7. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Paška, želáte si reagovať? Áno, nech sa páči.

No, chcem vás, pán Kaník, aj všetkých ostatných všetkých ubezpečiť, že áno, budete to tu stále počúvať, dokolečka to budete počúvať a môžte tu tárať tie svoje osobné invektívy - a nakoniec som o tom hovoril. Čo sa chcem ale ohradiť, aj pán podpredseda Hort, aj vy, a vy ste tiež taký človek, ktorý rád opakuje, vaša tvorivosť neni ani na tej úrovni toho ochotníka, ja som nehovoril o tom, ani som neschvaľoval korupciu, hovoril som len, že vaše predvolebné univerzálne riešenie bolo vysporiadanie sa s korupciou a nebolo tam ani slovo o zdražovaní, o zvyšovaní nárokov na ľudí, o bratí sociálnych príspevkov, rodičovských príspevkov. Takže vás poprosím, aby ste neprekrúcali to, čo som povedal.
A kritizoval som, že jednoducho asi to nie je také univerzálne riešenie a musí sa s tým vysporiadať každá vláda, ale že robíte čosi, ako ste oklamali ľudí pred voľbami, čosi iné, ako ste sľubovali ľuďom.
A, pán predseda Národnej rady, ja mám síce len politickú ekonómiu, ale rád si s vami sadnem a ten vzorec, ako zadlženie je 8 %, miera zadlženosti, mimochodom, my sme vám nechali 7 %, tak 1 % za tri mesiace je slušný výkon zvýšenia zadlženosti a hrubým domácim produktom, lebo to je také ako v tom vtipe, že: "Z čoho žiješ?" "Kupujem za 100, predávam za 50 a z tých 50 žijem."
Ďakujem pekne.

Uhm, no tak aj ja ďakujem. A poprosím ďalšieho rečníka - pána Buriana.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko, svoje stanovisko k zákonu, ktorý dnes je predložený, t. j. k č. 222/2004 zákona o dani z pridanej hodnoty. Týmto zákonom ako pokračovaním ďalších zákonov - o dani z príjmov, spotrebných daní - začína vlna zdražovania na Slovensku. Je to neodškriepiteľný fakt. Faktom je, že zvyšovanie týchto daní je ale paradoxom toho, že aj u nás na výbore pre financie a rozpočet pán minister financií a aj v programovom vyhlásení bolo jasne zadefinované, že prípadné zvýšenia daní budú na úkor zníženia odvodov. Problém je ale to, že celý háčik je v tom, že tieto zvyšovania daní slúžia len nato, aby vláda si udržala výdavky v štátnom rozpočte, ktorý určite budeme preberať na nasledujúcej schôdzi, aby zabezpečila si svoje výdavky, aby udržala výdavky na úrovni výdavkov predchádzajúcej vlády, o ktorej tvrdila, že je na ceste gréckou cestou, plytvá peniazmi, nehospodárne, nenáležite plytvá peniazmi z rozpočtu Slovenskej republiky.
Takže pravdou je to, že zvýšime dane, znížime deficit a pred ľuďmi sa tvárime, že sme my záchrancovia celého Slovenska, znížime schodok verejných financií na 4,9 %, alebo deficit verejných financií na 4,9 %, hovoríme o tom, že predchádzajúca vláda zle hospodárila, lebo mala deficit 7-percentný. No jasné, zvýšením daní a prenesením celej ťarchy na ľudí je to, dá sa povedať, veľmi jednoduché riešenie. Nato, si myslím, že netreba žiadnu, žiadne nejaké, by som povedal, vzdelanie jadrového fyzika ani iné. Jednoducho zvýšenie konkrétne aj dane z pridanej hodnoty o 1 % je automaticky, príde na účet štátu alebo na účet teda štátu, do štátneho rozpočtu prídu o peniaze.
Problémom ale jeden, ďalším je to, že, a už to aj bolo spomínané v reči môjho predrečníka, že ten rast, ekonomický rast - a neni to teda môj názor a je to názor relevantných inštitúcií, ako povedzme Národná banka Slovenska - bude po týchto kvartáloch teda rastu, budúci rok bude len trojpercentný, teda pokles takmer o 2 %. Tento pokles určite sa premietne aj v indexe spotrebiteľských cien a vlastne tie všetky zvyšovania daní sa aj v dôvere spotrebiteľskej prejaví a určite ľudia budú viac zvažovať svoje nákupy, tým pádom aj príjmy štátneho rozpočtu podľa môjho názoru sú veľmi optimisticky nastavené. To, čo dnes vláda predpokladá, koľko vyberie napríklad konkrétne z tohto zákona z daní z pridanej hodnoty vzhľadom k tomu, že predpokladám, že po poklese indexu spotrebiteľskej dôvery ľudia budú mať väčší alebo budú mať väčšiu, by som povedal, tendenciu k úsporám a jednoducho budú veľmi zvažovať, čo budú kupovať a čo nie. Pričom spotreba domácnosti je jednou vážnou časťou príjmu rozpočtu.
Teraz sa vrátim k tomuto zákonu dane z pridanej hodnoty. Musím povedať, že som v predchádzajúcom volebnom období ako predseda výboru finančného, som sa aktívne zúčastňoval pri tvorbe týchto zákonov. Ale musím povedať, že prvýkrát v histórii sa stáva to, a to zatiaľ som nenarazil na takúto zákonnú normu, ktorá hovorí o tom, že budeme mať dočasné zníženie, pardon, dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty, pokiaľ sa nenaplní klauzula trojpercentného deficitu štátneho rozpočtu. No musím si povedať, že toto určite je významný zásah politiky do legislatívy alebo aj do ekonomiky. Takýto, takýto nuans alebo takúto, by som povedal, doslova takúto neprofesionálnu časť, by som povedal, to som neočakával ani teda, by som povedal, hlavne teda od ministra financií, ktorý definuje pragmatičnosť, definuje ich systémovosť a toto už si myslím, že nieže nesystémové to je, by som povedal, trošku donebavolajúci lapsus. Vysvetlím aj prečo.
Ja neviem, ako tí ľudia, ktorí sa trošku zaoberajú aj štátnym rozpočtom, dochádzajú k tomu alebo dôjdu k tomu, že konkrétny výsledok hospodárenia štátu je jasný až na ďalší rok. My síce môžme naplánovať schodok verejných financií na úrovni aj 3 %, ale otázkou je, aký bude v skutočný deficit verejných financií, a ten bude jasný niekedy až na ďalší rok, niekedy možno apríl, máj, jún, proste niekedy pred koncom prvého polroka. Čiže nie je jasné, že kedy to zníženie tej dane z pridanej hodnoty bude. Podľa môjho názoru to je také asi podobné ako dočasné zastavenie vojsk, ktoré bolo tak asi na 40 rokov. Čiže podobné podľa mňa zníženie tejto dane nás očakáva do budúcna. Ja neviem, či tým, že sa tomu aj koruna toho celého podľa môjho názoru aj nezmyslu dala, pri takejto formulácii v zákone sa dala, že zníženie daní sa bude riadiť záväzným predpisom ministerstva financií.
No ale to si myslím vážne celkom, ak záväzný predpis ministerstva financií má určovať tak významnú vec ako výšku z dane z pridanej hodnoty, to už si neviem celkom predstaviť, a akým spôsobom sa toto bude diať. Toto si myslím, že je absolútne, absolútne nesystémové a nejasný stav.
Ďalšia vec. Pokiaľ vláda mala záujem riešiť povedzme príjmy do štátneho rozpočtu, skôr by som odporúčal sa pozrieť na zamedzenie únikom dane z pridanej hodnoty. Ja si myslím, že o tejto téme sa už dosť dlho rozprávalo, ale myslím, že žiadne opatrenie, žiadne systémové opatrenie ani v tomto materiáli, bohužiaľ, ani v materiáli, ktorý hovoril o volebnom programe tejto vlády, sa nejako nedostalo. A musím povedať, že pokiaľ by sa zamedzilo takýmto daňovým únikom, získame podstatne viac ako v tomto balíku zvýšenia DPH, ktorý by mal v budúcnosti priniesť niekde v rozmedzí 180 až 200 mil. eur. Ja si myslím, že tu je cesta na to, kde sa dajú nájsť rezervy, obrovské rezervy, ktoré možno momentálne nie sú využité, a očakávam, že do budúcna asi ani nebudú, pokiaľ ani neni záujem o to, a tento materiál alebo tento návrh zákona vôbec nič nehovorí. Môžem povedať niekoľko možností, akým spôsobom sa obchádzajú dane v tomto systéme. A podľa môjho názoru, pokiaľ sa nenájde tá sila, aby sa prekonala, teda túto bariéru, tak si myslím, že to, čo sa dnes zvýši to DPH, možno ešte pomôže viac tým špekulantom, ktorí možno si ju vyberú cez iné povedzme možnosti, ktoré dnes tento zákon, tak ako je postavený, dáva.
Veľmi sa mi páčilo, že v dôvodovej správe tohto zákona, teda páčilo v úvodzovkách, ja som bol veľmi prekvapený, že je napísané, že na podnikateľské prostredie tento zákon nemá žiaden vplyv. No, ja som veľmi prekvapený, ja som zvedavý, tých ľudí, ktorí podnikajú a ktorí rozumejú podnikaniu, tí, ktorí boli niekedy v podnikateľskom procese, možno tí ľudia na ministerstve včítane pána ministra neboli, ale v každom prípade každé zvýšenie DPH musí zabezpečiť niekto, aby si zafinancoval takéto zvýšene DPH. To nie je otázkou toho, že zvýšenie DPH má len vlastne filozofiu návratnosti peňazí zo štátneho rozpočtu v prípade toho vyrovnávania v rámci daňového priznania. Ale jednoducho financovanie obdobia, keď teda nemám tie peniaze a očakávam ich od štátneho rozpočtu alebo zo štátneho rozpočtu, čiže tam určite bude aj vplyv na podnikateľské prostredie.
No summa summarum chcem povedať, nielen zvýšenie daní predaja z dvora o tých 6 % na 20 %, ale to zvýšenie, celkové zvýšenie DPH, ktoré už sa proklamovalo, že teda bude to len nie celé zvýšenie, že sa neprenesie do ceny, a to nebude celkom 1 %, musím povedať, že naopak, myslím si, že všetky tie balíky programov alebo balíčky opatrení, ktoré sú na úrovni či už DPH, dane z príjmu, spotrebných daní, budú mať za následok doslova alebo veľmi vysoké zvýšenie nákladov pre domácnosť. Myslím si, že odhadovaných 9 eur na mesiac až do situácie, keď to bude viac ako 30 eur. Osobne si myslím, že to nie je len otázka inflačných tlakov, ale je to aj otázka ďalších nákladov, ktoré s tým budú súvisieť. Teda, by som povedal, všetkých nákladov, ktoré budú mať nadväznosti či už spotrebných daní, alebo daní z príjmu právnických osôb, fyzických osôb atď.
Chcem len podporiť to, že táto vláda si asi dá po tomto návrhu a po týchto ďalších balíkoch nálepku ako vláda zdražovania, vláda zdražovania, ktorá nerobí si uťahovanie opasku vo svojich nákladoch, ale tieto chce v plnej miere preniesť na ľudí a tváriť sa, že zabezpečí zníženie deficitu a kvázi hospodársky rast.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Aha, tak čo teraz, rozprava či faktická? Rozprava. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A o možnosť vystúpiť požiadal pán poslanec Počiatek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, už pri pohľade na programové vyhlásenie vlády bolo zrejmé, že predvolebné sľuby súčasnej vlády boli len sľuby a realita bude úplne iná. Už vtedy pán Mikloš vyjadril svoj obdiv k Estónsku a zjavne si ho zobral za vzor, i keď to Estónsko už potom ďalej nespomínal ako vhodný príklad, a myslím si, že aj viem prečo, pretože tam sa s tým tiež nemaznali a poriadne naložili ľuďom. Poznajúc súčasnú vládnu garnitúru a ich videnie sveta, bolo jasné, že súčasná vláda nebude šetriť na sebe, ale na ľuďoch - a máme to tu: zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov.
Spomeňme si tiež na jednoznačné a neochvejné vyhlásenia pred a aj tesne po voľbách, kde všetci tvrdili, že dane sa zvyšovať nebudú, naopak, tvrdili, že niektoré dane sa budú znižovať. Pred voľbami ste mali úžasný recept na všetko, tak kde je? Nikde, lebo ste ho nemali, len ste balamutili voličov. Svedčí o tom aj množstvo vyhlásení, ktoré platia maximálne jeden deň, niekedy ešte kratšie a táto vláda by sa dala nazvať momentálne ako vládou jednodňových vyhlásení.
V niečom však zhodu máte a to je zhoda na prenesení záťaže na občana, a to je zrejmé, a tu už nikto túto informáciu nedementuje, bohužiaľ. Predpolie ste vy vytvárali systematicky a to je tá teória spálenej zeme, čo je len potvrdením toho, že ste za posledné dva roky úplne odignovarovali existenciu krízy, ktorá spôsobila problémy nielen Slovensku, ale mnohým ďalším krajinám.
Už trošku inú optiku používa, aj rétoriku používa Medzinárodný menový fond, ktorý nehovorí nič takéto, práve naopak, aj keď si pozriete poslednú správu z misie, kde sa jasne cituje, že "nárast deficitu napríklad konkrétne v roku 2009 spôsobený absorpciou prepadu daňových príjmov na jednej strane a výdavkoch spojených so stimuláciou ekonomiky na strane druhej bol primeraný a adekvátny v hĺbke svetovej ekonomickej recesie". Toto konštatovanie misie podľa mňa vyvracia tú banálnu lož, na ktorej bola založená vaša hlučná dvojročná kritika, ako aj populistická predvolebná kampaň.
Vláda sa však stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvalo vo všetkých rezortoch a že idete vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný a jednoduchý. Potrebujete nejako zakryť, že to, čo ste sľubovali voličom, že budete naozaj šetriť na výdavkoch štátu, sa nakoniec nestane a potrebujete sa na niekoho vyhovoriť. To, že sa tak nestane, je zrejmé už z návrhu štátneho rozpočtu, kde sú výdavky štátneho rozpočtu bez EÚ fondov naplánované na úrovni 13 581 mil. eur. Ak ich teda porovnávame s očakávanou skutočnosťou, čiže nie s rozpočtom roku 2010, čo by sme inač tiež mohli, pretože oproti plánovaným výdavkom rozpočtu 2010 sú výdavky budúceho roku naplánované na oveľa vyššej úrovni.
Ale poďme sa teda pozrieť na očakávanú skutočnosť roku 2010, kde zohľadníme, že úplne miniete rezervy, ktoré sme nechali v rozpočte, ktoré sa vyšplhali až na úroveň 388 mld., pardon, 388 mil. eur, čiže tieto úplne miniete, žiadne šetrenie. A neviem o tom, že by bolo realizované čo i len jedno rozpočtové opatrenie, ktorým by nejakému rezortu boli prostriedky vyviazané. A plus navyše, keď ešte zohľadníme aj to, čo tvrdíte v správe, že očakávaná skutočnosť v roku 2010 je ovplyvnená mierou prenesených výdavkov z minulých rokov, čo je veľmi zaujímavé, že to viete už teraz. Pretože rozdiel medzi prinesenými a odnesenými výdavkami, ktoré sa prenášajú z minulých období, budeme vedieť až na konci roku a až tento rozdiel medzi prinesenými a odnesenými vytvára tú položku, ktorá vplýva na deficit.
Ale keď to teda takto upravíme, z čoho zjavne vidieť, že nešetríte ani euro a v žiadnom z rezortov, tak rozdiel je len 149 mil. eur a nie 980 mil. eur, ako ste deklarovali. Čiže rekapitulácia: ľudia zaplatia 770 mil. eur a vláda 149 mil. eur s tým, že vy míňate všetky úspory a neovplyvníte žiadnym spôsobom míňanie prenášaných prostriedkov minulých období. Čiže nie je to 2 : 1, ako ste deklarovali po voľbách, ale je to 2 : 8, ale v neprospech ľudí. A toto je úplne najzásadnejší fakt, ktorý usvedčuje súčasnú vládu z prístupu k ľuďom. Pretože nie je nič jednoduchšie technicky, ako zvýšiť dane, odvody alebo poplatky. To je naozaj legislatívna záležitosť, nevyžaduje to žiadnu veľkú námahu, okrem toho, že sa prepíšu niektoré zákony, ako napríklad tento, o ktorom sa tu teraz rokuje.
Čiže znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame aj my ako nevyhnutnosť. Zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda ovplyvňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta. Ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenáša na obyvateľov.
Všetci sa zhodneme, že prirodzeným a najvýhodnejším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast a s tým súvisiaci rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná proti tejto zásade. Ministerstvo financií zverejnilo aktualizovanú makroekonomickú prognózu, ktorá jasne hovorí, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunutie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, zvýši infláciu na trojnásobok, ale to nielen vplyvom balíčka, ale celkovo odhadujú zvýšenie inflácie na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácností priemerne o 400 eur ročne.
Navyše zvyšovanie daní, ktoré nám táto vláda naservírovala, zníži disponibilné príjmy nižšie a stredne príjmových skupín obyvateľstva a zvýši ceny tovarov, služieb a energií. To sú faktory, ktoré negatívne ovplyvnia už aj tak krehkú domácu spotrebu, tú spotrebu, ktorá je tak potrebná pre zdravý rast ekonomiky.
Ešte k tej spálenej zemi. Myslím si, že aj posledná alebo ostatná emisia štátnych dlhopisov potvrdila, že trhy nevnímajú Slovensko ako nejakú spálenú zem. A na margo tejto emisie znamená to, pán minister, len toľko, že zatiaľ ste len udržali dôveru trhov takú, akú sme my mali počas všetkých rokov nášho vládnutia. Čiže ak tvrdíte, že sme ako Grécko, tak je to úplný nezmysel. Podľa všetkých mäkkých aj tvrdých indikátorov posledných dní je zrejmé, že Slovensko sa vymaňuje z krízy a je to naozaj veľmi dobrý základ pre to, aby sa verejné financie v budúcnosti konsolidovali.
Čiže k tomuto konkrétnemu návrhu myslím si, že zvýšenie DPH, ktoré - určite je možné sa sporiť o tom, aké dočasné je - je to ako dočasná amputácia nohy, si myslím, že nie je správna cesta, a preto tento návrh nepodporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prihlásil sa niekto s faktickou poznámkou? Nie. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vyjadriť k rozprave, ktorá bola dlhá a bola zďaleka nielen o predkladanom návrhu zákona. Sú vystúpenia a už som ich tu zažil veľa v Národnej rade, ktoré ma aj poučia, aj pobavia, sú také, ktoré len poučia, také len, čo pobavia.
Chcem konštatovať, že príspevok pána poslanca Pašku ma pobavil. O príspevkoch pána poslanca Buriana a pána Počiatka sa dá povedať, že ani nepobavili, ani nepoučili. Tak najskôr k tomu, čo hovoril pán poslanec Paška. Hovoril veľa, hovoril dlho, hovoril ako keby vo všeobecnej rozprave, takže dovoľte mi stručne naňho reagovať.
Bol to, ako som povedal, prejav, ktorý ma pobavil, aj keď ma už pobavil aj viac, naposledy si pamätám prejav k 17. novembru, ten ma pobavil ešte viac, ale bol veľmi podobný tento prejav. Plný odborných termínov posplietaných do nič nehovoriacich nezmyselných konštrukcií. Ale opakovaný leitmotív, ktorý sa niesol celým tým vystúpením, bolo, dobrá sociálna demokracia chce robiť podporu rastu, rozvoja veľkých verejných investícií, dokonca zvyšovania miery prerozdeľovania, kým zlá pravica zbedačuje ľudí, zdražuje a chce všetko sprivatizovať.
Tak dovoľte, aby som sa k tomu vyjadril.
Pán Paška povedal, že skúsenosť z rokov 2002 až 2006 sa vracia, pričom vraj títo ľudia boli už raz odmietnutí. Kto bol a kto nebol odmietnutý, výrazom toho, kto bol a nebol odmietnutý, je táto snemovňa. A rozdelenie poslaneckých mandátov. Takže ak niekto odmietnutý bol, tak to bola alternatíva SMER, HZDS a SNS. Vláda, ktorá tu vládla, alebo alternatíva, ktorá tu vládla posledné štyri roky, kde strana, ktorá - a neustále pán predseda Paška to opakuje, sociálna demokracia -, kde strana, ktorá sama seba nazýva sociálnou demokraciou, mala tak vysoko dominantné postavenie, že mala, jednoznačne vládla, dominovala, určovala politiku. Ak toto považujete za politiku sociálnej demokracie, čo sa tu dialo posledné štyri roky, tak musím povedať, že ja nie.
A to neustále kritizovanie rokov 2002 - 2006, chcem vám pripomenúť, že práve reformy, ktoré boli uskutočnené v rokoch 2002 - 2006, naštartovali ekonomiku a priniesli taký ekonomický rast, ktorý ste zdedili, z ktorého ste roky profitovali. Sadli ste si za prestretý stôl, k plnej špajzy, to, čo po vás ostalo po štyroch rokoch, je vybrakovaná špajza, zašpinený prázdny stôl a na ňom len nezaplatené faktúry. Taká je realita, dámy a páni, či sa vám to páči, alebo nie.
Realita je taká, že ekonomický rast, ktorý Slovensko dosahovalo najvyšší v prvých rokoch vašej vlády, že jediný spôsob, akým ste sa na tom podieľali, bol ten, že ste nenaplnili svoje predvolebné sľuby a nezrušili reformy, tak ako ste vo svojich predvolebných programoch sľubovali. Ak by ste tomu neverili, tak to netvrdím len ja, tvrdí to vládny dokument, ktorý schválila vláda Roberta Fica v roku 2007, ktorý predložil na rokovanie vlády pán vtedajší minister, dnešný poslanec Počiatek, kde sa jednoznačne hovorí, že Slovensko dosahuje vysoký ekonomický rast vďaka daňovej reforme, reforme trhu práce, sociálnej reforme, dôchodkovej reforme, a jednoznačne sa hovorí, že ak tieto reformy budú dodržané, tak je šanca udržať aj vysoký ekonomický rast. Takže nielen ja, nielen odborníci, analytici to tvrdia, tvrdila to dokonca aj vaša vláda.
Keď hovoríte o kríze a, pán poslanec Počiatek aj pán poslanec Paška, kríza sa pre vás stala mantrou, za ktorú skrývate všetko. Ale čo sa týka verejných financií, a dnes sa tu hovorí najmä o verejných financiách a dočasné zvýšenie DPH je o verejných financiách, tak vám chcem pripomenúť, že čo sa týka verejných financií, na objeme peňazí, ktoré ste mali k dispozícii vy za štyri roky vládnutia, sa kríza nepodpísala ani jedným jediným eurom. Alebo ak to chcete inými slovami, kvôli kríze ste nemali menej peňazí ani o jedno jediné euro. Pretože kým ekonomika rekordne rástla v rokoch 2006, 2007, 2008, tak ste mali oveľa väčší objem príjmov bez zadlžovania, potom, keď sa prepadla v dôsledku krízy, áno, najmä v dôsledku krízy sa prepadla ekonomika, ale vy ste svoje výdavky neznížili ani o jeden jediný cent, naopak, navyšovali ste ďalej výdavky už nie vďaka rastúcim príjmom, ale vďaka rekordne rastúcej zadlženosti za posledné dva roky. Za posledné dva roky sa na každého občana Slovenskej republiky vrátane batoliat zvýšil dlh, verejný dlh viac ako 2 000 eur na jedného občana. Nárast verejného dlhu je viac ako 2 000 korún na jedného občana, viac ako 60 000 korún. To je veľké umenie, naozaj, mať takýmto spôsobom, takýmto spôsobom míňať peniaze a zvyšovať verejné výdavky.
Ja som to už na tomto mieste povedal, ale pripomeniem to a budem vám to pripomínať, za štyri roky vašej vlády vo verejných výdavkoch ste mali naviac o 755 mil. korún oproti tomu, čo mala k dispozícii vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 - 2006. Mali ste, áno, o 25 mld. eur navyše vo výdavkoch oproti vláde Mikuláša Dzurindu. Oproti iným krajinám v priemere v Európskej únii vzrástli verejné výdavky za toto porovnateľné obdobie o 18 %, u nás to bolo o 35 %. Mali ste dvojnásobne vyšší nárast verejných výdavkov. Kde tie peniaze sú? Postavili ste diaľnice? Fungujú lepšie školy? Fungujú lepšie nemocnice, do ktorých ste pritom evidentne dali viac peňazí? Sú zdravší ľudia? Sú spokojnejší zdravotníci? Fungujú lepšie iné oblasti verejného sektora? Tak kde tie peniaze sú? Sú tam, kde sme to aj v mnohých kauzách vyčíslili, ktoré tu už aj dnes boli spomínané, ako je diaľničné mýto, ako je emisná kauza, ako sú nástenky, ďalšie a ďalšie kauzy.
Takže sociálnodemokratické riešenia, o ktorých rozprávate, mali ste štyri roky možnosť sociálnodemokratické riešenia ukázať v ľahkých časoch. Z hľadiska verejných financií, vážené dámy, vážení páni, v ľahkých časoch napriek kríze. Pretože opakujem, kríza vám nezobrala vo verejných výdavkoch ani jedno jediné euro.
Čo sa týka toho, najmä pán poslanec Paška neustále rozprával o tom, že chceme privatizovať, strašil privatizáciou. Dôvod, prečo je privatizácia pre vás červené súkno, aj keď zjavne ako poukázal pán poslanec Slafkovský, keď ste vy za ňou, tak potom červeným súknom nie je a vaše firmy, napríklad zdravotníctva, alebo firmy vašich mecenášov, vtedy to problémom nie je. Ale prečo je pre vás privatizácia problém, to jasne ukázal a dokázal váš predseda Fico. Jasne to ukázal a dokázal v tom, čo o tom, akým spôsobom financoval stranu SMER, povedali svedkovia alebo čo zaznamenáva hlas až nápadne podobný jeho hlasu. Áno, keď sa neprivatizuje, keď je podnik štátny, dajú sa predávať funkcie v týchto štátnych podnikoch, čo evidentne robil, pretože o tom svedčia svedkovia, aj hlas nápadne sa podobajúci jeho hlasu. Preto, samozrejme, taká zášť proti privatizácii. Keby bolo SPP ešte stále štátne, keby boli elektrárne stále štátne, to by bolo eldorádo. Takže chápem vašu nervozitu, že sa to už nedá. Keby boli banky štátne, to by bolo eldorádo. Ale tak to aj vyzeralo. Tak to aj vyzeralo, kým štátne boli, pretože váš spojenec pán Mečiar používal presne tie isté metódy pred rokom 1998 a presne takisto to aj dopadlo.
Takže vaše strašenie je politicky účelové a vy, dámy a páni, nie ste tí, ktorí prišli teraz noví a nenesú ešte žiadnu pečať. Vy ste tu štyri roky vládli. Vy ste tu za tie štyri roky mohli ukázať, ako viete riadiť krajinu. Čo ste ukázali? Aký projekt bol taký, ktorý ste naozaj zahájili, akú zmenu ste urobili, aké reformy ste urobili? Rozbehnutý vstup do európskej, do eurozóny ste dotiahli, áno, chválim, rozbehnutý vstup do Schengenu ste dotiahli, áno, ale ktorý iný veľký projekt ste začali a ukončili? Ktorý okrem desiatok a stoviek predražených tendrov, rozkradnutých a rozplytvaných peňazí?
Pán poslanec Fořt tu povedal veľmi presnú definíciu, ja ho zacitujem, lebo je to presné. Povedal: "Dane občanom zvyšujú tie vlády, ktoré zvyšujú deficity." To by som poprosil naozaj si pamätať, lebo je to pravda, je to svätá pravda. Preto sme dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty nazvali Ficovou daňou. Keby ste tu neboli šafárili štyri roky tak, ako ste šafárili, keby ste neboli rozkradli také obrovské zdroje, aké ste rozkradli, tak sme dane nieže nemuseli zvyšovať, ale mohli sme ich znížiť. Áno, boli by sme ich mohli znížiť, pretože každé jedno euro, ktoré chýba v štátnej kase, pretože ste lacnejšie predávali alebo drahšie nakupovali, každé jedno takéto chýbajúce euro sa premietlo do dlhu a je potrebné ho riešiť.
Takže ak dnes pani poslankyňa Tomanová plamenným hlasom tvrdí, že 65 % ľudí má príjem pod 500 eur a že my siahame týmto ľuďom na chlieb, tak chcem povedať, nie my, vy spôsobom, akým ste viedli túto krajinu, spôsobom, akým ste ju riadili, spôsobom, akým ste ju zadlžili. My riešime dôsledky vášho vládnutia, vašej nezodpovednej politiky.
Čo sa týka toho zdražovania, ktoré pán poslanec Paška, ale aj ďalší nazývate enormným, obrovským zdražovaním. Áno, budú sa v dôsledku opatrení, ktoré prijímame, zvyšovať aj ceny a, samozrejme, že náklady toho ponesú, žiaľbohu, ľudia. Ale nehovorte o enormnom zdražovaní. Nárast, celkový vplyv všetkých vládnych opatrení na rast cien je jednopercentný. Jednopercentný nárast cien, pričom je nižší u nižších príjmových skupín, vyšší u vyšších a aj miera kompenzácie u nižších príjmových skupín je väčšia. Ale chcem zdôrazniť, že tento účet už bol vydaný. Tento účet bol vydaný za vašej vlády, dnes ho treba zaplatiť.
A pán Paška tu povedal zaujímavú vec, lebo on sa hrdo prihlásil k zadlžovaniu. On sa hrdo prihlásil k tomu, že áno, veď to je príklad, keď mladá rodina nechce bývať pod mostom, tak si vezme úver. Áno, my nie sme a priori proti tomu, aby sa brali úvery, aby si aj štát bral úvery, ak sú tieto peniaze použité rozumne. Ale vaše, veď som vám to vyčíslil, o koľko ste mali viac peňazí. Prvého dva a pol roka ste nepotrebovali na to brať ani úvery, lebo vďaka rastu ekonomiky, ktorý tu bol, vďaka reformám, ktoré stále okiadzate, ste mali peňazí až-až. A potom ste mali kvôli zadlžovaniu. Ale ako ste využili tieto peniaze? Bývajú všetci ľudia? Sú postavené diaľnice? Investovalo sa do infraštruktúry? Kde sú?
Takže problém je v tom, že ak by sme pokračovali vo vašej ceste, a stále tvrdíte, dosť vás irituje to porovnanie s Gréckom, tak ho znovu pripomeniem: netvrdili sme, netvrdíme ani ja som netvrdil, ani netvrdím, že slovenská ekonomika je v takej situácii ako grécka. Ale tvrdím, že ak by sme pokračovali po ceste, ktorú ste začali, tak by sme sa dostali do gréckej situácie aj z hľadiska ekonomiky ako takej. A pán Paška sa k tomu hrdo prihlásil, že vy by ste pokračovali teda vo veľkých projektoch a že by ste pokračovali v zadlžovaní. Pán Paška to priznal, že áno, touto gréckou cestou by ste pokračovali.
A čo sa týka ale verejných financií, tam sme vo veľmi podobnej situácii, ako je grécka, o čom svedčia čísla. V tomto roku Grécko očakáva deficit 8,7 %, my ho budeme mať 7,8- až 7,9-percentný. Vlani sme mali 8-percentný deficit. Číslo vám hovorí, že to podobné je. A ak si pán Paška myslí, že prečo nie, prečo nepokračovať touto cestou, prečo nezadlžovať, tak vám to poviem na veľmi jednoduchom dôvode prečo. V budúcom roku si na trhu musíme požičať 8 mld. eur. V budúcom roku musíme emitovať eurobondy za 8 mld. eur. Jedno percento, jedno jediné percento znamená 80 mil. eur, čiže 2,4 mld. Sk. Jedno jediné zvýšené percento úrokov znamená 2,4 mld. korún, o ktoré by sme mali vyššie náklady, a teda menšie príjmy.
Grécko si dnes požičiava za 7-8 %, aj za viac. My sme si požičali za menej ako 4,4 %. A je veľmi úsmevné, pán Počiatek, počuť od vás, že vlastne tá emisia potvrdila, že v akom stave ste zanechali ekonomiku. Ešte pred štyrmi dňami ste mi v televízii tvrdili, môžem vám to odcitovať, že eurobondy budú výsledkom toho, ako my riadime a čo my, ako my prijímame opatrenia, a že trhy ohodnotia nás. Teraz zrazu, keď výsledok je dobrý, tak ohodnotili vás. Veď je to úsmevné, sám si protirečíte.
Čo sa týka ďalších vecí, že nešetríme. Pokles výdavkov v budúcom roku je 6,1 % oproti očakávaným výdavkom v tomto roku. Naozaj porovnávať - a už to neporovnávate, čo oceňujem, že neporovnávate už rozpočet tohtoročný s rozpočtom budúcoročným, aj keď ste to doteraz robili, čo bolo trošku smiešne, lebo vy ste urobili z tohtoročného rozpočtu zdrap papiera, kde neplatia ani príjmy, ani výdavky, a oháňať sa týmto zdrapom je trápne, asi ste na to už prišli, tak už to nerobíte.
Ale musím povedať, že váš postoj ako strany k rozpočtu, lebo my už hovoríme aj o rozpočte, vy ste o ňom hovorili, mi pripomína veľmi stanovisko odborárov. Odborári dali také stanovisko na tripartitu, že po prvé nesúhlasia ani s jedným zákonom, ktorým sa zvyšujú dane okrem spotrebnej dane z tabaku, a zároveň nesúhlasia s tým, že sa znižujú výdavky. A zároveň súhlasia s tým, že treba riešiť deficit, znížiť deficit verejných financií. No to je smiešne stanovisko. Vaše je veľmi podobné. Na jednej strane nám vyčítate, že vláda nešetrí na výdavkoch, na druhej strane nás kritizujete za to, že znižujeme napríklad stavy colníkov, ktoré ste mohli znížiť, ale neznížili.
A viete, to je, pán poslanec Burian povedal napríklad, že neprichádzame so žiadnymi systémovými opatreniami, ako znížiť daňové a odvodové úniky, a pritom, citujem ho, "tu je cesta, ktorá sa dá využiť, môžem povedať niekoľko možností, ako sa obchádza platenie DPH". Koniec citátu. Pán poslanec, boli ste štyri roky predsedom rozpočtového výboru, vaša strana mala štyri roky ministra financií a štátneho tajomníka. Prečo ste im to, prosím vás, preboha, neprezradili?! Veď tie peniaze by sa boli zišli. Tak buďte tak dobrý, keď ste to neprezradili im, prezraďte to nám. Pretože my prijímame systémové opatrenia.
Práve pred pár dňami som predložil na pripomienkové konanie materiál, v ktorom navrhujem množstvo úloh, 43 úloh, pre jednotlivé ministerstvá, aj úlohy pre ministerstvo financií. Medzi týmito úlohami pre ministerstvo financií je aj analýza a návrh opatrení na znižovanie daňových, odvodových únikov. Takže budem vďačný, ak tie námety máte, ak nám ich dáte a ak budú využiteľné, veľmi radi ich využijeme.
Posledná vec, ktorú chcem povedať a budem reagovať na pána poslanca Počiatka, stalo sa pravidlom, robí to váš predseda, ale urobili ste to aj vy dnes tu za týmito mikrofónmi, že citujete len to, čo sa vám hodí. Zo stanoviska Inštitútu pre finančnú politiku ste odcitovali to, že v budúcom roku stabilizačné opatrenia znížia ekonomický rast. Áno, to je pravda. Inštitút finančnej politiky to aj kvantifikuje vo výške asi pol percenta HDP. Zároveň ale sa tam pokračuje, tá veta pokračuje dokonca bez bodky, za čiarkou pokračuje, keď hovorí, že ak by sa takéto opatrenia neprijali stabilizačné, tak potom by síce v budúcom roku sme mali o pol percenta vyšší rast alebo v ďalších rokoch by sme mali rádovo nižší rast, aj ekonomiky, aj zamestnanosti, aj tvorby hrubého domáceho produktu. Takže v tomto zmysle je to ozdravné úsilie, ktoré musíme vynaložiť a ktorého súčasťou je aj toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty, síce nemilé, ale nevyhnutné. Účet už bol vystavený vašou vládou, teraz musí byť len zaplatený. Aj preto nazývame toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jedno percento Ficovou daňou. A zároveň súhlasím s pánom Burianom v tom, že je to neštandardné riešenie v tom zmysle, že je dočasne zapísané v zákone, zatiaľ sme to tu nemali, ale áno, sme v neštandardnej situácii, tak musíme hľadať a hľadáme aj neštandardné riešenia.
Nerobíme tieto zmeny, neprijímame tento zákon preto, aby sme trápili ľudí, ale preto, aby sme riešili obrovský problém, ktorý sme zdedili, ktorý ak by sme neriešili, tak až potom dôsledky na ľudí by boli enormné. A naozaj sa stačí pozrieť do Grécka, ale nielen do Grécka, aby sme videli asi aké a asi kam by to viedlo. Tomu chceme zabrániť, pretože každá zodpovedná vláda musí takémuto vývoju zabrániť a musí prijímať opatrenia, ktoré nie sú populárne, netlieskajú nám za nich ľudia, my ani nečakáme, že nám za nich budú tlieskať, ale zároveň ich musíme urobiť, pretože ak by sme ich neurobili, ak by sme pokračovali v politike, akú ste tu robili, tak potom by boli negatívne dôsledky na ľudí enormné a potom by si to, žiaľbohu, ľudia odniesli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami nie je prihlásený... (Reakcia z pléna.) Dobre, prepáčte. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Milé poslankyne, milí poslanci, nedá mi nezareagovať veľmi krátko len na túto diskusiu, lebo o jednom zákone sa tu rozprúdila diskusia veľmi závažná. Ja som uvítal a bol som milo prekvapený, že keď pán Paška začal svoje vystúpenie, že sa v tomto pléne schyľuje na lepšie časy. Lebo je prirodzené, že sa tu stretávajú dva pohľady, jeden ľavicový, druhý pravicový, ako riadiť štát aj v oblasti ekonomiky a hlavne v oblasti ekonomiky, že jedni preferujú ísť možno cestou vyššieho zadlžovania, mysliac si, že tým pomôžu zvýšiť domáci dopyt, že sa zabezpečí väčší prílev investície. A je na druhej strane prirodzené, že my na tej pravej strane spektra presadzujeme to, aby ten deficit proste jednoducho bol pod kontrolou, bol zodpovedný a aby sa nám do budúcnosti nikdy nevymykal z rúk. Je to úplne prirodzené aj štandardné a správne viesť takýto dialóg, takúto diskusiu.
Ja ale chcem pripomenúť možno ako mladší človek, že neviem, či je správne a my by sme mali ako poslanci Národnej rady, aj táto inštitúcia, možno byť príkladom, a som presvedčený, že by sme mali byť príkladom, no dakedy sa tá spotreba diala len v oblastiach nevyhnutných, dom, auto, tie veci, ktoré proste jednoducho si ten mladý človek nemôže hneď, hneď zabezpečiť. Ale čoho sme dneska svedkom, čomu sme podľahli celoeurópsky, možno celoslovensky, celosvetovo? No dneska si už požičiavame aj na dovolenku. Ja preto chcem sa spýtať, že či si myslíme, že podnecovať neustále zadlžovanie a žitie nad pomery je to správne.
Ale aby som nehovoril dlho, pán Paška, pán poslanec Paška položil tri otázky: prečo zdražujeme, prečo reštrikcie a prečo uťahujeme štátny rozpočet? No preto, lebo vy ste tu štyri roky šafárili, lebo vy ste tu štyri roky žili nad pomery a vy ste tu štyri roky tunelovali štátny rozpočet.
A posledná vec, ktorú si dovolím pripomenúť, je, že mali by sme na tejto pôde nezabúdať na historické fakty. Pán Paška, pán poslanec Paška hovoril o tom, že sa sem, budem citovať, "vracajú ako bumerang tí istí ľudia, ktorí v rokoch 2002 - 2006 spôsobili rozvrat". No, títo ľudia, a ja sa ku nim rád hlásim a som na to hrdý, sme vám odovzdávali Slovenskú republiku ako tiger Európy a vy ste nám ju po štyroch rokoch vrátili chudobnú ako kostolnú myš.
Ďakujem pekne, a preto tento zákon aj ďalšie podporím.