24. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, členovia vlády, pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, ja sa priznám, že som dlho zvažovala, čo ešte mám dodať.
Možno na úvod, chcem poďakovať všetkým, ktorí, aj vám, pán poslanec Rafaj, ktorí vecne diskutovali problém v záujme občanov Slovenskej republiky a Slovenska. Áno, niektoré okamihy vnímame rozdielne, ale dovoľte mi povedať, to podstatné.
Nech už sme v koalícii alebo v opozícii, určite máme jeden spoločný záväzok, a ten záväzok je ochrániť občanov Slovenskej republiky maximálne, ako to dokážeme, maximálne, ako to dokážeme.
Nemám zázračný prútik, nikto z nás nie je David Copperfield a pravdou je, že sú konkrétni vinníci za dnešný stav. Môžeme ich spolu pomenúvať. Môžeme sa pokúsiť ich potrestať. Ale viete čo je podstatné? Aby sme spojili sily a zabezpečili, aby nikdy viac nedoviedli krajiny eurozóny a Európy, možno sveta, do takejto situácie.
Dnes sa pred očami v Bruseli vymieňajú premiéri ako na bežiacom páse. Aj ja sa rozlúčim s veľkou pravdepodobnosťou, nie o tom je podstata. Podstata je o tom, čo dnes za sebou zanecháme. Aké meno Slovenska dnes za sebou zanecháme? Ako dôveryhodného partnera? Alebo ako krajiny, ktorá je v nejakom spolku len dovtedy, kým má výhody? Aké posolstvo zanecháme občanom? Že sme sa tu škriepili, debatovali o veci, ktorej bežní občania ani nerozumejú? O čom to hovoríme? Zdravotníci sa domáhajú lepších platieb. Učitelia sa domáhajú vyšších platov. Odborári štrajkujú na hraniciach. Ja som presvedčená, že ani jednému z vás to nie je príjemná situácia, ani jednému z nás nie je príjemné odpovedať, je mi ľúto, rada by som, ale ja tie finančné zdroje nemám. Ani jeden z nás nespochybní, že odvádzajú záslužnú a dobrú prácu, ale musím vyrieknuť ako premiérka vetu, je mi ľúto, ale dva a pol miliardy na navýšenie rozpočtu školstva nemám. A som presvedčená - a dívam sa do očí pána poslanca Počiatka - že by musel povedať rovnakú vetu.
To, čo dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, čo dnes rozhodujeme, je dôveryhodnosť Slovenska. O tom, o čom dnes rozhodujeme, je kam bude Slovenská republika a občania patriť. Je to o tom, kto budú naši partneri. Je to o tom, s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, či sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších.
Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami, dôverujte tejto vláde, že nezneužije ani na sekundu ťažko zarobené peniažky daňových poplatníkov. A dôverujte tejto vláde, že záujem a dôveryhodnosť Slovenskej republiky je to najcennejšie, čo viem, čo mám a čo ponúkame.
Prosím vás.
Ďakujem. (Potlesk.)