16. schôdza

Vážené dámy a páni, milé panie poslankyne, páni poslanci, CSI čo je Medzinárodná organizácia kresťanskej solidarity, uvoľnila štatistiky prenasledovania kresťanov a podľa týchto štatistík z roku 2008 traja zo štyroch zabitých pre vieru sú kresťania. Celkovo sa odhaduje, že len v roku 2007 umrelo pre vieru 175-tisíc kresťanov. Podľa správy, ktorú zverejnila talianska tlačová agentúra ANSA, britská tajná služba odovzdala pápežovi Benediktovi XVI., ale aj ďalším predstaviteľom kresťanských denominácií správu, ktorá poukazuje na prenasledovanie kresťanov vo svete. Podľa tejto správy 200 miliónov kresťanov v 60 krajinách žije v neustálom strachu a prenasledovaní. "Aj keď evanjeliove budú vás prenasledovať, tak ako mňa prenasledovali, a Tertullianove, krv mučeníkov je semenom nových kresťanov," stále platí, to neberie nijako zodpovednosť z našich pliec, aby sme sa účinne zastávali nespravodlivo trpiacich, častokrát zabíjaných, ktorí okrem toho, že sa nechcú vzdať svojej viery, nič zlé neurobili. Ľahostajní nemôžme zostať ani pri ostatných formách útlakov, ktorý vedie k masovej perzekúcii za názor a presvedčenie.
"Tak ako pomohlo kresťanom aj disidentom u nás, keď sa zahraničie zaujímalo o náboženskú a ľudskú slobodu vôbec a nútilo totalitný režim, aby postupne zmierňoval prenasledovanie, tak je to teraz potrebné robiť aj z našej strany a nenechávať tieto skutočnosti bez dostatočnej pozornosti." Teraz som citoval z blogu mladého kresťanského blogera z 20. júna 2007 Martina Šaba a tie jeho slová sú aktuálne stále aj dnes.
Ja by som chcel povedať pár konkrétnych prípadov a chcel by som sa sústrediť teda na dve krajiny, na Indiu a Irak, aj keď na stránke CSI nájdete prenasledovanie alebo prenasledovaných kresťanov aj v Pakistane, v Severnej Kórei, Vietname a v iných krajinách. Ale k tej Indii.
Za obdobie zosilnených útokov na kresťanské spoločenstvá v Gudžaráte v západnej Indii si západné hinduistické partizánske hnutie vybralo 25. december 1998, teda Vianoce. Na mnohé dediny obývané kresťanmi sa vtedy vyrútili hinduistické partizánske oddiely, ktoré ničili chrámy, v ktorých boli zhromaždení veriaci. Typické bolo to, že na tieto útoky vôbec nereagovali miestne civilné ani policajné orgány. Násilie nasmerované proti kresťanom pokračovalo aj v januári 1999 v štáte Orissa. 23. januára sa udial jeden z najkrutejších útokov na kresťanov, v dedine Manoharpur hinduisti zaživa upálili v aute austrálskeho protestantského misionára Grahama Stainesa, 58-ročného, s jeho dvomi synmi, 7-ročným Timoteom a 10-ročným Philipom. Dodávam, že Staines, ktorý prišiel do Indie v 1965 roku, pracoval v miestnom leprozóriu a v deň pohrebu svojho manžela a dvoch synov manželka zavraždeného misionára Gladys Staines, ktorá tiež dlhé roky pomáhala týmto malomocným v Indii, bola taká silná, že dokázala vrahom odpustiť.
Po takmer desiatich rokoch od týchto udalostí sa Orissa znovu stala dejiskom prenasledovania. Na Vianoce roku 2007 útočníci spálili 95 kresťanských kostolov v štáte a 600 domov, ktoré patrili kresťanom. Násilie znovu prepuklo v septembri roku 2008. Zvlášť brutálne útoky sa udiali v oblasti Kandhamal na kresťanku Kamalinu Naik, ktorá bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Obkľúčil ju fanatický zástup a žiadal od nej, aby sa zriekla viery, a keď to odmietla, ona a jej ročný synček boli podľa výpovedí očitých svedkov posekaní na kúsky.
Podľa údajov katolíckej cirkvi v Indii v období medzi koncom augusta a polovicou septembra 2008 v Orisse takto zomrelo tridsaťpäť kresťanov. 14. 1. 2011 som zaznamenal správu o tom, ako iracký arcidiakon Emanuel Youkhana žiada od západného sveta a od svojej vlády viac úprimnosti v otázke so zaobchádzaním s prenasledovanými kresťanmi v Iraku. Youkhana vyzval nazvať veci pravým menom a skutočne pomenovať to, že hlavne kresťania sú systematicky vystavovaní útokom a majú byť z Iraku vyhnaní. Označil tiež ako naivné, že západné krajiny budú chcieť pomôcť tak, že budú prijímať irackých utečencov, pretože podľa neho tým nepriamo prispievajú k ukončeniu kresťanskej prítomnosti v Iraku. Ľuďom treba oveľa skôr pomôcť pri tom, aby mohli žiť vo svojej domovine. Z pôvodného milióna kresťanov ich podľa Youkhanu žije v Iraku už iba 300-tisíc. Každý týždeň odlietajú štyri lety z Bagdadu do libanonského hlavného mesta Bejrút a väčšina pasažierov sú kresťania. "Za jediný večer sú schopní sa rozhodnúť a zanechať svoje domovy, pracovné miesta a všetko čo ich predkovia po stáročia budovali a im dali," hovorí Youkhana. Niektorí ľudia utekajú dokonca aj z bezpečných oblastí, pretože pre svoje rodiny nevidia budúcnosť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko príklady. Ja chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že náboženstvo je základným rozmerom ľudskej osoby a kto obmedzuje náboženskú slobodu, útočí na človeka a na jeho dôstojnosť a určite aj preto pápež Benedikt XVI. venoval sa tejto téme v novoročnom príhovore diplomatov. Iste si pamätáte, že ich vyzval, aby umožnili slobodu vyznania vo svojich krajinách a chránili náboženské menšiny. I katolícka Konferencia biskupov Slovenska s veľkým znepokojením sleduje násilie, ktorému sú vystavení kresťania najmä v krajinách Blízkeho a Stredného Východu a pokladá za nevyhnutné, aby ochrana náboženskej slobody kresťanov bola presadzovaná v zahraničnej politike Slovenskej republiky.
Verím a chcem vyzvať všetkých ctených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, teraz bez ohľadu na politickú príslušnosť a vierovyznanie, k podpore tohto vyhlásenia k aktom násilia a prenasledovaných príslušníkov kresťanských komunít na viacerých miestach vo svete. Plne sa stotožňujem s konštatovaním, ktoré je v dôvodovej správe, že všetci nesieme zodpovednosť za vývoj sveta, v ktorom žijeme, a preto nechceme, aby nám nastupujúca generácia vytkla mlčanie v čase, keď bolo treba prehovoriť a konať.
Ďakujem vám za pozornosť. Verím, že prvýkrát v tejto sále budem hlasovať aj s niektorými poslancami SMER-u alebo s niektorými poslancami SaS.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Slovo má pán poslanec Poliačik.

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, predkladatelia, s veľkým záujmom som si vypočul včerajšiu, resp. piatkovú reč pána podpredsedu Hrušovského a takisto teraz reč pána kolegu Přidala o tom, ako vo svete stúpajú akty, prejavy aktov násilia voči kresťanom, a o tom, ako by sme sa mali ohradiť proti porušovaniu ľudských práv tejto konkrétnej skupiny obyvateľov.
Ako liberál a humanista nemám problém podporiť akúkoľvek rezolúciu, ktorá vystúpi proti násiliu páchanom na nevinných ľuďoch. Ale jednu vec pri počúvaní týchto prejavov som nemohol neprehliadnuť, že predsa len zrazu má jedna skupina obyvateľov akosi viacej pozornosti, jedna skupina obyvateľov potrebuje viacej ochrany a pozeráme sa za hranice našej krajiny. A pritom aj na Slovensku sú skupiny obyvateľov, ktoré oprávnene bojujú za svoje ľudské práva, ktoré sú zakotvené v medzinárodných dokumentoch, no tieto nie sú dostatočne napĺňané.
Ale skúsme teda začať v tom zahraničí. Poviem vám tresty, ktoré sú v mnohých krajinách na svete, a až potom vám poviem, že za čo tie tresty sú. V Alžírsku trest - pokuta až dva roky väzenia, Angola - pracovné tábory, Botswana - pokuta, Burundi - od troch mesiacov do dvoch rokov a pokuta, Kongo - trest smrti, Egypt - až tri roky väzenia, Gambia - až štrnásť rokov väzenia, Líbya - pokuta až päť rokov väzenia, Maroko - tri roky väzenia, Maurícius - päť rokov, Nigéria - trest smrti alebo päťsto rán až šesť mesiacov väzenia, Tunisko - tri mesiace väzenia, Barbados - trest smrti, Jamajka - desať rokov ťažkej práce a tak ďalej a tak ďalej.
Určite si sami medzi sebou hovoríte, čo za ťažký a neslýchaný zločin to musí byť, že musí byť v krajinách, o ktorých som rozprával, tlčený a trestaný takýmto spôsobom. Pritom o žiadny zločin nejde. Ide o jednoduchú prirodzenú vec a to je iná sexuálna orientácia. Gayovia, lesbičky, transgender osoby a bisexuáli na celom svete tisíc rokov takmer vo všetkých kultúrach zažívajú útlak. Sú trestaní za to, že sa narodili iní ako väčšina spoločnosti. Nie sú trestaní za to, že by niekomu ubližovali, nie sú trestaní za to, že by neplnili spoločenské normy v tom, že majú byť súcitní k ostatným ľuďom a že majú sa správať tak, aby nikomu neškodili. Sú trestaní len za to, že nechcú žiť muž a žena, ale proste chcú žiť inak.
Som presvedčený o tom, že ak sa máme naozaj držať toho, čo povedal pán Hrušovský v piatok, a to zacitujem: "Nechcem to zužovať len na náboženské a konfesné komunity, ale toto vyhlásenie by mohlo byť inšpiratívnym aktom na to, aby sme sa zamýšľali aj my v slovenskej politike, ako sa vysporiadať s týmito prízrakmi, ktoré aj dnes, na začiatku 21. storočia, sa znovu objavujú v podobe konkrétnych riešení, konkrétnych problémov, ktoré vyúsťujú do násilia a tragédií mnohých nevinných ľudí."
Preto dúfam, že tak ako my liberáli nemáme problém teraz podporiť, a to hovorím za celú stranu SaS, rezolúciu, ktorá vystúpi proti násiliu páchanom na kresťanoch, tak aj kolegovia ostatní v parlamente v budúcnosti nebudú mať problém pričiniť sa k tomu, aby aj ostatné ľudské práva tu na Slovensku boli napĺňané tak, ako to kážu medzinárodné dohody, deklarácia ľudských práv a základné dokumenty EÚ, ktoré tiež citoval pán Hrušovský vo svojom prejave.
Nedávno bolo na vláde rokovanie o tom, či v rámci rady pre menšiny pod podpredsedom vlády pánom Chmelom bude zriadený výbor pre práva gayov, lesbičiek, transgender osôb a bisexuálov, alebo tento výbor zriadený nebude. Napriek tomu, že aj programové vyhlásenie vlády hovorí o tom, že títo ľudia by mali mať rovnocenné postavenie v spoločnosti a ich práva by mali byť hájené, napriek tomu pričinením ministrov za KDH vo vláde tento výbor bol stopnutý a nakoniec zriadený nebol.
A ja sa pýtam, kde potom je to napĺňanie všeobecných ľudských práv, o ktorých tu pán kolega Hrušovský hovoril? Kde potom je ten rovnaký meter na všetky skupiny obyvateľov bez ohľadu na ich vyznanie, rasu, sexuálnu orientáciu alebo národnosť?
Podľa mňa by sme mali prehodnotiť tento prístup, a ak naozaj chceme hovoriť o tom, že každého ľudské práva by mali byť chránené, potom nepozerajme v prvom rade do zahraničia a nevyjadrujme sa k násiliu, ktoré sa koná na kresťanských komunitách v zahraničí, ale najprv si upracme pred vlastným prahom a vyjadrime sa k tomu, čo sa deje priamo tu, na Slovensku.
Za celý poslanecký klub SaS môžem vyhlásiť, že toto ochránenie kresťanských komunít podporíme a nebudeme tiež si klásť podmienky, aby daný výbor pod vládou bol splnený, alebo nebol. Necháme to na zváženie našim kolegom. Akurát chcem poukázať na to, že keď už raz sa budeme vyjadrovať na základe všeobecných princípov humanizmu a obhajoby ľudských práv, mali by sme rovnako myslieť na všetkých a nie iba na konkrétne a vystrihnuté skupiny obyvateľov.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Muránsky.