Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže tento zákon je v podstate o sprepitnom. Primárnym cieľom návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú v gastronómii a hotelierstve, a sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov, ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu, ako aj sociálnych odvodov a znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte.
Cieľom tohto návrhu je zavedenie legálnej definície sprepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky zamestnanca poukazujúcej na zvýšenie motivácie zamestnancov a minimalizáciu finančných prostriedkov v šedej ekonomike. Ide o finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému z dôvodu vysokého daňového a odvodového zaťaženia v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnávateľ podľa terajšej úpravy nie je motivovaný prepitné rozdeliť zamestnancom, nakoľko je zamestnancovi vyplatené prepitné aktuálnou časťou jeho hrubej mzdy, t. j. v plnej miere je zaťažené daňovou povinnosťou 19 % zamestnanca, odvodovou povinnosťou zamestnávateľa 36,2 a zamestnanca 13,2 %. Prichádzame tak k situácii, že zamestnávateľ túto sumu buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho hrubého príjmu z podnikateľskej činnosti sadzbou 21, prípadne ju ponechá bez evidencie v prípade vyplatenia v hotovosti, alebo ju zamestnancom vyplatí neoficiálnou cestou.
Finančné prostriedky mimo mzdy nevstupujú do základu dane a ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.
Takže dôležitým faktorom zníženia daňového a odvodového zaťaženia prepitného je potenciál postupne zvyšovať podiel zamestnancov v sektore gastra, nakoľko pracovné pozície v tomto sektore vykonávajú vo veľkej miere SZČO. Zároveň absentuje motivácia zamestnávateľov k uzavretiu trvalých pracovných pomerov, čo v praxi vedie k uzatváraniu dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ktoré by však mali byť uzatvárané skôr výnimočne. Keďže aplikáciou novej legislatívy sa dosiahne stav, že prepitné bude zamestnávateľ povinný vyplácať výlučne zamestnancom, živnostníci budú motivovaní k zmene pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá by ich mala zamestnávať, čo sa prejaví v spresnení štatistických údajov o počte osôb, ktoré v súčasnosti obchádzajú povinnosti podľa Zákonníka práce, aj navýšením objemu odvodov do systému sociálneho zabezpečenia.
Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka nad rámec hodnoty služby alebo tovaru dôjde k zavedeniu kontrolného mechanizmu, ktorý bude môcť jednoducho kvalifikovať množstvo sprepitného v konkrétnej prevádzke.
Navrhujeme, aby sa hranica oslobodenia prepitného, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, v rozsahu 20 % príjmov zamestnanca v závislej činnosti, hrubá mzda, v kalendárnom mesiaci, ktorá mu prináleží podľa § 119 ods. 2 Zákonníka práce. Zvyšná časť prepitného nad rámec sumy bude podľa predchádzajúcej vety podliehať zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej normy.
Zamestnávateľ nie je oprávnený presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, čím by dochádzalo k kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilnoprávna aj trestnoprávna ochrana zamestnancov.
Ďakujem.