Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja veľmi rada, Majo, lebo sú to aj témy, ktoré ma zaujímajú, ktoré u nás aj gestorujem, takže vlastne som rada, že sme sa tu mohli takto spolu stretnúť a počúvať ťa, s akými naozaj veľmi kvalitnými návrhmi prichádzaš.
Ja musím povedať, že aj tento návrh my za Progresívne Slovensko podporíme, pretože je to veľmi praktický návrh, ktorý, alebo riešenie, ktoré sa týka množstva malých podnikateľov, malých firiem, ktoré zamestnávajú ľudí tak, že ich nepotrebujú vždy na celý čas, ale proste ich musia stále odhlasovať a prihlasovať. Už samé toto osebe je veľká administratíva, je to veľká práca aj pre tie účtovníčky, pre účtovníkov, aby to len stihli, lebo potom, keď to nestihnú, majú potom kadejaké sankcie, pokuty. Ja mám kopec známych, ktorí majú takéto malé firmy, naozaj to sú malé firmy, nepredstavujme si žiadnych boháčov. To sú ľudia, ktorí proste slušne sa snažia podnikať, žiť a ešte aj dávajú prácu buď dohodárom, alebo... áno, väčšinou sú to dohodári. A ak teda ich musíme penalizovať ešte aj tým, že keď potom náhodou sa im stane, že v nejakom preklenovacom období nezamestnávajú ani jedného z nich a potom im zanikne registrácia a musia znovu tú registráciu vypĺňať, a pritom pri iných inštitúciách to robiť nemusia, myslím do finančnej správy, neviem, ako je to s daňovým úradom, takže prečo to máme na Sociálnej poisťovni? Nerozumiem, je to podľa mňa zbytočná naozaj administratíva pre ľudí, ktorí ani nemajú niekedy tých, majú jedného účtovníka alebo účtovníčku a je to pre nich naozaj zaťažujúce, aby mysleli na to, že sa musia opäť registrovať.
Takže ja by som to len naozaj podporila. Ďakujem, že si s tým návrhom prišiel, a verím, že ho podporí čo najviac poslancov a poslankýň v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 341, a teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 340 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí tu s nami ešte ste, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 340, a teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 339 z 27. mája 2024 navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. No, Majo, ja by som mala aj viac ako dve minúty, takže pochybujem, že to vôbec stihnem. Veľmi pekne ti ďakujem za toto explicitné a jasné vysvetlenie ústavných princípov pre udržateľnosť dôchodkového systému. Rozmýšľame rovnako. Ja viem, že tejto téme sa venuješ už dlho. Ja som dokonca bola aj na tej vašej konferencii, ešte to bol možno rok 2022, ak správne rátam, kde ste si naozaj pozvali špičky odborníkov na dôchodkový systém, a viem, že na tom robíte dlhodobo. My veľmi podobne so Štefanom Kiššom sme spísali veľmi-veľmi podobné ústavné princípy.
Bodaj by to prešlo. Je to taká jemná utópia, keďže sa tu pokúšate o ústavný zákon a treba naň teda ústavnú väčšinu. Ale bodaj by toto koalícia počúvala, pretože aj medzi koaličnými poslancami a poslankyňami sú, predpokladám, štyridsaťroční ľudia plus-mínus, ktorí si snáď asi sporia v II. pilieri, možno aj v treťom, ktovie. A neviem, že či sa im páčia tie zásahy, ktoré tu už boli urobené. Ja som bola na iks debatách s pánom Ondrušom, s pánom Tomášom, kde tvrdili, že už žiadne iné zásahy do II. piliera počas tejto doby nebudú. Ale oni už sa udiali, hej? To, že nám on hovorí, že už žiadne zásahy sa neudejú, to mne už je úprimne jedno, pretože už sa udiali. Tam sa znížil, znížilo to percento na štyri percentá. Ty si presne pomenoval, čo to spôsobilo. Spôsobilo to to, že tí ľudia na budúcich dôchodkoch budú mať skrátka menej. Čiže, práve naopak, aby sme zveľaďovali, zlepšovali II. a III. pilier, približovali k tomu, aby boli výhodné, my, naopak, robíme presný opak a robíme zbytočné zásahy, ktoré, ako si pomenoval, robila väčšinou len Ficova vláda.
Takže ja ti veľmi ďakujem, že si to takto zhrnul, a my to určite za Progresívne Slovensko podporíme.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som len chcela, keďže som aj spolupredkladateľkou tohto návrhu zákona, ktorý naozaj si myslím, že je veľmi-veľmi praktický. Videla som, že nie sme jediní, kto rozmýšľajú podobne, aj kolegovia z KDH sa inšpirovali zrejme prichádzajúcim letom a rozmýšľame podobne, čo je skvelé, ale je to naozaj náhoda. Ja by som možno len k tomu nášmu návrhu konkrétnemu povedala, že možno nie je tak výrazne narastajúca tá položka. Meníme ju aktuálne z 200 eur na 287 eur, ale je to preto, lebo chceme byt fiškálne zodpovední a chceme, aby ten návrh bol systémový a udržateľný, preto sme ho naviazali na rast priemernej mzdy. A ten návrh je vlastne taký, že táto odpočítateľná odvodová položka by bola v sume alebo vo výške 20 % priemernej mzdy, ktorá sa každoročne valorizuje, a tým pádom by sa takýmto spôsobom pravidelne každoročne valorizoval aj tento, aj teda táto odvodová položka a študenti a pracujúci dôchodcovia a dôchodkyne by potom každoročne si našli v peňaženke, respektíve každomesačne dohodári viac peňazí.
Takže toľko za mňa a ešte raz, budem veľmi rada, keď náš návrh minimálne posuniete do prvého čítania, do druhého čítania, pardon. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja, Simony Petrík, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 336.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod touto tlačou. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 336 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Aha, výborne, už nám to ide. (Rečníčke sa neskôr zapol mikrofón.) Áno, tak ja by som sa ešte na záver vyjadrila predsa len, mám tú možnosť toho záverečného slova a ja by som reagovala aj možno na práve tieto faktické mojich kolegýň.
No škoda, Jani, len začnem tým, škoda, že si tu nebola pri tom návrhu, keď sme preberali dva dni voľna po spontánnom potrate, lebo kolegyňa Lucia Plaváková veľmi podrobne vysvetľovala, prečo navrhujeme tento zákon alebo túto úpravu. Počúvala si, výborne. Aj sme boli spolu predsa na jednej diskusii, kde sme mali o tom debatu. Takže ja len ako zopakujem to, že naozaj tam nejde o vôbec veľké množstvo tých ľudí, tých žien, to je naozaj minimum. Je to skôr možno nejaký rešpektujúci prístup, nie je to nejaké, že teda budeme tu ako generáli niekomu nariaďovať nejaké veci, je to, je to naozaj len pekné gesto, ktoré ani toho zamestnávateľa až tak veľa nestojí.
A ale aby som sa vrátila k tomuto návrhu zákona, ktorý tu teraz predkladáme, ja by som chcela uzavrieť túto našu debatu dvomi konkrétnymi príkladmi, ale ešte predtým len spomeniem to, že tebe sa to možno nemusí úplne páčiť, len faktom je, že naozaj do toho 2026 to budeme musieť transponovať. Hej, tak či tak. To znamená, že my sa tu o tom budeme rozprávať, keď sa aj neprijme tento návrh zákona, tak ministerstvo práce, predpokladám, že príde s nejakým svojím návrhom, tiež som sama zvedavá, s akým.
Čo sa týka tých sankcií, to je úplne naozaj že na výbornú debatu a opakujem, ak je to váš boľavý bod, tak máte moje slovo, že ak by sa to dostalo do druhého čítania, tak poďme spolu kľudne aj do pozmeňujúceho návrhu, čokoľvek, toto nie je vôbec problém.
No ale teda, ale k tým dvom príkladom, ja spomeniem jeden taký, ktorý som si našla, aj som si pozrela pár videí k tomu, dialo sa to vo Veľkej Británii, neviem teraz, ktorý to bol rok, už si tu nespomeniem, ale neviem, či to nebolo aj oveľa skôr, nejaký 2009-2010, kde v BBC mali problém ten, že zistili top moderátorky, top moderátorky zistili, že zarábajú o veľmi-veľmi vysoké sumy ročné menej ako ich top moderátorskí kolegovia mužskí. Nebol na to absolútne žiaden dôvod, zistili to len tak, že sa o tom proste nejakým spôsobom rozprávali a sa to prerieklo a spôsobilo to obrovský škandál v celej tej krajine a na základe tohto škandálu oni zaviedli tento zákon. A vlastne BBC potom, aj som videla, že vlastne hovoril o tom ten vtedajší ich šéf a povedal, že vlastne sa naozaj aj zlepšili vzťahy medzi zamestnancami a zamestnankyňami, keď takéto niečo zaviedli a keď sa nebáli to urobiť, hej. Lebo ono to bolo také, pod rúškom všetkého tajomstva, ono o tých platoch sa ľudia neradi rozprávajú, ale presne ako aj Vlaďa povedala, ja si myslím, že v tomto by sme mali byť transparentní a hovoriť o tom.
A potom teda náš príklad posledný, ktorým to ukončím, Jana mi napísala na Instagram, keď sme dávali von, myslím, nejakú komunikáciu k tomuto. Veľmi stručne: Dobrý deň, aj ja mám skúsenosť s platovou diskrimináciou, ak to tak teda môžem nazvať. Pracujem v Bratislave vo veľkom korporáte, ktorý už je niekoľko rokov po sebe na poprednom mieste zamestnávateľ roka. V minulosti sa mi stalo, že kolega, ktorý nastúpil neskôr ako ja, dostal väčšie zvýšenie platu ako ja. Problém však je, že robil celkovo menej, mal menej zodpovednú prácu, ktorá zabrala menej času a oveľa menej zodpovednosti. Náš tímlíder (muž) mu však zdvihol plat viac ako mne. A keď som sa jej spýtala, ako sa to dozvedela, odpovedala mi, že: No povedal mi to sám ten kolega, o koľko mu zdvihli plat, lebo sa chcel pochváliť.
Takže tu je naozaj ukážka toho, že to nemusí byť len pri nástupe do práce, to môže byť aj počas, počas práce, sú tam rôzne odmeny, ktoré sa rôznymi spôsobmi prideľujú tak, ako je možno niekto sympatický, alebo teda keď niekto nastúpi neskôr do práce a pritom robí oveľa menej zodpovednú prácu, dostane len preto, že je muž, vyššiu, vyššie platové ohodnotenie. Čiže tu sú naozaj konkrétne príklady a nie z nejakých, neviem, firiem, ktoré by nefungovali na medzinárodnej báze CSR companies, je to konkrétne príklad korporátu, kde sa aj takáto platová nerovnosť udiala.
Takže myslím si, že takýto náš návrh, alebo tento návrh je viac než aktuálny už dlhú dobu. A preto ešte raz prosím o jeho podporu v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem kolegyni Števulovej za veľmi dôležité pripomenutie, že naozaj tie rozdiely v odmeňovaní, to nie je len o transparentnosti. My tu dnes predkladáme návrh zákona, ktorý hovorí o transparentnosti v odmeňovaní a nejakým spôsobom ukladá nejaké povinnosti zamestnávateľom, aby stransparentnili tie platové pomery medzi mužmi a ženami v jednotlivých platových triedach alebo pracovných pozíciách. Ale tá celá smernica, tá európska smernica, ktorú máme implementovať do júna 2026, hovorí ešte o množstve ďalších iných krokov, ktoré je potrebné urobiť k tomu, aby sme odstránili rodové platové rozdiely. A jedným z nich je napríklad aj naozaj zvýšenie hodnoty tých prefeminizovaných zamestnaní. Pretože prefeminizované zamestnania ako sú opatrovateľstvo najmä, ale aj učiteľstvo ešte stále a rôzne iné, napríklad sociálne služby sú veľmi nízko ohodnocované aj napriek tomu, že sú nielen psychicky, ale často aj fyzicky náročné. To si množstvo mužov neuvedomuje. Veľakrát hovoria, že no tak čo, sestrička pichne nejakú injekciu a ja tu v bani makám. To je úplne bežná reakcia, ktorú sme dostávali s kolegyňou, keď sme komunikovali tento zákon. Ale ono v skutočnosti, ak si spomíname na pandémiu, tie opatrovateľky, zdravotné sestry a podobne museli naozaj aj fyzicky pracovať s telami ľudí, ktorí neboli schopní sa hýbať. Čiže to už dávno nie je pravda, že tieto zamestnania sú nejaké fyzicky menej náročné, ale faktom je, že sú veľmi nízko ohodnotené. A jedna z tých vecí, ktorú rieši táto smernica a mala by riešiť aj Slovenská republika, a budem veľmi zvedavá, ako ju vyrieši ministerstvo práce, pod ktoré to spadá, bude aj napríklad táto vec. My sme prišli s konkrétne jednou časťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne všetkým vám kolegyniam za reakcie na tento návrh. Ja budem teda reagovať hlavne na kolegyňu Marcinkovú.
Absolútne validný koment, ktorý si dala. Ja som ti zakývala hlavou, že nie kvôli tomu inšpektorátu práce, s nimi sme to nepreberali, tam sme to skôr nechali tak, že by sme sa o tom potom s nimi, samozrejme, porozprávali konkrétne, ako by si to aj oni predstavovali, ale so zamestnávateľmi. Ja som sa teda s niektorými o tom rozprávala a súhlasím s tým, že by sme nemali tie sankcie nastavovať hneď nejakým spôsobom negatívne, ale skôr motivačne. Takže ak by tam, samozrejme, boli akékoľvek návrhy zo strany zamestnávateľov, ako to urobiť tak, aby to aj im vyhovovalo, len ono nie sú to len tí súkromní zamestnávatelia. Sú to naozaj tie subjekty ovládané verejnou mocou, o ktorých som rozprávala. Neviem, či aj s nimi sa úplne dá o týchto veciach rozprávať tak, aby sme vyšli v ústrety každému. Ja s tým absolútne súhlasím, treba sa o tom rozprávať. Prvé čítanie je tu na to, aby sme riešili ideu zákona a v druhom čítaní si viem predstaviť pokojne aj akékoľvek pozmeňovacie návrhy, ktoré by buď konkretizovali tie sankcie, alebo ich posunuli o nejakú časovú dobu, alebo možno nastavili ten systém viac motivačne ako penalizačne. Takto by som to asi povedala.
Takže v podstate absolútne súhlasím s tvojou pripomienku a ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Budem teda pokračovať v téme ďalej, aby sme si možno trošku objasnili ten zámer nášho spoločného návrhu s kolegyňou Beátou Jurík, ktorou je transparentnosť v rodovom odmeňovaní. Je to naozaj dlhodobý problém nielen v našej krajine, s týmto problémom sa boria aj iné, iné krajiny či už Európy alebo sveta a niektoré to aj veľmi efektívne vyriešili. My sme sa nechali inšpirovať konkrétnym prípadom napríklad vo Veľkej Británii, takže nejakým spôsobom zavádzame prvý, alebo robíme prvý krok k tomu, aby sa rozdiely, rodové rozdiely v odmeňovaní postupne zrušili.
Táto téma je jednou z prioritných tém hnutia Progresívne Slovensko, ktoré dlhodobo a jasne presadzuje politiky rodovej rovnosti, ktoré majú okrem iného viesť k zvyšovaniu podielu žien na trhu práce a k dosahovaniu ich ekonomickej nezávislosti. Podľa analýzy medzinárodného portálu Paylab zarábajú ženy na rovnakých pozíciách v jednotlivých štátoch strednej a východnej Európy v priemere o 2 až 11 % menej ako muži, pričom na Slovensku je tento rozdiel 9 %. Pandémia ochorenia COVID-19 tento rozdiel ešte viac prehĺbila aj z dôvodu, že mnohé ženy na Slovensku vykonávajú prácu s nižšou pracovnoprávnou ochranou, alebo prácu v oblastiach, ktoré boli pandémiou najviac postihnuté, a teda množstvo žien aj o prácu prišlo. Preto treba povedať, že aj Európska únia prišla s iniciatívou, ktorá určuje členským štátom, aby sa zaoberali témou rovnosti v odmeňovaní a jej výsledkom je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy, Rady Európskej únie z 2023 z 10. mája, ktorá posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania.
Jednou z najdôležitejších súčastí tejto smernice je nutnosť zavedenia povinného zverejňovania platových pomerov mužov a žien pre súkromný aj verejný sektor, a to a teda, a to aj na rovnakých pozíciách či platových triedach. Členské štáty majú povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 7. júna 2026. To znamená, že aj my ako Slovenská republika sme viazaní týmto dátumom a do 7. júna roku 2026, či chceme, či nechceme musíme túto smernicu transponovať a musíme prijať opatrenia, ktoré budú viesť k transparentnému odmeňovaniu a k znižovaniu rodových rozdielov v odmeňovaní.
Ak si spomínate, tak myslím, že to bol štátny tajomník ministerstva práce pán Ondruš, na MDŽ mal takú tlačovku, kde vlastne hovoril presne o tomto, že ministerstvo práce sa chystá túto smernicu transponovať, alebo teda uviesť do platnosti. Ja by som teda len povedala, že teda to naozaj nie je aktivita samotného ministerstva, je to naozaj tlak Európskej únie, vďaka ktorému aj my zrejme do toho roku 2026 budeme v tejto téme mať aspoň nejaké veci vyriešené.
Ja zároveň poviem, že tento návrh zákona ja nepredkladám prvýkrát. Ja som ho prvýkrát predložila v roku 2017 tu v tomto pléne. Samozrejme, ako opozičná poslankyňa som nebola úspešná, ale v podstate my od roku 2017 sa bavíme o tej istej téme, už máme rok 2024 a až Európska únia, ktorá nám to nejakým spôsobom teraz smernicou prikáže, spôsobí to, že sa to bude musieť nejakým spôsobom prijať. Otázkou je tiež akým? Pretože pán štátny tajomník Ondruš nepovedal úplne konkrétne kroky. Ja tomu rozumiem. Možno na tom pracujú na ministerstve a veľmi rada sa na to pozriem, ako bude vyzerať konkrétne, konkrétne presadenie tejto témy do konkrétnej našej slovenskej legislatívy. Ja s kolegyňou Beátou Jurík mu prinášame konkrétne jeden hotový zákon, kde si môže vlastne odškrtnúť, že to transparentné odmeňovanie je jednou zo súčasti tej smernice, môže si to odškrtnúť, keby to plénum Národnej rady prijalo, môže sa potom venovať tým ostatným častiam smernice, ktoré, ktoré od nás Európska únia vyžaduje. Čiže tento návrh zákona priamo reaguje na potreby tejto smernice a ponúka toto legislatívne riešenie. Ešte raz zopakujem, v oblasti väčšej transparentnosti, v oblasti odmeňovania mužov a žien.
Teraz možno trochu k rodovým rozdielom. Rodové rozdiely v odmeňovaní sú spôsobené niekoľkými faktormi, ako sú pretrvávajúce rodové stereotypy, nemožnosť postúpiť a získať lepší príjem v dôsledku tzv. skleneného stropu či lepkavej podlahy, horizontálna segregácia vrátane nadmerného zastúpenia žien na nízkoplatených pracovných miestach v oblasti služieb a nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností, teda neplatená práca žien v domácnosti. K tomu sa pridáva priama aj nepriama diskriminácia na základe rodu či pohlavia. Tieto faktory spôsobujú štrukturálne prekážky, ktoré zmenšujú alebo úplne znemožňujú šance na získanie kvalitného zamestnania a rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Rozdiely v odmeňovaní zároveň spôsobujú dlhodobé negatívne dopady, a síce dôchodkovú nerovnosť a feminizáciu chudoby, pretože ženy sa spravidla dožívajú dlhšieho veku ako muži a potom sa nám deje, že Slovensko, a nielen Slovensko je potom plné chudobných vdov aj vďaka tomu, že v minulosti nemohli možno kariérne tak napredovať aj kvôli tomu, že istý čas strávili starostlivosťou o deti doma.
Ako som už v úvode povedala, krátkodobým a strednodobým cieľom tohto návrhu zákona je zásadné zníženie tohto rozdielu v príjmoch žien a mužov a v dlhodobom horizonte aj jeho odstránenie. A teraz priamo k meritu tohto zákona.
Za týmto účelom sa pre vybrané skupiny zamestnávateľov ustanovuje povinnosť prijímať osobitné informačné opatrenia. To znie tak veľmi asi nejasne, ale skrátka ustanovujeme zamestnávateľom nejaké konkrétne povinnosti, ktoré by som rada rozviedla. Ide o takých zamestnávateľov, ktorých spoločenskú zodpovednosť v oblasti rovnosti žien a mužov považujeme za významnú. Sú to orgány verejnej moci, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne podniky, obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, tzv. subjekty ovládané verejnou mocou, ale aj súkromní zamestnávatelia s najmenej päťdesiatimi zamestnancami a zamestnankyňami. Súkromných zamestnávateľov s menej ako päťdesiatimi zamestnancami sa náš návrh netýka aj z dôvodu nejakej tej predpokladanej zbytočnej administratívnej záťaže, vieme, malé a stredné podniky sú zaťažené už na Slovensku rôznymi inými aj administratívnymi záťažami, aj finančnými záťažami, takže tam sme už nechceli ísť až do takýchto detailov.
Tieto osobitné informačné opatrenia podľa nášho návrhu sme rozdelili do dvoch skupín. V prvej skupine sa nachádzajú súkromní zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú od 50 do 499 zamestnancov a zamestnankýň. Pre nich sa ustanovuje povinnosť zverejniť do 30. júna, čiže do pol roka od začiatku roka, na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači údaje o odmeňovaní žien a mužov, celkový počet zamestnancov a zamestnankýň, percentuálny podiel žien a mužov, a to aj s rozdelením podľa stupňov náročnosti pracovných miest a priemerné mesačné zárobky žien a mužov podľa týchto stupňov za posledný štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Čiže nie sú to nejaké zásadné veci, ktoré by malo nejaké HR oddelenie problém vyplniť, je to proste administratívny úkon navyše, vysvetlím potom aj, v čom vidíme jeho prínos.
Druhú skupinu tvoria spomenuté subjekty ovládané verejnou mocou a tam je to bez ohľadu na počet zamestnancov alebo zamestnankýň. A takisto súkromní zamestnávatelia s najmenej 500 zamestnanými osobami.
Popri údajoch, ktoré zverejňuje tá prvá skupina, ktoré som vymenovala, sa tejto druhej skupine ustanovuje povinnosť aj vypracovať porovnávacie správy o stave rovnosti žien a mužov pri odmeňovaní. Túto povinnosť však budú mať len vtedy, ak z údajov o odmeňovaní vyplynie tento rozdiel v priemernom mesačnom zárobku v tých jednotlivých rovnakých pracovných zaradeniach alebo platových triedach. Súkromnému zamestnávateľovi s najmenej 500 zamestnancami a zamestnankyňami, u ktorého problém nerovnosti prítomný nebude, ostanú len tie povinnosti, ktoré sú platné pre prvú skupinu.
Porovnávacia správa bude obsahovať podrobné zdôvodnenie zisteného stavu vrátane skutočností, ktoré preukážu dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, ako aj návrhy na zníženie rozdielov pri odmeňovaní v ich zamestnaní. Doručovať sa bude takáto porovnávacia správa každoročne ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. augusta v elektronickej podobe, pričom ministerstvo ju následne najneskôr do 30. septembra uloží vo verejnej časti registra účtovných závierok. Návrh zákona poskytuje možnosť uviesť porovnávaciu správu v rámci výročnej správy, lebo tie sa bežne predkladajú, čiže nadväzujeme na dnešnú povinnosť vybraných subjektov uvádzať vo výročnej správe aj nefinančné informácie. Špeciálnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorému je uložená povinnosť vypracovať porovnávaciu správu, je prerokovanie jeho návrhu aj so zástupcami zamestnancov a zamestnankýň. To nám príde ako fér, pokiaľ má zamestnávateľ odbory alebo akúkoľvek inú takúto organizáciu, ktorá zastupuje zamestnancov a zamestnankyne, zavádzame tam povinnosť prerokovať túto porovnávaciu správu aj s nimi. A teda zástupcovia zamestnancov budú môcť kontrolovať a uviesť k nej aj vlastné pripomienky.
V záujme vynútiteľnosti, pretože to býva problém v našej legislatíve, že my si napíšeme legislatívu a vynútiteľnosť nie je žiadna, to znamená, že potom tie subjekty nemajú povinnosť sa riadiť tou legislatívou, tak my sme sa snažili tam tú vynútiteľnosť aj dať. Zákonom teda zavádzame mechanizmus sankcií, ktorých ukladanie sa navrhuje zveriť inšpektorátom práce.
Ako predkladateľky si uvedomujeme nielen dôležitosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, o ktorej tu už dvanásť minút hovorím, ale aj to spomenuté zvýšenie administratívnej záťaže, ktorú návrh zákona prináša niektorým zamestnávateľom. Takže áno, uvedomujeme si, že toto môže spôsobiť istú administratívnu záťaž. Nejde však o nadmernú záťaž, ale naopak o záťaž, ktorá prispeje aj k lepšiemu riadeniu vnútorných procesov zamestnávateľa, nakoľko získa podrobnejšie informácie o stave odmeňovania v rámci organizácie. Zároveň v prípade, že pri zamestnávateľoch, ktorí zamestnávajú viac ako 500 zamestnaných osôb, resp. sú orgánmi verejnej moci, neexistujú tieto platové rozdiely alebo nejaké hĺbkové rozdiely medzi mužmi a ženami, tak sa im tam vlastne odbúravajú administratívne zverejňovacie povinnosti, o ktorých som už hovorila.
Úplne na záver by som rada uviedla, že k prijatiu obdobnej právnej ústavy, úpravy, pardon, došlo aj v iných členských štátoch Európskej únie, či už je to Spojené kráľovstvo, ktoré teda už nie je v Európskej únii, ale, ale má takúto právnu úpravu, Belgicko, Francúzsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Taliansko, naozaj množstvo krajín, kde takéto opatrenie malo jednoznačne pozitívny vplyv na zrovnoprávnenie platov medzi mužmi a ženami v jednotlivých oblastiach trhu práce, ako aj na zníženie fluktuácie zamestnankýň v konkrétnych odvetviach, keďže takéto opatrenie pôsobí motivačne a podporuje transparentnosť v odmeňovaní.
A na záver len dodám, že teda návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Týmto by som túto moju úvodnú reč uzavrela a poprosila vás o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.