Ďakujem pekne za slovo. Nebudem to príliš naťahovať vzhľadom na pokročilý poobedný čas, ale chcela by som doplniť môjho kolegu Dávida Deja k tomuto zákonu, ktorý spoločne predkladáme.
Ja začnem tak osobne, lebo taktiež som absolventka Masarykovej univerzity v Brne. Študovala som v Českej republike, kde naozaj to, to predĺženie, tá možnosť predĺženia je vnímaná ako úplne bežný nástroj na zabezpečenie toho, aby študenti to štúdium naozaj...
Ďakujem pekne za slovo. Nebudem to príliš naťahovať vzhľadom na pokročilý poobedný čas, ale chcela by som doplniť môjho kolegu Dávida Deja k tomuto zákonu, ktorý spoločne predkladáme.
Ja začnem tak osobne, lebo taktiež som absolventka Masarykovej univerzity v Brne. Študovala som v Českej republike, kde naozaj to, to predĺženie, tá možnosť predĺženia je vnímaná ako úplne bežný nástroj na zabezpečenie toho, aby študenti to štúdium naozaj dokončili. A vôbec to nie je tak, ani moje osobné skúsenosti nie sú také, že by to boli tí, ktorí na to štúdium najviac kašlali, keď to tak ľudovo poviem, ale veľmi často tam tie dôvody boli, či už, tí najusilovnejší ktorí študovali dve vysoké školy, či už to boli tí, ktorí často cestovali na rôzne zahraničné pobyty alebo mali rôzne výskumy pre svoju záverečnú prácu, alebo mnoho ďalších dôvodov. Stručne sa ešte k tým najčastejším dostanem. A je to naozaj vnímané, že, ja to trocha aj tak poviem, že my už nežijeme v svete, kde naozaj len sa študent prihlási na vysokú školu, potom iba študuje a popritom by nerobil nič iné a po štúdiu nastúpi do nejakého povolania, štandardného s 8-hodinovou prácou. My žijeme v 21. storočí, kde tie trajektórie, aj čo sa týka vzdelávania, aj čo sa týka pracovného života sú oveľa, oveľa pestrejšie a veľmi často sa rôznym spôsobom prelínajú. Veľmi často sa odohrávajú naraz v rôznych krajinách a toto je naozaj jeden taký malý krok, ktorý ale môže dopomôcť k tomu, že naozaj, naozaj viac študentov by to dokončili, alebo by sa práve mohli viacej sústrediť na to dokončenie.
A to ešte upozorním, že v tomto návrhu sme menej benevolentní, ako je legislatíva v Českej republike, lebo v Českej republike naozaj tento rok navyše platí pre všetky študijné stupne a je umožnené aj to, že by študent vlastne dokončil jedno štúdium, nastúpil na nové a ešte stále má rok zadarmo. My sme to obmedzili čisto na bakalárske štúdium a na študentov, ktorí pokračujú už v začatom štúdiu.
Tie najčastejšie dôvody, s ktorými sa stretávame, je... Prvý, ten je veľmi dôležitý, že veľa študentov menia študijný odbor po prvom roku. A menia ho napríklad aj preto, lebo u nás je organizácia stredoškolského štúdia, vysokoškolského štúdia veľmi odlišná. Veľa predmetov si nevedia akoby vyskúšať na tej strednej škole. Nemáme dobre vybudované kariérové poradenstvo a často tí študenti vlastne prídu k maturite a nevedia celkom, čo by chceli ďalej robiť, a prihlásia sa na nejakú vysokú školu, ktorá je im najbližšie, prípadne ešte často sa stáva, že na tú vysnívanú vysokú školu sa nedostanú a ten rok idú preklenúť na nejakú inú vysokú školu a potom menia.
Alebo, a to tiež máme, počúvame, že často práve ten prvý rok vlastne zlyhajú na tej vysokej škole, lebo ešte nevedia ako to funguje. Nevedia sa dobre učiť. Ako, hovorím, tá organizácia stredoškolského a vysokoškolského štúdia je veľmi iná a spôsobuje nám to, že často tí študenti po prvom roku zlyhajú alebo cielene menia a potom idú na inú vysokú školu. No, a práve toto sú tí študenti, ktorí potom, keď nastúpia na inú vysokú školu, tak keď tú druhú vysokú školu idú končiť, tak zrazu tam majú ten rok navyše, za ktorý musia platiť. A tu sa dostávame k tomu, že pre mnohých študentov, naozaj nie sú v situácii, že si vypýtajú od rodičov a rodičia im zaplatia, ale je to pre nich veľmi finančne zložité si ten rok môcť dovoliť. A tu sa dostávame aj k tým ďalším dôvodom, prečo študenti často predlžujú, prvé je často študenti popri štúdiu pracujú. A tie dôvody sú dva, prečo pracujú, môžu byť aj kombinované. Jeden je ten, že si potrebujú privyrobiť, čo naozaj myslím, že v dnešnej dobe vidíme aj vzhľadom na tie vysoké náklady na bývanie, vzhľadom často na nedostatok internátov, vzhľadom na celkovo vysoké životné náklady. Veľmi často sú študenti odkázaní na to, že už zarábajú popri vysokom štúdiu. A ja si myslím, že je to v podstate aj dobrá vec, lebo aspoň rovno zbierajú prax, a to je práve to druhé, že my máme vysoké školy, ktoré sú pomerne teoreticky orientované. Máme na to aj dáta, sú v tej dôvodovej správe. Kvôli rýchlosti času to tu nebudem teraz hľadať vo svojich poznámkach, ale aj študenti to hovoria, aj firmy to hovoria, že absolventi, ktorí popri štúdiu nepracovali, vlastne prídu na ten pracovný trh nepripravení, pretože nemajú dostatok praxe a pretože to štúdium bolo pomerne teoretické.
Čiže dostávame sa k tomu, že ono je, a to je znovu aj tá flexibilita toho pracovného trhu v 21. storočí, že ono je to v niečom aj dobré, keď sa to prelína. Ja si myslím, že je to fajn vec, keď študenti aj pracujú popri štúdiu, ale potom výsledok je, že naozaj často majú problém to dokončiť v riadnom čase.
A ja teda dokončím v riadnom čase (povedané so smiechom), čiže ako posledný bod sa zameriam a tú otázku, ktorá tu už padla, a tá sa týka toho financovania. Viete, dalo by sa populisticky povedať, že toto nebude stáť nič, pretože vysokoškolský zákon už teraz hovorí, že vlastne štát prispieva na študentov, ktorí nemusia platiť školné. To znamená, že tuto by sa len akoby rozšíril ten okruh toho počtu študentov a ten istý balík, ktorí ide teraz, by sa rozpočítal na o niečo väčší počet študentov. Je fakt, že veľmi často sú to študenti, ktorí už potrebujú iba dopísať bakalársku prácu a iba ísť na štátnice, čiže ani s nimi školy nejaké veľkú prácu ešte navyše nemajú. My sme si dali tú námahu, pozreli sme sa na to, koľko teraz asi školy dostávajú na školnom za bakalárskych študentov, ktorí predlžujú. Vyšlo nám to okolo tých 29 mil., hovorím okolo, lebo, žiaľ, nie sú dostupné úplne presné dáta. Čiže navrhli sme, aby toto im štát kompenzoval, je to 0,7 % toho, čo teraz štát dáva na vysoké školy, a, samozrejme, je to o prioritách. Ale my jednoznačne hovoríme, že výdaje na školstvo sú investíciou do budúcnosti. A vnímame aj toto ako nejakú investíciu, že na toto, si myslíme, že by sa v tom štáte peniaze mali nájsť, a nie sú to, keď sa to rozdelí na tie vysoké školy, to nie je až tak o tom, o veľkých peniazoch pre tie vysoké školy, ale skôr pre tých jednotlivých študentov. A na záver len zopakujem, že my naozaj máme 20-tisíc študentov zo Slovenska, ktorí odišli študovať do Českej republiky, mnohí sa nevrátia. Ja mám tiež mnohých bývalých spolužiakov, ktorí už zostali v Českej republike a tuto nám chýbajú. A nám to, hovorím, ako krajine, ako ekonomike, svojim rodinám chýbajú. A myslíme si, že mali by sme hľadať čo najviac nástrojov, ako priťahovať ľudí späť, ako udržiavať ľudí na Slovensku. A tým, že naše vysokoškolské prostredie aj v tejto takej veci, čo sa týka nejakej ako podmienok štúdia, prispôsobíme tomu prostrediu v Českej republike, tak si myslíme, že to jedna z tých vecí, ktoré by boli pre nás prospešné, pre nás ako krajinu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis