17. schôdza

9.5.2017 - 19.5.2017
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.5.2017 o 17:14 hod.

Mgr. MBA M.A.

Juraj Droba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:39

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa predkladateľka, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, tento návrh predkladáme, ja už ani neviem, koľkýkrát za posledných päť rokov, druhýkrát to určite nie je. Druhý? Podľa mňa štvrtýkrát, ale to nie je dôležité.
Ešte raz zopakujem, v čom je podstata zlej veci. Zamestnávateľ prihlási svojho zamestnanca tak, ako sa sluší, patrí, ako zákon o sociálnom poistení, zákon o nelegálnej práci káže, prihlási ho do Sociálnej poisťovne. Zaplatí za neho všetky odvody. Všetko to výkazníctvo, všetko prebehne tak, ako má. Jediný problém je, že to prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne nebude deň pred začatím pracovnej zmluvy alebo dohody, ale kvôli nejakému možno technickému zádrheľu v tej firme, účtovníčka mala choré dieťa, tak prišla o dva dni neskôr do práce alebo bola na nejakej krátkej dovolenke, ale prihlásila toho zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ všetko splnil, všetky odvody zaplatil, všetko je v poriadku, všetko je tak, ako má byť. Ale dostane ten zamestnávateľ dvojtisícovú pokutu kvôli nezmyselne nastavenému zákonu o nelegálnej práci. To so zdravým rozumom nemá nič spoločné. Keby to boli, keby to bol nejaký podvodný úmysel, keby ten zamestnanec pracoval naozaj načierno, ale to tak nie je. On je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Preukázateľne zamestnávateľ zaplatil odvody, všetko to výkazníctvo, všetka tá komplikovaná administratíva je vyriešená. Jediný lapsus, ktorý sa stal, aj to zrejme neúmyselne, je, že to prihlásenie bolo o deň, o dva neskôr, ako malo. Také prípady sa v praxi stávajú pomerne často. Nie je to úmysel, nie, skrátka stane sa. Ale nejde o žiadny podvod, opakujem znovu. Tie odvody sa predsa platia. No ale dvojtisícová pokuta.
Čiže tento návrh zákona hovorí, že pokiaľ zamestnávateľ zamestnanca do Sociálnej poisťovne prihlásil, hoci neskoršie, tak nie je dôvod dávať tú neprimerane vysokú dvojtisícovú pokutu. Je tam pokuta v zákone o sociálnom poistení sama osebe, za neskoré prihlásenie môže Sociálna poisťovňa udeliť pokutu medzi nami až do 16-tisíc eur. Samozrejme, Sociálna poisťovňa posudzuje primeranosť tejto pokuty, čiže v odôvodnených prípadoch ju vlastne ani udeliť nemusí. A tak je to správne. Takto to nechajme a podporte, prosím, tento návrh, aby sme nemuseli čakať, teda nie my, ale zamestnávatelia aby nemuseli čakať na avizovanú vládnu novelu, ktorou sa tento problém má riešiť.
No a v druhej časti svojho vystúpenia chcem práve komentovať vládnu novelu. Ona je v procese. Kto chce, má ju, vie si ju, vie si ju nájsť. No ak si ju aj nevie nájsť, tak vie si ju napríklad vyžiadať na ministerstve práce, pretože je to zatiaľ v predbežnom internom pripomienkovom konaní, vie si vyžiadať. Nepochybujem, že ministerstvo práce by ju poskytlo. Ja ju mám na počítači, čiže ja som sa ku nej dostal. No a táto vládna novela, ktorá je teda v procese, resp. na začiatku procesu, skutočne hovorí o tom, že tieto drakonické pokuty sa budú rušiť v prípade, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro, s toleranciou siedmich dní, čiže pokiaľ zamestnanca prihlási do siedmich dní, odkedy začne pracovať, tak tá pokuta sa neuloží. Samozrejme, výnimočný prípad môže byť, že inšpekcia, kontrola príde práve v okamihu, kedy ešte tých sedem dní neprebehlo, kedy ten zamestnanec prihlásený nie je. V takom prípade sa pokuta logicky uložiť musí, pretože to by šlo o špekulatívne nejaké postupy zamestnávateľa. Tam tá pokuta má zmysel.
Čiže ešte raz opakujem. Janka, je v procese vládna novela. Zatiaľ minister práce drží slovo. Len nerozumiem tomu, prečo tá novela je časovaná až k 1. 1. 2018. To znamená, že zamestnávatelia musia ešte sedem mesiacov čakať, ak to pôjde tak, ako si naplánoval pán minister, pokým sa tento nezmysel zruší. Úplne pokojne by stačilo podporiť túto poslaneckú novelu, v druhom čítaní sa prípadne pobaviť o nejakých možno zmenách, ak sa niekomu nepáči presne to znenie, aké sme predložili, a môže to platiť omnoho skôr.
Zaujímavé je ešte ale, je, keď si pozriete tú vládnu novelu, vlastne čo to v praxi urobí? To sú zaujímavé čísla, lebo v dôvodovej správe sa to dozviete. Tak v dôvodovej správe nájdete, že tých zamestnávateľov, kde pri kontrole sa zistilo to nelegálne zamestnávanie, je niečo vyše tisíc ročne. Tých samotných ľudí, ktorí sú teda neprihlásení alebo neskoro prihlásení do Sociálnej poisťovne, je necelých tritisíc ročne a ministerstvo práce v dôvodovej správe odhaduje, že zmenou zákona, to znamená, že postihované bude až to nelegálne, až to neskoré prihlásenie po zmeškaní sedemdňovej lehoty, ministerstvo odhaduje, že tým pádom asi štvrtina, tretina až štvrtina tých prípadov vypadne. Čiže odhad ministerstva práce je, že okolo 300 – 400 ľudí, keď to inak poviem, ročne, nie, pardon, okolo 300 – 400 zamestnávateľov ročne pri kontrolách vlastne neporuší fakticky zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože oni toho zamestnanca prihlásia do Sociálnej poisťovne, ale tých 300 až 400 zamestnávateľov ročne prihlási svojho zamestnanca neskoro a za to teda dostávajú dvojtisícovú pokutu. Takže asi o takomto množstve zamestnávateľov alebo zamestnancov je reálne reč.
Čo ma trochu zaráža, a to by som sa potom rád spýtal ministra, keď prinesie tú vládnu novelu, ako je možné, ako je možné, že celkový objem vybratých pokút za tento prehrešok je momentálne okolo milión 200-tisíc eur ročne, pričom ide o približne o tritisíc ľudí ročne a o približne 1 200 zamestnávateľov ročne. Pretože teda tí, čo máte aspoň trošku matematickú jednu či dve bunky, skúste rátať so mnou. Ak je výška pokuty dvetisíc eur a viac, a tých prípadov bolo 1 200, tak 1 200 krát 2 000 je pomaly 2,5 milióna, ale ministerstvo uvádza polovicu z toho. Tak teraz nechápem, o čo tu ide, či sú tam nejaké zrazu úľavy pre nejakých podnikateľov, alebo sú to nejakí absolútni neplatiči, alebo čo to má celé znamenať. Pretože keď už teda tá pokuta raz má byť udelená vo výške 2-tisíc eur, tak by teda inšpektoráty tie pokuty aj mali vybrať. Tak to je nejaká zľava pre niekoho alebo čo to má znamenať? Ale trošku odbáčam od témy, v každom prípade, v každom prípade takto to teda vyzerá z pohľadu, z pohľadu čísiel, ktoré si sleduje ministerstvo práce.
Ale ja ešte chcem vopred upozorniť ministra Richtera, že z pohľadu právnej istoty v tej jeho novele treba zrozumiteľne do prechodných ustanovení, ktoré tam momentálne nie sú, treba uviesť, či po 1. 1. 2018 vlastne bude platiť akási amnestia na neskoré prihlásenie zamestnanca, ku ktorému došlo povedzme teraz v roku 2017. To znamená, či sa budú tie pokuty vyberať po novom aj za staré prípady, čo by bolo dobré, čiže aby tie staré prípady boli vlastne ako keby omilostené, alebo či to odpustenie pokút bude platiť len pre prípady neskorého prihlásenia, ku ktorým dôjde po 1. 1. 2018.
Čiže takto na diaľku prostredníctvom tohto mikrofónu a záznamu vyzývam ministra práce, aby jeho ľudia doplnili do prechodných ustanovení tej jeho novely jasný návod, jasný postup, ako budú inšpektoráty práce postupovať po 1. 1. 2018, ak zistia, že zamestnávateľ neskoro prihlásil zamestnanca ešte pred 1. 1. 2018. Aby to tie firmy vedeli.
Takže keď už neprejde táto naša novela, poprosím (povedané so smiechom) s polročným želaním vopred, aby ste teda podporili aspoň tú vlastnú vládnu novelu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.5.2017 o 16:39 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Jozefovi Mihálovi, že doplnil informáciu o tom, že sa chystá takáto novela. Kým ja som sa doteraz nevedela ubrániť len takému pocitu, že práve takéto opatrenie nie je vôbec žiadnou úprimnou snahou o boj s nelegálnou prácou, že je to len úplne plytké načapávanie na hruškách podnikateľov, aby sme im nejakým spôsobom znepríjemnili život, pretože takéto opatrenie ničím iným nie je, len práve takýmto chovaním sa štátu voči tým, z ktorých ten štát žije, tak teraz už sa neviem zase ubrániť inému pocitu. Tak je tu na stole návrh zákona, akým vieme nejakú absurdnosť zrušiť, ale my ju zrušiť nejdeme, ideme čakať na 1. 1. 2018. Tak keď ročne sa na týchto pokutách vyberie 1,2 mil. eur, tak teraz ideme čakať ďalší rok, lebo tá novela, teda ten, ten, tá, návrh novely sme tu už predkladali neskôr, tak ideme ďalší rok čakať na to a ďalší rok ideme tieto pokuty vyberať. A presne tento jeden, 1,2 mil. eur tým podnikateľom bude chýbať. Veď to nie je pár korún.
Čiže preto ešte raz vyzývam koalíciu, aby sa zamyslela, že či naozaj keď, keď aj vláda má takýto cieľ – odstrániť z legislatívy absurdnosť a odstránenie tejto absurdnosti je dnes na stole, tak prosím vás pekne, skúsme ju spoločne schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2017 o 16:49 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:50

Alojz Baránik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som k tomu, čo kolega Mihál tu uvádzal, čo je z právneho hľadiska zaujímavá problematika, podotkol to, že podľa, minimálne podľa európskych predpisov je to tak, že neskoršia úprava, ak je, pokiaľ ide o sankcie v správnom konaní, ak je priaznivejšia, tak sa použije aj na delikt, ktorý sa odohral za predchádzajúcej úpravy. A tam je podľa mňa zaujímavá tá okolnosť, že je tam taká veľmi dlhá legisvakančná doba, lebo si myslím, obávam sa teda, že je tam zámer práve toho, aby sa čo najviac zredukovali tie prípady, ktoré by sa týmto pravidlom chceli riadiť. Tak aby to nebolo naozaj všetko len kvôli tomu, čo tu kolegyňa Janka Kiššová uvádzala, že to je všetko len o tom, že koľko peňazí sa vyberie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2017 o 16:50 hod.

JUDr.

Alojz Baránik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:53

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám opakovane a ktorý je ľudovo nazývaný návrh zákona o zrušení tzv. koncesionárskych poplatkov, čiže návrh zákona, ktorým sa snažím zmeniť zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii, kde máme zámer, aby dva piliere financovania, dva mohutné piliere financovania médií verejnej služby, v našom prípade telerozhlasu RTVS, neboli financované úhradami za služby verejnosti alebo s tzv. zástrčkovým zákonom, čiže platby v sume 4,64 eura na každú jednu domácnosť alebo odberné miesto elektrickej energie a zmluvou so štátom, ktorú ja pracovne nazývam diabolskou zmluvou zo štátu. Čiže v rámci zmeny systému financovania nášho verejnoprávneho vysielania je cieľom môjho návrhu zákona zrušenie dvoch pilierov súčasného príjmu Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie novým príjmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Prečo mám túto ambíciu, uvádzame v dôvodovej správe a zároveň aj snažím sa prispieť k celkovej debate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o väčší kľud, pán poslanec predkladá návrh zákona. Nech sa páči.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... k celkovej debate o tom, akým spôsobom financovať veľmi podstatné médiá verejnej služby, aby sme určili mechanizmus, ktorý bude transparentný, jasný, dostatočný, vopred predvídateľný a zabezpečujúci čo najmenší možný vplyv politikov a politických centrál na vysielanie verejnoprávneho média.
Tento príspevok sme sa snažili stanoviť na základe percentuálneho objemu z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Zároveň sme určili, že suma neklesne pod sumu 100 mil. eur ročne a percento z hrubého domáceho produktu stanovili na 0,15 % z HDP. Tento okrem piatich spomínaných parametrov – transparentnosť, jasnosť, predvídateľnosť, zabezpečenie čo najmenej politických vplyvov a dlhodobú predvídateľnosť s financovaním médií verejnej služby – zabezpečuje aj ďalší fakt, že odstránime platbu na základe podľa mňa najnesociálnejšej platby, pretože ako sa vzletne hovorí, toľko, čo zaplatí pán Bašternák, 4,64 eura za zástrčku doma, toľko isto zaplatí aj chudobná rodina, preto máme za to, že toto je najnesociálnejšia dávka, ktorú musia ľudia, alebo daň, ktorú ľudia musia platiť.
To, že na základe zástrčkového zákona od roku 2008 platíme nie na základe toho, či máme doma prístroj umožňujúci sledovať televízne vysielanie médií verejnej služby RTVS, ale na základe toho, či máme alebo nemáme zavedený elektrický prúd, je jedna z neobhájiteľných skutočností, ktorá dlhodobo od roku 2008 Slovensko traumatizuje. Myslím si, že nemôžme volať túto dávku, túto úhradu za službu verejnosti, ako je jeho termín, alebo – ako ju nazývame podľa platnej legislatívy – koncesionárskym poplatkom. Koncesionársky poplatok totižto vyžaduje priamu väzbu k vysielateľovi, priamu väzbu koncesionárov za to, že s obsahom, ktorý prijímajú cez televíziu alebo rozhlas, reálne prichádzajú do styku. U nás máme oblasti, kde televízny signál ani ľudia nevedia chytiť, napriek tomu, keďže odoberajú elektrickú energiu, musia za túto službu platiť.
Myslím si, že príspevok k debate, akým spôsobom financovať médiá verejnej služby, by mal vychádzať v prvom rade na tom, aby platba za médiá verejnej služby bola podmienená s princípom, ktorý má v sebe obsiahnuté prvky spravodlivosti. Súčasný zástrčkový zákon totižto je ad jedna nesociálny, pretože domácnosti s vysokými príjmami platia presne to isté, čo platia domácnosti s nízkymi príjmami, zároveň sú ľudia, ktorí možno z ideologických dôvodov, možno k postojom k mediálnemu svetu jednoducho nemajú žiadny prijímač, ktorý je schopný prijímať obsah verejnoprávneho média alebo médií ako takých, a preto si myslím, že svojho času aj referendová téma, ktorú priniesla strana SaS, je témou, aby sme sa nad financovaním médií verejnej služby pod gesciou alebo pod titulom spravodlivosti jednoducho zamysleli.
Preto nateraz navrhujeme, aby zástrčkový zákon a jeho kapacita financovania médií verejnej služby, ktoré sú zhruba v rozsahu 75 mil., boli zrušené a zároveň s týmto sme zrušili aj diabolskú zmluvu so štátom. K dôvodom, prečo k tomu pristupujeme takto, by som sa vyjadril po hlasovaní, keďže mi zostáva jedna minúta a určite sa tu nachádzajú poslankyne a poslanci, ktorých táto téma nezaujíma, pretože ja už sám nepočujem svoje vlastné slovo.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.5.2017 o 16:53 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:14

Juraj Droba
Skontrolovaný text
Pán podpredseda, chcem vás poprosiť, aby ste do záznamu dali uviesť, že pri hlasovaní o tlači 553 som omylom hlasoval za a chcel som hlasovať proti. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.5.2017 o 17:14 hod.

Mgr. MBA M.A.

Juraj Droba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:14

Ján Marosz
Skontrolovaný text
Rovnako omyl, tlač 540, prosím zmeniť z proti na za. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

16.5.2017 o 17:14 hod.

Mgr.

Ján Marosz

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:18

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Takže pokúsim sa nadviazať na uvedenie dôvodov, ktoré nás viedli k predloženiu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, o zrušení koncesionárskych poplatkov alebo znenia zákona o platbách za úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom. Uviedol som v predchádzajúcej časti dôvody a tie sú zhrnuté minimálne v piatich ambíciách, ktoré by sme chceli predloženým zámerom dosiahnuť, a to je transparentné, jasné, predvídateľné a dostatočné financovanie médií verejnej služby a zároveň prispieť konkrétnym riešením k debate, akým spôsobom zabezpečiť financovanie médií verejnej služby pre potreby 21. storočia, preto aby sme si nemuseli tak troška klamať do rukáva, že médiá verejnej služby nie sú pod politickým vplyvom a že ich financovanie je zabezpečené úhradami za služby verejnosti alebo platbami na základe zástrčiek alebo na základe toho, ktorá konkrétna domácnosť alebo podnikateľský subjekt má zavedenú elektrinu.
Uvádzal som dôvod, že je čím ďalej viacej neudržateľný stav, pretože parameter spravodlivosti, ktorý by pri týchto platbách mal byť zavedený, je potieraný. Spravodlivosti ad jedna sociálnej, resp. nespravodlivosti, pretože suma, ktorá zaťažuje vysoké príjmové skupiny rovnakým, rovnakou absolútnou čiastkou ako domácnosti s nižšími príjmami, je asi najväčšou obžalobou tejto dane, ktoré zo zákona ľudia platiť musia, a či je príjmová rovina dôchodcu, ktorý je v domácnosti sám a má nízky dôchodok, 300-eurový, rovnaký poplatok musí platiť aj pán Bašternák alebo aj nájomník jeho bytu v komplexe Bonaparte. Preto sociálna spravodlivosť, ktorú jedna časť koalície by mohla mať na mysli, je týmto zákonom potieraná.
Aby som urobil v celkovej debate zadosť, je pravda, že sú vyčlenené široké sociálne vrstvy, ktoré sú od tohoto poplatku oslobodené, ale nízke príjmové skupiny tvoria aj mladé rodiny, tvoria ľudia, ktorí nedosahujú úroveň vyšších, a preto ak neurčujeme poplatok na percentuálnej báze... (Poslanec sa odmlčal.) Edit! Preto... predsedu som nespomenul, ... preto ak máme poplatok, ktorý nie je vypočítaný na percentuálnej báze, ale je stanovený pevnou sumou, je jednoducho sociálne nespravodlivý.
Druhá časť, ktorú som povedal, že sa jej budem venovať v druhej časti, je zmluva so štátom. Inštitút, na základe ktorého si myslím, že ministerstvo kultúry alebo akákoľvek vládna väčšina, ktorá sa v tomto parlamente nachádza, má priamy vplyv cez rozpočtové parametre, médiá verejnej služby na jej programovú skladbu, jej vysielanie, možno aj všetky ostatné parametre, ktoré médium verejnej služby si jednoducho nezaslúži, a preto volám zmluvu so štátom diabolským nástrojom politickej reprezentácie, pretože je to vysunutý prst do médií verejnej služby, akým spôsobom na základe rozpočtových pravidiel vie médium verejnej služby ovládať.
Tí, ktorí sa tejto téme venujú menej, možno zachytili, že médium verejnej služby je, zhruba 100, 105 mil. eur nás stojí, 75 mil. uhrádza z služby verejnosti, čiže z koncesionárskych poplatkov, a druhú časť, keďže médium nevie fungovať zo 75 mil. alebo RTVS nevie fungovať z takejto sumy, je doplácaná na základe zmluvy so štátom. Ale – a tu je to veľký zdvihnutý prst, veľký výkričník – zmluva so štátom nemá presne určený mechanizmus výpočtu. Je to dohadovacie konanie, je to na svojvôli medzi ministerstvom kultúry, resp. kapacitou ministerstva, ktoré určí ministerstvo financií, čiže vládnej väčšiny a verejnoprávnej inštitúcii, manažmentu RTVS. To znamená, že 30 mil. eur, 26 mil. eur, 28 mil. eur je vždy na svojvôli daného ministerstva a buď tieto finančné prostriedky poskytne, alebo neposkytne.
Preto zavádzame presné percento, preto zavádzame a chceme zaviesť touto zmenou zákona to, že bude jasné, predvídateľné, transparentné a jednoznačné financovanie média verejnej služby, ak to stanovíme sumou, ktorá by mala platiť pri akejkoľvek vládnej väčšine, ktorá v tomto pléne vznikne. Nieže necháme funkčný systém, ktorý funguje doteraz, že generálny riaditeľ alebo rada, alebo nejaké zákulisné dohody určia, akým spôsobom bude médium verejnej služby dofinancované cez zmluvu so štátom. Je to natoľko dôležité, pretože debata ohľadom financovania verejnej služby je za posledný rok od prijatia programového vyhlásenia tejto vlády jedna z veľmi podstatných. Spôsobila z môjho pohľadu aj čiastočnú vládnu krízu, keďže si vážení páni z koalície zapracovali do programového vyhlásenia vlády to, že bude zvýšený koncesionársky poplatok. Tu v tomto pléne hlasovali aj predstavitelia jednej z vládnych strán, Slovenskej národnej strany, a zaviazali sa voči svojim partnerom a voči napĺňaniu programového vyhlásenia vlády, že koncesionársky poplatok dvihnú. Až o dva mesiace nato sme sa dozvedeli, že tomu tak nebude.
Minister kultúry v tom čase vyhlásil, že ak neplatí jedna časť programového vyhlásenia vlády, programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. Ja sa s týmto pomenovaním stotožňujem. Ak neplatí to, čo sa zaviazali na výbore kultúry a médiá, kde hlasovali za tento záväzok a spolu hlasovali aj za to, že zavedú tretí kanál. Keďže platíme Towercomu štyri kanály a vieme, že máme v televízii iba dva, a to bolo podmienené tým, že sa zvýši koncesionársky poplatok, tak z programového vyhlásenia vlády minimálne v sektore kultúra a médiá sa stáva naozaj trhací kalendár a tí, ktorí prejavili nevôľu s tým, že koncesionársky poplatok sa nemôže dvíhať, pristúpme v tejto dobe k jeho zrušeniu. To znamená, určime presnú sumu, predvídateľnú sumu 0,15 %, bude to na rok, ak vychádzame z HDP 2015. roku zhruba 117 mil. eur, máme dostatočnú kapacitu na to, aby sme médium verejnej služby odfinancovali v tom rozsahu, ak budeme hovoriť o deviatich programových skladbách rozhlasu a dvoch programových službách v rámci STV1 a STV2 a ufinancujeme kvalitný program aj na základe tohoto mechanizmu. Navyše odstránime sociálnu nespravodlivosť a nespravodlivosť aj voči podnikateľom, ktorí, kde vidím asi najvypuklejší problém, pretože podnikatelia platia za, úhrady za služby verejnosti až v rozsahu do 464 eur podľa počtu zamestnancov, ktorý majú, ktorý vo firmách majú. Čiže od malých alebo mikropodnikov, malých, stredných podnikateľov musia platiť aj 464 eur mesačne za to, že majú elektrickú zásuvku vo svojich firmách a jednoducho je tento systém dlhodobo už neudržateľný.
Preto si dovoľujeme k debate nehovoriť len o vzletných slovách, ideách a snoch, ale prísť s konkrétnym reálnym mechanizmom, ktorý má v rukách toto plénum a prijať financovanie médií verejnej služby, ktoré hovorí o zrušení koncesionárskeho poplatku a zrušení diabolskej zmluvy so štátom. Zabezpečíme tak odpolitizáciu, zabezpečíme tak to, že domnienky alebo aj dôkazy o tom, že sú tu stranícke centrály, ktoré chcú v tejto dobe ovládnuť médiá verejnej služby, jednoducho odídu s dlhým nosom. Ak budeme mať presne stanovené percento voči HDP, vieme sa spoľahnúť na to, že médium verejnej služby vie rátať s presnou sumou na rok 2018, ´19, ´20, ´21, ´22 a tak ďalej do budúcnosti.
Chcem upozorniť, asi vážení kolegovia aj mimo výboru pre médiá a kultúru zachytili, že začína a začala debata o novom generálnom riaditeľovi. Aj v tomto médiá verejnej služby alebo RTVS, aj v tomto duchu by som bol rád, keby po dnešnom zasadnutí mediálneho výboru deväť kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS malo jasno v tom, s akými rozpočtovými parametrami bude pracovať, keď obháji alebo získa dôveru tohoto parlamentu. To znamená, aby presne vedel, s akou sumou môže rátať na rok 2018, ´19, ´20 a tak ďalej. Pretože pri súčasnom systéme financovania nedodrží a nemá šancu dodržať programové vyhlásenie vláda a zaviesť tretí, tretiu programovú službu v rámci vysielania STV. A myslím si, že už ohrozujeme samotné fungovanie médií verejnej služby, pretože súčasný rozpočet médií verejnej služby je takpovediac na kúrenie a svietenie. To znamená, ak nepríde k reálnej zmene vo financovaní médií verejnej služby, budeme svedkami úpadku médií verejnej služby. V dobe, ktorú svojho času volal minister kultúru idiotizáciou spoločnosti, v dobe, kedy potrebujeme sa oprieť o pilier verejnoprávnosti a toho, že budeme v našich rádiách a na obrazovkách slovenskej televízie sledovať aj iný content, ako je zábava alebo, nechcem byť vulgárny, zábava, ktorá debilizuje alebo idiotizuje spoločnosť, tak by sme mali mať na mysli, že potrebujeme médium verejnej služby, ktoré je schopné prísť s obsahmi, s diskusnými formátmi, s publicistikou, ktorá bude takpovediac, a tam si môžme zasnívať, ducha pozdvihovať a nie ťahať ho do nejakej kultúrnej žumpy.
Preto si myslím, že toto je konkrétny návrh, ako sa s touto otázkou financovania médií verejnej služby vieme vysporiadať. Ak príde akýkoľvek iný, poďme sa o ňom rozprávať, ale nehovorme po 13 mesiacoch od prebratia vlády, tejto vlády, že stále sa budeme rozprávať o nejakých možných víziách. Situácia je vážna, generálni riaditelia budú volení 22. júna a chcel by som vidieť zodpovedné kolegyne a kolegov, ktorí by sa chceli pýtať generálnych riaditeľov, s akým rozpočtom rátajú, ako im títo kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS budú vedieť odpovedať. Pretože rozpočet, ktorý je nastavený teraz, v septembri – a to je asi jedna z dôležitých informácií – sa bude meniť, pretože zmluva so štátom končí k septembru tohoto roku. Čiže otázka otvorenosti, akým spôsobom budú médiá verejnej služby dofinancované, sa otvorí zhruba za 2,5 mesiaca po tom, ako nový, nová generálna riaditeľka alebo nový generálny riaditeľ získa funkciu.
To znamená, ja byť kandidátom na médium, na generálneho riaditeľa RTVS, toto by mala byť ich základná a bazálna otázka, akým spôsobom budem vedieť napĺňať tie tézy, ktoré som uviedol vo svojom projekte a chcel by som formovať médium verejnej služby, keď nie je mi jasné, ako toto plénum, ako ministerstvo kultúry, ako ministerstvo financií určí, akým spôsobom budú rozpočtové parametre média verejnej služby naplnené.
Toľko úvodom. Teším sa ďalej na rozpravu.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

16.5.2017 o 17:18 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:32

Viera Dubačová

Vystúpenie v rozprave 17:34

Renáta Kaščáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Moment. Ďakujem za slovo. V úvode môjho príspevku mi dovoľte za seba osobne, ale aj za klub SaS skonštatovať, že, samozrejme, podporujeme predložený návrh zákona z dielne skupiny poslancov týkajúci sa zmeny financovania RTVS. Zároveň sa však domnievame a chcem z tohto miesta upozorniť na fakt, že situácia vo financovaní a najmä v hospodárení RTVS je oveľa, oveľa zložitejšia, ako si všetci vôbec dokážeme predstaviť, a súčasný návrh preto považujeme len za jeden z množstva nevyhnutných krokov, ktoré by podľa nášho názoru bolo potrebné, ktoré by boli potrebné na reformu RTVS.
Sme totiž presvedčení, že je potrebné rozpliesť množstvo otázok a množstvo najmä vzťahov, aby sa na konci celého procesu z RTVS stala inštitúcia naozaj verejnoprávna, nezávislá od politických tlakov, ale predovšetkým spravujúca verejné financie naozaj efektívne, transparentne a účelne. Musím z tohto miesta zopakovať a opäť pripomenúť, že rovnaký zákon navrhnutý stranou SaS parlament už raz schválil, ale vládna moc SMER – SD ho vzápätí zrušila. A prečo sa tak asi stalo, bude ešte predmetom môjho príspevku aj v rozprave k voľbe riaditeľa RTVS, ktorá nás ešte čaká.
Teraz mám na predkladateľov zákona ale takú otázku, ktorú si kladiem, a to je, ako sme prišli na číslo 0,15 % z HDP, minimálne 100 mil. eur. Ja predpokladám, že tou odpoveďou bude, že je to nejaké zvykové právo, lebo historicky sa zhruba toľko v RTVS doteraz ročne vždy míňalo. Ale myslím si, že by bolo konečne načase preskúmať, či je táto suma vôbec oprávnená a z čoho vôbec historicky vzišla. Lebo vieme, že financie zhruba v tejto výške prichádzajú do RTVS z dvoch zdrojov, a to z koncesionárskych poplatkov a zo zmluvy so štátom, to je chronicky známe. A cieľom vášho návrhu vlastne zákona je zrušenie týchto dvoch súčasných príjmov RTVS a ich nahradenie novým príjmom, ktorý by bol každoročne poskytovaný z rozpočtu, pričom sa presne a jasne teda určuje ten mechanizmus výpočtu jeho výšky. A píšete v dôvodovej správe, vy ste ako predkladateľ uviedli to, čo SaS od začiatku a opakovane tvrdíme, že koncesionárske poplatky sú fakticky len ďalšou daňou, navyše nesystémovou, pretože je viazaná nie na vlastníctvo prijímača, ale doslova na vlastníctvo spomínanej zástrčky. Ja len pripomeniem, že tento paškvil, ľudovo nazývaný zástrčkový zákon, vznikol v hlave ministra za SMER – sociálnu demokraciu.
Ale pokračujem ďalej. Ak niekto tvrdí, že RTVS je vďaka koncesiám, spôsobom financovania, týmto spôsobom financovania viac nezávislá a transparentná, tak si myslím, že pravý opak je pravdou. Ale myslím si, že pravdou je aj to, že ani len tou samotnou zmenou financovania, ktorú celkom správne navrhuje aj predkladaná novela zákona, sa takou nestane. Myslím si, že je smutným faktom, že po krátkom oživení v rokoch 2010 až 2012 sa celková pozornosť verejnosti aj politických strán od diania v RTVS a v kultúre všeobecne odvrátila, akoby v rezorte kultúry pod vedením ministra Maďariča na rozdiel od ostatných ministerstiev bolo všetko v absolútnom poriadku. Ale pozrime sa teraz na fakty.
Ako vyplýva z rozpočtu RTVS na rok 2017, počíta s už spomínanými príjmami vo výške cirka 100 mil., 101 mil. eur, z čoho približne 75 mil. eur pochádza z koncesionárskych poplatkov a zvyšok zo zmluvy so štátom. Keď sa pozrieme na výdavkovú časť, tak z tej vyplýva, že rozpočet sa chystá byť spotrebovaný napríklad aj takto: na mzdy 30 mil. eur a na platby do externého prostredia v roku 2017 33 mil. eur. V porovnaní s rokom 2016 sú mzdy zhruba na tej istej úrovni a platby do externého prostredia sa o niečo znížili, v minulom roku to bolo 40 mil. eur.
Takže tu sa práve zastavím na chvíľku pri tom fakte, nad ktorým rozmýšľam, a chcem vás poprosiť, aby ste porozmýšľali spolu so mnou. RTVS má podľa mojich informácií v súčasnosti okolo 1 400 zamestnancov. A ak sú moje informácie správne, tak súkromná televízia Markíza napríklad v počte zamestnancov osciluje medzi 250 až 400 z dôvodu, že si časť vysielania produkuje vo vlastnej réžii, a to všetko, podotýkam, bez jediného centu štátneho príspevku. Preto si kladiem otázku, kto sú vlastne tí mnohopočetní zamestnanci RTVS, keď z rozpočtu je jasné, že teda gro vlastnej tvorby RTVS sa realizuje prostredníctvom externých subdodávok.
Ďalej treba spomenúť, že vznik tzv. zmluvy so štátom, ktorú pán Viskupič niekoľkokrát nazval diabolská, bol odôvodňovaný nutnosťou podporiť domácu tvorbu. Avšak okrem toho, ako bolo správne aj povedané, tak nie je vždy jasné, koľko presne si ten-ktorý riaditeľ na ministerstve vylobuje a ako pekne vládnu garnitúru poprosí, ale oveľa diabolskejšia je podľa mňa iná vec, a to je tá, že prakticky neexistuje kontrola jej plnenia. Jediná kontrola, o ktorej viem, že bola vykonaná, tak to bolo za vlády Ivety Radičovej, ale táto po zmene vlády nebola dotiahnutá. Nie je jasné, čo presne sa s jej výsledkami na ministerstve udialo, a nemám vedomosť o tom, že by sa niekde objavili výsledky z tejto kontroly, resp. z akejkoľvek prípadnej ďalšej kontroly plnenia zmluvy so štátom zo strany ministerstva, ktoré to má mať v náplni práce. Takže odvtedy akoby stále visia vo vzduchu odôvodnené pochybnosti o spôsobe schvaľovania projektov financovaných z RTVS.
Ako už bolo naznačené mojím predrečníkom, tá samotná zmluva je taký paškvil, že o financovaní pôvodnej tvorby sa z nej nedozvieme prakticky nič, odporúčam si ju prečítať. Ono tie peniaze na pôvodnú tvorbu sa potom miešajú v jednom vreci z rôznych zdrojov a ich dôkladná kontrola by preto bola viac ako potrebná. Toto dvojzdrojové financovanie teda dovoľuje manažmentu RTVS s podporou ministerstva kultúry dlhé roky až do dnešného dňa tajiť procesy s výberom koproducentov a to aj takých, s ktorými sa celú históriu ich tzv. podnikania vlečie tieň podozrení na bezbrehé rozhadzovanie peňazí a podvádzanie, počínajúc napríklad filmom Jánošík a končiac rozdávaním trafík pre moderátorov mítingu strany SMER.
Myslím, že doterajší riaditelia RTVS ani pán minister s touto praxou nič neurobili a pokračuje sa v nej naďalej. S touto situáciou, rovnako ako aj s návrhom zákona, ktorý práve prejednávame, súvisí teda aj plač ministra Maďariča unisono so súčasným, ale aj bývalými riaditeľmi RTVS nad nutnosťou zvyšovania koncesionárskych poplatkov. Podobne falošne mi znejú aj hlasy z producentského prostredia, ktoré adorujú súčasný stav. Obávam sa, že je to len preto, že sa im možno len podarilo napojiť nejakým spôsobom na dobrý zdroj príjmov a majú možnosť zúčastniť sa výhodného ryžovania.
Pre ilustráciu ešte uvádzam, že z nezáujmu verejnosti alebo z tohto dôvodu, že verejnosť sa príliš nezaujíma, ale aj politici vo všeobecnosti sa popri všetkých kauzách, ktoré sa v našej spoločnosti riešia, tak sa o kultúru na Slovensku vlastne príliš nezaujímame, tak sa v RTVS a v slovenskej kultúre vyskytujú, vyskytli a vyskytujú také excesy ako výroba filmového diela so schválenými rozpočtami v hodnote desiatok miliónov eur, ktoré by aj HBO závidelo, ale ktoré verejnosť nikdy nevidela ani neuvidí, hoci sa na nich možno podieľala z vlastných daní. Myslím si, že aj piešťanské cétečko by zbledlo závisťou pri tom, ako hladko všetko v tomto rezorte oproti ostatným rezortom pomerne nepovšimnutom prechádza.
Na záver teda ešte raz: Súhlasíme so zmenou spôsobu financovania RTVS, je to naša dlhodobá agenda, ale vo svetle dlhodobého diania máme za to, že bude potrebné riešiť nielen zdroje jej financovania, ale najmä ich, oprávnenú výšku ich míňania, ich používania. Vo fungovaní RTVS je preto nevyhnutná nielen celková zmena finančných mechanizmov, ale najmä mechanizmov ich kontroly zo strany ministerstva. Inými slovami, otázka výšky príspevku, ktorým by bola RTVS financovaná zo štátneho rozpočtu, by sa podľa nášho názoru mala upraviť až podľa skutočných potrieb verejnoprávneho média a nie podľa zvykového práva, poprípade nejakého nekvalifikovaného odhadu. Ak máme stanoviť nejaké percento HDP, ktorým by sa RTVS mala financovať, tak jeho stanovenie by som si vedela predstaviť po, napríklad po komplexnom audite finančných tokov v tomto prostredí a podľa mňa potom by sme mali volať na prvom mieste. To by však bola zrejme téma až do druhého čítania. Takže, samozrejme, v prvom čítaní podporíme návrh v tom znení, v akom je predložený.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.5.2017 o 17:34 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:46

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Možno tri poznámky, aby to nevyzeralo spôsobom, že 0,15 % vyplynulo z nejakého zvykového práva. Veľmi dobre si, pani kolegyňa, naznačila, že byť súčasťou klubu SaS sme prišli s agendou, alebo minister kultúry vtedajší, so spájaním médií verejnej služby a ja v tom čase ako spravodajca si pamätám debaty presne o čísle 0,142. Čiže to, čo sme schválili za vlády Ivety Radičovej a bolo platnou legislatívou pre potreby zrušenia koncesionárskych poplatkov alebo teda úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom a toto sa zaviedlo – ako bolo spomenuté – aj pod tlakom strany SaS, bolo vyrátané na 0,142 na základe toho, čo médium a financovanie médií verejnej služby bude potrebovať. Ja som to číslo si dovolil upraviť na 0,15 aj z hľadiska potrieb, ktoré ja mám na mysli, a to je tzv. technologický dlh. Čiže jediný rozdiel oproti platnému stavu z hľadiska percenta k HDP je upravený o 0,08 percenta. Takže to percento nie je stanovené na základe zvykového práva, ale na základe toho, že už raz kvalifikovaní ľudia na ministerstve financií, kultúry, mediálni odborníci sa zhodli, že zhruba takéto číslo by potrebovalo médium verejnej služby.
Poznámky o tom, že treba pozrieť na výdavkovú časť médií verejnej služby, s tým súhlasím, ale to pri predkladaní návrhu, tohto návrhu zákona, nie je teraz veľmi predmetom debaty. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.5.2017 o 17:46 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video