20. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní. Je to tlač 431 a správa výboru je pod tlačou 431a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. júna 2011 pod č. 431 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon o prokuratúre, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor na 35. schôdzi 27. júna 2011 prerokoval:
1. návrh prezidenta republiky neprijať ako celok zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky;
2. pripomienky prezidenta republiky k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11 zákona.
Prvý návrh prezidenta republiky, a to neprijať zákon ako celok, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Pripomienky prezidenta republiky boli, ako som už hovorila, k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11, týkali sa výlučne termínov uvedených vo vrátených zákonoch a pripomienky prezidenta republiky gestorský výbor akceptoval. Gestorský výbor zároveň odporúča o všetkých pripomienkach uvedených pod bodom 1 až 23 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor uznesením z 27. júna 2011 pod č. 246 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky.
Zároveň poveril mňa, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovala o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, a prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Glváč.

Vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci, myslím si, že k tomuto zákonu už odznelo veľmi veľa, tak možno, možno niečo nové z posledných dní. Neviem, kam sa dostaneme, keď počúvame z médií vyjadrenia typu, že morálka musí niekedy zvíťaziť raz nad právom a raz nad formálnym právom, raz nad zákonom, z úst ministerky spravodlivosti, ale je to asi začiatok niečoho, čo nie je normálne.
Život, majetok ani práva žiadneho občana a inštitúcie nie sú v bezpečí, pokiaľ trvá zasadnutie parlamentu. Táto historická nadsádzka, chápaná spravidla ako vtip, sa dočkala počas existencie tohto parlamentu plnej realizácie. Lekári, dôchodcovia, zdravotné sestry, študenti či podnikatelia si v poslednom roku vždy vydýchnu, keď skončí zasadnutie parlamentu a nebol prijatý žiadny zákon, ktorý by ich tak či onak poškodil.
Fabrika na zákony, nie však moderná, ale zaostalá manufaktúra, to je dnešná legislatíva. Legislatívny proces trpí zásadnými nedostatkami. V prvom rade úplne absentuje dôkladná analýza existujúcej právnej úpravy. V druhom rade absentuje kreovanie profesionálnych odborných tímov. V treťom rade legislatívny proces absolútne ignoruje názory, stanoviská a návrhy profesných združení, organizácií a inštitúcií a v neposlednom rade nie je cieľom snaha prijať spoločensky prospešný zákon, ale snaha politických strán ovládnuť čo najviac inštitútov, inštitúcií a zneužívať ich na politickú moc.
Návrh novely zákona o prokuratúre zodpovedá uvedeným skutočnostiam na 100 %. Ešte koncom roku 2010 sa zdal zákon o prokuratúre každému včítane poslancov koalície absolútne konformný, právnemu štátu a jeho potrebám absolútne vyhovujúci.
Prokuratúra Slovenskej republiky je rešpektovanou a uznávanou inštitúciou v rámci celého Európskeho spoločenstva. Po roku ´89 jej štruktúra, spôsob kreovania vedúcich pracovníkov, kompetencia postavenia v štáte boli koniec koncov predmetom podobného skúmania inštitútmi Rady Európy, prokurátori sa zúčastňujú medzinárodných konferencií a seminárov, pôsobia v ich orgánoch a sú akceptovanými odborníkmi. Prokuratúra dosiahla aj v boji proti závažnej kriminalite rad významných úspechov a dokázala postaviť pred súdy páchateľov najzávažnejších trestných činov. Proti jej správam o činnosti nevznášala významnejšie námietky ani dnešná koalícia, v minulosti opozícia.
Stačil však personálny problém o post generálneho prokurátora a zákon je zlý. V čom konkrétne - sa môžeme iba domnievať. Pani ministerka Žitňanská nikdy nemala prokurátorský talár, nikdy neriadila ani okresnú prokuratúru, nikdy nerozhodovala o väzbe, nikdy nerozhodovala vyšetrovanie nejakého prípadu, nedozorovala, pardon, vyšetrovanie nejakého prípadu, nikdy nepodala na žiadneho zločinca obžalobu a nikdy ani nemusela čeliť priamym či nepriamym hrozbám zločincov. Ale presne vie, ako a čo by sa malo na prokuratúre robiť a zmeniť. Vie to tak dobre, že nepovažovala za potrebné prizvať prokurátorov k tvorbe novely zákona o prokuratúre, myslím oficiálne, nie potajomky, iba svojich a dokonca považuje za správne ignorovať stanovisko prokuratúry. A tak sa v novele ocitujú absolútne diletantské návrhy, ktoré sa prezentujú ako snahy o demokratickú a transparentnú prokuratúru. O konkrétnych ustanoveniach sme hovorili už v predchádzajúcom procese.
Chceme pani ministerke však pripomenúť, že napríklad inštitút právnych čakateľov v justícii, na prokuratúre a v advokácii je historickou kategóriou starou snáď tak ako tieto inštitúcie samotné. Činnosť prokurátora nespočíva len v teoretickom poznaní zákonov, je to súhrn obrovského množstva činností a úloh, ktoré prokuratúra plní, a činností, ktoré sa právny čakateľ doslova učí pod dozorom skúsenejších prokurátorov. Je to prax, ktorá končí náročnými záverečnými skúškami pred komisiou zloženou zo špičkových odborníkov.
Podľa navrhovanej novely pre kvalifikáciu prokurátora bude postačovať naučiť sa teoreticky nejaké zákony, potom absolvovať nejaké skúšky pred komisiou diletantov, ktorí o prokuratúre nemusia vedieť absolútne nič, a možno môže byť, môže stačiť, že budú spriaznení s nejakou stranou, napríklad s SDKÚ alebo s inou koaličnou stranou.
Že takto kreovaný prokurátor nebude vedieť ani to, na ktorú stranu si má v pojednávacej miestnosti sadnúť, nie je asi dôležité. Alebo médiami toľko vychvaľovaný zákaz tzv. negatívnych pokynov je v skutočnosti negáciou riadiacej a kontrolnej činnosti nadriadených prokurátorov. Vie si predkladateľka novely zákona predstaviť situáciu, že občan, ktorý je bezdôvodne trestne stíhaný, dostane od krajskej alebo Generálnej prokuratúry na svoju sťažnosť odpoveď, v ktorej bude uvedené napríklad: "Milý občan, v zhode s Vami sme zistili, že ste nedôvodne stíhaný a šikanovaný okresnou prokuratúrou a že sú porušované Vaše práva. Ale my s tým, žiaľ, nemôžeme nič robiť, lebo nie sme oprávnení dať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby trestné stíhanie zastavil."
Nie je to absurdné? Je. Aj spolu s ďalšími podobnými perlami tohto návrhu.
Pán prezident zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade. V tomto prípade mu koalícia ani jej spriaznené médiá nemôžu poprieť jeho 100-percentnú odbornosť. Je docentom trestného práva, dlhoročným pedagógom a navyše bol generálnym prokurátorom, takže všetky inštitúty sú mu dôverne známe. Napokon celkom explicitne to vyplýva z dôvodov, ktorými svoje rozhodnutie zdôvodnil.
Poslanci Národnej rady, ktorí za novelu zákona hlasovali, vyzneli v tomto prípade pred pánom prezidentom ako študenti, ktorí neurobili skúšku. Ako vieme, študenti nezložia skúšku spravidla z dvoch dôvodov: buď sa riadne nepripravili, alebo sú hlúpi. V tom je aj pre poslancov jasný odkaz, kam sa svojím hlasovaním zaradia.
Dnes si mnoho ľudí myslí, že právu rozumie každý, oprávnených však nájdeme iba medzi skutočnými profesionálmi, oveľa viac si to však myslia rôzni politickí a mediálni vševedkovia. Poznať a ctiť právo a zákony, to sú základné atribúty právneho štátu. Poučky o tom, že tam, kde začína zákon, končí sloboda, a tom, že ani najušľachtilejšia pohnútka nemôže odôvodniť porušenie zákona, šírili už francúzski osvietenci.
Žiaľ, dnes sme svedkami devalvácie takýchto hodnôt, útoky na justíciu a prokuratúru zo strany politikov a niektorých médií sú verejnosťou prijímané s nevôľou a ich dôsledkom môže byť iba narušenie úcty a rešpektu k zákonom.
Apropo médiá. Minulý štvrtok 23. 6. verejnoprávna televízia, ktorá má teda extrémne šetriť prostriedky, v relácii Lampa umožnila vystúpenie štyrom osobám, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin vraždy, nie pred rokom ´89, ale po roku 2000. A neboli oslobodení ani rehabilitovaní, boli odsúdení krajským a Najvyšším súdom a rozsudok bol potvrdený aj dovolacím súdom a Ústavným súdom. Sú dokonca iba podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdení Andrášik, Kocúr, Čerman a Beďač sú odsúdení za vraždu študentky. A majú z právneho hľadiska taký istý status vrahov, ako napríklad odsúdení Kromka, Adamčo, Mikuláš Černák a ďalší. Aj tí tvrdia, že boli odsúdení nezákonne a že dôkazy proti nim boli zmanipulované. Aj tí budú vystupovať vo verejnoprávnej televízii a nadávať sudcom za asistencie poslanca Národnej rady? Nebudem hovoriť, koho kamarát to v minulosti, už nežijú títo ľudia, musia si však získať novinára, ktorý nemá žiadnu tému, môžu vtedy vystúpiť. Inak majú smolu, že nie sú záujmové osoby súkromného časopisu. Jeho traja redaktori si tak vo verejnoprávnej televízii za peniaze daňových poplatníkov preberali svoju tému. Redaktor Štefan Hríb si do relácie pozval aj vyšetrovateľov, prokurátorov, súdnych znalcov a sudcov. Samozrejme, dopredu vedel, že sa zrejme nezúčastnia, pretože by porušili povinnosť mlčanlivosti.
Nie je však zvrátená už myšlienka pozvať do jednej relácie vrahov a sudcov, ktorí ich súdili, a umožniť odsúdeným v priamom zaútočiť na sudcov, prípadne prokurátorov, ktorí si ich dovolili súdiť? Nie je to absolútny suterén publicistiky? V tomto prípade ide zrejme o zlyhanie generálnej riaditeľky RTVS, ktorá by mala zvážiť zotrvanie vo svojej funkcii.
Táto relácia Lampa ukazuje, prečo ste potrebovali ovládnuť Slovenskú televíziu, aby ste za peniaze daňových poplatníkov mohli likvidovať demokratické inštitúcie tohto štátu, ako sú napríklad súdnictvo a v tomto prípade prokuratúra. A z vašich vyjadrení a z vyjadrení vašich prisluhovačov z médií je jasné, že sa pred týmto nezastavíte.
Nabudúce očakávam, že za súčinnosti napríklad pána poslanca Zajaca vystúpi Černák, potom hľadaný alebo obvinený Mello vystúpi s kolegom Dostálom napríklad. A to by mohol byť ďalší scenár. Je toto normálne? Zatiaľ sú to stále právoplatne odsúdení vrahovia; týmto dávame priestor hodnotiť súdy a prokuratúru. Nehovoriac predtým, že deň pre voľbou generálneho prokurátora, pred tou skvelou voľbou, o ktorej asi veľa ešte budeme počuť, vystúpil policajný prezident urazený v tejto relácii, kde hodnotil námestníka Generálnej prokuratúry v tomto čase, jeho prácu a on a nikto sa s ním, a bol urazený, že sa s ním nikto neradil, lebo on by mal strašne veľa dobrých kandidátov, ktorí by mohli zastávať funkciu generálneho prokurátora. A keď si myslíte, že je to v poriadku, tak nech sa páči.
Ešte jedna poznámka na záver. Predmetom útokov novinárov a niektorých politikov bol v tomto prípade Andrášik a spol. aj Najvyšší súd a jeho sudcovia, ktorí vyniesli rozsudky aj nad najťažšími zločincami. Tam rozhodovali správne a spravodlivo?
Pre dnešnú politickú koalíciu a jej spriaznené médiá platí, a už sa tým ani netaja, že ak súdy alebo prokurátora nerozhodnú o ich kauzách alebo chránencoch tak, ako si predstavujú, tak sú sudcovia a prokurátori neschopní, skorumpovaní alebo naklonení SMER-u, napríklad. A preto ich treba ovládnuť. Ako? No predsa úpravami zákonov o súdoch, prokuratúre, Trestným zákonom, Trestný poriadok a môžme pokračovať ďalej. Jeden z nich máme pred sebou len preto, že pán prezident ako odborník na trestné právo nám ho vrátil späť.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Číž, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať Martinovi za to, že spomenul tu inak nebývalú a neslýchanú situáciu, ktorá sa odohrala práve v ten večer relácie vo verejnoprávnej televízii, kde jednoznačne motivovaný, jednostranne s názorom moderátor programu, ktorý trval nesmierne dlho, tak neuveriteľným spôsobom priamo alebo nepriamo dehonestoval rozhodnutia súdov, zásadným spôsobom ich spochybňoval a vyvolal atmosféru, ako keby naozaj mali sa tí sudcovia, vyšetrovatelia a iní účastníci procesov ísť na priamu konfrontáciu s ním a ním privolaných ľudí. To je nebezpečná tendencia a jednoducho sa to tu neobjavilo počas celého môjho života.
A naznačuje tu veľmi nebezpečnú tendenciu, vážené kolegyne, kolegovia, že ukazuje sa, že existujú politické ciele, ktoré ako keby nemali hranice pre prostriedky pre ich realizáciu, ktoré možno použiť. A túto naozaj ja cítim absolútny suterén, ani nie už justičný, ale politický.
To a akým spôsobom sa dajú zneužiť médiá pri takých veciach, ako je voľba generálneho prokurátora, je pre mňa nepochopiteľné, sa nenájde dosť ľudí, ktorí jednoducho majú elementárny zmysel pre česť aj politickej súťaže.
Toto, čo sa stal a začína sa diať dehonestácia ľudí, ale surovým a hlúpym spôsobom, toto vystúpenie ministerky spravodlivosti, ktoré bolo pre mňa tragické, falošné, pokrytecké, ale hlavne dokazujúce jednoznačné politické zneužitie situácie s jasným a viditeľným politickým cieľom.
Toto jednoducho nezavádzajme, vás vážne prosím, vážené kolegyne, kolegovia, vráťme sa na cestu normálnej politickej súťaže, aspoň elementárnu etiku a slušnosť.
A to, čo urobil pán Hríb, pevne verím, že bude mať dohru a že orgány, ktoré sme si tu zvolili, ktoré majú dozerať na regulárnosť aspoň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zajac.

Vážený pán poslanec Glváč, ja som niečo také, ako ste povedali vy v tejto rozprave, ešte v živote na tomto mieste nepočul. Ja som tiež pozeral tú reláciu Pod lampou. A asi ste si nevšimli jednoduchý elementárny fakt, ktorý spočíval v tom, že ani jeden zo slovenských súdov, ktoré sa zoberali týmto prípadom po roku 1989, pri odvolávaní, to znamená ani krajský súd, ani Najvyšší súd, ani neviem, myslím, Ústavný súd, ani jeden z nich neurobil to, čo bolo elementárnou, psou povinnosťou súdu po roku 1989, to znamená pripustiť dôkazy, ktoré existovali, ktoré boli pôvodnými dôkazmi, ktoré boli utajené pred rokom ´89 v policajnom archíve v Levoči a ktoré dávajú iný obraz o celej tej kauze, ako bola ona vykonštruovaná pred rokom ´89.
Ja to, čo tu vy hovoríte, pokladám za absolútnu nehoráznosť človeka, ktorý ani netuší, na čo tu ten rok 1989 bol. Vy ste absolútnym príkladom toho, že pre vás existuje tu jedna normálna kontinuita proste spred roka 1989 po roku 1989. Hanbite sa za to, čo ste tu povedali! (Reakcia z pléna: "Vy sa hanbite! Je toto možné?!")

Páni, kľud. Poprosím vás, tam je bufet poslanecký. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.) Ale voda je zadarmo.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.