20. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného pánom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom čítaní. Je to tlač 431 a správa výboru je pod tlačou 431a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. júna 2011 pod č. 431 pridelil Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon o prokuratúre, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor na 35. schôdzi 27. júna 2011 prerokoval:
1. návrh prezidenta republiky neprijať ako celok zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky;
2. pripomienky prezidenta republiky k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11 zákona.
Prvý návrh prezidenta republiky, a to neprijať zákon ako celok, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru. Pripomienky prezidenta republiky boli, ako som už hovorila, k čl. 1, k čl. 2, k čl. 6 a k čl. 11, týkali sa výlučne termínov uvedených vo vrátených zákonoch a pripomienky prezidenta republiky gestorský výbor akceptoval. Gestorský výbor zároveň odporúča o všetkých pripomienkach uvedených pod bodom 1 až 23 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor uznesením z 27. júna 2011 pod č. 246 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 2. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, schváliť v znení pripomienok prezidenta republiky.
Zároveň poveril mňa, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovala o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady.
Ďakujem, pán predsedajúci, a prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani ministerka, vážené poslankyne, poslanci, myslím si, že k tomuto zákonu už odznelo veľmi veľa, tak možno, možno niečo nové z posledných dní. Neviem, kam sa dostaneme, keď počúvame z médií vyjadrenia typu, že morálka musí niekedy zvíťaziť raz nad právom a raz nad formálnym právom, raz nad zákonom, z úst ministerky spravodlivosti, ale je to asi začiatok niečoho, čo nie je normálne.
Život, majetok ani práva žiadneho občana a inštitúcie nie sú v bezpečí, pokiaľ trvá zasadnutie parlamentu. Táto historická nadsádzka, chápaná spravidla ako vtip, sa dočkala počas existencie tohto parlamentu plnej realizácie. Lekári, dôchodcovia, zdravotné sestry, študenti či podnikatelia si v poslednom roku vždy vydýchnu, keď skončí zasadnutie parlamentu a nebol prijatý žiadny zákon, ktorý by ich tak či onak poškodil.
Fabrika na zákony, nie však moderná, ale zaostalá manufaktúra, to je dnešná legislatíva. Legislatívny proces trpí zásadnými nedostatkami. V prvom rade úplne absentuje dôkladná analýza existujúcej právnej úpravy. V druhom rade absentuje kreovanie profesionálnych odborných tímov. V treťom rade legislatívny proces absolútne ignoruje názory, stanoviská a návrhy profesných združení, organizácií a inštitúcií a v neposlednom rade nie je cieľom snaha prijať spoločensky prospešný zákon, ale snaha politických strán ovládnuť čo najviac inštitútov, inštitúcií a zneužívať ich na politickú moc.
Návrh novely zákona o prokuratúre zodpovedá uvedeným skutočnostiam na 100 %. Ešte koncom roku 2010 sa zdal zákon o prokuratúre každému včítane poslancov koalície absolútne konformný, právnemu štátu a jeho potrebám absolútne vyhovujúci.
Prokuratúra Slovenskej republiky je rešpektovanou a uznávanou inštitúciou v rámci celého Európskeho spoločenstva. Po roku ´89 jej štruktúra, spôsob kreovania vedúcich pracovníkov, kompetencia postavenia v štáte boli koniec koncov predmetom podobného skúmania inštitútmi Rady Európy, prokurátori sa zúčastňujú medzinárodných konferencií a seminárov, pôsobia v ich orgánoch a sú akceptovanými odborníkmi. Prokuratúra dosiahla aj v boji proti závažnej kriminalite rad významných úspechov a dokázala postaviť pred súdy páchateľov najzávažnejších trestných činov. Proti jej správam o činnosti nevznášala významnejšie námietky ani dnešná koalícia, v minulosti opozícia.
Stačil však personálny problém o post generálneho prokurátora a zákon je zlý. V čom konkrétne - sa môžeme iba domnievať. Pani ministerka Žitňanská nikdy nemala prokurátorský talár, nikdy neriadila ani okresnú prokuratúru, nikdy nerozhodovala o väzbe, nikdy nerozhodovala vyšetrovanie nejakého prípadu, nedozorovala, pardon, vyšetrovanie nejakého prípadu, nikdy nepodala na žiadneho zločinca obžalobu a nikdy ani nemusela čeliť priamym či nepriamym hrozbám zločincov. Ale presne vie, ako a čo by sa malo na prokuratúre robiť a zmeniť. Vie to tak dobre, že nepovažovala za potrebné prizvať prokurátorov k tvorbe novely zákona o prokuratúre, myslím oficiálne, nie potajomky, iba svojich a dokonca považuje za správne ignorovať stanovisko prokuratúry. A tak sa v novele ocitujú absolútne diletantské návrhy, ktoré sa prezentujú ako snahy o demokratickú a transparentnú prokuratúru. O konkrétnych ustanoveniach sme hovorili už v predchádzajúcom procese.
Chceme pani ministerke však pripomenúť, že napríklad inštitút právnych čakateľov v justícii, na prokuratúre a v advokácii je historickou kategóriou starou snáď tak ako tieto inštitúcie samotné. Činnosť prokurátora nespočíva len v teoretickom poznaní zákonov, je to súhrn obrovského množstva činností a úloh, ktoré prokuratúra plní, a činností, ktoré sa právny čakateľ doslova učí pod dozorom skúsenejších prokurátorov. Je to prax, ktorá končí náročnými záverečnými skúškami pred komisiou zloženou zo špičkových odborníkov.
Podľa navrhovanej novely pre kvalifikáciu prokurátora bude postačovať naučiť sa teoreticky nejaké zákony, potom absolvovať nejaké skúšky pred komisiou diletantov, ktorí o prokuratúre nemusia vedieť absolútne nič, a možno môže byť, môže stačiť, že budú spriaznení s nejakou stranou, napríklad s SDKÚ alebo s inou koaličnou stranou.
Že takto kreovaný prokurátor nebude vedieť ani to, na ktorú stranu si má v pojednávacej miestnosti sadnúť, nie je asi dôležité. Alebo médiami toľko vychvaľovaný zákaz tzv. negatívnych pokynov je v skutočnosti negáciou riadiacej a kontrolnej činnosti nadriadených prokurátorov. Vie si predkladateľka novely zákona predstaviť situáciu, že občan, ktorý je bezdôvodne trestne stíhaný, dostane od krajskej alebo Generálnej prokuratúry na svoju sťažnosť odpoveď, v ktorej bude uvedené napríklad: "Milý občan, v zhode s Vami sme zistili, že ste nedôvodne stíhaný a šikanovaný okresnou prokuratúrou a že sú porušované Vaše práva. Ale my s tým, žiaľ, nemôžeme nič robiť, lebo nie sme oprávnení dať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby trestné stíhanie zastavil."
Nie je to absurdné? Je. Aj spolu s ďalšími podobnými perlami tohto návrhu.
Pán prezident zákon nepodpísal a vrátil ho Národnej rade. V tomto prípade mu koalícia ani jej spriaznené médiá nemôžu poprieť jeho 100-percentnú odbornosť. Je docentom trestného práva, dlhoročným pedagógom a navyše bol generálnym prokurátorom, takže všetky inštitúty sú mu dôverne známe. Napokon celkom explicitne to vyplýva z dôvodov, ktorými svoje rozhodnutie zdôvodnil.
Poslanci Národnej rady, ktorí za novelu zákona hlasovali, vyzneli v tomto prípade pred pánom prezidentom ako študenti, ktorí neurobili skúšku. Ako vieme, študenti nezložia skúšku spravidla z dvoch dôvodov: buď sa riadne nepripravili, alebo sú hlúpi. V tom je aj pre poslancov jasný odkaz, kam sa svojím hlasovaním zaradia.
Dnes si mnoho ľudí myslí, že právu rozumie každý, oprávnených však nájdeme iba medzi skutočnými profesionálmi, oveľa viac si to však myslia rôzni politickí a mediálni vševedkovia. Poznať a ctiť právo a zákony, to sú základné atribúty právneho štátu. Poučky o tom, že tam, kde začína zákon, končí sloboda, a tom, že ani najušľachtilejšia pohnútka nemôže odôvodniť porušenie zákona, šírili už francúzski osvietenci.
Žiaľ, dnes sme svedkami devalvácie takýchto hodnôt, útoky na justíciu a prokuratúru zo strany politikov a niektorých médií sú verejnosťou prijímané s nevôľou a ich dôsledkom môže byť iba narušenie úcty a rešpektu k zákonom.
Apropo médiá. Minulý štvrtok 23. 6. verejnoprávna televízia, ktorá má teda extrémne šetriť prostriedky, v relácii Lampa umožnila vystúpenie štyrom osobám, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin vraždy, nie pred rokom ´89, ale po roku 2000. A neboli oslobodení ani rehabilitovaní, boli odsúdení krajským a Najvyšším súdom a rozsudok bol potvrdený aj dovolacím súdom a Ústavným súdom. Sú dokonca iba podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdení Andrášik, Kocúr, Čerman a Beďač sú odsúdení za vraždu študentky. A majú z právneho hľadiska taký istý status vrahov, ako napríklad odsúdení Kromka, Adamčo, Mikuláš Černák a ďalší. Aj tí tvrdia, že boli odsúdení nezákonne a že dôkazy proti nim boli zmanipulované. Aj tí budú vystupovať vo verejnoprávnej televízii a nadávať sudcom za asistencie poslanca Národnej rady? Nebudem hovoriť, koho kamarát to v minulosti, už nežijú títo ľudia, musia si však získať novinára, ktorý nemá žiadnu tému, môžu vtedy vystúpiť. Inak majú smolu, že nie sú záujmové osoby súkromného časopisu. Jeho traja redaktori si tak vo verejnoprávnej televízii za peniaze daňových poplatníkov preberali svoju tému. Redaktor Štefan Hríb si do relácie pozval aj vyšetrovateľov, prokurátorov, súdnych znalcov a sudcov. Samozrejme, dopredu vedel, že sa zrejme nezúčastnia, pretože by porušili povinnosť mlčanlivosti.
Nie je však zvrátená už myšlienka pozvať do jednej relácie vrahov a sudcov, ktorí ich súdili, a umožniť odsúdeným v priamom zaútočiť na sudcov, prípadne prokurátorov, ktorí si ich dovolili súdiť? Nie je to absolútny suterén publicistiky? V tomto prípade ide zrejme o zlyhanie generálnej riaditeľky RTVS, ktorá by mala zvážiť zotrvanie vo svojej funkcii.
Táto relácia Lampa ukazuje, prečo ste potrebovali ovládnuť Slovenskú televíziu, aby ste za peniaze daňových poplatníkov mohli likvidovať demokratické inštitúcie tohto štátu, ako sú napríklad súdnictvo a v tomto prípade prokuratúra. A z vašich vyjadrení a z vyjadrení vašich prisluhovačov z médií je jasné, že sa pred týmto nezastavíte.
Nabudúce očakávam, že za súčinnosti napríklad pána poslanca Zajaca vystúpi Černák, potom hľadaný alebo obvinený Mello vystúpi s kolegom Dostálom napríklad. A to by mohol byť ďalší scenár. Je toto normálne? Zatiaľ sú to stále právoplatne odsúdení vrahovia; týmto dávame priestor hodnotiť súdy a prokuratúru. Nehovoriac predtým, že deň pre voľbou generálneho prokurátora, pred tou skvelou voľbou, o ktorej asi veľa ešte budeme počuť, vystúpil policajný prezident urazený v tejto relácii, kde hodnotil námestníka Generálnej prokuratúry v tomto čase, jeho prácu a on a nikto sa s ním, a bol urazený, že sa s ním nikto neradil, lebo on by mal strašne veľa dobrých kandidátov, ktorí by mohli zastávať funkciu generálneho prokurátora. A keď si myslíte, že je to v poriadku, tak nech sa páči.
Ešte jedna poznámka na záver. Predmetom útokov novinárov a niektorých politikov bol v tomto prípade Andrášik a spol. aj Najvyšší súd a jeho sudcovia, ktorí vyniesli rozsudky aj nad najťažšími zločincami. Tam rozhodovali správne a spravodlivo?
Pre dnešnú politickú koalíciu a jej spriaznené médiá platí, a už sa tým ani netaja, že ak súdy alebo prokurátora nerozhodnú o ich kauzách alebo chránencoch tak, ako si predstavujú, tak sú sudcovia a prokurátori neschopní, skorumpovaní alebo naklonení SMER-u, napríklad. A preto ich treba ovládnuť. Ako? No predsa úpravami zákonov o súdoch, prokuratúre, Trestným zákonom, Trestný poriadok a môžme pokračovať ďalej. Jeden z nich máme pred sebou len preto, že pán prezident ako odborník na trestné právo nám ho vrátil späť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem poďakovať Martinovi za to, že spomenul tu inak nebývalú a neslýchanú situáciu, ktorá sa odohrala práve v ten večer relácie vo verejnoprávnej televízii, kde jednoznačne motivovaný, jednostranne s názorom moderátor programu, ktorý trval nesmierne dlho, tak neuveriteľným spôsobom priamo alebo nepriamo dehonestoval rozhodnutia súdov, zásadným spôsobom ich spochybňoval a vyvolal atmosféru, ako keby naozaj mali sa tí sudcovia, vyšetrovatelia a iní účastníci procesov ísť na priamu konfrontáciu s ním a ním privolaných ľudí. To je nebezpečná tendencia a jednoducho sa to tu neobjavilo počas celého môjho života.
A naznačuje tu veľmi nebezpečnú tendenciu, vážené kolegyne, kolegovia, že ukazuje sa, že existujú politické ciele, ktoré ako keby nemali hranice pre prostriedky pre ich realizáciu, ktoré možno použiť. A túto naozaj ja cítim absolútny suterén, ani nie už justičný, ale politický.
To a akým spôsobom sa dajú zneužiť médiá pri takých veciach, ako je voľba generálneho prokurátora, je pre mňa nepochopiteľné, sa nenájde dosť ľudí, ktorí jednoducho majú elementárny zmysel pre česť aj politickej súťaže.
Toto, čo sa stal a začína sa diať dehonestácia ľudí, ale surovým a hlúpym spôsobom, toto vystúpenie ministerky spravodlivosti, ktoré bolo pre mňa tragické, falošné, pokrytecké, ale hlavne dokazujúce jednoznačné politické zneužitie situácie s jasným a viditeľným politickým cieľom.
Toto jednoducho nezavádzajme, vás vážne prosím, vážené kolegyne, kolegovia, vráťme sa na cestu normálnej politickej súťaže, aspoň elementárnu etiku a slušnosť.
A to, čo urobil pán Hríb, pevne verím, že bude mať dohru a že orgány, ktoré sme si tu zvolili, ktoré majú dozerať na regulárnosť aspoň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec Glváč, ja som niečo také, ako ste povedali vy v tejto rozprave, ešte v živote na tomto mieste nepočul. Ja som tiež pozeral tú reláciu Pod lampou. A asi ste si nevšimli jednoduchý elementárny fakt, ktorý spočíval v tom, že ani jeden zo slovenských súdov, ktoré sa zoberali týmto prípadom po roku 1989, pri odvolávaní, to znamená ani krajský súd, ani Najvyšší súd, ani neviem, myslím, Ústavný súd, ani jeden z nich neurobil to, čo bolo elementárnou, psou povinnosťou súdu po roku 1989, to znamená pripustiť dôkazy, ktoré existovali, ktoré boli pôvodnými dôkazmi, ktoré boli utajené pred rokom ´89 v policajnom archíve v Levoči a ktoré dávajú iný obraz o celej tej kauze, ako bola ona vykonštruovaná pred rokom ´89.
Ja to, čo tu vy hovoríte, pokladám za absolútnu nehoráznosť človeka, ktorý ani netuší, na čo tu ten rok 1989 bol. Vy ste absolútnym príkladom toho, že pre vás existuje tu jedna normálna kontinuita proste spred roka 1989 po roku 1989. Hanbite sa za to, čo ste tu povedali! (Reakcia z pléna: "Vy sa hanbite! Je toto možné?!")

Ďakujem pekne. Ja by som sa, keď už hovoríme o tejto Lampe, vrátil k inej relácii Lampa, ktorú tiež pozerám a pozerám ju skutočne s obľubou, lebo, a netajím sa tým, že skutočne sa nestačím diviť, čo tam všetko zaznie. Ale dobre, beriem, aj takúto reláciu beriem, ale budem sa baviť o tom, čo mi v tej relácii chýba a chýbalo vždy - a to je vyváženosť.
Hovorím o inej relácii Lampa, kde bol policajný prezident, kde vystúpil policajný prezident, vyvolalo to množstvo reakcií, či už takých, alebo onakých. Tie kladné reakcie boli od toho pána, ktorý spolu s Hríbom moderuje tú reláciu, od počítača citované. Ale tie druhé, ktoré neboli kladné pre policajného prezidenta, tento pán spolu s pánom Hríbom, ktorý túto reláciu moderuje, nazval "idiotskými názormi" a dokonca povedal, že "idiotov citovať nebude", preňho sú to "idioti".
Dámy a páni, to je absurdné vo verejnoprávnej televízii, aby jedna strana podľa nejakého moderátora bola proklamovaná, že áno - a tá druhá strana, to sú idioti? Idioti platia koncesionárske poplatky?
To vy obhajujete, pán Zajac? Napríklad. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že i po rokoch je úlohou spravodlivého súdu hľadať spravodlivosť a pravdu, a musím povedať, že ak človek, ktorý mal nepochybne veľkú morálnu autoritu, sudca Otakar Motejl, našiel v tomto procese, odohrávšom sa ešte v komunizme, veľké kvantum vážnych pochybení, tak bolo dôvodné zamyslieť sa nad faktami, nad dôkazmi a neponechať tie dôkazy, ktoré sú v archíve v Levoči, nepovšimnuté.
Argumenty o tom, že tam vystupujú vrahovia a podobne, sú fajn. Nepochybne by bolo týmto spôsobom možné argumentovať pri prípadnej Lampe s Dr. Urválkom a Vladimírom Clementisom, že tam sedí sviňa, ktorá zradila ideály robotníckej triedy a zapredala sa imperialistom. A to nehovorím len o Clementisovi, o ktorom môžme mať rôzne názory, ale povedzme o Dr. Milade Horákovej. I tam by pani sudkyňa, ktorá mala možnosť stáť teraz pred súdom, mohla povedať, že je nehorázne, že na konto jednej zradkyne a rozvracačky štátu je ona popoťahovaná.
Proste pravda je taká, že existovali hanebné rozsudky. A tí súdruhovia z vás, ktorí sa tak do toho obúvajú a mali červené knižky, nech sa zamýšľajú, čomu slúžili a čo ten režim, ktorému slúžili, produkoval. A že ten režim okrem popravovania nevinných a strieľania ľudí na hraniciach mohol ľudí aj odsudzovať na vysoké tresty a tí ľudia mohli byť nevinní.
To znamená povedať, že to bolo nevyvážené, pretože tí neprišli, lebo však sme vedeli, že neprídu, bolo ich slobodné rozhodnutie. Ja keby som stál za tým, že som odsúdil vrahov, tak sa za to postavím.

Pán poslanec Glváč, je absolútne nemiestne prirovnávať odsúdených v kauze Cervanová k mafiánom alebo k vrahom z podsvetia, ako ste to práve urobili vy. Je to absolútne nemiestne, a teda práve od vás, ja neviem, ja som kdesi čosi počul o vašich priateľských vzťahoch s pánom Jozefom Svobodom, tiež mafiánom, ktorý, bohužiaľ, už do žiadnej relácie nemôže prísť, lebo bol zavraždený. Tak zdá sa mi bizarné, keď vy niečo o tom hovoríte a takýmto spôsobom obviňujete mňa alebo mojich kolegov z OKS, ktorí sa so žiadnymi mafiánmi nestýkame, ani sme sa so žiadnymi mafiánmi nestýkali.
Kauza Cervanová je hanbou slovenskej justície. Nielen tej prednovembrovej, ale aj tej ponovembrovej. A je práve, naopak, dôkazom toho, že so slovenskou justíciou je potrebné niečo urobiť.
Ďakujem.

V prvom rade zareagujem odzadu, aby raz a navždy to bolo jasné.
V neautorizovanom rozhovore som povedal, že som ho poznal z futbalu, tak ako pán vtedy minister Kukan, ako iní politici vládnej koalície, ktorí chodili na futbal a podobne. Že to niekomu vyhovovalo a napísal tak, je to predmetom súdneho sporu mňa a dnešného ministra vnútra Lipšica o ochranu osobnosti. Bodka.
Ale o tom pánovi, trvám na tom, čo som povedal o tom pánovi, ktorý bol v tej relácii. Ja som, vy hovoríte o kauze Cervanová, ja som spomenul skutok, a teda trestný čin, nespomenul som, ktorý to bol prípad. Pre mňa je to niekoľkokrát odsúdené, právoplatné rozhodnutie a ja nie som sudcom ako vy, absolútne sa neodvážim hodnotiť, či rozhodli správne, alebo nie.
Ale vidíme, že vy keď budete o čomkoľvek, vrátime sa ku Clementisovi, ku komukoľvek, vy viete na všetko odpovedať, vždycky to vráti k červeným knižkám.
Ja si myslím, že ten proces bol aj po roku ´89, bol raz ukončený - a prečo my ho máme hodnotiť? Ja som hovoril o systéme a že niekto si pozve právoplatne odsúdených do takejto relácie za peniaze daňových poplatníkov!
A, pán Zajac, ja sa vôbec nemusím hanbiť za takéto vyjadrenia. Hanbite sa skôr vy. A kľudne, a keď už sme v tejto tónine a v tomto tóne, kľudne vám poviem, hanbite sa vy za svojho brata, lebo my keď sme pokračovateľom komunistických funkcionárov, tak vy ste pokračovateľom, vy ste finančná kontinuita svojho brata, ktorý nadobudol svoj majetok na Tenerife poctivo.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som rád doplnil a oživil túto diskusiu, lebo mám pocit, že sa prokuratúra zužuje len na jednu reláciu a na jednu súdnu kauzu.
Na margo doterajšej diskusie je, že tu presne vidím jeden rozdiel medzi nami a vami, páni z vládnej koalície a dámy z vládnej koalície, že vy si bez naštudovania spisu dovolíte vynášať rozsudky, hoci ste členmi zákonodarného orgánu a nie súdom. To je presne ten rozdiel, pre ktorý vy sa postavíte do polohy toho najmúdrejšieho, toho najspravodlivejšieho a toho jediného, kto je oprávnený rozhodnúť, čo je pravda, čo je spravodlivosť a kto má právo, aký má byť vynesený trest a kto je odsúdeným.
Toto by člen zákonodarného orgánu, aj vzhľadom na tú deľbu moci, s takým úžasným presvedčením pravdepodobne asi vynášať takéto rozsudky nemal, hoci nespochybňujem právo na slobodu prejavu. Ale spochybňujem snahy o destabilizáciu súdnictva a podrývanie autority súdov, prokuratúry a základných štátnych orgánov, ktoré sú hlavným pilierom právneho štátu v Slovenskej republike. Vládnej koalícii to asi vyhovuje práve kvôli tej politizácii a tým tendenciám, na ktoré vládna koalícia nabehla.
Dámy a páni, zákon, ktorý vrátil pán prezident na základe jeho odborných stanovísk, je zákon, na základe ktorého pokračuje dlhodobý trend politizácie prokuratúry a justície zo strany vládnej koalície. Vládna koalícia nevie vládnuť. To je fakt. Vládna koalícia nevie spravovať štát, vládna koalícia je schopná len uzurpovať si moc v úmysle ju neskôr zneužiť.
Dámy a páni, bez ohľadu na to, ako budete ospevovať vybrané časti zákonov a noviel, ktoré tento parlament prijal, faktom je, že tieto zákony pochybným spôsobom zasahujú do nezávislosti ústavných orgánov, či už súdnictva, v tomto prípade prokuratúry. Podstatné je ďalej, dámy a páni, že tieto zákony majú za cieľ nevídaným spôsobom zasahovať politicky do činnosti týchto inštitúcií. Prokuratúra rozhoduje, nadnesene povedané, o živote a smrti, o základných právach osôb vrátane súkromia slobody jednotlivcov a tak ďalej. Je tragédiou, keď politici budú rozhodovať o činnosti týchto inštitúcií. Aj z príkladov v iných krajinách vieme, že politicky motivované trestné stíhania, politicky motivované rozhodnutia štátnych zastupiteľstiev sú namieste, keď aktuálna vládna moc má tú kompetenciu, má moc na to, aby zasahovala organizačne, personálne, ale aj priamymi pokynmi a riadením do činnosti takýchto inštitúcií.
Dámy a páni, položme si otázku, prečo vládna koalícia chce rozhodovať, kto bude a kto nebude sudcom? Prečo vládna koalícia chce rozhodovať, kto bude a kto nebude prokurátorom? Odpoveď je jasná. Preto, že vládna koalícia chce tieto inštitúcie obsadiť svojimi ľuďmi. Obsadzovať tieto inštitúcie svojimi tzv. pravicovými úderkami.
Panie poslankyne, páni poslanci, od vzniku Slovenskej republiky takéto flagrantné zasahovanie do personálneho obsadenia prokuratúry a súdnictva, ako zažívame v poslednom období, tu ešte nebolo. Od 1. januára 1993 si žiadna vláda na Slovensku takto otvorene nedovolila mocensky zasahovať, cez či už výberové konania, alebo iné procesy v týchto inštitúciách, do súdnictva a do prokuratúry. Na Slovensku si to teda nikto nedovolil.
Tento zákon nebude asi ani prvým a ani posledným zákonom, ktorý skončí na Ústavnom súde. V ustanoveniach, ktoré uvediem neskôr, vidíme jeho zjavnú protiústavnosť tak, ako aj sme videli aj protiústavnosť pri iných zákonoch, či už zásahoch do súdnictva z hľadiska platových pomerov sudcov, alebo z hľadiska kreácie výberových komisií na sudcov, zrušenie justičných čakateľov, prekladania sudcov na iné súdy a mnohé ďalšie ustanovenia, ktoré boli na Ústavnom súde napadnuté.
Keď dva zákony z vlády Roberta Fica, niektoré ich ustanovenia konkrétne, boli vyhlásené Ústavným súdom v tomto volebnom období za protiústavné, išlo o výstavbu diaľnic a zisk zdravotných poisťovní, vtedy ste, dámy a páni, velebili Ústavný súd, ako dobre rozhodol. Tešili ste sa ako malé deti.
Samozrejme, od januára tohto roku podávajú poslanci Národnej rady za SMER - sociálnu demokraciu množstvo návrhov na Ústavný súd, pretože toľko neústavných zákonov podľa nášho názoru, koľko schvaľuje táto Národná rada, toľko tu ešte nebolo. (Potlesk.)
Pán predseda Národnej rady - a som rád, že tu sedí - vtedy vyhlásil, že bude odvolávať a mieni odvolávať Roberta Fica z postu podpredsedu Národnej rady práve kvôli týmto dvom rozhodnutiam Ústavného súdu. Ja by som chcel poprosiť, aby sa zachoval ako chlap, a keď raz v tomto volebnom období prídu tri rozhodnutia vo veci samej, aby on ako predseda Národnej rady, ktorý je primárne zodpovedný za chod a činnosť Národnej rady a spoluzodpovedný za činnosť vládnej koalície, aby v prípade, keď trikrát možno v merite veci, a tých zákonov je veľa, tento je jeden z nich, by prípadne Ústavný súd vyhlásil neústavnosť takýchto ustanovení zákonov, aby vyhlásil, že v takom prípade sa vzdá funkcie predsedu Národnej rady. Určite ako zodpovednosť za to, že táto Národná rada schvaľuje protiústavné zákony, je to minimálne to, čo môže jeden z členov vládnej koalície urobiť.
K samotnému zákonu o prokuratúre si dovolím uviesť niekoľko najproblematickejších ustanovení. V prvom rade je treba povedať, dámy a páni, že pekný obal, ktorým vy vyhlasujete zmeny, ktoré sú nevyhnutné v týchto zákonoch, je nahrádzaný tým nebezpečným vnútrom, práve možno veci, ktoré vy vyhlasujete a o ktorých hovoríte ako o pozitívach, skrývate práve tie nebezpečné ustanovenia, ktoré v týchto zákonoch sú.
Je to zásah, hlavným leitmotívom týchto noviel a tejto novely je zásah do nezávislosti prokuratúry. Keď som hovoril o tom, že čo je dôvodom obsadzovať prokuratúru politicky osobami mocensky, ale s tým vychádza aj priamy súvis: rozhodovanie v rámci jednotlivých činností, ovplyvňovanie jednotlivých rozhodnutí v rámci prokuratúry a ako dôsledok možno bude to rozhodovanie politickou moci, koho stíhať a koho nestíhať.
Ako dôkaz je vlastne prvý, keďže už zo samotného postavenia prokuratúry vyplýva a doposiaľ vyplývalo oprávnenie generálneho prokurátora vydávať stanoviská, ktoré zjednocujú uplatňovanie zákonov. Zjednocovanie uplatňovania zákonov je mimoriadne dôležité pri takto hierarchicky a funkčne riadenom orgáne, akým prokuratúra je, kde podľa stanovísk, ktoré zjednocujú stanoviská jednotlivých prokurátorov na okresoch, sa de facto rozhoduje, v akých trestných činoch začať trestné stíhanie, v akých skončiť, inými slovami, koho trestne stíhať, kedy a koho nie.
Podľa schváleného znenia zákona generálny prokurátor bude môcť vydávať stanoviská po novom iba na návrh komisie, ktorá sa skladá alebo bude skladať zo šesť členov. Problémom je, že traja členovia budú menovaní generálnym prokurátorom a traja členovia, polovica členov, budú menovaní ministerkou spravodlivosti. Ja hovorím konkrétne ministerkou spravodlivosti, lebo je to zákon, ktorý predkladá pani ministerka spravodlivosti a túto kompetenciu presadzuje pre seba. Komisia bude rozhodovať štyrmi hlasmi, to znamená, že bez pani ministerky a jej nominantov nebude vydané žiadne stanovisko, žiadne stanovisko, zjednocujúce stanovisko bez práva veta.
Na dôvažok za určitých okolností môže samotná pani ministerka zvolať zasadnutie komisie a v takomto prípade pani ministerka určí aj predsedajúceho komisie. Ide o jednoznačný zásah do nezávislosti a do samostatného postavenia prokuratúry, kde z ústavy vyplýva, že prokuratúru riadi generálny prokurátor. Exekutíva, čo nám ešte viacej vadí, okrem trojdelenia moci, politická moc reprezentovaná ministrom za určitú vládnu koaličnú stranu bude teda spolurozhodovať o tom, koho trestne stíhať na Slovensku a koho trestne nestíhať.
Ďalším problémovým otáznikom v tomto zákone je návrhové oprávnenie v rámci disciplinárnych konaní prokurátorov. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky získa týmto možnosť podať návrh na disciplinárne konanie proti ktorémukoľvek prokurátorovi, okrem iného toto právo sa priznáva, dámy a páni, aj ombudsmanovi.
Faktom je, že mali sme v nedávnej dobe jednu zaujímavú okolnosť, na základe ktorej generálny prokurátor musel podať návrh na disciplinárne konanie sám na seba. V tejto veci a toto neslúži, pani ministerka, ani vládnej koalícii, ani vám ako možnosť na to, aby ste nedostatok právnej úpravy začať disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi použili na to, aby ste získali oprávnenie začať disciplinárne stíhanie voči všetkým cca 760 prokurátorom v Slovenskej republike. Využiť malý legislatívny nedostatok a zneužiť ho na priznanie si tak širokej kompetencie je skutočne len zneužitím práva. V takomto prípade jednoznačne v exekutíve ministrovi spravodlivosti návrhové oprávnenie začať disciplinárne konanie proti prokurátorovi nepatrí.
Nedávno sa pani ministerka pred časom vyjadrila, že minister spravodlivosti nezískava navyše žiadne kompetencie podľa tohto zákona a nevie zasahovať do prokuratúry. Keď ste ma pozorne počúvali, je to už druhý veľmi vážny zásah zo strany ministra spravodlivosti do nezávislého a samostatného postavenia prokuratúry tak, ako je definované v Ústave Slovenskej republiky.
Ďalším vážnym nedostatkom je konanie, disciplinárne konanie samotné na prvom stupni. Prokurátor sa môže v rámci svojej činnosti, samozrejme, dopustiť disciplinárneho deliktu, o ktorom je potrebné spravodlivo, nezávisle, nestranne, ale aj primerane prísne rozhodnúť v súlade so zákonom. Na prvom stupni podľa schváleného a pánom prezidentom vráteného znenia zákona by malo o disciplinárnych previneniach prokurátorov, mali rozhodovať disciplinárne komisie, ktoré by po novom mali mať troch členov. Disciplinárne komisie však v tomto zložení, v akom navrhuje zákon, schválený zákon, budú mať troch členov, ale budú mimoriadne spolitizované.
Totižto jedného z troch členov bude navrhovať Národná rada, inými slovami, súčasná vládna koalícia, jeden člen disciplinárnej komisie bude menovaný na návrh ministerky spravodlivosti, teda zástupkyne zase súčasnej vládnej koalície, a jediný člen disciplinárnej komisie bude menovaný zvnútra prokuratúry na návrh Rady prokurátorov. Inými slovami, dámy a páni, dvaja z troch členov, teda väčšina bude do disciplinárnych komisií menovaná politicky a, žiaľ, nie odborne.
Summa summarum tak, ako bude prebiehať proces, to bude znamenať, pani ministerka podá návrh na disciplinárne konanie proti prokurátorovi, ktorý sa jej možno nebude pozdávať, ale súčasne pani ministerka a táto vládna koalícia vymenuje väčšinu členov do prvostupňovej disciplinárnej komisie, ktorá bude tohto prokurátora stíhať a za disciplinárny delikt aj potrestá.
Faktom je - a to je jedno malilinké svetielko na konci tunela -, že druhostupňové konanie ste aj v súlade s našimi požiadavkami prenechali nestrannému a dosiaľ ešte nezávislému súdu, hoci už súdnictvo sa vám darí spolitizovávať mimoriadne efektívne.
Nič to na tom ale nemení to, že vážnym spôsobom disciplinárnym stíhaním, hoci aj politicky motivovaným, zasiahnete do života prokurátora a tým, že návrhom zo strany predstaviteľa ministerstva, politickým predstaviteľom, ako aj väčšinou členov prvostupňovej disciplinárnej komisie neodstránite pochybnosti, dámy a páni, o tom, že disciplinárne konania proti prokurátorom budú politicky motivované.
Ďalším problémovým ustanovením je, dámy a páni, výberové konanie na prokurátora. Ako obrovský paradox tejto situácie je to, že táto vládna koalícia, neschopná zvoliť 9 mesiacov generálneho prokurátora, si vymyslela nové témy a nové odôvodnenia, prečo by nemala byť voľba tajná, ale mala by byť verejná, aby ste boli transparentní, inými slovami, aby ste sa mohli vydierať medzi sebou, kontrolovať, aby pani premiérka neodstúpila a množstvo ďalších takýchto pravdivých dôvodov.
Zabudli ste asi, ale, bohužiaľ, aj doteraz zabúdate, že pokiaľ vy z vládnej koalície v snahe nejakým spôsobom obmedziť koaličných poslancov, ktorí vás neposlúchali, ste zavádzali tzv. domnelú a falošnú transparentnosť do voľby generálneho prokurátora, kde ste povedali, že verejnosť a verejné hlasovanie je mimoriadne dôležité, tak ste asi zabudli na výberové konanie ostatných prokurátorov, kde hlasovanie výberových komisií, vašich spolitizovaných výberových komisií bude a zostáva tajné podľa tohto prezidentom vráteného zákona, ktorý ste schválili na minulej schôdzi.
Tak zavádzali ste transparentnosť tam, kde ste nevedeli politicky schváliť svojho nominanta, pretože ste na to boli neschopní. Tam ste si našli dôvody transparentnosti, ale tie dôvody transparentnosti vám pri výberových komisiách na prokurátorov už asi nedošli. Neboli potrebné, pretože tam, kde si politicky menujete väčšinu, tam, kde budete mať asi istotu, tam vám stačí tajné hlasovanie.
Nič to ale nemení na tom názore, ktorý ja aj moji kolegovia doteraz prezentujeme, že tajná voľba aj za okolností, k akým dochádzalo za posledných deväť mesiacov, je základným demokratickým princípom a prístupom k slobodnej voľbe poslanca, pretože zmena na voľbu verejnú len preukázala, akým spôsobom ste tie kontrolné mechanizmy, ktoré vyústili do protiústavnosti voľby z decembra minulého roku, chceli pretaviť na svetlo denné a verejne sa medzi sebou kontrolovať. Výberové konanie bude síce teda verejné s tajným hlasovaním v rozpore možno s tými tvrdeniami, ktoré vládna koalícia chcela.
Ďalším takým netradičným prvkom na politickej scéne a možno aj v oblasti legislatívy je tvorba komisie, ktorá bude vyberať prokurátorov. V jednom čase sa pán predseda ústavnoprávneho výboru rozhodol predložiť pozmeňovací návrh, na základe ktorého sa úplne spolitizované výberové komisie trochu upravili a zmenili nasledovným spôsobom. Výberová komisia by mala mať šiestich členov. Troch členov bude menovať generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých Radou prokurátorov. Keď už vieme, dámy a páni, kto má byť podľa vášho názoru generálnym prokurátorom, akým spôsobom bol zvolený za deväť mesiacov politického vydierania medzi politickými stranami vládnej koalície, kontroly poslancov, zásahu do ich slobodného hlasovania, zavádzania imperatívneho mandátu a mohol by som tie všetky politické a ústavné pochybnosti, ku ktorým dochádzalo pri voľbe generálneho prokurátora, menovať ďalej, tak je nám jasné, že kandidáti navrhnutí generálnym prokurátorom, tým, ktorého by ste si želali na tomto poste vy, budú opätovne vládnou koalíciou politicky menovaní. Ďalších troch členov, ďalší traja členovia budú vybraní z kandidátov zvolených Národnou radou. Tu by ste mohli, dámy a páni, povedať to, že faktom je, že títo traja členovia sa vyberajú žrebom z ôsmich kandidátov, ktorí sa dokonca volia do tejto databázy podľa pomeru politických síl. Čo však je ale pravdou, pravdou je to, že bez ohľadu na to, či sa niekto určí žrebom, alebo nie, ako náhle sa tam dostane žrebom jeden predstaviteľ vládnej koalície, v takomto prípade podľa predstáv vládnej koalície táto výberová komisia bude mať potrebnú väčšinu štyroch členov na to, aby si v tejto výberovej komisii rozhodovala o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom na Slovensku.
Aby som ešte doplnil, že pokiaľ sa vôbec teoreticky môže stať, že tam bude vládna koalícia mať na šesť mesiacov, pretože šesť mesiacov, na každých šesť mesiacov sa tieto komisie tvoria, že tam bude mať šesť mesiacov členov, troch členov z Národnej rady, ktorí by vládnej koalícii vôbec nevyhovovali, nevadí to vládnej koalícii, pretože si jednoducho počká, kým neuplynie znovu šesťmesačná lehota, kým sa žrebom neurčia noví členovia za Národnú radu, a opäť tam bude stačiť len jeden člen na to, aby doplnil potrebnú väčšinu, kde si zase vládna koalícia bude rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude prokurátorom.
Je to úplne zrejmé zo znenia zákona a je to úplne zrejmé aj z konania ministerstva spravodlivosti. Som úplne presvedčený, že aj pani ministerka spravodlivosti, tak ako to ukázala pri súdoch, a možno aj váš kandidát na generálneho prokurátora, ktorý vám krvou podpísal možno vernosť vládnej koalícii, nevypíše v daný polrok, keď bude výberová komisia žrebom obsadená nepohodlnými členmi, nevypíše výberové konanie a počká si na ďalší polrok, keď bude žrebom obsadená komisia politicky správnymi ľuďmi.
Najväčšou tragédiou, dámy a páni, je to, že člen výberovej komisie nemusí mať ani právnické vzdelanie. Ja oceňujem niektoré ustanovenia, že člen musí byť spôsobilý posúdiť morálne, charakterové vlastnosti, posúdiť spôsobilosť kandidáta podľa podmienok uvedených v zákone, ale to, čo najzákladnejšie chýba, je spôsobilosť člena výberovej komisie posúdiť odbornosť. A to člen výberovej komisie na prokurátora môže urobiť len za predpokladu, že sám má právnické vzdelanie. Vy ste chceli naplniť výberové komisie ľuďmi z neziskového sektora a mnohými ďalšími, ktorí vám možno dávajú niektoré nápady, ktoré pretavujete do návrhov zákonov, ale ja sa pýtam, čo človek, ktorý má vyberať prokurátora, dokáže hodnotiť v procese výberu kandidáta na prokurátora, keď nemá právnické vzdelanie? Bude hodnotiť umelecký dojem? Bude hodnotiť to, ako je ten kandidát oblečený, alebo bude hodnotiť jeho právnu argumentáciu, jeho vzdelanie, jeho odbornosť? A osobne si myslím, že pokiaľ ide o rezort prokuratúry, sú to vysoko odborné témy z oblasti práva, rôznych odvetví práva, najmä trestného, správneho práva a iných, ktorých sa táto problematika či už priamo, alebo okrajovo dotýka, a v tomto zmysle by mal rozhodovať o tom, kto sa stane a kto sa nestane prokurátorom, človek s právnickým vzdelaním.
Ďalší vážny zásah, protiústavný zásah do nezávislosti prokuratúry a skôr už aj do legálne nadobudnutých práv je likvidácia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry. Zo schváleného zákona je zrejmé, že v prípade jeho opätovného prerokovania vznikne situácia, že sa nebude vykonávať príprava a vzdelávanie budúcich prokurátorov v tomto rezorte. Zavádzate síce asistentov prokurátorov, ale ide o úradnícku funkciu, pričom táto zmena, dámy a páni, je totožná so zrušením justičných čakateľov, presne rovnakým spôsobom ako pri súdoch. (Rečníkovi bol donesený pohár s vodou.) Ďakujem veľmi pekne.
Právni čakatelia prokuratúry sa k 1. 8. 2011 majú stať asistentmi. Čo je ale veľmi zaujímavé, je tá skutočnosť, že pani ministerka v prípade schválenia a v prípade transformácií ich právneho postavenia bude môcť v tomto prípade právnych čakateľov prokuratúry, po novom asistentov prokurátora, prepustiť z organizačných dôvodov. Týmto spôsobom sa chce vládna koalícia podobne, pravdepodobne ako v rezorte justície, aj v rezorte prokuratúry zbaviť mladých, šikovných, ale možno pre vás tým, že nie sú modrí, že sú nijakí, že sú apolitickí, zbaviť pre vás politicky nepohodlných ľudí.
Schválený zákon, verím, že nebude opätovne schválený v Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že Národná rada neprelomí suspenzívne právo veta prezidenta Slovenskej republiky a že tento zákon, pretože je protiústavný, pretože je v priamom rozpore s ôsmou hlavou Ústavy Slovenskej republiky, v priamom rozpore s úpravou týkajúcou sa právneho štátu, pretože zasahuje do legálne nadobudnutých práv, či už justičných, pardon, či už právnych čakateľov prokuratúry, ale aj z hľadiska ich práva na výkon ďalšieho povolania, z hľadiska práva na prístup k inej volenej funkcii, si myslím, že by tento zákon nemal byť opätovne schválený v Národnej rade.
Hlavným leitmotívom tohto zákona, žiaľ, je politicky zasiahnuť do prokuratúry tak, ako ste politicky zasiahli do justície. Vytvoriť si sieť polície, prokuratúry a súdov, aby ste mohli zneužívať trestné konanie na svoje politické účely, čo však nie je v právnom štáte v žiadnom prípade prípustné.
Dámy a páni, prosím vás, aby ste predmetný návrh zákona neschválili opätovne na základe toho, že bol vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Madej, no ja obdivujem vašu úprimnú obavu z možnej politizácie súdnictva a prokuratúry a vašu navonok úprimnú snahu o zamedzenie týmto nebezpečenstvám a takmer by som vám aj uveril, takmer by som aj uveril, že je to naozaj úprimná snaha a úprimné obavy. Len, viete, pán poslanec, veľmi ťažko uveriť tomu, že človek, ktorý štyri roky podporoval bývalého ministra spravodlivosti, terajšieho šéfa Najvyššieho súdu, má úprimný záujem o čistotu slovenskej justície a prokuratúry. Aj by som vám to fakt uveril, keby ste štyri roky nepredvádzali to, čo ste tu predvádzali.
Pán poslanec, ste ešte mladý, zamyslite sa nad tým, čo ste robili v predchádzajúcom období, čo hovoríte teraz, a do budúceho obdobia vám prajem, aby vaše konanie bolo konzistentné a potom bude aj dôveryhodné.
Ďakujem pekne.