7. schôdza

Pán poslanec Paška, ja by som vám len chcel pripomenúť možno dva tendríky alebo dve kauzičky, vaše, z tej možno tisícky, možno z dvoch, ktoré ste spáchali, a to je napríklad mýtny tender, kde ste svojmu kamarátovi dohodili kšeft alebo svojim kamarátom dohodili kšeft, na ktorom Slovenská republika stratila približne 7 mld. korún. Potom napríklad ďalší kšeftík, kde ste svojmu kamarátovi a podľa všetkého alebo údajne sponzorovi SMER-u dohodili opravu Hradu, ktorý je tu blízko, kde sme stratili ďalšie možno 3 mld. korún. Ak iba tieto dva kšeftíky ste nezrealizovali, tak dnes sme tu mohli sedieť a nemuseli sme zdvíhať o 1 % DPH, ale presne o 1 % sme DPH mohli znižovať. Čiže, prosím vás, pozrite sa do zrkadla a buďte radšej ticho, ako takého hlúposti rozprávať.
Zároveň chcel by som možno k tomu, že teda naozaj som mal pocit, ako kebyže tu máte prednášku o tom, že čo je sociálna demokracia. Vy si ale asi fakt mýlite pojmy, lebo to, čo vy ste tu predvádzali, nebola sociálna demokracia, to bola sociálna kleptokracia. A v tejto súvislosti vás poprosím, aby ste naozaj dali si aj u vás niekde na klube alebo niekde návrh na zmenu vašeho názvu SMER - sociálna kleptokracia.

Pán poslanec Paška, ja som prišiel nie úplne na začiatok, ako ste hovorili, a počúval som vás pozorne a strašne som sa snažil uhádnuť, o čom vy vlastne hovoríte, k akému bodu sa vyjadrujete a musím povedať, že z obsahu povedaného sa to nedá zistiť. Vaše vystúpenie môžte kľudne opakovať, môžte si ho nahrať a vystupovať tak ku každému bodu, pretože ste nehovorili vlastne o ničom. To bol jeden zhluk ekonomických nezmyslov a bludov, ktorými ste tu zahŕňali Národnú radu, aby ste očarili v zmysle alebo v duchu najlepšieho dedinského ochotníka svoje publikum, kde sa spoliehate na to, že vám tak verí, že týmito klamstvami, pretože to nebolo nič iné len súbor klamstiev, ho dokonale namotáte a oklamete.
A keď ste už povedali, že načo bojovať proti korupcii, lebo to nikomu nezvyšuje životnú úroveň, no niekomu to zvyšuje. A mne sa zdá, že okruh ľudí, ktorí sa okolo vás pohybuje, mal za posledné štyri roky veľmi prudko zvýšenú životnú úroveň.
A keď ste sa už vy začali oháňať pápežom, no neviem, pán Paška, stopercentne, či ste boli komunista, mne sa zdá, že asi áno, ale ak ste aj neboli, hovorili ste ako ústredný tajomník, prednovembrový, Komunistickej strany, a keď už sa duchovný komunista oháňa encyklikami pápeža, tak to už je naozaj paradox paradoxov. Ja si myslím, že toto tu naozaj budeme počúvať často, ale je to len snaha, opakovaná snaha o ohlupovanie voličov. Často ste povedali, že ľuďom treba pripomínať. No treba im pripomínať, že vy ste túto krajinu dostali na kolená, od prosperity k úpadku a za to všetko je zodpovedný SMER a vaša politika.

No, chcem vás, pán Kaník, aj všetkých ostatných všetkých ubezpečiť, že áno, budete to tu stále počúvať, dokolečka to budete počúvať a môžte tu tárať tie svoje osobné invektívy - a nakoniec som o tom hovoril. Čo sa chcem ale ohradiť, aj pán podpredseda Hort, aj vy, a vy ste tiež taký človek, ktorý rád opakuje, vaša tvorivosť neni ani na tej úrovni toho ochotníka, ja som nehovoril o tom, ani som neschvaľoval korupciu, hovoril som len, že vaše predvolebné univerzálne riešenie bolo vysporiadanie sa s korupciou a nebolo tam ani slovo o zdražovaní, o zvyšovaní nárokov na ľudí, o bratí sociálnych príspevkov, rodičovských príspevkov. Takže vás poprosím, aby ste neprekrúcali to, čo som povedal.
A kritizoval som, že jednoducho asi to nie je také univerzálne riešenie a musí sa s tým vysporiadať každá vláda, ale že robíte čosi, ako ste oklamali ľudí pred voľbami, čosi iné, ako ste sľubovali ľuďom.
A, pán predseda Národnej rady, ja mám síce len politickú ekonómiu, ale rád si s vami sadnem a ten vzorec, ako zadlženie je 8 %, miera zadlženosti, mimochodom, my sme vám nechali 7 %, tak 1 % za tri mesiace je slušný výkon zvýšenia zadlženosti a hrubým domácim produktom, lebo to je také ako v tom vtipe, že: "Z čoho žiješ?" "Kupujem za 100, predávam za 50 a z tých 50 žijem."
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko, svoje stanovisko k zákonu, ktorý dnes je predložený, t. j. k č. 222/2004 zákona o dani z pridanej hodnoty. Týmto zákonom ako pokračovaním ďalších zákonov - o dani z príjmov, spotrebných daní - začína vlna zdražovania na Slovensku. Je to neodškriepiteľný fakt. Faktom je, že zvyšovanie týchto daní je ale paradoxom toho, že aj u nás na výbore pre financie a rozpočet pán minister financií a aj v programovom vyhlásení bolo jasne zadefinované, že prípadné zvýšenia daní budú na úkor zníženia odvodov. Problém je ale to, že celý háčik je v tom, že tieto zvyšovania daní slúžia len nato, aby vláda si udržala výdavky v štátnom rozpočte, ktorý určite budeme preberať na nasledujúcej schôdzi, aby zabezpečila si svoje výdavky, aby udržala výdavky na úrovni výdavkov predchádzajúcej vlády, o ktorej tvrdila, že je na ceste gréckou cestou, plytvá peniazmi, nehospodárne, nenáležite plytvá peniazmi z rozpočtu Slovenskej republiky.
Takže pravdou je to, že zvýšime dane, znížime deficit a pred ľuďmi sa tvárime, že sme my záchrancovia celého Slovenska, znížime schodok verejných financií na 4,9 %, alebo deficit verejných financií na 4,9 %, hovoríme o tom, že predchádzajúca vláda zle hospodárila, lebo mala deficit 7-percentný. No jasné, zvýšením daní a prenesením celej ťarchy na ľudí je to, dá sa povedať, veľmi jednoduché riešenie. Nato, si myslím, že netreba žiadnu, žiadne nejaké, by som povedal, vzdelanie jadrového fyzika ani iné. Jednoducho zvýšenie konkrétne aj dane z pridanej hodnoty o 1 % je automaticky, príde na účet štátu alebo na účet teda štátu, do štátneho rozpočtu prídu o peniaze.
Problémom ale jeden, ďalším je to, že, a už to aj bolo spomínané v reči môjho predrečníka, že ten rast, ekonomický rast - a neni to teda môj názor a je to názor relevantných inštitúcií, ako povedzme Národná banka Slovenska - bude po týchto kvartáloch teda rastu, budúci rok bude len trojpercentný, teda pokles takmer o 2 %. Tento pokles určite sa premietne aj v indexe spotrebiteľských cien a vlastne tie všetky zvyšovania daní sa aj v dôvere spotrebiteľskej prejaví a určite ľudia budú viac zvažovať svoje nákupy, tým pádom aj príjmy štátneho rozpočtu podľa môjho názoru sú veľmi optimisticky nastavené. To, čo dnes vláda predpokladá, koľko vyberie napríklad konkrétne z tohto zákona z daní z pridanej hodnoty vzhľadom k tomu, že predpokladám, že po poklese indexu spotrebiteľskej dôvery ľudia budú mať väčší alebo budú mať väčšiu, by som povedal, tendenciu k úsporám a jednoducho budú veľmi zvažovať, čo budú kupovať a čo nie. Pričom spotreba domácnosti je jednou vážnou časťou príjmu rozpočtu.
Teraz sa vrátim k tomuto zákonu dane z pridanej hodnoty. Musím povedať, že som v predchádzajúcom volebnom období ako predseda výboru finančného, som sa aktívne zúčastňoval pri tvorbe týchto zákonov. Ale musím povedať, že prvýkrát v histórii sa stáva to, a to zatiaľ som nenarazil na takúto zákonnú normu, ktorá hovorí o tom, že budeme mať dočasné zníženie, pardon, dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sa nenaplní klauzula trojpercentného deficitu štátneho rozpočtu. No musím si povedať, že toto určite je významný zásah politiky do legislatívy alebo aj do ekonomiky. Takýto, takýto nuans alebo takúto, by som povedal, doslova takúto neprofesionálnu časť, by som povedal, to som neočakával ani teda, by som povedal, hlavne teda od ministra financií, ktorý definuje pragmatičnosť, definuje ich systémovosť a toto už si myslím, že nieže nesystémové to je, by som povedal, trošku donebavolajúci lapsus. Vysvetlím aj prečo.
Ja neviem, ako tí ľudia, ktorí sa trošku zaoberajú aj štátnym rozpočtom, dochádzajú k tomu alebo dôjdu k tomu, že konkrétny výsledok hospodárenia štátu je jasný až na ďalší rok. My síce môžme naplánovať schodok verejných financií na úrovni aj 3 %, ale otázkou je, aký bude v skutočný deficit verejných financií, a ten bude jasný niekedy až na ďalší rok, niekedy možno apríl, máj, jún, proste niekedy pred koncom prvého polroka. Čiže nie je jasné, že kedy to zníženie tej dane z pridanej hodnoty bude. Podľa môjho názoru to je také asi podobné ako dočasné zastavenie vojsk, ktoré bolo tak asi na 40 rokov. Čiže podobné podľa mňa zníženie tejto dane nás očakáva do budúcna. Ja neviem, či tým, že sa tomu aj koruna toho celého podľa môjho názoru aj nezmyslu dala, pri takejto formulácii v zákone sa dala, že zníženie daní sa bude riadiť záväzným predpisom ministerstva financií.
No ale to si myslím vážne celkom, ak záväzný predpis ministerstva financií má určovať tak významnú vec ako výšku z dane z pridanej hodnoty, to už si neviem celkom predstaviť, a akým spôsobom sa toto bude diať. Toto si myslím, že je absolútne, absolútne nesystémové a nejasný stav.
Ďalšia vec. Pokiaľ vláda mala záujem riešiť povedzme príjmy do štátneho rozpočtu, skôr by som odporúčal sa pozrieť na zamedzenie únikom dane z pridanej hodnoty. Ja si myslím, že o tejto téme sa už dosť dlho rozprávalo, ale myslím, že žiadne opatrenie, žiadne systémové opatrenie ani v tomto materiáli, bohužiaľ, ani v materiáli, ktorý hovoril o volebnom programe tejto vlády, sa nejako nedostalo. A musím povedať, že pokiaľ by sa zamedzilo takýmto daňovým únikom, získame podstatne viac ako v tomto balíku zvýšenia DPH, ktorý by mal v budúcnosti priniesť niekde v rozmedzí 180 až 200 mil. eur. Ja si myslím, že tu je cesta na to, kde sa dajú nájsť rezervy, obrovské rezervy, ktoré možno momentálne nie sú využité, a očakávam, že do budúcna asi ani nebudú, pokiaľ ani neni záujem o to, a tento materiál alebo tento návrh zákona vôbec nič nehovorí. Môžem povedať niekoľko možností, akým spôsobom sa obchádzajú dane v tomto systéme. A podľa môjho názoru, pokiaľ sa nenájde tá sila, aby sa prekonala, teda túto bariéru, tak si myslím, že to, čo sa dnes zvýši to DPH, možno ešte pomôže viac tým špekulantom, ktorí možno si ju vyberú cez iné povedzme možnosti, ktoré dnes tento zákon, tak ako je postavený, dáva.
Veľmi sa mi páčilo, že v dôvodovej správe tohto zákona, teda páčilo v úvodzovkách, ja som bol veľmi prekvapený, že je napísané, že na podnikateľské prostredie tento zákon nemá žiaden vplyv. No, ja som veľmi prekvapený, ja som zvedavý, tých ľudí, ktorí podnikajú a ktorí rozumejú podnikaniu, tí, ktorí boli niekedy v podnikateľskom procese, možno tí ľudia na ministerstve včítane pána ministra neboli, ale v každom prípade každé zvýšenie DPH musí zabezpečiť niekto, aby si zafinancoval takéto zvýšene DPH. To nie je otázkou toho, že zvýšenie DPH má len vlastne filozofiu návratnosti peňazí zo štátneho rozpočtu v prípade toho vyrovnávania v rámci daňového priznania. Ale jednoducho financovanie obdobia, keď teda nemám tie peniaze a očakávam ich od štátneho rozpočtu alebo zo štátneho rozpočtu, čiže tam určite bude aj vplyv na podnikateľské prostredie.
No summa summarum chcem povedať, nielen zvýšenie daní predaja z dvora o tých 6 % na 20 %, ale to zvýšenie, celkové zvýšenie DPH, ktoré už sa proklamovalo, že teda bude to len nie celé zvýšenie, že sa neprenesie do ceny, a to nebude celkom 1 %, musím povedať, že naopak, myslím si, že všetky tie balíky programov alebo balíčky opatrení, ktoré sú na úrovni či už DPH, dane z príjmu, spotrebných daní, budú mať za následok doslova alebo veľmi vysoké zvýšenie nákladov pre domácnosť. Myslím si, že odhadovaných 9 eur na mesiac až do situácie, keď to bude viac ako 30 eur. Osobne si myslím, že to nie je len otázka inflačných tlakov, ale je to aj otázka ďalších nákladov, ktoré s tým budú súvisieť. Teda, by som povedal, všetkých nákladov, ktoré budú mať nadväznosti či už spotrebných daní, alebo daní z príjmu právnických osôb, fyzických osôb atď.
Chcem len podporiť to, že táto vláda si asi dá po tomto návrhu a po týchto ďalších balíkoch nálepku ako vláda zdražovania, vláda zdražovania, ktorá nerobí si uťahovanie opasku vo svojich nákladoch, ale tieto chce v plnej miere preniesť na ľudí a tváriť sa, že zabezpečí zníženie deficitu a kvázi hospodársky rast.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, už pri pohľade na programové vyhlásenie vlády bolo zrejmé, že predvolebné sľuby súčasnej vlády boli len sľuby a realita bude úplne iná. Už vtedy pán Mikloš vyjadril svoj obdiv k Estónsku a zjavne si ho zobral za vzor, i keď to Estónsko už potom ďalej nespomínal ako vhodný príklad, a myslím si, že aj viem prečo, pretože tam sa s tým tiež nemaznali a poriadne naložili ľuďom. Poznajúc súčasnú vládnu garnitúru a ich videnie sveta, bolo jasné, že súčasná vláda nebude šetriť na sebe, ale na ľuďoch - a máme to tu: zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov.
Spomeňme si tiež na jednoznačné a neochvejné vyhlásenia pred a aj tesne po voľbách, kde všetci tvrdili, že dane sa zvyšovať nebudú, naopak, tvrdili, že niektoré dane sa budú znižovať. Pred voľbami ste mali úžasný recept na všetko, tak kde je? Nikde, lebo ste ho nemali, len ste balamutili voličov. Svedčí o tom aj množstvo vyhlásení, ktoré platia maximálne jeden deň, niekedy ešte kratšie a táto vláda by sa dala nazvať momentálne ako vládou jednodňových vyhlásení.
V niečom však zhodu máte a to je zhoda na prenesení záťaže na občana, a to je zrejmé, a tu už nikto túto informáciu nedementuje, bohužiaľ. Predpolie ste vy vytvárali systematicky a to je tá teória spálenej zeme, čo je len potvrdením toho, že ste za posledné dva roky úplne odignovarovali existenciu krízy, ktorá spôsobila problémy nielen Slovensku, ale mnohým ďalším krajinám.
Už trošku inú optiku používa, aj rétoriku používa Medzinárodný menový fond, ktorý nehovorí nič takéto, práve naopak, aj keď si pozriete poslednú správu z misie, kde sa jasne cituje, že "nárast deficitu napríklad konkrétne v roku 2009 spôsobený absorpciou prepadu daňových príjmov na jednej strane a výdavkoch spojených so stimuláciou ekonomiky na strane druhej bol primeraný a adekvátny v hĺbke svetovej ekonomickej recesie". Toto konštatovanie misie podľa mňa vyvracia tú banálnu lož, na ktorej bola založená vaša hlučná dvojročná kritika, ako aj populistická predvolebná kampaň.
Vláda sa však stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvalo vo všetkých rezortoch a že idete vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný a jednoduchý. Potrebujete nejako zakryť, že to, čo ste sľubovali voličom, že budete naozaj šetriť na výdavkoch štátu, sa nakoniec nestane a potrebujete sa na niekoho vyhovoriť. To, že sa tak nestane, je zrejmé už z návrhu štátneho rozpočtu, kde sú výdavky štátneho rozpočtu bez EÚ fondov naplánované na úrovni 13 581 mil. eur. Ak ich teda porovnávame s očakávanou skutočnosťou, čiže nie s rozpočtom roku 2010, čo by sme inač tiež mohli, pretože oproti plánovaným výdavkom rozpočtu 2010 sú výdavky budúceho roku naplánované na oveľa vyššej úrovni.
Ale poďme sa teda pozrieť na očakávanú skutočnosť roku 2010, kde zohľadníme, že úplne miniete rezervy, ktoré sme nechali v rozpočte, ktoré sa vyšplhali až na úroveň 388 mld., pardon, 388 mil. eur, čiže tieto úplne miniete, žiadne šetrenie. A neviem o tom, že by bolo realizované čo i len jedno rozpočtové opatrenie, ktorým by nejakému rezortu boli prostriedky vyviazané. A plus navyše, keď ešte zohľadníme aj to, čo tvrdíte v správe, že očakávaná skutočnosť v roku 2010 je ovplyvnená mierou prenesených výdavkov z minulých rokov, čo je veľmi zaujímavé, že to viete už teraz. Pretože rozdiel medzi prinesenými a odnesenými výdavkami, ktoré sa prenášajú z minulých období, budeme vedieť až na konci roku a až tento rozdiel medzi prinesenými a odnesenými vytvára tú položku, ktorá vplýva na deficit.
Ale keď to teda takto upravíme, z čoho zjavne vidieť, že nešetríte ani euro a v žiadnom z rezortov, tak rozdiel je len 149 mil. eur a nie 980 mil. eur, ako ste deklarovali. Čiže rekapitulácia: ľudia zaplatia 770 mil. eur a vláda 149 mil. eur s tým, že vy míňate všetky úspory a neovplyvníte žiadnym spôsobom míňanie prenášaných prostriedkov minulých období. Čiže nie je to 2 : 1, ako ste deklarovali po voľbách, ale je to 2 : 8, ale v neprospech ľudí. A toto je úplne najzásadnejší fakt, ktorý usvedčuje súčasnú vládu z prístupu k ľuďom. Pretože nie je nič jednoduchšie technicky, ako zvýšiť dane, odvody alebo poplatky. To je naozaj legislatívna záležitosť, nevyžaduje to žiadnu veľkú námahu, okrem toho, že sa prepíšu niektoré zákony, ako napríklad tento, o ktorom sa tu teraz rokuje.
Čiže znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame aj my ako nevyhnutnosť. Zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda ovplyvňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenáša na obyvateľov.
Všetci sa zhodneme, že prirodzeným a najvýhodnejším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast a s tým súvisiaci rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná proti tejto zásade. Ministerstvo financií zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu, ktorá jasne hovorí, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunutie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, zvýši infláciu na trojnásobok, ale to nielen vplyvom balíčka, ale celkovo odhadujú zvýšenie inflácie na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácností priemerne o 400 eur ročne.
Navyše zvyšovanie daní, ktoré nám táto vláda naservírovala, zníži disponibilné príjmy nižšie a stredne príjmových skupín obyvateľstva a zvýši ceny tovarov, služieb a energií. To sú faktory, ktoré negatívne ovplyvnia už aj tak krehkú domácu spotrebu, tú spotrebu, ktorá je tak potrebná pre zdravý rast ekonomiky.
Ešte k tej spálenej zemi. Myslím si, že aj posledná alebo ostatná emisia štátnych dlhopisov potvrdila, že trhy nevnímajú Slovensko ako nejakú spálenú zem. A na margo tejto emisie znamená to, pán minister, len toľko, že zatiaľ ste len udržali dôveru trhov takú, akú sme my mali počas všetkých rokov nášho vládnutia. Čiže ak tvrdíte, že sme ako Grécko, tak je to úplný nezmysel. Podľa všetkých mäkkých aj tvrdých indikátorov posledných dní je zrejmé, že Slovensko sa vymaňuje z krízy a je to naozaj veľmi dobrý základ pre to, aby sa verejné financie v budúcnosti konsolidovali.
Čiže k tomuto konkrétnemu návrhu myslím si, že zvýšenie DPH, ktoré - určite je možné sa sporiť o tom, aké dočasné je - je to ako dočasná amputácia nohy, si myslím, že nie je správna cesta, a preto tento návrh nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vyjadriť k rozprave, ktorá bola dlhá a bola zďaleka nielen o predkladanom návrhu zákona. Sú vystúpenia a už som ich tu zažil veľa v Národnej rade, ktoré ma aj poučia, aj pobavia, sú také, ktoré len poučia, také len, čo pobavia.
Chcem konštatovať, že príspevok pána poslanca Pašku ma pobavil. O príspevkoch pána poslanca Buriana a pána Počiatka sa dá povedať, že ani nepobavili, ani nepoučili. Tak najskôr k tomu, čo hovoril pán poslanec Paška. Hovoril veľa, hovoril dlho, hovoril ako keby vo všeobecnej rozprave, takže dovoľte mi stručne naňho reagovať.
Bol to, ako som povedal, prejav, ktorý ma pobavil, aj keď ma už pobavil aj viac, naposledy si pamätám prejav k 17. novembru, ten ma pobavil ešte viac, ale bol veľmi podobný tento prejav. Plný odborných termínov posplietaných do nič nehovoriacich nezmyselných konštrukcií. Ale opakovaný leitmotív, ktorý sa niesol celým tým vystúpením, bolo, dobrá sociálna demokracia chce robiť podporu rastu, rozvoja veľkých verejných investícií, dokonca zvyšovania miery prerozdeľovania, kým zlá pravica zbedačuje ľudí, zdražuje a chce všetko sprivatizovať.
Tak dovoľte, aby som sa k tomu vyjadril.
Pán Paška povedal, že skúsenosť z rokov 2002 až 2006 sa vracia, pričom vraj títo ľudia boli už raz odmietnutí. Kto bol a kto nebol odmietnutý, výrazom toho, kto bol a nebol odmietnutý, je táto snemovňa. A rozdelenie poslaneckých mandátov. Takže ak niekto odmietnutý bol, tak to bola alternatíva SMER, HZDS a SNS. Vláda, ktorá tu vládla, alebo alternatíva, ktorá tu vládla posledné štyri roky, kde strana, ktorá - a neustále pán predseda Paška to opakuje, sociálna demokracia -, kde strana, ktorá sama seba nazýva sociálnou demokraciou, mala tak vysoko dominantné postavenie, že mala, jednoznačne vládla, dominovala, určovala politiku. Ak toto považujete za politiku sociálnej demokracie, čo sa tu dialo posledné štyri roky, tak musím povedať, že ja nie.
A to neustále kritizovanie rokov 2002 - 2006, chcem vám pripomenúť, že práve reformy, ktoré boli uskutočnené v rokoch 2002 - 2006, naštartovali ekonomiku a priniesli taký ekonomický rast, ktorý ste zdedili, z ktorého ste roky profitovali. Sadli ste si za prestretý stôl, k plnej špajzy, to, čo po vás ostalo po štyroch rokoch, je vybrakovaná špajza, zašpinený prázdny stôl a na ňom len nezaplatené faktúry. Taká je realita, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nie.
Realita je taká, že ekonomický rast, ktorý Slovensko dosahovalo najvyšší v prvých rokoch vašej vlády, že jediný spôsob, akým ste sa na tom podieľali, bol ten, že ste nenaplnili svoje predvolebné sľuby a nezrušili reformy, tak ako ste vo svojich predvolebných programoch sľubovali. Ak by ste tomu neverili, tak to netvrdím len ja, tvrdí to vládny dokument, ktorý schválila vláda Roberta Fica v roku 2007, ktorý predložil na rokovanie vlády pán vtedajší minister, dnešný poslanec Počiatek, kde sa jednoznačne hovorí, že Slovensko dosahuje vysoký ekonomický rast vďaka daňovej reforme, reforme trhu práce, sociálnej reforme, dôchodkovej reforme, a jednoznačne sa hovorí, že ak tieto reformy budú dodržané, tak je šanca udržať aj vysoký ekonomický rast. Takže nielen ja, nielen odborníci, analytici to tvrdia, tvrdila to dokonca aj vaša vláda.
Keď hovoríte o kríze a, pán poslanec Počiatek aj pán poslanec Paška, kríza sa pre vás stala mantrou, za ktorú skrývate všetko. Ale čo sa týka verejných financií, a dnes sa tu hovorí najmä o verejných financiách a dočasné zvýšenie DPH je o verejných financiách, tak vám chcem pripomenúť, že čo sa týka verejných financií, na objeme peňazí, ktoré ste mali k dispozícii vy za štyri roky vládnutia, sa kríza nepodpísala ani jedným jediným eurom. Alebo ak to chcete inými slovami, kvôli kríze ste nemali menej peňazí ani o jedno jediné euro. Pretože kým ekonomika rekordne rástla v rokoch 2006, 2007, 2008, tak ste mali oveľa väčší objem príjmov bez zadlžovania, potom, keď sa prepadla v dôsledku krízy, áno, najmä v dôsledku krízy sa prepadla ekonomika, ale vy ste svoje výdavky neznížili ani o jeden jediný cent, naopak, navyšovali ste ďalej výdavky už nie vďaka rastúcim príjmom, ale vďaka rekordne rastúcej zadlženosti za posledné dva roky. Za posledné dva roky sa na každého občana Slovenskej republiky vrátane batoliat zvýšil dlh, verejný dlh viac ako 2 000 eur na jedného občana. Nárast verejného dlhu je viac ako 2 000 korún na jedného občana, viac ako 60 000 korún. To je veľké umenie, naozaj, mať takýmto spôsobom, takýmto spôsobom míňať peniaze a zvyšovať verejné výdavky.
Ja som to už na tomto mieste povedal, ale pripomeniem to a budem vám to pripomínať, za štyri roky vašej vlády vo verejných výdavkoch ste mali naviac o 755 mil. korún oproti tomu, čo mala k dispozícii vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 - 2006. Mali ste, áno, o 25 mld. eur navyše vo výdavkoch oproti vláde Mikuláša Dzurindu. Oproti iným krajinám v priemere v Európskej únii vzrástli verejné výdavky za toto porovnateľné obdobie o 18 %, u nás to bolo o 35 %. Mali ste dvojnásobne vyšší nárast verejných výdavkov. Kde tie peniaze sú? Postavili ste diaľnice? Fungujú lepšie školy? Fungujú lepšie nemocnice, do ktorých ste pritom evidentne dali viac peňazí? Sú zdravší ľudia? Sú spokojnejší zdravotníci? Fungujú lepšie iné oblasti verejného sektora? Tak kde tie peniaze sú? Sú tam, kde sme to aj v mnohých kauzách vyčíslili, ktoré tu už aj dnes boli spomínané, ako je diaľničné mýto, ako je emisná kauza, ako sú nástenky, ďalšie a ďalšie kauzy.
Takže sociálnodemokratické riešenia, o ktorých rozprávate, mali ste štyri roky možnosť sociálnodemokratické riešenia ukázať v ľahkých časoch. Z hľadiska verejných financií, vážené dámy, vážení páni, v ľahkých časoch napriek kríze. Pretože opakujem, kríza vám nezobrala vo verejných výdavkoch ani jedno jediné euro.
Čo sa týka toho, najmä pán poslanec Paška neustále rozprával o tom, že chceme privatizovať, strašil privatizáciou. Dôvod, prečo je privatizácia pre vás červené súkno, aj keď zjavne ako poukázal pán poslanec Slafkovský, keď ste vy za ňou, tak potom červeným súknom nie je a vaše firmy, napríklad zdravotníctva, alebo firmy vašich mecenášov, vtedy to problémom nie je. Ale prečo je pre vás privatizácia problém, to jasne ukázal a dokázal váš predseda Fico. Jasne to ukázal a dokázal v tom, čo o tom, akým spôsobom financoval stranu SMER, povedali svedkovia alebo čo zaznamenáva hlas až nápadne podobný jeho hlasu. Áno, keď sa neprivatizuje, keď je podnik štátny, dajú sa predávať funkcie v týchto štátnych podnikoch, čo evidentne robil, pretože o tom svedčia svedkovia, aj hlas nápadne sa podobajúci jeho hlasu. Preto, samozrejme, taká zášť proti privatizácii. Keby bolo SPP ešte stále štátne, keby boli elektrárne stále štátne, to by bolo eldorádo. Takže chápem vašu nervozitu, že sa to už nedá. Keby boli banky štátne, to by bolo eldorádo. Ale tak to aj vyzeralo. Tak to aj vyzeralo, kým štátne boli, pretože váš spojenec pán Mečiar používal presne tie isté metódy pred rokom 1998 a presne takisto to aj dopadlo.
Takže vaše strašenie je politicky účelové a vy, dámy a páni, nie ste tí, ktorí prišli teraz noví a nenesú ešte žiadnu pečať. Vy ste tu štyri roky vládli. Vy ste tu za tie štyri roky mohli ukázať, ako viete riadiť krajinu. Čo ste ukázali? Aký projekt bol taký, ktorý ste naozaj zahájili, akú zmenu ste urobili, aké reformy ste urobili? Rozbehnutý vstup do európskej, do eurozóny ste dotiahli, áno, chválim, rozbehnutý vstup do Schengenu ste dotiahli, áno, ale ktorý iný veľký projekt ste začali a ukončili? Ktorý okrem desiatok a stoviek predražených tendrov, rozkradnutých a rozplytvaných peňazí?
Pán poslanec Fořt tu povedal veľmi presnú definíciu, ja ho zacitujem, lebo je to presné. Povedal: "Dane občanom zvyšujú tie vlády, ktoré zvyšujú deficity." To by som poprosil naozaj si pamätať, lebo je to pravda, je to svätá pravda. Preto sme dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty nazvali Ficovou daňou. Keby ste tu neboli šafárili štyri roky tak, ako ste šafárili, keby ste neboli rozkradli také obrovské zdroje, aké ste rozkradli, tak sme dane nieže nemuseli zvyšovať, ale mohli sme ich znížiť. Áno, boli by sme ich mohli znížiť, pretože každé jedno euro, ktoré chýba v štátnej kase, pretože ste lacnejšie predávali alebo drahšie nakupovali, každé jedno takéto chýbajúce euro sa premietlo do dlhu a je potrebné ho riešiť.
Takže ak dnes pani poslankyňa Tomanová plamenným hlasom tvrdí, že 65 % ľudí má príjem pod 500 eur a že my siahame týmto ľuďom na chlieb, tak chcem povedať, nie my, vy spôsobom, akým ste viedli túto krajinu, spôsobom, akým ste ju riadili, spôsobom, akým ste ju zadlžili. My riešime dôsledky vášho vládnutia, vašej nezodpovednej politiky.
Čo sa týka toho zdražovania, ktoré pán poslanec Paška, ale aj ďalší nazývate enormným, obrovským zdražovaním. Áno, budú sa v dôsledku opatrení, ktoré prijímame, zvyšovať aj ceny a, samozrejme, že náklady toho ponesú, žiaľbohu, ľudia. Ale nehovorte o enormnom zdražovaní. Nárast, celkový vplyv všetkých vládnych opatrení na rast cien je jednopercentný. Jednopercentný nárast cien, pričom je nižší u nižších príjmových skupín, vyšší u vyšších a aj miera kompenzácie u nižších príjmových skupín je väčšia. Ale chcem zdôrazniť, že tento účet už bol vydaný. Tento účet bol vydaný za vašej vlády, dnes ho treba zaplatiť.
A pán Paška tu povedal zaujímavú vec, lebo on sa hrdo prihlásil k zadlžovaniu. On sa hrdo prihlásil k tomu, že áno, veď to je príklad, keď mladá rodina nechce bývať pod mostom, tak si vezme úver. Áno, my nie sme a priori proti tomu, aby sa brali úvery, aby si aj štát bral úvery, ak sú tieto peniaze použité rozumne. Ale vaše, veď som vám to vyčíslil, o koľko ste mali viac peňazí. Prvého dva a pol roka ste nepotrebovali na to brať ani úvery, lebo vďaka rastu ekonomiky, ktorý tu bol, vďaka reformám, ktoré stále okiadzate, ste mali peňazí až-až. A potom ste mali kvôli zadlžovaniu. Ale ako ste využili tieto peniaze? Bývajú všetci ľudia? Sú postavené diaľnice? Investovalo sa do infraštruktúry? Kde sú?
Takže problém je v tom, že ak by sme pokračovali vo vašej ceste, a stále tvrdíte, dosť vás irituje to porovnanie s Gréckom, tak ho znovu pripomeniem: netvrdili sme, netvrdíme ani ja som netvrdil, ani netvrdím, že slovenská ekonomika je v takej situácii ako grécka. Ale tvrdím, že ak by sme pokračovali po ceste, ktorú ste začali, tak by sme sa dostali do gréckej situácie aj z hľadiska ekonomiky ako takej. A pán Paška sa k tomu hrdo prihlásil, že vy by ste pokračovali teda vo veľkých projektoch a že by ste pokračovali v zadlžovaní. Pán Paška to priznal, že áno, touto gréckou cestou by ste pokračovali.
A čo sa týka ale verejných financií, tam sme vo veľmi podobnej situácii, ako je grécka, o čom svedčia čísla. V tomto roku Grécko očakáva deficit 8,7 %, my ho budeme mať 7,8- až 7,9-percentný. Vlani sme mali 8-percentný deficit. Číslo vám hovorí, že to podobné je. A ak si pán Paška myslí, že prečo nie, prečo nepokračovať touto cestou, prečo nezadlžovať, tak vám to poviem na veľmi jednoduchom dôvode prečo. V budúcom roku si na trhu musíme požičať 8 mld. eur. V budúcom roku musíme emitovať eurobondy za 8 mld. eur. Jedno percento, jedno jediné percento znamená 80 mil. eur, čiže 2,4 mld. Sk. Jedno jediné zvýšené percento úrokov znamená 2,4 mld. korún, o ktoré by sme mali vyššie náklady, a teda menšie príjmy.
Grécko si dnes požičiava za 7-8 %, aj za viac. My sme si požičali za menej ako 4,4 %. A je veľmi úsmevné, pán Počiatek, počuť od vás, že vlastne tá emisia potvrdila, že v akom stave ste zanechali ekonomiku. Ešte pred štyrmi dňami ste mi v televízii tvrdili, môžem vám to odcitovať, že eurobondy budú výsledkom toho, ako my riadime a čo my, ako my prijímame opatrenia, a že trhy ohodnotia nás. Teraz zrazu, keď výsledok je dobrý, tak ohodnotili vás. Veď je to úsmevné, sám si protirečíte.
Čo sa týka ďalších vecí, že nešetríme. Pokles výdavkov v budúcom roku je 6,1 % oproti očakávaným výdavkom v tomto roku. Naozaj porovnávať - a už to neporovnávate, čo oceňujem, že neporovnávate už rozpočet tohtoročný s rozpočtom budúcoročným, aj keď ste to doteraz robili, čo bolo trošku smiešne, lebo vy ste urobili z tohtoročného rozpočtu zdrap papiera, kde neplatia ani príjmy, ani výdavky, a oháňať sa týmto zdrapom je trápne, asi ste na to už prišli, tak už to nerobíte.
Ale musím povedať, že váš postoj ako strany k rozpočtu, lebo my už hovoríme aj o rozpočte, vy ste o ňom hovorili, mi pripomína veľmi stanovisko odborárov. Odborári dali také stanovisko na tripartitu, že po prvé nesúhlasia ani s jedným zákonom, ktorým sa zvyšujú dane okrem spotrebnej dane z tabaku, a zároveň nesúhlasia s tým, že sa znižujú výdavky. A zároveň súhlasia s tým, že treba riešiť deficit, znížiť deficit verejných financií. No to je smiešne stanovisko. Vaše je veľmi podobné. Na jednej strane nám vyčítate, že vláda nešetrí na výdavkoch, na druhej strane nás kritizujete za to, že znižujeme napríklad stavy colníkov, ktoré ste mohli znížiť, ale neznížili.
A viete, to je, pán poslanec Burian povedal napríklad, že neprichádzame so žiadnymi systémovými opatreniami, ako znížiť daňové a odvodové úniky, a pritom, citujem ho, "tu je cesta, ktorá sa dá využiť, môžem povedať niekoľko možností, ako sa obchádza platenie DPH". Koniec citátu. Pán poslanec, boli ste štyri roky predsedom rozpočtového výboru, vaša strana mala štyri roky ministra financií a štátneho tajomníka. Prečo ste im to, prosím vás, preboha, neprezradili?! Veď tie peniaze by sa boli zišli. Tak buďte tak dobrý, keď ste to neprezradili im, prezraďte to nám. Pretože my prijímame systémové opatrenia.
Práve pred pár dňami som predložil na pripomienkové konanie materiál, v ktorom navrhujem množstvo úloh, 43 úloh, pre jednotlivé ministerstvá, aj úlohy pre ministerstvo financií. Medzi týmito úlohami pre ministerstvo financií je aj analýza a návrh opatrení na znižovanie daňových, odvodových únikov. Takže budem vďačný, ak tie námety máte, ak nám ich dáte a ak budú využiteľné, veľmi radi ich využijeme.
Posledná vec, ktorú chcem povedať a budem reagovať na pána poslanca Počiatka, stalo sa pravidlom, robí to váš predseda, ale urobili ste to aj vy dnes tu za týmito mikrofónmi, že citujete len to, čo sa vám hodí. Zo stanoviska Inštitútu pre finančnú politiku ste odcitovali to, že v budúcom roku stabilizačné opatrenia znížia ekonomický rast. Áno, to je pravda. Inštitút finančnej politiky to aj kvantifikuje vo výške asi pol percenta HDP. Zároveň ale sa tam pokračuje, tá veta pokračuje dokonca bez bodky, za čiarkou pokračuje, keď hovorí, že ak by sa takéto opatrenia neprijali stabilizačné, tak potom by síce v budúcom roku sme mali o pol percenta vyšší rast alebo v ďalších rokoch by sme mali rádovo nižší rast, aj ekonomiky, aj zamestnanosti, aj tvorby hrubého domáceho produktu. Takže v tomto zmysle je to ozdravné úsilie, ktoré musíme vynaložiť a ktorého súčasťou je aj toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty, síce nemilé, ale nevyhnutné. Účet už bol vystavený vašou vládou, teraz musí byť len zaplatený. Aj preto nazývame toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jedno percento Ficovou daňou. A zároveň súhlasím s pánom Burianom v tom, že je to neštandardné riešenie v tom zmysle, že je dočasne zapísané v zákone, zatiaľ sme to tu nemali, ale áno, sme v neštandardnej situácii, tak musíme hľadať a hľadáme aj neštandardné riešenia.
Nerobíme tieto zmeny, neprijímame tento zákon preto, aby sme trápili ľudí, ale preto, aby sme riešili obrovský problém, ktorý sme zdedili, ktorý ak by sme neriešili, tak až potom dôsledky na ľudí by boli enormné. A naozaj sa stačí pozrieť do Grécka, ale nielen do Grécka, aby sme videli asi aké a asi kam by to viedlo. Tomu chceme zabrániť, pretože každá zodpovedná vláda musí takémuto vývoju zabrániť a musí prijímať opatrenia, ktoré nie sú populárne, netlieskajú nám za nich ľudia, my ani nečakáme, že nám za nich budú tlieskať, ale zároveň ich musíme urobiť, pretože ak by sme ich neurobili, ak by sme pokračovali v politike, akú ste tu robili, tak potom by boli negatívne dôsledky na ľudí enormné a potom by si to, žiaľbohu, ľudia odniesli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé poslankyne, milí poslanci, nedá mi nezareagovať veľmi krátko len na túto diskusiu, lebo o jednom zákone sa tu rozprúdila diskusia veľmi závažná. Ja som uvítal a bol som milo prekvapený, že keď pán Paška začal svoje vystúpenie, že sa v tomto pléne schyľuje na lepšie časy. Lebo je prirodzené, že sa tu stretávajú dva pohľady, jeden ľavicový, druhý pravicový, ako riadiť štát aj v oblasti ekonomiky a hlavne v oblasti ekonomiky, že jedni preferujú ísť možno cestou vyššieho zadlžovania, mysliac si, že tým pomôžu zvýšiť domáci dopyt, že sa zabezpečí väčší prílev investície. A je na druhej strane prirodzené, že my na tej pravej strane spektra presadzujeme to, aby ten deficit proste jednoducho bol pod kontrolou, bol zodpovedný a aby sa nám do budúcnosti nikdy nevymykal z rúk. Je to úplne prirodzené aj štandardné a správne viesť takýto dialóg, takúto diskusiu.
Ja ale chcem pripomenúť možno ako mladší človek, že neviem, či je správne a my by sme mali ako poslanci Národnej rady, aj táto inštitúcia, možno byť príkladom, a som presvedčený, že by sme mali byť príkladom, no dakedy sa tá spotreba diala len v oblastiach nevyhnutných, dom, auto, tie veci, ktoré proste jednoducho si ten mladý človek nemôže hneď, hneď zabezpečiť. Ale čoho sme dneska svedkom, čomu sme podľahli celoeurópsky, možno celoslovensky, celosvetovo? No dneska si už požičiavame aj na dovolenku. Ja preto chcem sa spýtať, že či si myslíme, že podnecovať neustále zadlžovanie a žitie nad pomery je to správne.
Ale aby som nehovoril dlho, pán Paška, pán poslanec Paška položil tri otázky: prečo zdražujeme, prečo reštrikcie a prečo uťahujeme štátny rozpočet? No preto, lebo vy ste tu štyri roky šafárili, lebo vy ste tu štyri roky žili nad pomery a vy ste tu štyri roky tunelovali štátny rozpočet.
A posledná vec, ktorú si dovolím pripomenúť, je, že mali by sme na tejto pôde nezabúdať na historické fakty. Pán Paška, pán poslanec Paška hovoril o tom, že sa sem, budem citovať, "vracajú ako bumerang tí istí ľudia, ktorí v rokoch 2002 - 2006 spôsobili rozvrat". No, títo ľudia, a ja sa ku nim rád hlásim a som na to hrdý, sme vám odovzdávali Slovenskú republiku ako tiger Európy a vy ste nám ju po štyroch rokoch vrátili chudobnú ako kostolnú myš.
Ďakujem pekne, a preto tento zákon aj ďalšie podporím.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie predpokladov na konsolidáciu verejných financií opatreniami, ktoré smerujú k obmedzeniu niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia pre určité skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na súčasné neprimerane vyššie daňové, odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti.
Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov - zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane u všetkých vykonávaných povolaní.
Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodňovania tohto typu úspor pred inými formami úspor sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane.
Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkoch na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania.
Ďalej sa navrhuje zjednotenie spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s inými formami, úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov obcí a obchodného podielu na pevnú výšku.
Zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi a úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú, s výnimkou príjmov z podielových listov a dlhopisov.
Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava doterajšieho stavu verejných financií, ale aj odstránenie niektorých neopodstatnených výnimiek a zvýhodnení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie súčasnej, dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel správny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V prípade, že plénum Národnej rady rozhodne o prerokovaní predmetného zákona v druhom čítaní, navrhnem, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 82 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi nedá povedať to, že myslím si, že asi neni prejavom veľkého sebavedomia, pán minister, keď vystúpite na konci uzavretej rozpravy a neni šanca reagovať na vás a na vaše, by som povedal, rôzne invektívy, ktoré mimochodom ako môžme si tu donekonečna pripomínať aj staré dobré časy rokov 1998 - 2002 o zaujímavých privatizačných celkoch, ako je Slovenský plynárenský priemysel, v rokoch 2006 pred koncom volebného obdobia, keď už ste vedeli, že máte problém s koalíciou, privatizácia Slovenských elektrární atď. Ja proste nechcem tu rozvíjať takéto, by som povedal, rôzne diskusie, ktoré len nabúdzajú k tomu, že vy ste ten spravodlivý a všetci ostatní sú zlí. Nehovoriac o tom, o vašom zrušení 22 sociálnych zákonov, ktoré mimochodom ste prijali v roku 2002 na konci volebného obdobia a začiatkom volebného obdobia 2002 ste ich automaticky zrušili. Proste je tu, je tu spŕška vecí, ktoré jednoducho nehrajú.
Ale, pán minister, ako skúsme analyzovať a to, čo tu už bolo povedané, táto vláda - a tu bola aj úst povedzme pána spravodajca povedané -, táto vláda štyri roky šafárila. No neviem si predstaviť, akým spôsobom mohla byť, bola prijatá do eurozóny. Ak by bola tá pravda, o ktorej hovoríte, jednoducho myslím, že Eurostat a všetky autority, povedzme Európska centrálna banka, Európska komisia, všetkých nás by jednoducho vylúčili z tohto procesu. Čiže keď tu niekto hovorí o nejakom šafárení, tak ako je to, by som povedal, potom je to veľmi podivné, ak tieto inštitúcie, by som povedal, konali inak. Ak hovoríme o posledných dvoch rokoch, o kríze, tak skúsim porovnať vašu situáciu pri rozpočte v roku 2011 a situáciu predchádzajúcej vlády. Rozdiel iba je to, že vy ste celú ťarchu, ale celú ťarchu preniesli na bremená ľudí. Je pravdou, že ten schodok verejných financií na úrovni 7,8 % predpokladaný na rok 2010 je len ničím iným, len znížením alebo zvýšením príjmov, ktoré tu prejednávame medzi týmito zákonmi, ako bola teda daň z pridanej hodnoty, prípadne daň z príjmu, ktorá je meritom tejto rozpravy, a potom ďalších spotrebných daní.
Ja si viem predstaviť, alebo pamätám si veľmi dobre aj v roku 2005, keď sme na pol roka menili rozpočet vzhľadom k zlým prepočtom vášho ministerstva, a dovolím si povedať, že nikto nevedel odhadnúť všetky turbulencie, ktoré vznikli práve tým, že prišla hospodárska kríza. A dovolím si povedať, ak by teda to bolo až také šafárenie, tak potom by sme nevedeli si predstaviť, ako šafárili krajiny, pobaltské krajiny, ktoré boli niekedy vzorom tejto vlády alebo vlády, ktorá bola v roku 2002 - 2006, v prípade Írska, ktorý bol, by som povedal, ktorá bola ikonou povedzme ekonomík, ktoré dnes už hovoríme o nejakom, nejakej teoretickej aj pomoci Írsku, aj keď teda predpokladám, že k takémuto systému nedôjde. Takže ak si chcete nejaké svoje ego vylepšiť, tak ja by som bol veľmi rád, aby to bolo teda v rozprave, keď sa dá reagovať na vás v čase, keď teda máme tú šancu reagovať, lebo jednoducho takéto reakcie alebo takéto záverečné slová sú dobré, možno sú dobré a dobre sa počúvajú.
Takže toľko by som na úvod a teraz sa vrátim k zákonu o dani z príjmu.
Pán minister, vo vašej rozprave je a vo vašich citáciách a vo vašej ideológii je vlastne filozofia podpory podnikateľského prostredia. Dovoľujem si ale povedať, že zákon o dani z príjmu, ktorý ste pripravili, nie je celkom ukážkou takejto podpory a môžem začať ihneď prvou, a teda, dá sa povedať, pôjdem asi chronologicky podľa paragrafových znení.
Ihneď odpisovaním hmotného investičného majetku obstaranou formou finančného prenájmu, tzv. finančný lízing. Každá krajina, ktorá po kríze alebo je v nejakých ťažkostiach, uvažuje o tom, ako prebudiť podnikateľský sektor. A podnikateľský sektor prebúdza tým, že jednoducho umožňuje podnikateľom povedzme takéto možné systémy, a urobila to konkrétne aj vláda, vláda pod vedením pána Fica, že jednoducho umožnila možnosť odpisovania hmotného investičného majetku formou, teda znižovaním, teda rokov odpisovania alebo odpisových kategórií, tým pádom umožnila to, aby sa naštartovala podnikateľská oblasť.
Čo je pre mňa ale, by som povedal, doslova zhrozením, je zistenie, že vy v dôvodovej správe ste napísali, že odpisovanie hmotného investičného majetku, tzv. finančný lízing finančného prenájmu, je diskriminačné opatrenie. To pre mňa je akože obrovský úžas, ak vy dnes po neviem koľkých rokoch hovoríte, že finančný lízing je diskriminačné opatrenie. Tak potom rozumiem tomu, že diskriminačné opatrenie je takmer v každej ekonomicky rozumnej krajine, ktorá takýmto spôsobom podporuje práve nadobudnutie finančného alebo hmotného investičného majetku formou finančného lízingu. Tak potom nepochopil som, asi tieto krajiny asi rozmýšľajú trošku inak, alebo jednoducho majú iný recept na to, ako zabezpečiť rozvoj ekonomiky a podnikania v danom teritóriu.
Čiže diskriminačné opatrenie podľa môjho názoru je opačné. Diskriminačné opatrenie je práve takéto vypustenie alebo takáto nemožnosť riešenia finančného lízingu. A ja chcem upozorniť, že ešte dnes v našom systéme máme tri formy, tri formy odpisovania. Máme ten rovnomerný, máme ten zrýchlený odpis a máme tento finančný lízing. Ja len chcem upozorniť, že v niektorých prípadoch je nerovnomerné odpisovanie. Nerovnomerné odpisovanie je zaťažujúcejšie pre štátny rozpočet a pre príjmy štátneho rozpočtu ako konkrétne finančný lízing, ak si zoberiem to, že ak podnikateľ si kúpi v decembri investičný majetok, môže odpísať rovno 25 % nadobúdacej hodnoty, pričom vo finančnom lízingu môže odpísať len jednu dvanástinu tohto majetku.
Čiže ak už niečo robíme, tak myslím si, že aspoň niečo, čo prinesie ekonomike prospech, prinesie pre podnikateľské prostredie rast a možno práve aj tým, že teda predikcia 3-percentného rastu hrubého domáceho produktu je možno aj zapríčinená práve takýmito podľa môjho názoru - a budeme sa baviť o ďalších veciach, ktoré mám pripravené - aj práve takýmito opatreniami, ktoré sú podľa môjho názoru nie v prospech ekonomiky, ale práve naopak, potláčajú túto ekonomiku.
Druhým bodom, účelové sporenie, tzv. doplnkové dôchodkové sporenie. No, myslím si a teda asi nebudem jediný, a to neni len o tom, aby doplnkové dôchodkové sporiteľne nejakým spôsobom definovali alebo podporovali nezrušenie takéhoto ustanovenia. Ale musím povedať, že predsa základným krédom každej ekonomiky - a nie je to názor len môj, aby som sa teda neopieral, myslím, že som čítal aj vyhlásenie Národnej banky Slovenska a iných inštitúcií, ktoré hovoria o tom, že ten sporivý systém má pozitívny charakter pre ekonomiku. A pozitívny charakter v tom, že jednoducho títo ľudia si sporia do budúcnosti, teda si zabezpečujú teda ten príspevok alebo teda tú časť peňazí na to, aby v tej starobe získali možnosť lepšieho vyžitia práve tým, že jednoducho budú mať k tomu dôchodku, ktorý, mimochodom, nie je tak významne vysoký, aby takýmto sporivým systémom si zabezpečili. V tomto systéme sporí trištvrte milióna Slovákov a vy takýmto spôsobom iba jednoduchým zrušíte odpočítateľnú položku 12-tisíc korún pre týchto ľudí a zároveň zodvodujete tieto výdavky v prípade sporenia do tohto systému. Zodvodujete, a tým pádom nedáte žiadnu výhodu tomu zamestnávateľovi.
Korunu tomu postavil aj pán minister financií, keď povedal v jednom rozhovore, ale my zachovávame pre zamestnancov daňovú výhodu, že je to odpočítateľný náklad. No myslím, že je to, pri lepšej skúsenosti je to hlúposť, lebo ak má byť zodvodovaný tento výdavok, tak pre tohto zamestnávateľa je to jedno, či to vyplatí mzdu, vyplatí odmenu alebo vyplatí hocičo, lebo tak či tak tá odmena, tá mzda je odpočítateľný daňový uznaný náklad a jednoducho, pokiaľ sa týka, keď je to zodvodované, nemá žiadnu, ale absolútnu žiadnu výhodu.
Ak by ste už boli, by som povedal, nazvem to priamy, alebo priamo riešili tento problém, tak rovno ste mohli povedať, že rušíme tzv. DDS-ky, dôchodkové doplnkové sporenia alebo dôchodkové doplnkové sporenie, možno by to bola priamejšia cesta a jasne by sa muselo riešiť, čo bude s tými peniazmi, ktoré sú dnes nasporené. Korunu tomu celému, podľa môjho názoru hlúposti, ktorá je, je to, že vy ste ponechali v zákone to, že tento sporiteľ, aj napriek tomu, že ste zmenili celkom pravidlá hry, keď nebude tri roky, posledné tri roky nebude sporiť v tomto systéme, tak príde o všetky výhody, ktoré mal v tomto systéme. Tak potom aspoň láskavo urobte pre tých ľudí, ktorým zmeníte hraciu plochu, zmenili ste im ihrisko, na ktorom hrali, tak aspoň im nezakazujte to, že nebudú musieť, alebo že budú musieť v tomto systéme sporiť, lebo prídu o ďalšie výhody alebo o výhody za posledné tri roky. Tak ak mením nejaké pravidlá, tak by bola veľká slušnosť voči ľuďom, aby sme zachovali princípy, ktoré sú minimálne alebo minimálne fundamentálne správne.
Ja skúsim prečítať zo stanoviska a ktoré som si náhodou, akože sa mi dostalo do rúk, stanoviska, myslím, že to je Generálna prokuratúra, ktorá hovorí: "Predkladateľ len autoritatívne konštatuje, ktoré príjmy vylučuje oslobodenia od dane z príjmu. Takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe", ešte raz zopakujem, "kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákonu." Uvedená pripomienka uplatňuje vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia spôsobom príznačným pre voluntarizmus. Takže toto nie je len moje stanovisko, ale to sú stanoviská povedzme aj tých, ktorí sú, alebo aj tých inštitúcií, ktoré sú v tomto pripomienkovom konaní.
Čiže ja by som bol veľmi rád, aby ste potom v tom druhom čítaní zvažovali aj nuansy, ktoré súvisia práve s týmto zákonom a neredefinovali povedzme tú povinnosť ľudí, keď nemajú žiadnu výhodu a ten zamestnávateľ nemá žiadnu motiváciu na to, aby týmto zamestnávateľom prispieval. Čiže my sme vlastne dnes to, čo sa budovalo hádam 15 rokov, vlastne sme hodili do koša.
Ďalší bod. Zrušenie oslobodenia pri predaji nehnuteľného majetku. Skúsim, aj tá prvá varianta, myslím, že to už bolo tu spomínané už dosť dlho, tá prvá varianta, o ktorej sa vlastne tu rozprávalo alebo ktorá bola vlastne v tom návrhu, a je to pravda, že keď z týždňa na týždeň alebo z dňa na deň sa menia náhľady, tá prvá varianta bola, že sa vlastne zruší všetko. Nebudú ani dva roky a nebude ani päť rokov. Po navrhovanom, alebo v návrhu zákona o dani z príjmov č. 595 je zachovaný päťročný trvalý pobyt. Zase odcitujem z pripomienky, ktorú zase dala inštitúcia v rámci pripomienkového konania: "Navrhovaná právna úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona, k zvýšeniu kriminality a je aj nespravodlivá." A teraz vysvetlím, prečo nespravodlivá. Uvedomme si, že ľudia, ktorí nadobudli niektorú nehnuteľnosť, tak ju museli kúpiť. Museli ju kúpiť z vlastných príjmov. A my takýmto spôsobom zavádzame ďalšiu daň, ak v prípade on tam nežil alebo menej žil, alebo mal trvalý pobyt menej ako 5 rokov. Takže vy vlastne z toho, čo on raz zdanil, ešte raz zdaníme tento príjem tomuto človeku len preto, že jednoducho, že nemal trvalé bydlisko 5 rokov na tejto adrese.
No myslím si, že neviem, či je to veľmi štandardné, ale myslím si, že určite súhlasím s tým, že mimo to, že teda jednoducho dvakrát budeme zdaňovať príjem pre konkrétneho človeka, bude aj to, že jednoducho bude to viesť len a len k obchádzaniu tohto zákona, možno aj ku kriminalite, ako to povedzme bolo spomenuté v tomto pripomienkovom konaní.
Ďalej, zdaňovanie vreckového. Zdaňovanie vreckového pri zahraničných služobných cestách. No ja si osobne myslím, že aj takéto možno detaily, ktoré podľa môjho názoru nebudú výrazným, výraznou výškou prispievať do príjmov štátneho rozpočtu, ale zase dávame určitú, by som povedal, ja si myslím, že nesystémovosť a nespravodlivosť. Ten zamestnanec je vyslaný na tú zahraničnú služobnú cestu. Ten zamestnanec má výdavky. Ak my chceme prinútiť toho zamestnanca, aby šiel na tú zahraničnú služobnú cestu, musíme aj uvažovať o tom, že aj tie výdavky, ktoré má spojené s tým, s touto zahraničnou cestou, nie sú nulové. A jednoducho, my keď ho budeme nútiť na tú zahraničnú služobnú cestu, tak jednoducho by mal mať aj nejakú možnosť týchto uplatnení a výdavkov. To je môj názor, nemusíte s ním súhlasiť. A osobne si myslím, že to sú zanedbateľné čiastky, ktoré prispejú do príjmov štátneho rozpočtu, v každom prípade je to podľa môjho názoru diskriminačné.
Zrušenie zníženia daní o úhrady zdravotných pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. Ak je mantrou, bolo tejto vlády a tejto vládnej koalície vzdelávanie, som veľmi prekvapený, že práve siahajú na výdavky, ktoré mali prispieť a ktoré prispievali na vzdelávanie. A myslí, že teda u tých pracovníkov, ktorých sa to týkalo, to bol lekárenský personál, myslím, že to neboli možno malé výdavky, určite podľa môjho názoru sa budú títo ľudia možno takýto spôsob vzdelávania riešiť iným spôsobom. My len zavádzame možnosť, aby to ľudia obchádzali alebo budú hľadať iné spôsoby riešenia, aby obchádzali tento zákon. Osobne si myslím, že všetci majú alebo všetci hovoria o vzdelávaní ako o niečom, čo posúva túto ekonomiku dopredu, my, práve naopak, týmto potláčame.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov, to bola tiež jedna sága. Pôvodný návrh, ktorý som čítal, bolo zníženie zo 60 % na 30 %, zo 40 % na 30 % paušálnych výdavkov, dnes je to na 40 %, čo je určitým spôsobom vylepšením. Osobne si myslím, že hľadanie nejakého konsenzu na úkor živnostníkov bude zasa len vytvárať proces na to, aby títo živnostníci zase hľadali možnosť úniku z tohto riešenia. Možno podľa môjho názoru to nebude únik ten, že budú si viesť alebo budú viesť účtovníctvo, lebo tam by museli zaplatiť ďalšieho pracovníka, ktorý by to musel za nejaký poplatok viesť atď. Je to podľa môjho názoru nie najlepším riešením, ak niekto chcel zjednodušiť tento postup (kýchnutie v sále) - na zdravie -, tak by mohlo byť ako tým, že zjednotí možno tých remeselníkov a možno tých ostatných, možno nájsť tú strednú hodnotu, čo je asi 50-percentná hodnota. Ale nie na to, že to znížiť a dokonca ešte podľa môjho názoru hrôzostrašne na 30 %, ale postavilo sa to na 40 %. Inak, mimochodom, mohli ste rovno týmto živnostníkom zvýšiť daň a mohli ste im povedať, že máte 30-percentnú daň, lebo to asi takýmto spôsobom vychádza číselne, ak im znížite zo 60 % na 40 %. Čiže mimo toho, že teda im zrušíte odpočítateľnú položku v roku 2011, alebo od 1. 1. 2011 sa znižuje, tak mimo toho im aj znížite teda ten systém sporenia, čo asi globálne vychádza 89 eur plus 76 niekde na úrovni 164-165 eur. Čiže mimo toho im v podstate aj znižujete túto odpočítateľnú položku.
Potom je tu zníženie oslobodenia daní z päťnásobku životného minima dane z príjmu, z prenájmu, z príležitostných činností na paušál 500 eur. Je to o polovicu zníženie, čiže tí všetci tí, ktorí mali možnosť akože prenajať alebo mali tie príležitostné príjmy, jednoducho budú musieť sa uskromniť s tým, že z nejakých 30-tisíc sa im to zníži asi na 15-tisíc korún.
Zdaňovanie predaja prenájmu a majetku a predaja majetku obcí a VÚC. No myslel som si, že po tých problémoch a veľkých výpadkoch a zhlukostí poznám veľmi blízko rozpočty alebo rozpočet vyššieho územného celku Košického samosprávneho kraja vzhľadom k tomu, že som predsedom komisie finančnej, takže myslím si, že práve týmto vyšším územným celkom alebo týmto mestám, obciam určite takýto spôsob alebo takéto ďalšie dodatočné zdaňovanie určite neprispeje k tomu, aby ozdravili svoj systém.
Nechcem sa ďalej zaoberať. Tu sú už možno ďalšie veľmi legislatívnotechnické veci, ako uplatňovanie zrážkovej dane teda do príjmu 166 eur atď., kde v podstate ste jednoducho touto zrážkovou daňou zamedzili to, aby ten človek, tá povedzme upratovačka alebo nejaký človek, ktorý zarába veľmi nízky príjem z jednotlivých príjmových alebo z jednotlivých firiem, jednoducho si nemohol uplatniť povedzme daň z príjmu, ale musí zaplatiť zrážkovú daň bez ohľadu na to, že ak zaplatí zrážkovú daň, mohol by získať na tom niečo ďalej.
Čiže je tu kopec vecí, ktoré by som charakterizoval na konci môjho vystúpenia ako tým, na jednej strane podľa môjho názoru poškodzujeme podnikateľské prostredie, uviedol som aj príklady ktoré, na druhej strane myslím, určite poškodzujeme ako ľudí alebo znižujeme príjmy pre ľudí, a hlavne, čo je teda paradoxné, ľudí, ktorí, s najnižšími príjmami. My si musíme uvedomiť, že v roku 2010 alebo dokonca roka platí vyššia odpočítateľná položka, teda 22,5-násobok životného minima, a znižujeme ju na 19,2-násobok životného minima. Pripravil som návrh zákona, ktorý aspoň týmto nízkopríjmovým skupinám by pomohol, povedzme tie pozostatky krízy nejako lepšie absorbovať, a navrhol som o predĺženie o dva roky. Čiže my neuvažujme len o týchto opatreniach, ktoré daň z príjmu prináša, len týchto opatreniach, ktoré sú, ale musíme uvažovať aj o tých, ktoré jednoducho končia v roku 2010.
A myslím si, že tento celý účet a celý tento dopad na obyvateľov hlavne znesú ľudia, ktorí sú v nižšej kategórii zárobkovej, a ten medián na Slovensku nie je priemer zárobku niekde 700, vyše 700 eur, ale niekde sa pohybuje okolo 400 eur, 450 eur. Čiže to je dôležité, aby sme zachovali práve ten životný štandard pre takéto nízke skupiny a zároveň podporili podnikateľské prostredie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)