Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vidíte, tri dni čakám na toto, kým tu niečo poviem, a nakoniec sa pokazí systém. (Povedané so smiechom.) To, že tri dni čakám na to, aby som v rozprave povedal z odborného uhľa pohľadu, že prečo sa domnievame alebo sme presvedčení, že pán minister vnútra pán Eštok by mal byť odvolaný, som sa dostal až po troch dňoch čakania. Medzi týmto už zazneli argumenty sprava, zľava, zo všetkých uhlov pohľadu, ale nie ten z odborného uhla pohľadu tých, ktorý ten návrh predkladajú a dožadujú sa ho.
V tej mojej ostatnej rozprave k programovému vyhláseniu vlády som veľa uvažoval, rozprával o... o tom, ako som sa dopracoval k určitým názorom, ktoré som chcel vysloviť, k tým hlavným posolstvám, ktoré som chcel povedať, mi uplynul čas. A som ich nestihol povedať. Tak teraz to urobím opačne. Najskôr poviem to, čo je odkaz, a potom ho budem nejakým spôsobom zdôvodňovať, kým budem mať čas.
Čiže za prvé podľa mňa by mal minister Eštok mal okamžite odstúpiť.
Po druhé pán premiér Fico, ak pán Eštok neodstúpi, by ho mal okamžite odvolať, teda v zmysle legislatívnych postupov. Zrejme sa ani to nestane.
Tak po tretie vyzývam poslancov koalície, že keď opozícia zvolá výbor, napríklad ústavnoprávny alebo branno-bezpečnostný, aby sa láskavo zúčastnili rokovania a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne tam, kde sa to má, a zbytočne aby sme sa tu nezdržiavali rôznymi možno niekedy až duplicitnými debatami.
A po ďalšie, keď už sme sa dostali až sem k rozprave o odvolaní pána ministra Eštoka, tak v podstate začnem hovoriť to, čo vecne argumentačne si myslím, že by malo odznieť.
To, že prečo by mal odstúpiť, prečo by mal byť odvolaný alebo prečo by sme mu mali vysloviť nedôveru, chcem podložiť tým, že pán Eštok od samého počiatku svojho pôsobenia vo funkcii v postate porušuje programové vyhlásenie vlády skoro vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú jeho činnosti. Možno práve preto konal tak rýchlo, ešte skôr, jak to programové vyhlásenie bolo týmto parlamentom schválené, aby sa nemohlo argumentovať, že už vlastne je v rozpore s tým, čo je schválené. Vlastne schválené nebolo, tak zrejme konal zbrklo, nepremyslene, pochybne a toto všetko zapríčinilo to, že sme sa dopracovali až k tomuto momentu jeho odvolávania.
V programovom vyhlásení vlády sa totižto hovorí, že táto vláda zastaví zneužívanie bezpečnostných zložiek na politické ciele, upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti.
Za ďalšie sa tam hovorí, že základným prameňom pre rozhodovanie bude ústava. Ústavný princíp priamo smerujúci k orgánom štátnym hovorí, že štátny orgán môže konať len to. čo mu zákon dovolí, a spôsobom, ako určí zákon. No a tieto všetky atribúty, ktoré som tu vymenoval pán minister vnútra porušil, alebo konal v nesúlade s nimi. Čiže ak si on myslí, že upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti spôsobom, akým koná, tak sa teda mýli, lebo on v podstate tu argumentoval, že len plní volebné sľuby tej strany, za ktorú sa dostal do pozície ministra. Lenže on pozabudol na to, že už neni len poslanec, len politik, ale on je minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý ma byť ministrom všetkých občanov, všetkých občanov, tak jak sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, bez ohľadom na rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek odlišnosť a aj politickú.
Čiže v Slovenskej republike žijú občania, ktorí majú iný názor na konanie pána ministra. Veľmi intenzívne sledujú jeho kroky a sú znepokojení. Čiže vôbec necítia to, čo sa hovorí, že sa budú cítiť lepšie, bezpečnejšie, pokojnejšie, vôbec nie. Skôr opak je pravdou, že sa cítia skôr v nebezpečenstve. Nechápu alebo nestotožnia sa s krokmi pána ministra, preto sme tu my, opozícia, aj ja v rámci nej, aby sme poukázali na tieto kroky pána ministra, ktoré, ktoré vôbec nesmerujú k tomu, že situácia má byť pokojnejšia, zákonnejšia. Štátne inštitúcie majú byť vážené, všetci občania aby dodržiavali zákon, všetci sú si rovní, každému padni, komu padni.
Veľa sa tu hovorilo o vyšetrovateľoch, nazývame ich čurillovci. Sú to príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Ja poviem svoj názor. Môj názor som si vytvoril na základe súdnych rozhodnutí, ktoré sú také, že vyše 40 ľudí, ktorých títo obvinili, následne boli obžalovaní, boli nezávislými, nestrannými súdmi odsúdené tieto osoby. Čiže v súdnych pojednávaniach nijako nevyšlo najavo, že by tieto súdne procesy boli, alebo že by prípravne konanie bolo nejak marené, tendenčne upravené alebo že by tam boli realizované nejaké iné neprávosti, lebo, samozrejme, súd nezávislý a nestranný by zrejme na takúto chybu prišiel. To je jeden z argumentov, prečo si myslím, že títo vyšetrovatelia alebo pracovníci Národnej kriminálnej agentúry stoja za to, aby sme sa za nich postavili, aby sme sa pýtali súčasnej vládnej moci, konkrétne ministra vnútra, prečo práve voči nim postupuje tak, ako postupuje.
Samozrejme, boli to sľuby, volebné sľuby, na základe ktorých sa pravdepodobne dostali až k vládnej moci. Oni tieto sľuby, ako hovorí pán minister, sa snažia dodržiavať, lenže aj sľub daný vo volebnej kampani, z pohľadu ministra vnútra sa má dodržiavať tak, ako tvrdí programové vyhlásenie vlády, v zmysle ústavy a v zmysle platných zákonov, a nie tak, že tie zákony budeme odchádzať... a obchádzať, tendenčne ich prispôsobovať, vytvárať si svoj vlastný názor.
Áno, politik, tu sme debatili, každý z nás tu má nejaký názor na tieto právne argumenty, ktoré tu boli prednesené. Aj ja mám svoj názor, ja si ho tu môžem kľudne porozprávať, ale minister vnútra, ktorý chce situáciu upokojiť, zabrániť dezilúzii občanov, že tu je právny či neprávny štát, chce zabrániť nenávisti medzi ľuďmi, tak by mal postupovať tak, aby to tak bolo vnímané, ak nie úplne všetkými, tak aspoň drvivou väčšinou občanov. Aj tých, ktorí ho nevolili. To je povinnosť ministra, lebo on je ministrom Slovenskej republiky, nie ministrom strany SMER alebo strany HLAS, ale všetkých občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, že volebný program sa nedá naplniť tak, aby vyhovoval úplne všetkým. Prioritne sa vyhovuje vlastným voličom, vlastným sympatizantom, ale aj tí druhí nesmú byť z tohto uplatňovania alebo prehadzovania volebných cieľov znechutení, zneistení, vydesení a negatívne naladení.
No a teraz by som vám chcel vecne porozprávať, ako by to teda ten minister vnútra robiť mal, aby aspoň predstieral, že koná v zmysle spravodlivosti, v zmysle zákonnosti, v zmysle toho, že všetci, všetci občania sa majú cítiť bezpečnejšie, pokojnejšie a lepšie. Čiže začnem hneď policajným prezidentom.
Na to, aby minister mohol realizovať tie kroky, ktoré realizoval a o ktorých tu celý čas debatíme, potreboval odstrániť policajného prezidenta. Tu bola debata o tom, že stará garnitúra, nová garnitúra, za vlády SMER-u alebo... vtedy ešte SMER-u bol zmenený koncept vymenovania a ustanovenia policajného prezidenta aj riaditeľa inšpekcie na tzv. demokratický, že o tom, kto bude, rozhodoval branno-bezpečnostný výbor po rôznych vypočutiach, a tento výbor rozhodol o tom, koho má minister vymenovať. Toto neni vôbec demokratické, lebo minister je ten, ktorý sa dostal k moci na základe vôle občanov, a teda má mať nejakú právomoc, aby tú svoju víziu, vďaka ktorej sa dostal do toho, do tej pozície, aj mohol uplatňovať. Čiže musí mať právomoc rozhodovať o tom, kto bude policajný prezident, za akých podmienok ho odvolá a tak ďalej, preto vláda pána Matoviča, následne pán Hegera, už neviem presne, v ktorom, v ktorej vláde sa to stalo, bol tento právny princíp zmenený na taký, že minister sa sám rozhodne, kto bude policajný prezident, určí si svojho nominanta, ako aj riaditeľ Úradu inšpekčnej služby.
Lenže zrejme pán minister si nevšimol právny problém v tom, že v zákone je napísané, že minister ho predstaví verejnosti, teda cestou branno-bezpečnostného výboru. Cestou branno-bezpečnostného výboru. Čiže nie ten výbor rozhoduje o tom, ale sám minister, a toto vypočutie je určené tak, že to neni vlastne o tom nominantovi, ale toto vypočutie je o ministrovi. On sa rozhodne, či po vypočutí vymenuje, nevymenuje.
Ale aby som sa vrátil k pánovi Hamranovi. Hovorilo sa to, že bol ustanovený do funkcie bez výberového konania. Pán Hamran sa zúčastnil výberového konania ešte podľa starého princípu, kde v podstate uspel, len mal o niečo menej hlasov ako pán Kovařík. Ale uspel. Čiže neni pravda, že neuspel. Potom keď pán Kovařík odstúpil, zas bolo vyhlásené výberové konanie, prihlásil sa jediný jeden kandidát - pán Hamran. Mohli sa prihlásiť aj iní, ale prihlásil sa len pán Hamran. A vtedy politici sa rozhodli, že zmenia tento princíp. A v podstate Hamran mohol byť priamo vymenovaný ministrom, ale nie preto, že bol jeho obľúbenec alebo že ho chcel silou-mocou, ale preto, že bol jediný kandidát, ktorý sa sám prihlásil. Čiže takto sa dostal do funkcie pán Hamran.
No a teraz k pánovi ministrovi. Potreboval ho nejakým spôsobom odstrániť, odvolať, má na to právo ako minister, lenže minister to musí urobiť tak, aby neboli namieste žiadne pochybnosti, že to robí účelovo, tendenčne, obchádzajúc zákon, obchádzajúc morálku, etiku a tak ďalej. Pán Hamran tvrdil verejne, že od 1. 11. chce ísť mimo službu, čiže chce ísť do civilu. Deklaroval to, kde len mohol. Pán minister tvrdí, že keď nastúpil do úradu, nenašiel tam žiadne dokumenty o tom, že táto, že toto vyjadrovanie pána Hamrana je reálne podložené nejakými žiadosťami alebo nejakými dokumentmi.
Lenže pán minister, ako tu už prezentoval, dobre vedel, čo zamýšľa pán Hamran. No a on, aby predišiel tomuto zamýšľaniu, tak ho jednoducho preradil do Popradu.
Správne riešenie by bolo nasledovné, napríklad ako by som to riešil ja, tento problém. Zavolal by som si toho prezidenta pána Hamrana na diskusiu, akú má predstavu o svojom ďalšom pôsobení, či chce pôsobiť ešte v Policajnom zbore, či má nejaké úmysly, či má niečo nedoriešené, či má vyčerpanú dovolenku a tak ďalej. No a následne by som prijal rozhodnutie.
Lenže pán minister to urobil tak, že vydal personálne opatrenie a neumožnil pánovi Hamranovi vysvetliť, o čo mu ide. A následne tu prezentuje, že pán Hamran je papaláš, pán Hamran chcel ísť za styčného dôstojníka do Abú Dhabí a rôzne iné argumentácie. Lenže teraz sú to len konšpirácie, to sú len domnienky, ktoré nie sú buď reálne, alebo pán Hamran môže tvrdiť svoje verzie toho svojho ďalšieho pôsobenia po 1. 11., preto si myslím, že toto nebolo korektné, lebo ak by pán minister nechal toho pána Hamrana porozprávať svoje vízie a následne odprezentovať, že vidíte, pán Hamran v podstate ani nechcel ísť do civilu, mal nejaké svoje plány, vtedy by to bolo korektné. Ale takto nie.
A následne, čo sa týka dvoch viceprezidentov. Jeden z nich požíval ochranu oznamovateľov, druhý nie. Pán minister mohol toho druhého viceprezidenta odvolať bez udania dôvodov, toho prvého nie, lebo zrejme zvážil, že používa alebo požíva tú ochranu oznamovateľa. Lenže bez nich sa nemohol v ďalších svojich personálnych aktivitách ďalej pohnúť, lebo sú tam určité vnútorné predpisy, kto je koho personálny a disciplinárny nadriadený. Tak sa rozhodol, že obíde zákon. Dokonca dva zákony. Zákon na ochranu oznamovateľov, podľa ktorého by mal požiadať úrad, že či môže viceprezidenta odvolať alebo nejak personálne vyriešiť. To sa mu zrejme nechcelo alebo sa obával, že ak tú žiadosť podá, bude zamietnutá a potom nemôže toho viceprezidenta odvolať. Tak vymyslel obchádzanie zákona o Policajnom zbore. Preto potreboval rýchlo vymeniť pána Hamrana, lebo nastúpil policajt, ktorý bol zástupca okresného riaditeľstva kdesi na východe, vysvitlo, že celoživotný kariérny dopravný policajt.
Tak tento celoživotný dopravný policajt z pozície zástupcu okresného riaditeľa behom jedného dňa zistil, že je nevyhnutné zrušiť dve pozície viceprezidentov v Policajnom zbore. Tak podľa mňa to je nemysliteľné, že policajt, kariérny dopravný policajt... A zase nestihnem dopovedať všetko. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) Čiže... (Povedané so smiechom. Krátka pauza.) Uh.
No, dosť na tom, že pán minister konal tak, že obchádzal zákony, v niektorých prípadoch porušoval zákony, opieral sa o svoj právny úsudok, ktorý je pochybný, napr. ten najhlavnejší právny úsudok je pri tej ochrane oznamovateľov, kde hovorí, že konal preto, lebo v inom zákone o štátnej službe je platná výnimka, v zákone o služobnom pomere tá výnimka neni. To znamená, že zákonodarca buď nebral v ohľad toto, alebo minister v každom prípade sa toho úradu mal opýtať, či tá výnimka platí, alebo neplatí. Ak by dostal odpoveď, tak by buď podal žiadosť, alebo by nepodal žiadosť. Mohol by konať tak, ako konal. Čiže toto je ďalší moment, keď konal unáhlene, nie tak, ako má konať minister vnútra. Vždy tak, aby jeho konanie nemohlo byť spochybnené, aby nemohli byť právne názory vysvetľované sprava, zľava, aby to bolo jednoznačné.
Ak by konal tak, ako konať mal, ak by napísal do odôvodnenia všetky dôvody, ktoré napr. tu odzneli z pána, z úst pána Gašpara, tak by to bola celkom iná situácia.
A to, že pán Gašpar ho tu obhajuje najviac a odborne, z toho vidieť presne to, že pre koho v podstate pán Eštok pracuje, lebo zaujatosť je tu evidentná pána Gašpara. V jeho záujme je najviac, aby tí čurillovci boli nejakým spôsobom odstavení, tak preto tu on obhajuje.
Už z toho vidieť, že tu je tendenčné, tendenčná snaha zastaviť trestné stíhanie, znemožniť pokračovanie efektívnej práce polície, či už s chybami, alebo bez chýb, jednoducho je to tak, ako som povedal, či sa vám to páči, či nie (povedané so smiechom), sú tu občania Slovenska, Slovenskej republiky, ktorým sa tento postup nepáči, ktorí nechcú, a ja si myslím, že tí čurillovci si zaslúžia ochranu. Musíme sa za nich postaviť a to čiste kvôli tomu, že konali dobre, konali v prospech všetkých občanov, možno v neprospech podozrivých a obvinených, voči ktorým svedčia rô... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Chcel by som upozorniť rečníka, že nielen čurillovci dostali tú, ten inštitút právnej ochrany oznamovateľa, ale aj pani Santusová napríklad. Čiže aj ona, keď požiadala, tak tú ochranu dostala.
Prečo ju nedostal pán Emmel? No pán Emmel ju nedostal preto, lebo o ňu nepožiadal. Ak by o ňu požiadal, tak by kompetentný prokurátor rozhodol, či mu ju udelí, alebo neudelí.
A za ďalšie. Rečník hovoril, že ľudí nezaujímajú čurillovci, ľudí zaujíma všeličo iné, teda to, čo ich priamo ťaží v ich bežnom živote. Tak ja chcem povedať, že existujú ľudia na Slovensku, ktorých osud čurillovcov naozaj zaujíma a sú zvedaví vzhľadom k tomu, čo tí čurillovci urobili a robili, ako s nim naloží súčasná vládna garnitúra, konkrétne minister vnútra. Čiže áno, existujú ľudia, ktorých práveže zaujíma, ako sa bude nakladať s takými ľuďmi, ktorí tu odhaľovali korupciu, závažnú organizovanú trestnú činnosť. Čiže áno. A ja tých ľudí tu zastupujem.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pred tým, jak som sa prihlásil, som si tak poznamenal viac okolností, v podstate všetky už tu boli povedané. Čiže nebudem sa opakovať, aby som nepredlžoval.
Ešte jedna jediná nebola povedaná, kde pán rečník hovoril, definoval diskrimináciu a vlastne negoval to, že či boli, výrok súdu, že boli diskriminovaní voči ostatným. Čiže on to poňal práve opačne. Oni boli, diskriminovaní boli tí, ktorí neboli vyhodení, nie tí, ktorí boli. Čiže niektorí áno, podľa zákona boli dočasne pozbavení, niektorí neboli. A minister práve teraz rýchlo usúdil, že najskôr musí týchto šiestich, a na tých ostatných teda nemyslel a práve voči nim bola tá diskriminácia. Čiže to som chcel povedať okrem toho všetkého, čo tu už bolo povedané.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Počas príhovoru pána ministra som si robil priebežne poznámky. Tú prvú, kvôli ktorej som sa prihlásil, to bolo to, že pán minister nás... našu oficiálnu policajnú prácu opozičnú nazval, že fraška. Fraška. To neni fraška, to je naša jediná možnosť, že ako upozorniť... (Reakcie z pléna.) No. Čiže ja som si poznamenal, fraška, a že vám tu bránime plniť vaše volebné sľuby. No nebránime vám plniť vaše volebné sľuby, nám bolo jasné, že ich budete plniť, však preto ste sa stal ministrom.
Len my vás chceme upozorniť na to, že keď ich idete plniť, tak ich plňte tak, aby bolo jasné aj pre tých, ktorí vás nevolili, že ste tu v prospech všetkých, minister vnútra garantuje bezpečnosť každému. My vás len tak jemne, možno najjemnejšie, ako môžme, chceme upozorniť, že teda aj to sú ľudia, aj to sú občania.
Čiže... a potom ste, potom je tu jedno slovo veľmi dôležité, ktoré ste povedal pri tom právnom argumentovaní, že prečo ste sa rozhodol vydať tie personálne rozkazy, ktoré ste teda písomne nejak slabo odôvodnil podľa súdov. Vy ste sám povedal, že ja sa domnievam, ja sa domnievam, že to ich zotrvanie by bolo na ujmu dôležitého záujmu. Vy, minister, pri vydaní svojich personálnych opatrení sa nemôžte domnievať, vy musíte byť presvedčený. (Reakcia z pléna.) Tak vidíte. Hop! Vy ste tu povedal, ja sa domnievam, no a toto, my vás, ja osobne vás chcem teda upozorniť, že minister musí byť presvedčený. (Reakcia z pléna.) No tak...
Viete, aj ja som chcel veľa vecí povedať, len mám vypnutý mikrofón, tak teraz mám, potom budem mať reč, potom vám poviem ešte viac. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Gašpar, ja som naozaj nesmierne rád, že konečne sa jeden z tej druhej strany venoval fakt vecne meritu tohto odvolávania. Čiže to je fascinujúce a výborné, lebo konečne môžme debatiť o merite veci.
Zároveň si... alebo zároveň ste však povedal, že sú to vaše úvahy, vaše úvahy, že prečo tie dôvody sú tak, ako ich vníma teda koalícia, a predpokladáte, že tak ich vnímal aj pán minister, keď vydal tie svoje opatrenia. Lenže... áno, uznám, že sú to fakt seriózne dôvody a argumenty, právne korektne realizované, len problém je v tom, jak to povedala kolegyňa Števulová, že neboli napísané v tom, v tých rozhodnutiach. Ak by tam boli napísané, možno by sme tu nesedeli, lebo by bolo jasné, že teda z jakých právnych úvah sa vychádza.
Ani samotné súdy neboli jednotné. Dva vyhodnotili vec tak, jeden vyhodnotil ináč. Čiže všetko to plynie z toho, že tie personálne rozkazy neboli napísané tak, ako majú byť, a jedna strana hovorí, že pre ľudí, pre ľudí robme, pre ľudí robme a nechajme toto tak a robme len pre ľudí.
My máme tiež svojich ľudí, svojich voličov, ktorí sú fakt presvedčení, že toto tu je pomsta. My preto sa tu pýtame, my sa musíme, či to je pomsta, či to, aby sa dodržiaval zákon, rozkaz personálny aby sa napísal tak, aby nemohol byť spochybnený nikým, a nieto ešte že sú spochybnené tie rozkazy aj samotnými súdmi. Nie ľudia. Ľudia sú aj tí, ktorí neveria ministrovi. Ľudia sú aj tí, ktorí neveria tým rozhodnutiam. Ľudia sú aj tí, ktorí si myslia, že tu dochádza k pomste, a my sme ich zástupcovia a my sa v ich mene tu pýtame. (Potlesk.)

Ďakujem. Vo veľa veciach môžem aj súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané v tom, v tej rozprave, ku ktorej mám faktickú poznámku. Hneď na úvod, keď som sa prihlásil, tak som si poznamenal to, že sme nenechali pánovi ministrovi ani aspoň tých 100 dní, aby sa mohol oboznámiť s tým svojím ministerstvom, no a práve to ma napadlo, že teda v podstate sa ešte nestihol oboznámiť, áno, a napriek tomu tak rýchlo konal ešte vlastne pred programovým vyhlásením vlády. A práve toto je ten, tá podstata tej snahy, viem, že nikoho zrejme tu neodvolávame, ale aspoň razantne upozorníme, že keď minister vnútra prijme nejaké rozhodujúce opatrenia, tak sa má s tou vecou oboznámiť a konať tak, zo všetkých uhlov pohľadu, aby to jeho konanie nemohlo byť spochybňované jak napríklad toto, o ktorom tu celý čas hovoríme, že nejaké súdy, dva, rozhodli opačne, jeden už rozhodol inak, čiže to sú všetko pochybnosti a minister vnútra aspoň sa dozvie, že takto zbrklo a rýchlo v podstate z určitých pohľad právnych aj v rozpore so zákonom by konať nemal. Čiže to je podstata a nie, neodvoláme ministra Mikulca, toho ste odvolávali tu osemkrát, všetko, čo bolo povedané, bolo už povedané pri tom jeho odvolávaní, teraz odvolávame pána nového ministra, pána Eštoka, čiže o tom by sme sa mali rozprávať a nie o všeličom možnom inom. Tak asi toľko. Ostatné potom v rozprave. (Potlesk.)

Ja mám fakt faktickú. Chcem začínať s tým, že ste nemyslel, že v takomto kontexte budete prvýkrát tu diskutovať. No nič vám nebránilo diskutovať, keď sme o vašom programe tu debatili. Vtedy sme mohli rozobrať to. (Potlesk.)
Ďakujem, ostatné poviem potom v rozprave.

Ďakujem. Dva dni tu premýšľam nad tým, čo povedať, a nakoniec som to nestihol, lebo tak som sa do toho zamotal, tak prepáčte. Samozrejme, ja úplne to dokončím, že toto programové vyhlásenie je určené pre tú druhú a tretiu skupinu tej elity a teda budeme dávať pozor, aby sa tento úmysel naplňoval veľmi ťažko alebo minimálne. Ďakujem.

Vážený predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, ako vidím, som posledný z tých písomne prihlásených, ešte po mne zrejme prídu tí, čo sa prihlásili ústne. Ale ja to považujem osobne za obrovskú česť a také, som hrdý sám na seba, že môžem rečniť v parlamente slovenskom, lebo doposiaľ od roku 1998 som sa spolupodieľal na všetkých programových vyhláseniach vlád, ktoré neboli SMER, vlastne SMER. Najskôr ako spracovávateľ podkladov, nakoniec ako spoluautor, nakoniec aj ako účastník koaličných rokovaní pri konečnom sumarizovaní programového vyhlásenia vlády v roku 2020. Nikdy som ale nemal tú česť sledovať, čo sa s tým programovým vyhlásením deje v tomto parlamente. A som zistil, že všeličo možné, len nie to, čo som si predstavoval.
Strana Progresívne Slovensko, ktorej členom som, sa snažila v tomto parlamente vecne argumentovať, išli sme podľa troch základných takých princípoch, že najskôr sa budeme snažiť poukázať, čo je podľa nás v tom programovom vyhlásení vlády zlé. Za druhé, to, čo tam je, ale malo by to byť inak napísané, že to je v podstate zle. A nakoniec v tretej fáze, čo by sme tam dali my alebo o čo by sme toto programové vyhlásenie vlády doplnili, aby sme mohli byť spokojní s ním alebo možnože aj zahlasovať zaň. To bola naša koncepcia, takto sme k tomu pristupovali.
Ja som k tomu pristupoval presne takisto. Naštudoval som si kapitolu o spravodlivosti, bezpečnosti, rozvoji policajného zboru a všetkých útvarov, ktoré majú garantovať a presadzovať právo v Slovenskej republike. Lenže hneď na úvod tohto môjho intenzívneho štúdia som zistil, že v podstate minister vnútra, ktorý koná ešte predtým jak by vôbec bola vyslovená dôvera jeho vláde, koná v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Preto, lebo v tom programovom hneď v preambule aj v tých ďalších statiach sa píše o dodržiavaní ústavy, zákonnosti, spravodlivosti, prezumpcie neviny, demokratických princípov, že si budú vážiť odbornosť, že si budú vážiť všetko ľudské, no ale kroky ministra vnútra ukazujú, že on v predstihu koná i keď tu síce zdôvodňoval, že v zmysle zákona podľa neho, avšak podľa súdov nie. Takže preto sme vlastne iniciovali odvolávanie toho ministra ešte v období, kedy nebola vyslovená dôvera jeho vláde.
A potom som sa zamyslel nad tým, že tento programovo, toto programové vyhlásenie vlády, pre koho vlastne bolo napísané. Samozrejme, politicky pre svojich voličov alebo sympatizantov, lenže vláda neni len pre tých svojich voličov a pre tých svojich sympatizantov, ale má byť vládou všetkých občanov Slovenskej republiky. No a tie tri slová, ktoré sú v tom programovom vyhlásení spomínané viackrát, že bezpečnosť, lepší život, spravodlivosť, by mali vnímať všetci občania Slovenskej republiky, nielen tí, ktorí volili strany, ktoré sú v koalícii.
V tom ma napadla taká dávna príhoda s mojím priateľom jedným, vysoko študovaným, ktorý vo svojej kariére sa dostal do pozície poradného orgánu ministra z vlády SMER-u v minulosti. On mi rozprával, že debatil s ministrom a minister sa ho opýtal, čo povie na ich program. A ten môj vysoko študovaný kamarát povedal, že ja som v tom vašom programe nevidel nič, čo by ma oslovilo. A ten minister sa ho opýtal, a vy ste z jakej spoločenskej štruktúry, kde sa zaraďujete. A on hovoril: Nadpriemerne inteligentný, vysokovzdelaný a zaraďujem sa do takej vyššej strednej triedy. A ten minister sa ho opýtal: A koľko vás je takýchto minimá... maximálne inteligentných? A on mu povedal, že: Neviem presne, ale bude nás okolo 70-tisíc. No a ten minister mu povedal, že, viete čo, tak na vás sa môžeme vy..., ale nemôžem to tu povedať, tak poviem, že vykašľať. Čiže tak nejak.
Ma napadlo, že preto budem skúmať toto programové vyhlásenie vlády aj vzhľadom k tomu, že som tu sedel celý čas a teraz som posledný prihlásený. Trochu inak, bolo tu už z odborného uhla pohľadu vyhodnotené v podstate všetko, vo všetkých oblastiach. Ja som strašne, milo som fascinovaný tou odbornou erudovanosťou opozície, ktorá prierezne cez všetky strany sa zao... sa zaoberala všetkými oblasťami, aj tou, za ktorú si myslím, že tu budem ja, tou bezpečnosťou, spravodlivosťou a tak ďalej. Že v podstate ten, toto programové vyhlásenie vlády absolútne vyvrátila naruby. Myslel som si, že ak by som bol občanom a voličom strany SMER, HLAS alebo ešte aj SNS a sledujem toto schvaľovanie, túto rozpravu, tak by som bol zdesený z toho, že, ježišmária, koho som to ja volil. Koho? Však tá opozícia to celé vyvráti. Hovorí, že väčšinou s nejakými náznakmi, to by aj mohlo byť, ale odborne, erudovane poukazuje na to, že dá sa to aj lepšie, dá sa to inak, dá sa to aj pre ľudí, dá sa to aj pre zelenú, aj pre všelijakú možnú ekonomickú, ekonomický rozhľad, rozlet Slovenskej republiky. No a hlavne aj kvôli tomu by som bol taký rozčarovaný, že tí, ktorí ten program predkladajú, tam ani vôbec nie sú. Keď aj sú, tak nepočúvajú, debatia, usmievajú sa ako keby ich to ani nezaujímalo, berú to ako povinnú jazdu. Ja som si myslel, že tí ministri, ktorých sa budú týkať tie naše pripomienky, tu budú a okamžite budú reagovať a vysvetľovať a argumentovať, prečo tá ich stať je tak napísaná, ako je napísaná. Ale nestalo sa tak, takže začal som rozmýšľať nad hodnotením tohto programového vyhlásenia vlády nie politicky, lebo politicky to je vlastne toto, čo som tu hovoril, ale tak ako som vždy rozmýšľal, kým som prijal nejaké rozhodnutie.
Aby to rozhodnutie bolo najsprávnejšie, aké môže byť, musí človek zvážiť štyri oblasti rozmýšľania nad vecou. V prvom rade musí zohľadniť to, čo je zjavné v zjavnom. To znamená informácia. Mali sme predložené programové vyhlásenie vlády a ďalšie informácie ohľadom tohto programového vyhlásenia sú, že ministri nemajú vôbec záujem ho tu obhajovať, premiér tiež len tak vlažne a premiér prevzal maximálnu osobnú zodpovednosť za celé programové vyhlásenie vlády, lebo osobne tu povedal, že každý jeden odstavec skontroloval, to povedal. Čiže on prevzal osobnú zodpovednosť za to, že to programové vyhlásenie je také, aké je. Čo sme sa ďalej dozvedeli, že existuje množstvo výhrad voči nemu, že je neucelené, bezcieľne, bez vízie, nebezpečné, jak hovoríte, áno. Nebezpečné pre tých ľudí, ktorí majú iný názor jak tí, ktorí si myslia, že to má byť bezpečné. Čiže môžeme mať názor, že je nebezpečné, to máme.
Čiže to sú vstupné informácie a potom treba zvážiť aj to, čo je skryté v tom zjavnom, že prečo je vlastne to programové vyhlásenie napísané tak, ako je napísané. To je dôležitejšie ako čítať ten text. Prečo tam niečo chýba? Prečo o niektorej téme sa hovorí len tak vlažne? Prečo tam niečo vôbec neni? Prečo ho spracovali tak rýchlo? Prečo až na 88 stranách, prečo nestačilo len fakticky to skrátiť? Aký majú cieľ? Pre koho vlastne toto programové vyhlásenie je napísané? To je dôležité. Čiže pre koho je napísané? V prvom rade, jak sa tam spomína, pre ľudí, ale ako vidieť, len pre ich voličov. Čiže nie pre každého, len pre ich voličov, sympatizantov, ktorým podľa prieskumov verejnej mienky až tak veľmi nezáleží na tom texte, na tých hodnotách, lebo oni volia, pretože je im sľubované všeličo. Sú v podstate v tom predvolebnom boji zavedení, neni im hovorené reálne to, čo im môže hroziť v prípade rozvrátených rozpočtov, svetovej globálnej krízy a tak ďalej.
Čiže potom sú tam state, ktoré sú evidentne veľmi ťažko písateľné z pohľadu súčasnej koalície, a toto sú state ohľadom korupcie a boji proti korupcii, lebo ten boj proti korupcii je veľmi ťažko písať z uhla pohľadu strán, ktoré sú momentálne v koalícii, prevažne teda strany SMER a poťažne aj strany HLAS. Preto lebo teoreticky, čo to je korupcia, aká je veľmi nebezpečná pre spoločnosť, ako rozvráti spravodlivosť, ako to je strašne nepríjemné pre vyrovnaný politický boj, tieto teoretické poučky tam sú napísané, len zároveň tam je napísané, že v prípade trestno-procesného konania toto konanie môže byť aj nebezpečné pre spoločnosť, môže obmedzovať osobné slobody, môže dokonca zasahovať do ľudských životov alebo do ich zdravia. No samozrejme, že boj proti trestnej činnosti, ktorou korupcia evidentne je, je zasahovanie do osobných slobôd, bez toho to nejde. Bez toho postupovať orgánmi činnými v trestnom konaní je veľmi obtiažne, to musí jednoducho s tým byť. Čiže to neni niečo zlé.
Lenže pre túto koalíciu to je považované za to zlo, za to nebezpečenstvo, ktoré netreba veľmi zvýrazňovať v tom programovom vyhlásení vlády, lebo predtým vo všetkých programových vyhláseniach sa tento boj intenzívne a veľmi striktne všade presadzoval, že budeme, budeme, zriadime, efektívne budeme postupovať proti korupcii na všetkých úrovniach, aké sa nachádzajú v spoločnosti. Lenže tu len tak vlažne. Nakoniec, že zriadia alebo vy... vypracuje sa nejaká národná koncepcia boja proti korupcii. Lenže korupcia, áno, je to spoločensky nebezpečný úkaz alebo jav, ale nie je až tak, tá korupcia je tá najnebezpečnejšia z tohto uhla pohľadu. Oveľa nebezpečnejšie je to, čo tú korupciu zneužíva na svoje ciele. Čiže sa to tu nazýva, že nielen tu, tu musím povedať, keď chcem hovoriť o tých pre koho toto, pre koho vlastne tento program je, že sú to tí občania, tým sa dá vysvetliť, ak sa to nesplní. Preto je to programové tak všeobecne napísané, podarí, nepodarí, vysvetlíme, nájdeme vinníkov, opozíciu, Sorosa, celý svet, Európsku úniu, vždy vieme zdôvodniť, že prečo je to tak, že sme tie naše plány, ktoré sú určené super pre tých občanov, pre tých najjednoduchších, nevedeli splniť.
Horšie je však splniť úlohu, ktorú vláda má, a tá úloha je, je postaviť programové vyhlásenie vlády, ktoré je určené, ja by som to nazval, ekonomickej elite spoločnosti. Nie vedeckej, ekonomickej, čiže tej elite, ktorá vlastní majetky, hodnoty, výrobné kapacity, najmajetnejší ľudia spoločnosti, tí tiež vnímajú programové vyhlásenie vlády.
Táto ekonomická elita sa dá deliť na tri základné časti. Prvá, to sú tí majitelia, podnikatelia, ktorí vlastnou aktivitou, kreativitou, schopnosťami vybudovali nejaké impérium, zamestnávajú ľudí, zveľaďujú svoje majetky vlastnou šikovnosťou, umom. Pre nich je programové vyhlásenie vlády aj činnosť vlády vtedy pozitívne vnímaná, ak sa nastavia presné kritériá pre boj proti korupcii, pre boj proti organizovanej trestnej činnosti, proti trestnej činnosti vo všeobecnosti. Jednoznačné právne predpisy, nemenené každý mesiac, že nakoniec nikto nevie, čo platí, daňová sústava, táto vrstva ekonomickej elity si vyžaduje takéto programové vyhlásenie vlády.
Potom existuje tá druhá, tá je tuším najväčšia, túto nazývame oligarchia. To sú tí, ktorí pre svoju činnosť, a pretože sa cítia viac ako bežní občania, majú tendenciu si prispôsobovať politiku svojim potrebám. Potrebujú mať zákony tak napísané, aby to vyhovovalo prioritne im a nie tým ostatným. Poprípade ak vybočia, aby neboli odhalení, odstíhaní, v podstate aby si mohli robiť, čo oni, ich biznis modely vyžadujú. Nehovorím, že páchajú trestnú činnosť, ale páchajú činnosť, alebo páchajú, ich biznis je postavený na tom, že dokážu a chcú, aby politika prispôsobovala legislatívu ich potrebám a potom postupujú podľa toho.
No a potom je tá tretia časť, toto je to, čo tu s obľubou niektorí poslanci nazývajú že mafia. To sú tí, ktorým je jedno, aká je legislatíva, oni svoj biznis majú postavený na porušovaní akýchkoľvek zákonov, ak náhodou sa im podarí niečo robiť zákonne, tak v poriadku, ale ak nie, nemajú zábrany.
No a programové vyhlásenie vlády okrem tých občanov, ktorých aj tak nakoniec presvedčí politik, že to je všetko v poriadku, je to všetko preňho, lebo on nechápe, že či, či je to dobré alebo zlé, dá sa obalamutiť, ale táto elita vyšle signál, že ako chce postupovať. No a keď je to programové vyhlásenie postavené tak, že neni tam definovaný jasný, dlhodobo efektívny plán, ekonomický, sociálny, akýkoľvek, tak tá prvá časť tej elity neni s tým spokojná. Ak sú tam vyslovené evidentné páky, evidentné postupy, že takto to bude, tak tá prvá časť tej elity sa vie k tomu prispôsobiť a postupuje potom podľa toho, tak si nastaví svoje podnikanie, svoju existenciu. No ale tá druhá časť, tá oligarchia, tá je v tomto prípade nespokojná, lebo nemá nejaký vplyv. Keď sa to programové vyhlásenie napíše tak, ako je teraz napísané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)