Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Vážená pani kolegyňa, si rozprávala väčšinu v svojej rozprave o eurofondoch, o hrozbách, že tieto eurofondy nedostaneme a že občania európskych štátov si chránia svoje peniaze, a preto dbajú na to, aby sa nerozkradli v niektorej krajine, ktorá je poberateľom a nie donorom tých eurofondových dotácií. No lenže vládna koalícia má teraz obrovský problém. Oni tiež strašne veľmi chcú, potrebujú tie eurofondy, nechcú o ne prísť. Zas na druhej strane chcú mať aj moc, aby mohli zabezpečiť to, aby tí, ktorí tie eurofondy teda reálne chcú, značná časť tých eurofondov pôjde do ich príjmov, aby títo mali zabezpečenú určitú beztrestnosť v prípade, že sa na to príde alebo že sa tá ich aktivita odhalí. A túto moc potrebujú mať zase od ľudí, od občanov, a to od takých občanov, ktorým táto Európska únia vlastne nič nehovorí, skôr je to nepriateľ, ktorý nás chce obmedziť na našich národných právach, na našej samostatnosti národnej a tak ďalej. Čiže toto je taká pasca, v ktorej sa vládna koalícia teraz nachádza. Riešia to skráteným legislatívnym konaním, to preto, lebo dúfali, že to rýchlo zvládnu, nikto si to nevšimne, všetko bude v poriadku a môžeme kľudne čerpať eurofondy. Lenže zrejme sa mýlili, lebo my sme tu upozornili a naťahujeme to až dovtedy, kým si to neuvedomí aj tá časť voličov, ktorí ich zvolili.

Ďakujem za slovo.
Pán Majerský, vy ste vo svojom vystúpení povedal, že celá táto novela, ak bude prijatá, tak sa bude dotýkať bežných ľudí na celom Slovensku, všetci budú žiť v tom prostredí, ktoré tu bude existovať. Ja by som chcel priblížiť, stále tu budem približovať, že zhruba ako to môže až byť, keď nebude existovať špeciálna prokuratúra, špeciálni vyšetrovatelia, ktorých tu chcú zrušiť, a ešte nebude existovať ani možnosť angažovať spolupracujúcich obvinených, tak ako to je. Čiže ako to bolo predtým a ako to aj môže byť. Dvaja policajti, mladí hliadkoví policajti večer vo voľne išli do baru sa zabaviť. Zhodou okolností tam sedeli členovia skupiny šátorovci, okamžite tých policajtov chytili, začali ich biť, škrtiť a na dvo... a vykrikovať im, že tu sme my páni, nie vy. Na dôvažok ešte tomu jednému policajtovi dýkou prerezali lalok ušný, tak do poly bol odrezaný. Títo mladí policajti prišli za mnou, nahlásili, čo sa im stalo, ja som ich presvedčil, aby svedčili, išli sme za vyšetrovateľom a keď o tom navrhujete, že okres a kraj to vyrieši, ten vyšetrovateľ ich vypočul a povedal, že to je tak výtržnosť a vôbec nie útok na verejného činiteľa. Zavolal som zástupcu úradu vyšetrovania, ten videl to isté. Riaditeľ z dovolenky, ten videl to isté. Tak som hodil stoličku o stenu a som im povedal, kedy to začnete stíhať, keď vám podrežú krky, vtedy? A preto som trval na tom, aby bola špeciálna prokuratúra, špeciálni vyšetrovatelia, aby sme s týmto vedeli skoncovať, a vy to tu chcete zrušiť. Končím. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, si spomínal, okrem tých všetkých skutočností, prečo by sa nemalo rokovať v skrátenom legislatívnom konaní aj o tom, že bude rásť kriminalita v Slovenskej republike, ak sa schváli tento návrh zákona. Tak ja vám chcem pripomenúť, že zhruba kam až tá kriminalita môže rásť, keď sa tu zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, špeciálni vyšetrovatelia na NAKA a napríklad taká inštitúcia, jak je spolupracujúci obvinený. To bolo v čase, keď ešte tieto inštrumenty boja proti organizovanej kriminalite neexistovali. Čiže jeden z podšéfov zločineckej skupiny sa chcel od nej odčleniť a pristúpiť ku konkurencii. Tá pôvodná si to všimla, v jeho bare ho zbila tak, proste oni to volajú, že dolámali ho, a dolámali aj celý bar. Tento človek prišiel za nami na kriminálku a povedal, že chce svedčiť, čo sa mu stalo. Tak sme to spísali, zobrali k vyšetrovateľovi, ktorý bol nie špecialista, jak je teraz, obyčajný vyšetrovateľ, čo môže nastať teraz, keď sa schváli tá novela. A ten vyšetrovateľ mu začal rozprávať, že vieš komu proti chceš svedčiť? Vieš, akí sú to nebezpeční ľudia? Premysli si to. Proste odhovoril toho človeka od toho svedčenia a ten človek radšej nesvedčil. Potom sme ho vyhľadali: Prečo ste nesvedčil? Však ste chceli. Nie, nie, nie, lebo ten vyšetrovateľ, ten zrejme pracuje s tými mafiánmi, ja sa ho bojím, jednoducho ma vyplašil, nechcem to. Radšej nič. A viete, čo sa potom stalo? Asi o dva týždne išiel k tej svojej konkurencii dojednávať, že ako to bude. Tam čakal ochranu, keďže u polícii ju nedostal. A tam prišli traja ozbrojení so samopalmi a začali paľbu rovno na ulici. Po tej paľbe ostali traja mŕtvi na ceste. Jeden z týchto, ktorý chcel svedčiť a polícia ho odhovorila, a ešte ďalší jeho kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať menovite, ale tak komplexne, lebo v každej faktickej niečo zaujímavé zaznelo.
Inštitút spolupracujúceho obvineného je fakt jeden z najsilnejších, ak nie najsilnejší nástroj trestného procesu v rukách orgánov presadzujúcich právo. Preto je veľmi nevyhnutné, aby bol právne jasne definovaný, ale nie až tak silno, aby bol nepoužiteľný. A to je veľmi dôležité, preto neni možné tu v dvoch minútach o tom nejak širšie rozprávať. No a teraz táto koalícia by najradšej tento inštitút úplne zrušila, lenže ak by ho zrušila, tak by sme už fakt nedostali tie eurofondy, lebo tam vedia, že toto je práve ten inštitút, ktorý chráni tie najhornejšie vrstvy zneužívania eurofondov, čiže museli ho nejak upresniť, právne definovať tak, aby v podstate v praxi bol oveľa menej použiteľný, ako bol podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá bola jasne efektívna, jasne zákonná, všetkými zákonmi a súdmi doposiaľ akceptovaná. A naozaj tí organizátori, vodcovia rôznych zločineckých organizácií len vďaka tomuto inštitútu sú teraz odsúdení a odpykávajú si svoje tresty. Toľko k tomu všetkému.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, konečne som sa dostal k slovu po rôznych peripetiách. Takže dovoľte, aby som svoju reč zahájil tým, že poviem, že zrejme ten najdôležitejší a najpodstatnejší dôvod, kvôli ktorému sa snaží súčasná koalícia tak rýchlo, raketovo, v skrátenom legislatívnom konaní presadiť túto novelu Trestného zákona, Trestného poriadku. A tým hlavným dôvodom podľa mňa je inštitút spolupracujúceho obvineného alebo teda spolupracujúcej osoby ako takej. Lebo toto je pre koalíciu to najdôležitejšie, to najbolestivejšie, čo im spôsobilo a spôsobuje najväčšie problémy. Čiže osoba, ktorá pácha trestnú činnosť vo forme zločineckej skupiny, najzávažnejšiu trestnú činnosť, len táto osoba je spôsobilá a schopná podať svedeckú výpoveď takú, ktorá trestnoprocesne, hodnoverne, zákonne opisuje dané deje a umožňuje osoby, ktoré sú v pozadí, tie, ktoré už možno trestnú činnosť samotnú nepáchajú, ale ju koordinujú, riadia, navádzajú na jej páchanie, najviac koristia z takejto trestnej činnosti, čiže proti takýmto osobám je najúčinnejší trestnoprocesný prostriedok spolupracujúci obvinený.
Ja som sa na tento jav pokúsil v mediálnom rozhovore poukázať. Hovoril som to na fórum, fóre, ktoré možno neni vhodné, lebo je to rýchle, redaktor skáče do debaty, na toto poznamenať. Čiže ja som tam povedal, že súčasná prax využívania tohto inštitútu spolupracujúcich obvinených, ktorá je efektívne využívaná, nebude môcť byť v takej forme využívaná, ak sa príjme táto novela, preto, lebo môže byť alebo zrejme bude vyhodnotená ako nezákonná. Samozrejme, že ak niečo podľa platnej legislatívy bude vyhodnotené alebo môže byť vyhodnotené ako nezákonné, tak nemôže sa používať.
Opomenul som však povedať, že súčasná prax efektívneho využívania je robená v zmysle zákona, ktorý je teraz platný, čiže zákonným spôsobom sa to využíva. Myslel som si, že z logiky veci nemusím zdôrazniť to, že sa to používa legálne, zákonne, podľa platnej legislatívy, ktorá to efektívne využívanie umožňuje. Ak sa legislatíva zmení a nebude môcť toto byť v tejto forme využívané, tak, samozrejme, že to bude nezákonné. A teraz to, že to bolo využívané, súčasť v praxi už 19 rokov, svedčí to, že ani v jednom súdnom procese, kde takýto inštitút bol použitý, spolupracujúceho obvineného svedka, ktorý svedčí a za to dostane nejaké benefity, na ktorých sa spoločnosť uzniesla, že sú adekvátne k tomu, že tento človek svedčí a usvedčuje oveľa závažnejších páchateľov trestnej činnosti, ako je on sám. Vlastne ako... no vidíte, aj teraz mám málo času na to, aby som sa tu rozrečnil o spolupracujúcom obvinenom.
Novela Trestného poriadku toto efektívne využívanie sa snaží navonok deklarovať, že to je upresnenie, že to je vlastne znemožnenie nadužívania. Ale práve toto upresnenie je chápané tak, že efektívne, tak aby to bolo účinné alebo aby to bolo robené tak, ako sa dopracovali policajti, prokurátori, nakoniec aj sudcovia k efektívnemu výsledku, bude menej prospešné, ako to bolo realizované doteraz v zmysle platnej, teraz platnej legislatívy.
Túto právnu úpravu, keď sme to sa snažili zaviesť v roku 2005, tak ešte v roku 2004, ´03 som si ja osobne cez Interpol dal vyžiadať všetky právne úpravy vo všetkých štátoch členských Europolu, či Interpolu, v akej forme majú tento inštitút zapracovaný vo svojej legislatíve a prevažne v tých štátoch, kde ho efektívne používali v boji proti mafii, proti najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti. Z takto získaných informácií sme urobili analýzou taký kompilát, ktorý pasuje alebo je vhodný na použitie v našej slovenskej legislatíve a v pripravovanej novele, ktorá, ako rekodifikácii Trestného zákona, Trestného poriadku, a takto sme ho následne začali používať v praxi. Od toho momentu v podstate vďaka tejto úprave sa podarilo efektívne určiť alebo bojovať proti organizovanej tej najzávažnejšej kriminalite, ktorá bola na Slovensku páchaná rôznymi zločineckými skupinami, ľudovo nazývaný sýkorovci, takáčovci, šátorovci a rôzni iní, lebo len takýmto spôsobom sa dá efektívne dopracovať k výsledkom.
A čo sa týka obhajoby, začala si uvedomovať, že toto môže byť problém, ak sa takýmto spôsobom dopracuje polícia a prokuratúra k osobám, ktoré sú fakt v pozadí povedzme ekonomickej elity štátu alebo manažmentu, ako to nazveme, organizovaných zločineckých štruktúr. Lebo bez tohto inštitútu sa to jednoducho trestnoprocesne robiť nedá.
A ešte aby som to stihol dopovedať, tak poviem aspoň toľko, že podľa mňa to znižovanie, rapídne znižovanie trestov, áno, spôsobí to obrovské škody, zvýši to kriminalitu. Lenže tým, ktorí to takto navrhovali, to zrejme je jedno. Najdôležitejšie je to, že po takto znížených škodách sa osoba obvinená v tých nižších poschodiach zločineckých organizácií len ťažko rozhodne alebo zváži, že či bude spolupracujúcou osobou. Preto, lebo v podstate podľa takto navrhovanej právnej úpravy im bude hroziť ešte menší trest, ako keby sa stali tými nazveme to kajúcnikmi. No a takýmto spôsobom sa tí, ktorí tvorili túto novelu, snažia vyhnúť tomu, aby sa osoby, ktoré sú obvinené ako súčasť organizovanej kriminality, rozhodovali alebo rozhodli o tom, že budú spolupracujúci obvinení alebo spolupracujúce osoby pri odhaľovaní, dokazovaní a zisťovaní páchateľov tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Lebo nie policajti sú tí, čo ich nútia, ale okolnosti sú tie, čo ich vlastne nútia zamyslieť sa sami nad sebou, keď im hrozí trest odňatia slobody nepodmienečný a je mu navrhnuté alebo je mu prednesená možnosť priznať sa a spolupracovať za určitých podmienok, tak je na ňom, aby zvážil a rozhodol sa. Ale keď mu hrozí v podstate malý trest alebo možno žiadny, možno podmienečný, možno náhrada škody, ktorú zaňho zaplatia jeho nadriadení, lebo nechcú aby sa stal kajúcnikom, tak môžu ho policajti poslať do väzby aj na Ukrajinu alebo na Sibír do gulagu, ani tak sa nestane spolupracujúcim obvineným, lebo mu nehrozí trest odňatia slobody, ktorý je preňho ten najväčší, to je preňho to najväčšie riziko, ktoré v jeho živote sa mu mohlo udiať.
Čiže aj teraz tých desať minút je málo, aby som vysvetlil všetky nuansy tej novely, ktoré v podstate tento inštitút spolupracujúcich osôb viac-menej akože upresňuje, ale tým pádom zneisťuje. To keď, v rozprave 20-minútovej to, dúfam, potom stihnem všetko vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, si sa dosť obšírne venovala debate o pani prezidentke, ktorá tu vystúpila, čo bolo nezvyčajné. Pani prezidentka tu vystúpila, vyvrátila v podstate všetky argumenty uvedené ako dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Veľmi dôležité bolo počúvať, že v podstate vyvrátila tie najdôležitejšie, ktoré koalícia považuje za najdôležitejšie, a to je, že dôjde alebo že hrozí masívne porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Tak ona povedala, že si vyžiadala podklady, na základe ktorých toto tvrdí minister spravodlivosti, naštudovala tie podklady a povedala, že vôbec nehrozí nič také masívne, ktoré by ohrozovalo základné ľudské práva a slobody v takom rozsahu, aby to bol dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Pani prezidentka následne sa ďalej venovala tomu, aby zvýraznila, že v podstate v prípade účinnosti novely Trestného zákona to je aj v poriadku, dôjde k masívnej ako keby amnestii, dokonca spomínala, tisícky stíhaní nebudú môcť byť dokončené. Ona, predpokladám, vychádzala z nejakých štatistík z minulosti, lebo aktuálny stav nemá odkiaľ poznať. Koalícia na jej vystúpenie reagovala agresívne, tak, že ju spochybnila, snažila sa vyvrátiť jej argumenty tým, že je to politické vyjadrenie, nevhodné a tak ďalej. Ale mohli to vyvrátiť jednoznačne tým, že by nám povedali, koľko konkrétnych spisov sa to dotkne, koľko ľudí pôjde na slobodu, koľko ľudí zrazu nebude môcť byť stíhaných, koľko poškodených sa nedozvie, že kto bol páchateľ, alebo keď vie, kto bol, tak ten páchateľ nebude potrestaný. To... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Áno, kolegyňa povedala si, že tieto dopady na spoločnosť budú ďalekosiahle, lenže my tu len môžme odhadovať tie dopady, koľko ľudí sa to dotkne, koľko ľudí bude prepustených z väzby, proti ktorým nebude môcť byť ďalej vedené trestné stíhanie, lebo skutky, ktoré boli trestné činy, zrazu nebudú trestné činy a tak ďalej. My tu len dohadujeme, koalícia hovorí, že zbytočne strašíme. Lenže buď minister vnútra, alebo spravodlivosti by mal predstúpiť a povedať, lebo oni musia vedieť presne, podľa mňa by mali mať už dávno zanalyzované, keď to už chceli mať hotové a aplikovať v praxi, presne koľko ľudí pôjde z väzby, koľko ľudí nebude stíhaných, aké riziká môžu čakať občania, koľko ľudí sa to bude týkať, koľko poškodených sa nemôže dozvedieť, že, alebo očakáva zaslúžený trest pre páchateľa, ktorý mu spôsobil škodu, a tak ďalej. Toto sa podľa mňa viac podobá na Havlovu amnestiu ako na Mečiarovu. Ja tú Havlovu som zažil v praxi ako hliadkový policajt, keď sa značné množstvo zločincov dostalo na slobodu a páchali trestnú činnosť hlava-nehlava. Aké obrovské sily a nasadenie sme museli aplikovať, používať, hliadkovať, strážiť, aby sme nejak potlačili ten enormný nárast kriminality. No a vyzerá to, že aj teraz sa bude diať niečo obdobné. Napríklad aj moju babku, 92-ročnú ženu takýto človek, ktorý vyšiel z väzenia, lúpežne prepadol, päsťou ju zrazil k zemi, vylúpil byt a odišiel. Nebyť susedov, ktorí si to všimli, tak by tam zomrela, lebo včas zavolali záchrannú službu. A takto, takto to dopadlo, že moja babka potom ešte ďalšie štyri roky žila, ale už bola len nevládna, ležala na posteli. Jednoducho toto sa môže aj teraz stať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Hajko ma veľmi milo prekvapil, lebo ja som rátal s tým, že tu neni, lebo dosť dlho tu nebol a ja som bol naštartovaný s adrenalínom, že idem hovoriť ja a úplne na konci, koniec, posledný som mal byť, tak som sa rozhodol, že vám poviem, čo je ten najdôležitejší a fakt jeden jediný najdôležitejší dôvod, prečo to tu celé je. Prečo to navrhli, čo tým chcú. Jeden jediný. Ešte tu nebola reč o tom. Nebola. Už mu to hovorím dva týždne, o tomto sme ešte fakt nehovorili a ja som vám to chcel teraz povedať. Takže vyzerá to, že to poviem až v utorok, lebo za dve minúty to nestihnem, a to by nebolo k pánovi Hajkovi, pánovi Hájkovi, áno, správne, skrátené legislatívne, toto je, kvôli tomu je skrátené, kvôli tomuto, čo vám chcem povedať v utorok, je to všetko a keď aj zmenia úplne všetko, keď zmenia dokonca, keď pripustia, že nezrušia špeciálnu prokuratúru, toto nezmenia určite. Lebo potom to celé nemá zmysel. Tak to je všetko, čo som vám chcel povedať. (Potlesk.)

Ďakujme za slovo.
Reagujem na reč kolegyni, ktorá povedala, že skrátené legislatívne konanie sa snažia schovať do nejakej predloženej novely a ja sa chcem pýtať alebo čudujem sa, že prečo vôbec sa to snažia schovávať. Prečo? Za prvé. V riadnom legislatívnom konaní sa ten priamy úmysel, o ktorý tu ide, nemá šancu schváliť, lebo prebehne priamy riadny legislatívny proces a to nemá šancu prejsť. Preto sa to musí robiť v skrátenom legislatívnom konaní, kde naše pripomienky tu tri, štyri týždne prednášané vôbec nemusia nikde zapracovať, neni to v zákone povinné. Čiže prečo to schovávajú? Ich voliči ich priamo vyzývajú, nútia, aby urobili to, čo vlastne chcú urobiť. To znamená, zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, vyhodiť nepohodlných policajtov, na to ani nepotrebujú zákon, to môže minister vo vlastnej kompetencii urobiť, to aj naznačuje, že už to aj urobiť urobí alebo že to už aj robí a za tretie znefunkčniť používanie inštitútu spolupracujúcich obvinených. Toto sú tri veci, ktoré chcú urobiť v skrátenom legislatívnom konaní a takto jednoducho povedané vedia, že toto by neprešlo a toto by bol taký problém demokratický, že určite by sme nedostali tie eurofondy. Preto to maskujú a máme šťastie, že to maskujú, lebo práve tým maskovaním tu máme nádej a šancu poukázať na obludnosť toho celého procesu, že sú ochotní kvôli tomu priamemu úmyslu tu zdevastovať bezpečnosť všetkých ľudí aj tých svojich voličov a takto sa tí voliči aspoň môžu dozvedieť, že čo sú to za ľudia a o čo im tu ide. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán Čaučík, vy ste veľmi podrobne a možno až ako prvý presne vydefinoval korupciu navrhovanú legislatívne riešiť trestnoprocesne, ako rapídne sa znížia sankcie. Chcem naviazať konkrétnym prípadom. Zoberme si ten 700-tisícový úplatok. Keď niekto sa rozhodne investovať 700-tisíc ako úplatok, tak aký ráta zisk? Minimálne niekoľko miliónov, keď sa mu oplatí 700-tisíc dať len ako úplatok, aby sa dostal k nejakému biznisu, čiže niekoľko miliónov. A keď ide uplácať, tak zrejme tých niekoľko miliónov chce zarobiť na štátnom rozpočte, kde to je najjednoduchšie. No lenže ten investor nikdy toto nerieši sám, reálne sa to rieši cez fiktívne firmy, schránkové firmy, fiktívne zmluvy, cez spleť ktorých sa vyšetrovatelia veľmi obtiažne dopracujú až k tomu hlavnému, pre ktorého ten celý biznis je organizovaný. Ak spravia chybu, že rovno, rovno sa podarí prichytiť 700-tisíc v cashi kdesi na mieste, tak ten vybavovač zváži, že či príjme ten trest, ktorý v podstate je skoro žiadny alebo usvedčí toho, kto ho poslal toto vybavovať. Lenže načo by to usvedčoval, načo by bral na seba to riziko, že ho vyhodia zo systému tí, čo ho zamestnávajú, lebo do budúcna už nikdy sa v takýchto systémoch nevyskytne. Čiže tá výška toho trestu je tá okolnosť, ktorá prinúti zvážiť toho prichyteného, že budem usvedčovať tých hlavných, tých najhlavnejších, ktorí tie biznisy nelegálne takýmto spôsobom plánujú alebo aj realizujú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)