Videokanál poslanca

Dobrý deň, kolegyne a kolegovia. Ja by som teda veľmi rada vystúpila za poslanecký klub Progresívne Slovensko a vyjadrila sa k návrhu zákona o rovnom odmeňovaní. Vopred sa ospravedlňujem, som trochu zdravotne indisponovaná, tak verím, že mi hlas vydrží.
Hneď na úvod by som, ja teda prednesiem aj pomerne komplexný pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou, ale ešte predtým mi dovoľte povedať, čo považujem naozaj za dôležité, a zopakovať si, čo v tejto diskusii často zaniká, a to je, že tento zákon prinieslo ministerstvo práce do parlamentu len preto, že nám to prikazuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy z mája roku 2023. Inak by sme ho od vlády Roberta Fica, pravdepodobne by sme sa ho nedočkali nikdy. Zároveň musím povedať, že tento návrh zákona tu nie je po prvý raz. Tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla po prvýkrát konkrétne ja, a to ešte v roku 2017, kedy som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala tu na schôdzi parlamentu. Odvtedy som ho predkladala niekoľkokrát aj v tomto volebnom období, naposledy s kolegyňou Beátou Jurík sme ho predložili snáď, neviem, mohol to byť tak rok, rok a pol dozadu. Takže naozaj nebol schválený opäť. Mohli sme tu mať v podstate tieto transparentné podmienky odmeňovania už dávno. Ale teda nie, my musíme byť dotlačení Európskou úniou, aby sa tu konečne schválil jeden rozumný zákon, ktorý pomôže ženám k férovým platom.
Ja teda, keď som tento zákon opakovane predkladala, robila som to najmä preto, že som videla reálny problém v praxi a počúvala som skúsenosti ľudí, najmä žien na trhu práce. A dnes sa potvrdzuje, že toto nebola len nejaká marginálna téma, ktorú často kolegovia z koalície, ešte myslím z toho predošlého volebného obdobia, myslím predpredošlého, pomerne často zosmiešňovali, ale je to problém, ktorý si vyžiadal reakciu na európskej úrovni. A preto vítam, že Európska únia v oblasti rodovej rovnosti skutočne aktívne koná a koná takým spôsobom, ktorý nejde proti ekonomickej realite, pretože transparentnosť v odmeňovaní je účinným nástrojom, ako predchádzať nespravodlivostiam, ktoré sa dlhodobo prehliadali alebo často relativizovali.
V diskusii často zaznievajú obavy z administratívnej záťaže. Bavíme sa o tom aj tuto s kolegami z opozície, že sa boja tento návrh podporiť, pretože majú pocit, že to neúmerne zaťaží administratívou zamestnávateľov. Preto si myslím, a je dôležité zdôrazniť, že návrh zákona pracuje z nášho pohľadu s rozumnou a odstupňovanou mierou administratívy podľa veľkosti podnikov a firiem a tento princíp proporcionality ja považujem za kľúčový a správny. Tento prístup podporilo aj rozhodnutie tripartity, ktorá návrh zákona jednohlasne podporila ešte v prvom čítaní. A teda áno, zástupcovia zamestnávateľov upozornili na administratívne nároky, čo je absolútne legitímne o nich hovoriť, a oveľa legitímnejšie je ešte hovoriť o podpore zamestnávateľov v tomto novom, v tejto novej legislatíve. Ale zároveň platí, že ani zamestnávatelia nepovažovali túto reguláciu za neprimeranú alebo neúnosnú.
Chcem sa ale pristaviť pri samotnej podstate problému, a to je platová diskriminácia. Podobne ako iné formy diskriminácie sa veľmi často nedeje vedome, nevyplýva zo zlého úmyslu, ale zo zaužívaných postupov, stereotypov a rôznych historických nastavení. A preto sú dáta také dôležité, nie na to, aby sme niekoho verejne pranierovali, ale aby podniky alebo firmy, zamestnávatelia videli realitu takú, aká je, lebo často ju oni sami prehliadajú aj nechtiac.
Netreba zabúdať ani na postavenie zamestnancov a zamestnankýň v regiónoch s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Tam, keď si chcete vypýtať spravodlivú odmenu za svoju prácu, kde nie je veľmi na výber z ďalších pracovných príležitostí, to môže byť mimoriadne ťažké. A preto naozaj vítam, že tento zákon presúva časť bremena od jednotlivca na systém. To je naozaj dobrá správa najmä pre ženy.
A teraz k tej forme, ako tento zákon transponuje smernicu, lebo s tou sme mali problém, preto sme prišli s komplexným pozmeňujúcim návrhom. Takže máme, máme isté výhrady. Tie sa týkajú najmä kritérií stanovených pre vytvorenie štruktúry odmeňovania u zamestnávateľov, týkajú sa systému kontroly, ale zároveň aj výšky pokút za nedodržiavanie zákona. Dostanem sa k nim potom aj v samotnom pozmeňujúcom návrhu.
Možno k tým kritériám, aby som to nemusela potom odôvodňovať ale nejak zoširoka ešte v samotnom pozmeňujúcom návrhu. Smernica hovorí o štyroch zásadných kritériách, ktoré musia obsahovať pravidlá odmeňovania a musia byť teda posudzované, a nimi sú: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. No a teda pochopenie ministerstva práce a vyloženie si týchto kritérií je teda také, že sme uznali len zodpovednosť a pracovné podmienky. Úsilie sme limitovali na mäkké zručnosti, kde teda vypadlo vzdelanie napríklad ako faktor posudzovania v rámci úsilia a iné zručnosti vypadli tiež. Naopak sa tam pridali zložitosť a namáhavosť, čo je z nášho pohľadu podkategória pracovných podmienok, preto nemuseli tam byť osobitne, čiže z nášho pohľadu sme prerámcovaním týchto štyroch kritérií reálne minimálny štandard smernice nedodržali.
Náš pozmeňujúci návrh sa týka aj pokút, ktoré boli teda v prvom čítaní do výšky 4 000 eur, teraz pán minister aj pozmeňujúcim návrhom jeho pani kolegyne Mačicovej zvýšili túto pokutu na 8 000 eur, teda ten maximálny strop. My aj s tým máme problém popravde, pretože smernica uvádza, že to majú byť naozaj odstrašujúce pokuty. Takže tiež sa k tomu potom dostanem v pozmeňujúcom návrhu, kde navrhujeme ešte niečo iné. Ale zároveň oceňujeme, že ste sa aj pozreli na naše pozmeňujúce návrhy a niektoré ste si osvojili za svoje. Za to naozaj ďakujem.
Zároveň by som aj rada povedala, že diskusia na našom výbore pre sociálne veci, zároveň aj na ústavnoprávnom výbore, bola pomerne konštruktívna. Vedeli sme si vymeniť možno právne názory na konkrétne časti smernice. A opäť hovorím, som rada, že ste sa na ne pozreli a niektoré ste uznali, ale je tam kopec ďalších, ktoré budú v smernici absentovať.
Ja sa možno pristavím pri kontrole, lebo to je dôležité, že ak majú teda tie, tí zamestnávatelia niečo reportovať, tak je potrebné ich aj dôsledne kontrolovať, aby to celé malo zmysel. Tie reporty sa budú posielať na ministerstvo a to bude mať tú kompetenciu pokutovať, ale iné porušenia, teda iné ako tie porušenia vystaviť ten report alebo tú správu, ktoré vyplývajú zo smernice, bude mať v gescii kontroly Národný inšpektorát práce. A tam nie je z môjho pohľadu zo zákona úplne jasné, že prečo ste vlastne chceli si nechať tú kontrolu reportov a výročných správ na ministerstve a nechceli ste ju celú dať na ten Národný inšpektorát práce. Ja rozumiem, že musíte reportovať Európskej únii, ale veď tak by ste si to dali vytiahnuť od Národného inšpektorátu a potom by ste to vy reportovali Európskej únii. Čiže nie úplne rozumiem, prečo si ministerstvo nechalo tú kompetenciu, že ono bude dávať tie pokuty. A na základe čoho? Ja mám za to, že Národný inšpektorát práce je tá inštitúcia, ktorá by toto zo svojej podstaty mala robiť.
V diskusiách o tejto téme navyše často zažívame situáciu, keď samotná existencia rozdielov v odmeňovaní sa spochybňuje. Fakty sú ale jasné. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní mužov a žien v Európskej únii. Toto si treba povedať a preto tento zákon nám konečne umožní prestať strácať čas s nejakou dojmológiou, ideologickými spormi o tom, či problém existuje, a teda konečne sa budeme môcť pozrieť aj na dáta, ak ho teda transponujeme, transponujeme dobre.
Na záver by som chcela vyjadriť nádej a zároveň ale aj očakávanie, že slovenské inštitúcie, najmä ministerstvo práce, nebudú tieto údaje vnímať len ako nejakú formálnu povinnosť, ale ako naozaj cenný nástroj alebo cenný zdroj informácií, s ktorým budú potom aj ďalej aktívne pracovať a prichádzať aktívne možno aj s inými návrhmi zákonov, ktoré majú zlepšovať či už pracovné podmienky, príležitosti a mzdové podmienky žien. Keďže nám teda záleží, aby bola táto smernica transponovaná čo najlepšie a slúžila svojmu účelu, prichádzame s komplexným pozmeňujúcim návrhom, ktorý obsahuje zhruba dvadsiatku kľúčových zmien, bez ktorých z nášho pohľadu sa môže stať, že tento návrh zákona zostane len zákonom na papieri a v praxi bude potom fungovať len čiastočne. A toto, tohto by bolo dobré sa vyvarovať.
Predtým ale, ako postupne teda predstavím a odôvodním tieto naše návrhy zmien, chcem sa ešte pristaviť pri jednej veci, a to sú konkrétne sprievodné podporné aktivity, ktoré by malo ministerstvo uskutočniť, aby praktická aplikácia zákona prebehla hladko. To znamená, aby zamestnávatelia mali všetky potrebné informácie a aj podporné nástroje, aby pre nich nebolo vykonanie tejto smernice neuskutočniteľné, pretože čas sa kráti. Pokiaľ viem, tak máte na ministerstve, pán minister, aktuálne spustený projekt, ktorý sa volá Transparentné odmeňovanie - cesta k rovnosti v rámci výzvy, ktorá sa týka rovnosti príležitostí na trhu práce. A podľa toho, čo som videla z tohto projektu, tento projekt zatiaľ mešká. A preto sa chcem opýtať, ako to chcete teda stihnúť, keď smernica má nadobudnúť účinnosť už v júni 2026, čo je v podstate o tri mesiace, a vy, ak chcete, aby táto smernica, alebo aby hlavne zamestnávatelia boli on board, aby boli proste s nami na lodi, čo chceme asi všetci, a aby sa nestalo, že prídeme k spleti náročných, náročných rôznych úkonov, ktoré budú musieť zamestnávatelia urobiť a vy im nebudete vedieť v tomto adekvátne pomôcť, napríklad jednotnou metodikou, štandardami, ktoré by každý zamestnávateľ mal dostať, a takisto aj, predpokladám, nejakým elektronickým dátovým softvérom, v ktorom budete potom ukladať, do ktorého budete ukladať tieto správy a vôbec s ním pracovať, tak sa chcem spýtať, že v akom stave je teda tento projekt a kedy, či teda očakávate, že v júni 2026 alebo aj v júli potom už následne budú mať zamestnanci k dispozícii dostatočné podporné nástroje, aby zvládli takúto náročnú zmenu, ktorá ich čaká, aj byrokratickú. Čiže toľko k tomu.
No a teraz teda mám ešte 18 minút, dúfam, že to stihnem, by som rada predstavila náš pozmeňujúci návrh, lebo považujem za dôležité, aby ste sa oboznámili s jednotlivými bodmi tohto návrhu zákona, na ktorom nám naozaj v Progresívnom Slovensku záleží. Nie je to len nejaké klišé. Venovali sme sa tomu veľmi, veľmi podrobne. Nebudem prechádzať úplne všetky body, pretože niektoré body sú naozaj legislatívno-technického charakteru, budem sa venovať len tým, ktoré považujem za najkľúčovejšie.
Takže prvé, prvý bod pozmeňujúceho návrhu. Jeho cieľom je odstránenie neúplnej transpozície smernice, ktorá vyžaduje, aby sa zásada rovnakého odmeňovania vzťahovala na všetkých zamestnávateľov súkromného a verejného sektora a na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktoré majú pracovnú zmluvu alebo sú v nejakom type pracovnoprávneho vzťahu. O čo ide? Ide o to, že vy ste zo smernice alebo z transpozície smernice vynechali niektoré, niektoré pozície vo verejnom sektore, kde na výbore nám bolo povedané, že to sú politicky nominované funkcie, na ktoré nemáte dosah. Vraj sa tam nemôže uplatniť prvok podriadenosti a tým pádom tieto pozície nebudú môcť spadať do zákona, ktorý bude môcť porovnávať, že či tie odmeny sú rovnaké, alebo rozdielne. Dávam príklad konkrétne rektorov. Nejaký rektor univerzity má plat 3 500 euro, iný rektor alebo rektorka 14 000 eur. Tak neviem, že toto je niečo, čo by mala táto smernica riešiť, a pokiaľ takéto politické nominácie alebo aj iné, sú tam napríklad spomenutí poslanci, ale poslanci majú, už len z podstaty veci máme tu problém s rovným odmeňovaním, nemáme, ale keďže ho nemáme tu, bolo by fajn, aby sme ho nemali ani inde na iných pozíciách. Takže s týmto sa smernica nevysporiadala.
Ďalším bodom je, ďalším bodom je agentúrne zamestnávanie. Toho sa smernica absolútne nedotkla. Návrh zákona aktuálne neupravuje špecifiká trojstranného vzťahu pri agentúrnom zamestnávaní. Čiže to sú zamestnanci, ktorí sú zamestnaní cez agentúru. Tam v podstate návrh aktuálne len konštatuje, že všetky úlohy bude plniť agentúra dočasného zamestnávania. Lenže to nie je, to nie je férové ani správne, pretože agentúra dočasného zamestnávania nedisponuje údajmi o štruktúrach zamestnávania ani o priemernej úrovni odmien u konkrétneho zamestnávateľa, do ktorého sú potom tí zamestnanci, ku ktorému sú umiestnení. Čiže v momente, keď je zamestnanec pridelený konkrétnemu zamestnávateľovi, tak ten zamestnávateľ preberá všetky povinnosti z hľadiska transparentnosti a takisto právnej informácie či reportovania a rozdielov v odmeňovaní. A je to ten zamestnávateľ, u ktorého ten zamestnanec, aj keď bol dosadený, alebo ako to nazvať, prijatý agentúrou, reálne vykonáva prácu. Čiže toto je dôležité upraviť v smernici, aby nedochádzalo k skresľovaniu štatistík a obchádzaniu zákona. Čiže toto tam absentuje.
Ďalším bodom je, tam som rada, že ste sa s týmto bodom vysporiadali. Navrhovali sme zosúladiť smernicu tak, aby sa teda odmena explicitne definovala ako plnenie, ktoré zamestnanec dostáva priamo alebo nepriamo v súvislosti so svojím zamestnaním. To znamená, že nielen tá priama zložka mzdy by mala byť zahrnutá do toho porovnávania a posudzovania, ale aj všetky ďalšie peňažné a nepeňažné vecné plnenia, ktoré pracovník priamo alebo nepriamo dostáva v súvislosti so svojím zamestnaním. S týmto ste sa vysporiadali v rámci pozmeňujúceho návrhu, takže za to sme rady.
Ďalším bodom je, ten bod ste takisto prijali, myslím, kde sme navrhovali len legislatívno-technickú zmenu, kde nahrádzame slovo štruktúru odmeňovania štruktúrami odmeňovania, pretože máme za to, že rovné odmeňovanie je vždy záležitosťou spolupôsobenia viacerých štruktúr a nielen, nielen jednej.
Ďalším bodom, konkrétne šiestym, ten je dôležitý, ten ste nejakým spôsobom v smernici nakoniec neupravili. Opäť sa vrátim k tým kritériám, o ktorých som hovorila, čiže dva ste nejakým spôsobom netransponovali, ale pridali ste dve také skôr záložné opatrenia. Môže to, môže to spôsobiť aj chaos pre zamestnávateľov, ktorí majú tiež právo sa pozerať na smernicu a prečítať si smernicu a odvolávať sa aj na ňu. Takže s tými kritériami, neviem, či chcete s nimi niečo, niečo robiť, alebo budete vidieť, ako to pôjde v praxi a či tie kritériá potom nejakým spôsobom doplníte.
Ďalším bodom, ktorý by som chcela odôvodniť alebo predstaviť, je spoločné posúdenie odmeňovania. Tam ste nakoniec tiež prijali nejaké zmeny, kde sme radi, pretože my tvrdíme, že spoločné posúdenie odmeňovania zamestnávateľ nikdy nemôže vykonávať sám a vždy tak musí urobiť v spolupráci so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov a keď tam tie odbory nie sú, bolo by dobré, aby zamestnanci si svojich zástupcov určili. Takže aj tu sme rady, že ste sa pozreli na naše pozmeňujúce návrhy a že ste nám vyšli v ústrety.
Potom tu máme body 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15, ktoré súvisia práve s napĺňaním alebo nenapĺňaním rovnakej odmeny peňažných a nepeňažných plnení. Naša teda navrhovaná zmena zohľadňuje požiadavku smernice na plnú náhradu alebo nápravu porušení práva na rovnakú odmenu, ktorá v smernici nepozostáva iba z peňažných plnení, ani odmena nemá výlučne peňažný charakter, takže je potrebné vytvoriť priestor pre kompenzáciu. Čiže bavíme sa aj o kompenzáciách alebo ujmách, ktoré sú iné než peňažné, majú aj iné formy, ktoré teda spôsobujú diskrimináciu v odmeňovaní. Môže to byť napríklad diskriminácia vo funkčnom postupe, alebo v tých ďalších bodoch, ktoré uvádzame, sú uvedené ďalšie možné typy diskriminácií práve v ujmách alebo v kompenzáciách, na ktoré by mali mať zamestnanci a zamestnankyne nárok, takže asi ich nebudem úplne prechádzať. Jednou z nich je napríklad ospravedlnenie. Nič takéto sa v smernici, teda vo vašom návrhu zákona, ktorý transponuje smernicu, neuvádza. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť nad tým, aké iné než peňažné formy kompenzácií a ujmy by mali byť súčasťou tohto návrhu zákona.
No ale dostávam sa k zásadnej, k zásadnému, k zásadnej zmene, ktorú navrhujeme, a to je práve téma sankcií, ktorá bola teda v prvom čítaní uvedená v rozsahu od 500 do 4 000 eur. Vy ste teda prišli s návrhom od 4 000 do 8000, okej, je to určitá zmena. My však navrhujeme, navrhujeme zmenu inú, a to je do výšky 2 % celkového ročného obratu zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však vo výške 4 000 eur. Robíme to preto, pretože tie, smernica uvádza, že sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce, založené teda na mzdových nákladoch podniku. Čiže toto je návrh, ktorý my považujeme za logickejší.
A tu ešte chcem povedať jednu vec. Týka sa to potom aj tých našich ďalších bodov, napríklad bodu 18 v našom návrhu, v našom pozmeňujúcom návrhu a to je bod, ktorý navrhuje opakované uloženie pokuty, pretože v tomto návrhu zákona sa takéto opakované uloženie pokuty nenachádza. My tvrdíme, že príslušné orgány alebo vnútroštátne súdy by v prípade potreby mali vydať opakovane príkaz na zaplatenie sankcie s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, pretože tu sa reálne môže udiať, že aj keď ste teda teraz navýšili tú sankciu, my tu máme kopec zamestnávateľov, ktorí sú naozaj veľkými zamestnávateľmi a pre nich nie je problém zaplatiť ani tých štyritisíc a nebude pre nich problém zaplatiť ani tých 8 000 eur ako pokutu a budú to, môže sa kľudne stať, že to budú robiť radšej, akoby mali každé tri roky vydávať report o transparentnom odmeňovaní vo svojej firme. Čiže táto smernica sa úplne minie účinku tým pádom. Pretože naozaj že vydať report alebo správu, výročnú správu o tom, že zistili sme, že u nás vlastne nedávame rovnaké odmeňovanie ľuďom na rovnakých pozíciách mužom a ženám, oni sa vystavujú v podstate verejnej hanbe a kto by toto robil. Takže presne o tom je to, aby sme ich my čo najviac ako keby v dobrom dotlačili do toho, aby menili tú situáciu a nie, aby si povedali, že tak ja radšej raz za tri roky zaplatím pokutu a nebudem, nebudem tieto správy vydávať, lebo na ne nemám čas. Vyhovorím sa na vysokú administratívu a podobne a podobne. Čiže tam by ma možno zaujímalo, ako ste sa vysporiadali s touto možnosťou, že toto sa naozaj môže udiať, že väčší zamestnávatelia, ktorí nemajú problém zaplatiť či už štvor- alebo osemtisícovú pokutu, si radšej vyberú platenie takejto pokuty, ako by mali naozaj zjednať nápravu.
No a tam sa už v podstate dostávam k záveru, ktorý sa týka už asi len naozaj technických vecí. Myslím, že tie už ani nemusím úplne spomínať. Spomeniem ich potom, keď budem, keď budem čítať samotné pozmeňujúce návrhy. Čiže snažili sme sa naozaj pristúpiť k tomuto návrhu zákona komplexne, naozaj konštruktívne. Chceme, aby takáto zmena na Slovensku nastala a hlavne aby bola vykonateľná, aby slúžila naozaj k tomu, čo tá idea smernice pre nás vlastne pripravila a k čomu smeruje. Ja budem rada, keď si ministerstvo prípadne aj do budúcna osvojí niektoré zo zmien, ktoré sme teraz navrhli.
A teraz vás poprosím o zastavenie času, aby som mohla prečítať sériu alebo teda pozmeňujúci návrh mňa, mojej kolegyne Lucie Plavákovej a kolegyne Beáty Jurík. Okej.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Lucie Plavákovej a Beáty Juríkovej k vládnemu návrhu zákona o rovnom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1142.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 1 ods. 3 sa vypúšťa slovo „dodržiavania“.
2. V čl. I § 1 sa vypúšťa ods. 5.
Bod č. 3: V článku I sa § 1 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Vo vzťahu k zamestnancovi agentúry dočasného zamestnávania plní povinnosti zamestnávateľa podľa tohto zákona do momentu jeho dočasného pridelenia agentúra dočasného zamestnávania. Od momentu dočasného pridelenia a počas jeho trvania plní povinnosti zamestnávateľa podľa tohto zákona užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený. Na účely plnenia povinností zamestnávateľa podľa tohto zákona sú agentúra dočasného zamestnávania a užívateľský zamestnávateľ povinní si navzájom poskytovať súčinnosť.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:
„§ 40 ods. 10 Zákonníka práce.“
Bod č. 4. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) druhý bod znie:
„2. Všetky ďalšie peňažné plnenia alebo vecné plnenia, ktoré zamestnanec priamo či nepriamo dostáva, ďalej len doplnkové zložky odmeny, od svojho zamestnávateľa v súvislosti so zamestnaním.“
Bod č. 5. V čl. I § 3 ods. 1 v prvej vete sa slová „štruktúru odmeňovania, ktorá zabezpečuje,“ nahrádzajú slovami „štruktúry odmeňovania, ktoré zabezpečujú“.
Bod č. 6. V čl. I § 3 ods. 1 písm. b) znie:
„b) zahŕňajú zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky a v prípade potreby aj ďalšie faktory, ktoré sú relevantné pre konkrétne pracovné miesto alebo pozíciu, pričom sa prihliada na mäkké zručnosti, napríklad sociálne a komunikačné zručnosti.“
Bod č. 7. V čl. I § 6 ods. 1 písm. b) sa za slovo „iného“ vkladá slovo „konkrétneho“.
Bod č. 8. V čl. I § 9 ods. 7 znie:
„(7) Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ vykoná spoločné posúdenie so zamestnancami, ktorých si na tento účel určia sami zamestnanci. Na posúdenie odmeňovania sa primárne vzťahujú odseky 1 až 6.“
Bod č. 9. V čl. I § 11 ods. 1 znie:
„(1) Fyzická osoba má právo na plnú náhradu alebo nápravu ujmy, ktorú utrpela v súvislosti s porušením práva na rovnakú odmenu. Náhrada alebo náprava sa poskytuje v takej výške a takým spôsobom, aby sa fyzická osoba nachádzala v rovnakom majetkovom, prípadne aj inom postavení, ako keby k porušeniu práva na rovnakú odmenu nedošlo.“
Bod č. 10. V čl. I § 11 ods. 2 úvodná veta znie:
„Náhrada alebo náprava podľa ods. 1 môže pozostávať najmä z“.
Bod č. 11. V čl. I § 11 ods. 2 písm. a) sa na začiatok vkladajú slová „peňažnej alebo inej“.
Bod č. 12. V čl. I § 11 ods. 2 písm. b) sa na začiatok vkladajú slová „peňažnej alebo inej“ a vypúšťajú sa slová „ktorými je prístup k plneniam v závislosti od výšky odmeny“.
Bod č. 13. V čl. I § 11 ods. 2 písm. c) sa na začiatok vkladajú slová „peňažnej alebo inej“.
Bod č. 14. V čl. I § 11 ods. 2 písm. d) sa slová „náhrady inej ujmy“ nahrádzajú slovami „inej peňažnej alebo inej náhrady alebo nápravy“ a slová „ktorá mohla byť spôsobená aj prierezovou diskrimináciou“ sa nahrádzajú slovami „ktorá zohľadní všetky relevantné faktory vedúce k ujme vrátane skutočnosti, že došlo k prierezovej diskriminácii“.
Bod č. 15. V čl. I § 11 ods. 3 v druhej vete sa za slová „na súde“ vkladajú slová "alebo pred inšpektorátom práce".
Bod 16. V čl. I sa v § 11 dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Ak je fyzická osoba v súdnom spore o uplatnenie práva na rovnakú odmenu neúspešná, súd môže rozhodnúť, že jej neuloží povinnosť nahradiť trovy konania protistrany, ak mala táto fyzická osoba na uplatnenie práva na rovnakú odmenu opodstatnené dôvody."
Bod č. 17. V čl. I § 16 ods. 1 sa slová "od 500 eur do 4 000 eur" nahrádzajú slovami "do výšky 2 % celkového ročného obratu zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však vo výške 4 000 eur.".
Bod č. 18. V čl. I § 16 ods. 3 sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "piatich" a na konci sa pripája čiarka a tieto slová: "a to aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a nesplnenie povinnosti trvá."
Bod č. 19. V čl. I sa § 16 dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
" (5) Právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti podľa tohto zákona, najmä ak ide o neodstránený rozdiel v odmeňovaní mužov a žien vyšší ako 5 %, je dôvodom na vylúčenie z účasti na postupe verejného obstarávania podľa osobitného predpisu."
Bod č. 20. V čl. I sa vypúšťa § 17.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy, napríklad úprava súvisiacich vnútorných odkazov a poznámok pod čiarou.
Bod č. 21. V čl. I § 18 sa vypúšťa ods. 2.
Doterajšie ods. 3 až 7 sa označujú ako ods. 2 až 6.
Bod č. 22. V čl. I § 18 ods. 3 sa slová "obdobie od 1. augusta 2026 do 31. decembra 2026" nahrádzajú slovami "kalendárny rok 2026".
A posledný bod je bod 23. V čl. I § 18 ods. 4 sa slová "za rok 2030" nahrádzajú slovami "za kalendárny rok 2030".
Ďakujem pekne, skončila som.