7. schôdza

12.10.2010 - 26.10.2010
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 18:00 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:00

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, hneď na úvod chcem povedať, že navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zdôvodním stručne prečo, pretože ide aj v súvislosti s celkovým návrhom zákona o veľmi stručnú novelu.
Je mi úplne jasné, tak ako vám všetkým, že miestne dane sú vždy istým takým rozporom, alebo riešia protichodné záujmy miestnej samosprávy, alebo teda obcí, miest a obcí a zároveň fyzických a právnických osôb. Samozrejme, že je vždy nevyhnutné mať tento vzťah vyvážený. Čo je pre mňa problémom, je, že v zdôvodnení tejto novely zákona je uvedené, že konkrétne finančné dopady predloženého návrhu zákona nie je možné vyčísliť. A keďže Združenie miest a obcí poslalo 30. septembra tohoto roku vyjadrenie k tomuto návrhu zákona aj s kvantifikáciou predsedníčke vlády a podpredsedovi vlády a zároveň ministrovi financií, chcem teda pritom zdôvodnení použiť najmä tieto argumenty. Ak teda v tom zdôvodnení nie je žiadna kvantifikácia, ide o veľmi jasné veci, naozaj je treba povedať, že je potom tento návrh z tejto stránky formálnej pripravený dosť povrchne, pretože nie je v zdôvodnení vlastne zdôvodnené tie objektívne skutočnosti, ktoré s tým súvisia. Samozrejme, že aj po vecnej stránke je tu problém a ten by som si dovolil práve v súvislosti s týmito skutočnosťami, ktoré Združenie miest a obcí poslalo predsedníčke vlády a podpredsedovi vlády, zacitovať.
Z vyjadrení miest a obcí, ktoré teda ZMOS v kancelárii dal dohromady, vyplýva, že neuvažovali a za nereálne považujú úvahy o razantnom zvyšovaní daní občanov za pozemky, rodinné domy a byty, ktoré majú vo väčšine prípadov najnižšie sadzby dane z nehnuteľností až na prípady, keď majú v mestách, resp. v obciach určené najnižšie sadzby dane stavby na poľnohospodársku produkciu. Ak by sa mali najnižšie sadzby daní priblížiť v rovnakých nových podmienkach najvyššie stanoveným sadzbám daní, znamenalo by to nárast sadzieb daní obyvateľom, predovšetkým rodinné domy a byty, medziročne o 100 až 550 %. Jediným riešením dopadu novely zákona je tak zníženie ostatných sadzieb daní na 5-násobok najnižšej sadzbe daní. Podľa kvantifikácie predloženej z 37 miest a obcí by takýto postup znamenal prepad výnosu dane z nehnuteľností o sumu 38 mil. eur. Podľa uvedeného kvantifikovania percentuálneho zníženia výnosu dane z nehnuteľností to predstavuje prepad o 51,7 %.
Podľa prognózy výnosu dane z nehnuteľností na rok 2012 predloženej ministerstvom financií je tak možné v roku 2012 očakávať nepriaznivý dopad novely zákona o miestnych daniach v obciach v sume 150 až 155 mil. eur. Táto predbežná kvantifikácia napríklad ukazuje, že tento prepad má byť v Bratislave o 19 mil. eur, v Nitre 4,4 mil. eur, v Trnave viac ako 3 mil. eur, v Martine 1,2 mil. eur, v Mikuláši 920-tisíc eur a, samozrejme, podľa toho, aká veľká je obec alebo mesto, je to adekvátne aj v ďalších mestách a obciach.
Združenie miest a obcí, jeho Rada, ide vo svojom vyjadrení v uznesení, ktoré bolo prijaté na rokovaní Rady, ďalej - a ja si dovolím toto uznesenie zacitovať, pretože očakávam, že sa najmä, kolegovia, ktorí pôsobíte v miestnej samospráve, zamyslíte nad tým, že či nemá Rada ZMOS-u v tomto prípade pravdu. V tomto uznesení Rada ZMOS-u upozorňuje na to, že: "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, je v zásadnom rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Zákonom sa menia dohodnuté princípy decentralizácie kompetencií fiškálnej decentralizácie a úplne destabilizuje a likviduje dlhodobo budovaný systém i nastavenie úrovní miestnych daní. ZMOS akceptuje ponuku ministerstva financií na diskusiu o zmene podmienok zdaňovania nehnuteľností, avšak táto diskusia nemôže sa konať v navrhovanom časovom strese, keď zákon bol predložený na rokovanie Národnej rady bez serióznej diskusie s obcami. Bez vecnej kvantifikácie jeho dopadov, bez návrhu na vykrytie strát obcí, pričom rozhodujúca časť návrh má nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2012." Toľko citácia.
K tomu, samozrejme, som si dnes vypočul pána kolegu, že dokonca chce v tomto návrhu zákona v tejto novele ešte riešiť aj kompenzácie z výpadku spotrebnej dane z minerálnych olejov, no, to už si potom neviem predstaviť, ako by to vyzeralo.
Toto sú argumenty, ktorými zdôvodňujem svoj návrh, ktorý znovu zopakujem: navrhujem v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 18:00 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:07

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona.
No, veľa argumentov, ktoré som chcel povedať, povedal vo svojom vystúpení pán poslanec Faič a ja sa v podstate k nim nebudem vracať, k tým číslam, ja sa to budem snažiť objasniť tak, aby to bolo pochopiteľné aj širšej, širšej verejnosti.
Na začiatok, pán spravodajca, sa aj ja hlásim, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. b) rozhodla o tom, že nebude pokračovať v prerokovávaní tohto návrhu zákona.
Skúsim povedať takisto pár argumentov prečo. Ten návrh zákona vcelku vyzerá veľmi ľúbivo v tom, že ideme zrovnoprávňovať podmienky v tom, aby sa znížili nožnice medzi dolnou a hornou sadzbou predovšetkým dane z nehnuteľností, daní z pôdy, bytov, podnikateľských priestorov. Vyzerá to zdanlivo, že je to v poriadku, tie nožnice sa idú znižovať alebo zužovať, ale na druhej strane musím povedať, že je to čistá účelovka z môjho pohľadu, a nielen z môjho pohľadu, ale z pohľadu drvivej väčšiny primátorov a starostov, Rady ZMOS, Predsedníctva ZMOS, regionálnych združení, Združenia miest a obcí Slovenska z dôvodu, že pár podnikateľov, ktorí sa možno cítia dotknutí, ideme zahojiť ich "bobenká", ako hovorí predseda parlamentu, a na druhej strane celé daňové zaťaženie ideme preniesť na plecia širokého okruhu daňových poplatníkov, ktorými sú bežní obyvatelia obcí a miest.
Ja som si so záujmom vypočul na Rade ZMOS-u vystúpenie pána štátneho tajomníka Ďurajku, ktorý hovoril o tom, a v podstate to včlenil, že v prípade dane za pôdu sa dlhodobo spodné sadzby dane nehýbali, ak si ministerstvo urobilo analýzy prepočtu, ako sa dvíhali výnosy za obdobie posledných 10 rokov a v podstate daň z nehnuteľností stagnovala na určitej úrovni, že ministerstvo financií vidí zásadnú disproporciu medzi nárastom príjmov a konštantnou, alebo takmer konštantnou daňou z nehnuteľností.
No ja sa idem spýtať, či v období, keď je slovenské poľnohospodárstvo v tom stave, v akom je, boli rozsiahle povodne, je nízka úroda, je obrovský, obrovský výpadok výroby poľnohospodárskej, poľnohospodárstvo - aj v predošlom vystúpení pána poslanca Záhumenského - sa dostáva do závozu a v podstate do kritického stavu, argumentovať tým, že daň z nehnuteľností, ktorá je nastavená stabilne a dá sa povedať, že je nastavená ako dohoda medzi obcami a mestami na jednej strane a podnikateľskými subjektmi na pôde ako na druhej strane, že ju treba zvýšiť preto, lebo ministerstvo si urobilo nejakú analýzu, že tam dochádza k nejakej disproporcii, si myslím, že je tvrdenie úplne scestné a o toto tvrdenie sa nedá opierať a treba ho čím skôr zavrhnúť.
Druhá otázka, ktorá bola vznesená a týkala sa dane zo stavieb, ktoré sú takisto súčasťou dane z nehnuteľností, pokiaľ ide o rodinné domy, bytové priestory, to znamená dotyk, tie veci, ktoré sa dotýkajú života bežných obyvateľov Slovenska, bolo argumentované tým, že v prípade týchto daní nachádza k enormnému alebo k značnému rastu majetku. Svojím spôsobom daň z nehnuteľností je majetkovou daňou a logika hovorí, že ak rastie hodnota majetku, by mali na druhej strane rásť aj majetkové dane, to znamená, mala by sa zvyšovať daň z nehnuteľností.
No ja osobne si myslím, že takisto z hľadiska sociálneho zmieru, z hľadiska nastavenia financovania obcí a miest, z hľadiska daňového zaťaženia obyvateľov Slovenska, z hľadiska dôchodkovej úrovne, ktorá je na Slovensku, z hľadiska príjmovej úrovne, ktorá je na Slovensku, je treba povedať, že situácia je absolútne stabilizovaná a odôvodňovanie tým, že rastie formálne hodnota majetku ľudí a treba zvyšovať dane, je na tomto mieste absolútne neadekvátna a treba ju odmietnuť.
Ja osobne si neviem predstaviť, ako by som ako predstaviteľ obce, starosta obce išiel k svojim dôchodcom, ktorí v tom dome dožívajú, sú 70-, 80-, 90-roční, žijú v tej nehnuteľnosti sami, a išiel by som povedať, babička, no viete čo, no pretože žijete v tom istom dome, ktorý rovnako chátra, lebo už nemáte ani sily, ani prostriedky na to, aby ste ho obnovovali, ale z hľadiska nejakých tabuľkových prepočtov vychádza, že hodnota vášho majetku nie je 100-tisíc korún, ako bola voľakedy, ale dneska má trhovú hodnotu 2 milióny korún, no tak budete platiť 10-násobne vyššiu daň. Ja osobne si to neviem predstaviť. A, ctené kolegyne a kolegovia, verím, že neviete si to predstaviť ani vy.
Ďalšiu otázku, ktorú by som v tejto súvislosti povedal, je nesúlad, ktorý vznikal v prípade podnikateľských subjektov, a to je možno kameň úrazu, o ktorom som hovoril na začiatku svojho vystúpenia, že je to obyčajná účelovka. Áno, vyskytlo sa pár príkladov, že starostovia v niektorých prípadoch zneužili, využili svoje oprávnenie a využili aj možnosť zvýšiť v určitých lokalitách daň z nehnuteľností tak, ako im to umožňoval zákon, to znamená, buď 20-, alebo 40-násobok základnej sadzby. No ale tu si zase povedzme, že možno takýchto prípadov oprávnených sťažností je niekoľko, počet niekoľko znamená do desiatky alebo desiatky, a všetky tie ostatné prípady, ktorých sa dotýka daň z nehnuteľností, sú absolútne v poriadku.
Ja si spomínam na argumentáciu pána starostu Bešeňovej, ktorý hovoril, že v prípade Aquaparku, ktorý stavali v Bešeňovej, došlo k úplnej serióznej dohode s investorom, že dostane pozemky, na ktorých bude stavať zariadenie, ktoré v konečnom dôsledku, keď ho postaví a začne prinášať výnosy, formou dane z nehnuteľností bude napĺňať obecnú kasu. Čo je absolútne prirodzený mechanizmus, kde na začiatku investovania investorovi dáte úľavy vo forme toho, že sa ľahšie dostane k majetku, umožníte mu to realizovať a potom, keď sa mu darí, tak formou dane z nehnuteľností svojím spôsobom záväzok, ktorý má voči obci, ho spláca.
Takisto som počul desiatky argumentácií podobného charakteru od iných starostov, ktorí realizovali priemyselné parky. Dali obecné pozemky, zafinancovali infraštruktúru v prípade, že tam prídu investori, že sa im začne dariť, formou dane z nehnuteľností sa im tie financie do obecných rozpočtov začnú seriózne navracať. Ja nevidím v tomto absolútne nič zlého, a preto považuje aj to rozpätie, ktoré je dané súčasným znením zákona, za opodstatnené a oprávnené.
Ja chcem upozorniť aj na ďalšiu vec, že na základe doteraz platných daňových pravidiel si obce a mestá nastavili aj dlhovú službu, nastavili si prognózu rozpočtovania na obdobie troch rokov, tak ako to určuje zákon. Zobrali úvery. Finančná kríza - prvý výpadok obcí a miest. Nedofinancovanie niektorých služieb zo strany štátu - ďalší výpadok. Hovorili sme o daniach z príjmu, tam sa črtá ďalší výpadok.
Pokiaľ ideme hovoriť o miestnych daniach, tie dopady boli na rok 2012 kvantifikované na 150 mil. eur pre obce a mestá. Ako to nie sú zanedbateľné čiastky, o ktorých hovoríme, a budú mať významný dopad na život obcí a miest, ktorý žijeme všetci. Všetci potrebujeme svietiť, všetci potrebujem vyvážať smeti, všetci potrebujeme, aby naše deti mali kde chodiť do škôlok a aby boli komunikácie, po ktorých sa pohybujeme, v zime odpratané a na druhej strane robíme všetko pre to, aby sme to znemožnili.
Dámy a páni a pán minister, ja opätovne apelujem na vás a chcem povedať, že sanácia verejných financií neznamená len sanáciu štátneho rozpočtu, ale do okruhu verejných financií patria aj rozpočty miest a obcí a nemôžte devastovať rozpočty miest a obcí na úkor štátneho rozpočtu. Toto je neprijateľné a budeme robiť všetko pre to, a teraz hovorím za starostov a primátorov, aby k takémuto nezmyselnému návrhu zákona, aby sa takýto nezmyselný návrh zákon nedostal do platnosti a nenadobudol účinnosť. Je to zvrátené, odmietame prenášať bremeno zaťažovania na občanov takýmto nezmyselným spôsobom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 18:07 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:17

Andrej Ďurkovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja chcem istým spôsobom dať kolegovi za pravdu v tom zmysle, že tá zmena toho diapazónu, ktorý tam je a sa upravuje medzi podnikateľmi a fyzickými osobami, je na úkor fyzických osôb. To znamená, kompenzácia, ku ktorej bude musieť dôjsť, lebo vypadnú finančné prostriedky z rozpočtu obcí tým, že sa istým spôsobom podnikatelia zvýhodnia, bude musieť príslušný starosta alebo primátor nahradiť zvýšením dane. Tomu do istej miery rozumiem, keď sa hovorí o tom, že nehnuteľnosti majú inú hodnotu a treba nastaviť možno iný model. Áno, ale potom to robme tým spôsobom, že zvýšime, keď by sme k tomuto mali dôjsť, aj podnikateľom, aj fyzickým osobám.
Čiže z tohto pohľadu ja považujem... (Vypol sa mikrofón.) Ďakujem pekne. ... považujem tento krok za trošku nesystémový, lebo vypadáva z rozpočtu jednotlivých obcí veľká čiastka finančných prostriedkov, ktorú si budú tieto obce zasa uplatňovať od štátu alebo, samozrejme, od fyzických osôb. Ale podnikatelia v tomto prípade budú istým spôsobom zvýhodnení. A to nepovažujem za správne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

12.10.2010 o 18:17 hod.

Ing.

Andrej Ďurkovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18:18

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. O probléme, na ktorý upozornili páni poslanci a vlastne všetci, ktorí vystupovali, a na ktorý upozorňuje aj ZMOS, vieme, na druhej strane chcem povedať, že ani dnešný stav nepovažujem za dobrý a normálny. Najlepšie o tom svedčí, aká veľká je disproporcia pri zdanení nehnuteľností fyzických osôb a právnických osôb, skutočnosť, že ak by to išlo z rôznych násobkov, ktoré sú dnes, lebo dnes to môže ísť až do 40-násobku, na 5-násobok a nepohli by sa vôbec dane z nehnuteľností pre fyzické osoby, tak by ten výpadok bol 150 mil. eur. Toto číslo svedčí o tom, aká veľká je disproporcia medzi úrovňou dane z nehnuteľností u fyzických osôb, najmä u bytov a domov, a u nehnuteľností, ktoré sa používajú na podnikateľské účely.
Chcem, túto situáciu nepovažujeme za ani dobrú, ani udržateľnú. Aj z hľadiska toho, že ak chcem zlepšovať podmienky pre rast ekonomiky, pre vznik nových pracovných príležitostí, tak jednoducho takáto disproporcia nie je dobrá. Naviac sa to naozaj, ako priznal, nakoniec aj priznali kolegovia z opozície, neviem presne povedať v koľkých, ale nie sú to výnimočné prípady, možno v niekoľko desiatkach, stovkách prípadov dochádza až k zneužívaniu postavenia, resp. tej voľnosti, resp. tých príliš široko roztvorených nožníc na, až by som povedal, často prohibitívne alebo čisto subjektívne stanovované sadzby týchto daní.
Chcem len povedať, že keďže ten problém vnímam, aj so ZMOS-om sme sa dohodli, že tú analýzu, ktorú nám poslali, ako ste citovali, ale až po predložení tohto zákona, budeme ju analyzovať, ten ich materiál, a v priebehu vlastne tých týždňov, ktoré sú pred nami v súvislosti s tým, že je to len v prvom čítaní, tak budeme o tomto probléme diskutovať a môžme ho modifikovať, ten návrh, tak, aby nemal až také dôsledky, na aké ZMOS upozorňuje, ale aby zároveň sa riešila tá disproporcia, ktorá tam dnes evidentne je a s ktorou niečo robiť treba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

12.10.2010 o 18:18 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:18

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu podnikatelia používať doterajšie elektronické registračné pokladnice o dva roky, čím sa vytvorí podnikateľom väčší časový priestor na zaobstaranie nových pokladníc, resp. úpravou doterajších.
Zároveň sa navrhuje, aby podnikatelia, ktorým vznikne v tejto predĺženej lehote prvýkrát povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu, používali už len nové registračné elektronické pokladnice spĺňajúce požiadavky ustanovené zákonom č. 289/2008 Z. z.
V záujme zamedzenia predaja tovaru v prihraničných oblastiach zahraničnými podnikateľmi bez elektronických registračných pokladníc sa navrhuje, aby aj títo mali povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu. Uvedeným sa potlačí časť nelegálneho predaja na území Slovenskej republiky a zrovnoprávnia sa podmienky predaja domácich podnikateľov so zahraničnými.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.10.2010 o 18:18 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:21

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešnú 7. schôdzu Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a tiež je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporúčam, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 84 z 24. septembra podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

12.10.2010 o 18:21 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:26

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, to, čo máme pred sebou na stole, návrh predmetného zákona, a hlavne to, že sa v podstate návrhom tejto novely odsúva povinnosť zavedenia registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou o dva roky, je pre mňa výsledkom jedného nechutného lobingu.
A, pán minister, prepáčte mi tento výraz, ale neviem si to nijakým iným spôsobom vysvetliť a viem aj, o čom hovorím, pretože je to výsledok podľa nás lobingu Zväzu obchodu, a to, že o tom viem, je dôkaz aj toho, že, samozrejme, páni zo Zväzu obchodu boli aj za nami v časoch, keď sme my sedeli v exekutíve, bolo to nejedno stretnutie a tlačili proste na nás tým spôsobom, aby sme odsunuli zavedenie týchto pokladníc alebo aby sme ich aspoň nasmerovali na tých menších, na tých bezbrannejších, ktorí podľa nich viacej podvádzajú, a aby sme ich nechali v týchto časoch na pokoji. A Zväz obchodu - v preklade obchodné reťazce.
V podstate, pán minister, vy dneska začínate splácať časť tej dohody týmto prvým čítaním a zajtra to bude hlasovanie o prvom čítaní a bolo by fajn, keby ste už v budúcnosti v podstate možno necitovali pána Konštiaka ako šéfa Zväzu obchodu, ktorý v prípade zvyšovania DPH tvrdí, že sa teda v plnej miere nebude premietať zvýšenie DPH do cien, pretože obchodníci z tých 186 mil. eur, ktoré rátate, že prídu do štátneho rozpočtu, časť absorbujú v svojich maržiach. Podľa vašich odhadov by to malo byť asi 20 % na ich strane, čiže nejakých vyše 30 mil. eur. Čiže miliardu korún absorbujú obchodníci prvýkrát v histórii tejto krajiny do svojich marží. Ja to vnímam tak, že pán Konštiak a Zväz obchodu v podstate tvrdí to, čo vrchnosť si želá, nerobia to prvýkrát v živote a v podstate majú za to sladkú odmenu. Tá odmena je dnes na stole.
Minulosť. Pripomeniem vám minulosť. Nemôžete sa odtiahnuť od tejto témy, pretože niekedy si v roku 2005 ste sami zadávali analýzu o upgrade registračných pokladníc. Samozrejme, s účelom nie zaťažovať a obťažovať ľudí a podnikateľov, ale aj s cieľom zvyšovať daňové príjmy a zamedzovať daňovým únikom. My sme v polovici roku 2008 pripravili túto novelu. Na žiadosť, pán Jusko vám to potvrdí, na žiadosť RÚZ sme odsunuli účinnosť o vyše dva roky. Je tu dva a pol roka legisvakácie. To bolo dosť, neexistuje veľa zákonov v tejto krajine, ktoré by mali takúto legisvakáciu, to znamená taký čas dlhej prípravy. Skúšobné ústavy si svoju úlohu urobili, samozrejme, aj dodávatelia, aj odberatelia.
To, čo nastalo po vašom nástupe do ministerského kresla, je to, že v tejto oblasti nastal chaos. Chaos preto, že veľká časť užívateľov registračných pokladníc si, samozrejme, už objednala tieto pokladnice, pretože boli v tom, že ten zákon bude platiť, a reagovali na výhodné ponuky so zľavami, až 40-percentnými. Teraz tu máme na stole niekoľko desaťtisíc záväzných objednávok, ktoré, som zvedavý, ako budeme riešiť v rámci transparentnosti podnikateľského prostredia vymožiteľnosti práva a podobne.
Čo je kľúčové ale pri tejto novele, je to, že my sa tu bavíme - už dnes od jednej - v podstate o balíku zákonov, ktoré majú priniesť do Štátnej pokladnice ďalšie peniaze. A zavedenie registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou má, samozrejme, ten istý cieľ. A vy proste ponechávate nepovšimnuté milióny eur na ulici a na druhej strane máte tu proste zákony, ktoré vyvolávajú aj istú šuškandu na chodbách minimálne parlamentu v tom, že tu úplná jednota v niektorých agendách nie je ani z vašej strany.
Takže zvyšujete dane, ale viete, môžte zvýšiť DPH na 20, aj na 30 %, ale v podstate tí, ktorí doteraz neplatia DPH, lebo sú proste zvyknutí obchádzať, obchádzať systém dane z pridanej hodnoty a takisto dane z príjmov, tak tým je to proste jedno. Môžu byť dane, aké chceme, vysoké, tí tento, túto daňovú povinnosť obídu.
Pre istú edukáciu, čo prinesú fiškálne pokladnice. Ide o elektronický kontrolný záznam, žurnál, do ktorého sa zapisujú všetky pokladničné doklady, opatrený kontrolným kódom, pomocou ktorého je možno zistiť jeho pravosť. Tým sa výrazne znižuje možnosť pozmeňovania celkových tržieb, z ktorých sa následne odvádza DPH, prípadne spotrebné dane. Fiškálna pamäť trvalo uchováva údaje o celkových obratoch a zabezpečuje ich nemennosť, čím sa znižuje možnosť daňových únikov. Zvýši sa efektívnosť daňových a colných kontrol, pretože daňoví kontrolóri budú môcť jednoznačne zistiť porušenie zákonov, napríklad porušenie plomby.
Aká je pripravenosť? Daňové úrady vyškolili svojich pracovníkov, zaviedli register servisných organizácií. Výrobcovia, dodávatelia sú pripravení, investovali do toho značné prostriedky. Myslím si, že máte nejaký telegram z ambasády nemeckej, kde sa vlastne, sa to týka aj zahraničného investora, táto možno zmarená investícia. Servisné organizácie sú pripravené celkove, na daňových úradoch je registrovaných vyše 660 servisných organizácií. Podnikatelia sú podľa našich informácií tiež pripravení. V predstihu si objednali upgrady svojich pokladníc. Ide o viac ako 85 % dnešného trhu. Objednávky si uplatnili aj tie veľké reťazce a tí veľkí predajcovia, ktorí presadili momentálne túto lobistickú novelu. Viac ako 65-tisíc zariadení bolo záväzne objednaných do konca júla 2010. Nie je teda žiadnych pochýb, že by bol niekto nepripravený. Upgrade jednej pokladnice stojí 60 až 100 eur plus inštalácia a uvedenie do prevádzky cca 25 až 50 eur. Takáto prospešná inovácia raz za pätnásť rokov určite nie je likvidačná.
Tu chcem pripomenúť, že keď sme tento zákon prijímali v polovici roku 2008, bolo to pol roka, necelého pol roka pred prijatím eura, tam boli jednoznačné analýzy, že 90 % trhu z pokladníc je nemoderných, nepostačujú proste zavedeniu eura. Tam došlo, máte pravdu, k zásadnej výmene registračných pokladníc, ale konala sa v závere roku 2008, tak ako je to tu na Slovensku zvykom, a, samozrejme, už všetci mali tú informáciu, že o dva roky, o dva a pol roka tu bude povinnosť upgradu na fiškálnu pamäť. Takže tomu sa takisto nikto nemôže vyhovárať.
Vy v podstate v svojom návrhu navrhujete duálny režim. To znamená, tí, ktorí pokladnicu vyššieho sofistikovaného stupňa zavedú, tak tí budú môcť používať túto pokladnicu a, samozrejme, tí, ktorí to doteraz obchádzali a budú chcieť obchádzať, tak tí budú môcť dva roky ešte pokračovať v svojom starom režime.
Kľúčové, čo vám chcem, dámy a páni, povedať, je to, že zatiaľ rezort financií nevyčíslil, samozrejme, v číslach, o akú sumu, o akú sumu peňazí by bol štátny rozpočet obohatený, keby začali pokladnice fungovať od 1. januára. A sú tu proste odhady, ktoré hovoria o desiatkach miliónov eur, ak nie o, ak sa môžme stotožniť s návrhom, či dočítal som sa v blogu pána podpredsedu KDH, že by mohlo ísť až o 100 až 150 mil. eur v najbližších dvoch rokoch.
My vás vyzývame na to, aby ste tento zákon nepustili do druhého čítania, aby boli zavedené pokladnice od 1. januára budúceho roku, aby bolo inštruované Daňové riaditeľstvo o tom, aby najbližšie dva-tri mesiace v budúcom roku bolo benevolentné alebo mäkšie k podnikateľom a nevyžadovalo túto povinnosť striktne, pretože ten chaos tuná dva-tri mesiace naozaj nastal a istý posun tu musí byť.
A bolo by fajn, keby ste požiadali rezort financií, aby spočítal, koľko prinesie do štátneho rozpočtu zavedenie registračných pokladníc fiškálnou pamäťou, a aby o túto sumu navýšil príjmy v štátnom rozpočte na budúci rok. A tam sa vám vytvára, kolegovia z KDH, priestor na to, aby ste mohli rokovať o úpravách niektorých zákonov, buď môžte menej vybrať na príjmoch, alebo môžte viacej dať na výdavkoch. Môžte riešiť rodičovské príspevky, na ktoré je problém zohnať peniaze, môžte riešiť tretí pilier, remeselníkov a nemusíte zvyšovať DPH na 21 %. Kolegovia z SAS, keby tá suma bola oveľa väčšia, možno by sa nemuselo ísť ani na 20 % DPH.
Takže je to na vás, kolegovia, ale tá možnosť tu je a je trestuhodné ju nevyužiť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 18:26 hod.

Ing.

Peter Kažimír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:36

Jozef Burian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem o niečo kratší. V podstate mám také dva body, ktoré sú závažné podľa môjho názoru.
Prvá vec je, že sa vytvára, týmto zákonom sa vytvára právna neistota v právnom systéme a v systéme, by som povedal, fungovania podnikateľského prostredia na Slovensku minimálne tým, čo tu už bolo aj mojím predrečníkom povedané. Faktom ale zostáva to, že ak by táto právna úprava bola nutná na to, aby zabezpečovala povedzme pozitívnejšie ekonomické dáta pre Slovensko, pochopil by som. Pochopil by som, že je to povedzme nejaká ideológia povedzme nejakého stredopravého zoskupenia alebo koalície, ale opakom je pravda. Opakom je pravda aj to, že práve takáto právna úprava zabezpečí to, aby tí, ktorí hľadali riešenia, ako obchádzať platenie dane z pridanej hodnoty, ako fixľovali na týchto pokladniach, tak tak to budú ďalej môcť povedzme to riešiť ďalšie dva roky.
A problémom je to, čo tu už bolo spomínané, ten dopad, ktorý by mohol byť pozitívny pre štátny rozpočet niekde na úrovni 100 až 150 mil. eur. A už potom si môžme aj fakt rozprávať o tom, kde môžu byť tieto peniaze alebo na čo by mohli byť použité, alebo aké povedzme právne, právne, nazvem to avantúry, ktoré sú podľa môjho názoru v zákone, hlavne v zákone o dani z príjmov, aby jednoducho mohli byť odstránené. Lebo myslím, že toto by vysoko nahradilo rôzne nejasnosti, ktoré sú povedzme v zákone, hlavne dane z pridanej hodnoty.
Potom ešte jednu takú malú poznámku, pán minister Mikloš, bohužiaľ, až teda, keď bola uzavretá rozprava, hovoril o tom, že aké sú možnosti získať alebo ako zabezpečiť to, aby DPH nebolo obchádzané. Tak toto je jeden z možných spôsobov, jeden z možných spôsobov, ako zabezpečiť riešenie DPH.
Mám aj niekoľko ďalších, môžem kľudne, ako môžem diskutovať o tomto. Ale faktom je, že tak, ako je dnes postavená právna neistota v tomto zákone, myslím, že to už dávno nebolo, aby tí, ktorí si naobjednávali alebo objednali množstvo týchto registračných pokladníc, čo urobili tie skúšobné úrady atď., myslím, že tak, ako sa to zhodilo zo stola, to mám pocit, že to tu ešte málokedy bolo alebo nepamätám si veľmi v Národnej rade, aby sa dva mesiace alebo tri mesiace pred koncom roka postavil na ruby jeden zákon, ktorý mal byť a bol plnohodnotne pripravený a bola na to aj príprava urobená.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 18:36 hod.

Ing.

Jozef Burian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:39

Anton Marcinčin
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dámy a páni, zákon, tento zákon pôvodný vstúpil do platnosti, pokiaľ viem, v septembri 2008. Čiže aj dodávatelia, aj odberatelia mali dva roky tri mesiace na to, aby sa pripravili. Pokiaľ viem, nezaregistroval som žiaden dopyt na to, aby sa táto doba predĺžila kvôli tomu, že by nestihli si zakúpiť svoje moduly.
Zákon bol výsledkom analýzy, ako sa na pokladniciach podvádza, a preto bolo rozhodnuté zaviesť fiskálne pokladnice. Tento zákon, pôvodný zákon je vlastne zákonom, ak dovolíte, dvoch ministrov. Zhodli sa na nej dvaja, na ňom dvaja ministri: minister Mikloš v roku 2006, minister Počiatek neskôr.
Rok 2011 bude veľmi ťažkým rokom, bude bolestným rokom, bude rokom s ťažkými sociálnymi dopadmi. Preto vláda aj koalícia hľadá všetky možnosti, ako zabezpečiť príjmy a úspory vo výške 1,7 ml. eur. Toto číslo je veľmi vysoké. Ten rok bude skutočne ťažký, je to rok uťahovania opaskov, je to nepopulárny rok nepopulárnych opatrení. Ale práve preto ja neviem odôvodniť, prečo my navrhujeme odklad tohto zákona. Nech to nie je 150 mil. eur, nech to nie je ani polovica, nech je to len 30 mil. eur. Je to stále vysoká čiastka a neviem, ako to budem vysvetlovať.
Preto pevne dúfam - a nie som rád, že tu vystupujem po mojich dvoch kolegoch zo SMER-u, pravdupovediac, ale pevne dúfam, že skutočne neodsúhlasíme odklad o dva roky, ani o jeden rok. Prikláňam sa k tomu, aby sme ak, tak odsúhlasili odklad o niekoľko mesiacov kvôli tomu, aby firmy, ktoré možno zaváhali, mali možnosť si dať tieto veci do poriadku. Ja som už tieto moduly videl v podnikoch, a pokiaľ viem, väčšina ich má, pretože dva roky tri mesiace je, myslím, na slovenské pomery dosť dlhá doba a bola to doba, za ktorú sa dalo pripraviť na tento zákon.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 18:39 hod.

Ing. Ph. D.

Anton Marcinčin

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:41

Branislav Ondruš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať za toto posledné vystúpenie a chcel by som na margo toho, čo teraz pán poslanec Marcinčin povedal, dodať, že skutočne najviac zarážajúce je, že vlastne neexistuje jasné, jednoznačné, ale hlavne akceptovateľné a pochopiteľné zdôvodnenie tohto návrhu.
A keď len tie najkonzervatívnejšie odhady hovoria o 40 až 50 miliónoch eur daňových únikov a takýchto peňazí sa vzdávame šmahom ruky, tak skutočne tu vzniká vážna otázka, ako chce táto vláda alebo na koho chce naozaj táto vláda naváľať zodpovednosť za riešenie verejných financií. A, bohužiaľ, tento návrh celkom jednoznačne ukazuje, že tie reči o tom, ako sme na tom s verejnými financiami zle a práve preto je nevyhnutné, aby tú dieru plátali radoví občania z vlastných peňazí, sú v skutočnosti iba rečami, ktoré majú zakrývať skutočné záujmy tejto vlády.
Ja sa musím pripojiť k pánovi Marcinčinovi v tom, že ak on ako vládny poslanec nevie rozumne a pochopiteľne zdôvodniť, prečo vláda prichádza s týmto návrhom, tak musím povedať, že nedokážeme to vôbec ani ostatní poslanci vysvetliť občanom, a to preto, lebo jednoducho ani vláda rozumne a pochopiteľne tento svoj krok nevysvetľuje.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.10.2010 o 18:41 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video