34. schôdza

Ďakujem veľmi pekne kolegom, špeciálne ďakujem pani poslankyni Žitňanskej za konštruktívny návrh. A mne je ľúto, že vy všetci, hlavne poslanci SMER-u a poslanci MOST-u budete doplácať na neschopnosť jednej osoby. Minulé leto sme tu mali eurofondový škandál, na ktorý doplatilo celé Slovensko, doplatili na to vedci, vedecká komunita, slušné firmy, slušné vedecké projekty, doplatili na to, nie je isté, či tie peniaze budeme, budeme schopní vyčerpať. Tak isto nie je isté, teda stále škandál nie je doriešený. Dneska, celé leto sme sa zaoberali ďalším škandálom, ktorý bol vyslovene umelo vyvolaný. A vy všetci na tú neschopnosť a babráctvo jednoducho doplácate a dopláca na to Slovensko a dopláca na to, dopláca na to slovenská veda, na neschopnosť nominantov SNS na ministerstve školstva.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, toto je druhý z balíka zákonov vysokoškolskej reformy, o ktorom by sme tu za normálnych (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) okolností mali predovšetkým diskutovať, ale keďže naozaj tie vložené ustanovenia o Slovenskej akadémii vied sú to, čo môže spôsobiť Slovensku úplne zásadné škody a keďže k tej vysokoškolskej časti som sa už vyjadril v predchádzajúcom bode, dovoľte mi sa venovať striktne otázke Slovenskej akadémii vied.
Dovoľte mi hneď na začiatok nesúhlasiť s kolegyňou Veronikou Remišovou v tom, čo teraz povedala, lebo ona hovorila o neschopnosti ministerky školstva a hovorila o neschopnosti a babráctve aparátu. Ja sa nedomnievam, že ide o neschopnosť. Ja sa naopak domnievam, že ide o schopnosť čohokoľvek, ide o schopnosť prekročiť všetky hranice za určitým cieľom. A teraz otázka je, aký je ten cieľ? Aby som to vysvetlil pre kolegov, ktorí možno nemajú čas veľmi to sledovať, naozaj tento parlament schválil na návrh ešte predchádzajúceho ministra transformáciu SAV, ktorá mala prebehnúť úplne rovnako, ako prebehla transformácia vysokých škôl v roku 2002, teda zo štátnych inštitúcií sa stane verejná inštitúcia a do nej sa prenesie automaticky všetok majetok, aj všetky vzťahy a bude ďalej fungovať ako verejná inštitúcia.
V roku 2002 to prebehlo napriek tomu, že to bolo tesne pred voľbami, keď ten zákon nadobudol účinnosť a prebehlo to bez väčších problémov. Dnes sa nová ministerka školstva v nejakom bode a z nejakých dôvodov rozhodla tento proces v podstate zablokovať a vrátiť ho do bodu nula.
Sú dve hlavné hypotézy, prečo to robí. Jedna hypotéza je, že ide o jej osobnú pomstu voči vedeniu akadémie, s ktorou má osobné spory ešte z čias, keď pôsobila na akadémii, kým sa nestala ministerkou školstva. Druhá hypotéza je, že nejde ani tak o osobnú pomstu, alebo že tá sa kríži so záujmom o budovy a pozemky Slovenskej akadémie vied, ktoré podľa súčasného právneho stavu by automaticky prešli na akadémiu vied, tak ako prešli na všetky univerzity ich majetky v roku 2002 a ak sa naopak tá transformácia zablokuje a prijme sa to riešenie, ktoré tu dnes máme schváliť, tak naopak, štát, resp. vláda a ministerstvo budú môcť zasahovať do toho, ktoré majetky na akadémiu prejdú a ktoré nie.
Ja tu mám obrazový materiál, ktorý keby nebola schválená novela rokovacieho poriadku, myslím, že by bol pre vás zaujímavý, lebo sú to fotografie tých budov a majetkov, o ktorých sa bavíme. Nie sú to nejaké treťoradé kúsky, keďže máme zákaz, ktorý ja rešpektujem, keďže zákon rešpektujem, aj keď je zlý, tak dovoľte mi vám len povedať, aké to sú. Je to niekoľko historických budov v priamom centre Bratislavy. Napríklad na Klemensovej ulici je knižnica SAV, priamo pri Dóme Sv. Martina je to budova jazykovedného ústavu a priamo pri, hore pri železničnej stanici je to obrovská budova predsedníctva SAV. Tieto budovy sami o sebe majú hodnotu v desiatkach miliónoch eur, ak nie viac. Je to hotelové a kongresové centrum v Tatranskej Lomnici, je to areál SAV na Patrónke, ktorého pozemky sú jedným asi z najväčších zostávajúcich pozemkov v širšom centre mesta, ktoré môžu byť developované teda tým, kto bude mať o to záujem. Je to, alebo je to v Mlyňanoch, je to Observatórium na Lomnickom štíte a je to Smolenický zámok. To všetko sú pozemky a budovy Slovenskej akadémie vied, ktoré podľa súčasného stavu mali prejsť na akadémiu vied a podľa toho, čo chce ministerka, bude môcť ministerka s vládnou koalíciou povedať, že toto vám dáme a toto vám nedáme a necháme si to, prípadne to predáme súkromne.
Či už je cieľom naozaj takýto obchod, alebo či už je cieľom osobná pomsta, ja naozaj dodnes neviem, aká je pravda a z toho, čo viem, to nevedia ani priami účastníci tohto sporu. Čo vieme, je, že ten bod, v ktorom sme, nie je náhodný, nie je výsledkom neschopnosti, ale je naopak snahou ministerky za každú cenu zastaviť transformáciu podľa existujúceho zákona. Aby to ministerka dosiahla, bola ochotná naozaj zablokovať už rozbehnutú transformáciu, niečo čo všetci pozorovatelia považovali za nemožné, si mysleli, že keďže zastaviť existujúcu transformáciu je naozaj možné len brutálnym porušovaním zákona a zároveň teda aj pritlačením SAV do polohy, kde je na hranici svojej existencie, že to si žiaden minister nedovolí, obzvlášť nie minister SNS, ktorý môže byť aj pod slušným politickým tlakom vzhľadom na predchádzajúce problémy.
Pani ministerka sa na to odhodlala a vložila sa do toho s energiou a vytrvalosťou, ktorá hovorí, že v tom má hlboký osobný záujem. Toto nie sú nejakí neschopní úradníci alebo úradníci, ktorí majú svoj vlastný biznisový záujem, ktorí ju zmanipulovali. Toto je osobný projekt pani ministerky Lubyovej a ona sa do neho vložila s osobnou vášňou a vervou, ktorú sme naposledy mali možnosť pozorovať včera, kde pani ministerka zobrala stanovisko generálnej prokuratúry a v podstate nehoráznym spôsobom klamala o tom, čo generálna prokuratúra urobila, len aby vyhrala mediálny súboj dňa.
Ja ako politik v niečom som musel obdivovať tú ochotu zobrať čierne a s absolútnym presvedčením hovoriť, že je to biele, tie tri hodiny, kým sme sa mohli dostať k nejakým iným informáciám, ale hovorí to aj o jej osobnom vklade do tohto. A ja vám poviem úprimne, mne je v skutočnosti aj jedno, že či je to osobná pomsta, alebo je to biznisový zámer s niektorými z týchto budov a pozemkov, alebo je za tým ešte tretí nejaký iný neznámy dôvod. Mne je to v skutočnosti jedno, pretože to, čo je podstatné pre Slovensko, je, akú cenu zaplatíme my všetci za tento projekt pani ministerky, ak sa jej ho podarí dokonať, ak vy dnes schválite túto novelu v tomto znení. Nebude to len devastácia Slovenskej akadémie vied a tá devastácia naozaj nastane. Slovenská akadémia vied totižto nie je dlhodobo, treba povedať, nie je v situácii nejakej zdravej rozkvitajúcej sa, vo finančnej dobe dotovanej, organizačne perfektne urobenej inštitúcie, ktorá teraz bude musieť prežiť nejaké ročné obdobie po tom, čo už pol roka bola v takom transformačnom období, trištvrte, bude musieť ešte rok, by sa musela vrátiť na začiatok a žiť v absolútnom strese. Slovenská, aj to je dosť. Akokoľvek podnik by toto ledva zvládol, aj ten najlepší, aj keby Apple musel cez toto ísť alebo Coca-Cola, tak by z toho mali dosť veľké stresy a straty. Ale Slovenská akadémia vied vôbec v tom bode nie je. Slovenská akadémia vied je dlhodobo podfinancovaná inštitúcia, ktorá žije čiastočne zo zotrvačnosti, čiastočne z nadšenia časti ľudí, ktorí tam pracujú a čiastočne zo všeobecnej úcty spoločnosti k tejto inštitúcii.
Takáto inštitúcia nemusí prežiť to, čo sa teraz stane, v zdraví, ako sa rôzni či nádejní mladí vedci alebo iní ľudia rozhodnú, že toto tu naozaj nemajú za potreby, v lepšom prípade odídu na niektorú univerzitu alebo vnútroštátne na iné pracovisko, v horšom prípade ich tu už nikdy neuvidíme.
Inými slovami, ak toto dneska schválime, je tu reálna obava s výrazmi jej devastácie Slovenskej akadémie vied. Áno, aj o rok tu bude niečo, čo sa bude volať Slovenská akadémia vied, ale vnútri to už bude značne oslabená a poničená inštitúcia.
Ale sú tu ešte dve väčšie škody, ktoré by som vám chcel stručne povedať. Jedna z nich je, že ten veľmi chabý a zomierajúci pocit, že Slovensko je krajina a môže byť krajina múdrych a vzdelaných ľudí, sa zásadne oslabí, pretože všetkým múdrym a vzdelaným ľuďom týmto pošleme signál, že keď sa jedna ministerka rozhodne, tak je schopná za pomoci koaličnej väčšiny zničiť najväčšiu zostávajúcu inštitúciu múdrych a vzdelaných ľudí v tejto krajine, len aby presadila nejaký svoj záujem, či osobný či biznisový je naozaj jedno. Nemyslite si, áno, možno toto nesleduje šička v Stropkove, lebo ju to možno nezaujíma a možno áno, lebo aj ona chce, aby mala vzdelané deti a tie sa niekam dopracovali a pracuje na tom tvrdo aj pri svojom nízkom plate. Ale garantujem vám, že tisíce vzdelaných ľudí, Slovákov doma aj v zahraničí toto sledujú, pretože na tomto si robia obraz, kam táto krajina smeruje a či sa sem oplatí tu zostať alebo vrátiť.
A druhá škoda, ktorú spôsobíte mimo SAV, je, že všetci ľudia vo verejnej správe, v univerzitách, v samospráve, kdekoľvek, pochopia, že ak je možné toto urobiť Slovenskej akadémii vied, inštitúcii, ktorá existuje 70 rokov, ktorá má najvyššiu dôveryhodnosť zo všetkých inštitúcií v tejto krajine, ktorá má vždy telefón na premiéra, ak ju je možné týmto spôsobom zdevastovať len preto, že ministerka sa rozhodne a je v tom dostatočne aktívna, ak je možné toto takto ponížiť, pošliapať túto inštitúciu uprostred rozbehnutého transformačného procesu, ktorého súčasťou boli jasné sľuby, že takéto niečo sa nikdy nestane, tak je možné všetko. Na tento štát sa nie je možné potom spoľahnúť v ničom, pretože jeho slovo nemá absolútne žiadnu váhu, lebo stačí, aby prišiel nejaký minister, a nič neplatí, ani transformácia Slovenskej akadémie vied.
Táto strata dôvery v Slovensko ako krajinu múdrych a vzdelaných ľudí, strata dôvery v štátne orgány sú minimálne tak veľké škody, ako tie priame straty na Slovenskej akadémii vied, ktoré týmto schválime.
Ja sa pýtam kolegov z MOST-u, pýtam sa poslancov SMER-u, to vám to naozaj stojí za to? Ja chápem, že pán predseda Danko vie tlačiť mimoriadne naliehavo, keď má na niečom záujem. Ja chápem, že ministerku svojej vlády nikdy nie je ľahké sa jej postaviť alebo ju nepodporiť, ja to všetko chápem. Ale toto nie je nejaká náhla búrka. Toto je búrka, ktorú sledujeme celé leto, mali sme možnosť nad ňou uvažovať, mali sme možnosť ju pozorovať, mali sme možnosť to analyzovať a nie je v nikoho záujme okrem ministerky školstva a prípadných biznis skupín za ňou, aby sa akadémia vied dostala do tohto absolútneho chaosu.
Potvrdzuje to aj faktická poznámka bývalej ministerky spravodlivosti, ktorú ste počuli pred chvíľkou, kde pani ministerka a exministerka nepovedala žiadnu plamennú reč proti ničomu, len povedala, že v tejto chvíli tento návrh je už návrhom chaosu vzhľadom na to, že sa situácia zmenila, zmenila sa právne. To znamená, že dokonca aj keď ste v niečom na strane ministerstva technicky, že by ste povedali, že majú pravdu v nejakých námietkach, tak toto už dneska nie je riešenie, toto je chaos. Ak chcete riešenie iné, ako predpokladá dnešný zákon, musíte prijať zákon nový. To je to, čo povedala Lucia Žitňanská a má úplnú pravdu. Preto či už ste na strane akadémie, alebo ste na strane ministerstva, ale ak ste zároveň na strane práva, tak nemôžte za toto hlasovať. Za to môžte hlasovať len, ak ste na strane ministerstva proti právu, a to je proti sľubu poslanca, ktorí ste tu všetci zložili a ktorý nám tu nový kolega z MOST-u pripomenul.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Beblavý, vy ste si asi neprečítali stanovisko Generálnej prokuratúry, pretože by ste nemohli takúto nehoráznu lož tu povedať o pani ministerke, pretože stanovisko Generálnej prokuratúry hovorí jedno. Slovenská akadémia nesplnila podmienky a ak ministerka pochybila, tak pochybila vtedy, že to nezastavila, alebo nedonútila ich tie podmienky splniť. Takže prečítajte si stanovisko prokuratúry a potom o ňom niečo rozprávajte.
A vám napríklad, pani Remišová, sa veľmi čudujem aj v súvislosti s tým, čo hovoril pán poslanec Beblavý ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, musíte reagovať na predrečníka, nie pani...

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
...že, ja hovorím o Beblavom, pretože chcem uviesť jeden príklad, aby ste vedeli,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
... o čo, o čo ide. Neberte mi čas, pán predsedajúci.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
No ale reagujete na pani Remišovú a máte reagovať na pána Beblavého.

Hrnko, Anton, poslanec NR SR
Nie, nie, ja hovorím pánovi Beblavému, lebo on hovoril o majetku. Tak ja sa pýtam teda, aj poslancov tu, ale najmä pána Beblavého, že či je normálne, aby si akadémia zriadila vedecko-výskumnú inštitúciu účelovú, ktorá nebude robiť vedecko-výskumnú prácu, ale bude spravovať Hrad Smolenice, hotel v Starej Lesnej, Encyklopedický ústav, archív a ešte jednu inštitúciu a vyhodnotila, že tieto všetky budovy majú 7,5 milióna hodnotu. No ak vy myslíte, že Smolenický zámok je možné predať za 3 milióny, tak potom sa vám, to ani dom v Stupave za to nepredáte a takéto spôsoby tam akadémia zaviedla a vy tých ľudí, ako pani ministerku, ktorá chráni majetok štátu, aby sa nerozpredal ako napríklad Lomnický Štít, kde sa mal previesť na úpadkovú organizáciu Astronomický ústav a potom previesť na Pentu a keď ministerka toto chráni, tak vy ju obviňujete, že má nejaký osobný záujem? Jediný záujem ministerky je, aby dodržiavala zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Kolega Beblavý nečítal to rozhodnutie prokuratúry a keďže tu vznikli pochybnosti, kto si vymýšľa, tak ja ho prečítam: "V nadväznosti na váš podnet", píše prokuratúra, "z 19. 7. 2018 doplnený listom zo 6. 8. 2018 vyššie uvedeného čísla oznamujem, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky po preskúmaní zákonnosti postupu ministerstva v konaní o návrhoch SAV na zápis do Registra verejných výskumných inštitúcií, a to v súvislosti s aplikáciou § 21 zákona č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied, podľa ktorého sa mala uskutočniť transformácia organizácií zriadených SAV na verejné výskumné inštitúcie, zistila prieťahy v konaní ministerstva. Z uvedeného dôvodu bolo ministerstvu dňa 5. 9. 2018 podané upozornenie prokurátora s tým, aby ministerstvo o návrhoch SAV na zápis do Registra verejných výskumných inštitúcií urýchlene rozhodlo.". Čiže toto je znenie (reakcia z pléna), toto je znenie - prosím vás, neprerušujte ma - Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. A áno,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec (reakcia z pléna), pán poslanec, pán poslanec Hrnko, poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Pán poslanec! (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, upokojte sa. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás, pán poslanec, upokojte sa! (Krik v sále.) Poprosím vás, páni poslanci, nevykrikujte tu! (Krik v sále.)
Pani poslankyňa Remišová, idete pokračovať?

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Budem pokračovať, len čakám. Takže toto bolo čierne na bielom, stanovisko Generálnej prokuratúry. A kolega Beblavý, mali ste pravdu v tom, že ja som nechcela byť taká podozrievavá, ale ak sa schváli táto, táto novela zákona, tak pani ministerky sa na mimoriadnom výbore budeme pýtať a budeme chcieť záruky, aby ten majetok, ktorý Slovenská akadémia vied používa teraz, aby prešiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aby na ňu, aby na ňu prešiel aj potom, pretože takto, presne tak to vyzerá, že pani ministerka to robí len kvôli majetku a nakoniec povie, že nejaká časť majetku, ktorý Slovenská akadémia vied používa, nakoniec na ňu neprejde, pretože ministerstvo s týmto majetkom má iné zámery. Žiaľ, takto to, takto to vyzerá.

Myslím si, že sa nám to pomaličky rozpletá. Pán poslanec Beblavý, ty si hovoril o tom, že sú dve možnosti a tá, tá prvá možnosť je, že ide o osobný konflikt a tá druhá možnosť je, že ide o ekonomický záujem. A pán poslanec Hrnko, pán poslanec Hrnko svojou reakciou veľmi dobre dokázal, že čo vlastne vo veci je. A vo veci je reálny ekonomický záujem. Oni už to majú spočítané. Oni presne vedia, kde ktorá budova, o koľko si ju cenili a pán Hrnko tu máva, zaujímavé, teraz tou, tým rozhodnutím Generálnej prokuratúry, ku ktorému sme sa my včera celý deň neboli schopní dostať. Operovala ním ministerka školstva, operoval tým rozhodnutím predseda školského výboru, operuje tu s ním človek, ktorý so školstvom nič nemá, podpredseda SNS, ale členovia výboru pre školstvo sa k nemu neboli schopní dostať celý deň. Toto je kultúra riešenia tohto sporu, že pozabučky sa bude ministerstvo školstva rozprávať so SAV-kou, tak dobre, vedci a vedkyne, tuto toto vám necháme, ale toto si zoberieme, lebo toto chceme sprivatizovať, toto chceme predať a tuto si dosadíme svojho panáčika, ktorý sa nám o to bude starať. O toto zrejme ide. Kvôli tomuto bude musieť s vysokou pravdepodobnosťou, ak s tým nič nespravíme, nastať chaos na celej SAV-ke iba kvôli tomu, aby nominanti SNS, ktorí sú schopní niekam prísť a ešte aj nábytok odtiaľ vyniesť, mohli konečne sa pozrieť na majetok, ku ktorému doteraz nemali prístup. Kvôli tomu sa do toho vložila ministerka školstva, kvôli tomu za to bije toť nasrdený pán Hrnko a kvôli tomu tu budeme dnes sedieť, lebo zrazu na nejaký majetok sa nedá šiahnuť.

Ďakujem za slovo. Pán Beblavý, toto je škandál, čo ste predviedli. Vy podsúvate názor, že ministerka má nejaký záujem páchať nejakú kriminálnu, polokriminálnu alebo developerskú činnosť. Ja túto ministerku naozaj nemusím, ale takto uraziť ženu, síce slušnými slovami, môže iba darebák. Ja som na strane esávečky, ale takto zákerne biť môže iba darebák. Potvrdil ste svoju značku. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Častokrát tu hovorí sa o majetku. Neviem, možnože mnohí z vás zachytili aj na stránkach "Veda chce žiť" analýzu, ako to vlastne s tým majetkom je, keď je majetok v rukách štátu alebo majetok v rukách vedeckej výskumnej inštitúcie. V prvom rade asi by si trebalo vysvetliť, že ktorý proces je otvorenejší a ktorý proces zaručuje väčšiu ochranu tohto majetku. V prípade majetku v rukách štátu, ak sa nachádza nejaká lukratívna budova ústavu a chce budovu túto predať, musí vyhlásiť trvalú prebytočnosť, je k tomu nevyhnutný súhlas predsedníctva akadémie vied. Najprv ponuka ide iným rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, pri nezáujme ponúka ho všetkým ostatným subjektom. Pozor, upozorňujem, pri nezáujme cena podľa znaleckého posudku sa môže postupne znižovať, dôjde k uzavretiu zmluvy o predaji, zmluvu odsúhlasí ministerstvo financií a potom sa stane účinnou a predaj sa uskutoční. Pri VVI je proces, ak je nejaká lukratívna budova, ústav chce túto budovu predať, ústav vyhlási prebytočnosť a je k tomu potrebný súhlas dozornej rady, rozhodnutie, prichádza, predsedníctva o prebytočnosti akadémii vied, následne prichádza rozhodnutie ministerstva financií o predaji, následne je tu rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o predaji, potom je až verejná obchodná súťaž a pozor, cena nesmie byť nižšia, ako znalecký posudok. Tak sa pýtam: kde je potom majetok lepšie ochránený? Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Tak ja som si napísala také tri body k Slovenskej akadémii vied, čo tu počúvam a napadli ma tri veci.
1. Devastácia Slovenskej akadémie vied je zlým signálom pre návrat múdrych mladých ľudí robiť vedu na Slovensku. Vieme, ako ich vieme nalákať, koľkí prišli a ak toto vidia, ten cirkus okolo toho, tak jednoducho 100 % sa nám tu nikto nevráti robiť vedu.
2. Tým pádom si ostrieľame možnosť tvoriť takzvané pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, lebo ak raz automobilový priemysel bude problémom Slovenska, budeme mať fest veľký problém so zamestnanosťou a teda ja si myslím, aby sme neskončili ako Detroit.
3. Všetky orgány, či štátnej správy či samosprávy, sa snažia so svojimi nehnuteľnosťami efektívne narábať. Ja vôbec nevidím problém, že ak majú lukratívnejšie budovy a dokážu ich posúvať aj možno komerčným smerom, aby si zarobili na to, čo potrebujú k vedeckej činnosti, ja v tom absolútne žiaden problém nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Bolo toho veľa, tak dovoľte mi len hutne. Pán poslanec Hrnko, už tu nie ste, ale naozaj ste poslancom za SNS a budete niesť historickú zodpovednosť za toto a ako poslanec SNS, a môžte kričať na všetkých, koľko chcete, ale to podstatnejšie chcem povedať. Naozaj zdá sa, že tu ide o budovy, že už to priznávajú všetci. Keby vláda Slovenskej republiky povedala v príprave transformácie SAV, že je jej návrhom, aby sa SAV v rámci transformácie vzdala týchto a týchto nehnuteľností alebo týchto a týchto zariadení a tie prešli do inej správy štátu, bola by o tom debata medzi SAV a vládou a mohla by sa SAV rozhodnúť, či súhlasí alebo či ide do, či nejde do transformácie, ale žiadna taká debata neprebehla. SAV išla do transformácie ťažkého náročného riskantného procesu s tým, že jej vláda a schválením zákona aj táto snemovňa sľúbila, že jednoducho prevezme svoj majetok a bude s ním môcť narábať lepšie a účelnejšie. A to, čo je problém dnes, je, že ministerka školstva je ochotná tento proces vrátiť aj za cenu toho, že takmer zničí akadémiu tým ročným chaosom, ktorý bude teraz nasledovať a zároveň teda jej vytrhne tieto veci potom z ruky. A to už nie je ani fér, ale ani múdre, ani vo verejnom záujme. Tá diskusia, či má mať akadémia vied observatórium na Lomnickom štíte, mala prebehnúť pred rokom a pol. Dneska už tá debata legitímna nie je, lebo my sami sme tu všetci schválili zákon, ktorým sme povedali, že áno, transformuje sa tak, ako je. A ak niekomu stojí tento pozemok, táto budova za naozaj totálnu stratu dôvery v tento štát, ktorá už je tak či tak podozrivo nízka, tak podľa mňa koná a hazarduje s týmto štátom, nehazarduje len s akadémiou vied, pretože naozaj nikto už sa nebude môcť spoľahnúť na slovo dané vládou a parlamentom tejto republiky.