Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi, aby som sa za klub Progresívne Slovensko vyjadrila k tomuto návrhu zákona o rovnom odmeňovaní.
Hneď na úvod považujem za naozaj dôležité povedať jednu vec, ktorá v tejto diskusii často zaniká napriek tomu, že pán minister sa tu hneď v úvode pochválil, ako HLAS prišiel ako prvý s týmto nejakým zakotvením rovného odmeňovania do ústavy, to je nádherné, ale pravdou je, že tento zákon prinieslo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do parlamentu len preto, že nám to prikazuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy z mája 2023. Inak by sme sa ho od vlády Roberta Fica pravdepodobne nedočkali nikdy.
Ale tento zákon tu nie je po prvý raz, tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho..
===== ale tento zákon tu nie je po prvý raz. Tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla prvýkrát konkrétne ja, a to ešte v roku 2017, keď som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala na schôdzu parlamentu. Odvtedy sme ho predkladali niekoľkokrát, buď ja samostatne, naposledy aj spolu s kolegyňou Beátou Jurík sme ho predložili snáď, to bolo, myslím, aj rok dozadu, a aktuálne je aj teraz zaradený ako jeden z bodov tejto schôdze, konkrétne je to bod 45, pretože pre chaos v parlamente a takéto neustále utínanie schôdzí zo strany vládnej koalície sa doteraz tento bod nedostal na rad a bol niekoľkokrát presúvaný. V tomto volebnom období sme ho už predložili druhýkrát, raz už aj bol prerokovaný a nebol schválený.
A prečo to celé hovorím? Tým chcem povedať, že transparentné podmienky odmeňovania mužov a žien sme tu mohli mať už dávno. Ale nie, my musíme byť dotlačení Európskou úniou, aby sa tu konečne schválil rozumný zákon, ktorý pomôže ženám k férovým, k férovým platom.
Ja keď som tento zákon opakovane predkladala, ja som to robila preto, že som videla reálny problém v praxi a počúvala som skúsenosti ľudí, najmä žien na trhu práce. A dnes sa iba v podstate potvrdzuje, že to nebola len nejaká marginálna téma, čo v minulosti radi túto tému nazývali niektorí kolegovia poslanci, dokonca aj poslankyne, ale je to problém, ktorý si vyžiadal reakciu na európskej úrovni. A preto vítam, že Európska únia v oblasti rodovej rovnosti koná. Koná aktívne, koná spôsobom, ktorý nejde proti ekonomickej realite. Transparentnosť odmeňovania je účinným nástrojom, ako predchádzať nespravodlivostiam, ktoré sa dlhodobo prehliadali alebo relativizovali.
V diskusii často zaznievajú aj obavy z administratívnej záťaže zamestnávateľov, preto považujem za naozaj dôležité zdôrazniť, že návrh zákona pracuje s rozumnou a aj s odstupňovanou mierou administratívy podľa veľkosti podnikov alebo firiem. Tento princíp proporcionality ja považujem za kľúčový a správny. Tento prístup v podstate potvrdilo aj rozhodnutie tripartity, ktorá návrh zákona jednohlasne podporila. Takže áno, zástupcovia zamestnávateľov upozornili na administratívne nároky a to je úplne legitímne o nich hovoriť, ale zároveň platí, že ani zamestnávatelia nepovažovali túto reguláciu za neprimeranú alebo neúnosnú. Bola som dokonca účastná aj jedného debináru, ktorý už pripravoval zamestnávateľov na túto smernicu. Boli tam aj českí, aj slovenskí zamestnávatelia a naozaj ja som nepočula jednu výhradu. Bolo veľmi cítiť, že chcú takéto niečo, že to v podstate aj pre nich bude znamenať možno aj nejaké naozaj že spoločenské zvýhodnenie a dobrý imidž, keď začnú akceptovať vlastne tieto nové, nové podmienky. Len proste potrebovali vedieť, čo všetko ich čaká v rámci administratívy a či to vôbec teda časovo zvládnu.
Chcem sa ale pristaviť pri samotnej podstate problému. Platová diskriminácia podobne ako iné formy diskriminácie sa veľmi často nedeje vedome. Nevyplýva zo zlého úmyslu, ale zo zaužívaných postupov, stereotypov či dokonca historických nastavení. Práve preto sú dáta také dôležité. Nie na to, aby niekoho verejne pranierovali, ale aby podniky videli realitu takú, aká naozaj je. Netreba zabúdať ani na postavenie zamestnancov a zamestnankýň v regiónoch s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Vypýtať si spravodlivú odmenu za svoju prácu tam, kde nie je na výber nejaká iná, môže byť naozaj ťažké. Aj preto vítam, že tento zákon presúva časť bremena nejakého dokazovania od jednotlivca na systém. Je to dobrá správa najmä pre ženy.
K forme, akou tento zákon transponuje smernicu, mám aj isté výhrady. Tie sa týkajú konkrétne kritérií stanovených pre vytvorenie práve tej štruktúry odmeňovania u zamestnávateľov, o ktorej hovoril aj pán minister. Takisto mám výhrady alebo možno skôr otázky k systému kontroly, lebo toto bude robustná zmena a to si opäť bude vyžadovať kontrolu. A takisto aj by som rada možno chvíľu hovorila o výške pokút za nedodržanie tohto zákona. Takže poďme k tým kritériám.
Pán minister už spomenul, že smernica hovorí o štyroch zásadných kritériách, ktoré musia obsahovať pravidlá odmeňovania a musia byť posudzované. To je vlastne minimálny štandard, ktorý táto smernica vyžaduje. A nimi sú: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Tieto štyri kritériá vyžaduje Európska únia, smernica Európskej únie: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. Slovenské pochopenie alebo teda vyloženie si týchto kritérií je také, že sme uznali len zodpovednosť a pracovné podmienky. Úsilie sme limitovali na mäkké zručnosti, napríklad úplne odtiaľ vypadlo vzdelanie ako faktor posudzovania v rámci úsilia, a iné zručnosti tam vypadli tiež, pretože nemáme len mäkké zručnosti. A naopak sa tam pridali dve kritériá, a to je zložitosť a namáhavosť, ako spomenul pán minister, ale z môjho pohľadu to je podkategória pracovných podmienok, hej? Zložitosť a namáhavosť práce, to je, to sú pracovné podmienky. Takže toto napríklad nemuselo byť osobitne, mohli sme radšej dodržať tie základné štyri kritériá, ale my sme v podstate reálne minimálny štandard smernice nedodržali.
Teraz krátko k tým pokutám, ktoré ste spomínali pán minister. Mňa tam najmä zaujala tá pokuta 4-tisíc eur pre podniky, keď, myslím, nezverejnia tú každoročnú správu. No viete, podniky nad, čo ja viem, tak zhruba poviem, nad 150 zamestnancov vyššie, pre nich to je nič zaplatiť 4-tisíc eur pokutu. Naozaj že veľké firmy, veľké, neviem, reťazce a podobne, pre nich je zaplatiť 4-tisíceurovú pokutu namiesto toho, aby sa museli potrápiť so stransparentnením platov u mužov a žien a ešte ich tam aj rozdeliť podľa tých štruktúr, podľa, podľa toho, aká je ich základná zložka mzdy, aká je ich pohyblivá zložka mzdy, a čo vlastne smernica aj vyžaduje, aké sú tam odmeny, proste to chce nejakú prácu navyše. A viem si úplne ľahko predstaviť, že niektoré firmy sa na to môžu vykašľať a radšej zaplatia pokutu 4-tisíc eur.
A na to nadväzuje aj tá ďalšia moja otázka, a to je opäť tá otázka, ktorú som vám kládla aj pred, pri minulom návrhu zákona, a to je systém kontroly. Pretože toto bude naozaj veľmi náročné odkontrolovať, aby sme teda zistili, či zamestnávatelia skutočne túto smernicu dodržia. Tam oni budú musieť naozaj sa preorientovať na úplne iný spôsob komunikácie vôbec odmeňovania, takže nebude to jednoduché a preto sa pýtam, akým spôsobom to chcete naozaj odkontrolovať tak, že budete ich vedieť postihovať. Ináč smernica hovorí o odstrašujúcich pokutách, ešte poviem, že tie pokuty by mali byť také, aby boli odstrašujúce a ja tých 4-tisíc eur naozaj za odstrašujúce nepovažujem. Čiže tá odpoveď z mojej strany by asi bola, že by bolo fajn odstupňovať. My sme to tak mali aj v našom návrhu zákona, že odstupňovať tú sumu pokuty podľa, podľa veľkosti podniku, nejakých, aby sme sa pohybovali v nejakej realite.
V diskusiách o tejto téme navyše často zažívame situáciu, keď sa samotná existencia rozdielov v odmeňovaní spochybňuje. Čiže chcem sa ešte povenovať aj tomu spochybňovaniu. Ja som rada, že sa to deje stále menej a menej, ale skutočne akonáhle otvorím túto tému na sociálnych sieťach, tak mi tam vybuchnú komentáre od najmä mužov, ktorí tvrdia, že to je vymyslená vec, že to snáď nemyslíme vážne, že ženy zarábajú menej ako muži, veď, samozrejme, však muži sú oveľa výkonnejší, tak nemáme sa čo čudovať a podobne. To sú všetko tie stereotypné názory, ktoré verím tomu, že aj vďaka tomu, že táto smernica bude transponovaná, že sa o nej aj hovorí nielen od nás z radov opozičných poslankýň, ale teda už aj teraz v pléne parlamentu, aj na pôde ministerstva. Ja verím, že tomuto sa už vyhneme, pretože fakty sú naozaj jasné. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii. Tento rok sa to pohybovalo, myslím, na úrovni 19 %, kde priemer Európskej únie je 12 %. A to ešte nehovoríme o rozdieloch v odmeňovaní na rovnakej pracovnej pozícii, ktorý je okolo deviatich percent. To znamená, že keď máme dvoch rovnakých, neviem, manažérov a manažérov a manažérku kvality v nejakom podniku, tak tá manažérka kvality má v priemere o 9 % nižšiu mzdu, ako jej kolega na rovnakej pracovnej, na rovnakej pracovnej pozícii.
Tento zákon nám konečne umožní prestať strácať čas s touto dojmológiou a ideologickými spormi o tom, či problém existuje, alebo nie, a konečne sa budeme môcť pozrieť na dáta. Takže čoskoro presne zistíme, ako vyzerá rozdiel v odmeňovaní v realite aspoň na úrovni tých väčších zamestnávateľov.
No a už len na záver by som chcela vyjadriť naozaj nádej, ale zároveň aj očakávanie, že slovenské inštitúcie, najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nebudú tieto údaje vnímať len ako formálnu povinnosť, ale aj ako mimoriadne cenný nástroj alebo zdroj informácií, s ktorým budú aj aktívne pracovať a naďalej sa tejto téme aktívne, aktívne venovať.
A ešte teda doplním dve vety, dve veci, a to je, že teda táto smernica by sa mala týkať aj verejných inštitúcií, takže budem veľmi, veľmi zvedavá na nejaké výsledky a dáta potom aj z verejných inštitúcií, ministerstiev a rôznych iných ďalších organizácií, patriacich pod štát. A tá druhá vec, ktorú chcem povedať, tá sa možno netýka rodového alebo rozdielov v rodovom odmeňovaní, ale v neférovosti v odmeňovaní napríklad práve asistentov a asistentiek v Národnej rade, ktorí sú nútení pracovať na živnosti napriek tomu, že ich práca nevykazuje známky toho, že by mali pracovať na živnosť, takže to som si ešte dovolila ako taký nejaký dôvetok na konci naozaj ozvučiť, pretože naozaj nepožívajú sociálnu ochranu takú, akú by mali mať, pretože sú nútení pracovať na živnosti.
Čiže ja verím, že aj takýmto zákonom a takýmito ďalšími zákonmi budeme poukazovať aj na takéto nerovnosti a nespravodlivosti. Za klub Progresívne Slovensko môžem povedať, že tento zákon napriek výhradám podporíme a verím, že teda prispeje k spravodlivejšiemu, transparentnejšiemu a dôstojnejšiemu pracovnému prostrediu na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
