že v spoločnosti vznikajú akoby prúdy ľudí, ktoré sa nepriateľsky správajú voči Ukrajincom. To považujem za dôležitú výzvu, aby sme pracovali nielen s deťmi a mladými z Ukrajiny, ale aj s tými, ktorí sa narodili na Slovensku, pre ktorých Slovensko je takpovediac ich krajinou, a je dôležité, aby sme mali programy, ktoré aj naše deti, tak by som povedal, naše deti a mladých budú viesť k rešpektu a prijatiu ľudí prichádzajúcich na Slovensko a uchádzajúcich sa o ochranu a podporu na Slovensku.
Tá druhá téma, ktorú v správe chcem oceniť, je téma deti a digitálne technológie. Pozitívne hodnotím aktivity úradu v tejto oblasti. Je to téma, ktorá v budúcnosti bude len naberať na dôležitosti. Popri obmedzovaní mobilných telefónov, čo už je vlastne téma, hovoril o tom aj pán komisár, rieši to aj ministerstvo školstva, nás nesporne čaká aj diskusia o regulácii prístupu mladistvých na sociálne siete. Je to diskusia, ktorá v niektorých štátoch už je v pokročilom štádiu, alebo dokonca je aj uzavretá. Napríklad Austrália v novembri minulého roka prijala zákon o zákaze sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov a Francúzsko v súčasnosti diskutuje o zákone, ktorý by mal zakázať deťom mladším ako 15 rokov prístup na sociálne siete. Teda nepochybne téma, ktorá je veľmi dôležitá. Je dobré, že sa tomu úrad venuje a budeme sa tomu musieť venovať aj my ako poslanci a poslankyne.
Tá posledná a tretia téma, ktorú chcem oceniť, je participácia detí. Pán komisár to tiež obšírnejšie vo svojom vystúpení uviedol. Pre mňa je to veľmi významné preto, lebo participácia detí na chode spoločnosti ich vlastne pripravuje na život v liberálnej demokracii. To je veľmi dôležité. Výchova detí k demokracii a k angažovaniu sa v občianskej spoločnosti je jedným z kľúčových predpokladov, aby sme boli a aby sme aj zostali liberálnou demokraciou. A to považujem za dôležité najmä v kontexte snáh tejto vlády o oslabovanie organizovanej občianskej spoločnosti v podobe verbálnych útokov, pokusu o označovanie občianskych združení, občianskych spoločností ako, ako zahraničných agentov, alebo neskôr ako lobistov. V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sme pokračovali vo výchove mladých ľudí k participácii na chode demokratickej spoločnosti.
Teraz prejdem k mojim kritickým poznámkam. Tá prvá sa týka jednej aktivity, ktorú správa zmieňuje na strane 79. Jedná sa o seminár na tému rodičovská dohoda IV. Konalo sa to 27. novembra 2024. A správa uvádza, že jedným zo šiestich hlavných rečníkov bol aj pracovník žilinskej diecézy katolíckej cirkvi. Ja sa domnievam, že cirkvi majú veľmi špecifické postoje a názory na manželstvo a na riešenie manželských kríz. Niektoré cirkvi napríklad neuznávajú ani rozvod, hej? Preto ma tak trochu prekvapuje, myslím si, že cirkvi majú v našej spoločnosti dostatočný priestor, aby v rámci konceptu náboženskej slobody uplatňovali svoje názory a pracovali s ľuďmi, ktorí sa uchádzajú o ich názory, o ich službu, ale nazdávam sa, že v rámci náboženskej neutrality štátu, ktorý je ústavne zakotvený a ústavou je viazaný aj úrad komisára, nie je potrebné dávať ešte nejaký ďalší priestor pre šírenie týchto názorov v práci Úradu komisára pre deti.
Ďalšia téma, ku ktorej sa chcem kriticky vyjadriť, je rodičovské násilie voči deťom, fyzické tresty. V pondelok budeme tu v parlamente diskutovať o návrhu na zmeny v ústave a v doterajšej verejnej diskusii zaznela aj výhrada, že predkladaný návrh môže oslabiť ochranu práv dieťaťa. Bol by som rád, keby sa úrad komisára pozrel aj na túto výhradu, v čom presne to môže spočívať. Ja si dovolím zauvažovať v tomto mojom vystúpení na túto tému. Podľa mňa je na mieste otázka, či navrhovaná zmena ústavy môže posilniť tých, ktorí obhajujú právo rodičov na tzv. fyzické korekcie pri výchove. Inými slovami teda právo rodičov na telesné trestanie detí. Tá otázka by mohla znieť, bude stačiť, ak sa obhajcovia fyzických korekcií odvolajú na to, že je to súčasť našej kultúrnej a etickej identity? A v tom prípade dohovor o ochrane práv dieťaťa už na Slovensku nebude platiť?
Slovensko je jedným z posledných štátov Európskej únie, ktoré nezaručujú deťom právo na detstvo bez násilia v rodinách a rodičom stále nechávajú právo použiť pri výchove tzv. primerané výchovné prostriedky. Odborné zisťovania a prieskumy jednoznačne preukazujú, že dve tretiny rodičov považujú fyzické tresty vo výchove za súčasť výchovy a tretina rodičov ich aj pravidelne uplatňuje. To je veľmi alarmujúce číslo. A znova je namieste otázka, znamená to, keď je tá prevalencia taká veľká, že je to súčasť nejakej našej kultúrnej etickej identity? Podľa mňa nie. Podľa mňa to znamená porušovanie našich medzinárodných ľudsko-právnych záväzkov.
V tejto súvislosti by som rád upozornil a upriamil pozornosť pána komisára pre deti na aktivity iných komisárov pre deti vo svete. Je faktom, že Úrad komisára pre deti sa zúčastňuje na tej európskej sieti, je začlenený do tej spolupráce a jedna z tých tém, ktoré sa tam preberajú a ktoré, žiaľ, ale teda Úrad komisára pre deti na Slovensku nerieši a nevidíme to ani v správe, to je téma ochrany detí pred telesnými trestami rodičov. Napríklad komisári pre deti v Spojenom kráľovstve sa nedávno, v máji tohto roku, spoločne zasadili za ochranu detí pred násilím. Znie to možno prekvapivo, predpokladali by sme, že v Spojenom kráľovstve je takáto téma už dávno vyriešená. Mňa samého to v rešerši prekvapilo, ale je to tak, že v Škótsku a vo Walese je téma rodičovského násilia voči deťom už legislatívne vyriešená, ale v Anglicku a v Severnom Írsku nie a tam tá lokálna legislatíva stále obsahuje to, čo vlastne obsahuje aj náš právny poriadok, a to je to právo primeraného trestu. A práve komisárka pre deti v Anglicku Dame Rachelová teraz požiadala nedávno o to, aby v tom zákone, ktorý práve prechádza snemovňou v Spojenom kráľovstve, vypadla formulácia, ktorá obhajuje toto právo primeraného trestu. A svoje vystúpenie ukončím citátom slov anglickej komisárky pre deti Dame Rachel, ktorá povedala: "V živote dieťaťa nie je žiadna miera násilia, ktorá by bola akceptovateľná. Stále sa s tým stretávame príliš často a s hrozivými následkami. Dieťa by nikdy nemalo vyrastať v strachu, najmä pred ľuďmi, ktorí by ho mali milovať a starať sa oň." A vo svojom vyhlásení, v tom spoločnom vyhlásení komisári pre Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko uviedli: "Ako komisári pre deti sme jednotní v názore, že akákoľvek právna obhajoba, ktorá povoľuje fyzické trestanie detí, je zastaraná a morálne odpudzujúca."
Prial by som si, aby takéto vyjadrenie raz zaznelo aj z úst komisára pre deti na Slovensku, alebo aby sme ho čítali v jeho správe.
Ďakujem za pozornosť a prajem vám všetko dobré v ďalšej práci. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Lucia, ďakujem veľmi pekne, zvlášť za to, že si v tom výbere tém, ktoré si komentovala k správe verejného ochrancu správ, uviedla aj otázku náboženskej slobody. Pán ombudsman sa dôkladne venuje tejto téme vo svojej správe. Ja oceňujem to, že tam hovorí v tej správe aj o náboženskej neutralite štátu, že štát vlastne je ústavou viazaný k tomu, aby bol nábožensky neutrálny. A keď o tom hovoríme v súvislosti s registráciou cirkví a náboženských spoločností, tak ja chcem poukázať na to, že ten právny stav, ktorý máme teraz, znamená, že mnohé z tých cirkví, ktoré sú dnes registrované, by tie drakonické podmienky, ktoré máme a ktoré aj pán, pán ombudsman a jeho predchodkyňa označujú za diskriminačné, by týmito podmienkami neprešli, nesplnili by ich. A to je podľa mňa veľký problém, pretože spoločnosť sa mení. A máme pred sebou veľmi dynamické zmeny, klesá počet veriacich, rastie počet ľudí bez náboženského vyznania a rastie počet ľudí, ktorí sa hlásia k náboženským vyznaniam, ktoré nie sú registrované. A toto je potrebné reflektovať aj v zákonoch v právnom stave. My sme sa o to snažili, samozrejme, ako Lucia spomínala, nenašli sme podporu v tomto pléne, ale verím, že je to téma, ktorej sa musíme ďalej venovať, ktorú musíme zohľadniť v našom právnom stave, pretože je to porušením toho princípu náboženskej neutrality štátu.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, predkladáme vám návrh zákona, ktorý môže pomôcť deťom. Ako spoločnosť naozaj máme problém s násilím. Ja by som povedal, že sa nachádzame v akejsi špirále násilia. Toto riešenie, ktoré predkladáme, môže preťať túto špirálu násilia. Môže urobiť jeden z potrebných krokov, aby sme oslobodili našu spoločnosť od násilných riešení. A preto vás veľmi pekne prosím, aby ste vyjadrili podporu tomuto nášmu návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí v spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková.
Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali – no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov, a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa, možno dokonca dodajú – naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo.
Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie aj fyzické, aj psychické v dospelosti.
Zároveň Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí.
Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné.
Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty: Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši.
Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia, preto vás prosím o podporu tohoto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 36/2005 Z. z., je to zákon o rodine.
Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že, citujem: „Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.“
Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, citujem: „Rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov.“
Dôvodom, ktorý nás vedie ku navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie k telesným trestom detí v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky.
Viac podrobností k dôvodom uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tamara, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si hovorila aj o tom takom istom kultúrnom rozmere, citovala si pána podpredsedu Danka, ako hovoril o tom, že nie sme národ hmyzu. A vo svojom vystúpení si veľmi pekne poukázala na množstvo rôznych príkladov, ako, ako sme aj národom hmyzu, pretože už dnes v rôznych podobách hmyz je prítomný v našich potravinách a konzumujeme ho.
Ale pretože je piatok, ja si dovolím takú možno odľahčenú spomienku na detstvo, pretože to chápem ako, ako súčasť našej kultúry, a keď sme boli chlapci a niekoho sme prijímali do našej partie, tak súčasťou toho rituálu prijímania bolo, že musel zjesť živého chrústa. (Povedané so smiechom.) A to sa považovalo za... nie za slabosť, ale za hrdinstvo a... (povedané so smiechom) a boli sme, ako keby sme rástli s tým, že to patrí do našej kultúry, takže ja by som na to odpovedal aj v tomto zmysle, je to súčasť našej kultúry a týmto spôsobom sme aj národ hmyzu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Horecký, ďakujem za to, že ste upriamili pozornosť v tejto diskusii aj na to, ako celý tento nepodarený zákon postihne mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú pri vzdelávaní. Je ich skutočne veľa a do školstva, ktoré štát naozaj zanedbáva finančne, to vidíme na mnohých príkladoch, ľudia aspoň takýmto spôsobom dodatočné zdroje v rôznych oblastiach, či už je to činnosť, alebo sú to prípadne aj nejaké investície do budov a tak ďalej. To, to je čosi nehorázne a tým je vlastne aj takáto práca ohrozená.
Ale je tu ešte jeden aspekt, spomínam si vlastne na obdobie pred rokom ´89 a tu v diskusii to už zaznelo, že ďalším dôsledkom tohoto zákona bude to, že ten systém, ten rámec, ktorý pre mimovládne organizácie máme zabehnutý za posledných 30 rokov, systém, ktorý vlastne naučil občiansku spoločnosť transparentne hospodáriť s finančnými zdrojmi, je teraz ohrozený tým, že ľudí zase bude vytesňovať do nejakej pololegality alebo ilegality. Proste ja si spomínam, ako pred rokom ´89, keď som pôsobil ako evanjelický farár, tak my sme jednoducho nemohli s finančnými zdrojmi nakladať legálne, lebo štát si to neprial. Nedovoľoval nám, aby sme sa vyzbierali a urobili si niečo za tie vlastné peniaze. Všetko chcel mať pod kontrolou. Tak sa to robili v podstate ilegálne. A to je neželaný vedľajší dôsledok, ktorý tento zákon tiež prinesie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Pročko, ja som si pri vašom vystúpení uvedomil jednu vec, ktorá je hrozná na tomto zákone. Predkladatelia tohto zákona totiž už teraz hovoria o tom, ako budú uplatňovať dvojaký meter a v tom vašom vystúpení ste celý rad takých príkladov kontrastných ukázali. Oni totiž pri, v tejto rozprave hovoria o tom, ako niektoré mimovládky sa vôbec nemusia báť, vám sa nič nestane, a iné mimovládky tu démonizujú, označujú ich za nejaké podvratné živly a teda tento zákon má byť akýmsi bičom pre, na tieto mimovládky. Tak to by ma skutočne zaujímalo, ako tento zákon bude táto vláda uplatňovať v praxi. Mne sa zdá, že už teraz naznačujú jeho predkladatelia, že pri niektorých mimovládkach budú privierať oči, tým sa nič nestane, a na niektoré budú veľmi prísni. Toto považujem za veľmi nebezpečné.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Kolíková hovorila vo svojom vystúpení aj o istom pokrytectve, ktoré sprevádza celý tento proces a tento návrh zákona. Ja by som chcel poukázať na jeden z týchto prípadov pokrytectva. Občianske združenie Slobodný vysielač, v ktorom predstavitelia koalície boli veľmi častými hosťami, ako sa hovorí, varení, pečení, tak toto občianske združenie dostalo otázku od iného občianskeho združenia Nadácie Zastavme korupciu a pýtali sa ich teda, či by mohli povedať, kto vlastne financuje toto občianske združenie Slobodný vysielač. A odpoveď Slobodného vysielača je zverejnená. Nie sme ochotní povedať vám, kto nás platí, pretože vy nemáte absolútne žiadne právo poznať mená našich darcov. A vysvetlili sme vám aj dôvod, prečo práve takým ako vy mená nikdy neprezradíme.
Čiže tu sa krásne ukazuje to, ako teda ľudia, ktorí pomohli politickému víťazstvu tejto koalície, sú veľmi citliví na to, kto ich financuje. A to je v poriadku napokon, veď my tiež o tom hovoríme, ale tuná sa to krásne ukazuje, aké je to pokrytecké, to, čo vlastne táto vládna koalícia v tomto návrhu robí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím, že týmto vystúpením pán Gašpar naplno odhalil, aké sú zámery za týmto predkladaným návrhom zákona. Nie je síce tu, ale možno niekde počúva, tak sa mu prihovorím priamo. Pán Gašpar, vám naozaj vadí kritika, to ste povedali vo svojom vystúpení, to je hlavný motív tohto zákona. A hlboko, hlboko ste urazili všetkých ľudí, ktorí pracujú v mimovládkach. Povedali ste o nich, že netvoria žiadne hodnoty. Tak som zvedavý, ako sa pozriete do očí ľuďom, ktorí sa starajú o bezvládnych a zomierajúcich, ktorí sa starajú o ľudí, ktorí majú ťažké zdravotné závady, poškodenia. Som zvedavý, ako sa pozriete do očí tým, ktorí sa starajú o voľný čas detí a mladých ľudí. To je čosi neslýchané, čo ste urobili, a darmo vás tu niekto bude obhajovať, že ste to hovorili akoby bez urážok. Áno, to je typické pre vás, že hovoríte kultivovane, ale hovoríte ako zrúda, ako nečlovek. To je čosi odporné, prepáčte.