Videokanál poslanca

(Vymazať rámček.)
===== ...a ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva, no a teraz k tým dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Už tu bolo dnes povedané veľa o tom, že tie dôvody v podstate neexistujú. Tie, ktoré sú napísané, sú tu už boli viackrát vyvrátené. Ja sa ich snažím následne vyvrátiť tiež, ale v prvom rade by som sa chcel venovať tomu nepísanému dôvodu, ktorý tu už dvakrát aj odznel z pléna, že v podstate chcú zabrániť tomu, navrhovatelia zákona, chcú zabrániť tomu, aby tento úrad alebo tá ochrana oznamovateľov nebola zneužitá buď politicky alebo nejak inak, neobjektívne a aby táto ochrana nechránila napríklad obvinené osoby, tak ako to tu bolo prezentované, že tá ochrana nie je na to, aby chránila účelovo povedzme aj obvinené osoby z trestnej činnosti. No tak teraz sa budem snažiť vysvetliť, že nie tento úrad, ktorý tu chcú zrušiť a zaviesť nejaký iný, čisto z organizačných dôvodov je na vine kvôli tej poťažne predpokladanej neobjektívnosti, preto lebo nie ten úrad poskytuje ochranu oznamovateľom. Ten úrad len zprocesuje toho občana, ktorý nahlási nejakú protispoločenskú činnosť. Rozhodnutie o tom vynesie prokurátor. Prokurátor a nie ten úrad. Ten úrad len zprocesuje túto celú situáciu, čiže prokurátor aj v prípade tých obvinených policajtov, o ktorých je tu reč, pridelil prokurátor. No a teraz čo sa stalo? Minister vnútra chcel alebo zaumienili si, že týchto obvinených policajtov postaví mimo výkon služby, čiže prijme voči nim určité personálne opatrenie, ktoré zo zákona môže vykonať, zákon mu to nezakazuje. Obzvlášť, ak sa jedná o obvinené osoby. Ďalej je potrebné vydokladovať aj to, že prečo tieto obvinené osoby by mohli nepriaznivo vplývať alebo rušiť alebo mariť samotný proces trestný v tej veci, v ktorej sú obvinení. No, minister podľa zákona, keďže tieto osoby, títo policajti dostali štatút chránenej osoby prokurátorom, nie úradom, prokurátorom, mohol aj v zmysle súčasne platnej legislatívy vykonať personálne opatrenie so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, so súhlasom. No a tento minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok nepožiadal o tento súhlas. Sám svojvoľne rozhodol a postavil a prijal personálne opatrenie, čiže ako by som to mohol ešte lepšie povedať, neumožnil tomu úradu, aby prejavil svoju objektivitu, lebo ak by bol požiadal ten úrad, možno, ten úrad by mu dal ten súhlas. Krútite hlavou, prečo si myslíte, že by nedal? Prečo? Prečo si to myslel ktokoľvek? Ten úrad bol nezávislý, objektívny a takto nemohol, nebolo mu umožnené jednoducho prejaviť túto objektivitu a nestrannosť a zákonnosť, lebo jednoducho ten minister nepožiadal ten úrad. To mu vytýka aj súd. Za prvé, nepožiadal úrad. Zrejme nevedel asi konkrétne dôvody. To, že sú obvinení je len jeden predpoklad. Druhý predpoklad, že budú mariť alebo nepriaznivo vplývať na to vyšetrovanie, v ktorom sú obvinení a toto mal napísať aj do toho personálneho opatrenia. To je druhý dôvod, prečo súd zrušil ten personálny rozkaz. Za prvé, že nepožiadal a za druhé nezdôvodnil prečo tak urobil, okrem toho, že sú teda obvinení, čiže minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok je sám na vine, že tu existuje pochybnosť o nezaujatosti a objektivite Úradu na ochranu oznamovateľov. To je ten problém a kvôli tomu tu teraz riešime zrušenie celého úradu, lebo minister vnútra nedal ani len šancu tomu úradu byť objektívny, čiže kto je tu na vine tej celej problematiky? Ten, ktorý porušil alebo nebral v úvahu zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Automaticky sa berie, ako keby tento úrad bol neobjektívny a slúžil niekomu inému, či už politikom alebo inému, len nie zákonu a zákonnosti a spravodlivosti. Samotná príčina je minister vnútra, čiže toľko k tomu nepísanému dôvodu, prečo sa tu má zrušiť, meniť, transformovať alebo akokoľvek ináč, zákonne postaviť ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti. No a teraz k tým dôvodom, ktoré sú napísané v dôvodovej správe. Už tu bolo povedané, že proste, proste neexistujú tie dôvody, aby spĺňali zákonom predpokladané podmienky na skrátené legislatívne konanie. Jednoducho neexistujú, lebo jedna z nich je bezpečnosť, ohrozenie bezpečnosti, či už štátu, občanov...Neexistuje také nebezpečenstvo teraz, že by sme to museli riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Kto konkrétne je v takom ohrození, v nebezpečenstve momentálne, že to je potrebné takto urobiť? Nikto, čiže druhý dôvod, značné hospodárske škody bezprostredne hroziace, ak sa skrátene takýto zákon neprijme. No, aké škody tu bezprostredne hrozia, že vzniknú? Nevzniknú. Skôr opak je pravdou. Nehovorím, že bezprostredne môžu vzniknúť, ale plynutím času môžu, v prípade, že osoby, ktoré majú požívať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti tak konať nebudú, lebo nebudú dôverovať tomuto novému inštitútu. Ich doteraz existujúce práva, uznané ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti, sú v značnej miere ponížené. Je to nevyvážené. Teda navrhuje sa to nevyvážene. Posilňujú sa práva tých, proti ktorým v podstate chcú oznamovať tú protispoločenskú činnosť. Takže je zvýšené riziko, že tak nebudú konať, lebo nebudú sa cítiť tak bezpečne a chránení, ako sa cítili doteraz, čiže ak berieme v úvahu, povedzme tú korupciu, o ktorej tu je celý deň reč, tak tou korupciou, nevyváženým hospodárením so štátnym rozpočtom, ako sme tu už videli pred chvíľou, dve miliardy v tendroch a v iných tendroch nevyvážených, zrušených a dopredu pripravených, môžu nastať tie škody. Môžu, čiže nie zabráni sa škodám, ale skôr sa otvorí nejaká cestička k vzniku, ďalším škodám. No a ten posledný dôvod, ktorý zákon predpokladá pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie ľudských práv a slobôd, čiže už tu pán Dostál vysvetlil, že koho ľudské práva a slobody budú ohrozené tým, ak sa tento zákon neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže ihneď. Tých oznamovateľov, ktorí doteraz oznamovali alebo tých, ktorí by chceli oznamovať, len zvažujú teraz, čakajú na nový zákon, že im dá viac kompetencií, viac ochrany alebo tým, proti ktorým podávali oznámenia tí oznamovatelia protispoločenskej činnosti. Pán minister vnútra tu hovoril, že zároveň je potrebné vyvážiť tento systém a posilniť práva zamestnávateľov, že to je jeden z dôvodov, posilniť práva zamestnávateľov, aby mohli sa odvolať, proste aby mali vyššie právomoci na svoju obhajobu proti oznamovateľom protispoločenskej činnosti. No, konkrétne, ja som pôsobil predtým, ako som prišiel sem do tohto pléna, ako riaditeľ bezpečnosti vo firme Slovnaft a tam som mal na starosti aj koncepciu a systematické riešenie týchto problémov oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že poctivo podnikajúca firma, obzvlášť taká firma, ktorá má, ktorú, v ktorej je konateľom niekto iný a nie majiteľ a je tam viac konateľov a rôznych riaditeľov, ktorí majú personálnu a ekonomickú štatutárnu právomoc, tak majiteľ takejto firmy práve uvíta, ak existujú ľudia, ktorí sú ochotní oznámiť protispoločenské aktivity činnosti zamestnancov jeho firmy a to obzvlášť preto, lebo firme, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti, je možné vzniesť obvinenie v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ak proti tomuto tá firma nemá žiadny, ako by som to nazval, vyviňujúci prostriedok. Nejakú účinnú ľútosť alebo niečo obdobné, jak pri daňovom úniku, že, jaj pardon, vyplatím to a hotovo. Nemá, raz keď je obvinená, tak musí znášať celý trestný proces a obvinenie a obžalobu a nakoniec aj trest. Jediná možnosť, ako sa z tohto vymotať, je dopredu identifikovať protispoločenskú činnosť, konkrétne nejakú trestnú činnosť, nahlásiť páchateľa a jednoznačne preukázať, že nie firma je vinná, firma identifikovala osobu, ktorú pácha, ktorá pácha trestnú činnosť a oznámila ju orgánom činným v trestnom konaní. No a na toto je úplne najlepší občan zamestnanec, ktorý nahlási, ak sa takéto niečo v jeho okolí deje, čiže poctivo hodlajúci podnikať podnikatelia, majitelia firiem jednoducho vítajú takúto možnosť a nie, že im to uberá na nejakých právach. Jedine podvodné firmy, založené na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, daňové úniky, karuselové, takéto firmy a takíto majitelia sú nervózni z toho alebo predpokladajú, že im môže ublížiť oznamovateľ protispoločenskej činnosti. No a teraz takýchto firiem, takýchto podnikateľov práva chce navrhovateľ tohto zákona chrániť, zvyšovať ich práva? Podľa mňa je to nevhodné, nemiestne a je to presne tak, ako sa tu deje od samého vzniku tejto koalície. Začalo to programovým vyhlásením vlády, kde ani jednou vetou sa nehovorí, že v akej forme a intenzite chce bojovať s organizovanou kriminalitou. Čo sa týka korupcie, korupcia je v programovom vyhlásení pomenovaná, že je nebezpečný protispoločenský jav, ale trestno-procesné postihy korupcie sú podľa programového vyhlásenia vlády na hrane porušovania ľudských práv a slobôd, čiže korupcia sa má riešiť len školeniami, inštruktážami alebo nejak obdobne, len nie výlučne trestno-procesnými metódami, čiže stíhaním páchateľov korupcie. Následne trestné kódexy novelizované jednoznačne v prospech páchateľov alebo teda strany obhajoby, v neprospech poškodených, ako aj orgánov činných v trestnom konaní. Následne všetky skrátené legislatívne konania, ktoré sme tu absolvovali, v podstate všetky znižujú úroveň demokracie, rušia nezávislosť, nezávislo predpokladaných inštitúcií štátnych a teraz dokonca veľmi dôležitý prvok, ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda zároveň ešte aj obete trestných činov, kde sa hovorí len o úrade, nie o merite ochrany tých obetí. O tom sa nehovorí. Takže, neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dokonca som tu vyvrátil aj ten nepísaný dôvod, kvôli ktorému to celé akože je, zabezpečiť objektivitu úradu, preto, lebo tú samo, to samotnú, to samotné pochybenie alebo predpoklad, že nebol...
=====

(Vymazať rámček.)
===== ...a ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva, no a teraz k tým dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Už tu bolo dnes povedané veľa o tom, že tie dôvody v podstate neexistujú. Tie, ktoré sú napísané, sú tu už boli viackrát vyvrátené. Ja sa ich snažím následne vyvrátiť tiež, ale v prvom rade by som sa chcel venovať tomu nepísanému dôvodu, ktorý tu už dvakrát aj odznel z pléna, že v podstate chcú zabrániť tomu, navrhovatelia zákona, chcú zabrániť tomu, aby tento úrad alebo tá ochrana oznamovateľov nebola zneužitá buď politicky alebo nejak inak, neobjektívne a aby táto ochrana nechránila napríklad obvinené osoby, tak ako to tu bolo prezentované, že tá ochrana nie je na to, aby chránila účelovo povedzme aj obvinené osoby z trestnej činnosti. No tak teraz sa budem snažiť vysvetliť, že nie tento úrad, ktorý tu chcú zrušiť a zaviesť nejaký iný, čisto z organizačných dôvodov je na vine kvôli tej poťažne predpokladanej neobjektívnosti, preto lebo nie ten úrad poskytuje ochranu oznamovateľom. Ten úrad len zprocesuje toho občana, ktorý nahlási nejakú protispoločenskú činnosť. Rozhodnutie o tom vynesie prokurátor. Prokurátor a nie ten úrad. Ten úrad len zprocesuje túto celú situáciu, čiže prokurátor aj v prípade tých obvinených policajtov, o ktorých je tu reč, pridelil prokurátor. No a teraz čo sa stalo? Minister vnútra chcel alebo zaumienili si, že týchto obvinených policajtov postaví mimo výkon služby, čiže prijme voči nim určité personálne opatrenie, ktoré zo zákona môže vykonať, zákon mu to nezakazuje. Obzvlášť, ak sa jedná o obvinené osoby. Ďalej je potrebné vydokladovať aj to, že prečo tieto obvinené osoby by mohli nepriaznivo vplývať alebo rušiť alebo mariť samotný proces trestný v tej veci, v ktorej sú obvinení. No, minister podľa zákona, keďže tieto osoby, títo policajti dostali štatút chránenej osoby prokurátorom, nie úradom, prokurátorom, mohol aj v zmysle súčasne platnej legislatívy vykonať personálne opatrenie so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, so súhlasom. No a tento minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok nepožiadal o tento súhlas. Sám svojvoľne rozhodol a postavil a prijal personálne opatrenie, čiže ako by som to mohol ešte lepšie povedať, neumožnil tomu úradu, aby prejavil svoju objektivitu, lebo ak by bol požiadal ten úrad, možno, ten úrad by mu dal ten súhlas. Krútite hlavou, prečo si myslíte, že by nedal? Prečo? Prečo si to myslel ktokoľvek? Ten úrad bol nezávislý, objektívny a takto nemohol, nebolo mu umožnené jednoducho prejaviť túto objektivitu a nestrannosť a zákonnosť, lebo jednoducho ten minister nepožiadal ten úrad. To mu vytýka aj súd. Za prvé, nepožiadal úrad. Zrejme nevedel asi konkrétne dôvody. To, že sú obvinení je len jeden predpoklad. Druhý predpoklad, že budú mariť alebo nepriaznivo vplývať na to vyšetrovanie, v ktorom sú obvinení a toto mal napísať aj do toho personálneho opatrenia. To je druhý dôvod, prečo súd zrušil ten personálny rozkaz. Za prvé, že nepožiadal a za druhé nezdôvodnil prečo tak urobil, okrem toho, že sú teda obvinení, čiže minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok je sám na vine, že tu existuje pochybnosť o nezaujatosti a objektivite Úradu na ochranu oznamovateľov. To je ten problém a kvôli tomu tu teraz riešime zrušenie celého úradu, lebo minister vnútra nedal ani len šancu tomu úradu byť objektívny, čiže kto je tu na vine tej celej problematiky? Ten, ktorý porušil alebo nebral v úvahu zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Automaticky sa berie, ako keby tento úrad bol neobjektívny a slúžil niekomu inému, či už politikom alebo inému, len nie zákonu a zákonnosti a spravodlivosti. Samotná príčina je minister vnútra, čiže toľko k tomu nepísanému dôvodu, prečo sa tu má zrušiť, meniť, transformovať alebo akokoľvek ináč, zákonne postaviť ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti. No a teraz k tým dôvodom, ktoré sú napísané v dôvodovej správe. Už tu bolo povedané, že proste, proste neexistujú tie dôvody, aby spĺňali zákonom predpokladané podmienky na skrátené legislatívne konanie. Jednoducho neexistujú, lebo jedna z nich je bezpečnosť, ohrozenie bezpečnosti, či už štátu, občanov...Neexistuje také nebezpečenstvo teraz, že by sme to museli riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Kto konkrétne je v takom ohrození, v nebezpečenstve momentálne, že to je potrebné takto urobiť? Nikto, čiže druhý dôvod, značné hospodárske škody bezprostredne hroziace, ak sa skrátene takýto zákon neprijme. No, aké škody tu bezprostredne hrozia, že vzniknú? Nevzniknú. Skôr opak je pravdou. Nehovorím, že bezprostredne môžu vzniknúť, ale plynutím času môžu, v prípade, že osoby, ktoré majú požívať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti tak konať nebudú, lebo nebudú dôverovať tomuto novému inštitútu. Ich doteraz existujúce práva, uznané ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti, sú v značnej miere ponížené. Je to nevyvážené. Teda navrhuje sa to nevyvážene. Posilňujú sa práva tých, proti ktorým v podstate chcú oznamovať tú protispoločenskú činnosť. Takže je zvýšené riziko, že tak nebudú konať, lebo nebudú sa cítiť tak bezpečne a chránení, ako sa cítili doteraz, čiže ak berieme v úvahu, povedzme tú korupciu, o ktorej tu je celý deň reč, tak tou korupciou, nevyváženým hospodárením so štátnym rozpočtom, ako sme tu už videli pred chvíľou, dve miliardy v tendroch a v iných tendroch nevyvážených, zrušených a dopredu pripravených, môžu nastať tie škody. Môžu, čiže nie zabráni sa škodám, ale skôr sa otvorí nejaká cestička k vzniku, ďalším škodám. No a ten posledný dôvod, ktorý zákon predpokladá pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie ľudských práv a slobôd, čiže už tu pán Dostál vysvetlil, že koho ľudské práva a slobody budú ohrozené tým, ak sa tento zákon neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže ihneď. Tých oznamovateľov, ktorí doteraz oznamovali alebo tých, ktorí by chceli oznamovať, len zvažujú teraz, čakajú na nový zákon, že im dá viac kompetencií, viac ochrany alebo tým, proti ktorým podávali oznámenia tí oznamovatelia protispoločenskej činnosti. Pán minister vnútra tu hovoril, že zároveň je potrebné vyvážiť tento systém a posilniť práva zamestnávateľov, že to je jeden z dôvodov, posilniť práva zamestnávateľov, aby mohli sa odvolať, proste aby mali vyššie právomoci na svoju obhajobu proti oznamovateľom protispoločenskej činnosti. No, konkrétne, ja som pôsobil predtým, ako som prišiel sem do tohto pléna, ako riaditeľ bezpečnosti vo firme Slovnaft a tam som mal na starosti aj koncepciu a systematické riešenie týchto problémov oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že poctivo podnikajúca firma, obzvlášť taká firma, ktorá má, ktorú, v ktorej je konateľom niekto iný a nie majiteľ a je tam viac konateľov a rôznych riaditeľov, ktorí majú personálnu a ekonomickú štatutárnu právomoc, tak majiteľ takejto firmy práve uvíta, ak existujú ľudia, ktorí sú ochotní oznámiť protispoločenské aktivity činnosti zamestnancov jeho firmy a to obzvlášť preto, lebo firme, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti, je možné vzniesť obvinenie v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ak proti tomuto tá firma nemá žiadny, ako by som to nazval, vyviňujúci prostriedok. Nejakú účinnú ľútosť alebo niečo obdobné, jak pri daňovom úniku, že, jaj pardon, vyplatím to a hotovo. Nemá, raz keď je obvinená, tak musí znášať celý trestný proces a obvinenie a obžalobu a nakoniec aj trest. Jediná možnosť, ako sa z tohto vymotať, je dopredu identifikovať protispoločenskú činnosť, konkrétne nejakú trestnú činnosť, nahlásiť páchateľa a jednoznačne preukázať, že nie firma je vinná, firma identifikovala osobu, ktorú pácha, ktorá pácha trestnú činnosť a oznámila ju orgánom činným v trestnom konaní. No a na toto je úplne najlepší občan zamestnanec, ktorý nahlási, ak sa takéto niečo v jeho okolí deje, čiže poctivo hodlajúci podnikať podnikatelia, majitelia firiem jednoducho vítajú takúto možnosť a nie, že im to uberá na nejakých právach. Jedine podvodné firmy, založené na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, daňové úniky, karuselové, takéto firmy a takíto majitelia sú nervózni z toho alebo predpokladajú, že im môže ublížiť oznamovateľ protispoločenskej činnosti. No a teraz takýchto firiem, takýchto podnikateľov práva chce navrhovateľ tohto zákona chrániť, zvyšovať ich práva? Podľa mňa je to nevhodné, nemiestne a je to presne tak, ako sa tu deje od samého vzniku tejto koalície. Začalo to programovým vyhlásením vlády, kde ani jednou vetou sa nehovorí, že v akej forme a intenzite chce bojovať s organizovanou kriminalitou. Čo sa týka korupcie, korupcia je v programovom vyhlásení pomenovaná, že je nebezpečný protispoločenský jav, ale trestno-procesné postihy korupcie sú podľa programového vyhlásenia vlády na hrane porušovania ľudských práv a slobôd, čiže korupcia sa má riešiť len školeniami, inštruktážami alebo nejak obdobne, len nie výlučne trestno-procesnými metódami, čiže stíhaním páchateľov korupcie. Následne trestné kódexy novelizované jednoznačne v prospech páchateľov alebo teda strany obhajoby, v neprospech poškodených, ako aj orgánov činných v trestnom konaní. Následne všetky skrátené legislatívne konania, ktoré sme tu absolvovali, v podstate všetky znižujú úroveň demokracie, rušia nezávislosť, nezávislo predpokladaných inštitúcií štátnych a teraz dokonca veľmi dôležitý prvok, ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda zároveň ešte aj obete trestných činov, kde sa hovorí len o úrade, nie o merite ochrany tých obetí. O tom sa nehovorí. Takže, neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dokonca som tu vyvrátil aj ten nepísaný dôvod, kvôli ktorému to celé akože je, zabezpečiť objektivitu úradu, preto, lebo tú samo, to samotnú, to samotné pochybenie alebo predpoklad, že nebol...
=====

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému rokovaniu. Rokujeme o návrhu o skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tu je hneď jeden veľký paradox, z čoho vidieť, o čo tu v podstate navrhovateľom ide. Lebo doteraz platí právna úprava o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o ochrane. Teraz ideme rokovať o úrade. Čiže čo z toho vyplýva. Ako keby ten úrad bol dôležitejší ako tá samotná ochrana. Čiže doteraz platí zákon o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej je ten úrad na to určený len ako jeden z prvkov tej samotnej ochrany oznamovateľov. Teraz je zrazu dôležitejší ten úrad, lebo ten treba zmeniť, lebo ten úrad je zrejme iný, ako si ho predstavuje vládna moc. Čiže to je jeden taký paradox, že úrad je dôležitejší ako samotná ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva, no a teraz k tým dô...

Ďakujem za slovo. Prekvapilo ma, že koľko som dostal tých faktických, ďakujem za všetky. Ja sa vyjadrím len k poznámke pána Hargaša. On uviedol tie fiktívne čísla, presne rovnaké na všetky roky, no presne kvôli tomu som sa k tomu nemohol tu nejak odborne vyjadrovať, lebo z takýchto čísel, bez textu, že prečo je to presne tak, prečo je tam to číslo takto uvedené, čo sa za tým číslo skrýva, z čoho sa skladá, som sa nedočítal. Takže ja som si netrúfol povedať, že či to je dobre, či to je málo, či to je zle, alebo či sa šetrí, či sa tam skrýva nejaká vata, lebo jednoducho nebol tam text, z čoho sa to číslo skladá. Čiže, preto som tu rozprával všeličo možné a nie čiste odborne k číslam, rozpočtu ministerstva vnútra. Takže toľko.

konsolidácia je nevyhnutná vec. Je. Z našej opozičnej strany nikdy tu nezaznelo, že nemá byť, nerobte to, netreba to robiť. Zaznieva to, že treba to robiť, ale možno inak, na iných položkách, na iným, iným spôsobom, nie tak, ako to navrhujete vy. Ale konsolidácia jednucho musí byť, lebo sa dostaneme do obrovských ekonomických problémov ako štát. Z toho všetkého, čo som pochopil, z toho rozpočtu aj z toho všetkého, čo sa tu o tom pohovorilo, aj čo povedal minister financií, včera som ho naschvál počúval, že či podrobnejšie, alebo nejak odbornejšie, vysvetlí princíp toho rozpočtu. No, zhruba 70 % rečnenia bolo o tom, že musíme ho robiť, musíme to robiť, nechceme to, ale musíme, a preto, lebo to zavinili naši predchodcovia a stále dookola. Takže tiež som sa nedozvedel akurát to, že sociálne istoty niektoré chcete zachovať. To poviem potom neskôr, že v čom je to paradox. Teraz poviem len to, že priorita konsolidácie, teda snahy znížiť dlh štátneho rozpočtu, spočíva v tom, že vyberieme, alebo chcete vybrať viac peňazí od občanov. Má to byť pól na pól. Polka výber od občanov vo forme poplatkov, všeličoho možného. A na druhej strane to sporenie má byť. Lenže to sporenie, ako som povedal, jednoducho tam nevidím na položke ministerstva vnútra, čo je najväčšia položka v celom štátnom rozpočte. A keď aj nejaké sa naznačuje, tak neni dovysvetlované, že či naozaj a do akej miery je to nevyhnutné, alebo či by nebolo možné ešte viac. Čiže konsolidácia je podľa všetkého zameraná na výber. Áno, samozrejme, keď sa konsoliduje, tak je potrebné zvýšiť aj výber. A to vo forme daní, alebo rôznych odvodov, rôznych poplatkov od občanov. Tu sa veľa hovorilo, že vláda kradne, a že sa to kradne a ukradne, a že kradne tým občanom. No, vláda tým občanom prioritne nekradne, len vyberá od nich viac. Možno by tí občania aj súhlasili, že viac, lebo ak sa im vysvetlí, že dáte viac, tak zachránite štát a ekonomiku, a to takto, že budete mať lepšie zdravotníctvo, lepšie školstvo, bude dosť policajtov a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže ten výber, ktorý od vás vyberieme, použijeme takto. Po položkách a zdôvodnene. Leže to tam neni napísané. Neni. Len to, že zachováte určité sociálne istoty, ktoré tu existujú. No, ako som už povedal, je to prirodzené, že vlastne tak funguje štát. Občania sa vydajú určitých svojich práv, alebo aj svojich ziskov vo svojich platoch v prospech štátu, a ten štát je povinný im zabezpečiť za to služby, kvôli ktorým sa vlastne vzdajú tých svojich práv a tých svojich peňazí. A štát je povinný zabezpečiť, aby sa tie peniaze nerozkradli. To je, teraz hovorím z pozície ministerstva vnútra, to je prioritne na to určené, a potom aj ďalšie iné štátne inštitúty. Čiže nie vláda kradne, ale, čo je možno ešte horšie, vláda tvorí podmienky tým, ktorí kradnú. Lebo kradnutie je trestný čin, podvádzanie na daniach je trestný čin, korumpovanie, aby som sa dostal k výhodným obchodným transakciám, so štátom je tiež trestný čin. A toto robia ľudia, ktorí potrebujú mať k tomu vhodné podmienky. A tieto podmienky buď tvorí, alebo obmedzuje štát svojimi zákonmi. Konkrétne trestným zákonom a trestným poriadkom. A keď ste sa raz rozhodli, koalícia, tú konsolidáciu v prevažnej miere pustiť na stranu príjmov, tak ste mali predpokladať, že tie príjmy, aby naozaj aj pritiekli všetky z tých všetkých zvýšení daní a poplatkov a odvodov, aby naozaj pritiekli a potom ich distribuovali na tie priority, ktoré existujú, sociálne slabých a kade, tade. Lenže, keď nepritečú, tak je potom problém. No ako sme to už dnes počuli, napriek tomu, že ste zvýšili dane, tak máme o 1,3 miliardy menší výber tých daní. Sa tu uvažovalo, že prečo to tak je. No, je to preto, lebo ste novelizovali trestný zákon a trestný poriadok a vlastne vytvorili ste priestor zločincom, ktorí rozkrádajú štátny rozpočet. Vlastne sa umožnili, možno by som mohol povedať, až motivovali, aby sa to robilo. Napríklad takým jednoduchým ťahom, že daňový únik do 20 tisíc nebude teraz trestný čin, len priestupok. Tak zoberte si: prevažne podnikatelia, ktorí si môžu urobiť optimalizáciu daní, nehovorím rovno daňové úniky. To je to posledné, čo by niekto chcel silou mocou platiť dane. Čiže urobí si tak optimalizáciu daní, že dokonca ani nemusí tú optimalizáciu robiť úplne. Môže tam nechať kľudne 20 tisíc daňový únik a stále to je len priestupok. Nebude trestne stíhaný, nič sa nestane v podstate. Ale zoberme si, že tisíc, alebo keď tak 10 tisíc podnikateľov to takto urobí, to nie je také veľké číslo na počet podnikateľov, tak to je hneď 200 miliónov mínus v rozpočte. 200 miliónov, len toto. A stále tam neni žiadny trestný čin, len nejaké priestupky. A to nehovorím, hovorím o takých jednoduchých. Nezvýši si základ dane, urobí si také rôzne náklady, fiktívne, že ešte viac oklame na tých daniach. A tých 20 to ani len nemusí, lebo to nebude trestný čin. Čiže... a hovorili mi, že ja by som dlho hovoril. Takže v podstate by som mohol hodiny rozprávať o tom, že z pozície toho, že som bol policajt, na ekonomickej kriminálke som pracoval a viem, ako sa klamú dane, viem aké to je obrovské, viem, že to je najväčšie rozkrádanie štátneho rozpočtu. Nehovorím, že to vláda rozkráda. Vláda vytvára podmienky pre tých, čo to chcú robiť, že to robili. Teraz sú amnestovaní, povedzme. Skrátili sa premlčacie lehoty, jednoducho., už si vyfúkli a tešia sa, že dobre, prešlo mi to, a môžem ísť ďalej, lebo to bude len priestupok. V tom je ten problém, že keď sa chceme konsolidovať zvyšovaním daní, tak musíme zabezpečiť, aby sme tie dane aj vybrali. Aby sme ich vybrali. Lebo keď toto nespravíme, tak v podstate je márne, potom naozaj tí občania, ktorí to platia, nedostanú to, čo očakávajú, že z tých daní, ktoré odvedú, aj dostanú. Končím. A čo tu mám ešte rozprávať? Čiže odborne som chcel, ale som sa nedočítal pravdy. Nič. No tak čo? Tak nech sú tu ekonómovia, nech to rozoberajú odborne. Ja sa odborne k tomu neviem pustiť. Len takto, hypoteticky. Keď ste sa nás chceli pustiť do výberu daní, tak ste mali zabezpečiť, aby tie dania sa aj vybrali. A nie znížiť trestné sadzby. A nie robiť to, čo ste robili hneď na začiatok s trestným poriadkom a trestným zákonom. Mali ste na to myslieť už vtedy. Možno by ste ani nemuseli konsolidovať. A to najdôležitejšie som ani nestihol povedať.
Tak ďakujem.

Vážené pani kolegyne, kolegovia. Dovolím si vystúpiť v tejto rozprave k rozpočtu zákonu roka. Síce musím sa priznať, že nie som ekonomicky vyštudovaní, ani expert na ekonomiku, ale trúfol som si naštudovať si predkladaný rozklad na základe toho, nie rozklad, ale rozpočet, lebo sedemnásť rokov som bol súčasťou rozpočtovania v súkromnej firme v holdingu MOL. Mal som vlastný rozpočet a pričinil som sa k tvorbe celého rozpočtu, potom som riadil organizáciu, ktorá mala kontrolovať, či sa plní rozpočtová politika. Čiže podľa toho, ako som videl tam rozpočty a tvorbu rozpočtov a kontrolu plnenia rozpočtu som si myslel, že mám toľko skúseností, aby som odborným okom pozrel návrh tohto nášho štátneho rozpočtu. Chcel som kriticky alebo vecne zhodnotiť rozpočet ministerstva vnútra konkrétne. Nie celoštátny na to tu máme iných expertov, ale aspoň rozpočet ministerstva vnútra, lebo si myslím, že z odbornej stránky bývalej policajnej praxi si myslím, že by som mohol posúdiť, či jednotlivé položky sú reálne, sú nereálne alebo v akej forme sú uvedené v tomto návrhu. No lebo samozrejme nie som ani šoumen, ani nejaký extrémny politický demagóg, aby som tu rozprával len tak z dve na tri, tak naozaj som chcel fakticky sa zaoberať odôvodnenosťou jednotlivých položiek, aby som buď možno aj pozitívne alebo negatívne vyhodnotil návrh rozpočtu ministerstva vnútra. Čiže postupoval som metodicky tak, ako v tom súkromnom holdingu som bol zvyknutý. Pozriem tabuľku, pozriem čísla, zvážim a potom si preštudujem písomný dodatok k tej tabuľke. V tomto rozpočte v tom písomnom dodatku som sa nedozvedel nič konkrétne, čo by ma odôvodňovalo odborne sa tu k tomu vyjadriť. Či dané čísla sú správne, či sú nadhodnotené, či sú podhodnotené, či sú v rámci konsolidácie úsporné alebo odborne profesionálne tak uvedené, ako si to prax policajná alebo celkovo ministerstva vnútra vyžaduje do budúcna v tejto kritickej situácie, ktorá sa v naše republike momentálne nachádza v súvislosti s nárastom kriminality ako takej. Čiže žiaľ nemôžem to takto urobiť, lebo som sa nedozvedel podstatu tých čísel. Videl som, že napríklad v roku 2004 v určitej položke, hovorím teraz povedzme o kapitálových výdavkoch, je uvedené nejaké číslo. Reálne plnenie týchto nákladov je možno len polovica alebo niekde tretina, čiže neminul sa plán a na ďalší rok je opäť také isté veľké číslo v niektorých položkách vyššie ako to bolo v roku 2004. Tak som bol zvedavý na text a zdôvodnenie prečo neboli tie výdavky minuté. Či to bolo šetrenie alebo či z nejakých iných objektívnych príčin sa to nepodarilo splniť. No nedozvedel som sa to. Tak teraz môžem konštatovať len tak od oka, že jednoducho sa to neminulo možno preto, že to bolo nadhodnotené, že tam bola určitá rezerva, určitá vata, že čo keď náhodou to budeme potrebovať tak, aby sme mali z čoho míňať. No neminulo sa to, lebo asi nebolo na čo, nebolo prečo, tak sa to neminulo. No ale ak by to bolo zdôvodnené, že presne prečo sa to neminulo, možno by stačilo aj do roku 2006 či ´26 to nižšie číslo, keď sa to raz jednoducho nemíňa, tak prečo sme tam zase, prečo navrhovatelia tam opäť napísali to isté veľké číslo jak pred tým nedostatočným míňaním. Prečo? Neni tam napísané, neni to uvedené. Potom som bol extrémne zvedavý na to, že ako v akej forme sa bude snažiť ministerstvo vnútra plniť ten záväzok, že bude šporiť aj samo na sebe. Lebo jedna časť konsolidácie je výber a druhá časť je šetrenie sám na sebe štát. No nevidel som tam, nevedel som to dohromady spočítať, aby my vyšlo, že koľko v podstate tých miliónov chce ministerstvo vnútra ušetriť. Hovorí sa, že 53 alebo 57 miliónov z tých miliárd, ktoré tvorí rozpočet ministerstva vnútra. V niektorých položkách bolo síce šetrenie na kapitálových výdavkoch, no lenže zase zdôvodnenie, že aké. Napríklad zefektívnenie procesov, odpredaj nepotrebného materiálu. Odpredaj nepotrebného materiálu neni šetrenie, to je príjem, to je jedna dôležitá vec a teraz to zefektívnenie jednotlivých procesov. Tak v tom súkromnom sektore, v ktorom som pôsobil, keby som do rozpočtu toto napísal, že idem skvalitniť procesy a tým pádom budem šetriť, tak by ma vyhodili. Ak by som tam nenapísal, že ktoré procesy, ako ich chcem skvalitniť a koľko úspor mi to donesie. Bez tohto jednoducho by ma vyhodili. Ministra vnútra zrejme nevyhodí nikto. Neviem, ako to bolo v iných rozpočtoch, ale jednoducho toto neni zdôvodnenie, toto je nič. Preto sa k tomu nemôžem odborne ja nijako vyjadriť, že zefektívniť procesy. Aké procesy. Možno by som vedel povedať, že naozaj tento proces v rámci ministerstva vnútra sa dá naozaj skvalitniť a týmto skvalitnením by sme dosiahli takúto úsporu našich nákladov. Lenže teraz to neviem povedať, tak zas budem vyzerať jak šoumen, že prečo. Tak jednoducho tak. Dúfajme, že teda tie procesy skvalitnia. Dúfajme. No takže toľko odborný pohľad na rozpočet ministerstva vnútra. Keď vidíme to míňanie na ministerstve vnútra, nechcem tu, tu už bolo rozprávané o hasičských autách, všeličom možnom, tak zrejme to sporenie neni až také kvalitné, ako by mohlo byť. Na druhej strane sú tam aj OPEX-i napríklad zvýšené o 22,1 milióna, tak čítam text, že v čom, prečo. Tam je napísané, že budú voľby. Áno, budú voľby do samosprávnych orgánov, lenže neni vysvetlené, že tých 22 miliónov z čoho sa konkrétne skladá. Či sú to platy na policajtov, či je to na nadčasy, či to je na pohonné hmoty alebo ako ministerstvo vnútra ide zabezpečovať voľby. Samozrejme voľby stoja peniaze. Možnože toľko isto to stálo aj v predchádzajúcich voľbách do samosprávneho kraja, že vychádzaj z rutinnej praxe, lenže v tých ostatných voľbách samosprávnych nebola konsolidácia, nebolo potrebné šetriť, tak sa minulo možno vtedy tých 22 miliónov, ale teraz keďže máme záväzok konsolidovať, tak neni tam zdôvodnené, či naozaj bude potrebné tých 22 miliónov. Keďže to tam neni napísané, tak ideme zabezpečovať voľby a rovno minieme 22 miliónov, lebo sme to mali tak rozpočtované. Čo keby nám stačilo aj 10 napríklad podľa toho, ako si to bude vyžadovať bezpečnostná situácia v tých vymedzených časoch, keď budú voľby. Čiže ani tu sa nemôžem odborne vyjadriť, či ten rozpočet je dobre, zle, či tam je nejaká vata pre prípad nejakej krízy alebo pre prípad nejakého iného použitia v úplne iných položkách, kde sa to potom presunie podľa potreby. Lebo minie sa, keď raz je to raz narozpočtované. A zas keď sa neminie, tak neni zdôvodnené, že prečo a ďalší rok sa zas naplánuje raz toľko. Čiže takto je tvorený rozpočet, lebo odborne sa k tomu vyjadriť ani nedá, ani sa nedá nájsť to patričné percento, ktoré by pomohlo tej konsolidácie na strane vládny a strane sporenia, lebo zas na druhej strane konsolidácia je postavená, vlastne je nevyhnutná. To vieme všetci, že konsolidácia je nevyhnutná vec. Je. Z našej opozičnej strany nikdy tu nezaznelo, že, že nemá byť, nerobte to, netreba to robiť. Zaznieva to, že treba to robiť, ale možno inak na iných položkách ...
=====

Ďakujem za slovo. Pán kolega Krátky je poslanec, ktorého rečnícke príspevky ja strašne rád počúvam. Je vecný, ľudský, presný, pomenuje priority a podá ich veľmi prijateľným spôsobom. Fantastické niečo. Dnešný príspevok začal tým, že koalícia pri presadzovaní konsolidácie sa vôbec nezameriava na zvýšenie výberu daní. Dane zvyšuje, ale výber tých daní je pre nich možno nepodstatný. I keď priamo toto súvisí s novelami trestných kódexov, lebo ak človek má byť odradený od spáchania trestného činu, v tomto prípade daňového úniku, tak na jeho rozmýšľanie vplývajú dva faktory. Prvý je výška trestu. Keď je vysoká, tak ho to odradí a druhý faktor je riziko odhalenia. Aj keď ten trest je povedzme nižší, ale to riziko, že bude odhalený a odsúdený hoc aj na menší trest, ho odradí. Čiže sú to dva základné elementy odstrašovania trestným právom. Táto koalícia obidva rapídne prijala v prospech tých páchateľov potencionálnych. Znížila tresty a zároveň znížila riziko odhalenia, lebo v polícii zrušili špecializované útvary. Jednoducho polícia je neefektívna. Tým pádom jednoznačne obidva faktory sú oveľa nižšie, priam volajú, pozývajú potencionálnych páchateľov, aby tú trestnú činnosť páchali. Nehovorím teraz o organizovanej a akejkoľvek, ale konkrétne o daňovej. Čiže daňový únik do 20 tis. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja rád hovorím pravdu a fakty, a preto nehovorím všetko. Mohol som tu hovoriť o všetkým možných prípadoch. Skôr som sa chcel vyhnúť pánovi Žilinkovi a jeho rozhodnutí, lebo ani som nebol vtedy policajt, ani neviem o tých spisoch presne, len z médií, čiže do toho som sa nechcel miešať. Ja som len chcel zvýrazniť, že funkcia generálneho prokurátora je aká významná pre trestné konanie a tie prípady, ktoré som tu rozviedol, osobne poznám, riadil som tú činnosť polície v týchto prípadoch, a teda viem, ako to tam celé prebiehalo.
Čiže preto som nepovedal aj prípady, ktoré mi tu boli naznačené, že som ich akože vynechal. To by som tu mohol rozprávať celý týždeň, aby som o všetkých prípadoch hovoril. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som sa do tejto rozpravy, lebo chcel som tu fakt niečo povedať. Chcel som to zanalyzovať, chcel som zvýrazniť, že to, čo tu vlastne prelomil pán prezident, je pozitívne a to, proti čomu tu teraz hovoríme, je tiež pozitívne a to, ako to chcú, alebo uvidíme pri hlasovaní, prelomiť poslanci koalície, to je to negatívne. Ale v podstate moji predrečníci to už právne zanalyzovali. Povedali právne argumenty, prečo je táto renta pre generálneho prokurátora nemiestna, nevhodná, neadekvátna. Zanalyzovali dôvody, kvôli ktorým prezident vetoval tento zákon veľmi vecne. Protiargumenty sme tu nepočuli. Bolo to hovorené aj s trošku politickými nánosmi. Tak okrem toho tu nevidím vôbec nikoho z koalície, okrem predsedajúceho a toho, ktorý zo zákona tu musí sedieť. Tak neviem, komu tu mám vlastne hovoriť a koho mám presviedčať, že aby hlasoval a podporil to veto pána prezidenta. On tu tiež sedí len z úradnej povinnosti, že musí niekto predsedať. Opozičný podpredseda neexistuje, čiže musí byť zas len opozičný poslanec, nakúka, čiže ja som a áno, pardon, pardon. Idem do radu po laviciach, až som dorazil až k vám, takže ďakujem vám za pozornosť.
Ja som pôvodne okrem tých argumentov, ktoré tu už hovorili moji predrečníci o tej nevhodnosti renty generálneho prokurátora, chcel hovoriť o tom, že prečo je tá funkcia generálneho prokurátora taká nesmierne, nesmierne dôležitá pre akúkoľvek vládnu moc. Až bytostne, až existenčne sa rvú vždy o toho, kto má byť ten generálny prokurátor. To bolo od začiatku od založenia našej republiky až po súčasnosť a teraz vidíme, že to rvanie je vyslovene tak urobené, že núkajú zákonne aktuálnemu generálnemu prokurátorovi možnosť, aby odišiel, aby si mohli dosadiť ešte viac spriaznenú dušu k svojej, ako by som to nazval, vládnej politike. No, čiže náš právny systém a špeciálne prokuratúra je postavená tak, že generálny prokurátor je v podstate pán celého trestného konania orgánov činných v trestnom konaní. Generálny prokurátor dokáže urobiť to, že celá polícia aj celá prokuratúra v podstate môže, je tu zbytočná, lebo ak sa generálny prokurátor rozhodne, tak má právomoc svoje rozhodnutie presadiť právne a zabezpečiť, aby sa buď konalo, alebo nekonalo tak, ako si to on predstavuje. V mojej policajnej praxi som zažil rôzne rozhodnutia generálnych prokurátorov, ale ani jedno jediné v kľúčových, spoločensky najvýznamnejších situáciách nebolo také, že by bolo v prospech orgánov činných v trestnom konaní. Vždy to kľúčové rozhodnutie bolo v prospech tých, voči ktorým orgány činné v trestnom konaní vedú svoje konanie, či to už boli policajti, vyšetrovatelia, prokurátori. Môžem vyzdvihnúť také najvypuklejšie konkrétne prípady, kedy zohral generálny prokurátor významnú rolu svojím rozhodnutím. Ak vás to zaujíma, môžem v tom pokračovať. Nie, nebudem hovoriť o pánovi Žilinkovi, hovorím všeobecne, že generálny prokurátor, akú má moc a prečo je potom pre tú vládnu garnitúru veľmi až osudové, aby nerozhodoval v ich neprospech alebo rozhodoval v prospech niekoho, kto je na strane tej zlej, tej kriminálnej stránky.
Príklad, Policajný zbor získal informáciu, že existuje v Slovensku jeden občan, ktorý chce alebo hľadá nájomného vraha, ktorý chce dať zavraždiť päť osôb. Situáciu sme využili tak, proste nevedeli sme, že ktorých päť osôb chce dať zavraždiť, no hľadá nájomného vraha. Tak v zmysle zákona sme nasadili na túto akciu policajného agenta určeného zákonom, sudcom a ten predstieral, že je ten nájomný vrah. Toto stretnutie sme zorganizovali v zahraničí. Ten objednávateľ si objednal tú vraždu, zaplatil zálohu. Následne sme, vlastne objednal si len jednu, nie všetkých päť. Preto sme nevedeli, kto je tí, to sú tí ďalší štyria, tak sme museli hrať takú fiktívnu rolu, že vlastne zmizol ten jeden objednaný, už zlikvidovaný. Ten objednávateľ vyplatil nájomnému vrahovi dohodnutú sumu, objednal si ďalšiu likvidáciu. Zase zaplatil zálohu, aj ten ďalší bol nami akože zlikvidovaný a po tejto akcii sme toho páchateľa zadržali. Dôkazy svedčili nahrávky ich rokovaní, vyplatené peniaze a svedectvo policajného agenta. Myslel som si, že toto nie je možné nejak tak urobiť, aby ten objednávateľ bol nakoniec nevinný. A čuduj sa svete, stalo sa, a to tak, že prokurátor podal žalobu na páchateľa a súd okresný neprijal tú žalobu, lebo chcel vedieť konkrétne meno toho policajného agenta, čo zo zákona nemá na to právo, ale chcel, lebo ak, ak mu prokurátor neuvedie to meno, tak neprijme obžalobu. Prokurátor sa odvolal na krajský súd, krajský súd to vrátil okresnému, že musí pojednávať. Prokurátor zas podal žalobu, podal dovolanie, odvolanie na krajský súd, že okresný ho neposlúcha, tak na druhý pokus už aj ten krajský súd uznal, že nemusí to pojednávať, ak sa neprekoná táto prekážka. Ostával v hre len generálny prokurátor, ktorej, ktorý má právo podať mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd. Ten generálny prokurátor aj podal toto dovolanie a čakali sme, že ako rozhodne Najvyšší súd. No, dlho nerozhodoval, tak prokurátorka Generálnej prokuratúry sa pýtala na Najvyššom súde, že ako a kedy chcú rozhodnúť, lebo pomaly končí lehota väzobného stíhania toho páchateľa, sa dostane na slobodu a bude problém. Tak Ústavný súd, či Najvyšší súd povedal, že aj by sme rozhodli, ale nemáme o čom. Preto, lebo generálny prokurátor síce podal tú, žiaľ, tú, to mimoriadne dovolanie, ale o pár dní na to stiahol späť.

Ďalšia v poradí prihlásená pani poslankyňa Jurík. Nevidím ju v sále a už raz teda prepadla v poradí na vystúpenie, takže stráca možnosť vystúpiť.
A nasleduje pán poslanec Spišiak. Nech sa páči. 62-2
Bez toho, že by informoval prokurátora, ktorý dozoroval tú vec, nikoho, sám od seba to stiahol, a tým pádom zmaril akékoľvek ďalšie právne možnosti zvrátiť ten nepriaznivý stav. Čiže súd jednoducho neprijal žalobu a páchateľ nebol odsúdený. Na základe tých všetkých dôkazov, ktoré som tu vymenoval. Čiže generálny prokurátor dokáže až zázraky, keď chce. Preto je dôležité pre určitú skupinu ľudí, aby bol taký, aký podľa nich má byť.
Koľko mám ešte minút?
Ešte poviem jeden príklad. Chceli sme rozložiť zločineckú organizáciu Takáčovci kvôli takému klasickému trestnému činu, ako je výpalníctvo, vydieranie. Klasickým spôsobom sa to dalo urobiť tak, že chytíme pri čine dvoch, ktorí prídu pre výpalné, zadržíme ich, obviníme ich, lenže v tom čase neexistoval pojem kajúcnik, takže keď nesvedčili, ani nemohli, jednoducho zvykli sa zadržať, obviniť, aj odsúdiť tí vyberači výpalného. Lenže vymyslel som princíp, že zmeníme zákon o SBS a presne popíšeme, ako sa vykonáva stráženie objektov fyzicky. Lebo dovtedy sa to robilo, že zločinecká skupina dala nálepku na dvere, že toto je strážené VK Trezor Security SK a hotovo. A nestrážili nič, len brali výpalné. Tak my sme do zákona napísali, že ak je zmluva o strážení fyzickom, tak musí tam fyzicky stáť ten strážnik. To bolo uzákonené. A kto to nerobí tak, tak spraví priestupok proti tomuto zákonu a sú určené sankcie, až vymazanie SBS z obchodného registra. Tak sme čakali a naozaj tí Takáčovci to robili takisto jak aj potom. Tak sme zaistili účtovníctvo, zistili sme všetkých zmluvných partnerov. Oni presvedčili všetkých tých svojich klientov, aby svedčili, že vybrali si ich preto, že boli na trhu najlacnejší.
Získali sme znalecké posudky, ktoré potvrdili, že preto mohli byť najlacnejší, lebo to museli robiť v rozpore s tým zákonom o SBS, lebo ak by všade mali platiť strážnika čo len minimálnej mzde, tak by to jednoducho na úroveň toho výpalného ekonomicky nezvládli. Čiže porušili záväzné pravidlo hospodárskeho styku, získali tým neoprávnenú výhodu na trhu, a tým pádom spáchali trestný čin. Ako sa to volá? Zneužívanie hospodárskeho styku.
No a preto sme ich obvinili za tento trestný čin. Nie za výpalné, ale za toto. Celé vedenie Takáčovcov, nie výpalníci, vedenie, že založili zločineckú skupinu, s cieľom páchať túto trestnú činnosť, zriadili si na to SBS, vyberali to výpalné v rozpore so záväzným pravidlom a všetky zisky vlastne pre ďalšie používanie bola legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Jak vyšité. Dokonca o tomto som... a boli aj zadržaní, tri roky boli vo väzbe za tento, nechápali, že však my sme nikoho nesilili, oni školili tých poškodených, že povedzte, že sme boli najlacnejší, oni presne toto hovorili, žiadne násilie nebolo, nebili sme vás, nerozbíjali sme nič. No a už sme pripravili po dohode s dozorovou prokurátorkou krajskej prokuratúry v Bratislave, že podá obžalobu. Už bolo všetko napísané, nakladali sme spis na Aviu a vtedy nám zafaxovala, zatelefonovala, počkajte, čakám na pokyn generálneho prokurátora. Potom nám odfaxovala, že zruší obvinenie a zruší aj trestné stíhanie, lebo podľa generálneho prokurátora sa nestal žiadny skutok, ktorý by mohol byť považovaný za trestný čin. Preto, lebo že sa jedná o bežnú obchodnú aktivitu dvoch obchodných klientov, čiže žiadne porušenie záväzného pravidla v hospodárskom styku. Generálny prokurátor v deň, keď sme nakladali spis, že ideme žalovať mafiu v top zložení.
Čiže mohol by som tu rozprávať tých príkladov oveľa viac, aj svoj vlastný, čo som zažil s generálnym prokurátorom, ale nebudem hovoriť o sebe.
Stačí, keď poviem, že generálny prokurátor podľa nášho právneho poriadku má také kompetencie, že polícia môže byť vynulovaná sebelepšia, aj prokurátori sebelepší, lebo generálny prokurátor má také kompetencie, že všetci ostatní sú len v podstate jeho sekretárky, ktoré musia vykonávať jeho vôľu. Konkrétne ja som bol tiež raz obvinený, veľakrát som bol, ale v jednom prípade tiež to bolo fiktívne, len vtedy ešte existovala vojenská prokuratúra a hlavný vojenský prokurátor vlastne zrušil obvinenie proti mne. A generálny prokurátor mu telefonicky oznámil, že ma musí stíhať, že on ako generálny mu to prikazuje. Tak ten vojenský mu povedal, že keď mi to dáš písomne, tak to musím urobiť, ale takto ústne sa pod to nepodpíšem. Čiže ak by mu to dal písomne, tak by ma museli stíhať napriek tomu, že žiadne dôkazy konkrétne neexistovali.
No dobre, tak skončím. Prajem vám dobrú chuť, tí, čo ste tu a skúsme, nie sú tu, pár vás tu je, nepodporiť tú rentu. Ani nie kvôli tomu, že tá renta pre tých prokurátorov, že by bola nejak extrémne, alebo ten výsluhový dôchodok, nežiadúci, lebo v podstate dávajú tie výsluhové a tie benefity pre policajtov, prokurátorov, aj sudcov sú ináč definované, ale slúžia na to, aby ten policajt sa mohol správať objektívne, čestne, spravodlivo, aby nepodľahol mámeniu nejakých síl, ktoré sa snažia ho skorumpovať alebo ovplyvniť akýmkoľvek spôsobom. Aj pri tých prokurátoroch, aj tá renta doživotná, aby si mohol dovoliť robiť slobodne. Ale nie po štyroch rokoch, kým ešte ani nedokázal celé svoje funkčné obdobie, že ako vlastne pôsobí v tejto funkcii.
Po týchto štyroch rokoch je to evidentné pre všetkých, keďže sme tu nedostali žiadne iné vysvetlenie, čiste len kvôli tomu, aby bol motivovaný súčasný generálny prokurátor opustiť svoju funkciu predčasne ešte v čase, keď táto koalícia bude pri moci a aby si mohla ona sama zvoliť generálneho prokurátora, ktorý bude taký, akého oni chcú mať. To je celé, čo som chcel povedať.