18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, pôjdem postupne po tých častiach, ktoré ste vlastne vymenovávali.
Čo sa týka rovnocennosti tých rozhodnutí súdov, tak je zaujímavé, že ak považujeme tie jednotlivé rozhodnutia, to znamená otec, matka alebo striedavá starostlivosť, za rovnocenné, potom štatistika tomu nenasvedčuje, možnosti. Tá štatistika tomu nenasvedčuje, ak v praxi dochádza iba takmer k jednopercentnému napĺňaniu tej striedavej osobnej starostlivosti, tak potom asi tá rovnocennosť niekde pokrivkáva.
A čo sa týka tej drvivej väčšiny vášho príspevku a kritiky tej obligatórnosti toho rozhodnutia v prospech striedavej starostlivosti, tak v rámci toho zákona o rodine a v rámci toho § 24 ods. 2, kde sú vymenované tie kritériá, kedy vlastne súd má rozhodnúť o striedavej starostlivosti, tak sme už, resp. po podaní do podateľne Národnej rady sme sa zhodli aj predkladatelia aj s osobami, s ktorými sme to konzultovali, že vlastne k tým kritériám pribudne aj zohľadnenie záujmu dieťaťa, čo znamená, že vlastne ten celý váš príspevok kritický na margo tohto zákona vlastne je postavený iba na tejto jednej zmene. Preto nerozumiem dosť dobre vášmu návrhu, aby celý zákon bol kvôli tejto jednej zmene, ktorá sa dá v druhom čítaní napraviť, aby bol celý návrh vrátený na prepracovanie.
Na jednej strane ste kritizovali obligatórnosť, ktorú ako som teraz adresoval, bude veľmi jednoduchým spôsobom vyriešená. Na druhej strane ste navrhli ako alternatívne riešenia obligatórne tresty, obligatórne sankcie. Tam už zrazu obligatórnosť nevadí. To znamená, že tam jednoduchým spôsobom, áno, tam už jednoduchým spôsobom predurčíme, ako súd má rozhodnúť v danom prípade, či už má teda zveriť to dieťa inému rodičovi alebo, to je jedno, proste akýkoľvek iný druh sankcie. V tomto prípade, v tomto prípade práve si myslím, že treba, aby súd zvážil tie okolnosti, za ktorých to vzniklo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, spomínali ste, že navrhovaná úprava nereflektuje na záujem dieťaťa, že z tohto návrhu vypadlo toto ustanovenie. No dnes naozaj v tom ustanovení je napísaný záujem dieťaťa. Ale nám to nevypadlo, my sme kvalitatívne lepšie popísali, čo záujem dieťaťa má byť, a máme za to, že pokiaľ sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem a majú na to vytvorené podmienky, tak toto je ten najlepší záujem dieťaťa.
To, čo dnes je v zákone o rodine povedané, že je záujem dieťaťa, je to podľa mňa veľmi vágne pomenovanie niečoho, čo nikde nie je definované, čo to je. Ja som nikde v zákonoch nenašla napísané, čo znamená najlepší záujem dieťaťa. Čiže toto z nášho ustanovenia nevypadlo, je to kvalitatívne lepšie popísané a pomenované.
Nie je pravdou, že ideme týmto návrhom zákona robiť zo sudcov úradníkov. Veď súd predsa posudzuje, či rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, či majú na to vytvorené vhodné podmienky. Ja vôbec nerozumie tomu, prečo hovoríte o tom, že týmto ustanovením sa môže stať, že dieťa bude cestovať 200 km od jedného rodiča k druhému a bude chodiť do ktorej školy. No veď to sú predsa tie podmienky, veď toto posudzuje súd, či sú vytvorené podmienky na to, aby dieťa kontinuálne fungovalo vo svojom živote, tak ako fungovalo predtým. To znamená, bude chodiť do rovnakej školy, bude navštevovať rovnaké krúžky a podobne. Čiže to sú tie podmienky. Ja rovnako, ako vy hovoríte, že keď jeden rodič býva v jednom meste a druhý býva 200 km od toho, nie sú na to vytvorené podmienky, veď toto ten súd skúma.
Ďalej ste povedali, že striedavá starostlivosť nie je vhodná v každom prípade. Opäť súhlasím, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, kolegovia vypovedali vlastne už všetko, čo som chcela, takže už len taká drobnosť, že vlastne na tom vašom príspevku vidno veľký rozdiel oproti kolegovi Rafajovi, ktorý teda sa snažil naozaj o nejaký konštruktívny prístup. Vy ste to viedli nejak viac reštriktívne. A myslím si, že to možno vychádza práve z vašej životnej skúsenosti, ktorá tu vlastne chýba. Neviem, vy ste to vyčítali práve predkladateľke, že tá životná skúsenosť chýba jej. Tak myslím si, že jednak ako matka, jednak to, že doteraz pracovala ako sociálna poradkyňa, jej to právo k tomuto sa vyjadrovať a možnože aj vznášať takéto návrhy má.
Určite pripustím, že to, čo ste vy navrhovali riešiť, je nutné vylepšiť, hej, práca súdov. Toto nikto nevraví, že je to dokonalé. Každý vie, že práve v tomto sú najväčšie problémy. Ale určite nesúhlasím s tým, že poďme upravovať len túto oblasť, ktorá existuje, a striedavú starostlivosť nechajme zatiaľ tak, ako bola pôvodne vytvorená a schválená.
Ešte sa dotknem, vraveli ste, že dieťa je možno rado, aha, otázku ste dávali, že či je dieťa rado v taškách? No, možnože niekedy naozaj v tých taškách aj rado bude práve preto, že bude chcieť byť aj s tým druhým rodičom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať môjmu kolegovi Dr. Madejovi za veľmi precízne rozobratie problému, ukázanie, kde predložený návrh má chyby, a v každom prípade aj to ma teší, že sa k tomuto návrhu opäť hlási, pretože bol jedným z tých, ktorí striedavú starostlivosť presadzoval a podporil, aby sa dostala do života.
Pán Dr. Madej presadzuje nie prvýkrát zákony v prospech rodiny a v prospech detí a bolo by vhodné, dámy poslankyne, ktoré predkladáte tento návrh, nie starostlivo brániť a invektívy používať voči pánovi Dr. Madejovi, že je neskúsený v tejto oblasti a podobne.
Dámy, vy ste tu už preukázali na mnohých zákonoch, že nemáte skúsenosti v tejto oblasti, preto prosím, ak máme záujem detí na pamäti, počúvajme pána Dr. Madeja a skúsme spojiť sily a pripraviť návrh zákona tak, aby bol skutočne aj v rámci striedavej starostlivosti vyhovujúci, a majme na pamäti záujem dieťaťa.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som počúval prejav, okrem procedurálneho návrhu na vrátenie zákona na prepracovanie som čakal teda, keďže som si písal nejaké poznámky a viac-menej sa mi to, tie výhrady smerovali k obligatórnosti, že predložíte teda nejaký konkrétny pozmeňovák. A som teda mierne sklamaný, lebo myslím si, že ak na základe toho, že ste to rozpracovali dosť dopodrobna, že by som videl teda tú vašu predstavu v zmysle toho pozmeňováka, čo je teda pre mňa trošička sklamaním. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak bavíme sa tu o veľmi citlivých veciach a ja nepochybujem o tom, že predkladatelia tohto návrhu mali záujem o to, aby to v záujme dieťa bolo čo najhlbšie. Vieme o rôznych osudoch, ktoré poznačili viac rodín po takých rozvodoch, a vieme o tom, že veľakrát, tak ako sa súd rozhodol, tak potom vymožiteľnosť toho rozhodnutia bolo veľmi ťažké a veľakrát sabotované a nemožné.
Na druhej strane neviem si predstaviť to, že môžeme my odtiaľto, z tejto sály, určiť nejakú variantu a jednu z alternatív, ku ktorej sa súd môže prikloniť ako lepšiu, ako iná alternatíva bez toho, aby sme mohli preskúmať tie okolnosti. Totižto tak, ako to už bolo povedané aj teraz pánom Madejom, proste na to vplýva strašne veľa vecí a každý prípad je osobitný. To znamená, ten súd sa musí nejakým spôsobom rozhodnúť a v tomto vidím problém. V tom vidím problém, že my chceme nejakým spôsobom predurčiť niektorú alternatívu ako lepšiu, ako najlepšiu. Niekedy to tak nefunguje. To znamená, s tým ako mám trošičku problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať všetkým za faktické poznámky, pretože napriek pokročilému času som rád, že táto téma vzbudzuje diskusiu, čo je mimoriadne pozitívne, lebo je vážna, potrebná a určite vyriešenie každej otázky môže byť na prospech ľudí.
Pani poslankyňa Jurinová, som trošku sklamaný z vášho osobného prístupu a osobných invektív. Kto mňa osobne, profesionálne pozná, vie, že som sa zúčastnil mnohých konaní, ktorých predmetom bola úprava práv a povinností k maloletým deťom, a takéto osobné invektívy sú mimoriadne nemiestne.
Pani poslankyňa Kiššová, nesúhlasím s vami v tom, že vy v tomto návrhu hovoríte o tom, že sú splnené podmienky za predpokladu, že budú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Podľa návrhu, ktorý ste vypracovali, ten návrh spočíva v tom, že každý z rodičov má vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť individuálnu. Vtedy sa dá dieťa do striedavej - a toto je podstata vášho problému. Lebo podmienky na osobnú starostlivosť u jedného rodiča a podmienky na osobnú starostlivosť u druhého rodiča, keď sú splnené, neznamená, že dokopy to znamená, že sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť.
Pán poslanec Krnáč spomínal sám, že zákon je šitý horúcou ihlou, keď už pred podaním návrhu zákona predpokladá, že bude musieť byť k tomu pozmeňovací návrh. Sme v prvom čítaní a ja sa vyjadrujem k návrhu, ktorý vidím.
Pán poslanec Viskupič povedal, že mám predložiť pozmeňovací návrh, ale toto riešenie je zlé. Nemáte čím byť sklamaný. Máte byť sklamaný tým návrhom.
A ďakujem pánovi Solymosovi a pani Tomanovej.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, poslaneckému návrhu zákona a hneď musím na začiatok povedať, že som zástancom striedavej starostlivosti o dieťa, ale ani v apríli 2010 som nehlasoval za ten zákon z rúk pánov poslancov Lišku a Martina Kuruca, lebo bol to takpovediac, taká jednoriadková novela. Už sme vtedy upozornili vtedajších poslancov, že bude to problém, že vykonávacie ustanovenia normy tam nie sú. Je to hmotnoprávna norma, ktorá nič nerieši.
Tá štatistika, ktorú ste uviedli, nám dala aj za pravdu, že tých rozhodnutí veľa ani nebolo. Bolo to vtedy prijaté v eufórii pred tým, že idú voľby, tak každá z politických strán hľadala, že skôr nehľadala nejakých protivníkov, aby nikto nevystúpil proti nim, tak takto vtedy to prešlo ako jeden z posledných zákonov, ale sme upozornili na tento problém.
Tento problém, bohužiaľ, ani tento návrh nerieši, napriek tomu ideme to podporiť v prvom čítaní, posunieme to do druhého čítania, ale s podmienkou, že všetky tie naše pripomienky alebo výčitky - sčasti, ktoré vyslovil aj pán poslanec Madej, ja ich nebudem opakovať - sa odstránia. Lebo fakt, ako je navrhnuté, tento zákon, táto novela je návrh v prospech otcov, v záujme otcov, nie v záujme dieťaťa.
Ja som praktizujúci advokát, viem, koľko takých rozhodnutí je, ktoré diskriminujú, vyslovene diskriminujú otcov a sú kvôli tomu aj v rozpore so záujmom dieťaťa, lebo nie raz degradujú toho druhého rodiča na platcu výživného. Zaplať, ale už styk už je obmedzený.
Poviem posledný príklad, prípad, ktorý sa nám stal, keďže dieťa bolo malé, dvoj- alebo trojročné, tak súd nedovolil otcovi, aby to dieťa, syn uňho prespával. Pritom sme dokázali, že to dieťa celé týždne prespáva u matky nového frajera, tej exmanželky, čiže u cudzej osoby, ale súd nedovolil, aby u svojho otca prespával, lebo má len tri roky. A takéto prípady, bohužiaľ, sa dejú, ale liekom nie je tento návrh, keď dáme obligatórnu, obligatórny úkaz sudcom, že takto máte rozhodnúť.
Pani poslankyňa Kiššová, ste vo faktickej poznámke povedali, že áno, že tie podmienky. Nie, to nemáte pravdu, že tie podmienky, lebo podmienky, presne z textácie sa vyplynuje, vyplýva to, že musia byť splnené podmienky zvlášť u jedného aj u druhého rodiča. Ale nie spoločne a nie v záujme dieťaťa. Čiže to, keď nebude trvalé bydlisko obidvoch rodičov, bude vzdialené, tak ešte stále sú splnené podmienky podľa tejto litery. Možno ste mali záujem na nejakej inej úprave, ale z textu toto vyplýva. A tiež veľmi hovoríte, že idete to dávať naspäť, ale z textu ste vyňali ako jednu z podmienok a to musí byť hlavne hlavnou podmienkou - záujem dieťaťa, aby súd ako tak rozhodol.
Ja nebudem ďalšie moje pripomienky tu rozvádzať v prvom čítaní, my si k tomu sadneme a dúfam, že to vyriešime tak, aby aj otcovia boli spokojní, aby aj súdy vedeli rozhodovať a hlavne aby to bolo v prospech tým deťom, ktoré sú aj už tak osudom potrestané, že ich rodičia sa rozviedli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za podporu, keď to môžem takto povedať, napriek tomu, že nie celkom rozumiem tomu, že podporíme s podmienkou. Ja to také tlačítko nemám na svojom hlasovacom zariadení. A chcem len veriť tomu, že do druhého čítania nájdeme konsenzus na tom, ako to má vo finále vyzerať. A naozaj pripúšťam, že je možná úprava tak, aby tie podmienky naozaj reflektovali to, čo bolo záujmom aj nás ako predkladateľov tou definíciou, ktorá možno nie je ideálna, povedať.
Takže áno, určite bolo záujem povedať, že tie podmienky, ktoré majú byť splnené, majú byť v záujme dieťaťa, majú ho reflektovať, nemajú byť proti záujmu dieťaťa a nemajú vznikať situácie, ktoré tu boli pomenované, že by mohli nastať.
Chcem ešte povedať jednu vec, ktorú som, aj vy ktorú ste hovorili, že nie vždy je ideálna striedavá starostlivosť. No nie je. Striedavá starostlivosť, ani jedna z možností po rozvodovej starostlivosti nie je ideálna. Ideálna je, keď dieťa vyrastá v kompletnej rodine s obidvomi rodičmi v jednej domácnosti. My ale hovoríme o obmedzených možnostiach, ktoré sú po rozvode alebo rozchode rodičov dieťaťa. Čiže hľadáme jedno zo zlých riešení, jedno lepšie zo zlých riešení. A to si naozaj myslím, že keď má dieťa možnosť vyrastať s jedným alebo s druhým, alebo s obidvomi rodičmi, tak lepšie je, aby toto dieťa neprišlo o jedného z rodičov.
Ďakujem.

Ďakujem za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, ale medzitým ma napadol ďalší príklad, ktorý musím uviesť a ktorý dokazuje, že ten návrh nie je dobrý takto, ako je skoncipovaný. Čo keď budú obidvaja rodičia bývať v jednom meste, povedzme v Bratislave? Čiže tie podmienky u obidvoch budú subjektívne splnené, ale aj objektívne pre dieťa. Ale ten vzťah medzi rodičmi bude tak rozvrátený, že keď dieťa bude jeden týždeň u jedného a druhý týždeň u druhého, celé týždne to dieťa nebude počúvať nič iné, ako jeden rodič nadáva, prepáčte za výraz, nadáva na toho druhého rodiča a opačne. Aj v tomto prípade súd podľa mňa by nemal pristúpiť na to, že prisúdi dieťa do striedavej starostlivosti. Lebo to síce, budú tu splnené všetky podmienky, ale v akom prostredí bude to dieťa vyrastať? Aký duševný život bude mať z toho, že keď bude u otca, tak bude celý týždeň počúvať, že tvoja mamka je zlá, lebo nechce a hento-toto? Alebo opačne, tvoj otec je zlý, lebo nedovolí toto a toto. To nebude v záujme dieťaťa. Áno, bude to v záujme obidvoch rodičov, aby aj jeden, aj druhý mal týždeň čo týždeň to dieťa u seba, ale riešením toto nie je. (Potlesk.)