12. schôdza

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetného návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 118 z 25. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 47 z 25. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 40 z 27. januára 2011, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 33 z 20. januára 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh zákona prerokoval dňa 20. januára, ale neprijal uznesenie, lebo jeho návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali prijali tento návrh.
V čl. I. v 21. bode sa v úvodnej vete slová "§ 252d" nahrádzajú slovami "§ 252e" a slová "252e" sa nahrádzajú slovami "§ 252f". Doterajší § 252 sa označuje ako § 252f.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh uvedený v IV. časti tejto spoločnej správy schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a v treťom čítaní v Národnej rade a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 41 z 27. januára 2011.
Ďakujem, pán predseda, skončila som.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Zákonník práce je jeden z najdôležitejších zákonov, ktoré ovplyvňujú trh práce, ktorý ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Zákonník práce je ten zákon, ktorý podľa toho, čo je v ňom napísané, buď pomáha znižovať nezamestnanosť a pomáha vytvárať nové pracovné miesta, alebo naopak, pomáha zvyšovať nezamestnanosť a bráni tvorbe nových pracovných miest.
Ten Zákonník práce, ktorý je dnes v platnosti, na neho platia tie druhé charakteristiky. Je brzdou tvorby nových pracovných miest, jeho zmenami počas predchádzajúceho obdobia došlo k zvýšeniu nákladov na tvorby nových pracovných miest. A to je vec, ktorá ma nemôže nechať kľudným. Jednou z našich priorít je predsa zníženie nezamestnanosti, je vytvorenie množstva nových pracovných miest. To od nás očakáva verejnosť, to od nás očakávajú voliči nielen naši, ale všetci voliči, a to od nás očakávajú predovšetkým tí ľudia, ktorí vplyvom krízy a všetkých vplyvov stratili zamestnanie.
My potrebujeme urobiť všetko pre to, aby sme túto situáciu zmenili, aby sme zlepšili podmienky pre zamestnávanie, odbúrali bariéry a aby sme vytvorili také podmienky, ktoré naozaj pomôžu tvorbe nových pracovných miest. Toto je priorita č. 1. Nad touto prioritou nemôže stáť žiadne rozhodnutie alebo žiaden názor, že máme čas, že toto budeme riešiť o pár mesiacov, pretože to by sme zároveň povedali, že nevadí, že tí ľudia nemajú prácu, však ešte polroka počkajú. A ja si myslím, že neboli sme tu zvolení na to, aby sme čakali, ale na to, aby sme urobili všetko, čo sa dá preto, aby si ľudia prácu našli. A to, čo môžme urobiť, je zmeniť zákony. Zmeniť zákony a odstrániť z nich to, čo bráni práve tvorbe nových pracovných miest. Preto nemôžem akceptovať názor, ktorý priniesli do diskusie o novele Zákonníka práce úradníci, a to je, že táto novela, ktorú tu máme na stole, je tzv. aproximačná novela, v ktorej reagujeme na výhrady Európskej komisie voči zneniu Zákonníka práce, a že k tejto novele nie je možné z toho dôvodu dávať žiadne pozmeňujúce návrhy. Sme predsa zákonodarný orgán. Keď vieme presne čo je problémom, keď vieme, kde nás tlačí topánka, je našou psou povinnosťou, aby sme konali.
Preto chcem predložiť pozmeňujúci návrh. A zdôrazňujem, nie je to nepriama novela, že v nejakom zákone chcem pridať pozmeňujúci návrh mimo obvyklých pravidiel legislatívneho procesu a rýchlo niečo zmeniť. Je to novela k Zákonníku práce, pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce, ktorý reaguje na Zákonník práce, ktorý bol v riadnom legislatívnom procese otvorený a je naším plným právom uplatňovať k nemu doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.
Jedným z tých problémov, a teraz už popisujem to čo vlastne chcem predložiť vo svojom pozmeňujúcom návrhu, je súbeh odstupného a výpovednej lehoty. V našom vládnom vyhlásení je explicitne a jednoznačne napísané zrušíme súbeh odstupného a výpovednej lehoty. Je to v schválenom vládnom vyhlásení, vládnom programe, ktorým sa všetci máme povinnosť riadiť. A preto sa pýtam, čo nám bráni, keď toto máme jednoznačne napísané vo vládnom programe, aby sme tak neurobili, keď takú možnosť máme, keď vieme, ako sa to dá spraviť, keď sa vlastne prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu len vrátime do situácie a do legislatívneho stavu, ktorý tu päť rokov platil, fungoval a pomáhal naozaj v tvorbe nových pracovných miest. A navyše, keď je to ten istý stav, ktorý bol dohodnutý na tripartite svojho času, keď sme viedli dlhé a zdĺhavé a ťažké rokovania so zástupcami odborov, a pod ktorý sa aj zástupcovia odborov podpísali a súhlasili s ním. To znamená, vraciame veci len do stavu, ktorý tu platil, ktorý bol odsúhlasený odbormi a ktorý bol odsúhlasený celou vtedajšou tripartitou.
Ďalší bod, ktorý by som chcel osobitne zvýrazniť je, že často sa nám stáva aj v minulosti, aj v súčasnosti a bude sa nám to stávať stále, a preto treba dávať veľký pozor, že nám tu prichádza legislatíva, ktorá je vyvolaná európskymi smernicami. A pod zdôvodnením, pod pláštikom aproximačnej novely alebo nevyhnutnosti prispôsobiť našu legislatívu európskej legislatíve, naši úradníci v snahe byť mnohokrát pápežskejší od pápeža idú ďalej. Idú ďalej ako hovorí smernica a tým pádom de facto vytvoríme situáciu, že tu zhoršíme podmienky pre zamestnávanie, pokiaľ by sa to týkalo iných zákonov, zhoršíme a skomplikujeme podmienky pre niečo iné a nevšimneme si to, pretože sme, domnievame sa, že to musíme urobiť, pretože takto nám káže európska legislatíva.
Ja viem, že je to ťažké odsledovať si to, pozrieť si každú smernicu a porovnať si to s navrhovaným textom, ale moja skúsenosť, žiaľbohu je taká, že máme tu množstvo zákonov, ktoré komplikujú občanom život a nemuseli takými byť, keby sme dávali väčší pozor. Preto som sa rozhodol ten pozor dávať, aj ako predseda komisie pre podnikateľské prostredie, aby sme toto už nerobili. A tak isto aj v tejto novele, ktorá tu je, je časť vety, ktorá pokiaľ by bola takto aplikovaná, tak viac skomplikuje a viac zviaže možnosti zamestnávateľa ako ukladá smernica. A preto navrhujem toto súvetie alebo túto časť vety vypustiť.
Z týchto dôvodov, ktoré som hovoril a ktoré podľa mňa, keď to zhrniem a podčiarknem, by som to nazval, je to odmietnutie byrokratizácie politiky, pretože nič iné ako byrokratizácia politiky je, keď my budeme bez analýzy počúvať, čo si želajú úradníci na ministerstvách a budeme akceptovať ten proces, ktorý oni nám navrhnú, že je správny. My tu nie sme na to, aby sme takto konali. My sme na to, aby sme kriticky zvažovali každú vetu, každé slovo v zákone a snažili sa prijímať také zákony, ktoré budú tejto krajine na prospech a ktoré jej budú pomáhať. Preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení vládny návrh zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a mení sa takto.
Bod 1. V čl. I. sa za novelizačný bod 4 vkladajú novelizačné body 5 a 6, ktoré znejú:
"5. V § 62 ods. 3 sa za slovo "mesiac" vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová "ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná".
Bod 6. V § 63 ods. 1 písm. b) sa za slovami "technického vybavenia" sa čiarka nahrádza slovom "alebo" a slovo "zvýšiť" sa nahrádza slovom "zabezpečiť".".
Ďalšie novelizované body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. V návrhu § 62 ide o zjednodušenie významu tohto paragrafu v zmysle vypustenia podmienky písomnej formy dohody o peňažnej náhrade a podmienky uvedenia tejto dohody v písomnej forme v pracovnej zmluve, rovnako ako tieto podmienky nie sú súčasťou právnej úpravy odstupného a odchodného, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi. Tieto požiadavky sú nadbytočné a nevyvážené z hľadiska súboru práv a povinností zamestnávateľa a zamestnanca.
V návrhu zmeny v § 63 ide o legislatívno-technickú úpravu a upresnenie podmienok pri výpovedi danej zamestnávateľom. Súčasné znenie nie je jednoznačné, čím umožňuje nejednoznačný výklad.
Bod 2. V čl. I. sa za novelizačný bod 5 vkladá nový novelizačný bod 6, ktorý znie:
"6.V § 76 ods. 1 a 2 znejú:
"(1) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
(2) Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej desať rokov patrí odstupné v sume najmenej štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.".".
Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. V návrhu zmien § 76 ide o znovuzavedenie oddelenia výpovednej doby a odstupného v právnej úprave spred 1. septembra 2007. Súčasná právna úprava hovorí, že ak vás zamestnávateľ prepustí, dostanete okrem dvoch platov počas výpovednej lehoty ešte dvojmesačné odstupné. Trojmesačné vtedy, ak pracujete viac ako päť rokov. Po novom by prepustený zamestnanec mohol dostať buď jedno alebo druhé. To je buď odstupné alebo výpovednú lehotu počas výpovednej lehoty. Súčasný právny stav neopodstatnene zvyšuje náklady na uvoľnenie zamestnancov v prípade, ak sa podnik ocitne v problémoch a de facto tak ohrozuje existenciu väčšieho počtu pracovných miest, až existenciu samotného podniku, pretože znemožňuje pružne reagovať na reálnu situáciu na trhu. Výsledkom tejto zmeny by malo byť zníženie bariéry pre tvorbu pracovných miest, viac pracovných miest a pružnejší trh práce.
3. V novelizačnom bode 6 v § 157 ods. 1 až 3 sa vypúšťajú slová "z dôvodu, že táto práca sa nevykonáva, alebo pracovisko je zrušené".
Navrhovaná zmena vychádza zo smerníc 2006/54/ES a 2010/18/EÚ (96/34/ES), kde sa nešpecifikuje, ktoré sú objektívne dôvody, kedy nemôže zamestnávateľ zaradiť zamestnankyňu alebo zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko.
U zamestnávateľa môžu nastať aj iné objektívne dôvody, pre ktoré nemôže zamestnankyňu alebo zamestnanca zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko. A preto prijatím pôvodne navrhovaného textu by sme podstatne zúžili pružnosť pracovného trhu a skomplikovali zabezpečovanie chodu podniku pre zamestnávateľa.
V súvislosti s navrhovaným doplnením je potrebné v čl. VIII prečíslovať novelizačné body.
Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, viete, je mi sympatické na vás, že vy skutočne neprekračujete svoju povesť a neprekračujete svoje meno, pretože idete s takými návrhmi, ktoré ste kedysi navrhol a rozprávate ešte o tom, ako pomôžete Zákonníku práce a ako sa vrátime k pôvodnému Zákonníku práce, ktorý bol za vašich čias predkladaný, kedy vy ste úplne jednoducho zrušil sociálny dialóg, kedy ste absolútne zamietol tripartitu, zriadil ste poradný orgán. A dnes nám tu tvrdíte, ako ste to vy prerokoval v tripartite.
Viete, myslím si, že poniektorí máme veľmi dobrú pamäť, tak vieme ako tento Zákonník práce prebiehal a vieme, aké tam boli dohody s odborármi.
Aj to čo ste teraz predviedli, je snaha sa vyhnúť vyjednávaniu práve s tripartitou. Ak chcete niečo urobiť flexibilné, ak budete čerpať eurofondy, ak budete robiť aktívnu politiku na trhu práce, tak skutočne môžme nájsť nové pracovné miesta, pretože vám odíde štyritisíc ľudí zo železníc a váš práve pozmeňovací návrh tomu veľmi ľahko napomôže, len im nenájdeme prácu.
Ja si myslím, že môžem povedať za našu politickú stranu, že väčšina poslancov povedala, že tento Zákonník práce, tú euronovelu by sme boli schopní podporiť, ale ak tam bude taký pozmeňovací návrh, ako ste ho dal vy, pretože tá euronovela je skutočne iba transponovať smernicu Európskej únie, tak je tam určitá totožnosť, ale toto si myslím, že je vážne nad rámec a vážne poškodí zamestnancov bez toho, aby ste sa vyhli tripartite, aby ste sa vyhli dialógu a aby ste uzatvorili dohodu. Takže zamyslite sa nad tým, čo je aktívna politika práce.

Chcel by som podporiť vystúpenie, aj pozmeňujúce návrhy kolegu Kaníka. A to tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska. Z formálneho hľadiska musím plne súhlasiť s tým, že skutočnosť, že ide o aproximačnú novelu, v žiadnom prípade nie je dôvodom, pre ktorý by nemohla zasahovať aj do iných záležitosti ako je navrhované. To nepovažujem za dostatočný argument. Je to novela zákona ako každá iná. Ak máme potrebu upraviť v nej aj iné veci, môžme to urobiť.
Rovnako súhlasím s tým, že pri aplikovaní, aproximovaní smerníc Európskej únie, aby sme nemali nadrámec toho čo je nevyhnutné najmä v prípade, ak sa nám nariaďujú veci obmedzujúce napr. pružnosť trhu práce ako je to aj v tomto prípade.
Z vecného hľadiska si myslím, že nemali by sme mať problém podporiť veci, ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré sú v súlade so smerovaním tejto vlády, ktoré zvyšujú flexibilitu trhu práce. A odkladať to, keď sme jasne sa vyjadrili, že chceme ísť týmto smerom, cestou k ďalším pracovným príležitostiam, nie čerpanie eurofondov, ale pružný pracovný trh, môžme teraz pre to niečo urobiť, preto chcem vyzvať kolegov, aby podporili tento pozmeňujúci návrh.

Pani poslankyňa Vaľová, no neviem či s tou pamäťou je to naozaj úplne v poriadku, pretože či sa vám to páči alebo nie, ale novela Zákonníka práce, ktorú som predkladal v minulom období, prešla tripartitou. Bolo to ťažké, dlhé, mnohohodinové rokovanie a opakovanie, ale v konečnom dôsledku došlo k zhode. Aj zástupcovia odborov podporili ten text a keď neveríte, sú o tom písomné doklady. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sú o tom písomné záznamy, veď to je všetko zachytené, zaznamenané. Bola to riadna tripartita. Takže to, o čom hovorím, je presne tak, ako hovorím. A naozaj oceňujem, že vravíte, že naozaj nelavírujem. Áno, svoj názor, ktorý mám, a to je, že potrebujeme flexibilnejší trh práce, si budem tvrdo... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Ruch v sále.)

To čo potrebujeme, je viac práce pre ľudí. A to nedosiahneme ani eurofondami, ani ničím, ale tým, že spružníme trh práce. Po prijatí novely, ktorú som už spomínal, postupne poklesla nezamestnanosť až na sedem percent. Dnes ju máme vysokú práve potom ako bol deformovaný Zákonník práce, na čo som upozorňoval okamžite a hneď, už pri príprave tejto deformácie, ktorú ste urobili vy. A vy máte na svedomí rast nezamestnanosti, ku ktorému kríza iste prispela, ale vy ste nijakým spôsobom na to pozitívne nereagovali. Naopak ste prejavy krízy ešte prehĺbili svojou nesprávnou a zlou politikou, ktorá v konečnom dôsledku oberala a dodnes oberá ľudí o prácu, a preto by sme nemali váhať ani chvíľu a napraviť tieto deformácie.

Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vám predstaviť pozmeňovací návrh, ktorý štyria poslanci za hnutie Obyčajní ľudia z klubu SaS predkladáme. Je to pozmeňovací návrh, ktorý rieši taký, možno pre niekoho banalitu, ale podľa nás dosť podstatný problém, ktorý možno zbytočne zaťažuje zamestnancov, takisto zamestnávateľov. A sú to konkrétne stravovacie poukážky alebo stravné lístky, ako tomu budem ďalej hovoriť, keďže takýto názov je zaužívaný.
Predkladám pozmeňovací návrh, ktorý má umožniť zamestnancovi sa slobodne dohodnúť so zamestnávateľom, ak uzná za vhodné to, aby miesto stravného lístku mal priplatený príspevok na stravovanie, ktorý bude mať rovnako nezdaniteľný, ktorý rovnako nebude podliehať odvodom tak isto ako dostal v podstate v súčasnosti príspevok cez stravovaciu poukážku alebo teda cez stravný lístok.
Je to dosť háklivá téma. V poslednej dobe sa o tom dosť hovorilo a v čase, kedy vlastne toho boli plné médiá, že či zrušiť stravovacie poukážky alebo nie, a teda či umožniť ľuďom, aby si miesto toho mohli vybrať hotovosť alebo vyššiu mzdu na účte, tak my sme sa snažili presvedčiť aj ľudí na ministerstve, aby s takouto zmenou súhlasili, čo priznávam, sa nám nejako aj podarilo, aj nepodarilo.
S touto zmenou podľa mojich informácií vraj vyslovili súhlas aj odborári, konkrétne pán Machyna sa teda k tomu vyjadril, že nemá s touto úpravou nijaký problém. A teda ministerstvo skorej presadzuje tendenciu, aby táto zmena bola zakomponovaná až do veľkej zmeny Zákonníka práce. Možno v kontexte s tým, čo tu predrečník hovoril, myslím si, že správne veci by sme nemali odkladať. Jednoducho keď je, keď raz tie stravné lístky alebo so stravnými poukážkami ľudia majú problém a zbytočne im možno popri platobnej karte figurujú v peňaženkách nejaké lístočky, ktoré sa tvárime, že sú menou, tak načo komplikujeme život tým zamestnancom, načo komplikujeme život zamestnávateľom.
Viem, že najčastejší argument v tejto veci je tých odporcov a hlavne stravovacích spoločností, že potom sa ľudia sa nebudú stravovať. Myslím si, že je to taký trošku smiešny argument. Už v súčasnosti ľudia so stravnými poukážkami narábajú úplne slobodne. Niektorí za ne idú do reštaurácie, niektorí si za ne v potravinách kúpia potraviny, niektorí si za ne úplne bez problémov kúpia alkohol, hoci jednoducho by to tak nemalo byť. Je to tak. Nikto to nemá šancu kontrolovať či predavač v tom pohostinstve zoberie tie stravovacie poukážky, alebo nezoberie. A takýmto spôsobom sa možno teda alkoholik nedostane k alkoholu cez naše stravovacie poukážky.
Jednoducho svojho času to bol dobrý nástroj na to, aby sme možno zamestnávateľov, trochu poviem, dotlačili do toho, alebo sa postarali o stravovanie pre zamestnancov. Ale myslím si, že postupne sa nám to trošku vymklo z rúk, keď sme dovolili nakupovať za stravovacie poukážky čokoľvek iné. Tým pádom nemáme šancu jednoducho ustrážiť možno milión ľudí, ktorí tie stravovacie poukážky dennodenne používajú na to, na aký účel ho použijú.
Hovorím, v tomto pozmeňovacom návrhu sa nesnažíme rušiť žiadne výhody zamestnancom. Naďalej, ak by prišlo k tomu, že by miesto stravovacej poukážky mal zamestnanec vyplatenú hotovosť alebo zvýšenú mzdu, tak muselo by to byť na základe písomnej dohody so zamestnávateľom. Nijak inak. Alebo teda, tak je to vlastne aj robené, že v prípade, ak v danom podniku existuje kolektívna zmluva, tak vlastne na základe tej kolektívnej zmluvy. Keď sa odborári dohodnú so zamestnávateľom, že sa stravovacie poukážky nebudú používať a bude sa vyplácať finančný príspevok, tak platí kolektívna zmluva. V prípade, ak nie je ko kolektívna zmluva, v tom prípade prichádza na radu zamestnanec a iba vtedy, keď on prejaví záujem a on písomne bude súhlasiť, tak iba vtedy vlastne môže dostať finančnú náhradu, ktorú bude mať rovnako nezdaniteľnú.
Tento návrh je naozaj taký možno iba symbolický, možno niekto si povie z vás, že to je zbytočnosť. Podľa mňa, veľmi veľa ľuďom ušetríme zbytočné starosti. Hlavne zamestnancom, aby možno nemuseli používať niečo čo ich obťažuje v tej peňaženke. Takisto ľudí, ktorí čakajú v obchode a čakajú na to, kedy predavačka tam si oráta stravné, stravovacie poukážky, kedy popíše nejaký kód z druhej strany, opečiatkuje si ich. Jednoducho v tých dlhých radách v obchodoch to zbytočne, jednoducho tento úkon zdržuje. Nevidím žiadny dôvod na to, aby sme naďalej ľudí a firmy zaťažovali zbytočnou byrokraciou a nenechali na slobodnej voľbe zamestnanca či sa so zamestnávateľom na takejto zmene dohodne.
Nechcel som v čase, kedy sa v médiách táto téma prepierala, kedy aj teda prebiehali ankety o tom teda, že či ľudia by takéto riešenie uvítali. A teda, keď v tej súvislosti poviem, v tej ankete vyšlo tuším 92 % pri, myslím, pätnásťtisíc ľuďoch, ktorí hlasovali, že 92 % ľudí s touto zmenou súhlasí. Čiže nenavrhujeme niečo, čo by, čo by ľudia nechceli. Čo jednoducho, myslím si, že každý súdny človek si uvedomí, že tie stravné lístky naozaj sa zneužívali a je to naozaj iba zbytočný byrokratický šimeľ, ktorý si naďalej tak trošku pestujeme na hrudi.
V tom čase, ale nechcel som sa na túto tému ozývať v záujme toho, aby takýto návrh mal šancu prejsť, lebo si uvedomujem a aj mám informácie o tom, že v momente ako tento nejaký návrh začali rozoberať médiá, hneď začali stravovacie spoločnosti vo veľkom operovať aj medzi poslancami a začali lobovať v prospech toho, aby stravovacie poukážky neboli zrušené. Keďže nikomu inému v podstate nemôže záležať na tom, aby stravovacie poukážky neboli zrušené, ako stravovacím spoločnostiam, myslím si, že ľudia, ktorí by hlasovali proti takejto zmene, v podstate zastávajú záujem iba týchto veľkých stravovacích spoločností, ktoré na existencii stravovacích poukážok si robia obrat približne okolo miliardy korún ročne. Čiže musíme si sami pred sebou dať otázku, či budeme zastávať práva zamestnanca, aby sa slobodne rozhodol, lebo naozaj to je o slobodnom rozhodnutí, o písomnom súhlase alebo o písomnej žiadosti alebo o písomnej dohode so zamestnávateľom, alebo budeme hájiť záujem možno piatich veľkých stravovacích spoločností, ktoré sa priživujú na reštauráciách, ktoré sa priživujú na podnikateľoch, ktorí musia možno nejaké poplatky alebo nie možno, ale určite platia poplatky za vystavenie týchto stravovacích poukážok a zbytočne znepríjemňujú život samotným zamestnancom. Preto som teda túto tému neotváral, lebo som to chcel urobiť práve touto formou. Uznávam a ospravedlňujem sa všetkým poslancom, či koaličným, či opozičným, že takýto návrh dávam touto formou, ale chcel som naozaj urobiť posledné v poslednej chvíli v druhom čítaní, aby sme nedali priestor stravovacím spoločnostiam lobovať a kupovať si hlasovanie poslancov v neprospech zrušenia stravných lístkov. Tento priestor som chcel minimalizovať. Dnes tú šancu máme, v podstate možno za hodinku môžme umožniť ľuďom slobodne rozhodnúť, sa dohodnúť alebo teda, každý už je na jeho svedomí, alebo bude zastávať záujmy tých stravovacích spoločností. Myslím, že som povedal dosť.
Prečítam teraz to úplné znenie pozmeňovacieho návrhu. Ospravedlňujem sa, sú tam niektoré nudné pasáže.
Pozmeňovací návrh Igora Matoviča a Eriky Jurínovej, Martina Fecka, Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 184. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za novelizačný bod 5 vkladajú nové novelizačné body 6 a 7, ktoré znejú:
"6. V § 130 ods. 5 prvá veta znie: "Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.".
7. V §152 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok poskytovať zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v ods. 3, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo kolektívna zmluva poskytovanie finančného príspevku podľa tretej vety neupravuje, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku v sume podľa ods. 3.".".
Ďalšie novelizačné body sa následne prečíslujú.
2. Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona 534/2005 Z. z., zákona 660/2005 Z. z., zákona 688/2006 Z. z., zákona 76/2007 Z. z., zákona 519/2007 Z. z., zákona 530/2007 Z. z., zákona 561/2007 Z. z., zákona 621/2007 Z. z., zákona 653/2007 Z. z, zákona 168/2008 Z. z., zákona 465/2008 Z. z., zákona 514/2008 Z. z., zákona 563/2008 Z. z., zákona 567/2008 Z. z., zákona 60/2009 Z. z., zákona 184/2009 Z. z., zákona 185/2009 Z. z., zákona 504/2009 Z. z., zákona 563/2009 Z. z., zákona 374/2010 Z. z. a zákona 548/2010 Z. z. sa mení takto:
V § 5 ods. 7 písm. b) znie:
"b) hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, pozn. 17a)".
Ďalšie novelizačné články sa následne prečíslujú.
V súvislosti s navrhovaným doplnením je potrebné v čl. VIII prečíslovať novelizačné body.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou v § 152 ods. 4 Zákonníka práce sa umožňuje zamestnávateľovi, v prípade zabezpečenia stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, poskytovať zamestnancovi namiesto poskytovania stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie v sume, v akej mu prispieval na stravovaciu poukážku, ak takýto postup bude mať dohodnutý v kolektívnej zmluve.
Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo ak v kolektívnej zmluve nebude dohodnuté namiesto poskytovania stravovacích poukážok poskytovanie finančného príspevku na stravovanie, zamestnávateľ môže namiesto zabezpečenia stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok uzatvoriť písomnú dohodu so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku na stravovanie a to v sume, v akej by mu prispieval na stravovaciu poukážku.
Navrhovanou úpravou v § 130 ods. 1 Zákonníka práce sa súčasne ukladá povinnosť zamestnávateľa uvádzať na výplatnom doklade aj sumy jednotlivých plnení poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, teda aj sumu finančného príspevku na stravovanie podľa § 152 Zákonníka práce, ako aj ďalšie príspevky poskytované v súvislosti so zamestnaním, napr. plnenie zo sociálneho fondu, vreckové poskytnuté pri zahraničnej pracovnej ceste, vyššie alebo iné cestovné náhrady a podobne. Sumu finančného príspevku na stravovanie zamestnávateľ na výplatnom doklade uvedie samostatne ako príspevok na stravovanie.
Navrhovanou úpravou v § 5 ods. 7 písm. b) zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa zabezpečí, aby finančný príspevok na stravovanie poskytovaný namiesto stravovacích poukážok bol oslobodený od dane tak isto, ako je oslobodený od dane príjem poskytovania ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Zároveň sa odstráni súčasná neopodstatnená diskriminácia zamestnanca z dôvodu zdanenia sumy finančného príspevku, ktorý sa poskytuje zamestnancovi podľa § 152 ods. 5 a 6 Zákonníka práce oproti zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ taktiež poskytuje finančný príspevok, ktorý je však nezdanený v prípade, ak sa poskytuje z dôvodu, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Navrhovaná úprava teda zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie, poskytovaný podľa § 152 ods. 4, 5 alebo 6 Zákonníka práce.
Ešte raz všetkých vás poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu. Viem, že koaličná rada včera prijala stanovisko, ktoré sa v tejto veci možno nejako nevyjadruje, alebo necháva možno takú nejakú zelenú kartu pre poslancov ako budú hlasovať. Trošku ma toto stanovisko koaličnej rady mrzí, keďže odôvodnenie bolo také, že vlastne má to v pohode čas, nech sa to príjme až potom, pri veľkej novele Zákonníka práce. Ešte raz vyslovujem presvedčenie, že dobré veci, ak môžme prijať teraz, mali by sme ich prijať teraz a neodkladať do budúcna. Poprosím v tejto veci aj vás, kolegovia v opozícii, ak uznáte za vhodné, že toto nie je zmena, ktorá ide v neprospech zamestnancov, ale že zamestnanec získa vlastne možnosť sa dohodnúť so zamestnávateľom, získa možnosť, nikto ho do ničoho nebude nútiť, aby ste tento pozmeňovací návrh podporili.
Ešte raz sa ospravedlňujem za to, akou formou to predkladám, že to predkladám na poslednú chvíľu a snažil som sa vysvetliť, že robím to preto, lebo som sa chcel vyhnúť lobingu stravovacích spoločností na vás poslancov, aby vás nemotivovali k tomu, aby ste tento pozmeňovací návrh nepodporili. Viete sami, že je to populárna zmena a ak by mi neišlo o princíp v tejto veci a o to, že aby sme uľahčili život zamestnancom a zamestnávateľom, tak by som to dávno predal médiám a dávno by som o tom robil tlačovky. Zakúsol som si do jazyka, neurobil som to, lebo chcel som túto zmenu presadiť v tichosti, v Národnej rade a oznámiť to médiám už vtedy, keď sa tento, tento možno čin podarí a pevne verím, že sa nám podarí spoločne, že za neho nebudú hlasovať iba poslanci koalície, ale aj opozície. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dopredu musím predznačiť, že za mnou žiadna stravovacia spoločnosť nebola lobovať a napriek tomu teda si dovolím vysloviť svoj súhlas alebo nesúhlas s navrhovaným riešením. Pán kolega, trvalo dosť dlhú dobu, než si uvedomili aj zamestnávatelia, ale v prvom rade zamestnanci, ktorých slobodnú vôľu v tejto chvíli obhajujete, že treba, aby počas pracovnej doby jedli normálne. To znamená, dostali normálnu stravu. Nie suchú stravu, nie nejakú náhradnú stravu alebo dokonca žiadnu stravu. A to trvalo strašne dlho. Tento pozmeňovák, ak by mal prechádzať štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, tak isto by sa k nemu vyjadrilo negatívne ministerstvo zdravotníctva a zrejme aj ministerstvo pôdohospodárstva, pretože toto je proti, trošku proti zdraviu. Jednoducho tí ľudia, ak majú slobodnú vôľu v niektorých veciach, tak ju následne využívajú tým nesprávnym spôsobom. Ja viem, že, ja ich nazvem operátori, pýtajú priveľa za svoju službu. Možno tu treba riešenie hľadať a tu treba jednoducho čosi pristrihnúť v krídelkách rozletu, ale lístok ako taký zadáva nielen právo, ale aj povinnosť ísť na pravidelnú teplú stravu. To je dôležité. Vtedy, keď boli stravné lístky vydané, vtedy nebolo toľko poskytovateľov stravovacích možností, cateringových spoločností. Dnes táto možnosť je, a preto ju nelikvidujeme. Zhorší sa zdravotný stav pracujúcich. Celkom isto. A čudujem sa aj odborárom, že ak sa vyjadrili, že s tým súhlasia, tak sa veľmi čudujem. Ďakujem pekne.

Chcel by som podporiť návrh kolegu Matoviča a myslím si, že ten návrh je prospešný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. Zamestnancom, ak sa tak rozhodnú, tak dáva väčšiu voľnosť, zamestnávateľom obmedzuje zbytočnú byrokraciu. Samozrejme, že firmy, ktoré majú biznis so stravnými lístkami toto nebudú vítať, pretože ich to pripraví o nejaké zisky, ale ide o zmenu, ktorá je založená na dobrovoľnom rozhodnutí a dobrovoľnom súhlase zamestnancov a zamestnávateľa. Myslím si, že nikoho neohrozuje a tie argumenty typu, že ľudia sa prestanú stravovať kvôli tomu, že nebudú mať stravné lístky, považujem za dosť absurdné. Ani to, že má niekto stravný lístok ho predsa nenúti, aby išiel v predpísanom čase na jedlo predpísanej kvality. So stravnými lístkami môžu robiť ľudia takmer čokoľvek, môžu za ne nakupovať potraviny kedykoľvek chcú, akejkoľvek zdravotnej kvality. Môžu ich konzumovať, kedy chcú. Stravné lístky v tejto podobe nič nezaručujú. Myslím si, že spoľahnime sa na slobodné konanie ľudí aj v tomto prípade, preto ja tento návrh plne podporujem.