12. schôdza

Milé dámy, vážení páni, výbor pre obranu a bezpečnosť podáva túto spoločnú správu. Národná rada pridelila zákon týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a menšiny a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Tieto prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade schváliť s piatimi pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o týchto pripomienkach o bodoch 1 až 5 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Prosím, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcel by som dať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radoslava Procházku, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bod 1. V čl. I. v bode 1 v § 14 ods. 1 písm. j) vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: "j) Nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) znie: "4a) § 1a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky."
Bod 2. V čl. I. v bode 3 slová "nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu" nahradiť slovami "nadobudol cudzie štátne občianstvo alebo požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."
Bod 3. V čl. I v bode 4 navrhovaný § 277f) ods. 1 upraviť takto:
"1. Policajt, ktorý nenadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Policajt, ktorý pred 1. marcom 2011 požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak policajt nesplní povinnosť podľa prvej vety alebo druhej vety, prepustí sa zo služobného pomeru."
Bod 4. V čl. I v bode 4 v navrhovanom § 277f) ods. 2 v čl. 2, v bode 4 v navrhovanom § 268l) ods.2 v čl. 4, v bode 3 navrhovanom § 215j) ods. 2, v čl. 5 v bode 4 navrhovanom § 140a), ods. 2 na konci bodku nahradiť čiarkou a pripojiť tieto slová "má k 1. marcu 2011 okrem štátneho občianstva Slovenskej republiky aj štátne občianstvo Českej republiky a nemá iné cudzie štátne občianstvo."
Bod 5. V čl. II v bode 1 § 14 ods. 1 písm. j) vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: "j) Nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktoré účinky Slovenská republika neuznáva."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a) znie: "5a) § 1a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky."
Bod 6. V čl. II v bode 3 slová "nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu" nahradiť slovami "nadobudol cudzie štátne občianstvo alebo požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."
Bod 7. V čl. II v bode 4 v navrhovanom § 268l ods. 1 upraviť takto:
"1. Colník, ktorý nenadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Colník, ktorý pred 1. marcom 2011 požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva, je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate, alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak colník nesplní povinnosti podľa prvej vety alebo druhej vety, minister alebo príslušné nariadenie prepustí colníka zo služobného pomeru."
Bod 8. Z predloženého návrhu vypustiť čl. III, doterajšie čl. IV až VI označiť ako čl. III až V.
Bod 9. V čl. IV v bode 1 v § 13 ods. 1 písm. g), vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: "g) Má štátne občianstvo Slovenskej republiky a nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."
Poznámka pod čiarou k odkazu 9b znie: "9b § 1a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky."
Bod 10. V čl. IV bod 2 upraviť takto: "2. V § 15 ods. 5 písm. e) 1. bod znie: "1. Má štátne občianstvo Slovenskej republiky a nemá cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."."
Bod 11. V čl. IV v bode 3 v navrhovanom § 215 je ods. 1 upraviť takto: "Profesionálny vojak, ktorý nadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Profesionálny vojak, ktorý pred 1. marcom 2011 požiada o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva, je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate, alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak profesionálny vojak nesplní povinnosť podľa prvej vety alebo druhej vety, prepustí sa zo služobného pomeru."
Bod 14. V čl. V bod 1 vrátane poznámky pod čiarou upraviť takto: V § 3 ods. 2 znie: "V štátnej službe na štátnom zamestnaneckom mieste, kde sa vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa "tajné" alebo "prísne tajné", môže vykonávať len občan Slovenskej republiky, ktorý nemá cudzie štátne občianstvo alebo nepožiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie: 5a § 1 zákona Národnej rady č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Bod 13. V čl. V upraviť takto: "V § 3 sa vypúšťa ods. 3. Bod 4 v čl. V bod 3 upraviť takto: "V § 52 ods. 1 písm. h) znie: "h) Straty občianstva § 3 ods. 1 nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva alebo požiadanie o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva."."
Paragraf 3 ods. 2 bod 15 v čl. V bude 4 v navrhovanom § 140a ods. 1 upraviť takto: "Štátny zamestnanec podľa § 3 ods. 2, ktorý nadobudol cudzie štátne občianstvo pred 1. marcom 2011 je povinný do 31. augusta 2011 preukázať, že cudzie štátne občianstvo stratil, alebo že urobil úkon smerujúci k strate cudzieho štátneho občianstva. Štátny zamestnanec podľa § 3 ods. 2, ktorý pred 1. marcom 2011 požiadal o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva, je povinný do 31. augusta 2011 odvolať tento úkon, alebo ak mu bolo takéto cudzie štátne občianstvo udelené, urobiť úkon smerujúci k jeho strate, alebo preukázať, že takéto cudzie štátne občianstvo stratil. Ak štátny zamestnanec nesplní povinnosť podľa prvej vety alebo druhej vety, skončí sa jeho štátnozamestnanecký pomer k 1. septembru 2011."
Bod 16. Čl. V doplniť novým bodom 5, ktorý znie: "Za § 142 sa vkladá nový § 142a, ktorý znie: Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 411/2009 Z. z., s ktorým sa štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky."
Odôvodnenie. Bodom 1, 2, 3 až 15 v nadväznosti na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v znení neskorších predpisov sa navrhuje doplniť zákaz vykonávania povolania vo vymedzených druhoch štátnej služby aj pre osoby, ktoré požiadali na základe uvedeného zákona o cudzie štátne občianstvo, ktorého účinky Slovenská republika neuznáva.
Dôvodom takéhoto doplnenia je vyhnúť sa možným rozdielnym výkladom pri aplikácii zákona v praxi, pretože v prípade, že neuznávame účinky cudzieho štátneho občianstva, by sa mohlo tvrdiť, že takéto občianstvo nášho právneho poriadku de jure nie je cudzím štátnym občianstvom.
K bodu 4 navrhované doplnenie jednoznačne ustanovuje, že zákaz pri výkone povolaní osobami dvojakého štátneho občianstva sa nevzťahuje iba na osoby, ktoré majú štátne občianstvo Českej republiky a zároveň nemajú iné štátne občianstvo a pred rokom 1993 boli štátnym občanom ČSFR.
Bod 8. Navrhuje sa vypustiť spod zákazu vykonávania povolanie cudzím štátnym občanom, prokurátorom a právnych čakateľov prokuratúry.
K bodu 12, 13 a 16 v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe sa zákonom ustanoví, ktoré štátnozamestnanecké miesta možno obsadzovať osobami s výlučne štátnym občianstvom Slovenskej republiky. Ide o štátnozamestnanecké miesta, kde je potreba oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa "tajné" alebo "prísne tajné".
Ďakujem.

Len krátko. Panie poslankyne, páni poslanci, aj keď sa zdá, že ten pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Jakab zásadným spôsobom mení pôvodnú filozofiu zákona, nie je tomu tak. Chcem povedať, že z návrhu, návrh pozmeňovací, ktorý predniesol, vypúšťa prokurátorov Slovenskej republiky a nebude sa vzťahovať na všetky štátnozamestnanecké pomery, iba na tie, ktorých činnosť je podmienená nemožnosťou stretávať sa alebo pracovať s prísne tajnými a utajovanými skutočnosťami. Takže len na vysvetlenie toho pozmeňovacieho návrhu.
Naozaj, v tejto chvíli sa mi žiada ešte na záver povedať, že by som rád, keby sme sa dokázali inšpirovať svätoštefanskou tradíciou, kolegyne, kolegovia. Naozaj, tie uhorské dejiny sú v mnohom aj poučením pre nás. Nebude nikdy dobré, keď v Budapešti a na Budapešť budeme pozerať len ako na našich úhlavných nepriateľov. Slovensko-maďarské vzťahy budú vtedy dobré, keď budeme spojencami. A Slovensko aj v tejto politike, som o tom presvedčený, potrebuje viacej spojencov ako nepriateľov. A preto hľadajme také riešenie, ktoré bude dobré pre nás pre všetkých. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prečítať správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá zverejnil dňa 10. januára 2011 výzvu na prihlasovanie kandidátov na generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska podľa § 24 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe výzvy dostal výbor do stanoveného termínu dvadsať prihlášok kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa. Následne výbor overil, či kandidáti spĺňajú podmienky stanovené v súlade s § 24 ods. 3 zákona. Na verejnom vypočutí, ktoré sa uskutočnilo 7. februára 2011 sa zúčastnilo sedemnásť kandidátov.
Teraz prečítam zoznam prihlásených kandidátov. Pod poradovým č. 1 Peter Abrahám, pod poradovým č. 2 Vladimír Burianek, 3. Dušan Davidov, 4. Ján Derdiak, 5. Robert Filip, poradové č. 6 Fedor Flašík, poradové č. 7 Ján Füle, poradové č. 8 Martin Gajdoš, poradové č. 9 Pavel Jac, poradové č. 10 Marian Ostatník, 11. Peter Puškár, 12. Margita Repková, 13. Jaroslav Rezník, 14. Vladimír Seman, 15. Marián Šimkovič, 16. Tibor Takáč, 17. Václav Vetrecin, 18. Miloslava Zemková, 19. Jozef Zima. Pod čiarou č. 20 Štefan Papeš. Verejného vypočutia sa nezúčastnili dvaja kandidáti uvedení pod poradovými č. 4 a 19. Kandidát uvedený pod poradovým č. 20, teda pod čiarou nebol pozvaný na verejné vypočutie, nakoľko nesplnil podmienky podľa § 16 ods. 2 zákona.
Gestorský výbor po verejnom vypočutí konštatoval, že všetci zúčastnení kandidáti s výnimkou toho kandidáta, ktorý je uvedený pod čiarou, spĺňajú všetky náležitosti a kritériá podľa § 24 zákona, okrem podmienok v zmysle čl. V ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré si môže zvolený kandidát usporiadať do tridsať dní od zvolenia. Z uvedeného dôvodu sú všetci kandidáti uvedení pod poradovými č. 1 až 19 spôsobilí zúčastniť sa voľby na funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.
Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 68 z 8. februára 2011 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé, zvolila generálneho riaditeľa na funkčné obdobie päť rokov. Po druhé, voľbu uskutočnila verejným hlasovaním podľa § 39 ods. 2 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na hlasovacom lístku. A po tretie, uskutočnila opakovanú voľbu generálneho riaditeľa v prípade, že v prvom kole nezíska žiaden z navrhovaných kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Toľko bola správa.
Chcem dať ctenému plénu do pozornosti informáciu, ktorú som sa dozvedela dnes o 14.00 hodine, že kandidát pod č. 16 pán Takáč sa vzdal kandidatúry na pozíciu generálneho riaditeľa. Učinil tak listom, ktorý prišiel dnes na podateľňu. To znamená, že hlasovacie lístky, ktoré obdržíte pri hlasovaní nebudú obsahovať meno tohto kandidáta. Na hlasovacích lístkoch bude teda len osemnásť kandidátov.
Dovoľte mi, teraz prečítať návrh uznesenia k spôsobu vykonania voľby prvého generálneho riaditeľa RTVS, o ktorom budeme hlasovať pred vykonaním samotnej voľby.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 39 ods. 2 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
po a) uzniesla sa na tom, že voľbu prvého generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska vykoná verejným hlasovaním na hlasovacom lístku, teda iným spôsobom ako je použitie technického zariadenia, prípadne zdvihnutie ruky,
po b) schvaľuje tento postup vykonania verejného hlasovania.
Po prvé, verejné hlasovanie sa vykoná na hlasovacom lístku. Na hlasovacom lístku sú kandidáti uvedení v abecednom poradí. Poslanec vyjadrí svoju voľbu tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označí tú alternatívu, za ktorú hlasuje, čiže "za", "proti" alebo "zdržiavam sa".
Po štvrté, platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je alternatíva "za" označená len u jedného kandidáta. Potom zvolený je kandidát, ktorý vo voľbe získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. To je podľa § 17 ods. 7 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Potom na každom hlasovacom lístku je uvedené meno a priezvisko poslanca. Poslanec je pri prevzatí hlasovacieho lístka povinný skontrolovať, či mu bol odovzdaný hlasovací lístok s jeho menom a priezviskom. Hlasovací lístok je neplatný, ak poslanec pri niektorom mene a priezvisku navrhnutého kandidáta nevyjadrí svoju voľbu alebo voľbu "za" označí pri väčšom počte kandidátov, alebo hlasovací lístok menil, alebo doplnil. Verejnosť bude o výsledku hlasovania informovaná tak, že na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky sa uverejní naskenovaný hlasovací lístok každého poslanca, ako aj zápisnica o výsledku hlasovania.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som len informovať, že jeden z kandidátov stiahol svoju kandidatúru a chcem to teda pripomenúť preto, pretože o post riaditeľa sa pokúsil uchádzať môj kolega Tibor Takáč z Občianskej konzervatívnej strany a kandidoval s projektom zrušenia verejnoprávnych médií. Je mi jasné, že takáto myšlienka nenájde v tejto Národnej rade v tejto chvíli podporu, ale považujem za dobré, že táto idea sa objavila, že zaznel aj tento názor a je to, je to možno taký podnet smerom do budúcnosti, aby sme uvažovali o tom, či ak, či vôbec teda chceme mať verejnoprávne vysielanie, či súkromné médiá nie sú schopné pokryť všetky potreby občanov Slovenskej republiky v oblasti médií. A ak nie, ak si myslíme, že tu niečo ako verejnoprávne vysielanie má existovať, či existencia verejnoprávnych inštitúcii alebo verejnoprávnej inštitúcie, už teraz po novom, je jedinou možnosťou ako zabezpečiť existenciu verejnoprávneho vysielania, či nie sú aj iné cesty napríklad formou zakúpenia výroby alebo vysielania toho, čo považujeme za verejnoprávne médiá v súkromných subjektov. Tak ako sa dnes už nikto nečuduje, že neexistujú štátne noviny alebo verejnoprávne noviny, tak verím tomu aj ja, o pár rokov sa nebudeme čudovať ani tomu, že nebudú existovať ani verejnoprávne elektronické médiá. Dnes tá doba zrejme ešte nie je, ale opakujem, som rád, že tá idea sa objavila a myslíme na to, až raz znova budeme vyhodnocovať, prečo to vo verejnoprávnych médiách nejde. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, áno bol som rovnako ako aj vy na vypočutí kandidátov. Kandidát za OKS, pán inžinier Takáč naozaj mal v rámci svojej koncepcie myšlienku zrušiť verejnoprávne média. Ja som aj na neho reagoval a tiež som sa pohrával s touto myšlienkou a poviem aj prečo. Po 18-tich rokoch cyklických problémov, že sme sa dozvedali ex post, na konci volebného obdobia toho, či oného riaditeľa to isté, že verejnoprávne médium je v dlžobách a v šuplíku sa nachádzajú nevýhodné, nevýhodné zmluvy, ktoré samotní títo riaditelia podpísali. Tiež toto bol taký vážny dôvod pre mňa, prečo verejnoprávne médiá stratili svoje opodstatnenie, ale stále v kútiku duše verím, že sa nám podarí po 18-tich rokoch nastaviť celú reformu verejnoprávnych médií tak, že nebudeme banovať a získajú svoje opodstatnenie nielen na politickej pôde, ale predovšetkým vo verejnosti.
Veľmi si to želám, dúfam, takže urobme niečo. Vnímam aj toto ako posledný pokus. A na to, aby sa zrušili verejnoprávne médiá naozaj potrebujeme podporu v pléne. Nie je potrebné, aby pán inžinier Takáč kandidoval na generálneho riaditeľa. Určite je to v našom, v našej kompetencii a v našej dobrej vôli. Ďakujem pekne.

No, tak snáď ten, tento posledný pokus už vyjde, pretože ja najmä vo vzťahu k Slovenskej televízii, Slovenský rozhlas je možno o niečom inom, vo vzťahu k Slovenskej televízii som už niekoľkokrát mal pocit, že teraz je to už posledný pokus a naozaj, keď to teraz nevyjde, tak potom to už treba zabaliť. A napriek tomu tých posledných pokusov je viac a stále sa opakujú. Tak uvidíme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán Galbavý, pán Dostál, ak teda ste za zrušenie verejnoprávnych médií, sme členským štátom Európskej únie, možno vám je známe alebo nie, ale Európska únia a my ako jej člen sme sa v rôznych dokumentoch zaviazali podporovať a rozvíjať verejnoprávne médiá. Môžem to teda chápať tak, pán Galbavý, že vo svojom kritickom vzťahu SDKÚ k Európskej únii a môžeme od vás očakávať aj to, že nás vymaníte z tohto spoločenstva, ale to len tak naozaj na okraj, lebo uvedomujem si, že vy si naozaj neuvedomujete súvislosti a postavenie verejnoprávnych médií v Európe, v Európskej únii. Už o ich obsahovej dôležitosti ani nehovorím.
Cestu k dnešnej verejnej, akože slobodnej voľbe generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska otvoril zákon o zlúčení Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktorý sa tuná nám predložil z dôvodu, akože riešenia ekonomických problémov Slovenskej televízie. Zaujímavé je, že jedno z prvých rozhodnutí bolo odvolanie šéfredaktora spravodajstva Slovenskej televízie. Zrejme za ekonomickými problémami Slovenskej televízie väzí spravodajstvo Slovenskej televízie s jeho bývalým šéfredaktorom. Tým chcem povedať, že bolo nám od začiatku jasné, že predovšetkým to zlúčenie sleduje cieľ obsadiť, privlastniť si verejnoprávne média, resp. dnes už len jedno verejnoprávne médium, a to aj za cenu takéhoto riskantného kroku, ktorý sa tu stále snažíte prezentovať ako nejakú reformu, ale je to len mechanické zlúčenie a veľmi dobre vedia tí, ktorí sa v tom vyznajú, že je to obrovské, obrovské riziko. A vedia to aj mnohí z tých kandidátov, ktorí sa prezentovali svojimi projektmi, mnohí to nakoniec aj zmienili vo vzťahu k Slovenskému rozhlasu a tak ďalej.
Za cenu tohto cieľa ste neváhali ani zmeniť pravidlá. Pravidlá obsadzovania orgánov verejnoprávnych médií, ktoré tu prežili prakticky dve volebné obdobia. Pravidlá, ktoré ste vytvorili vy, dominantná časť súčasnej koalície a ktoré sme my rešpektovali. No, ale vy v tej nedočkavosti zmocniť sa verejnoprávnych médií, nedokážete ctiť ani vlastné pravidlá. Takže prišla táto zmena, a teda dnes si zvolíme generálnu riaditeľku alebo zvolíte, tento parlament, generálnu riaditeľku Rozhlasu a televízie Slovenska. Že je to tak, a že je tá voľba politická a výsledok je predom jasný, to potvrdil aj tu za mnou sediaci predseda tohto parlamentu a predseda jednej z koaličných strán, keď pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky ešte koncom minulého roka, veľmi jasne vo svojej prostorekosti a bohorovnosti povedal, že vznikne nejaká pracovná skupina pri koalícii, ktorá koaličnej rade povie, ktorý ten kandidát by mal byť koaličným kandidátom a koaličná rada rozhodne. To samozrejme by nestačilo, veď nakoniec, tá jednota koalície je naozaj len pri verejnom hlasovaní, takže aby sa ten cieľ naplnil, bolo potrebné túto voľbu, ako aj voľbu rady urobiť verejne. To ten výsledok zaručí a nič na tom nezmení. Pre mňa je tak trochu aj komické, ako som to pozoroval, zahmlievanie a predhadzovanie rôznych takých scenárov, špecialista na to je pán Galbavý, ako tu vzniká nejaký, nejaká možná spolupráca koalície a opozície a tak ďalej. No proste výsledok je jasný.
Tento cieľ sa nakoniec preukázal aj pri tom, ako sa choval gestorský výbor pre kultúru a média v tejto otázke. Už som viackrát zmienil a zopakujem to znovu, pretože sa mi zdá, že sa málo doceňuje precedens, o ktorý sa pokúsil práve pán poslanec Galbavý, ale bola za tým celá koalícia v našom výbore v súvislosti s tými rokovaniami, ktoré sa týkajú voľby generálneho riaditeľa a rady, tam bol návrh odobrať kompetencie opozičnému predsedovi výboru pre kultúru a média. Také niečo som tu ešte nezažil, ani som o tom nepočul, že by sa niekto pokúsil, že by sa koalícia pokúsila v tajnej voľbe zvolenému predsedovi výboru odobrať kompetencie. Zľakli sa toho, keď prišiel pán z legislatívneho odboru Národnej rady a prečítal im to, čo sme im my hovorili na výbore, že to je naozaj porušenie zákona, porušenie tej elementárnej parlamentnej demokratickej kultúry. Ale ten pokus tu bol. No, naozaj by som rád videl, či by bolo také mlčanie médií v minulom období, keby sme sa my pokúsili siahnuť na kompetencie nejakému vtedajšiemu opozičnému predsedovi výboru. Boli by sme riešení, nie v Bruseli, ale vo Washingtone a neviem, kde všade, že ako takí nedemokrati.
No, ale v tom výbore sa diali aj ďalšie čudné veci, ktoré majú priamy dopad na dnešnú voľbu. S ľútosťou musím plénu oznámiť, že gestorský výbor opäť koaličnou väčšinou, niekedy pôsobiacou chaoticky, ale nakoniec aj spoľahlivo, keď si zopakujú aj v noci výbory, aby teda nakoniec sa dohodli, že čo je teda ten správny názor, tak sem do pléna posunuli v zozname tých kandidátov na generálneho riaditeľa, ale aj na členov rady aj takých ľudí, ktorí podali svoje prihlášky po termíne alebo v prípade tých, čo kandidujú do rady, ktorí nespĺňajú ani zákonom predpokladané kritéria na 5-ročnú odbornú prax alebo 3-ročnú riadiacu prax v príslušnej oblasti, na ktorú kandidujú v Rade rozhlasu a televízie Slovenska. Preto plénum upozorňujem na to, a nie je to zase len môj názor, je k tomu aj stavisko legislatívneho odboru Národnej rady.
Táto voľba dnes bude spochybniteľná a bude aj spochybňovaná. A koalícia dobre vie, že už prišiel na mediálny výbor, už prišla takáto sťažnosť, no ale väčšina v tomto prípade nedokázala prejaviť svoju jednotu a demokratičnosť, čiže nedokázala si ani len schváliť taký návrh, aby sa tým zaoberal ústavnoprávny výbor alebo nejaký iný orgán. Čiže tá voľba bude spochybniteľná a spochybňovaná.
Výsledkom tej voľby bude teda fakticky to, že na čele Rozhlasu a televízie Slovenska bude kandidát a bude človek politický, zvolený koalíciou, zvolený tak, aby to bol práve on a my, žiaľ, sa na neho takýmto spôsobom aj budeme musieť pozerať. A naozaj korunu tomuto faktu nasadil člen vlády Slovenskej republiky, minister kultúry Slovenskej republiky, ktorý, ja naozaj nechápem prečo, či teda až tam musí zájsť tá drzosť, a to nerešpektovanie pravidiel, povedal z pohľadu exekutívy, kto by mal byť tým riaditeľom verejnoprávneho média. Nemohol sa opanovať, naozaj musel ešte on pani Zemkovej tú pečiatku koaličnú buchnúť na čelo? Nemáme na výber, musíme sa a budeme sa na ňu pozerať cez prizmu vášho rozhodnutia, vašich výrokov. A takisto, samozrejme aj na tú 9-člennú radu, ktorú ste si takisto pekne podelili, veď predsa, neurobíte už takú chybu ako pri dovolovaní dvoch členov do Rady pre vysielanie a retransmisiu, keďže tam ste ešte nestihli alebo ste sa nedohodli, tú voľbu ste nezmenili na verejnú, tak tam jednoznačný kandidát MOST - HÍD neprešiel, no tak samozrejme, také niečo sa už nemôže opakovať, takže budeme tu mať deväť politických, jasných nominantov koalície.
Takže na záver, dámy a páni, aj pri tejto voľbe sa ukazuje, že táto vládna koalícia je charakteristická aj tým, že nad zákon, nad zákon, nad pravidlá stavia svoju koaličnú väčšinu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, domnievam sa, že tých dôkazov o valcovaní demokracie, a o tom, ako táto vládna koalícia si predstavuje ovládnutie politického priestoru, nájdeme aj pri voľbe riaditeľa rady aj viac. A nedá mi nedať do súvislosti situáciu okolo volieb generálneho prokurátora a voľby riaditeľa a členov rady. Tak ako sa láme nasilu len v záujme moci voľba generálneho prokurátora, takisto sa láme aj voľba riaditeľa a nielen tým, že minister si dovolí verejne v médiách povedať, kto bude tým riaditeľom a naďalej sa hrá to divadlo demokratickosti a príde sem sedemnásť alebo pätnásť kandidátov a všetci sa budú tváriť ako v slobodnej súťaži uspeli alebo neuspeli. Ale chcem sa pozastaviť nad samotnou voľbou a spôsobom.
Napriek tomu, že zákon o rokovacom poriadku veľmi jasne hovorí, aké typy volieb je možné v Národnej rade použiť a hovorí buď o verejnej alebo tajnej voľbe, pričom veľmi jasne definuje spôsob takejto voľby. A u verejnej voľby, nič proti nej, hovorí o použití buď technického zariadenia alebo jednoducho vyjadrenie vôle zdvihnutím ruky, alebo tretia možnosť, aklamačného hlasovania. Vy to kľudne zmietnete zo stola a prídete s nezmyslom, tzv. verejno-tajnej voľby, kde sa poslanec musí podpísať na hlasovací lístok a označiť svoju mienku, ale keď náhodou, dobre, fajn, tak ste si vyložili zákon o rokovacom poriadku.
Včera kolega Madej navrhol, aby, keď sme hlasovali o postúpení vášho lámania zákona o voľbe alebo rokovacom poriadku generálneho prokurátora a žiadal, aby sa hlasovalo menovite, tak ste to zmietli zo stola, že takýto spôsob nie je možný. Predsa zákon o rokovacom poriadku pozná len tri možnosti verejného ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Práve som si všimol jeden trik. Keď sa chcete pred všetkých predbehnúť, treba sa prihlásiť s procedurálnym návrhom a potom dostanete tri minúty.
K pánovi Maďaričovi, hovoríte o veciach z výboru, ktoré sme tam preberali. Myslím si, že tým, že sme dokázali urobiť a po prvýkrát boli pozvaní kandidáti na post generálneho riaditeľa na verejné vypočutie, celé verejné vypočutie bolo prenášané internetom. Tým, že do posledného momentu a zúčastnil som sa niekoľkých tých stretnutí ohľadom hľadania spôsobu a nájdenie skutočne dobrého manažéra, ktorý by dokázal zachrániť médiá verejnej služby na Slovensku a tým, že aj na výbore som niekoľkokrát, možno pred 4 - 5 mesiacmi hovoril, že je tu jeden schopný človek, ktorý verejnoprávne médium dokázal v potrebnej miere verejnoprávnosti udržať a dokonca udržať v normálnych číslach, si myslím, že teraz je trošička už nevhodné hovoriť o tom, že je niekto zmanipulovaný a politicky. Ja sa necítim a na dnešnom príklade to môžete vidieť, že niekto na mňa tlačí a skutočne si myslím a budem tak hlasovať verejne alebo tajne, že pani Zemková je skutočne dobrý kandidát a ja mám len jednu smolu, vy ste totižto doteraz nepovedali, že kto by bol lepší. Ja by som to chcel aj počuť, kto by bol lepší, aby sme sa mohli o tom pobaviť. Ďakujem.