26. schôdza

Ďakujem za slovo. Chcem len oznámiť členom výboru, že výbor o 13.00 hodine bude aj napriek tomu, máme tam ešte nejaké iné body.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ústavnoprávny výbor zasadá na pravé poludnie.
Ďakujem.

Výbor pre financie a rozpočet zasadá 13.45 hodín, ďakujem.

Výbor pre verejnú správu zasadá teraz, hneď po skončení tohto rokovania.

Zvolávam rokovanie výboru o 13.30 hod., sociálneho výboru o 13.30 hod..

Oznamujem členom najsilnejšieho parlamentného výboru hospodárskeho, že sa stretneme o 12.00 hodine.

O sociálnych službách.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, takže rád by som teda uviedol ešte pre ilustráciu, ešte jeden dôvod, jednu takú výhradu k tomu zákonu. Skončil som, teda hovoril som o tom, prečo nesúhlasím s tým, aby sme v zákone určovali minimálny limit spoluúčasti alebo teda platieb za poskytnutú sociálnu službu zo strany klientov, a teraz ešte by som rád uviedol jeden príklad, prečo sa mi ani nepozdáva spôsob, akým sa má posudzovať schopnosť samotného klienta alebo jeho najbližších príbuzných podieľať sa na úhrade takejto platby, ktorá teda bude v konečnom dôsledku stanovená všeobecne záväzným nariadením.
Ja, ja teda zopakujem, predsa len zopakujem z toho záveru predošlého, teda z tej prvej časti môjho vystúpenia to, že ja, samozrejme, od začiatku sa hlásim k tomu, že by sme mali hľadať spôsob, akým vniesť viac spravodlivosti do systému platieb za poskytnuté služby v tom zmysle, aby sa nestávalo, čo sa naozaj stáva, a ako mi to potom v takej neformálnej debate povedali niektorí kolegovia, ja to aj priznávam, mám tú informáciu predovšetkým od ľudí, ktorí sú najmä na pozíciách starostov obcí, že aj ľudia, ktorí evidentne majú dostatočný majetok na to, aby dokázali platiť za sociálnu službu aj pre prípadne svojho príbuzného, alebo ľudia, ktorí špekulatívnym spôsobom v spolupráci, povedzme, so svojím rodičom sa zbavujú majetku, ale, ale tak, aby, aby formálne ten posudzovaný klient vyzeral ako neschopný platiť si poskytovanú službu, tak, samozrejme, že treba hľadať spôsob, ako sa vyhýbať, alebo ako minimalizovať takéto prípady. Ale navrhovaný spôsob sa mi nezdá vhodný. A nezdá sa mi vhodný preto, lebo si myslím, že postihne aj ľudí, ktorí v žiadnom prípade nie sú v takej dobrej finančnej kondícii, aby si mohli dovoliť platiť svojim príbuzným a pomáhať svojim príbuzným platiť za takúto poskytnutú sociálnu službu, a napríklad, a poviem príklad, napríklad si nemyslím, že je správne zamedzovať možnosti dediť alebo prenechávať zo strany rodičov svojim deťom, deťom napríklad byt. Lebo my sme naozaj v súčasnosti na Slovensku v situácii, kedy mnohí mladí ľudia úplne objektívne, nech sa akokoľvek usilujú, nemajú vytvorené dostatočné podmienky na to, aby si dôstojným a, nazvime to, udržateľným spôsobom, ktorý by výrazne negatívne neovplyvňoval ich sociálnu situáciu do budúcnosti, zabezpečili svoje bývanie. A z tohto hľadiska jednoducho ja považujem za, za legitímne a za akceptovateľné, ak takíto ľudia sa spoliehajú na pomoc svojich rodičov v tom zmysle, že získajú ich byt potom, keď oni z toho bytu odídu. Ja osobne takýchto prípadov poznám veľmi veľa, kedy naozaj mladí prosto nemajú inú šancu, ako čakať na to, a kedy budú môcť po svojich rodičoch buď zdediť, alebo teda iným spôsobom získať ich doterajšie bývanie. A hoci si uvedomujem, že ten zákon posudzuje iným spôsobom byt, v ktorom by takíto mladí ľudia mali trvalé bydlisko, čiže v ktorom by bývali, tak si myslím, že toto takisto nie je riešenie. Ja osobne som dosť striktne proti tomu, aby sme podporovali viacgeneračné bývanie v bytoch. Mám aj vlastnú skúsenosť aj prenesenú mnohonásobnú skúsenosť, že viacgeneračné bývanie v bytoch má veľmi negatívne až devastačné účinky na rodiny, a nemyslím si, že toto je správne riešenie, ako riešiť bytovú otázku mladých rodín.
A takže napríklad z tohto dôvodu si viem predstaviť, alebo by som chcel, aby sme mali väčší priestor na debatu o tom, akým spôsobom nastaviť to posudzovanie schopnosti samotného klienta, respektíve jeho najbližších príbuzných prispievať na danú službu, a opäť, ja vám v tejto chvíli síce neviem povedať presný návrh, ako by som to naformuloval do zákona, ale to je práve preto, lebo v skutočnosti na to máme dvanásť hodín, aby sme toto všetko prebrali, prediskutovali a naformulovali. A toto je, že sme obeťami prosto toho, toho chvatu, v ktorom pán minister predkladá tento návrh zákona a myslím si, že napríklad aj v tomto bode to bude mať negatívne dopady na kvalitu toho zákona, pretože to bude mať negatívne dopady na ľudí, ktorí podľa toho zákona sa budú musieť zariadiť. Možnože, možnože by sme mali dostať väčší priestor aj na to, aby sme so samotnými samosprávami diskutovali o tom, do akej miery ich zaťaží povinnosť znášať náklady na, na vypracovanie posudkov, ktorými sa bude posudzovať skutočná hodnota nehnuteľného majetku, s čím počíta táto novela zákona. Vôbec nemáme predstavu ani z dôvodovej správy, aké približne by to mohlo mať dopady z hľadiska nákladov, či už na rozpočty miest a obcí alebo na rozpočty samosprávnych krajov.
Čiže, čiže ja, a teda blížim sa k záveru alebo teda na záver svojho vystúpenia, ja chcem povedať, že opäť, ja akceptujem a podporujem úsilie vniesť alebo vyriešiť systémovým spôsobom riešenie financovania, fungovania zariadených sociálnych služieb na úrovni samospráv, a to tak na úrovni miestnych samospráv, ako aj krajských samospráv, a chápem, že tento zákon obsahuje, aj keď nesystémové, ale predsa len teda nejaké, nejaký spôsob takéhoto riešenia, ale myslím si, že zároveň tento zákon obsahuje aj také prvky, ktoré budú mať výrazne negatívne dopady, tentokrát na klientov týchto zariadení, respektíve potenciálnych klientov týchto zariadení, a toto je tak vážna vec podľa môjho názoru, ktorá mi jednoducho bráni vyjadriť jednoznačnú podporu tomuto návrhu zákona.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja naozaj si myslím, napriek tomu, že chápem, že tá situácia, v ktorej sa ocitli zariadenia sociálnych služieb zriadené obcami a mestami, je zlá. Myslím si, že nebude dobré, ak celé tie problémy vyriešime takým spôsobom, akým to navrhuje pán minister. Veľmi ma mrzí, že napriek tomu, že aj zástupcovia samospráv ešte predtým, dokonca predtým, než sa dostala táto skrátená alebo tá malá novela do medzirezortného pripomienkového konania, avizovali svoje výhrady, napríklad aj v niektorých tých bodoch, o ktorých hovorím ja, tak už nebol vytvorený priestor na to, aby sme, aby sme o týchto výhradách diskutovali. A úprimne povedané, vidím tu opäť nátlak, akýsi nátlak, pod ktorý sme sa dostali zo strany ministra, keď jednoducho spája aj veci, ktoré majú pozitívne efekty a na ktorých by sme sa vedeli dohodnúť vo väčšej miere, ako len v rámci vládnej koalície, ale zároveň sú k tomu pripojené aj negatívne efekty, ktoré nám bránia v tom, aby sme jednoznačne podporili takúto novelu zákona a takéto legislatívne riešenie problému, o ktorom všetci dobre vieme, že tu jednoducho existuje a že nás trápi dlho.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver svojho vystúpenia vás chcem požiadať, aby ste venovali pozornosť vystúpeniam mojich kolegov, ktorí budú ešte vystupovať, ktorí sa prihlásia ústne do rozpravy, a to preto, lebo vystúpia s veľmi serióznymi vážnymi pozmeňujúcimi návrhmi, a myslím si, že budú to pozmeňujúce návrhy, ktoré zvýšia kvalitu tohto zákona, možno čiastočne zmiernia negatívne dopady tých vecí, o ktorých som ja hovoril, a preto vás žiadam, aby ste zvážili potom podporu tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zaznejú.
Ďakujem pekne.

Pán kolega. Áno, dalo by sa súhlasiť s tým, že tie negatívne vplyvy na tie skupiny obyvateľov, o ktorých ste hovorili, sú možným dopadom tejto novely, ale žiadny zákon nie je čiernobiely. Nie je to o tom, že sa dá buď všetkým pomôcť alebo všetkým ublížiť, vždycky sa pomeriavajú reálne zisky pre, pre niektorých obyvateľov a straty pre tých iných a potom sa rozhoduje o tom, že či sa oplatí takú vec urobiť alebo nie. No a tuto, na tej strane neprijatia takejto novely máme dopady v podobe možného skrachovania niektorých ustanovizní, ktoré tie sociálne služby poskytujú. Máme tu situáciu vrcholnej nespravodlivosti, keď niektorí starší občania majú síce majetok, ale majú ho buď na účtoch, alebo ho majú prevedený na deti a štát im kvôli tomu teraz platí ich sociálne služby, ktoré by si kľudne mohli sami dovoliť. Máme tu situáciu, kedy nebolo vo vzťahu medzi voličom a samosprávou, že ako bude to prostredie vyzerať, ale to, kde sme sa dnes dostali, bolo z veľkej miery zapríčinené stále iba zásahmi z centrály, to znamená zhora, prostredníctvom zákonov alebo prostredníctvom rozhodnutia ústavného súdu. Takže keby sme tu mali klasickú situáciu, že tie, že tá, že tie podmienky v samosprávach by sa kreovali na základe dohody voliča a jeho zástupcu voleného, tak potom by to, čo hovoríte, dávalo zmysel a mohli by sme to kľudne nechať v rukách samosprávy. Ale keďže tie podmienky boli z väčšej časti kreované zásahmi zvrchu, cez nariadenia vlády, zákony alebo rozhodnutím ústavného súdu, tak si myslím, že je dobré, aby to teraz bolo tiež upravené zákonom.
Ďakujem.

Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš keď vie, že koľko percent úhrady sú schopní klienti, občania, ktorí sú odkázaní na umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, lebo tých 50 percent nebudú mať z čoho zaplatiť. A nakoľko je veľa dôchodcov s minimálnym dôchodkom, preto by mal byť zohľadnený aj ich príjem a príjem klienta a aj posúdenie by malo byť niekedy individuálne.
Ďakujem.