22. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím o chvíľku strpenia... Dobre.
Takže, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, žiadny zo zákonov, ktorý sme v tejto snemovni za uplynulých trinásť mesiacov rokovali, nebol taký dôležitý, taký závažný, taký zložitý a nemal také ďalekosiahle dopady ako zákon, o ktorom sme práve začali rokovať. Bez zveličenia možno povedať, že zasiahne každého jedného občana Slovenskej republiky a väčšinu zasiahne spôsobom, ktorý je porovnateľný s celoplošným zemetrasením s amplitúdou 5 či 6. Určite si viete aspoň zhruba predstaviť, aké úžasné škody by takáto prírodná katastrofa narobila. Bohužiaľ, musím so všetkou vážnosťou a prosím teraz všetkých, aby sa nikto neurazil, upozorniť, že väčšina z nás ani zďaleka si nevie predstaviť, aké úžasné škody narobí tento zákon. Pokúsim sa to vo svojom vystúpení aspoň naznačiť. Presnejšie to opísať nemôžem, naozaj musím zostať iba pri tom naznačení, lebo by som musel rečniť niekoľko hodín. Teda, nie že by som nebol taký urečnený, a na druhej strane, nie žeby som to nedokázal, ale rozsah zásahov tejto novely nemá v slovenskom parlamentarizme obdoby.
Asi to bude znieť neuveriteľne, ale zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti mení a dopĺňa dokopy 112 rôznych zákonov a niektoré z nich podstatným spôsobom. Mimochodom, to je približne o 30 zákonov viac, ako príjmeme, alebo ako rozhodneme o počte zákonov na celej tejto schôdzi dokopy. Dostávam sa tak k prvej negatívnej charakteristike tohto zákona. Priznám sa, že už od štúdia politológie som nemal pochybnosti, že jednou zo základných charakteristík pravicovej politiky je maximálna netransparentnosť a zahmlievanie. Nikto, ani ja, ktorý som celý zákon preštudoval, by nedokázal vymenovať ani polovicu zákonov, ktoré sa touto jedinou novelou menia. A to hovorím o poslancoch Národnej rady. Široká verejnosť, nech už ide o odborníkov alebo o laikov, nemá absolútne žiadnu šancu ani len zachytiť, čo všetko sa touto novelou mení, nieto ešte, aby sa k týmto zmenám stihla vyjadriť. Zdôrazňujem to preto, lebo, ako vám neskôr na zopár príkladoch ukážem, mení sa plno vecí, ktoré v skutočnosti nemajú žiadny súvis so zavedením superhrubej mzdy. Iba novela zákona o sociálnom poistení zaberá v tomto materiáli 42 strán a obsahuje 186 zmien zákona. Toľko zmien, mimochodom, nebolo ani v samostatnej novele zákona o sociálnom poistení, ktorú sme tu mali v parlamente pred pár mesiacmi. Tu sú však tieto zmeny poriadne schované.
Viete o tom, tak teraz už, povedzme, po, kto si vypočul úvodné vystúpenie pána ministra vie, že v tomto zákone sa mení výpočet dôchodkov tak, aby boli nižšie? Viete o tom, že sa rušia niektoré dávky sociálneho poistenia, že sa mení spôsob valorizácie dôchodkov alebo že sa zvyšuje dôchodkový vek či skracuje a znižuje vyplácanie podpory v nezamestnanosti? Iba ak sa držíte okrídlenej vety, že všetko so všetkým súvisí, mohli by ste tvrdiť, že toto sú zmeny nevyhnutne súvisiace so zavedením superhrubej mzdy. Žiadny normálny súvis totiž nenájdete. Skutočným zámerom predkladateľa podľa môjho názoru je pod rúškom úplne inej témy rýchlo urobiť výrazne negatívne zmeny tak, aby si ich nevšimla ani verejnosť, ani väčšina poslancov. Najmä nie tých vládnych, ktorí nestratili súdnosť, zdravý rozum a vernosť svojim, ale iným hodnotám, než sú neoliberálne.
Takto prechádzam k druhej charakteristike zákona. Opäť bez zveličovania možno povedať, že ide o najtvrdší prejav naoliberálnej ideológie v takzvanom vyspelom svete. Svedčí o tom napríklad fakt, že v prípade jeho prijatia budeme jedinou krajinou v Európe so superhrubou mzdou a napriek tomu, že vo väčšine európskych krajín vládnu pravicové strany, sme jedinou, ktorá superhrubú mzdu zavádza. Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že česká pravicová vláda ju práve teraz ruší ako nepodarený experiment, ktorý škodil tak pracujúcim, a nielen zamestnancom, ako aj štátu. Ako sociálni demokrati z hĺbky duše odsudzujeme základný princíp tohto zákona, ktorým je ďalšie odbremenenie firiem na úkor ľudí, ktorí budú zaťažení novými povinnosťami, novým platbami a vyššími daňami. Neoliberálna ideológia sa v tomto zákone prejavuje aj oslabovaním sociálneho a zdravotného poistenia a prenášaním čoraz väčšej finančnej záťaže pri sociálnom a zdravotnom zabezpečení na plecia radových občanov. V kombinácii s novým Zákonníkom práce sa milióny zamestnancov premenia na milióny malých podnikateľov, ktorí už budú zodpovední za všetko, a zamestnávatelia sa vyplatením mzdy zbavia akejkoľvek sociálnej alebo, ak chcete, spoločenskej zodpovednosti voči svojim zamestnancom.
Prosím vás, naozaj mi povedzte, kedy budú normálni zamestnanci normálne žiť a z čoho, keď môžu kedykoľvek bez náhrady prísť o prácu, budú si sami platiť všetky odvody a dane, sledovať, ako sa menia sadzby daní a odvodov, kontrolovať, či nemajú náhodou nejaké podlžnosti, okrem poistenia si budú musieť platiť aj pripoistenie a sledovať, ako sa vyvíjajú ich investície v druhom pilieri a či náhodou nie je vhodný čas popresúvať tieto investície z jedného fondu do druhého?
Kedy sa títo ľudia budú venovať sebe? Kedy sa budú venovať oddychu? Zveľaďovaniu domova? Kedy budú vychovávať svoje deti a kedy sa budú starať o svojich starých či chorých rodičov?
A kedy budú mať čas, aby sa prejavili ako občania? Aby sledovali, čo stvárajú politici a prípadne na to aktívne občiansky reagovali. Áno, chápem, že cieľom neoliberálnej politiky je zlikvidovať občiansku spoločnosť, aby radoví občania boli ľahko manipulovateľní. A tiež sa nečudujem, že neoliberálnym SaS-károm neprekáža demoralizovať a likvidovať aj tradičnú rodinu. Ale o to viac verím, že túto politiku nemôžu podporiť napríklad kresťanskí demokrati, či už sú v KDH alebo v Moste či v SDKÚ. Preto chápem existenciu hlbokých vnútorných rozporov vo vládnej koalícii a nevnímam ich vo všetkých prípadoch len ako politikárčenie, ale aj ako legitímny stred predsa len rozdielnych hodnôt medzi bezhlavými extrémnymi neoliberálmi na jednej a skutočnými demokratmi hlásiacimi sa k hodnotám skutočnej solidarity medzigeneračného spolunažívania tradičnej rodiny a spoločenskej súdržnosti na druhej strane.
Aj my, sociálni demokrati, vieme a sme pripravení podporiť v oblasti daní a odvodov zmeny, ktoré nikomu neublížia a všetkým pomôžu. Takou je napríklad zefektívnenie výberu a správy daní a odvodov ich zjednotením a digitalizáciou, alebo zefektívnenie správy peňazí v sociálnej poisťovni. Ak by vláda prišla s takýmito návrhmi, môžem vám garantovať celoparlamentný konsenzus. A úprimne ma mrzí, že vláda nevyužila možnosť, aby sme konečne občanom ukázali, že sa v Národnej rade vieme aj na niektorých veciach normálne dohodnúť. Naopak, zavedeniu superhrubej mzdy musíme brániť, lebo bude mať negatívne dopady tak na občanov, ako aj na štát, čiže znovu na občanov, lebo oslabí dôležité funkcie štátu v sociálnej oblasti i v zdravotníctve.
V porovnaní s tým je vari aj slabým, ale domnievam sa, že predsa len relevantným argumentom, že presun poistných odvodov, okrem úrazového poistenia, iba na zamestnancov je v rozpore s článkom 71 Dohovoru medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý samozrejme ratifikovala aj Slovenská republika, a podľa ktorého úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových u nás odvodov. Pričom, podľa tohto zákona to má byť 100 percent.
Ale pozrime sa, ako dopadne superhrubá mzda na peňaženky pracujúcich? Tvrdenie, že sa im zvýšia čisté príjmy, je lož. Presnejšie, zvýšia, ale len k 1. januáru 2012 v porovnaní s 1. januárom 2011. A ešte ako? - teraz vám to ukážem. Poprosím, keby ste mi pustili. (Požiadavka na technických pracovníkov v rokovacej sále.) Tak, pozrite sa, prosím, na túto tabuľku. Táto tabuľka ukazuje nárast čistých príjmov po zavedení superhrubej mzdy. Všimnite si, že v prvom stĺpci sú ľudia, ktorí zarábajú dnes 330 eur, čo je v tejto chvíli tesne nad minimálnou mzdou. Týmto ľuďom sa síce zvýši nominálne čistá mzda od 1. januára podľa toho prepočtového modelu, ktorý predpokladá tento zákon, o 3 eura a 34 centov, ale v praxi to bude znamenať jednopercentné zvýšenie čistej mzdy. Ľudia, ktorí zarábajú 400 eur, tým sa zvýši čistý príjem o dve desatiny percenta. Ľudia, ktorí zarábajú 600 eur terajšej hrubej mzdy, im sa zvýši čistý príjem o pol percenta. A aj tým, ktorí zarábajú pomerne vysoko na dnešnú priemernú mzdu v národnom hospodárstve, vyše 844 eur, aj im sa čistý príjem zvýši iba o smiešnych sedem desatín, čiže o trištvrte percenta.
Ale pozor, podľa makroekonomických prognóz má inflácia v budúcom roku prekročiť 3 percentá. Takže, aby sa vôbec udržala reálna mzda v budúcom roku, musela by budúcoročná superhrubá mzda byť vyššia oproti teoretickej tohtoročnej asi o 4,5 percenta. Lenže s takýmto nárastom nikto nepočíta. Práve naopak. Prechod na superhrubú mzdu totálne zdevastuje kolektívne vyjednávanie o raste platov, lebo na svojich výplatných páskach by ľudia uvideli v budúcom roku vyššiu, nazvime to hrubú mzdu, zhruba o 34 % oproti terajšej, tak si viete predstaviť, najmä v malých podnikoch ako by tam zamestnanci skončili s požiadavkou, aby im firmy pridali ďalšie 4 alebo 4,5 percenta.
Zavedenie superhrubej mzdy by totálne znemožnilo aj medzinárodné porovnania. Pri zohľadnení maximálnych odvodových stropov by sme s výnimkou Slovinska preskočili všetky nové členské, tzv. nové členské krajiny Európskej únie, čiže mimo pôvodnej európskej pätnástky. Napríklad, predbehneme Čechov, ktorí majú v súčasnosti o cca 90 eur vyššiu hrubú mzdu. Naša superhrubá mzda by v budúcom roku mala byť vyššia o 150 eur, ako je v Českej republike hrubá mzda, lenže, keďže naša čistá mzda sa v skutočnosti nezmení, tak životná úroveň v skutočnosti sa zníži.
Navyše viacerí odborníci upozorňujú, že niektoré nejasné ustanovenia umožňujú nedodržať všetky pravidlá pri prechode na superhrubú mzdu a dnes nemáme kapacity, aby sme to dokázali presne skontrolovať na celom Slovensku. Napríklad, vôbec nevieme čo s ľuďmi, ktorí od 1. januára budúceho roka zmenia zamestnávateľa alebo pracovnú pozíciu, a z toho titulu sa im bude úplne meniť mzda. Ako to porovnáme? Ako v týchto prípadoch porovnáme prechod na superhrubú mzdu z klasickej hrubej? Navyše, keďže od januára 2012 by zamestnanci dostali v hrubom o tretinu viac ako dovtedy, môžu v ďalších rokoch počítať, pravdepodobne aj kvôli pokračujúcej kríze iba so symbolickým nárastom miezd, ak vôbec s nejakým. Aby to tak nebolo, musíme predpokladať, že záujmom zamestnávateľov je, aby sa platy ich zamestnancov každoročne výrazne zvyšovali. A každý, kto skúsil byť aspoň na chvíľu zamestnancom na Slovensku, vie, že toto by bola taká hlúposť, ako že Iveta Radičová je skutočnou líderkou vládnej koalície.
Ak už niečo porastie, tak to budú dane, ktoré budú ľudia platiť. A tak sa dostávame k tretej negatívnej charakteristike tohto zákona. V princípe spôsobí, že ľudia budú platiť výrazne vyššie dane, čiže poplatok, ktorý dávajú štátu neadresne, a vládni politici podľa vlastnej vôle rozhodujú, ako s tými peniazmi naložia. Naopak, menej budú ľudia platiť sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, čiže platby presne určené na konkrétne služby pre občanov, na ktoré vláda siahnuť nemôže. V praxi to bude vyzerať takto. Pozrite sa. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) V tomto grafe, pri tých dvojiciach stĺpcov ten prvý stĺpec je vždy situácia k terajšej hrubej mzde, druhý stĺpec je situácia po zavedení super hrubej mzdy. Takže vidíte, že z hľadiska daní zatiaľ čo človek ktorý má dnes 330 eur hrubej mzdy neplatí žiadnu daň, po zavedení superhrubej mzdy, ktorá mu nezvýši čistý príjem, bude platiť daň presahujúcu 30 eur. Človek, ktorý zarába povedzme 500 eur mesačne v hrubom v súčasnosti, platí daň presahujúcu 24,5 eura. Po zavedení superhrubej mzdy bude platiť daň presahujúcu 73,5 eura. No a človek, ktorý zarába, povedzme, 700 eur, dnes platí 57,5 eura daň, po novom bude platiť takmer 125 eur daň. A takto bude teda vyzerať celkové daňovo-odvodové zaťaženie novej tzv. superhrubej mzdy. Ľudia, ktorí dnes majú hrubú mzdu 330 eur, majú túto svoju hrubú mzdu zaťaženú daňovo-odvodovým zaťažením vo výške 13,5 %, ale od budúceho roka bude ich superhrubá mzda zaťažená daňovo-odvodovým zaťažením celkovo až takmer vo výške 35 %, čo je bezmála 120-percentný nárast odvodovo-daňového zaťaženia pre ľudí, ktorí zarábajú 330 eur v hrubom v súčasnosti.
Ako vidíte ďalej, ľudia, napríklad, ktorí zarábajú 600 eur v hrubom majú v súčasnosti celkovo daňovo-odvodové zaťaženie ich hrubej mzdy necelých 20,5 %. Superhrubá mzda bude zaťažená 40,5 %, čiže o 100 % viac, ako je to v súčasnosti. Potom sa ten rozdiel mierne zvyšuje pri vyšších mzdách. Pokiaľ ide o živnostníkov, tak sa môžem oprieť o ich vlastné prepočty. Živnostník s ročným príjmom, s ročným príjmom 10.000 eur, s celkovým ročným príjmom 10.000 eur v roku 2010 zaplatil na daniach a odvodoch 1 751,5 eura. V roku 2011, v tomto roku zaplatí už 1 971,5 eura, čo je o vyše 200 eur viac a v roku 2012 to bude až 2 603,5 eura. Čiže jeho daňové a odvodové zaťaženie sa za dva roky vlády Ivety Radičovej zvýši o takmer päťdesiat percent. Aj platy zamestnancov budú daňami a odvodmi dokopy zaťažené výrazne viac ako doteraz. To vidieť v tomto grafe.
Ale do dvoch dôležitých oblastí, dôležitých pre každého radového občana, lebo ich využíva v stave núdze a v stave problémov, bude plynúť oveľa menej peňazí, než je tomu doteraz. Hovorím o sociálnom a zdravotnom poistení. Aj v tomto prípade zobrazuje, a to vám ukážem, aj v tomto prípade, pozrite sa, zobrazuje prvý stĺpec situáciu terajšiu a druhý z tej dvojice stĺpcov ukazuje situáciu po zavedení superhrubej mzdy. Ale, všimnite si, že teraz je ten pomer otočený. Zatiaľ čo doteraz si ľudia prispievajú na svoje poistenie v nezamestnanosti, prispievajú si na svoje dôchodky, prispievajú si na svoje, povedzme, invalidné dôchodky vo väčšej miere, ako je tomu, teda v nejakej miere, tak v budúcom roku po zavedení superhrubej mzdy sa tá miera výrazne zmenší. A tak sa nedá čudovať, že vplyv zavedenia superhrubej mzdy na Sociálnu poisťovňu bude výrazne negatívny. Všimnite si, prosím, tie čísla, tie červené čísla v prvom riadku. Iba v budúcom roku sa predpokladá, že v dôsledku zavedenia superhrubej mzdy príde Sociálna poisťovňa takmer o jeden a pol miliardy eur. V ďalšom roku to bude tiež takmer jeden a pol miliardy eur a v roku 2013 to už, ten výpadok už presiahne jeden a pol miliardy eur.
Rovnaká situácia sa nachádza v prípade príjmov z poistného. Opäť prvý stĺpec pri každej dvojici predstavuje dnešný stav, druhý stĺpec predstavuje stav po zavedení superhrubej mzdy a opäť vidíte, že ľudia si budú na zdravotné poistenie, teda na to, čo naozaj potrebujú a na to, na čo im žiadna vláda siahnuť nemôže, platiť oveľa menej. Výsledky vplyvov na zdravotné poistenie opäť vidíte v druhom riadku tejto tabuľky. To znamená, že po zarátaní pozitívnych vplyvov na dane v záverečnom riadku tejto tabuľky vidíte celkový vplyv na verejné financie. Straty vo výške mnohých desiatok miliónov eur. A to každý rok. Pričom všimnite si, že v roku 2014 sa ten nárast opäť zväčší oproti roku 2013. A v skutočnosti samozrejme môže byť tá situácia ešte horšia, lebo stále nevieme, aký definitívny osud táto reforma napokon bude mať. Ďakujem pekne, môžete to už potom prepnúť, viacej grafov používať nebudem. (Upozornenie pre technických pracovníkov v rokovacej sále.)
Vážené kolegyne a kolegovia, takýto vývoj bude mať jediný dôsledok. Ako som vám ukázal na konkrétnych číslach, chýbajúce zdroje v Sociálnej poisťovni sa stanú zámienkou na znižovanie všetkého, čo Sociálna poisťovňa občanom platí. Pravicová vláda jednoducho vyhlási, že Sociálna poisťovňa nemá dosť peňazí, bude sa lživo vyhovárať na demografickú krízu a to všetko pocítia na svojich príjmoch tí, ktorí sú odkázaní na Sociálnu poisťovňu. Ľudia vyhodení na ulicu, invalidní a najmä starobní dôchodcovia. A nepochybujte, že s takýmito dopadmi počíta aj pán minister Mihál. O tom svedčí tá časť zákona, teda tohto zákona, ktorá novelizuje zákon o sociálnom poistení. Jej dopady budú na najbezbrannejšiu vrstvu obyvateľov katastrofálne. Ľuďom, ktorých vyhodia na ulicu, navrhuje pán minister, ako to povedal aj vo svojom úvodnom vystúpení, skrátiť podporu. Tak samozrejme, pán minister, vy ste o týchto ľuďoch povedali, že prvé mesiace v nezamestnanosti zneužívajú ako dovolenku, čo teda medzi nami je ako prisilná káva a myslím si, že keby toto povedal minister práce a sociálnych vecí v niektorej inej európskej krajine, tak by už mal dávno odstúpiť. A vy, pán minister, ste sa za tieto slová ani len neospravedlnili. Naopak, ešte im nenápadne v zákone o superhrubej mzde beriete podporu a celkovo im vyplatíte približne o desať percent menej, ako im vyplácate doteraz. Pán minister, prosím odpovedzte mi v záverečnej reči, ako toto opatrenie súvisí so zavedením superhrubej mzdy.
Ale je to aj tak slabý odvar proti tomu, čo vláda nachystala na dôchodcov. Bez akejkoľvek súvislosti so superhrubou mzdou sú v tomto zákone také zmeny, ktoré znížia nové dôchodky, znížia valorizáciu penzií a, ako sme počuli, predĺžia dôchodkový vek. Nechcem nikoho zaťažovať podrobnosťami, ale musím konštatovať, že vek odchodu do dôchodku, priemerný osobný mzdový bod, aktuálna dôchodková hodnota a mechanizmus valorizácie penzií sa menia tak, že v budúcnosti budú generovať nižšie dôchodky oproti súčasnosti. Najväčší vplyv na výšku dôchodku má ten spomínaný priemerný osobný mzdový bod a tento parameter bude najviac zmeneným parametrom z hľadiska jeho hodnoty. Ale aby som to vysvetlil zrozumiteľnejšie. Napríklad človek, ktorý má tento priemerný osobný mzdový bod na hodnote jeden a pol, dostane po prípadnom prijatí tohto zákona dôchodok o trinásť percent nižší oproti tomu, ako keby bol vypočítaný podľa dnešných pravidiel. Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty zasa ovplyvní aktuálna nezamestnanosť, takže, ak bude väčší počet ľudí bez práce, tak penzista, ktorý celý život pracoval a platil odvody, bude za vysokú nezamestnanosť potrestaný tým, že dostane nižší dôchodok. Aby si to dôchodcovia vyžrali ešte viac, vláda navrhuje zmeniť systém valorizácie tak, aby už nezohľadňoval rast miezd, ale iba dôchodcovskú infláciu.
Mimochodom práve proti tomu protestuje petícia "Za spravodlivú valorizáciu dôchodkov", o ktorej budeme na záver tejto schôdze rokovať. Je to mimoriadne nebezpečný princíp, lebo v praxi bude znamenať, že sa bude prudko zväčšovať rozdiel medzi príjmami penzistov a pracujúcich a zo seniorov sa postupne stane skupina ľudí na okraji spoločnosti. V skutočnosti tak budú dôchodcovia ešte chudobnejší, hoci uznávam, že sa zvýši solidarita v systéme. Lenže, nehnevajte sa, ale toto je zvrátená solidarita. Lebo sa dosiahne nie tým, že tých najbiednejších pozdvihneme na úroveň tých, ktorí sú na tom lepšie, ale bohatších stiahneme dole na úroveň chudobnejších. Pán minister, opäť vás poprosím v záverečnej reči o odpoveď, ako tieto parametrické zmeny dôchodkov súvisia so zavedením superhrubejmzdy, resp. prečo sú podľa vás nevyhnutné pre zavedenie superhrubej mzdy? Pretože ja som tento súvis ani po konzultácii s odborníkmi nenašiel. A pridajte, prosím, ešte k tomu aj odpoveď, ako s tým, teda so zavedením superhrubej mzdy súvisí každoročné posúvanie dôchodkového veku, ktoré tiež navrhujete v tomto zákone. Výsledkom úplne nezmyselného algoritmu bude nielen to, že každý rok budeme odchádzať do penzie neskôr a neskôr a, prosím, pán minister, keď budete na toto reagovať, nezosmiešňujte sa argumentovaním o možnom skracovaní priemernej dĺžky života, ale aj to, že nikdy vopred nebudeme vedieť, kedy vlastne do dôchodku pôjdeme. Ani, povedzme, dva, tri roky dopredu to nebudeme vedieť. Nehovoriac už o väčšom časovom úseku, čo úplne znemožňuje zariadiť sa v rámci niektorých životných stratégií. Poviem aj príklad. Keď si napríklad beriete hypotekárny úver, tak potrebujete vedieť, aj banka to potrebuje vedieť, kedy dosiahnete dôchodkový vek. No ale v tomto systéme, podľa tohto nového zákona to budete môcť veštiť akurát tak z nejakej sklenenej gule.
Pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, naozaj ma mrzí, že som hovoril dosť dlho, ale musím opäť zopakovať, že v tomto jedinom bode novelizujeme sto dvanásť zákonov. Ja som si vybral skutočne len zopár z nich a zameral som sa na sociálnu oblasť. Z legislatívneho hľadiska zásadne žiadam, aby sme neklamali verejnosť a ak hovoríme, že toto je zákon o zavedení superhrubej mzdy, tak navrhujem vyhoďte z neho všetko, čo so zavedením superhrubej mzdy priamo nesúvisí a čo pre zavedenie superhrubej mzdy nie je potrebné meniť.
Preto, pán predseda výboru, pán spravodajca, podávam procedurálny návrh, aby sme vrátili tento zákon predkladateľovi na dopracovanie.
Ale z vecného hľadiska tento zákon prinesie pre pracujúcich, ale aj dôchodcov samé nevýhody. A povedie k zníženiu ich čistých príjmov, k prehĺbeniu ich chudoby, k nárastu ich povinností, k zvýšeniu daňového zaťaženia a vôbec k zhoršeniu kvality ich života. V zákone je mnoho rizík a celý princíp superhrubej mzdy je doteraz nikde neoverený experiment na ľuďoch, a preto je neprijateľný. Sme hlboko presvedčení, že je to len príprava na takzvaný Sulíkov odvodový bonus, ktorý by bol v prípade jeho zavedenia najväčším sociálnym zločinom spáchaným na obyvateľoch Slovenska.
A preto, pán spravodajca, končím ďalším procedurálnym návrhom, aby Národná rada nepokračovala v prerokovávaní tohto návrhu zákona.
V mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia vyhlasujem, že my zákon, ktorý ožobračuje a zbedačuje ľudí, ďalší takýto zákon z dielne vlády Ivety Radičovej nepodporíme. A pevne verím, že som uviedol dostatok konkrétnych vecných argumentov, aby väčšina poslancov aspoň jeden z mojich procedurálnych návrhov podporila. Za to vám už teraz ďakujem, rovnako ako za trpezlivú pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Ondruš, skúsim vás citovať, zásadne žiadam, aby sme neklamali verejnosť. A teraz vás citovať nebudem a poviem to vám, zásadne žiadam, aby ste neklamali verejnosť.
To, čo ste tu predvádzali, kedy ste sa snažili vysvetliť ľuďom, že jedna plus jedna je tri, alebo jedna plus dva je dva, síce zodpovedá demagógii strany SMER, ale v takejto zásadnej veci ja by som od vás očakával naozaj konštruktívny prístup k veci. Hovoriť tu o tom, ako ľuďom, alebo zamestnanci, ako budú platiť o 200 percent vyššie dane a odvody a strašiť tu ľudí s takýmto doslova bludom, je nehorázne. Ale hovorím, zas na druhej strane chápem, lebo je to presne v súlade s vašou demagogickou politikou vašej strany. Vy nepoviete ľuďom, že je to iba zmena vlastne nejaká, byrokratická alebo to, čo doteraz platili zamestnanci, či zamestnávatelia za zamestnancov, že teraz sa dá vlastne dokopy a kvázi to budú platiť zamestnanci, ale v skutočnosti tie peniaze a odvody budú odvádzať naďalej zamestnávatelia, to nepoviete. Vy nepoviete, že viac ako 99 percentám ľuďom po tejto zmene, po tejto byrokratickej zmene vzrastie čistá mzda, to nepoviete. Vy si postavíte vašu argumentáciu na strašení, že ľudia budú platiť o 200 percent vyššie dane a odvody. Ale nehnevajte sa, toto je argumentácia možno naozaj šitá na hlúpych. Lebo iba hlúpy človek vám dokáže uveriť tak zásadné bludy a klamstvá. Môžete sa hanbiť. Chápem, jednoducho ste dvorný demagóg strany SMER. Ale až takúto demagógiu som naozaj nečakal.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem reagovať na pána kolegu v niektorých oblastiach. A začnem asi tým, že možnože zabudol oceniť prístup koaličných poslancov, ktorí v tejto sále chýbajú, a zrejme ich to tak veľmi nezaujíma. Mám na mysli tie horné rady na pravej strane. Ale zrejme si preštudovali všetko, dokonale to poznajú, takže nepotrebujú si vypočuť diskusiu.
Ďalej si hovoril, že tento zákon sa bude dotýkať ľudí. No bude určite sa dotýkať ľudí. Len otázka je, ktorých. Dôchodcov? Nezamestnaných? Zamestnancov? A v koho prospech? Ja sa samozrejme vyjadrím pred druhým čítaním, pretože dal som si po novom prepočítať u kolegov v troch firmách výpočet mzdy po novom. A uvidíme, lebo reálne čísla sú reálne čísla, na základe toho uvidíme, že pre koho bude mať tento superhrubý zákon prínos.
Ale vzhľadom k tomu, že sa ma to tiež, už nie priamo, veľmi dotýka, tak som si to naozaj prečítal a nad mnohými vecami som sa pokúsil zamyslieť nezainteresovane, len tak, ako človek, ktorý by podľa toho mal dostať plat, alebo zamestnávateľ, ktorý sa zbaví množstva povinností na úkor svojich zamestnancov, ale na to sme si už tu zvykli. A naozaj si myslím, že toto je antisociálny zákon, ktorý zbavuje zase mnohých povinností zamestnávateľov na úkor zamestnancov. Ja len verím, že aj tí, čo tu nie sú, sa spamätajú a zákon nepodporia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať pánovi kolegovi, pánovi poslancovi Ondrušovi za vysvetlenie a názornú ilustráciu, o čo vlastne v superhrubej mzde ide. A ako bolo z grafov vidno, ako to výrazne dopadne na peňaženky občanov, keď sme si premietli niekoľko stotín percent, že sa môžu v niektorých kategóriách zvýšiť platy.
Ale ja sa chcem venovať inej oblasti. Nie som ekonóm, preto do čísiel nebudem hovoriť. Ak si uvedomíme, že čo všetko čaká každého zamestnanca, že si musí sledovať všetky odvody, všetky zmeny, všetko to, čo s tým súvisí, neviem si to dostatočne predstaviť u zamestnancov a živnostníkov, ktorí majú jednoduché profesie, kde možno niektorí z nich nemajú ani prístup k internetu a k iným modernejším technológiám na to, aby dokázali toto všetko zvládnuť. A vôbec nerozumiem filozofii, prečo ideme cestou, ktorú práve v Česku rušia, lebo sa im zdá, že nie je správna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Ondruš, len krátko zareagujem, pretože veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal pán kolega Matovič, ale váš príhovor bol plný rozporov. V jednom grafe ste ukazoval, že síce iba minimálne o 1 % sa zvýšia čisté mzdy a v závere ste zhodnotil, že to bude mať radikálne zníženie čistých miezd všetkých zamestnancov, takže si odporujete vo svojej reči. A aj to navyšovanie tých odvodov, tie percentá, ktoré tam uvádzate, ste zabudol povedať, že to sa platí aj teraz, aj teraz sa také odvody platia, ale časť z nich platí zamestnávateľ a časť zamestnanec, časť sa teda strhuje zamestnancovi, zamestnávateľ to nakoniec celé odvádza. Takže tam žiadne takéto strašenie neobstojí, pretože tie odvody sa platia aj teraz a budú sa platiť aj potom. Je to v podstate len iný výpočet a celá tá vaša reč bola plná takýchto rozporov.
Ďakujem.

Ďakujem. Bolo povedané dosť veľa od kolegov z koalície, ja len stručne. Superhrubá mzda nie je cieľom na zvyšovanie mzdy, čistej mzdy. Za prvé. Čiže nejaké demagogické, no nazvem to taľafatky, čo bude od nového roku a čo nebude, no na to sme si nakoniec aj zvykli, ale tie, bohužiaľ, neplatia. Za prvé.
Za druhé, keď sa tak zoberie, tak pán minister má v jednej veci pravdu, a ja to môžem potvrdiť, lebo ja som, na rozdiel od vás, pán Ondruš, aj niečo niekedy robil, a tí ľudia, ktorí častokrát sú prepustení, si dva, tri mesiace naschvál ani tú prácu nehľadajú. A hlavne ľudia s priemerom vyšším, ako je priemerná mzda alebo so mzdou vyššou ako priemerná mzda, pardon. Samozrejme, že sa to odrazí určitým spôsobom niekedy v budúcnosti na nejakých dôchodkoch, lebo tento štát nie je perpetuum mobile. Perpetuum mobile bolo Grécko, kde sme všetci posielali peniaze a oni ich prežierali, oni ich rozdávali, oni sa o nič nestarali. Tu keď sa idete starať, tak je to zbedačovanie a tieto podobné sociálne hlúposti, ktoré tu rozprávate.
Samozrejme, treba si uvedomiť jednu vec, že keď chcete o niečom rozprávať, tak tomu musíte rozumieť. Bohužiaľ, u vás tento atribút splnený nebol a nebol splnený ani u ďalších vašich kolegov, ktorí sa k tomu vyjadrovali. Nebudem to rozvádzať, lebo pre vás to aj tak nemá zmysel.
A na záver by som chcel povedať len jednu jedinú vec, v Česku nikdy, nikdy superhrubú mzdu nezaviedli, ale, ešte raz opakujem to, čo som povedal, museli by ste rozumieť tomu, čo minister napísal alebo ministerstvo napísalo a čo som teraz povedal.
Ďakujem.

Tiež by som chcel poďakovať kolegovi Ondrušovi za bližšie priblíženie zavedenia superhrubej mzdy a jej dopadov na spoločnosť. Tiež sledujem diskusiu ohľadom jej zavedenia a sledujem aj tie kritické pripomienky, ktoré k jej zavedeniu sa objavujú.
Na základe istého zovšeobecnenia možno povedať, že mráz ide z pána ministra Mihála a z jeho zavedenia superhrubej mzdy do života tejto spoločnosti. Jeho super rubá mzda sa javí ako veľký omyl a podvod na zamestnancoch, ale aj to, že jeho superhrubá mzda istým spôsobom zneistí celý sociálny systém spoločnosti a že aj zdravotníctvo príde o veľké zdroje. Vyzerá to tak, že dvojnásobne narastie daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov a budeme platiť sociálne a zdravotné poistenie zo zdaneného základu. Administratívne zaťaží pracujúcich ľudí, dá sa povedať, že profesionálne a odborne vôbec nepripravený navrhovaným spôsobom a ľudia budú mať oveľa ťažšie podmienky života v spoločnosti.
Pán minister, prosím vás, spamätajte sa a stiahnite tento návrh zákona z rokovania tejto Národnej rady. Ak nie, obraciam sa na poslancov z radov KDH, SDKÚ, ako aj MOST - HÍD, aby tento návrh zákona nepodporili na rokovanie do druhého čítania.

Ďakujem pán, predsedajúci. No, samozrejme, našťastie pán poslanec Matovič alebo pán poslanec Jurčík nemajú nejaký žiadny oficiálny papier na to, aby určovali, kto čomu rozumie a samozrejme to oni najčastejšie opakujú.
Ale aj teda len veľmi stručne zopakujem ako reakciu na tie vystúpenia kolegov z vládnej koalície, to, čo som povedal. Po prvé, k tej demagógii, tak zopakujem, ja som si zobral materiál, oficiálny materiál, ktorí napísali živnostníci, a podľa ich oficiálneho materiálu som uviedol sumy, z ktorých vychádza, že za jeden a pol roka vlády Ivety Radičovej sa zvýši daňové a odvodové zaťaženie živnostníka, ktorý ročne zarobí 10 000 eur o takmer 50 percent. Opakujem, toto nie je prepočet, ktorý som si urobil ja, toto je prepočet samotných živnostníkov.
Po druhé, nezatajil som efekty na čistú mzdu, jasne som ich ukázal v tej tabuľke. Lenže problém je v tom, že toto platí ako matematický prepočet podľa vzorca, ktorý je v zákone k 1. 1. 2012. A stojím si za tým, že keď budete porovnávať čisté príjmy týchto ľudí po mesiaci, po dvoch, po troch, tak zistíte, že v skutočnosti ich čisté príjmy klesajú. O tom vôbec nepochybujem. Po druhé, o klesajúcich príjmoch som hovoril v prípade dôchodcov a tom som aj celkom jasne ukázal, prečo poklesnú dôchodky vypočítané podľa nového modelu . A takisto sa spomalí valorizácia, ak budú dôchodky valorizované podľa nového modelu. Skutočne žiadna výhrada voči tomuto - Na zdravie. (Reakcia na kýchnutie v pléne.) - zo strany vládnych poslancov nezaznela.
A, pán kolega Jasaň, no, úprimne povedané, keby som ja bol poslanec vládnej koalície, ktorá predkladá takýto zákon, tiež by som tu od hanby radšej nesedel.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neodpustím si, aby som neskonštatovala, že v sociálnej oblasti pracujem takmer celý svoj profesionálny život. Z toho viac ako dvadsaťdva rokov sa zaoberám sociálnou legislatívou, no nepamätám si, žeby v histórii sociálnej legislatívy predložil niektorý minister taký legislatívny nepodarok, ako to vidíme v predlohe práve prerokúvaného zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyjadrím sa najskôr k legislatívnej forme návrhu zákona. Jediným návrhom zákona sa má zmeniť 111 zákonov, a to bez dôkladnej analýzy zhodnotenia súčasného stavu, či už právnej úpravy príjmov zo závislej činnosti, no predovšetkým stavu základného systému sociálneho poistenia v nadväznosti na sociálnu situáciu obyvateľstva a na uznanú európsku a svetovú sociálnu a právnu kultúru. Pretože najväčšiu časť predlohy zákona netvorí samotný zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti činnosti, ale, čuduj sa svete, novela zákona o sociálnom poistení. V čl. 51, ktorým vláda navrhuje novelizovať zákon o sociálnom poistení, ide pritom o také závažné a podstatné zmeny, ktoré budú znamenať vytvorenie úplne nového, iného systému poistenia na sociálne zabezpečenie občanov, než ten, ktorý je v súčasnosti v zákone 461/2003 Z. z. vytvorený. Zákonom o úprave príjmu závislej činnosti o osemnástich paragrafoch sa má stoosemdesiatimi šiestimi bodmi novelizovať zákon o sociálnom poistení. Podľa legislatívnych pravidiel by mal v takomto prípade predložený úplne nový a samostatný zákon, ktorý bude upravovať sociálne zabezpečenie úplne odlišným systémom, než je to upravené v súčasnosti v zákone 461. Skutočnosť, že podstatnú zmenu systému sociálneho poistenia nepovažuje predkladateľ za vhodné vyjadriť samostatným novým zákonom, svedčí jednak o jeho absolútnej legislatívnej negramotnosti, no zdá sa, že aj o jeho zbabelosti a záludnej zákernosti.
V súčasnosti platný, aj keď 35-krát novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je výsledkom reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú prijala pravicová vláda poväčšine zložená z rovnakých politických subjektov ako dnes pred siedmimi rokmi. Je preto nepochopiteľné, prečo rovnakým pravicovým silám už po siedmich rokoch, keď ešte ani nie sú hodnotiteľné výsledky o kvalite a účinnosti teraz platného zákona, tento zákon nevyhovuje a rozhodli sa pristúpiť k jeho úplnej zmene, samozrejme, okrem čísla a názvu. Nevie azda predkladateľ či jeho noví poradcovia, že systémy sociálneho poistenia nie je možné meniť každých sedem rokov? Ale že majú spoľahlivo a na základe serióznych analýz sa pripraviť na dlhšie časové obdobie? Nemôžem si pomôcť a musím povedať, že celý návrh zákona aj s jeho novelizovaným článkom 51, ktorým sa má v zásade zmeniť súčasný systém sociálneho poistenia aj v nadväznosti na pripravovanú daňovú reformu, nie je nič iné ako nezodpovedný experiment, vďaka ktorému sa celá populácia Slovenska stáva skupinou pokusných králikov, na ktorých si chce súčasná vláda odskúšať fungovanie modelu skrytého zvyšovania daňového zaťaženia a súčasne likvidácie základných sociálnych istôt občanov. A to aj napriek tomu, že sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v spoločnej legislatíve Európskej únie.
Najpodstatnejšou zmenou predloženého návrhu zákona je drzý presun celej zabezpečovacej povinnosti pre prípad sociálnych udalostí na zamestnanca. To strana SMER - sociálna demokracia považuje za neprijateľné z hľadiska sociálnej politiky štátu, aj z hľadiska plnenia záväzkov z medzinárodných právnych noriem, ktoré Slovenská republika ratifikovala.
Pán minister Mihál známy svojím horlivým nadbiehaním zamestnávateľom v úpornej snahe získať ich za klientov možno jeho vzdelávacej a poradenskej firmy tu navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľov spolupodieľať sa na financovaní sociálneho a zdravotného zabezpečenia svojich zamestnancov. Aj toto považuje SMER - sociálna demokracia za amorálne a antisociálne.
Presunutím celého sociálneho poistenia na zamestnancov stráca povinný systém sociálneho poistenia verejný charakter a stáva sa povinným súkromným poistením, ktoré by malo mať úplné iné atribúty ako verejné sociálne poistenie. Nevie azda pán minister a jeho poradcovia, že presun celého poistného zaťaženia, okrem úrazového poistenia, iba na zamestnancov, je v príkrom rozpore s čl. 71 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala? Podľa citovaného článku dohovoru úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových nákladov určených na ochranu zamestnancov, ich manželiek a detí. Článok 71 dohovoru ukladá ďalej povinnosť štátu citujem: "Členský štát preberá všeobecnú zodpovednosť za náležité zabezpečenie dávok podľa tohto dohovoru a urobí všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Potrebné zisťovania a výpočtu z odboru poistnej matematiky týkajúce sa finančnej rovnováhy sa vykonávajú pravidelne a vždy pred každou zmenou dávok poisťovacích príspevkov alebo daní, ktoré majú slúžiť na krytie sociálnych udalostí." No ako obvykle, pán minister opäť pristupuje k takýmto vážnym zmenám systémom, čo má momentálne napadlo, vyjde - nevyjde, pokus - omyl, zmena - oprava. Pretože k návrhu zákona, ktorým sa podstatným spôsobom menia príspevky na dôchodkové, nemocenské poistenie, ako aj podmienky výplaty dávky, neboli predložené žiadne seriózne poistno-matematické prepočty. Ale nielen k tomuto návrhu zákona, ale ani k návrhu koncepcie daňovo-odvodovej reformy, ktorá tomuto návrhu zákona predchádzala a ktorá koncepčne zakotvila zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktoré sú v predloženom návrhu zákona už realizované právnou formou.
Neštudoval azda pán ministe, či vláda ústavu, keď prehliada, že zdravotné poistenie a sociálne poistenie je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky službou vo verejnom záujme zameranou na plnenie a uplatnenie ústavných sociálnych práv jednotlivca? (Potlesk.) Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie, a to v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, pri strate živiteľa, ako aj práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Toľko hovorí čl. 39 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej repliky a nález Ústavného súdu z 19. júna 1998 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, strana 141 - 142. No zdá sa, že predkladateľovi také niečo, ako ústavou garantované práva občanov, nehovorí vôbec nič. Návrh zákona neberie do úvahy ani len dôvody, ktoré viedli k zavedeniu povinnosti platiť odvody zamestnávateľom a ktoré sú špecifikované v dohovoroch a odporúčaniach Medzinárodnej organizácie práce dotýkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. V oznámení č. 469/1990 Zb. boli publikované štyri medzinárodné dohovory organizácie práce., a to o povinnom invalidnom poistení zamestnancov, o povinnom poistení pred prípad smrti zamestnancov čl. č. 37, 38, 39, 40, v ktorých sa štát a teda aj Slovenská republika zaväzuje, že zavedie alebo bude udržiavať povinné poistenie za podmienok ustanovených v dohovoroch. Podľa dohovorov poistenci a ich zamestnávatelia budú, teda musia prispievať k vytváraniu zdrojov poistenia. Nie je teda podľa týchto dohovorov možné oslobodiť zamestnávateľa od povinnosti platiť odvody na sociálne poistenie. Je teda absurdné, že vláda navrhuje unikátne úplné oslobodenie zamestnávateľa od platenia poistného za zamestnanca. Slovensko bude jedinou krajinou v Európskej únii, v ktorej zamestnávatelia sú oslobodení od plnenia svojej sociálnej zodpovednosti. A to v čase, keď sa napriek všetkými rozhodujúcimi aktérmi sociálneho dialógu v Európskej únii posilňuje inštitút podnikovej sociálnej zodpovednosti.
Zásadne nesúhlasíme ani s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstate nižšej úrovni, ako sú porovnateľné mzdy a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady mzdy dôchodkom, ale je aj v rozpore s čl. 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú Slovenská republika ratifikovala. Podľa tohto článku dohovoru a opäť zacitujem, "výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe sa preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov." Čo vlastne znamená, že pri raste miezd je štát povinný zvyšovať jej dôchodkové dávky, aby sa zachovala primeraná životná úroveň občanov aj v postproduktívnom období života. Že to nevadí pánovi ministrovi, to ma neprekvapuje. Už pravidelne sa vyznamenáva najmä nebývalými amatérskymi vstupmi do sociálneho systému. Prekvapuje ma, že takýto legislatívny paškvil prešiel cez legislatívnu radu vlády, ktorá v minulosti bývala excelentným odborným poradným orgánom vlády. Alebo žeby účelom personálnych zmien v legislatívnej rade bol práve zaslepený prístup vláde poplatných legislatívcov ochotných prikývnuť na hocijaký nepodarok? Skutočnosť, že takú rozsiahlu a zásadnú zmenu celého sociálneho zabezpečenia sa predkladateľ rozhodol schovať do zákona s úplne iným zameraním a názvom, svedčí o tom, že predkladatelia navrhnutých zmien nechcú, aby sa verejnosť - a to tak odborná, ako aj laická - navrhnutými zmenami vôbec zaoberala.
Ukazuje sa, že tak pán minister Mihál, ako aj celá vláda sa boja verejnej diskusie o zásadnej zmene systému základného sociálneho poistenia, ktorý v podstate táto istá politická garnitúra len nedávno s účinnosťou od 1. 1. 2004 a 1. 1. 2005 prijala. Bojí sa i čo len snahy o dosiahnutie všeobecného konsenzu v tejto najdôležitejšej reforme sociálneho poistenia. A tak sa radšej za zavádzajúceho masírovania verejnej mienky, cez poplatné médiá skryla za superhrubú mzdu v nádeji, že ľudia zavedení falošnými heslami o superhrubej mzde si ani nevšimnú, že vláda im siaha na to najpodstatnejšie, na to, na štátom garantovaný príjem v čase neschopnosti živiť sa vlastnou prácou. To si, vážení členovia vlády, naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy, že sa dá oklamať vašimi ľúbivými rečičkami o tom, že mu umožníte pracovať za bombastický názov superhrubá mzda, keď mu na druhej strane ťaháte z peňaženky skrytú podobu zvýšenia dane z príjmu a keď mu siahate na jeho budúci dôchodok?
Pozrime sa teda na ďalšie vecné zmeny, ktoré sa vláda pokúša vpašovať do návrhu zákona o superhrubej mzde. V čase hroziacej druhej vlny finančnej hospodárskej krízy, keď sa dá očakávať ďalšia platobná neschopnosť zamestnávateľov, vláda zneisťuje ľudí práce, že dostanú za prácu aj plácu. Jednoducho chce zrušiť systém garančného poistenia. Taktiež navrhuje zrušiť fond solidarity.
Dámy a páni, uvedomujete si vôbec, že následná úprava mzdy a sadzby poistného plateného zamestnancom z tejto upravenej mzdy je nepostačujúca na pokrytie výpadku príjmov verejných poisťovní z dôvodu neplatenia zamestnávateľom poistného? Kvantifikácia vplyvov zavedenia navrhovaných zmien na verejné financie predpokladá výpadok príjmov roku 2012 jednu miliardu 637 miliónov 900 tisíc, roku 2013 jednu miliardu 728,8 miliónov a v roku 2014 jednu miliardu 864 miliónov eur. V čase, keď jednou z hlavných úloh pre členské štáty EÚ je znižovanie deficitu verejných financií, slovenská vláda navrhuje zákon, ktorého následky vyvolávajú opačný efekt, a okrem toho sú protisociálne zamerané. Výpadok vo verejných poisťovniach nevyhnutne vedie k postupnému znižovaniu kvantitatívnej i kvalitatívnej úrovne sociálnych dávok a služieb, ktoré je už viditeľné aj v tomto návrhu zákona. Predmetné zníženie sociálnych dávok a služieb budú občania musieť saturovať zo svojich i tak nízkych čistých príjmov. Teda téza o neznižovaní čistých príjmov deklarovaná predkladateľom návrhu zákona je falošná, arogantne zavádzajúca. V skutočnosti ide len o časový posun tohto poklesu čistých príjmov. Len o časový posun. Ďalším významným faktorom zníženia čistých príjmov väčšiny pracujúcich je zvýšenie daňového zaťaženia z príjmu fyzických osôb v dôsledku navrhovaných zmien a to o jednu miliardu 578 miliónov eur v roku 2012, jednu miliardu 699 miliónov eur v roku 2013 a jednu miliardu 815 miliónov eur v roku 2014.
Ďalší punkt. V rozpore z proklamovanými vyhláseniami vlády návrh zákona značne zvýši administratívnu záťaž všetkých subjektov z dôvodu veľmi rozsiahlych zmien veľkého množstva právnych predpisov. Kolegyne, pani poslankyne, páni poslanci, z dôvodu enormného navrhovaného množstva zmien spomeniem len niektoré ďalšie absurdnosti a legislatívne zmätky. Rozdelenie zamestnancov na zamestnancov s vysokým príjmom a zamestnancov s nízkym príjmom nielenže odporuje zaužívaným princípom pracovného práva a delí ľudí práce podľa majetkových kritérií, nezodpovedá ani žiadnym objektívnym hodnotiacim kritériám, ale môže vyvolať aj zmätky v aplikačnej praxi. Návrh zákona používa pojmy, ktoré vôbec nekorešpondujú so mzdovými systémami v súkromnej sfére. Napríklad ako pravidelná a nepravidelná zložka mzdy, ktoré v návrhu zákona ani nemajú jednoznačnú definíciu. V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa zásadne mení vymedzenie zákona. Zmena názvu na sociálne poistenie namiesto starobného dôchodkového, invalidného, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je iba zmenou názvu, ale predovšetkým zmiešaním samostatných poistných systémov, v ktorých každý má svoj špecifický účel, podmienky účasti, spôsob výpočtu dávky, výšku poistného a podobne. Zliatím vyššie uvedených poistných systémov sa úplne stratí transparentnosť jednotlivých poistných systémov, možnosť porovnania objemu vybratých finančných prostriedkov a ich porovnanie s množstvom peňazí potrebných na výplatu dávok, čím sa poruší jeden zo základných poistných princípov - vyváženosť medzi výberom a výdavkami.
Tak isto nebude možné sledovať zásluhovosť, ktorá je ďalším z princípov uplatňovaných v poistných systémoch v sociálnom poistení. Zavedením jednej sumy poistného na tak rozdielne druhy poistenia sa poistné de facto zmení na sociálnu daň a dávky z takto financovaného systému sa budú vyplácať podľa ľubovôle štátnych úradníkov. Týmto anachronicky vraciate systém pred rok 1989. Vláda navrhuje zásadné vecné zmeny v systéme povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, čím tieto dostáva do nevýhodného postavenia v základnom systéme sociálneho poistenia. Naviazanie sociálneho poistenia na sumy životného minima je nesystémové, neodôvodnené. Poistné systémy sú tvorené z príspevkov zo mzdy zamestnancov a z ekonomickej činnosti samostatne zárobkovo-činných osôb. Teda aj všetky vymeriavacie základy, platby, dávky a podobne majú vychádzať z inštitútov naviazaných na pracovný príjem a nie na minimá sociálnej siete, ktorých účelom je stanoviť spodnú hranicu sociálneho príjmu osôb závislých od sociálnych dávok. Vylučuje z dobrovoľného poistenia pre osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo plný invalidný dôchodok. Aj toto je diskriminačné. V protiklade k extrémne vysokej zásluhovosti zavedenej vládou Mikuláša Dzurindu, tá istá vládna garnitúra absolútne ruší zásluhovosť v poistnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa to zmenou zápočtu osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodku, ktorá bude znamenať podstatne zníženie novopriznávaných dôchodkov s perspektívou znižovania do roku 2050.
Vážení, v dôchodkovom systéme nie je možné ísť cestou takých výrazných paradoxov pokus - omyl - zmena. Uvedomte si, že ide o osudy všetkých poistencov tohto štátu. Vláda chce zaviesť úplne nový spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty. Jeho jediným účelom je snaha znížiť novopriznávané dôchodky, aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo dôchodkový systém bude mať v dôsledku nerozumnej sociálnej politiky tejto vlády - a hlavne tej vlády pod vedením pána Dzurindu - stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je demografický vývoj, ale znižovanie príspevkov do dôchodkového systému. V roku 2005 bolo odobratých 9 % z poistných príspevkov do verejného dôchodkového zabezpečenia a odvedených do súkromných dôchodkových fondov, tzv. druhý pilier. V predloženom návrhu zákona sa opäť berie zo sociálneho zabezpečenia, presúva do daní. Znamená to, že občania, t. j. súčasní, ale aj budúci dôchodcovia sú ukrátení o svoje dôchodkové zabezpečenie v prospech daňového systému. Navrhovateľ by si mal pri takýchto zmenách s vážnym negatívnym dôsledkom na občanov uvedomiť, že pôvodne bolo účelom dôchodkovej hodnoty udržiavať primeraný pomer medzi dôchodkami a mzdami, keďže sa dôchodková hodnota valorizovala podľa rastu miezd. Teraz vynašli predkladatelia návrhu zákona spôsob, ako odtrhnúť priznávané dôchodky od mzdového vývoja a teda posunúť príjem a teda aj životnú úroveň dôchodcov smerom dole. Pritom nikto nezisťoval, či takéto znižovanie dôchodkov je ešte únosné, či pri súčasnom raste cien budú poberatelia dôchodkov schopní zabezpečiť si základné životné potreby. Naopak, z predloženého návrhu zákona a sprievodných materiálov jednoznačne vyplýva, že to nikoho z kompetentných ani vôbec nezaujíma. Inak by ste nenavrhovali, vážení, plošné znižovanie dôchodkov, keď priemerný dôchodok na Slovensku je 360 eur mesačne.
Nemôžeme nesúhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pri tom sa predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že vek dožitia ešte neznamená aj vek práceschopnosti. Povedzte mi, kto pri takom vysokom previse pracovnej sily zamestná 65-ročného robotníka s podlomeným zdravím? Bezdôvodne sa navrhuje obmedziť poskytovanie vdovských, vdoveckých dôchodkov pre rodičov, ktorí vychovali dve a viac detí, ak nesplnia ostatné podmienky určené v zákone. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a podľa ktorých je povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok. Takto spôsobí vláda ďalšie rozširovanie aj tak vysokej miery chudobných a sociálne vylúčených na Slovensku.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a výška tejto dávky je v príkrom rozpore s konceptom flexiistoty, ktorý prijala Európska komisia, a ktorý sú povinné zaviesť všetky členské štáty. Za môjho vedenia rezortu sme tento koncept za účasti odborníkov z vedeckej oblasti a z prostredia sociálnych partnerov rozpracovali,no pán minister tento národný projekt z nepochopiteľných dôvodov zrušil. Namiesto konceptu flexiistoty ste tu schválili protizamestnanecký Zákonník práce, ktorý okrem iného ruší aj odstupné pri výpovedi z dôvodov nezavinených zamestnancom. No, aby to nestačilo, teraz vláda, ktorej stúpajú počty nezamestnaných, a nie je pravdou, že znižujete mieru nezamestnanosti, navrhuje ďalší nôž do chrbta nezamestnaným, a to zníženie dávky v nezamestnanosti. V celej Európskej únii ako aj v členských štátoch združených v Rade Európy a Medzinárodnej organizácii práce je poistenie v nezamestnanosti vnímané predovšetkým ako nástroj sociálnej politiky. Okrem toho plní funkciu tzv. automatického makroekonomického stabilizátora. Jedine vláda pani profesorky sociológie Ivety Radičovej, ktorá sa na verejnosti tak rada prezentuje svojou, vraj znalosťou sociálnej problematiky, túto funkciu poistenia v nezamestnanosti neuznáva a chápe ju len a len ako príjem do verejných fondov.
Návrh zákona ruší zamestnaneckú prémiu. Vláda likviduje princíp reciprocity, teda rovnosti vymeriavacích základov pre výpočet poistných odvodov, aj pre výpočet dávok. Tento systém je v súčasnosti v sociálnom poistení zakotvený. Ide o škodlivý návrh, pretože sa tým poškodzujú nároky poistencov, umelo sa znižuje úroveň dôchodkových a nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Uvedomujete si, dámy a páni, že týmto krokom vláda v skutočnosti navrhuje do budúcna znížiť životnú úroveň dôchodcov? Teraz mi je už jasné, že ako vážne to myslel pán minister, keď sa pri rušení Rady vlády pre seniorov, vyslovil, že seniori nie sú prioritou tejto vlády. Zaujímavé, máme viac ako 900 tisíc poberateľov starobných dôchodkov, takmer 200 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov, ale seniori nie sú prioritou tejto vlády. V rozpore s verejne proklamovanými vyhláseniami vlády a ich predstaviteľov, koalície, sa návrhom zákona prehĺbi deficit verejných financií, a to v dobe, kedy zníženie deficitu verejných financií je pre všetky členské štáty Európskej únie prioritou. Nové sadzby poistného budú totiž znamenať podstatné zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne ale aj do zdravotných poisťovní, čo spôsobí obrovské narastanie deficitu vo všetkých poistných inštitúciách spravujúcich verejné poistné príspevky.
Na základe predloženého návrhu zákona iba v roku 2012 by pokles príjmov z poistného pre Sociálnu poisťovňu dosiahol 1,4 miliardy eur. V rokoch ďalších by mal samozrejme stúpajúci trend. Je neuveriteľne nezodpovedné od predkladateľa navrhnúť takýto spôsob financovania sociálneho zabezpečenia občanov predovšetkým preto, lebo uvedené zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne bude urobené v prospech štátneho rozpočtu, čiže nezníži sa odvodové zaťaženie povinných subjektov, ale zvýši sa ich daňové zaťaženie, keďže ušetrené poistné odvedú na daniach cez vyšší daňový základ. Alebo žeby bolo niečo pravdy na tom, čo zlé jazyky tvrdia, že autorovi návrhu zákona pod taktovkou pána Sulíka vôbec nejde o sociálne zabezpečenie ľudí práce? Že mu ide len a len o postupné zlikvidovanie nielen Sociálnej poisťovne, ale i základného systému sociálneho poistenia, prinútenia ľudí platiť príspevky do komerčných poisťovní a tým poriadne nakŕmiť lačné finančné domy a ľuďom živiacim sa vlastnou prácou dať namiesto dôchodku jednotnú dávku v sume 112 eur. V prospech týchto otázok svedčí aj skutočnosť, že do druhého piliera zavádza ešte vyššie odvody ako doteraz. A to napriek tomu, že už v súčasnosti spôsobujú odvody do súkromných dôchodkových fondov vysoký deficit v priebežne financovanom systéme dôchodkového poistenia a nedostatok financií na výplatu už priznaných dôchodkových dávok.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona je nielenže nevídaným legislatívnym paškvilom, nielenže je nesystémový, nielenže je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predovšetkým zákerným plánom postupnej likvidácie spravodlivého základného systému sociálneho poistenia, likvidácie systému sociálnych práv občanov. Takýto zákon občanov Slovenska značne poškodí, povedie k ožobračovaniu a k biede dôchodcov. Je to nebezpečný plán arogantnej skupiny, ktorá sa oklamaním voličov dostala k moci, aby rozložila základy sociálne spravodlivej spoločnosti, aby uľahčila život nenásytným finančným skupinám na škodu ľudí živiacich sa prácou.
Preto nielen ja ale ani poslanci Klubu Smer - sociálna demokracia za takýto zákon nikdy nebudeme hlasovať. Naopak dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady procedurálny návrh, aby Národná rada o návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 488, ďalej nerokovala. Apelujem aj na vás páni poslanci koalície, ktorí ste sedeli v parlamente v roku 2003 a ktorí ste hlasovaním podpísali sa pod súčasný zákon o sociálnom poistení, ktorý, a to uznávam, mal dosť určitých zmien, ale systémových a založených na európskej, právnej i sociálnej kultúre. Apelujem na vás všetkých, ktorí máte aspoň zvyšky svedomia a ctíte si ústavu a záväzky štátu a cítite aspoň trochu zodpovednosti voči svojim voličom, aby ste si nenechali zašpiniť ruky takýmto ľuďom škodlivým návrhom zákona. Ale pevne verím, že ak áno, tak vám to voliči v budúcnosti spočítajú. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Som rád, že pani poslankyňa Tomanová v závere povedala, vlastne uznala, že tak ako je spravený zákon o sociálnom poistení, ktorý som svojho času predkladal do parlamentu, aj keď treba v ňom urobiť isté zásahy, je systémove dobre nastavený. A zároveň, žiaľbohu, musím avizovať, sme v prvom čítaní, ale že mám problém s tým, že v návrhu toho zákona sa novelizuje zákon o sociálnom poistení tak, že sa z neho prakticky vyhadzuje zásluhovosť, alebo sa znižuje na zanedbateľnú čiastku a zavádza sa z môjho pohľadu rovnostárstvo. To sme novelou zákona alebo novým zákonom o sociálnom poistení práve zrušili. A podľa mňa sme zrušili nespravodlivosť a zaviedli spravodlivosť v tom smere, že celoživotná aktivita človeka sa má odraziť vo výške jeho dôchodku. Nevidím nič dobré a spravodlivé na tom, aby trvalo nezamestnaný poberateľ sociálnych dávok mal rovnaký dôchodok ako tvrdo pracujúca učiteľka v materskej škôlke, predavačka v potravinách alebo robotník. A tam...
A týmto zákonom sa vraciame k tomu, že dôchodok už nebude poistením, ale sociálnou dávkou, a poistenie nebude poistením, ale daňou. A to sa mi nepáči a určite budem mať v druhom čítaní veľmi zásadné pozmeňujúce návrhy na túto tému.