12. schôdza

Nebudem reagovať na, pokiaľ sa týka, tuná pána poslanca, že som rodina. Totálna blbosť. Ja mám 66 rokov a mám vlastný rozum na to, aby som povedal.
Prekvapuje ma to, a to som apeloval, a preto som to podrobne sa vám snažil podať, aby ste si vôbec uvedomili, aký cirkus tu predvádzame pri voľbe generálneho prokurátora. Keď sa to nepodarilo prvýkrát, dvakrát, tak sme už vtedy mohli uvažovať nad tým, že budeme ho voliť verejne, tak ako volíme pána prezidenta. A neboli by sme mrvili tento parlamentarizmus a neboli by sme robili tento humbug, ktorý tu robíme, to, že naši ľudia majú toho už dosť.
Takže sa dohodneme, nech sa navrhnú kandidáti na generálneho prokurátora a nech sa v máji verejne volí. A nech si ľudia zvolia proste apolitického generálneho prokurátora. Nič nám k tomu nebráni a vyjdeme všetci so cťou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážení prítomní poslanci, ja by som sa veľmi rada zapojila do rozpravy ohľadne voľby a vlastne návrhu novely zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Doteraz v rozprave zaznelo, najmä z radov poslancov opozície, mnoho konštatovaní, ktoré podľa môjho názoru sa až tak netýkali priamo tejto novely, o ktorej prebieha rokovanie. Odznelo tu viac názorov na napríklad činnosť prokuratúry, odznelo tu napríklad, že naša prokuratúra nie je sovietskeho typu, lebo Rusi prebrali jej model z napoleonského Francúzska, samozrejme, že Vyšinskij sa tu nespomenul.
Bolo tu povedané veľakrát a opakovane, že táto novela alebo jej účelom je ovládnutie prokuratúry, že ide o útok na demokraciu, že ide o likvidáciu slobody, o útok na mandát poslanca uplatniť si slobodne svoju vôľu. Ďalej tu bolo niekoľkokrát opakované, že ide o zrušenie tajnej voľby a že zavedením verejnej voľby, že to je protiústavné, že týmto sa ruší výdobytok novembra ´89. Taktiež bolo povedané, že predseda Národnej rady porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona tým, že neurčil termín na podanie návrhu kandidátov na vymenovanie generálneho prokurátora. A taktiež sa veľakrát opakovalo, že sa menia pravidlá počas hry. Tak ja sa chcem vrátiť k téme, ktorou je vlastne novela zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, a vzhľadom na to, čo tu odznelo, tak by som chcela poukázať na to, že práve môj predchádzajúci účastník parlamentnej rozpravy pán poslanec Muňko presne vo svojom faktografickom prejave uviedol, že čo sa stalo v Národnej rade Slovenskej republiky, a síce, že pri otázke voľby generálneho prokurátora ostala Národná rada zablokovaná. To sa stalo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podľa Správy o európskych štandardoch týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému a v oblasti prokuratúry, ktoré boli prijaté Benátskou komisiou na jej 85. plenárnom zasadnutí v Benátkach 17. - 18. novembra 2010, v bode 36 sa v tejto správe uvádza: "V krajinách, v ktorých generálneho prokurátora volí parlament, je možné znížiť riziko politizácie procesu jeho vymenovania tým, že by voľbu pripravil parlamentný výbor, ktorý by mal vziať do úvahy aj názor expertov." Tým chcem povedať, že v Slovenskej republike volíme prokurátora v parlamente, že voľby pripravuje ústavnoprávny výbor.
Ďalej sa v správe uvádza: "Použitie kvalifikovanej väčšiny pre voľbu generálneho prokurátora by mohlo byť chápané ako mechanizmus dosiahnutia konsenzu pri takýchto menovaniach." My nemáme požiadavku kvalifikovanej väčšiny, ale jednoduchej.
A ďalej sa v správe uvádza: "Je ale potrebné poskytnúť aj alternatívny mechanizmus, ak by nebolo možné dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu, aby sa predišlo k zablokovaniu systému." Musím skonštatovať, že napriek tomu, že my máme požiadavku a potrebu iba jednoduchej väčšiny pre voľbu, došlo v Národnej rade Slovenskej republiky k zablokovaniu tohto systému preto, lebo nikto nezískal väčšinu, ani koalícia, ani opozícia, pri voľbách. Čiže ten pokrik z opozičných radov, že koalícia nezískala väčšinu, a preto nedošlo k zvoleniu generálneho prokurátora, patrí presne aj na opačnú stranu, pretože ani ona nezískala väčšinu. A z tohoto dôvodu, že nikto nezískal väčšinu, nedošlo k voľbe.
Poukazujem na to, že v zmysle platných právnych predpisov došlo dvakrát k voľbe a v každej z týchto volieb boli zrealizované dve kolá voľby. To znamená, že vo dvoch voľbách v štyroch kolách nedošlo k zvoleniu generálneho prokurátora. Stalo sa to približne tak, ako to popísal pred chvíľou pán poslanec Muňko.
Čiže v Slovenskej republike ohľadne voľby generálneho prokurátora vznikla patová situácia. Teraz ide o to, aké stanovisko zaujme parlament k tejto patovej situácii. Či táto patová situácia spôsobila takú situáciu v štáte, že bolo potrebné konať mimoriadne, alebo či išlo o proces, ktorý je zvládnutý právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že v zákone č. 153/2001 Z. z. o organizácii prokuratúry je pamätané na situáciu, keď nemáme generálneho prokurátora a priamo zo zákona prechádzajú jeho kompetencie na prvého námestníka Generálnej prokuratúry, možno skonštatovať, že v Slovenskej republike tým, že nedošlo k zvoleniu generálneho prokurátora, nenastala žiadna katastrofická situácia, pretože zákonná úprava na takúto situáciu pamätá.
Napokon dnes je 4. februára a čo sa stalo? Zrútila sa prokuratúra? Nie. Automaticky nastúpil zákonný proces, prvý námestník generálneho prokurátora prevzal všetky kompetencie svojej funkcie a svoju funkciu bude vykonávať tak, ako mu zákony kážu.
To znamená, že keď podľa môjho názoru predseda parlamentu zvažoval, že či vznikla situácia na zvolanie mimoriadnej schôdze na mimoriadne postupy, na riešenie nejakej kritickej situácie, uvažoval správne, ak posúdil túto situáciu ako nie takú kritickú, aby musel zvolávať mimoriadnu schôdzu a určovať mimoriadne termíny na predkladanie návrhov kandidátov.
Ďalej chcem povedať, že naša posledná voľba generálneho prokurátora sa uskutočnila v decembri 2010 a najbližšia riadna schôdza sa deje od 1. februára 2011. Ku zániku funkčného obdobia generálneho prokurátora došlo 2. februára 2011, čiže v priebehu tejto schôdze. Nebol preto dôvod na to, aby predseda Národnej rady zvolával mimoriadnu schôdzu. Naopak, tá patová situácia, ktorá v parlamente vznikla, vyvolala potrebu takúto situáciu riešiť, a tak - ako sa uvádza v bode 36 tej Benátskej komisie - bolo by potrebné poskytnúť a mať aj alternatívny mechanizmus, ak by nebolo možné dosiahnuť väčšinu, aby sa predišlo tomu zablokovaniu systému.
Preto podľa môjho názoru okrem iného prišli koaliční poslanci po dohode s návrhom na zmenu rokovacieho poriadku. Neviem, či sme si všetci uvedomili, akým spôsobom je naformulované nové znenie predkladanej novely, ja ho pre istotu prečítam, aby som tak mohla vyvrátiť všetky doterajšie tvrdenia z opozičných radov, že ideme rušiť tajnú voľbu a že ideme rúcať nejaký systém.
Naopak, "podľa § 39 ods. 8 navrhovanej novely tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou", to napríklad prípad generálneho prokurátora a jeho funkcie nie je, ďalej "alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesenie Národná rada". Myslím si, že okrem strany SNS všetky strany disponujú počtom 15 poslancov, to znamená, že nikto nebráni poslancom, aby podali na schôdzi návrh, aby Národná rada bez rozpravy sa o tomto návrhu uzniesla, či bude sa hlasovať o tej-ktorej funkcii tajne. Čiže nedošlo ku žiadnemu zrušeniu tajnej voľby v tomto prípade, naopak, otvára sa priestor, aby Národná rada ad hoc v budúcnosti predišla prípadnému zablokovaniu svojho systému a aby bolo možné riešiť na návrh skupiny poslancov to, akým spôsobom sa Národná rada uznesenie hlasovaním o spôsobe voľby, pokiaľ taký návrh bude podaný najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze Národnej rady. Čiže poukazujem na to, že toto znenie novely vlastne dáva všetkým priestor na slušné a demokratické riešenie krízovej, možno, situácie.
Z týchto dôvodov ja, samozrejme, že budem za tento návrh novely hlasovať, myslím si, že je potrebné, aby sa dostala do druhého čítania, a myslím si, že je potrebné pre nás, aby sme tento problém vyriešili.
Ďalej, pokiaľ ide o ostatné výhrady, napríklad, že predseda parlamentu porušil svoju zákonnú povinnosť stanoviť termín na voľbu kandidáta, musím povedať, že všetky úkony predsedu Národnej rady jednoznačne, doterajšie teda, smerovali k splneniu účelu právnej úpravy, aby došlo k zvoleniu generálneho prokurátora. Pretože v primeranom časovom predstihu pred skončením funkčného obdobia súčasného generálneho prokurátora určil termín pre poslancov na návrhy kandidátov a v súlade so schváleným volebným poriadkom, čiže nie zákonom, ale naším volebným poriadkom, ktorý sme si schválili, zaradil návrhy, ktoré mu boli predložené, vždy na najbližšiu parlamentnú schôdzu. Týmto spôsobom postupoval až dovtedy, kým nedošlo k zablokovaniu tejto Národnej rady.
Ďalej ešte by som chcela uviesť, že podľa môjho názoru je správne, že neriešime mimoriadnymi prostriedkami toto zablokovanie, ale že práca Národnej rady pokračuje ďalej, pretože si myslím, že náš štát je teraz v takej situácii, že by sme sa nemali opakovane traumatizovať každých 15 dní podávať nejaký návrh na generálneho prokurátora, ale že by sme si to mali vyriešiť riadnou legislatívnou cestou. A okrem toho prijímať zákony, ktoré potrebujeme a pracovať ďalej. Dovtedy, kým neprijmeme aj zákon, ktorým budeme riešiť aj túto patovú situáciu.

Vážená pani poslankyňa, vy ste hovorili, že je potrebné vyriešiť túto patovú situáciu legislatívnou cestou. Viete, čo je potrebné vyriešiť? Je potrebné vyriešiť vašu situáciu v koalícii. Pretože je obdivuhodné, akým spôsobom vy dokážete zdôvodňovať to, že sa neviete dohodnúť na voľbe generálneho prokurátora, teraz ste prišli s novou filozofiou, že nastala patová situácia a že je potrebné tú situáciu riešiť práve takýmto spôsobom. To je tu nový prvok, ktorý ste do toho priniesli.
A pritom by som skôr z vašej strany očakával ako bývalej sudkyne, že by ste komentovali slová odborníka profesora Mamojku, ktorý hovoril o tom, že o čom je tá tajná voľba. Je to ochrana voleného a volacieho. Ale vy ste sa zaoberali tými všelijakými vecami, možnosťami, ale aby ste prikryli to, že toto všetko vzniká len preto, lebo ste sa neboli ochotní dohodnúť na jednom kandidátovi. Veď ste mohli normálne v tomto platnom legislatívnom procese ponúknuť takých kandidátov, ktorí budú prijateľní pre všetkých, ktorí ich budú voliť. A hovoriť o tom, že dnes je zákonný postup?
Môj kolega pán Glváč povedal už v svojom príspevku. Čo sa stane, keď v prípade prvého zástupcu napríklad ho prejde auto, ja mu to neprajem, čo sa stane potom? Príde ďalšia legislatíva, ktorou ho budete z večera na ráno riešiť?
Ide tu o to, pani poslankyňa, nič iné, neskrývajme si oči, jednoducho ide tu o to, že sa neviete v koalícii dohodnúť a rozoberáte tu demokratické princípy. A vo vašom prípade sa čudujem, práve takéhoto silného inštitútu, kde musíme zachovať naozaj právo byť chránení aj volení, ale aj voliaci. V iných si vieme predstaviť aj verejnú voľbu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, vážená pani poslankyňa, ja som osobitne chcel vypočuť si vyše vystúpenie z toho dôvodu, že predsa len ste aktívna sudkyňa a bolo pre mňa zaujímavé, asi ako bude koalícia formulovať svoj názor očami právnikov, ktorých majú vo svojich radoch.
Pani poslankyňa, to, ako s ľahkosťou motýľa, ktorý na jarnej lúke máva krídlami, hovoríte o tom, že predseda parlamentu si splnil povinnosti a že urobil všetko, čo mal. No to je ale len čisto politické hľadisko. To znamená, že ste zrejme teda ten talár sudcu úplne vyzliekla. O problémoch, o ktorých hovoríte, o nejakých patových situáciách, hovoril aj kolega, to je absolútne očividné, veď to sú politické problémy vaše a čisto politické, ktoré sú vo vašej koalícii.
Je predsa absolútne neprípustné, pani poslankyňa, to vám hovorím teraz ako sudkyni, aby ste predsa rozmýšľala tak, že pokiaľ je povinnosť a uplynie funkcia prokurátora v utorok tohto týždňa a vy tu začnete hovoriť, že situácia je normálna, že na tejto schôdzi nie je vypísaná voľba, to znamená, aby sa vyvinil predseda parlamentu, môže povedať, že naozaj urobil všetko objektívne pre to, aby bol generálny prokurátor zvolený, a len politické pomery spravidla medzi koalíciou a opozíciou spôsobili, že zvolený nebol. Ale nevypísať voľby a čakať na nejakú novú právnu normu, ktorú si vymyslíte absolútne len v súvislosti s touto voľbou, je, pani kolegyňa, ale hrubé prznenie práva a nepochopiteľné, že to ako sudkyňa hovoríte.
Poviem vám úplne úprimne a nechcem byť osobný, mrzí ma to, ale ide o veľmi dôležitú okolnosť, nechcel by som, aby ste ma vy súdili v právnej veci pri tomto prístupe. Buď ako právnici držíme nejaký elementárny štandard spravodlivosti a objektivity, alebo potom budeme konať absolútne a bezbreho účelovo. A to je práve to, pred čím zásadným spôsobom varujeme tento parlament, nedajme sa na túto cestu. Jednoducho je neprípustné... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Musím dotlieskať, lebo polovicu z toho mám pripravené. No, škoda, že tu nie je, myslím, kolega Tomčo to bol, ktorý pred tým na vystúpenie Dušana Muňka povedal, že si vylosoval zlý príhovor, ale aj pani doktorke tuná asi vylosovali pred začatím schôdze iný príhovor, pretože na veľa vecí už sme odpovedali a sme si povedali. A Národnú radu považujem asi za tak zablokovanú, asi ako vy ste boli nezávislá sudkyňa v poslednom období. Keď bolo treba, tak ste bola poradkyňa nemenovaného ministra spravodlivosti, ktorý robil tú kvázireformu, ktorú sme všetci a všetci sudcovia pocítili. Potom ste boli chvíľu zase nezávislá sudkyňa, predtým na ministerstve a teraz ste v inom klube závislá poslankyňa. Tak o čom tu hovoríte? Vy ste len vybrali zlých kandidátov. A teraz zrazu hovoríte o zablokovaní.
Veď keby vypísal predseda parlamentu v normálnom termíne ďalšiu voľbu a bavili by ste sa o tom, tak by žiadna patová situácia nedošla. A nenastala. Hovoril som to včera. Šiesty, siedmy ústavný činiteľ. My nemáme na čele šiesteho, siedmeho ústavného činiteľa. Na čele prokuratúry nestojí nikto. Stojí nevolený námestník.
Pýtam sa, čo som sa pýtal pána predseda Národnej rady včera. Viete, akú má vôbec previerku? Ani tam nešiel, ani sa nešiel opýtať. A vy ako sudkyňa toto pripúšťate? A ešte obhajujete? A aká patová situácia? To, že nie ste schopní si nájsť nejakého kandidáta, ktorý by spĺňal vaše politické predstavy a robil vám tam šaša? To je patová situácia Národnej rady?!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja nie som právnik, a preto sa chcem opýtať len ako občan a politik. Pani poslankyňa, hovorili ste, že koalícia nezískala väčšinu, čiže nezvolila prokurátora, a potom teda je nutné ísť na priamu voľbu.
Prosím vás pekne a ako donútite teraz tých poslancov, ktorí z radov koalície nevolili v tajnej voľbe generálneho prokurátora? Čiže politickí predsedovia im musia dať príkaz a skontrolujú tých poslancov, ktorí nevolili, teda ak neprešiel v minulosti ten prokurátor, ktorí ho nevolili, či ho volili, a keď ho nevolili, tak prídu konzekvencie.
Alebo ste presvedčená, ak by za danej konštelácie bola aj verejná voľba, tak tí poslanci, ktorí nevolili toho prokurátora, by ho nevolili ani teraz, čiže taká istá situácia by nastala.
Tu stačilo urobiť jednu vec: nájsť jedného kandidáta, ktorý bude zvolený, a mohli ste ho zvoliť už veľmi dávno.
A potom sa pýtam, pani poslankyňa, keďže ste právnička a sudkyňa, ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, myslím, že ste podpísala aj vy tých 200 sudcov, čo podpísali proti zasahovaniu politickej moci do justície a do súdnictva. Teraz vám nevadí, že vám politickí predsedovia budú dávať príkaz, ako máte voliť? A to ste právnička a sudkyňa?
Ďakujem pekne.

Tak ja by som rada reagovala na to, čo považujem za faktické, čo bolo povedané v pripomienkach koaličných poslancov, nie na osobné invektívy, ktoré voči mne vedú.
Proste ja som konštatovala vo svojom príhovore v rozprave, že došlo k patovej situácii, že došlo k zablokovaniu parlamentu, lebo sa dvakrát zopakovala voľba, jej štyri kolá nepriniesli víťaza, to znamená, nikto nezískal väčšinu. Nehovorím, že koalícia, ale ani opozícia, ani koalícia. Nikto. Neboli sme schopní v tejto Národnej rade zvoliť generálneho prokurátora.
Preto prišiel návrh, ktorým sa nenavrhuje zrušenie tajnej voľby, ale navrhuje sa, aby sa tajne hlasovalo v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na to na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesenie Národná rada. A že vidím v tomto návrhu novely riešenie tejto patovej situácie.
To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tak v rozprave k zmene rokovacieho poriadku sme si vypočuli rôzne názory, ktoré hovoria za, ale aj proti zachovaniu tajnej voľby. Vystúpio pomerne veľký počet poslancov prevažne opozičných a odznelo aj niekoľko desiatok faktických poznámok.
Dovoľte mi však povedať, že tajná voľba je právom, nie povinnosťou. Verejnú voľbu preto označiť generálne za nedemokratickú považujem za nesprávne. Označiť verejnú voľbu za návrat pred rok 1989 je prinajmenšom scestné, a to aj s prihliadnutím na to, že vtedajší režim nemal nič spoločné s demokraciou a vôbec nie so zastupiteľskou demokraciou. (Ruch v sále.)
Páni kolegovia zo SMER-u, ja vás poprosím trošku o kľud. Ďakujem veľmi pekne.
Vehemencia a silné slová zo strany opozičných poslancov sa mi zdali byť občas nemiestne a zbytočne prehnané. Áno, možno aj trošku naivne si myslím, že verejná voľba zníži priestor na možný nátlak a ovplyvňovanie poslancov pri personálnych voľbách. Poslanec by nemal mať problém povedať si svoj názor, nemal by sa báť za svoje rozhodnutie a postaviť sa k tomu hoci aj verejne. Ak to nevie alebo nechce urobiť, vyvoláva to rôzne otázniky. A áno, je aj pravda, že za tajnú voľbu sa dá ukryť všeličo a dovoľte mi týmto smerom ďalej nešpekulovať.
Ďakujem. Z mojej strany všetko.

Dobrý deň, pozdravujem. Ctení kolegovia, dovolil by som si navrhnúť jednu vec, ktorú ja považujem za pomerné drobnú, skôr technického charakteru, a predpokladám teda, že mohol by byť aj nejaký širší súhlas.
Problém je ten, že približne 700 rôznych výtlačkov periodickej tlače chodí povinne do Parlamentnej knižnice a zo zákona je Parlamentná knižnica povinná všetky tieto výtlačky archivovať a nemáme na to tam jednoducho miesto. To, čo Parlamentná knižnica potrebuje, to je nejakých približne 20 výtlačkov z tých, ktoré, okrem tých, ktoré tak či tak má už objednané a si ich platí. Mám na mysli výtlačky ako Justičná revue alebo ARS NOTARIA, Policajná prax a teória. Tieto výtlačky budú chodiť, samozrejme, naďalej, a to tak, že Národná rada ich zakúpi. Celkove by to stálo 800 eur ročne. Národná rada ušetrila dosť veľa prostriedkov na svojich prevádzkových nákladoch, čiže táto suma, si myslím, je primeraná.
Povinné výtlačky chodia dnes do približne 15 inštitúcií. Sú tam všetky krajské knižnice, je tam štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied, Univerzitná knižnica, Slovenská národná knižnica a tak ďalej. Napríklad Národné centrum mediálnej komunikácie je tam tiež a ešte registrujúci orgán. Čiže keď z týchto 15 alebo 16 výtlačkoch tento jeden by nebol, tak si myslím, že neutrpí naša spoločnosť nejakú veľkú ujmu.
Tie výtlačky, ktoré chodia, len pre ilustráciu, tak, samozrejme, sú to Nový Čas, Dorka, Evka, Pes a mačka, Playboy, Voloviny bez ofiny, Čas na lásku, Vrabček, Wedding Day. Takéto veci tam jednoducho chodia a naozaj tí zamestnanci majú s tým problém to tam archivovať. Zaberá to veľmi veľa miesta.
Ešte raz: tie veci, ktoré sú rozumné a potrebné, tie samozrejme, naďalej budú chodiť.
Ešte pre informáciu, Parlamentná knižnica nie je prístupná verejnosti, je najmä pre poslancov a ich asistentov, tí nepotrebujú väčšinu z týchto vecí ku šťastiu.
A na záver by som rád uviedol, že máme predsa internet, kde sa v rešeršiach dá aj tak väčšina vecí alebo takmer všetko bez najmenších problémov vyhľadať. Skôr naopak, keď niekto si spomenie dnes, že no áno, pred tromi rokmi v Novom Čase bol nejaký článok a teraz ho chcem vedieť, tak určite nepôjde si to tam listovať a zabíjať s tým čas, ale si to aj tak pozrie na internete.
Takže takýto jeden návrh mám. Chcel by som vás pekne poprosiť o súhlas s týmto, myslím si, že by ste kolegom v Parlamentnej knižnici výrazne zjednodušili život.
Úplne na záver. Toto, samozrejme, preberal som s kolegami Parlamentnej knižnice, preberal som to aj so šéfom poslaneckého klubu SMER, pán Paška tu teraz nie je a som sa ho pýtal na názor, a preto ma aj trochu prekvapilo, že pán Čaplovič, predpokladám, vystúpi a povie nejaké svoje výhrady k tomu. No napriek tomu dúfam, že sa nám podarí sa na tomto zhodnúť.
Ďakujem vám zatiaľ.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín, audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 17. januára 2011 č. 230 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 16. marca 2011 a gestorský výbor do 18. marca 2011.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.