33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správa generálneho prokurátora je svojím spôsobom správa o stave republiky, pretože zasahuje, logicky musí zasahovať do všetkých oblastí. Zasahuje aj do napríklad oblasti životného prostredia, verejnej správy, čo sú dve oblasti, v ktorých sa pohybujem, a chcel by som na okraji konštatovaní tejto výročnej správy povedať niekoľko slov.
Generálna prokuratúra nás informuje, že podľa jej mienky došlo k zníženiu kriminality v oblasti environmentálnej kriminality, v oblasti životného prostredia. Stíhaných bolo až takmer o pätinu menej vinníkov. Ja ale toto číslo nepovažujem za povzbudivé, pretože všetky skúsenosti aj správy z posledných dní nám potvrdzujú, že, naopak, táto kriminalita prekvitá, nadobúda vlastne čoraz väčšie rozmery a aj väčšiu bezohľadnosť a bezočivosť.
Podľa Generálnej prokuratúry vlastne najviac bolo stíhaných pytliakov. Povedal by som, že to je taká envirokriminalita z 19. storočia, alebo teda v akejsi minulosti, v skutočnosti ale tu máme dnes inú dobu a myslím, že hlavná environmentálna kriminalita sa zameriava na biznis. Proste je doba podnikania, zameriava sa na zárobky práve prostredníctvom porušovania zákonov v oblasti odpadového hospodárstva a v oblasti ochrany lesov. O tomto existuje také množstvo článkov a dôkazov a musím povedať, že keď ich občania, keď občania na ne upozorňujú alebo odhaľujú, tak isteže príde už potom k zásahu polície, ako prišlo teraz v prípade Vassalu, ale nie je dostatočná citlivosť slovenskej polície a prokuratúry na celú túto sféru.
Ako sme počuli od zastupujúceho, od pána Šufliarskeho, ktorý nám predniesol správu v zastúpení za generálneho prokurátora, teraz si Generálna prokuratúra uvedomuje, že niekde je chyba. No, uvedomuje si to preto, lebo v januári bolo hodnotenie, ôsme kolo hodnotenia transpozície smernice z roku 2008/99/ES, čo je smernica o environmentálnych, environmentálnych; environmentálnej kriminalite alebo environmentálnych predpisoch, kde Európska únia konštatovala, že transpozícia environmentálnej legislatívy do nášho prostredia je slabá. Nie je to ale preto, že by neboli žiadne, že by neboli žiadne zákony. Naopak, my tie zákony máme, často ich aj tuná prejednávame, ale ony sa neuplatňujú. Citlivosť polície a prokuratúry v tejto oblasti je nízka. Veci sa bagatelizujú. Naozaj riešia sa nejakým pohovorom. Ľuďom sa stále zdá, že to by nemal byť ani trestný čin. Trestný čin je proste vražda, možno môže byť trestný čin pytliactvo, ale vyvezenie nejakého odpadu do prírodnej rezervácie im takým trestným činom mnohým aj našim policajtom nepripadá.
Reakcia v správe generálneho prokurátora je taká typicky slovenská. Jeden môj známy si raz zavtipkoval – a ja sa s ním teda vonkoncom nestotožňujem, ale predsa len ten vtip poviem, že v Slovenskej republike bude poriadok, keď naozaj zamestnáme sa všetci v štátnej správe. V skutočnosti nie je, a hovorím to ako environmentalista a ochranár, nie je na prvom mieste problém, či tu vznikne, alebo nevznikne enviropolícia, po ktorej volá teraz Generálna prokuratúra, lebo nikdy nebude taká veľká, ako sú šíky polície. To by potom museli sme mať aj špeciálnu políciu, ja neviem, na rodinné násilie, špeciálnu políciu na, ja neviem, bitky na uliciach. Je to proste policajt a, samozrejme, aj dozorujúci prokurátor musia mať citlivosť pre túto sféru. Nemôžu chodiť ľahostajne okolo, okolo prečinov a trestných činov.
Vcelku v našej legislatíve dnes máme 10 trestných činov týkajúcich sa environkriminality a bezpočet predpisov, ktorých porušenie znamená prečin a ktorý by mal nasledovať pokuta alebo nejaká sankcia. No ale tieto činy sú málo vynucované. Treba povedať, že verejnosť čoraz viac – a v tomto smere ja som veľmi spokojný – získava environmentálne vedomie, vidíme to na rastúcom stupni triedenia odpadov, vidíme to aj na tom, že verejnosť je schopná poukazovať na vinníkov a na prečiny v životnom prostredí, ale naráža na neochotu polície. Jasné, ilegálne skládky sa dosť ťažko v našich podmienkach zatiaľ skúmajú, kto je vinníkom. Polícii rastie neobjasnenosť a neochotne prijíma podnety, u ktorých už dopredu vie, že zrejme napokon zostanú v kolónke neobjasnené. Ale riešením nie je ľahostajnosť, riešením nie je zatváranie očí a obávam sa, že riešením ani nie je čakanie na enviropolíciu.
Riešením je riadny výkon, obrana práva a riadny výkon polície a prokuratúry takej, akú v tejto chvíli máme. Ak sa budú rozširovať lesné hliadky, ktoré sú veľmi slabé, ak sa budú rozširovať špecialisti, ktorí, ja netvrdím, že v polícii nie sú, je tam niekoľko špecialistov na environmentálnu problematiku, na ochranu vtáctva, na ochranu pred pašovaním vzácnych rastlín a druhov, ale je ich málo a, ako som povedal, kľúčové je to, že vrchnosť, riadenie polície, ministerstva a takisto prokuratúry nekladie dostatočný dôraz na to, aby vzniklo povedomie, právne vedomie u týchto ľudí, že envirozločiny sú také isté zločiny ako ostatné, ktoré máme v Trestnom zákonníku.
Podotýkam, že práve u týchto odborníkov z polície sme sa mohli dozvedieť, že ilegálna činnosť envirokriminality, napríklad pri pašovaní vzácnych druhov rastlín, je vlastne na Slovensku vo väčšom objeme finančnom než drogy. Ešte raz to zopakujem, vo väčšom objeme než drogy. Vyjadril sa tak prednedávnom plk. Kern, ktorý je expertom na environmentálnu kriminalitu v radoch ministerstva vnútra. A predsa na drogy sme nervózni, o drogách každý ako keby vie a bránime sa im, ale environmentálna kriminalita je často považovaná za džentlmenský prehrešok a rieši sa slabo.
Predovšetkým, a znovu to podčiarknem, naozaj nejde o pytliactvo. Ak máme najviac trestných činov obžalovaných z pytliactva, tak je to signál, že všetky tie ostatné, čiže najmä trestná činnosť v oblasti nakladania s odpadmi a trestná činnosť v lesoch, čiže nelegálne výruby, zneužívanie zákonov, napríklad aj ten zákon o štiepke, ktorý sa práve preto budem pokúšať znovu novelizovať na tomto zastupiteľstve spolu s kolegami poslancami z opozície, pretože polícia a prokuratúra nie sú schopné ukontrolovať výkon zákona, kde namiesto alternatívneho zdroja prichádza k spaľovaniu kvalitného dreva a ničeniu lesov.
Na záver ešte jednu vetu: Vynucovanie práva v komunálnej sfére a v samospráve. Ako som avizoval, veľmi nespokojný som s vynucovaním práva, dodržiavaním práva v oblasti ochrany prírody a prírodných zdrojov, ale ešte hádam horší stav je v samospráve. Tam spolupráca medzi prokurátorom, aspoň môžem povedať na základe 10-ročnej, 10-ročného pôsobenia v samospráve, viac než 10-ročného, často končí tak, že sa veci zametajú pod koberec, očividné porušovanie zákona sa nesankcionuje a tu v Bratislave sme toho opakovane svedkami. Ja chcem veriť, že raz sa tieto prípady vyšetria a napravia, ale mnohé z toho, čo spôsobila ľahostajnosť mestskej prokuratúry, keď poslanci aj verejnosť upozorňuje na porušovanie zákona, sa už napraviť nebude dať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne by som zareagoval na pripomienky poslancov k správe o činnosti.
Ku kolegyni, poslankyni Remišovej by som uviedol, oceňujem vo všeobecnosti akékoľvek pozitívne aj negatívne reakcie a pripomienky k správe. Určite trestná činnosť páchaná na deťoch bude predmetom ďalšieho záujmu zo strany prokuratúry. Máme na to nástroje, vieme spraviť zhodnotenie činnosti, zhodnotenie trestnej činnosti a zhodnotenie postupov orgánov činných v trestnom konaní na tomto úseku trestnej činnosti v prípade, kde obeťami sú deti. Určite sa budeme zaoberať a, samozrejme, apelovať, aby jednotlivé krajské prokuratúry, v obvode pôsobnosti ktorých najmä na okresnej úrovni sú problémy, aby sa v tejto problematike správali efektívnejšie a reagovali na existujúci stav spoločenský.
Čo sa týka otázok legalizácie príjmu z trestnej činnosti a možnosti lepšieho odhaľovania tohto druhu trestnej činnosti, eventuálne v súvislosti so zisťovaním, zaisťovaním a konfiškáciou nelegálnych príjmov, tak ako bývalá pani ministerka spravodlivosti, súčasná poslankyňa uviedla, táto problematika je aktuálne v legislatívnom procese. Samozrejme, nebude postačovať len, aby sa pripravil zákon, ktorým sa ustanoví inštitút ARO a AMO Managementu, ale, samozrejme, zákon o preukazovaní pôvodu majetku, na ktorom aktívne participovala aj Generálna prokuratúra.
Čo sa týka envirokriminality, ja som zo zhodnotenia zákonnosti postupu OČTK, orgánov činných v trestnom konaní, pri uplatňovaní zákona o odpadoch uviedol, že až 70, takmer 78 % rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní sú nepreskúmateľné. Áno, tento údaj je správny a vychádza z toho, že sme preskúmali 696 vyšetrovacích spisov za obdobie roka 2015 a 2016, preskúmali sme administratívne spisy Slovenskej inšpekcie životného prostredia a spravili sme komplexné zhodnotenie, pri ktorom sme zistili, že policajti a prokurátori v rozhodovacej činnosti nesprávne formulujú skutkové vety najmä v rozhodnutiach akýchkoľvek, či už pred začatím trestného stíhania, alebo aj o vznesení obvinenia, pretože trestná činnosť na úseku životného prostredia a ustanovenia Trestného zákona sú, obsahujú blanketné normy v objektívnej stránke, to znamená, že v skutkoch musí byť uvedené, ktoré konkrétne ustanovenie, či už je to zákona o odpadoch, bolo protiprávnym konaním osoby, konkrétnej osoby porušené. Takáto konštatácia protiprávnosti konania v skutkových vetách rozhodnutí OČTK absentuje a z tohto dôvodu my ich nepovažujeme za súladné so zákonom. Samozrejme, možnosti nápravy sú rôzne, či už zo strany dozorového prokurátora, keďže máme špecialistov v rámci dozorových oprávnení zrušovanie takýchto rozhodnutí, eventuálne na Generálnej prokuratúre, pokiaľ takéto rozhodnutie sa dostane až na Generálnu prokuratúru a preskúmame ho v rámci využitia mimoriadnych opravných prostriedkov.
Z hľadiska nedostatku na strane polície a vzťah prokuratúra – polícia, treba si uvedomiť, že naším partnerom na úseku riadenia alebo metodiky v Policajnom zbore je úrad kriminálnej polície. Ten je potrebné, samozrejme, a je si toho vedomé aj vedenie Policajného zboru, apgrejdnúť, je tam potrebné doplniť personálne, je potrebné určiť, akou oblasťou metodiky sa budú riadiť, čo je aktuálne najzávažnejšie z hľadiska metodického riadenia podriadených policajtov najmä na úseku trestného konania. A, samozrejme, nie je možné zabudnúť ani na činnosť kriminalisticko-expertízneho ústavu, s ktorým, ktorý je, samozrejme, finančne, materiálne a personálne poddimenzovaný, expertízne konania trvajú veľmi dlho. A ja už oceňujem snahu nového vedenia Policajného zboru, že tieto problémy chcú riešiť a veľmi rýchlo a vo veľmi krátkej dobe.
Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Verešovej v súvislosti s aplikačnými problémami nového zákona č. 274/2017 o obetiach trestných činov, tu by som len chcel povedať, že áno, aplikačné problémy zisťujeme, existujú. Aplikačné problémy, či už v súvislosti s priberaním psychológov na účely jednotlivých úkonov trestného konania, máme problémy, riešime ich, vieme, že otázka psychológa je, by som povedal, veľmi významná a vítame tú možnosť, že psychológ sa zúčastňuje úkonov trestného konania najmä tam, kde jedná sa o obzvlášť zraniteľné obete. Na druhej strane nie je; je veľká, veľký problém s priberaním týchto psychológov, pretože úkony je potrebné často vykonávať s takýmito obeťami mimo úradných hodín a psychológovia, za ktorých my považujeme každú vysokoškolsky vzdelanú osobu, ktorá dosiahla v odbore psychológia druhý stupeň vysokoškolského vzdelania, nemá chuť ani čas spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože jej odmena; keď môžem povedať "odmena"; uvedená v § 30a Trestného poriadku, to znamená len náhrada účelne vynaložených nákladov a ani nie de facto ušlej mzdy, je veľmi nízka na to, aby boli aj finančne motivované tieto osoby ako subjekty trestného konania, aby sa na úkonoch trestného konania, najmä v prípravnom konaní zúčastňovali.
Samozrejme, podnikli sme v tejto súvislosti rokovania so zástupcami úradu sociálnych vecí; úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde takýmito psychológmi disponujú, a takisto na úrovni ministerstva vnútra, keďže okresné úrady v sídlach krajských miest majú špeciálne odbory preventívnej činnosti a ochrany obetí, kde sú psychológovia, už len potrebujeme dotiahnuť detaily ohľadne ich ochoty spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Myslím si, že je to ešte, samozrejme, beh na dlhú trať, ale verím, že obete budú mať; dostatočne chránené, či už v súvislosti s objasňovaním trestných činov, alebo v súvislosti s uplatňovaním ich práv.
Čo sa týka na kolegu Dostála, tam by som zareagoval len veľmi stručne. Na formu linky pre týrané osoby povedal, že tá mailová aj tá telefonická je nešťastná forma. Tu treba vychádzať z toho, že obete domáceho násilia majú veľký problém otvorene hovoriť o tejto problematike pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pocit anonymity práve nabáda ich schopnosť a ochotu túto trestnú činnosť oznámiť. To znamená, že tá forma telefonickej linky, respektíve emailovej komunikácie v tom prvopočiatku v snahe vôbec zistiť, že dochádza k domácemu násiliu, a podniknúť prvé kroky aj v spolupráci s políciou, si myslím, že sú správne.
V konečnom dôsledku na vystúpenie ostatných kolegov; ostatných poslancov, pána Baránika a ostatných, by som len chcel uviesť veľmi stručne. Prokuratúra nie je monokratický štátny orgán. Upravuje to alebo je to ustanovené v zákone o prokuratúre. My sme do roku 1996, áno, boli monokratický orgán, v súčasnej dobe sme centrálne, centrálne organizovaná sústava štátnych orgánov, v ktorej prokurátori pôsobia vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. To znamená, nie sme monokratický orgán. Neexistuje tu kríza dôvery v prokuratúru, práve naopak. Podstatná časť trestných oznámení a rôznych iných podnetov prichádza na Generálnu prokuratúru než na krajské a okresné prokuratúry, je to potešujúci fakt, na druhej strane musím povedať, že je to veľmi vyčerpávajúce a zaťažujúce, keďže v konečnom dôsledku tie podania sú vybavované podriadenými prokurátormi.
Čo sa týka tajnosti činnosti prokuratúry a my rozhodujeme, kto pôjde pred súd. No, čo sa týka tajnosti, je to, je to logické, pretože orgány činné v trestnom konaní a ich činnosť v prípravnom konaní má neverejný charakter. Veď nie je možné dokazovať trestnú činnosť verejným spôsobom, aby sa verejným spôsobom prezentovali jednotlivé dôkazy svedčiace v prospech alebo neprospech páchateľov. To je cesta do pekla, nepomôže to ani boju proti kriminalite a nepomôže to ani efektivite trestného stíhania.
No a už posledná vec. Kto má rozhodnúť, kto pôjde pred súd na základe obžaloby? No, nemôže to byť nik iný len prokurátor. Je to štandardný nástroj, akým spôsobom sa končí prípravné konanie, akým spôsobom sa stíhajú páchatelia, je to všade vo svete. Nedopusťme, aby sa na tomto niečo zmenilo.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o prokuratúre v zmysle § 55d ods. 2 tohto zákona špeciálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky jedenkrát za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, z ktorej vyplývajú poznatky o stave zákonnosti. V rámci tohto zákonného ustanovenia nie je bližšie uvedené, ako by táto správa mala vyzerať, do akých podrobností by mala zachádzať, resp. čo všetko by táto správa mala obsahovať. Na základe toho vychádzame, vychádzali sme na špeciálnej prokuratúre z predchádzajúcich skúseností za minulé roky a našu správu o činnosti sme rozdelili do siedmich častí a do záveru.
V tej prvej časti, základných informáciách, hovoríme o príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, kde by som chcel dať do pozornosti ustanovenie § 14 zákona č. 301/2005, teda Trestného poriadku, kde je presne uvedené, čo všetko patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a teda do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Čiže sú to tie najzávažnejšie formy trestnej činnosti, kde od 1. 1. 2017 nám pribudli aj trestné činy extrémizmu.
Čo sa týka plnenia úloh špeciálnej prokuratúry, tak táto plní úlohy prokuratúry tak, ako je uvedené v zákone, pričom musím podotknúť, že Úrad špeciálnej prokuratúry, ako aj prokuratúra ako taká sú represívne orgány, ktoré vstupujú do konania až vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného činu, kedy v podstate začína prokurátorský dozor. Prokuratúra nemá oprávnenie ani procesné, personálne, materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti, to je úlohou niekoho iného, najmä v kompetencii Policajného zboru, ktorý má operatívne zložky.
Ďalej do pozornosti by som dal, že nielen v zmysle § 14 Trestného poriadku sme oprávnení konať, ale aj pán generálny prokurátor v súlade so zákonom o prokuratúre podľa § 51 môže nám uložiť, že aj v iných veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti, môže prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávať dozor. Ale tu by som chcel upozorniť, že príslušný tam nie je Špecializovaný trestný súd, ale ktorýkoľvek iný príslušný súd, či je okresný, alebo krajský na území celej Slovenskej republiky.
Čo sa týka personálnej situácie a personálneho stavu na Úrade špeciálnej prokuratúry, tak určite všetci dobre viete, že na základe prijatého zákona bolo plánovaných 30 miest tabuľkových s tým, že špeciálny prokurátor, požiadal som generálneho prokurátora a následne ten vládu Slovenskej republiky, aby tieto počty boli rozšírené o ďalších päť miest a to práve z dôvodu toho, že od 1. 1. 2017 nám pribudli do našeho portfólia aj trestné činy extrémizmu, kde sme len odhadovali, aký môže byť nápad, a v podstate nás samotných to prekvapilo, že oproti predchádzajúcim rokom do toho 1. 1. 2017 tam došlo k obrovskému nárastu podania tých trestných oznámení, čo sa týkajú extrémizmu, tak z toho dôvodu sme požiadali o päť miest. Bolo vyhovené. V súčasnej dobe je situácia taká, že bolo vykonané výberové konanie. Z deviatich uchádzačov boli piati úspešní s tým, že, bohužiaľ, toto výberové konanie na Úrad špeciálnej prokuratúry trvá zhruba od 6 mesiacov až do 9 mesiacov, lebo títo úspešní kandidáti musia vyplniť žiadosť na NBÚ a musia požiadať o previerku prísne tajné, ktorá trvá zhruba od 6 do 9 mesiacov. Zároveň musia absolvovať potom psychotesty, čiže ak by všetko išlo dobre, predpokladám na jeseň, koncom roka by mohli prví úspešní uchádzači nastúpiť na Úrad špeciálnej prokuratúry.
Čo sa týka plnenia úloh aj iných, na medzinárodnom poli treba uviesť, že práve vzhľadom na to, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry zastrešujú tie najzávažnejšie trestné činy, ako máme terorizmus, extrémizmus, poškodzovanie finančných záujmov a tak ďalej, tak práve prokurátori sa zúčastňujú na medzinárodnom poli rôznych organizácií, konferencií, seminárov, kde aktívne pôsobia, vystupujú a zároveň títo prokurátori aj robia lektorov na Justičnej akadémii, čiže tých úloh je tam veľmi veľa, čo sa týka prokuratúry.
Druhá časť hovorí o stave kriminality. Tu by som bol veľmi stručný. Nechcem vás zaťažovať nejako veľmi číslami, ale ako je vidieť, v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku narástol počet trestných vecí, kde v roku 2017 ich bolo 560 nápad, v 2016 – 321. Aj ten spôsob vybavenia je väčší ako predtým. Pri skladbe trestných činov, uvádzame tam skutočnosti týkajúce sa zločinov úkladnej vraždy, terorizmu, zločineckej skupiny, extrémizmu, poškodzovania cudzej veci. V tejto súvislosti by som sa len pozastavil pri extrémizme, že práve na národnej kriminálnej jednotke bol vytvorený odbor boja proti terorizmu, ktorý sa zaoberá týmito vecami. Čiže to je náš partner pri riešení týchto trestných vecí a je tam veľmi účinná spolupráca.
Pri trestných činoch korupcie, tak ako konštatujeme, dochádza k určitej stagnácii oproti roku 2015 aj v ´16., aj teraz v ´17. je tam pokles, ale svojím spôsobom sa zastabilizoval tento pokles v roku 2017, čo sa týka počtu páchateľov, ktorý sa zhruba vyrovnáva s tým rokom 2016. V tejto správe svojím spôsobom sa snažíme aj vysvetliť tieto, tieto príčiny, ktoré sú v tej problematike trestných činov korupčných, kde jednoznačne sa dostávame do tej situácie, že naozaj musíme konštatovať, že nie vždy je nejak, dochádza k oznamovaniu týchto trestných činov, pretože tento trestný; tieto trestné činy korupčného charakteru sú veľmi špecifické najmä z pohľadu toho, že naozaj, či ten, kto dáva, alebo kto prijíma, v podstate obidvaja sú svojím spôsobom spokojní, je tam taká obojstranná výhodnosť, ak to máme takto nazvať, čiže očakávať, že niektorý z týchto bude dávať trestné oznámenie, nejak neprichádza veľmi, veľmi do úvahy. Takže z toho dôvodu je problém.
Ďalej by som chcel uviesť, často sa stáva, že za úspešnosť alebo neúspešnosť boja s trestnými činmi korupčnými môže v podstate špeciálna prokuratúra. Ja osobne sa domnievam vzhľadom na to, čo som aj na začiatku povedal, že my sme represívny orgán, my sa dostávame, keď už je spáchaná korupcia. Čiže toto je v podstate úloha celej spoločnosti, nás všetkých, a treba si pozrieť aj najmä strategický plán boja proti korupcii, resp. akčný plán na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, kde sú uvedené povinnosti nielen teda prokuratúry, ale aj ostatných orgánov.
Domnievam sa, že svojím spôsobom sa nám veľmi dobre darí aj v rámci trestných činov daňových, kde naozaj sú to veľmi náročné trestné činy, ale práve vďaka tomu, že prokuratúra, ale aj vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry dospeli do takého štádia, že zvyšujú svoje vzdelanie aj vo vzťahu k týmto veciam, že sme veľmi úspešní a dokážeme zachrániť veľké prostriedky v podstate pre štát a v tomto smere sme vcelku úspešní.
Pri trestnom čine extrémizmu, tu musím opätovne uviesť, že ten nárast bol enormný. Oproti tým predchádzajúcim rokom a vzhľadom na to, že boli vyčlenení iba dvaja prokurátori, tak podávali až takmer nadľudské výkony títo prokurátori a tento trend počtu týchto trestných vecí pokračuje aj v roku 2018. Čiže nielen v ´17., ale aj v ´18. roku naďalej ten nárast tej kriminality je dosť značný.
Máme určité nedostatky v rámci trestného stíhania právnických osôb, ale tu sme aj v našej správe zdôraznili práve ten, tú skutočnosť, že pri okruhu trestných činov, za ktoré zodpovedajú právnické osoby, zákonodarca taxatívnym spôsobom vymenoval, aké trestné činy to majú, ale práve opomenuli tam tie trestné činy, ktoré sú podľa nás veľmi, veľmi dôležité, ktoré by tam mali byť. A práve od 1. januára 2017 nastala zmena, doplnili sa tieto veci, takže ja predpokladám, že aj v tejto oblasti budeme mať nejaké výsledky. V súčasnej dobe sú to iba stíhané právnické osoby vzhľadom s korupciou. V súvislosti teda s korupciou, čiže nie s nejakými ekonomickými trestnými činmi, majetkovými, daňovými, ale s korupciou. Pevne verím, že v roku 2018 sa nám zadarí teda aj iné veci postihovať.
V tretej časti svojej správy hovoríme o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry pred začatím trestného stíhania, tzv. register Gn, kde v podstate vybavujeme trestné oznámenia od občanov, od právnických osôb a tuná je tak isto vidieť, že v roku 2017 došlo k nárastu podania týchto trestných oznámení aj nárastu vybavenia, kde sa stretávame už dlhoročne svojím spôsobom s takým problémom, že tieto trestné oznámenia väčšinou sú nekonkrétne, bez dostatočného popisu skutku. Ak toto trestné oznámenie podáva fyzická osoba, kde je uvedené meno, máme možnosť ho zavolať, máme možnosť doplniť toto trestné oznámenie. V tej časti, ak sú to anonymné trestné oznámenia, ktoré takisto, samozrejme, vybavujeme, už je ten problém trocha väčší. Nie je možnosť nadviazať kontakt, nie je možnosť doplniť toto oznámenie a častokrát, hovorím, tieto oznámenia v podstate sú takého charakteru, tak ako uvádzame vo svojej správe, že či už je to v rámci súdneho konania, alebo kde, ten oznamovateľ napíše, že podozrivé sú osoby skorumpované, že určite berú oplatky, ak tak rozhodli v jeho konaní, že on bol neúspešný, že tá druhá strana určite musela podplatiť. Čiže takýchto oznámení máme veľmi veľa. Na strane druhej musím pochváliť, čo sa týka práve trestných činov poškodzovania finančných záujmov, tak tieto oznámenia sú takmer vždy dôvodné, vždy na základe týchto oznámení sú kompletné oznámenia veľmi dobre spracované. My na základe týchto oznámení môžme začať trestné stíhania, môžme preradiť túto vec do registra Gv.
Štvrtá časť. Činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v prípravnom, to je ten register Gv, kde napadlo 560 vecí, čiže je to ten zvýšený nárast oproti predchádzajúcemu. V tejto časti hovoríme o podstate činnosti prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, najmä cez § 230 Trestného poriadku o oprávneniach prokurátora pri výkone dozoru, kde uvádzame počty vykonaných previerok, počty pokynov, počty sťažností obvinených, čo prokurátor všetko v podstate v rámci tej svojej činnosti robil, aké podania dal, aká úspešnosť tam bola.
V piatej časti, spolupráca s políciou, práve uvádzame tie skutočnosti, o ktorých som už hovoril pri hospodárskej a majetkovej trestnej činnosti. Jednoducho vyžadujú tieto; odhaľovanie tejto trestnej činnosti si vyžaduje vysokú odbornú; vysokú odbornosť policajtov a ich znalosti nielen z oblasti trestného práva, ale aj z oblasti mimo trestných právnych noriem, osobitne daňové, obchodné, finančné právo. Tuná je vidieť, že v rámci seminárov, ktoré sa vykonávajú, že tá úroveň tých vyšetrovateľov a, samozrejme, aj prokurátorov rastie, že sa oboznamujú s touto problematikou, aj keď je to niekedy veľmi zložité. Nie je to jednoduché, ale práve na základe toho, že tá úroveň ide hore, je v podstate spätne odrazom toho aj výsledok týchto trestných vecí, že sa nám to darí realizovať a že sme úspešní pri týchto, realizácii týchto trestných vecí.
Šiesta časť, činnosť úradu špeciálnej v súdnom konaní. Tam sa v podstate, rozoberáme tie skutočnosti, koľko bolo odsúdených ľudí, aká je tá úspešnosť na súde, koľko bolo podaných odvolaní, čiže sú to tie štatistické údaje.
V siedmej, poslednej časti, aplikačné, organizačné, personálne, návrhy opatrení. V tých aplikačných problémoch, tak ako nás, policajtov sa týkajú v podstate veci, kde nie je rovnaký názor a pohľad na vec. Uvádzame tu určité príklady, ktoré sú tam uvedené, čiže akým spôsobom sa riešia tieto veci, čo nám nejakým spôsobom marí našu prácu, keď nie je jednotnosť postupu všetkých senátov a všetkých sudcov rovnaká.
Opätovne musím sa vrátiť k tým našim organizačným problémom, a to je práve Špecializovaný trestný súd a pracovisko Banská Bystrica, kde naozaj naďalej pretrvávajú tie problémy, kde je sudca pre prípravné konanie v celej Banskej Bystrici, zhruba 50 % pojednávaní v Banskej Bystrici, kde keď sú lehoty, tak zhruba o dve-tri hodiny sa nám tie lehoty krátia, aby sme stihli tento návrh priniesť do Banskej Bystrice. Čiže aj z toho hľadiska ekonomického je táto situácia nie dobrá, ale roky už o tom hovoríme. Aj nejaké prísľuby boli, ale nič sa tam absolútne nemení.
Čo sa týka personálnych problémov, o tých som hovoril, že požiadali sme o navýšenie. Vzhľadom na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou vyzerá, že európsky prokurátor, táto problematika bude zrealizovaná a bude vytvorený a podľa vyjadrení pána generálneho prokurátora aj táto problematika by mala skončiť na Úrade špeciálnej prokuratúry, tak sme sa rozhodli, že zhruba v mesiaci august alebo, resp. po lete opätovne budem iniciovať návrh pánovi generálnemu, aby požiadal vládu Slovenskej republiky o navýšenie ďalších piatich prokurátorov a to vzhľadom k tomu, aby sme mali taký určitý časový predstih, nakoľko tie výberové konania trvajú tak dlho. Takže aj v tomto prípade sa budeme snažiť navýšiť počty, aby sme tieto problémy zvládli, ktoré budú na nás a budú určite, určite, si myslím, náročné, ak bude európsky prokurátor zriadený.
Pod bodom d) tohto bodu sú uvedené návrhy opatrení, čiže presunúť úkony sudcu pre prípravné do Pezinku, navýšiť plánované počty a vytvoriť počty asistentov, pretože prokurátori sú zaťažovaní koľkokrát administratívnymi vecami, kde naozaj sú zaťažovaní, že by to mohli aj títo asistenti nejakým spôsobom pomôcť tomu prokurátorovi a za prokurátora nejakým spôsobom vykonať tieto úkony, aby prokurátor sa vyslovene mohol venovať len svojej prokurátorskej činnosti v rámci výkonu dozoru.
Na záver je zhodnotenie, že domnievame sa, že úlohy, ktoré má špeciálna prokuratúra alebo mala pred sebou v roku 2017, boli plnené a aj do budúcna zaručujú to personálne obsadenie na Úrade špeciálnej prokuratúry, že všetky tieto úlohy budú plnené aj ďalej.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1048 z 25. mája 2018 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor.
Ústavnoprávny výbor správu prerokoval a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie. Výbor pre obranu a bezpečnosť o uvedenom materiáli nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k predmetnej správe odporúča Národnej rade vziať ju na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy špeciálneho prokurátora (tlač 981a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 405 z 12. júna 2018. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov.
Pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán špeciálny prokurátor, po tragických udalostiach zo začiatku roka sa kritická pozornosť verejnosti upiera okrem polície práve na orgány prokuratúry. Dôvodom nie je len sľubované a doposiaľ ešte nerozpútané peklo, o ktorom hovoril pán generálny prokurátor, ale aj hlboká nedôvera, ktorú verejnosť prechováva práve voči týmto inštitúciám. Špeciálna prokuratúra sa zo zákona zaoberá tou najzávažnejšou trestnou činnosťou, mala by riešiť úkladné vraždy, mafiu, korupciu, terorizmus, preto by sme očakávali, že jej výročná správa sa bude dôsledne zaoberať vyšetrovaním prepojenia najvyššej politiky, organizovaného zločinu, bude sa zaoberať korupciou a ďalšími javmi, ktoré traumatizujú spoločnosť.
To, čo nám predkladá špeciálny prokurátor, je len slabý odvar. V niečom je príznačné, že správa hneď v úvode vykresľuje ako mimoriadne závažný problém to, že prokurátori musia cestovať na pojednávania na Špecializovaný trestný súd do Banskej Bystrice a, citujem, "prokurátori presedeli v autách veľa času". Nepochybujem, že aj toto je závažný problém, ktorý by bolo treba vyriešiť, ale v súčasnej situácii s katastrofálnym stavom právneho štátu niekoľko mesiacov po hroznej vražde nevinných ľudí by sme očakávali náčrt hlavných problémov špeciálnej prokuratúry trochu ináč.
Správa krátko uvádza aktívnu súčinnosť prokurátorov s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Ide o úrad, ktorý vedie vyšetrovania vo veciach zneužívania, korupcie a podvodov pri eurofondoch a o výsledkoch vyšetrovania OLAF pravidelne informuje vnútroštátne orgány, ktoré by mali ďalej vyšetrovanie viesť a dotiahnuť prípad do konca. Štatistiky OLAF-u na Slovensku ukazujú, že napríklad v roku 2016 zo 14 podnetov OLAF-u v piatich prípadoch nebolo vydané žiadne rozhodnutie, v deviatich prípadoch rozhodnuté bolo. Z týchto rozhodnutí deviatich sedem bolo odmietnutých a len v dvoch prípadoch bola podaná obžaloba. To predstavuje len 22 % z celkových prípadov OLAF-u, ktoré sa nejakým spôsobom dotiahli do záverečného rozhodnutia. V rámci všetkých krajín Európskej únie priemer prípadov, v ktorých bola podaná obžaloba, bol 50 %, u nás 22 percent.
Tohtoročná správa zas hovorí, že až 82 % prípadov, ktoré OLAF vyšetrí a výsledky vyšetrovania odovzdá slovenským vnútroštátnym orgánom, ide dostratena. Tieto štatistiky nás radia medzi najhoršie štáty v Európskej únii, aj preto je škoda, že špeciálna prokuratúra spomína svoju aktivitu v tejto oblasti len jednou nič nehovoriacou vetou. O vyšetrovaniach OLAF-u celé roky naše orgány mlčia, nevieme, koho OLAF vyšetroval, nevieme, s akým výsledkom, nevieme, prečo a ktoré prípady skončili alebo neskončili podaním obžaloby, a nevieme, prečo vo väčšine prípadov sa nič nedialo, pritom o škandály v oblasti eurofondov na Slovensku rozhodne nie je núdza. Minulé leto tu rezonoval škandál s eurofondami na ministerstve školstva, ktorý stále nie je doriešený, teraz sa tu rysuje obrovský škandál s eurofondami na ministerstve pôdohospodárstva. V správe si prečítame len jednu; jedno suché konštatovanie, podľa ktorého orgány prokuratúry sú orgány represívne, ktoré vstupujú do konania až vtedy, keď je na podklade zistenej nezrovnalosti indikované podozrenie zo spáchania trestného činu proti finančným záujmom Európskej únie. Ako sa celé roky nakladalo so zisteniami OLAF-u, sme sa zo správy nedozvedeli. Samozrejme, tu treba povedať, že zodpovednosť neleží len na pleciach prokuratúry, ale aj tak by sme radi dostali konkrétnejšie informácie o výsledkoch spolupráce s Európskym úradom pre boj proti podvodom, ako aj o konkrétnych prípadoch, ktoré úrad posunul našim vyšetrovacím orgánom.
Organizovaný zločin. V oblasti boja proti organizovanému zločinu sa uvádza viacero dokončených prípadov zločineckých skupín, ktorých odhalenie a rozloženie bolo realizované v minulosti. V tejto oblasti nechcem nijako dehonestovať náročnú prácu prokurátorov, problém vnímam skôr v tom, že prokuratúra dobieha stíhanie trestnej činnosti z minulosti, avšak aktuálne podozrenia na súčasné prerastanie organizovaného zločinu do inštitúcií štátu zostávajú zo strany špeciálnej prokuratúry akoby nepovšimnuté. A toto rozhodne neprospieva k obnoveniu už aj tak nízkej dôvery občanov v orgány, ktoré majú zabezpečovať spravodlivosť.
Ešte donedávna sa mnohí vrcholní predstavitelia štátnych orgánov tvárili, že kriminálne prepojenia politikov, policajtov či pochybných podnikateľov na Slovensku neexistujú. Ukážkou je napríklad kauza podvodov s DPH na východnom Slovensku, o ktorej následne hovoril až pán prokurátor špeciálnej prokuratúry pán Špirko. A keď začal pán Špirko podvody vyšetrovať, dokumenty boli zo strany ministerstva vnútra skartované. To isté pri pôvodne zastavenej kauze Bašternák, obštrukciách pri vyšetrovaní v kauze Gorila alebo nahrávke hlasu podobného Robertovi Ficovi, kedy špeciálny prokurátor stíhanie ani nezačal. Ako nám navyše ukázali februárové udalosti, organizovaný zločin sa dostal historicky najbližšie k Úradu vlády. A od správy špeciálnej prokuratúry by sme očakávali odpovede na otázky, ako bojuje proti zločinu, ktorý ohrozuje bezpečnosť a stabilitu nášho štátu. Očakávali by sme odpovede na to, ako bojuje proti bielym golierom, ktoré zneužívajú štátne tendre. Očakávali by sme odpovede na to, ako rieši daňové kauzy pochybných podnikateľov napojených na vládnych politikov. Na tieto otázky špeciálny prokurátor roky nevie alebo nechce dať odpovede.
Ďalšou takou oblasťou, ktorú rieši správa špeciálnej prokuratúry, je kritika polície a prehadzovanie zodpovednosti. Správy prokuratúry, to som hovorila už aj pri správe generálneho prokurátora, tradične obsahujú rozsiahlu kritiku Policajného zboru, napríklad pri úkladných vraždách správa kritizuje neskoré vyhodnocovanie prvotných informácií alebo neskoré vyžiadanie kamerových záznamov. Teda sú to presne tie veci, ktoré verejnosť spochybňuje aj pri vražde Jána Kuciaka.
Pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je zas podľa správy dôsledkom nedostatočnej činnosti polície najmä v operatívnej oblasti. Mimoriadne zaujímavé je konštatovanie v správe, že, citujem: "V súvislosti so zaisťovaním majetku páchateľov stále častejšie dochádza k situácii, že napriek odsúdeniu a uloženiu trestu prepadnutia majetku, majetok reálne neprepadol v prospech štátu, ale bol odčerpaný v exekučných konaniach na základe rôznych finančných nárokov, často fiktívnych, ktoré si uplatnili buď členovia skupiny, alebo osoby, ktoré mali na týchto členov väzby."
Ja sa pýtam, ako je možné, že o existencii takéhoto modelu konania vieme a doteraz nebola k tejto problematike vedená žiadna ďalšia širšia diskusia. Ako je možné, že takéto účelové exekučné konania, dokonca s fiktívnymi finančnými nárokmi, prebehli? Kto takéto konania zabezpečuje, ako podstupujú orgány činné v trestnom konaní, ako postupujú voči osobám uplatňujúcim si takéto fiktívne nároky? Ak takúto skutočnosť konštatuje špeciálna prokuratúra, očakávala by som okamžité kroky, ktoré smerujú k tomu, aby sa takémuto konaniu zabránilo a, samozrejme, chcem deklarovať aj maximálnu otvorenosť čo najrýchlejšiemu legislatívnemu riešeniu tohto problému. Ak príde vláda s návrhom opatrení, ktoré tento problém budú riešiť, tak ho, samozrejme, podporíme.
Až trápne vyznievajú výhovorky týkajúce sa podnetov Najvyššieho kontrolného úradu. Minulú schôdzu sme tu mali správu Najvyššieho kontrolného úradu, kde sme riešili aj trestné podania Najvyššieho kontrolného úradu, zistenia, zistenia, ktoré hraničia s podozreniami z trestnej činnosti, pochybenia a vytváranie korupčného podhubia na ministerstvách, najmä v súvislosti so spravovaním eurofondov.
Prokuratúra konštatuje, že zaznamenali len tri podania, trestné oznámenia pochádzajúce z NKÚ, a takisto prokuratúra tvrdí, že niektoré aktivity NKÚ vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry nemožno považovať za podávanie trestných oznámení, napríklad zasielanie rôznych kontrolných správ. Ja si myslím, že takéto konštatovania by si elitný orgán prokuratúry mohol odpustiť. Špeciálna prokuratúra môže začať aj ex offo konanie, protokoly, z vlastnej skúsenosti, keďže ich pravidelne čítam, viem, že sú veľmi podrobné, a keby si špeciálna prokuratúra dala námahu a čítala pozorne tieto protokoly, tak môže začať konať aj sama.
Protokoly a správy NKÚ tvoria bohatý podklad pri mnohých korupčných kauzách, s ktorými sa stretávam pri svojej činnosti. Ak špeciálna prokuratúra nie je schopná dostatočne analyzovať a preveriť často veľmi konkrétne podklady – meno, miesto, kedy, pri čom –, ak nie je schopná tieto konkrétne skutočnosti preveriť a namiesto toho sa vyhovára na formálne nedostatky, treba sa pýtať, či prokuratúra má vôbec kapacitu vyšetrovať obrovské kauzy ľudí blízkych vláde. Prokuratúra má predsa všetky prostriedky na to, aby si zabezpečila dostatok informácií, aby podozrenia vyšetrila. A pripomínam, že v nám známych prípadoch šlo o obrovské kauzy súvisiace, súvisiace s ľuďmi blízkymi vládnym politikom, ako je napríklad eurofondová kauza Babindol, ktorej sme sa venovali, ale aj množstvo ďalších škandálov súvisiacich s dotáciami od Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Pozitívom je správa o preverovaní podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súvislosti s eurofondovým škandálom na ministerstve školstva z minulého roku. Tu špeciálna prokuratúra konštatuje, že celková škoda mohla predstavovať až 600 mil. eur. Hrubé porušenie pravidiel pri tomto eurofondovom škandále konštatoval už aj Najvyšší kontrolný úrad. Európska komisia nám pozastavila predmetné výzvy a teraz vážne podozrenie zo spáchania trestného činu potvrdzuje aj špeciálna prokuratúra. A som teda zvedavá, či nominanti Slovenskej národnej strany budú naďalej trvať na svojich výrokoch o hystérii a o opozičných útokoch.
Čo sa týka korupcie, pri korupcii sa špeciálny prokurátor správa ako nedávno odídený policajný prezident Tibor Gašpar. Chválite sa prípadmi drobnej korupcie, spomínajú sa odhalené úplatky v hodnote 150 či 550 eur, zodpovednosť za zlyhania sa tradične zvaľuje na políciu, hovorí sa o tom, že pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície. Hoci Slovenská republika je v rebríčku vnímania korupcie na chvoste celej Európskej únie, správa prokuratúry dopĺňa túto kľúčovú časť len komentárom, že vnútorná akceptácia úplatkov vyplýva z historického vývoja, alebo konštatuje nedôveru v orgány činné v trestnom konaní a súdy.
V tejto súvislosti sa ako zaujímavá myšlienka dá hodnotiť návrh prokuratúry na zavedenie tzv. skúšky spoľahlivosti, ktorou sa má overovať náchylnosť policajtov na páchanie trestnej činnosti. Ak by sa to preukázalo, tak takéto osoby by museli následne Policajný zbor opustiť. Tieto iniciatívy indikujú to, že aj samotná špeciálna prokuratúra vníma zlú situáciu v polícii. Samozrejme, tento návrh prináša viacero rizík, bola by potrebná širšia odborná diskusia k tomuto návrhu. Tieto mechanizmy už existujú a je obava, že sa môžu zneužívať aj proti nepohodlným policajtom. V každom prípade po vyriešení postavenia policajnej inšpekcie tento návrh stojí minimálne za odbornú diskusiu a privítame, ak sa tomu špeciálna prokuratúra bude venovať.
Trochu úsmevne pôsobí konštatovanie prokuratúry, že by k účinnému boju proti korupcii mohla pomôcť systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť a o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké sú následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti, aká je ochrana a podpora poskytovaná oznamovateľom korupcie. Tu si dovolím poznamenať a pripomenúť špeciálnemu prokurátorovi, že našli sa viacerí ľudia, ktorí korupciu oznámili. Títo ľudia väčšinou boli vyhodení zo zamestnania, boli šikanovaní štátnymi orgánmi a korupcia, na ktorú upozorňovali, nebola doriešená. Stačí sa pozrieť na príbeh farmárov na východe, kde práve teraz dochádza k ďalšiemu masívnemu šikanovaniu, alebo stačí sa pozrieť na články Jána Kuciaka. Čo iné boli tieto články, ak nie neustálym a nebojácnym oznamovaním korupcie na najvyšších miestach? Štát ho nedokázal ochrániť a za toto zaplatil Ján Kuciak svojím životom.
A považujem tu za potrebné pripomenúť – a budem to robiť stále, že polícia ani prokuratúra sa stále nedokáže vysporiadať s jedným indivíduom, ktorý sa vyhrážal Jánovi Kuciakovi, ktorý sa vyhrážal ďalším novinárom, ktorý disponuje informáciami, ktoré nemal ako legálne získať, ale – ako inak pri vyhrážaní – skutok sa nestal alebo skutok nie je trestným činom.
Posledná oblasť, ktorej sa chcem venovať, sú hospodárske trestné činy. Ako najpočetnejšie trestné činy popisuje špeciálny prokurátor daňové trestné činy. Pri výpočte foriem páchania tejto trestnej činnosti správa hovorí napríklad o využívaní schémy obchodných reťazcov so zapojením početných tzv. stratených, zmiznutých obchodníkov, ktorých konateľmi sú biele kone, a tzv. prechodových alebo nárazníkových spoločností pri ich neustálej obmene sprevádzanej stratou účtovníctva.
Pri tomto výpočte mi nedá nespomenúť prípad, o ktorom niekoľkokrát písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Prečítam názvy týchto článkov: "Polícia už nevyšetruje firmu Ficovho brata, nedostala sa k účtovníctvu." Alebo: "Firmu Ficovho brata už nevyšetrujú. Pohltila firmy Ficovho brata aj Bašternáka. Teraz dlhuje štátu milióny." Ján Kuciak v týchto svojich článkoch písal o istej nitrianskej firme, ktorá sa podieľala na stavbe rýchlostnej cesty, ktorú cez PPP projekt stavala prvá Ficova vláda. Budem citovať teraz z článku Jána Kuciaka, ktorý písal: "Týždenník Plus 7 dní krátko po dokončení cesty zverejnil, že firma Ficovho brata dlhovala iným firmám peniaze. V prípade košickej spoločnosti Ocekon to bolo vyše 110-tisíc euro. ,Vyzerá to na klasický scenár, zobrať štátnu zákazku, nezaplatiť dodávateľom a spoločnosť prepísať na bieleho koňa. Počul som, že vraj nie sme jediní,´ povedal konateľ firmy." Koniec citácie.
Dokončenie príbehu, o ktorom písal Ján Kuciak, je opäť klasické, citujem: "Právnym nástupcom Ficovej aj Bašternákovej firmy sa stala spoločnosť RELKO. Daniari teraz zistili, že táto firma má daňový dlh za vyše 18 mil. eur. Vyplýva to z databázy daňových dlžníkov na webstránke Finančnej správy. Ako teraz zistili aktuality.sk policajti sa ďaleko nedostali. Trestné stíhanie prerušili v novembri 2014, ,pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe´, tvrdí to hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková. Problém bol podľa polície najmä v tom, že sa nedostala k účtovníctvu firmy, ktoré by doklady o dlžobách a vyplácaní veriteľov malo obsahovať. ,Účtovnú dokumentáciu si prevzal nový štatutárny zástupca a toho sa polícii nepodarilo skontaktovať,´ povedala Čuháková." Koniec citácie z článku.
A na záver tretia citácia z Kuciakovho článku: "Ladislav Fico odišiel zo zadlženej firmy v januári 2012. V septembri 2012 ju jeho partner Herman spolu s účtovníctvom previedol na francúzskeho občana Sébastiena Mocciho. Následne skončila spoločnosť HS Steel na chate v Modre, rovnako ako firma LTB Rent Ladislava Bašternáka, podozrivého z daňových podvodov. Aj v Bašternákovej kauze sa pritom stratila časť účtovníctva." Koniec citácie z Kuciakovho článku.
V kontexte tohto vyššie citovaného článku sa teda pýtam špeciálneho prokurátora, keďže hovorí o hospodárskych a daňových trestných činoch, ako bol vykonávaný prokurátorský dozor v tomto prípade, ako aj v ďalších prípadoch v okolí Nitry, keďže schémy popísané v článkoch Jána Kuciaka a schémy popísané v správe špeciálneho prokurátora vykazujú dosť podobné, ak nie rovnaké znaky.
A na záver by som chcela oceniť prácu špeciálnej prokuratúry v oblasti boja proti extrémizmu, keďže v tejto oblasti ešte len prebieha zjednocovanie postupov, chýba príslušná judikatúra a verím, že aj pre prokurátorov špeciálnej prokuratúry je to veľká výzva. A takisto z tohto miesta chcem oceniť všetkých čestných, statočných ľudí na Úrade špeciálnej prokuratúry, najmä pána Vasiľa Špirka, ktorý čelil opätovne disciplinárnemu stíhaniu, ale aj ďalších a chcem im vyjadriť podporu a oceniť ich odvahu, že dôsledne a bez výnimiek chcú uplatňovať spravodlivosť a to aj napriek obrovským tlakom a nedostatku politickej vôle, ktorú Slovensko momentálne zažíva. A myslím si, že v tejto situácii, v ktorej sa Slovensko ocitlo po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ľudia viac ako inokedy potrebujú cítiť, že prokuratúry; že, že prokurátori, policajti a aj štátne orgány stoja na ich strane, stoja na strane spravodlivosti a nie na strane gaunerov alebo tých, čo majú moc.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Veronika, spomenula si vo svojom prejave aj práve tie biele kone a straty účtovníctva a na toto by som chcel kratučko nadviazať a povedať, že áno, že toto je naozaj veľký problém a práve aj kvôli takýmto, by som povedal, kultúre alebo, by som povedal, že táto podnikateľská kultúra takéhoto charakteru tu na Slovensku bujnie práve preto, lebo tu má živnú pôdu. A štát, vidíme, že štát zavádza, vláda prichádza každý rok s nejakou novou daňou. Aj tento rok zavádza daň z poistenia a v skutočnosti siaha obyčajným ľuďom hlbšie do vrecka, ale pritom nám unikajú veľké dane, veľké dane skrze daňové podvody. Toto je skupina ľudí, na ktorú by sme sa mali ako štát, alebo na ktorú sa vláda mala zamerať, pretože tam je omnoho väčší potenciál, ako dostať do štátneho rozpočtu peniaze, ktoré sú podvodne vysávané z hospodárstva, a nie zbierať to od ľudí po, proste po vačkoch obyčajných a mnohokrát aj ľudí, ktorí žijú z výplaty do výplaty.
Taktiež sa mi veľmi páčilo, že si na záver povedala také povzbudenie alebo si vyzdvihla vlastne poctivých ľudí aj na špeciálnej prokuratúre a myslím si, že presne, že potrebujeme, toto potrebujeme nielen my ako politici, ale vôbec aj verejnosť potrebuje oceniť prácu každého poctivého človeka, ktorý pracuje aj vo verejnej správe alebo aj na takýchto dôležitých inštitúciách, akým prokuratúra je. Potrebujú povzbudiť na to, aby ostávali poctivými, aby to nevzdávali, aby naozaj presadzovali práve tie hodnoty čestnosti a poctivosti a tvrdej práce, aby sme mohli práve so všetkým, tou burinou, ktorá tu bujnie a má priestor robiť svoje podvody, aby sme ju vykorenili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán špeciálny prokurátor, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi za klub strany Sloboda a Solidarita uviesť niekoľko poznámok k správe špeciálneho prokurátora o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a poznatkoch úradu o stave zákonnosti za rok 2017.
Minulý rok som presne na tomto istom mieste povedal, že som pred svojím vystúpením potajme dúfal, že nebudem musieť vystúpiť, lebo správa nebude vôbec prerokúvaná a bude odložená na jeseň, keďže ju nebude mať kto predložiť. Veril som, pán prokurátor Kováčik, že v tom čase už nebudete špeciálnym prokurátorom, že odstúpite, že abdikujete. Dnes som v šoku. V šoku, že ešte stále sedíte na svojej stoličke, a opätovne vám to musím zopakovať: Pán špeciálny prokurátor, azda ešte nikdy v histórii samostatného Slovenska neviedla tak dôležitý úrad, ako je ten váš, osoba s tak nízkou dôveryhodnosťou a tak nízkym verejným kreditom, ako je ten váš. Možno kedysi Ivan Lexa na čele Slovenskej informačnej služby. Vy si neuvedomujete, že vaše zotrvávanie vo funkcii, ktorú zastávate, nielenže traumatizuje slovenskú verejnosť, ale doslova devastuje vieru ľudí na Slovensku v spravodlivý a právny štát? Pán špeciálny prokurátor, ani vražda dvoch mladých ľudí vami nezatriasla? Pripomínam vám, že investigatívny novinár Ján Kuciak bol zavraždený preto, lebo sa postavil korupcii, podvodom a bezpráviu. Suploval činnosť nielen polície, ale robil aj vašu robotu. Zaplatil za to životom. Verejnosť vás žiada – a som presvedčený, že dostatočne hlasno –, aby ste odišli. Dlhodobo a opakovane. Je neuveriteľné, že nie ste schopný pozbierať posledné kúsky sebareflexie a ste schopný sa tváriť, že je všetko v poriadku. Lebo nič nie je v poriadku. Vy už dávno nemáte na svojej pozícii čo hľadať!
Vo svojej správe píšete, že v roku 2017 bolo zapísaných do trestných registrov 560 vecí, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatný nárast. V roku 2016 to bolo 321 vecí, rok 2015 – 343 vecí a roku 2014 – 401 vecí. Píšete, že tento stav možno pričítať efektívnejšej práci tak prokurátorov, ako aj orgánov Policajného zboru. Viete, čo ste mali vo svojej správe minulý rok, keď ste, naopak, vysvetľovali pokles nápadu kriminality? Tvrdili ste, že prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry nemajú nijaké možnosti na ovplyvnenie nápadu kriminality, pretože do konania vstupujú až vtedy, keď je na úrad doručené uznesenie o začatí trestného stíhania, prípadne aj vznesení obvinenia. Tak prosím, nezavádzajte nás a nechváľte sa teraz cudzím perím. Ak platí vaše tvrdenie z minulého roka, znamená to, že teraz sa snažíte priživovať na zásluhách policajtov, ktorí boli v roku 2017 úspešnejší. Toto nie je z vašej strany voči policajtom fér.
Vo svojej správe ďalej konštatujete, že naďalej pretrváva podstatný pokles stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb v súvislosti s korupčnými trestnými činmi oproti rokom 2015 a 2014. Minulý rok ste sa pohybovali zhruba na úrovni roku 2016. Vinu hádžete na policajtov a na občanov Slovenskej republiky. Tvrdíte, že odhaľovanie a zisťovanie páchateľov korupčnej trestnej činnosti je výlučne v pôsobnosti Policajného zboru Slovenskej republiky. Tvrdíte, že je potom evidentné, že pokles objasnenosti korupčnej trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície, najmä v operatívnej oblasti, a nespolupráce právnických a fyzických osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní pri jej odhaľovaní. Svoje tvrdenia podopierate tým, že napriek tomu, že existujú účinné inštitúty trestného práva procesného, napríklad použitie agenta, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, vyhotovovanie obrazových, obrazovo-zvukových a zvukových záznamov, ktoré umožňujú odhalenie a usvedčenie páchateľov korupčnej trestnej činnosti, bez spolupráce občanov a organizácií je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu trestnej činnosti mimoriadne sťažené.
Lenže, pán špeciálny prokurátor Kováčik, skúste si položiť otázku: Nie je to náhodou tak, že s klesajúcou dôveryhodnosťou vedenia špeciálnej prokuratúry klesá aj ochota ohlasovať korupciu? Vy si viete predstaviť, že nejaký občan Slovenska v súčasnosti príde plný optimistického očakávania, vo viere v spravodlivosť oznámiť korupciu na špeciálnu prokuratúru, keď vie, že tento úrad vedie osoba s vaším, povedal by som nie nulovým, ale až záporným spoločenským kreditom? Položte si úprimne túto otázku, pán špeciálny prokurátor, a rovnako úprimne si ju vo svojom vnútri aj zodpovedzte. Sám pre seba, nie pre mňa. Lebo ja odpoveď na túto otázku dobre poznám.
Vo vašej správe sa chválite pomaly vesmírnymi úspechmi. Odsúdeným pracovníkom Obvodného úradu životného prostredia v Dunajskej Strede, ktorý si vyžiadal prostredníctvom tretej osoby úplatok vo výške 2 000 eur za vydanie písomného vyjadrenia pôsobnosti tohto úradu a trestom preňho odňatím slobody v trvaní 5 rokov. Alebo sa chválite odsúdením docenta, vysokoškolského pedagóga Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorý prevzal v piatich prípadoch úplatky od študentov tejto školy v súvislosti s úspešným vykonaním postupovej skúšky v celkovej výške 150 eur. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a peňažný trest vo výške 300 eur a trest zákazu činnosti vykonávať akékoľvek vysokoškolské vzdelávanie na dobu dvoch rokov. Alebo odsúdením lekára, ktorý v štyroch prípadoch prevzal od pacientov úplatky v celkovej výške 550 eur v súvislosti s poskytovanou liečbou a poskytovaním opakujúcich sa kontrolných vyšetrení. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov a peňažný trest vo výške 2 000 eur a trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na dobu jedného roka. To sú skutočne vesmírne úspechy!
Rozmýšľali ste vôbec niekedy nad tým, čo prispelo k vašej nedôveryhodnosti? Pomôžem vám. Uvedomte si jednu dôležitú vec. Vy ste, pán špeciálny prokurátor, svojho času definitívne zmarili vykonanie znaleckého posudku z nahrávky "peniaze vlastnou hlavou". Aby sme nemali; aby sme mali všetci potvrdené to, o čom som ja osobne presvedčený a síce, že hlas na onej megaškandalóznej nahrávke patrí naozaj obyvateľovi Bašternákového bytu Robertovi Ficovi. To, že ste, pán Kováčik, nedali zistiť znalcovi, či podpisy podnikateľa Blaška a predstaviteľov strany SMER – sociálna demokracia, na základe ktorej si údajne oligarchovia rozparcovali Slovensko a poprideľovali si významné štátne funkcie za svoje peniaze, ktoré venovali tejto strane, sú pravé alebo nie, je tiež megaškandalózne ako nahrávka samotná. Tohto sa nezbavíte už nikdy. Dnes mohlo byť Slovensko, naša vlasť, už niekde úplne inde a inde mohol byť aj poslanec Fico a nemusel sa nám tu potulovať ako bludný Holanďan v parlamente a Slovensko mohli viesť čestní politici a nie predstavitelia skorumpovaného režimu, ktorí sú zhmotnení predovšetkým vo vládnej strane SMER – sociálna demokracia.
Dovoľujem si vás upozorniť, že tak, ako traumatizovali spoločnosť 20 rokov Mečiarove amnestie, tak verejnosť traumatizuje aj táto údajná nahrávka Roberta Fica a zmluva podnikateľa Blaška. Slovenská verejnosť má právo vedieť a mať potvrdené, či strana SMER – sociálna demokracia, ktorá je členom koaličnej vlády Slovenskej republiky, bola založená z čiernych peňazí, ktoré mohli byť získané podvodom a možno aj trestnou činnosťou. Má právo vedieť, či sa tu predávali funkcie v exekutíve a v parlamente. Máme právo mať potvrdené, že tu kolegovia zo strany SMER – sociálna demokracia v tomto parlamente a ich kolegovia vo vláde Slovenskej republiky sedia podvodom, že sú to členovia strany s paralelným financovaním. Je to podobná trauma ako Mečiarove amnestie. Ale stále to môžete spraviť aj v súčasnosti. Dajte preskúmať aj inkriminovanú zmluvu a dajte preskúmať aj zmienenú nahrávku a potom môžete odísť aspoň s trocha napravenou reputáciou.
Na záver ešte uvediem, aby som uviedol aspoň nejakú pozitívnu vec z vašej správy, že súhlasíme s vaším návrhom v predmetnej správe, týkajúcim sa efektívnejšieho boja proti korupčnej trestnej činnosti, kde navrhujete po dôkladnej právnej analýze zavedenie tzv. trestu integrity. Strana SaS má vo svojom súbore reformných opatrení pre bezpečnejšie a spravodlivejšie Slovensko navrhnuté niečo podobné ako zavedenie tzv. inštitútu skúšky spoľahlivosti. Navrhujeme, aby pri splnení zákonne určených podmienok bolo možné nezávislou inšpekciou Policajného zboru na podobnom princípe ako v niektorých iných krajinách – Maďarsko, Česká republika – prípustné vytvorenie podmienok na spáchanie protiprávneho konania policajtom, u ktorého je podozrenie, že by sa takéhoto činu dopustil aj bez umelého vytvorenia takýchto podmienok, čo by v pozitívnom prípade malo za následok začanie disciplinárneho alebo trestného konania, resp. konania o prepustení z Policajného zboru. Pričom typy konania, kedy bude možné využiť tento inštitút, by mali byť taxatívne určené a postup pri jeho využití striktne nastavený tak, aby nemohlo prísť k zneužitiu alebo šikanovaniu policajtov. Ak bude strana Sloboda a Solidarita po najbližších voľbách súčasťou vlády, toto opatrenie uvedieme do života.
Kladne je možné hodnotiť aj to, akým spôsobom začala špeciálna prokuratúra uplatňovať minulý rok niektoré svoje kompetencie v súvislosti s trestnými činmi týkajúcimi sa extrémizmu. Ale je to málo, pán špeciálny prokurátor. Oveľa radšej by som si vo vašej správe prečítal, že napríklad Strapatý, alias Ján Počiatek, Robo, alias Robert Kaliňák, alebo smerácky poslanec Stanislav Kubánek, to je ten, čo hore stále vyrušuje, a ďalší politici strany SMER – sociálna demokracia podozriví z daňových podvodov čelia spravodlivosti. Toho sme sa, žiaľ, počas vášho pôsobenia ani v uplynulom roku nedočkali.
A keď sme už pri tom Jánovi Počiatkovi a Robertovi Kaliňákovi, chcem vám povedať, pán špeciálny prokurátor, že to, ako ste sa zachovali k vášmu podriadenému Špirkovi, ktorý nabral odvahu a verejne vystúpil s vážnymi podozreniami týkajúcimi sa smeráckych politikov a vrcholových funkcionárov Policajného zboru, bolo z vašej strany hanebné. A pýtame sa, keď bol na disciplinárne stíhanie vami navrhnutý a dokonca uznaný za vinného, aj keď je nepotrestaný Vasiľ Špirko, za jeho snahu bojovať proti organizovanému zločinu na najvyšších miestach, kto bude brať na zodpovednosť Špirkovho šéfa. Teda vás, pán špeciálny prokurátor, za to, že ste za dlhé roky vo svojej funkcii nepodali ani jednu relevantnú obžalobu. Som presvedčený, že pre nás všetkých včítane vás je nutnou podmienkou pre obnovenie nádeje vo vieru a spravodlivosť u ľudí na Slovensku to, aby toto bola vaša posledná správa v tomto parlamente, aby ste urýchlene uvoľnili miesto niekomu ďalšiemu. Razantnému, odvážnemu a poctivému človeku. Veľmi si želám, aby ste silu spraviť toto rozhodnutie v sebe čo najskôr našli. Už včera bolo totiž neskoro.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Kolegyne, kolegovia, v správe pána špeciálneho prokurátora sa píše okrem iného toto: Treba zdôrazniť, že odhaľovanie a zisťovanie páchateľov korupčnej trestnej činnosti je vo výlučnej pôsobnosti Policajného zboru Slovenskej republiky. Potom je evidentné, že pokles objasnenosti trestnej činnosti je dôsledkom nedostatočnej činnosti polície a tak ďalej a tak ďalej. Tu už sme to počuli výhovorky na to, že vlastne je to všetko chyba polície. Avšak keď dôjde k tomu, že táto polícia, o ktorej tu pán špeciálny prokurátor píše, že je vlastne nekompetentná, keď nájde takú kompetentnosť, že obviní jeho vlastného prokurátora, prokurátora Špirku, to znamená člena jeho organizácie, za ktorým by si mal stáť, tak pán špeciálny prokurátor sklopí uši a hrá to s tou políciou. Čiže potom aká má byť lojalita kohokoľvek k špeciálnej prokuratúre vrátane jej prokurátorov či kohokoľvek iného, kto by sa mal s dôverou na ňu obrátiť, keď vlastný špeciálny prokurátor podrazí svojho vlastného prokurátora v prospech tých, ktorých tento prokurátor chce stíhať? A to s výsledkom, pochopiteľne, že – a o to išlo –, že táto vec, ktorá sa týkala exponentov strany SMER, Počiatka a Kaliňáka, že táto vec je tomu prokurátorovi, čestnému prokurátorovi odobratá, je pridelená inej prokurátorke, ktorá koná podľa predstáv týchto predpokladaných kriminálnikov a stíhanie zastaví, a toto všetko pod dohľadom a v réžii špeciálneho prokurátora.
Táto jedna epizóda hovorí za všetko, neexistuje nič horšie, čo sa na špeciálnej prokuratúre stalo minimálne za minulý rok, ako je táto jedna epizóda. Je to symptomatické preto, čo špeciálna prokuratúra je. Je to organizácia, ktorá prostredníctvom špeciálneho prokurátora bola kompletne ovládnutá zločineckými gangami. A pán špeciálny prokurátor je tam len na to, aby robil prostredníka medzi týmito gangami a verejnosťou, prípadne v tomto prípade aj jeho podriadenými, tak aby všetko prebiehalo bez toho, že by táto nedotknuteľná vrstva, ktorá nám tu vládne a ktorá rozkráda túto krajinu, aby mohla v tom aj pokračovať. A mne je jedno, že čo pán špeciálny prokurátor má za výhovorky, on je tu len na to, aby tento stav tu ďalej udržiaval.
Všimneme si niektoré štatistiky tu – Nula, nula, nula, nula. To sú štatistiky v oblasti, v oblasti korupcie. Je to úplne jasné, že o čo tu ide. Kolega Galko to veľmi dobre pomenoval, keď sa niečo aj stíha, tak sú to, len, len veci, ktoré sa pre potreby takejto správy môžu dať, aby sa tie nuly mohli nejako zdôvodniť, že vlastne nie sú nuly, že niečo sa aj stíhalo, ale reálne tých, ktorí spôsobujú absolútny spoločenský rozvrat tu, tak tí, samozrejme, sú nedotknuteľní. A toto je to zverstvo, ktoré sme tu, bohužiaľ, v minulosti aj za pôsobenia teda aj tých, ktorí sa radi vidia ako pravica, ktoré sme tu dosiahli, toto je to zverstvo, ktoré na základe smiešnych hodnotení pána špeciálneho prokurátora, o ktorom všetci vieme, že z akého prostredia prišiel, že je to človek, ktorý nevie konať podľa vlastného rozumu, ale že je to osoba, ktorá prijíma rozkazy, tak, bohužiaľ, na tomto základe musíme s týmto tu žiť, až dokiaľ nedôjde k diametrálnej politickej zmene, ktorá toto celé zruší.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pristavil by som sa pri teda špeciálnom prokurátorovi pánovi Špirkovi. Špeciálna prokuratúra pod týmto vedením, bohužiaľ, stále nerobí tak, ako by mala, ale robí podľa toho, na čo si trúfne. Tak trúfla si na vlastného člena, na prokurátora Špirka, tam sa konalo okamžite a bolo tam spravené disciplinárne konanie. Ja som veľmi zvedavý, ako si trúfne po dlhom čase na ešte stále nie prvotriednych gaunerov typu oligarchov, ale na treťotriednych gaunerov ako Bašternák a Kočner. Či si trúfne. Lebo keby konala, ako mala, už by boli dávno v predbežnej väzbe za neustále sa opakujúce a pokračujúce trestné činy, ale ešte sa tak nestalo, takže som veľmi zvedavý, či si trúfne, trúfne a na základe všetkých faktov, na základe dobrých podkladov, ktoré sú, uvaliť predbežnú väzbu na takýchto treťotriednych gaunerov. Budem to pozorne sledovať.

Ďakujem veľmi pekne. No, Alino, keď som tak počúvala tvoje slová, aj predtým Ľuba Galka, tak mi tak napadlo, pozerala som sa na pána špeciálneho prokurátora a dívala som sa na jeho reakcie na vaše slová. A spomenula som si, viete viacerí, že mám doma takú nemeckú dogu, psa, a predstavte si, že má nejaké také problémy a dnes sa jej ráno podarila nehoda a ten pes došiel s takými smutnými očami a s takými výčitkami za mnou, že bolo proste úplne evidentné, že jej je niečo strašne ľúto, potom som prišla na to, čo sa stalo. Ale to zviera ako animálny tvor prejavil takú ľútosť nad tým, že teda niečo nevyšlo podľa pravidiel a tak, ako by malo.
A predstavte si, že ja som ani toľko, čo to zviera dokázalo to minimum prejaviť, tak ja som to, pán Kováčik, vo vašich očiach nevidela ani raz, zato som videla úsmevy pohŕdavé. A mne je to také že čudné, lebo, lebo mám pocit, že teda slová mojich kolegov nebudú vyslyšané, apel na nejaké svedomie v tomto prípade evidentne nefunguje, skôr by pri tom mojom psovi fungoval. A keď si spomeniem na ten článok z Denníka N z februára 2017, kde sa písalo o tom, že za osem rokov padlo nula obžalôb, že ste mal 61 prípadov, ktoré ste dozoroval, ani jeden jednoducho nebol vyšetrený, nikomu sa nič nestalo, skutok sa nestal, že? Tak ja sa vám strašne čudujem, že vy dokážete takto úplne v pohode s tým plechovým výrazom po roku, čo sa v podstate dokopy nič nezmenilo, a ešte sa tváriť, že v podstate, v podstate je všetko v poriadku. Takže ja asi apel na vás, myslím si, po tých reakciách je úplne zbytočný, možno skôr apel na voličov, že asi jediný spôsob, ako takýchto ľudí od tej moci dostať, je jednoducho zmeniť iných, alebo teda voliť iných politikov do funkcií, aby tam nedosádzali ľudí takých, ako ste vy.
Ďakujem pekne.