Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme počuli, predložený návrh novely zákona 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je drobnou novelou z hľadiska svojho rozsahu, ale je logickým pokračovaním procesov transformácie poradenských zariadení.
Cieľom je naplnenie záväzku štátu poskytnúť podporné opatrenia deťom, žiakom; to je jednoducho klientela poradenských zariadení. Chcem povedať, že toto je iba jeden malý modul celého systému, ktorý sa transformuje. Kľúčové zmeny boli uskutočnené v nedávnej minulosti už v školskom zákone, kde sa postavila úplne nová konštrukcia poradenského systému. Zmenila sa ich štruktúra, zmenili sa ich kompetencie, boli nastavené personálne normatívy a bol nastavený systém podporných opatrení, ktoré majú byť poskytované klientom.
A dnes, dnes rokujeme o ďalšej podstatnej veci, ktorou je posilnenie kapacít poradenského systému tým, že do systému za rovnakých podmienok, v ktorom fungujú štátne zariadenia poradenstva a prevencie, začleníme aj neštátne, t. j. súkromné a cirkevné.
Pán podpredseda vlády jasne deklaroval, že neštátne zariadenia už nebudú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, prostredníctvom obcí a samosprávnych krajov, ale zo štátneho rozpočtu. A tu je podstatná jedna vec. Tiež už v tejto snemovni zaznela, ale chcela by som ju dovysvetliť.
Zatiaľ čo v tomto roku bolo investované do chodu neštátnych poradenských zariadení niečo cez 11 mil. eur, tak od budúceho roku tá suma bude podstatne vyššia, viac ako 16 mil. eur. A teraz otázka je, či je to rozšafnosť, zvýšiť takto rozpočet, alebo je to nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu je to správne rozhodnutie a obávam sa, že ani to nemusí stačiť. A hovorím to preto, lebo len v štátnych poradniach chýba na celom Slovensku zhruba 600 odborných zamestnancov. A ďalší podstatný údaj, ktorý sa týka celého poradenského systému, je ten, že 64 % všetkých poradní odkladá neodkladné intervencie a vyšetrenia kvôli tomu, že nemá personálne kapacity. No a ja sa domnievam, že aj toto malé zvýšenie rozpočtu nejakého segmentu poradenských zariadení môže v sebe niesť nejaký rozvojový potenciál. Preto si myslím, že je to správne, správne rozhodnutie.
Tá ďalšia zmena spočíva v tom, že sa odkláňame od systému financovania per capita. Tí, ktorí sledujú túto oblasť, určite vedia, že ešte pred týmto systémom fungoval ešte menej logický systém, ktorý bol založený na financovaní potenciálnych klientov. To znamená počtu žiakov a detí, ktoré žili v nejakom regióne, hoci nemuseli byť priamo klientami. Potom sa prešlo k systému financovania na hlavu a dnes to začína dostávať úplne logické kontúry, že sa kombinuje financovanie na hlavu reálneho klienta v kombinácii s náročnosťou výkonu, teda s náročnosťou odbornej činnosti, ktorá je tomu klientovi poskytovaná. To je správne a ja to tak sama pre seba nazývam malé poradenské DRG.
Samozrejme, že existujú aj riziká, ktoré súvisia s celým systémom aj so systémom financovania, a spomeniem teda dve. Či sa naplnia, to, samozrejme, ukáže iba čas. K tým rizikám patrí aj to, ako sa ministerstvo dokáže vyrovnať s personálnym stavom v neštátnych zariadeniach. A tá situácia bola veľmi jasne vykreslená výsledkami kontrol, ktoré prebehli v mesiacoch február a marec 2023, a jasne sa ukázalo, že až 30 %, tá kontrola sa uskutočnila v 75 zariadeniach a z nich 30 % neplnilo požiadavky personálneho normatívu. A prečo je to zlé? No ten personálny normatív bol stanovený ako personálne minimum, kedy je schopné zariadenie poskytovať požadované služby. A 30 % to neplní a dokonca 18 % tých poradní je v takom stave, že tam pracujú ľudia, ktorí nespĺňajú požiadavky na odbornosť. Čiže nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. To považujem tiež za problém a je možné, že to súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ale aj s nedostatkom teda tohto typu zamestnancov.
Ďalšie riziko, ktoré súvisí s prechodom na to malé poradenské DRG, vidím v tom, že systémy kontroly nie sú pripravené na to, aby overovali správnosť a pravdivosť tých údajov, ktoré subjekty poskytujú ministerstvu s cieľom teda stanoviť rozpočty. Je veľmi jednoduché zistiť, koľko klientov reálne tie zariadenia majú, ale je veľmi zložité skutočne objektívne overiť, aká náročná poradenská činnosť a odborná činnosť im bola poskytnutá. Toto je úloha pre ministerstvo, aby tie systémy dopracovalo. Je to preto dôležité, lebo keď si zoberieme, ako je zložený rozpočet každého zariadenia, tak iba 20 % ide na hlavu klienta a 80 % teda pochádza z vykonaných činností, z ich charakteru, z ich náročnosti.
Napriek týmto rizikám chcem povedať jednu vec a chcem svoje vystúpenie uzavrieť tým, že ja a moji priatelia z nášho hnutia tento zákon podporíme napriek tomu, že pochádza z dielne vládnej koalície. Tento zákon je svojím charakterom niekde úplne inde ako tie zákony, a mnohé zákony, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze.
A keď hovorím o tej väčšine zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdze, na tejto schôdzi, tak by som použila metaforu a povedala by som, že vedú Slovensko zo šera, v ktorom žijeme, do temnoty. Jednoducho z hľadiska spoločenského vývoja sme odbočili do slepej uličky. Samozrejme, v moderných dejinách Slovenska sa to nestalo prvýkrát, vrátime sa, ale škoda toho strateného času.
Tento zákon je svojou povahou naozaj niekde úplne inde. Je súčasťou procesov, ktoré majú zlepšiť život detí, žiakov v tých momentoch, keď to najviac potrebujú. A preto ho podporíme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
