Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Tina, mala si reč, ktorá je fakt hodná poslednej reči v tejto debate, v tejto rozprave, lebo prierezovo si zhrnula v podstate všetky neduhy, nedostatky, všetky oblasti, o ktorých táto konsolidácia pojednáva. A ja si dovolím to ešte trochu upresniť a prikresliť, že zhruba aké dopady bude mať táto konsolidácia na jednotlivé spoločenské vrstvy v našej republike. Takže ja to vidím nejak takto.
Hospodárska elita alebo ekonomická elita si túto konsolidáciu ani len nevšimne, a keď si ju všimne, tak premiestni svoje investície do zahraničia, tam, kde sú nižšie daňové a odvodové záťaže, tam, kde je väčšia právna istota pre ochranu ich investícií.
Vyššia stredná trieda, tá sa prispôsobí, lebo je kreatívna, poprípade odloží alebo oddiali plány na rozvoj, ak nepomôže, tak prepustí zopár zamestnancov, aby sa udržali nejak nad vodou.
Stredná trieda, táto to všetko zaplatí. Všetko. Následne je nižšia stredná trieda, zaplače, pretrpí.
A tie ostatné spoločenské triedy vykrvácajú, zníži sa ich už aj tak teraz dosť biedne životné situácie, nebudú mať nakoniec ani na tie poplatky, ktoré sa tu navrhujú rapídnym spôsobom zvýšiť, a dúfam, že v tejto situácii si až nakoniec potom uvedomia, že vlastne komu verili, koho volili a kvôli komu sú tak, ako sú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Tiež by som sa chcel vyjadriť k pánovi Pročkovi, keďže nás pekne vyzval, a nakoniec povedal aj také oblasti, ktoré ma vyslovene zaujímajú a ku ktorým by som sa chcel teda vyjadriť, a to je znižovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť, za korupciu, v súvislosti s tým zase zo zvyšovaní daní.
A tu sa rysuje podľa mňa taký koncept riadenia spoločnosti na seba nadväzujúcich krokov, ktorý bol definovaný v programovom vyhlásení vlády, že ľuďom zabezpečia lepší život, pokoj a bezpečie. No a teraz, komu toto adresne smerujú. Čiže zvýšia dane. Podnikatelia pri zvýšení daní, aby niečo zarobili, aby to ich, tá aktivita, ktorou zamestnávajú ľudí, poskytujú vlastne živobytie viacerým tým ľuďom, aby zachovali tú zamestnanosť, zachovali zvyšovanie ich miezd, tak musia konsolidovať, musia niečo urobiť, aby čosi zarobili. Čiže konsolidujú tie dane, v konečnom zmysle to vyzerá ako, z niektorých uhlov pohľadu ako daňové úniky. To znamená, že samotné toto zvyšovanie daní ich ako keby navádza, že aby unikali, aby páchali trestnú činnosť ekonomickú, poťažne ešte korumpovali, aby to mali kdesi lacnejšie, pri nejakých biznisoch nových.
No čiže ekonomicky ich motivuje. A čo ich má demotivovať od toho, je zvyšovanie trestov za takúto činnosť. Lenže tu následne budeme rokovať o tom, že sa má znižovať dosť rapídne práve za takúto trestnú činnosť.
No a potom je ten pokoj a bezpečie v tom, že nakoniec sa idú rušiť všetky inštitúcie, ktoré práve túto trestnú činnosť majú odhaľovať, vyšetrovať, stíhať. Takže toto je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Oskar tu podrobne rozoberal konsolidáciu verejného dlhu v súvislosti so zdravotníctvom. Spomenul alebo zameral sa tam aj na pocit korupcie, priamej nepriamej, vnímania tej korupcie, samotní občania, že v podstate tú korupciu aj priznajú pri tých štatistických ukazovateľoch. Lebo korupcia je teda jeden taký jav, ktorý tú konsolidáciu viac-menej narúša najvýraznejším spôsobom preto, lebo existujú rôzne výnimky, rôzne uľahčenia, rôzne pomoci napriek tomu, aby sa to robilo legálne a tak, ako sa to robiť má. A ja sa pokúsim v tomto príspevku dať taký príklad toho, že ako to vnímanie tej korupcie, vnímanie toho pokoja, lepšieho života a bezpečnosti, ktorý sa tu deklaruje v programovom vyhlásení vlády, teda vnímajú konkrétne v tom zdravotníctve.
Môj známy si potreboval predĺžiť zbrojný preukaz. A išiel na psycho... psychiatri... psychologické vyšetrenie, čo je nevyhnutné v tomto prípade, a lekár mu hovorí, že daj sem ten papier, ti dám pečiatku a môžeš ísť. A on ako, ako je to možné? Však nechcem to robiť takto. Ale teraz je tu SMER, teraz je to tak, jak to bolo, v pohode, teraz ti tú pečiatku dám a zbytočne sa tu nebudeme zdržiavať. Napriek tomu tento môj známy požadoval to vyšetrenie, lebo fakt nechce to robiť tak, ako sa to robiť nemá. A ten pocit z toho, že teraz je ten pokoj, teraz je to tak, jak to bolo, vnímal tak, že no teraz je to možné, lebo v predchádzajúcej vláde, to hovoril ten, ten odborník, by som ti to nedal, lebo nepotrebujem, aby prišla ráno NAKA a mi tu búchala na dvere a, nedajbože, že by ma aj zavreli.
To je všetko.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som vyjadriť úplnú podporu pánovi Sulíkovi, lebo tak ako rozprával, akoby mi rozprával z mojej duše, je to tak. Táto vláda, vládni poslanci, vládni činitelia jednoducho neberú vážne, nevážia si tých, ktorí sú kreatívni, ktorí tvoria, ktorí chcú zamestnávať, ktorí chcú rozvíjať, snažia sa, plánujú investovať. Nie, ak náhodou sú o niečo viac, tak ich treba zdaniť, treba im všetko zobrať, a tým pádom im znemožniť legálne v zmysle platných legislatívnych možností podnikať, odvádzať dane úmerné k tomu svojmu zisku a zároveň aj zarobiť, zároveň zvyšovať platy zamestnancov, zvyšovať počet zamestnancov, sociálne istoty im poskytovať. Nie, lebo musia zvýšiť dane. To je jedna vec.
A keď už sami počítajú s tým, že nebudú sa priznávať v plnom rozsahu, že budú optimalizovať tie svoje zisky a tie dane platiť menej. A motivuje ich to, to čo idú urobiť následne, o čom tu budeme rokovať následne, čiže znižovať trestnú sadzbu za ekonomickú kriminalitu. Znižovať, rušiť všetky vymoženosti nášho trestného práva, ktoré umožňuje policajtom, prokurátorom nakoniec sudcom odstíhať aj tých najväčších ekonomických kriminálnikov, čiže, čiže o čom to tu je? Nepriamo ich navádzať na to, ak chcú zarobiť, aby optimalizovali. To optimalizovanie vlastne rovná sa daňové úniky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
No ja ešte nie som kovaný politik ani nie som odborník na enviroproblematiku, ale napriek tomu som cítil, že mal by som tu niečo povedať v tej faktickej poznámke, a to to, že ja som sem naozaj prišiel s tým, že tu niečo budeme reálne, reálne riešiť, argumentačne podopierať a snažiť sa pomôcť tej koalícii skvalitniť, možno zlepšiť, možno upresniť ich určite v dobrej miere, dobrej mienke tvorenú legislatívu. Ale vidím, že naša snaha je tu absolútne nula, niekto má... ja sa cítim, v živote som sa necítil tak zbytočný jak tu. Sedím, počúvam – a nič. Nič, nič, nič. Až prišiel pán Hlina a vysvetlil mi problém tohto zákona predkladaného v skrátenom legislatívnom konaní. A dospel som k názoru, že nebyť tých super veľkých, bohatých ľudí, ktorým vadí tá záťaž, tak určite by nepredložili v skrátenom, aby pomohli tým malým maloroľníkom alebo malým ľuďom, ktorí nemajú na to odstránenie envirozáťaží. Čiže oni, tí malí, môžu fakt ďakovať tým veľkým, že možno sa im nejak pomôže, lebo bez nich by to zrejme určite nebolo a určite nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Bola tu reč o spolupracujúcich obvinených, ktorí sa hanlivo nazývajú udavači alebo kajúcnici. Aj včera tu zo strany koalície bolo dehonestujúco hovorené o tom, že udavači, udavači, udavači. Takže udavači sú nazývaní tými, proti ktorým udávajú. Z ich pohľadu sú zlí, lebo udali. Oni sami sa nazývajú kajúcnici preto, lebo aspoň trošku sa pokúsia skresliť to, že sú, nejak vstúpili si do svedomia, kajajú sa, a teda hovoria to nie preto, že sú udavači, ale preto, že aspoň niečím chcú prospieť k tomu dobru. Normálne sa nazývajú spolupracujúci obvinení. Tento prostriedok je jediný možný, ako je všade na svete, kde sa niekde podarilo bojovať proti mafii, proti organizovanému zločinu, proti korupcii v najvyšších sférach, jedine tento prostriedok je možný, nejaké výsledky v tomto smere dosiahnuť.
No a čo sa deje tu? Rovno v parlamente sa tento prostriedok dehonestuje, nazýva sa udavači, ako keby to bolo niečo zlé, tresty pre nich že je možné znížiť, pretože sa rozhodli pomôcť alebo spolupracovať, uľahčiť sami sebe a udať, svedčiť proti vyšším štruktúram, tým vážnejším, tak týmto tresty keď sa znížia, tak to je to najhoršie, čo sa môže stať.
Na druhej strane, tí, ktorí neudajú, ktorí vydržia, ktorí to možno zoberú všetko na seba a nenechajú sa presvedčiť, nechajú sa odsúdiť dokonca, tak títo sú už z pozície mafie tí hrdinovia a tým treba tie tresty práveže znížiť. No ale toto potom neni parlament, toto je potom, by som povedal, ten organizovaný zločin. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Moja faktická poznámka je k pani predrečníčke. Ona hovorila, že tí vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia tu boli, boli, boli. Boli a vyšetrovali, čiže konkrétne Čurilla, čurillovci, NAKA vyšetrovali, ako tu už bolo povedané, zločincov, zločinecké najzávažnejšie organizácie, v tomto prípade konkrétne takáčovcov.
Týchto takáčovcov obvinili a títo takáčovci tak, jak všetci veľkí zločinci pod ťarchou dôkazov sa rozhodli spolupracovať a svedčiť. A oni svedčili proti štátnemu úradníkovi, ktorý s nimi vykonával tú ich trestnú činnosť. Tento štátny úradník sa tiež naplašil pod ťarchou dôkazov a svedčil o iných štátnych úradníkoch a takto postupne tí vyšetrovatelia získavali dôkazy, svedecké výpovede o vyšších a vyšších štátnych úradníkoch.
Zhodou okolností všetci títo štátni úradníci boli nominanti strany SMER, ktorá bola vládna, až nakoniec sa dopracovali k štátnemu úradníkovi, riaditeľovi SIS, ktorý bol už práve nominantom novej vlády, čiže konkrétne z vlády pána Matoviča. A nezastavilo ich ani to, lebo nemohli tie svedecké výpovede zahodiť, lebo to sa nehodí, lebo to je politické.
To vôbec nebola žiadna politická objednávka. Jednoducho to bola práca, mravenčia práca, komplikovaná práca a až potom, keď pán riaditeľ SIS mal problémy, alebo videl, cítil, že bude mať problémy, až vtedy zrazu nastala vojna v polícii, lebo tajná služba zrazu začala pripravovať materiály, aby zdiskreditovala a znevážila tých vyšetrovateľov.
Čiže od toho momentu sa to začalo, a nie tak, že oni išli politicky, na politickú objednávku. Oni jednoducho robili svoju prácu systematicky, postupne, tak ako sa to robiť má. Až narazili na veľmi ťažkého nepriateľa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa chcem vyjadriť k predrečníkovi v tom kontexte, že hovoril, že nenechajú sa zastrašiť, že sú tam aj poctiví a tak ďalej.
Chcel by som povedať, že naozaj z mojej dlhoročnej policajnej praxe na svojej vlastnej koži som zažil, že poctiví policajti, tí, ktorí konajú tak, jak konať majú, sú vždy zastrašovaní, vždy diskreditovaní, krivo obviňovaní, stíhaní, je o nich hovorené anonymne, verejne, všelijako možne, že sú grázli, neschopní a zlí.
Takže presne toto sa deje teraz tým vyšetrovateľom okolo Jána Čurillu a už len kvôli tomu by sme mali sa za nich postaviť a požadovať od ministra vnútra, keď už, tak nech postupuje zákonne, tak ako to ústava a príslušné zákony umožňujú, a nie účelovo obchádzať a vysvetľovať to tak, že chce zabezpečiť pokoj, mier a ukončiť vojnu v polícii, lebo týmto konaním tú vojnu vždy ešte len viac rozpúta.
A dúfam, že sa nenechajú zastrašiť všetci, ktorí chcú byť takíto, lebo to by bol naozaj koniec boja proti korupcii, boja proti organizovanej kriminalite, boja proti zločinnosti a boja za demokraciu, ktorá vyzerá byť podľa programového vyhlásenia vlády, to najmenej, čo vláda chce v tomto volebnom období presadzovať.
Ďakujem.

Ďakujem.
Čiže pán Dostál v podstate dopovedal to, čo som chcel ja a nestihol som to, ešte o niečo odbornejší.
Ja som ešte nestihol dopovedať to, že v podstate toto celé odvolávanie pána ministra Šutaja Eštoka, keď na nič iné, tak aspoň na to je dobré, že sme tu zistili a sme svedkami toho, že naozaj tu došlo k svojvoľnému obchádzaniu, k protiprávnemu konaniu a ešte pri obhajobe tohto všetkého sa tu opozícia zosmiešňuje.
Sám minister povedal, že naše podanie je pamflet, celé že to je fraška. Už len toto svedčí o tom, že pán minister jednoducho by nemal byť ministrom, ktorý chce byť ministrom všetkých občanov Slovenskej republiky. Takéto vyjadrovanie, opovrhovanie opozíciou, opovrhovanie ľuďmi, ktorí majú iný názor, opovrhovanie voličmi, ktorí volili iné strany, je nemiestne, lebo minister vnútra má byť ministrom všetkých, aj tých, ktorí si myslia, že perzekvovanie policajtov je namieste, ktorí priam očakávajú, že títo policajti sú zvery, že majú byť vyhodení, dokonca poslanec tu v pléne hovorí, že sú škodná a že majú byť odstránení. Čiže škodná ako zvykne byť odstránená? Aj takéto veci tu zazneli. Čiže toľko som chcel povedať.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vidíte, tri dni čakám na toto, kým tu niečo poviem, a nakoniec sa pokazí systém. (Povedané so smiechom.) To, že tri dni čakám na to, aby som v rozprave povedal z odborného uhľa pohľadu, že prečo sa domnievame alebo sme presvedčení, že pán minister vnútra pán Eštok by mal byť odvolaný, som sa dostal až po troch dňoch čakania. Medzi týmto už zazneli argumenty sprava, zľava, zo všetkých uhlov pohľadu, ale nie ten z odborného uhla pohľadu tých, ktorý ten návrh predkladajú a dožadujú sa ho.
V tej mojej ostatnej rozprave k programovému vyhláseniu vlády som veľa uvažoval, rozprával o... o tom, ako som sa dopracoval k určitým názorom, ktoré som chcel vysloviť, k tým hlavným posolstvám, ktoré som chcel povedať, mi uplynul čas. A som ich nestihol povedať. Tak teraz to urobím opačne. Najskôr poviem to, čo je odkaz, a potom ho budem nejakým spôsobom zdôvodňovať, kým budem mať čas.
Čiže za prvé podľa mňa by mal minister Eštok mal okamžite odstúpiť.
Po druhé pán premiér Fico, ak pán Eštok neodstúpi, by ho mal okamžite odvolať, teda v zmysle legislatívnych postupov. Zrejme sa ani to nestane.
Tak po tretie vyzývam poslancov koalície, že keď opozícia zvolá výbor, napríklad ústavnoprávny alebo branno-bezpečnostný, aby sa láskavo zúčastnili rokovania a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne tam, kde sa to má, a zbytočne aby sme sa tu nezdržiavali rôznymi možno niekedy až duplicitnými debatami.
A po ďalšie, keď už sme sa dostali až sem k rozprave o odvolaní pána ministra Eštoka, tak v podstate začnem hovoriť to, čo vecne argumentačne si myslím, že by malo odznieť.
To, že prečo by mal odstúpiť, prečo by mal byť odvolaný alebo prečo by sme mu mali vysloviť nedôveru, chcem podložiť tým, že pán Eštok od samého počiatku svojho pôsobenia vo funkcii v postate porušuje programové vyhlásenie vlády skoro vo všetkých bodoch, ktoré sa týkajú jeho činnosti. Možno práve preto konal tak rýchlo, ešte skôr, jak to programové vyhlásenie bolo týmto parlamentom schválené, aby sa nemohlo argumentovať, že už vlastne je v rozpore s tým, čo je schválené. Vlastne schválené nebolo, tak zrejme konal zbrklo, nepremyslene, pochybne a toto všetko zapríčinilo to, že sme sa dopracovali až k tomuto momentu jeho odvolávania.
V programovom vyhlásení vlády sa totižto hovorí, že táto vláda zastaví zneužívanie bezpečnostných zložiek na politické ciele, upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti.
Za ďalšie sa tam hovorí, že základným prameňom pre rozhodovanie bude ústava. Ústavný princíp priamo smerujúci k orgánom štátnym hovorí, že štátny orgán môže konať len to. čo mu zákon dovolí, a spôsobom, ako určí zákon. No a tieto všetky atribúty, ktoré som tu vymenoval pán minister vnútra porušil, alebo konal v nesúlade s nimi. Čiže ak si on myslí, že upokojí polarizáciu spoločnosti, prejavy nenávisti, agresivity, neznášanlivosti spôsobom, akým koná, tak sa teda mýli, lebo on v podstate tu argumentoval, že len plní volebné sľuby tej strany, za ktorú sa dostal do pozície ministra. Lenže on pozabudol na to, že už neni len poslanec, len politik, ale on je minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý ma byť ministrom všetkých občanov, všetkých občanov, tak jak sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, bez ohľadom na rasovú, náboženskú alebo akúkoľvek odlišnosť a aj politickú.
Čiže v Slovenskej republike žijú občania, ktorí majú iný názor na konanie pána ministra. Veľmi intenzívne sledujú jeho kroky a sú znepokojení. Čiže vôbec necítia to, čo sa hovorí, že sa budú cítiť lepšie, bezpečnejšie, pokojnejšie, vôbec nie. Skôr opak je pravdou, že sa cítia skôr v nebezpečenstve. Nechápu alebo nestotožnia sa s krokmi pána ministra, preto sme tu my, opozícia, aj ja v rámci nej, aby sme poukázali na tieto kroky pána ministra, ktoré, ktoré vôbec nesmerujú k tomu, že situácia má byť pokojnejšia, zákonnejšia. Štátne inštitúcie majú byť vážené, všetci občania aby dodržiavali zákon, všetci sú si rovní, každému padni, komu padni.
Veľa sa tu hovorilo o vyšetrovateľoch, nazývame ich čurillovci. Sú to príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Ja poviem svoj názor. Môj názor som si vytvoril na základe súdnych rozhodnutí, ktoré sú také, že vyše 40 ľudí, ktorých títo obvinili, následne boli obžalovaní, boli nezávislými, nestrannými súdmi odsúdené tieto osoby. Čiže v súdnych pojednávaniach nijako nevyšlo najavo, že by tieto súdne procesy boli, alebo že by prípravne konanie bolo nejak marené, tendenčne upravené alebo že by tam boli realizované nejaké iné neprávosti, lebo, samozrejme, súd nezávislý a nestranný by zrejme na takúto chybu prišiel. To je jeden z argumentov, prečo si myslím, že títo vyšetrovatelia alebo pracovníci Národnej kriminálnej agentúry stoja za to, aby sme sa za nich postavili, aby sme sa pýtali súčasnej vládnej moci, konkrétne ministra vnútra, prečo práve voči nim postupuje tak, ako postupuje.
Samozrejme, boli to sľuby, volebné sľuby, na základe ktorých sa pravdepodobne dostali až k vládnej moci. Oni tieto sľuby, ako hovorí pán minister, sa snažia dodržiavať, lenže aj sľub daný vo volebnej kampani, z pohľadu ministra vnútra sa má dodržiavať tak, ako tvrdí programové vyhlásenie vlády, v zmysle ústavy a v zmysle platných zákonov, a nie tak, že tie zákony budeme odchádzať... a obchádzať, tendenčne ich prispôsobovať, vytvárať si svoj vlastný názor.
Áno, politik, tu sme debatili, každý z nás tu má nejaký názor na tieto právne argumenty, ktoré tu boli prednesené. Aj ja mám svoj názor, ja si ho tu môžem kľudne porozprávať, ale minister vnútra, ktorý chce situáciu upokojiť, zabrániť dezilúzii občanov, že tu je právny či neprávny štát, chce zabrániť nenávisti medzi ľuďmi, tak by mal postupovať tak, aby to tak bolo vnímané, ak nie úplne všetkými, tak aspoň drvivou väčšinou občanov. Aj tých, ktorí ho nevolili. To je povinnosť ministra, lebo on je ministrom Slovenskej republiky, nie ministrom strany SMER alebo strany HLAS, ale všetkých občanov Slovenskej republiky.
Samozrejme, že volebný program sa nedá naplniť tak, aby vyhovoval úplne všetkým. Prioritne sa vyhovuje vlastným voličom, vlastným sympatizantom, ale aj tí druhí nesmú byť z tohto uplatňovania alebo prehadzovania volebných cieľov znechutení, zneistení, vydesení a negatívne naladení.
No a teraz by som vám chcel vecne porozprávať, ako by to teda ten minister vnútra robiť mal, aby aspoň predstieral, že koná v zmysle spravodlivosti, v zmysle zákonnosti, v zmysle toho, že všetci, všetci občania sa majú cítiť bezpečnejšie, pokojnejšie a lepšie. Čiže začnem hneď policajným prezidentom.
Na to, aby minister mohol realizovať tie kroky, ktoré realizoval a o ktorých tu celý čas debatíme, potreboval odstrániť policajného prezidenta. Tu bola debata o tom, že stará garnitúra, nová garnitúra, za vlády SMER-u alebo... vtedy ešte SMER-u bol zmenený koncept vymenovania a ustanovenia policajného prezidenta aj riaditeľa inšpekcie na tzv. demokratický, že o tom, kto bude, rozhodoval branno-bezpečnostný výbor po rôznych vypočutiach, a tento výbor rozhodol o tom, koho má minister vymenovať. Toto neni vôbec demokratické, lebo minister je ten, ktorý sa dostal k moci na základe vôle občanov, a teda má mať nejakú právomoc, aby tú svoju víziu, vďaka ktorej sa dostal do toho, do tej pozície, aj mohol uplatňovať. Čiže musí mať právomoc rozhodovať o tom, kto bude policajný prezident, za akých podmienok ho odvolá a tak ďalej, preto vláda pána Matoviča, následne pán Hegera, už neviem presne, v ktorom, v ktorej vláde sa to stalo, bol tento právny princíp zmenený na taký, že minister sa sám rozhodne, kto bude policajný prezident, určí si svojho nominanta, ako aj riaditeľ Úradu inšpekčnej služby.
Lenže zrejme pán minister si nevšimol právny problém v tom, že v zákone je napísané, že minister ho predstaví verejnosti, teda cestou branno-bezpečnostného výboru. Cestou branno-bezpečnostného výboru. Čiže nie ten výbor rozhoduje o tom, ale sám minister, a toto vypočutie je určené tak, že to neni vlastne o tom nominantovi, ale toto vypočutie je o ministrovi. On sa rozhodne, či po vypočutí vymenuje, nevymenuje.
Ale aby som sa vrátil k pánovi Hamranovi. Hovorilo sa to, že bol ustanovený do funkcie bez výberového konania. Pán Hamran sa zúčastnil výberového konania ešte podľa starého princípu, kde v podstate uspel, len mal o niečo menej hlasov ako pán Kovařík. Ale uspel. Čiže neni pravda, že neuspel. Potom keď pán Kovařík odstúpil, zas bolo vyhlásené výberové konanie, prihlásil sa jediný jeden kandidát - pán Hamran. Mohli sa prihlásiť aj iní, ale prihlásil sa len pán Hamran. A vtedy politici sa rozhodli, že zmenia tento princíp. A v podstate Hamran mohol byť priamo vymenovaný ministrom, ale nie preto, že bol jeho obľúbenec alebo že ho chcel silou-mocou, ale preto, že bol jediný kandidát, ktorý sa sám prihlásil. Čiže takto sa dostal do funkcie pán Hamran.
No a teraz k pánovi ministrovi. Potreboval ho nejakým spôsobom odstrániť, odvolať, má na to právo ako minister, lenže minister to musí urobiť tak, aby neboli namieste žiadne pochybnosti, že to robí účelovo, tendenčne, obchádzajúc zákon, obchádzajúc morálku, etiku a tak ďalej. Pán Hamran tvrdil verejne, že od 1. 11. chce ísť mimo službu, čiže chce ísť do civilu. Deklaroval to, kde len mohol. Pán minister tvrdí, že keď nastúpil do úradu, nenašiel tam žiadne dokumenty o tom, že táto, že toto vyjadrovanie pána Hamrana je reálne podložené nejakými žiadosťami alebo nejakými dokumentmi.
Lenže pán minister, ako tu už prezentoval, dobre vedel, čo zamýšľa pán Hamran. No a on, aby predišiel tomuto zamýšľaniu, tak ho jednoducho preradil do Popradu.
Správne riešenie by bolo nasledovné, napríklad ako by som to riešil ja, tento problém. Zavolal by som si toho prezidenta pána Hamrana na diskusiu, akú má predstavu o svojom ďalšom pôsobení, či chce pôsobiť ešte v Policajnom zbore, či má nejaké úmysly, či má niečo nedoriešené, či má vyčerpanú dovolenku a tak ďalej. No a následne by som prijal rozhodnutie.
Lenže pán minister to urobil tak, že vydal personálne opatrenie a neumožnil pánovi Hamranovi vysvetliť, o čo mu ide. A následne tu prezentuje, že pán Hamran je papaláš, pán Hamran chcel ísť za styčného dôstojníka do Abú Dhabí a rôzne iné argumentácie. Lenže teraz sú to len konšpirácie, to sú len domnienky, ktoré nie sú buď reálne, alebo pán Hamran môže tvrdiť svoje verzie toho svojho ďalšieho pôsobenia po 1. 11., preto si myslím, že toto nebolo korektné, lebo ak by pán minister nechal toho pána Hamrana porozprávať svoje vízie a následne odprezentovať, že vidíte, pán Hamran v podstate ani nechcel ísť do civilu, mal nejaké svoje plány, vtedy by to bolo korektné. Ale takto nie.
A následne, čo sa týka dvoch viceprezidentov. Jeden z nich požíval ochranu oznamovateľov, druhý nie. Pán minister mohol toho druhého viceprezidenta odvolať bez udania dôvodov, toho prvého nie, lebo zrejme zvážil, že používa alebo požíva tú ochranu oznamovateľa. Lenže bez nich sa nemohol v ďalších svojich personálnych aktivitách ďalej pohnúť, lebo sú tam určité vnútorné predpisy, kto je koho personálny a disciplinárny nadriadený. Tak sa rozhodol, že obíde zákon. Dokonca dva zákony. Zákon na ochranu oznamovateľov, podľa ktorého by mal požiadať úrad, že či môže viceprezidenta odvolať alebo nejak personálne vyriešiť. To sa mu zrejme nechcelo alebo sa obával, že ak tú žiadosť podá, bude zamietnutá a potom nemôže toho viceprezidenta odvolať. Tak vymyslel obchádzanie zákona o Policajnom zbore. Preto potreboval rýchlo vymeniť pána Hamrana, lebo nastúpil policajt, ktorý bol zástupca okresného riaditeľstva kdesi na východe, vysvitlo, že celoživotný kariérny dopravný policajt.
Tak tento celoživotný dopravný policajt z pozície zástupcu okresného riaditeľa behom jedného dňa zistil, že je nevyhnutné zrušiť dve pozície viceprezidentov v Policajnom zbore. Tak podľa mňa to je nemysliteľné, že policajt, kariérny dopravný policajt... A zase nestihnem dopovedať všetko. (Ruch v sále. Reakcie z pléna.) Čiže... (Povedané so smiechom. Krátka pauza.) Uh.
No, dosť na tom, že pán minister konal tak, že obchádzal zákony, v niektorých prípadoch porušoval zákony, opieral sa o svoj právny úsudok, ktorý je pochybný, napr. ten najhlavnejší právny úsudok je pri tej ochrane oznamovateľov, kde hovorí, že konal preto, lebo v inom zákone o štátnej službe je platná výnimka, v zákone o služobnom pomere tá výnimka neni. To znamená, že zákonodarca buď nebral v ohľad toto, alebo minister v každom prípade sa toho úradu mal opýtať, či tá výnimka platí, alebo neplatí. Ak by dostal odpoveď, tak by buď podal žiadosť, alebo by nepodal žiadosť. Mohol by konať tak, ako konal. Čiže toto je ďalší moment, keď konal unáhlene, nie tak, ako má konať minister vnútra. Vždy tak, aby jeho konanie nemohlo byť spochybnené, aby nemohli byť právne názory vysvetľované sprava, zľava, aby to bolo jednoznačné.
Ak by konal tak, ako konať mal, ak by napísal do odôvodnenia všetky dôvody, ktoré napr. tu odzneli z pána, z úst pána Gašpara, tak by to bola celkom iná situácia.
A to, že pán Gašpar ho tu obhajuje najviac a odborne, z toho vidieť presne to, že pre koho v podstate pán Eštok pracuje, lebo zaujatosť je tu evidentná pána Gašpara. V jeho záujme je najviac, aby tí čurillovci boli nejakým spôsobom odstavení, tak preto tu on obhajuje.
Už z toho vidieť, že tu je tendenčné, tendenčná snaha zastaviť trestné stíhanie, znemožniť pokračovanie efektívnej práce polície, či už s chybami, alebo bez chýb, jednoducho je to tak, ako som povedal, či sa vám to páči, či nie (povedané so smiechom), sú tu občania Slovenska, Slovenskej republiky, ktorým sa tento postup nepáči, ktorí nechcú, a ja si myslím, že tí čurillovci si zaslúžia ochranu. Musíme sa za nich postaviť a to čiste kvôli tomu, že konali dobre, konali v prospech všetkých občanov, možno v neprospech podozrivých a obvinených, voči ktorým svedčia rô... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)